Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 19T/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010235
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6924010235.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní

dňa 30. 01. 2025 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. XXXX/XX,
XX D., administratívny pracovník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
1/ po tom, ako 13. novembra 2022 z neznámeho miesta, pravdepodobne zo svojho mobilného telefónu,
prostredníctvom aplikácie Messenger sociálnej siete Facebook (Meta) kontaktoval jemu neznámeho
maloletého A. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX, umiestneného v Centre pre deti a rodiny v Tornali, v okrese

F. (ďalej len „zariadenie“) vystupujúceho na sociálnej sieti pod profilom „markobalog“, s týmto až do
30. decembra 2022 komunikoval z profilov „G. G.“ a „A. H.“, počas komunikácie sa 19. novembra
2022 od maloletého dozvedel, že má 14 rokov, od počiatku sa s ním chcel osobne stretnúť a vziať
ho k sebe domov na víkend a počas Vianočných prázdnin, dohodol sa s maloletým, že bude pred
zamestnancami zariadenia tvrdiť, že je jeho ujo (brat nebohého otca maloletého), aby sa s ním mohol
stretnúť, pričom k stretnutiam nakoniec aj došlo, a to 27. novembra 2022 v meste Tornaľa, kde
maloletému kúpil sladkosti a vzal ho do cukrárne a 03. decembra 2022, kde ho zobral zo samostatnej
skupiny zariadenia v obci Včelince a išiel s ním do I., kde ho opäť vzal do cukrárne a po stretnutí

mu dal sladkosti a nohavice (rifle), počas komunikácie viackrát povedal maloletému, že ho má rad,
jedenkrát mu povedal, že má pekné oči, že si ho obľúbil, viackrát ho v komunikácii označil, ako „mojko“,
opakovane mu sľuboval, že mu kúpi tabak, sladkosti, mikinu, botasky, mobilný telefón a tablet, počas
komunikácie mu povedal, že je gej a chce sa s maloletým „jebať a takéto“, naliehal na maloletého, aby
sa snažil viac komunikovať s riaditeľkou zariadenia, aby mohol ísť k nemu domov, počas toho obdobia
kontaktoval aj samotnú riaditeľku zariadenia pod legendou, že je strýkom maloletého, a že si chce zobrať
maloletého k sebe domov, súhlasil s prešetrením pomerov v jeho domácnosti a po prešetrení pomerov,

kde uvádzal, že je nevlastným bratom otca maloletého, a že dlhé roky žil v Kanade, čo neboli pravdivé
informácie, sa naďalej pokúšal vziať maloletého k sebe na päť dní a zavádzal riaditeľku zariadenia, že
pri prešetrení pomerov v jeho domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky, pričom maloletému nebolo
zo strany zariadenia umožnené stretnúť sa s obvineným, nakoľko tento bol vyhodnotený vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenie za sexuálne motivované trestné činy spáchané voči najmenej ôsmim
maloletým chlapcom, ako osoba nedôveryhodná na stretávanie sa s maloletým,

2/ v presne nezistenom čase, od 03. decembra 2022 do 30. decembra 2022, z neznámeho miesta,
pravdepodobne zo svojho mobilného telefónu prostredníctvom aplikácie Messenger sociálnej sieteFacebook (Meta) z profilu „Mijo Karas“ žiadal od maloletého A. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX,
umiestneného v Centre pre deti a rodiny v Tornali, v okrese F. (ďalej len „zariadenie“), o ktorom od 19.
novembra 2022 vedel, že má štrnásť rokov, a s ktorým sa snažil zblížiť, aby vyhotovil fotku svojho celého

nahého tela a poslal mu ju, čo maloletý odmietol,

t e d a

1/ úmyselne vytváral podmienky na to, aby osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne

zneužil, pričom k pokusu ani k dokonaniu zločinu nedošlo,

2/ v úmysle získať dieťa na výrobu detskej pornografie dopustil sa konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k jeho získaniu, avšak k jeho získaniu a dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

1/ zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024 (ďalej
len „Trestný zákon“) v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona,

2/ zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024

(ďalej len „Trestný zákon“) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 368 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri nezistení
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení dvoch priťažujúcich okolností
podľa § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ú h r n n ý trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s ustanovením 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd
výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á, a zároveň
u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonanú
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2, 3 písm. f/ Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladáobmedzeniespočívajúcevzákazekontaktusmaloletýmA.E.,nar.XX.XX.XXXX,umiestneným
v Centre pre deti a rodiny v Tornali, okres Revúca, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. j/ Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť
sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 21.03.2024 obžalobu pod sp. zn. 2Pv

100/23/6608-24 na obvineného A. B., pre dva skutky kvalifikované ako zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a zločin
výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona na skutkovom základe, ako je uvedené v podanej obžalobe.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a rovnako ako v prípravnom konaní
vypovedal, že keď prvýkrát začal s poškodeným komunikovať, komunikoval cez profil G. G.. Pozeral

si fotografie a videl, že obžalovaný bol z I.. Opýtal sa ho, či je v ústave v I., keďže aj on tam bol dlho
v ústave a I. poznal. Poškodený mu napísal, že je v domove. Začali sa spolu baviť. Pýtal sa ho na
rodinu, lebo bol zvedavý prečo je v domove. Napísal, že nevie kde má mamu a otec mu zomrel. Začal
sa ho ďalej vypytovať na rodinné pomery. Poškodený mu napísal, že tam má aj brata, v tom čase mal
asi 6-7 rokov. Potom sa ho opýtal, či mu vie poslať nejakú normálnu fotografiu celej postavy. Poslal

mu fotku, na ktorej stojí niekde v parku alebo niekde v prírode, mal na nej veľké vlasy. Tiež si písali
o tom, že chodí do školy do I.. Pýtal sa ho aj na to, ako často je na internete, poškodený mu povedal,
že podľa toho ako je voľný počítač. Raz mu odtiaľ aj zavolal, ale bol tam hluk a nepočul ho dobre. Asi
po 2-3 týždňoch ich komunikácie mu poškodený napísal, či ho príde pozrieť a neskôr začal na neho
naliehať, aby ho prišiel pozrieť. Najprv mu povedal, že nemôže prísť, že sa nedá, lebo má veľa práce
cez týždeň, potom mu povedal, že nemôže len tak za ním ísť. Na to poškodený reagoval, aby povedal,

že je jeho brat, na čo mu napísal, že nemôže toto povedať, lebo je oveľa starší ako on, na to mu napísal,
aby potom povedal, že je jeho ujo, brat jeho otca. Súhlasil, lebo vedel, že keby sa zistilo, že bol vo
výkone trestu, nepustili by ho k nemu. Medzitým mu stále vypisoval príď, príď, tlačil ho k tomu, tak mu
napísal, že keď bude mať cestu, príde. Keď prišiel jeho syn z Anglicka, poprosil ho, či nepôjde s ním,
a keď sa vracali z E., zastavili sa aj v I.. Keď prišli do I., nezastavili pri detskom domove, ale pri parku.

Poškodeného spoznal podľa fotky, čo mu poslal, kývol mu rukou, a on pribehol. Nestihol mu ani povedať,
aby si sadol a on bol už dnu. Šli do Tesca, aby mu kúpil nejaké sladkosti, poškodený pýtal aj cigarety.
Oddiaľ si odniesol veci do domova, tiež sa ukázali vychovávateľke, ktorá tam robila, povedal jej kto je,
že keby náhodu meškal, aby nebol problém. Potom išli aj so synom spolu s poškodeným do cukrárne.
Poškodený sedel medzi nimi, syn vedľa neho. Rozprávali sa spolu o rôznych veciach, poškodený sa

ho pýtal na jeho deti, ukazoval mu aj rodinné fotky, aby videl aké má veľké deti, ako žijú. Poškodený
sa ho pýtal aj na vianočné sviatky. Sedeli tam max. 25-30 minút. Syn mu povedal, že mu nabudúce
pošle nejaké značkové veci, čo nenosí. Potom išli do domova, vyložili ho a čakali, kým vojde dnu, aby
si boli istý, že nešiel inam. Kým boli spolu vonku, poškodený sa ho pýtal, či môže ísť s ním do D., na
čo mu povedal, že ho nemôže zobrať, lebo by to bolo ako keby ho ukradol, a bol by stíhaný. Na druhý

deň poškodenému písal, či sa so sladkosťami podelil aj s bratom. Poškodený potom začal zase na neho
naliehať, aby prišiel, tiež mu písal, že ho dávajú na inú skupinu, do C.. Medzitým ďalej komunikovali,
poslal mu číslo na pani riaditeľku a tiež pýtal aj jeho číslo. Dal mu ho. Zavolal tiež pani riaditeľke, lebo
chcel poškodeného zobrať k sebe na Vianoce, pýtal sa jej na postup, tiež sa s ňou rozprával o rodinných
veciach poškodeného, povedal jej, čo vedel od neho o jeho rodine. Potom jej zase zavolal, pýtal sa

jej pred Vianocami, či môžu mať deti mobil, tablet či mu ho môže kúpiť pod stromček ako darček, ale
nie nový, aby mohol komunikovať, čo ona neodporúčala. Tiež poškodenému písal, že na Vianoce by
mohol prísť za ním až po tom, keď príde kuratela k nemu domov a dajú odporúčanie. Čakal preto na
kontrolu. Na Vianoce ho chcel zobrať, lebo chcel, aby videl aj rodinné prostredie, sám vyrastal v detskom
domove, vedel aký je tam život, že sa rodina o neho nezaujíma. Medzitým poškodený na neho stále tlačil,

pýtal mobil, potom kartu a v ďalšej komunikácii, keď volal, volali si dvakrát, povedal mu, či mu nemôže
dobyť kartu na autobus. Odmietol to s tým, že sú tam vychovávateľky, ktoré mu to musia zabezpečiť.
Tiež mu povedal, že v záložni je lacný mobil, aby mu ho kúpil, na čo poškodenému povedal, že mu
ho kúpi vtedy, keď bude počúvať, lebo pani riaditeľka mu v telefóne povedala, že v poslednej dobe má
problémové správanie, že kradne a ukradol nejaký bicykel, a že ho rieši polícia. Povedal, že dobre,

viac sa k tomu nevyjadroval. Najčastejšie s poškodeným komunikoval cez profil G. G.. Hovoril, že mal
dva profily, ale čo si pamätá protil A. H. s ním v komunikácii nepoužíval. Komunikáciu s poškodeným
nadviazal, lebo aj on bol v I. v ústave a chcel sa spýtať na veci, čo sa týka vychovávateľov, či pozná
týchto a týchto, iný účel za tým nebol. S maloletými chlapcami nekomunikuje, je poučený z minulosti.
Poprel, že by mu poškodený v komunikácii povedal koľko má rokov, len z fotky, čo mu ukázal, typoval,

že má 16 rokov. Osobne sa stretli dvakrát. Pred zamestnancami zariadenia a riaditeľkou vystupoval ako
jeho strýko, lebo sa tak s poškodeným dohodli, lebo sa obával svojej minulosti a poškodený to pred
vychovávateľkouajpotvrdil.Poškodenýnavrhol,abyvychovávateľompovedali,žejejehostrýko.Potom,
ako boli u neho robené šetrenia, zavolal riaditeľke, že nemá záujem sa s poškodeným ďalej stretávať,
nakoľko ho vyťažovala polícia. Poprel, že by poškodeného v komunikácii oslovoval „mojko“, priznal, že

mu povedal, že ho má rad, ako kamaráta, ako chlapca, ktorého spoznal, nič iné. Je rozdiel povedať
milujem niekoho a povedať mám ťa rád, aj synovi povedie mám ťa rád, nepredstavuje si pod tým nič
zlé. Tiež priznal, že poškodenému povedal o svojej sexuálnej orientácii, lebo v tom čase mal známosť,
a keby bol u neho a prišiel by ten známy, aby to vedel a nebol problém, nebál sa alebo niečo také.Nepovedal mu, že je gay, ale že je bisexuál. Neponúkol mu žiadny sex, nehovoril mu o tom, nedotýkal
sa ho, nedával mu žiadne návrhy, čo sa týka sexu, slušne sa s ním bavil. Komunikáciu s ním ukončil,
lebo ho začali vyťažovať policajti, vypytovali sa ho, bol z toho prekvapený, lebo nič zlé nespravil a aj

maloletému zakázali sa s ním kontaktovať.

Vo vzťahu k druhému skutku vypovedal, že od poškodeného žiadnu nahú fotografiu nepýtal z toho
dôvodu, že vedel, že je v priestore, kde je veľa detí, že mu nahliadajú, ani nemal záujem o to, aby jeho
nahú fotku videl, tiež veľmi dobre vie, že ich kontrolujú, čo na internete robia. Nežiadal od neho, aby

posielal pohlavné orgány, chcel len fotku, normálnu postavu, nie nakreslenú, ale normálnu fotku, chcel
vidieť, ako maloletý vyzerá. Fotku od poškodeného žiadal zhruba po 2-3 mesiacoch ich komunikácie.
Podľafotkynaprofilepredpokladal,žemá15-16rokov.Opakovanepoprel,žebyodpoškodenéhožiadal,
aby vyhotovil fotku celého svojho nahého tela.

Poškodený maloletý A. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa spoznal cez

Facebook a písali si cez Messenger. Komunikáciu začal prvý obžalovaný. Nepýtal sa ho, prečo ho
kontaktuje.Obžalovanýmupísalzdvochúčtov,alenespomínalsizakých.Písalisi,čibychcelísťknemu
na Vianoce, a on chcel ísť. Chceli sa tiež stretnúť, a obžalovaný potom aj prišiel. V domove povedal, že
je to jeho ujo, nebola to však pravda. Vedel, že obžalovaný nie je jeho rodina, predtým ho ani nepoznal.
Obžalovaný mu povedal, aby v domove povedal, že mu je rodina z otcovej strany. Chcel povedať, že

mu príde kamarát. Myslel si, že to bude jeho kamarát, ale nevedel, čo je obžalovaný zač. Povedal mu,
že za ním príde a on mu povedal, že nech príde. Boli spolu v reštaurácii, dali si koláč, rozprávali sa
o jeho rodine aj mu ju ukázal. Pri stretnutiach bol aj jeho syn. On vtedy sedel vedľa obžalovaného,
obžalovaný sa ho nedotýkal. Nespomínal si ako ho pri stretnutí obžalovaný oslovoval. Kúpil mu sladkosti
aj rifle. Rifle pred ním neskúšal, obžalovaný s ním nebol ani v kabínke na prezliekanie. Nemal na neho

otázky ani poznámky sexuálneho charakteru, ani sa ho nedotýkal, nič mu ani nesľuboval. On žiadal
od obžalovaného mobil na Vianoce, lebo mobil nemal, mal iba notebook. Obžalovaný mu povedal, že
mu kúpi mobil na Vianoce, keď príde k nemu domov. Povedal mu, že mu ukáže všetkých, jeho rodinu.
Komunikácia, ktorú si písali už neexistuje, vymazal ju pred vedúcou v detskom domove, lebo počítač
bol v hale a ona bola v tom čase tam a videla, čo si píšu. Ukázal jej všetko, povedala mu, že vidí, čo

si píšu, aby to vymazal a zablokoval obžalovaného. Nepamätal si, o čom si spolu písali. Obžalovaný
chcel aj jeho fotky, nespomínal si presne aké fotky obžalovaný od neho chcel, asi mu ani žiadnu fotku
neposlal. Komunikácia s ním mu prišla čudná, ale nevedel to bližšie vysvetliť. O sexuálnej orientácii
obžalovaného sa nerozprávali, pohlavný styk mu obžalovaný nenavrhol. Kamaráti z mesta, ktorí ich však
spolu videli, mu povedali, že obžalovaný je pedofil. Nevedel povedať, ktorí kamaráti mu to povedali, ani

nevie odkiaľ prišli jeho kamaráti na to, že je pedofil. Potom sa už s obžalovaným nechcel ani stretávať, aj
teta v domove vedela, že je taký. J. H., ktorý pracoval v domove, ale už nepracuje, mu tiež ukazoval fotku
cez notebook, či je to on a povedal mu, že je to pedofil, nepovedal mu za čo bol odsúdený. Nepamätal
si ani, kedy mu to povedal, ale asi po dvoch týždňoch po stretnutí s obžalovaným. Priznal, že niekedy
zvykne aj klamať, prečo klame vysvetliť ale nevedel.

V prípravnom konaní maloletý poškodený A. E. na obrazovo-zvukový záznam tiež vypovedal, že keď mu
dal obžalovaný žiadosť o komunikáciu na Facebooku, nevedel kto to je. Na Facebooku a Messengeri
vystupoval pod menom A. E., obžalovaný vystupoval pod menom A. B.. Obžalovaný s ním komunikoval
z dvoch profilov, obidva profily mu neskôr zablokoval, ich názvy si presne nepamätal, jeden z nich bol

asi A. H., tak nejako. Neskôr uviedol, že mu obžalovaný písal iba z jedného účtu, tvrdiac, že si to už
nepamätá. Na internet sa pripájal cez skupinový notebook, na ktorý môže ísť v domove hocikto. Keďže
v tom čase nevlastnil mobil, pripájal sa cez notebook. S obžalovaným začali spolu komunikovať, tiež
spolu telefonovali cez Messenger. Obžalovaný mu volal aj každý deň, neskôr povedal, že mu volal raz
za tri dni, nakoniec uviedol, že si to už nepamätá. V telefonickom rozhovore sa ho obžalovaný tiež pýtal,

či má prísť za ním. Nebál sa, keď ho obžalovaný žiadal presnú adresu zariadenia. Prišiel za ním viackrát,
dvakrát bol za ním v I. a dvakrát vo C.. Najskôr mu obžalovaný povedal, aby v domove povedal, že
príde za ním kamarát, na druhý deň mu na druhom profile ale povedal, aby v domove povedal, že je
jeho ujo, otcov brat. Nevedel, že ním nie je, veril mu. Dozvedel sa to až na konci, keď zavolal bratovi
a on mu povedal, že to nie je pravda, že ho nepozná. Keď obžalovaný prišiel za ním, zamestnanci sa

na neho pýtali, odkiaľ je, potom sa ho pýtali kde s ním bol a iné. S obžalovaným bol vtedy v cukrárni,
potom v Tescu, tam mu kúpil sladkosti potom aj nohavice. Alkohol ani cigarety mu nekúpil, ani mu ich
kúpiť nechcel. Neskôr uviedol, že obžalovaný mu kúpil cigarety, lebo vedel, že fajčí, on si cigarety od
neho nepýtal. Najskôr prišiel sám, potom bol raz či dvakrát aj so synom. Rozprával sa aj s ním, synobžalovaného mu tiež povedal, že robí v Anglicku. Vonku boli asi hodinku a pol. Počas toho sa rozprávali
o rodine, obžalovaný mu v mobile ukazoval rodinné fotky, aj kde býva. Obžalovaný pozeral po ňom, ale
nič mu nerobil. Potom sa ho pýtal, či chce ísť k nemu domov. Keď súhlasil, telefonoval aj pani riaditeľke,

ale povedala mu, že najskôr musia byť prešetrené jeho pomery. Obžalovaný mu tiež o sebe počas toho
ako si písali, na druhý profil napísal, že je bisexuál. Vtedy sa cítil zle, lebo je gay a aj obžalovaný mu
povedal, že je gay, tak mu na to povedal, aby ho nechal tak a dal teraz pokoj. Obžalovaný ho tiež žiadal,
aby mu poslal nahé fotky celej postavy, ale on to odmietol, neposlal mu ich. Nepovedal mu, ako sa má
odfotiť, len chcel, aby mu poslal svoju celú nahú fotku, čo však odmietol urobiť. Tiež mu povedal, že chce

s ním jebať a takéto veci, na to mu povedal, že nejde. To mu tiež písal z toho druhého profilu. Nenútil
ho, len mu povedal, že má ísť. Chcel ho vziať k nemu, ale on mu povedal, že nejde. Prečo o týchto
veciach nevypovedal už pri výsluchu o trestnom oznámení, vysvetliť nevedel, a pre odstup času si na to
nepamätal. Nepamätal si tiež, ani kedy chcel obžalovaný od neho nahé fotky, ani kedy mu napísal, že
chce jebať. V zariadení o tom nikomu nepovedal. Keď ho obžalovaný raz zobral pred zariadením, bol
vonku s kamarátom, on tiež videl, že obžalovaný prišiel za ním. Priznal, že obžalovaného žiadal, aby mu

kúpil telefón, čo obžalovaný podmienil tým, že mu ho kúpi, keď bude počúvať, podľa neho tým myslel
vychovávateľky. Potom to už nechal tak. Obžalovaný ho tiež nahováral, aby šiel k nemu na Vianoce, a aj
na víkendy. Súhlasil s tým, ale aj nechcel. Obžalovanému povedal, že súhlasí, aby na neho nekričal, ale
mal strach, že ho zoberie niekde a nechá ho samého, že niekto ho zbije alebo niečo. Neskôr sa dozvedel,
že aj iných chlapcov obžalovaný takto nalákaval, že bol za tieto veci aj vo výkone trestu. Povedal mu to

ujo H., ktorý vtedy pracoval v domove, ukazoval mu jeho fotku, či obžalovaného pozná. Potom aj tete K.
na notebooku ukazoval, čo si písali. Potom mu teta povedala, aby komunikáciu s obžalovaným vymazal
a aj ho blokol, tak to urobil.

Svedok A. B., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodeného videl len raz.

Vtedy mal cestu do E., vtedy zvykne niekoho brať so sebou, buď sestru, manželku alebo väčšinou berie
so sebou otca, aby nešiel sám. Otec mu povedal, že má známeho v I. v Detskom domove, tak tam zašli.
Nepýtal sa otca odkiaľ poškodeného pozná, ani mu neprišlo zvláštne, že je to chlapec. Nerozprávali sa
o ňom, otec ho dovtedy ani nespomínal. Keď prišli do I., poškodený stál vonku pri Detskom domove,
potom pribehol k nim k autu. Opýtal sa ho, či nepôjdu do cukrárne a on povedal, že to musí oznámiť

vychovávateľke. Na to vychovávateľka vyšla vonku a pýtala sa ako dlho budú s ním vonku, na čo
jej povedal, že maximálne hodinku. Išli do najbližšej cukrárne, dali si dezert, oco vypil kávu. Chcel
poškodeného viac spoznať, tak sa s ním rozprával, oco sa s ním veľmi ani nebavil, nespomínal si ani
ako ho oslovoval, ale asi menom. Pýtal sa kto je, čo je, ako sa cíti v domove, ako dlho tam je. Poškodený
mu vysvetľoval, že normálne, že tam má všetko, že tam musí byť, že nemá inú možnosť. Ani sa od neho

nepohol, aj keď otec odišiel na WC, poškodený bol celý čas s ním. Bolo to začiatkom zimy, lebo sa ich
pýtal, či by nemohol prísť na Vianoce. Na to mu povedal, že sa o tom musia všetci doma porozprávať,
lebojehoocovtomčasebývalsám.Keďdojedlidezert,sadlidoautaaišlikTescu.Ocosnímišieleštedo
Tesca, lebo si chcel niečo kúpiť. On zostal vonku fajčiť cigaretu. V Tescu sa zdržali asi 20 minút, iba čo si
zafajčil cigaretu a vyšli s nákupom vonku. Nemali nejaké veľké tašky, mal jednu tašku. Nevedel povedať,

čo bolo v tej taške. Potom sadli do auta a poškodeného odviezli ku detskému domovu. Poškodený od
neho ešte pýtal cigaretu, ale mal pri sebe už len jednu, tak mu ju nedal a nechal si ju pre seba. To
bolo všetko, a potom išli domov. S maloletým strávili približne 40-45 minút. Potom volal sestre, čo by
na to povedala, keby poškodený prišiel k otcovi na Vianoce, ona to však odmietla. Nakoniec bol doma
na Vianoce s rodinou a oco bol s nimi. Jeho otec vtedy ešte nebol na vozíku. Vie o tom, že jeho otec

bol odsúdený.

Svedkyňa A. K. D., riaditeľka CDR Tornaľa, v prípravnom konaní a rovnako tak na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že poškodený je v ich zariadení umiestnený na základe súdneho rozhodnutia a jej vzťah
k nemu je čisto profesionálny. Jej povinnosťou je chrániť a pomáhať všetkým u nich umiestneným deťom.

Ďalej vypovedala, že s obžalovaným sa nikdy nestretla, komunikovali spolu cez telefón a cez SMS-ky.
Ich zariadenie obžalovaný navštívil s tým, že je ujo maloletého A., že by sa chcel s ním kontaktovať. Jeho
návšteva dopredu nebola zahlásená. Komunikovali spolu až na druhý deň, vysvetlil jej kto je, že pozná
A. cez sociálne siete, že je jeho strýko z otcovej strany, že sa nestotožnil so spôsobom ich života, preto
nemajú taký blízky dlhoročný kontakt, ale že by chcel A. pomôcť, neskôr že by chcel, aby ho navštevoval

u neho doma. Vysvetlila mu interné predpisy, čo musí spĺňať dieťa, keď ide na návštevu alebo keď ide
on na návštevu k nim, že sa musí dopredu nahlásiť, že sa prešetrujú pomery, on jej hovoril, že má dve
deti, že bol v zahraničí 6 rokov, nevedela presne uviesť, či povedal Kanada alebo iný štát. Následne sa
rozprávali aj s maloletým A., tiež potvrdil, že obžalovaný je jeho ujo, tiež povedal, že môžu si to overiťaj u staršieho brata G., že to je jeho ujo. Zasadol odborný tím v zložení sociálny pracovník, psychológ
a ona, a ďalej prebiehali overovacie veci. A. im tvrdil, že boli spolu v meste, že je rád, že ho navštevuje,
bol spokojný a veľmi sa tešil na návštevy uňho, že aj ostatní členovia rodiny to môžu potvrdiť, že sa

ich môže spýtať. Vtedy nemala dôvod nedôverovať mu. Medzitým obžalovaný navštívil A. v CDR ešte
raz, v tom období bol už A. na druhej skupine, išiel s ním aj do mesta. Od vychovávateľov sa potom
dozvedela, že mu kúpil aj nejaké veci, sladkosti, rifle. Vychovávateľky s ním tiež previedli rozhovor a
upozornili ho, že keď ho chce navštevovať aj doma, aj u nich, prešetrujú sa aj pomery. Obžalovaný
mal záujem, aby ho A. navštívil cez vianočné sviatky, keď vychovávatelia obžalovanému povedali, že

u každého dieťaťa sa dáva podnet na odbor sociálnych vecí, aby sa preverili rodinné pomery, či sú
vhodné, vtedy zbadali, že obžalovaný už tak netrval na tom, aby A. mal ísť k nemu. To bol taký signál,
že intenzívnejšie začali prešetrovať jeho osobu. Následne kolegyňa počas nočnej služby na internete
našla link na pána, ktorý sa jej zdal totožný s obžalovaným a tá osoba sa im zdala nedôveryhodná, preto
zakázali A. intenzívne sa stretávať s obžalovaným, zakázali mu aj návštevy do času, kým sa situácia
neobjasní. Nepreverovala to už ani u staršieho brata, ale začala konať ako riaditeľka, oslovila aj miestu

políciu, ale nevedeli jej pomôcť, keďže chcela zistiť, či osoba na internete, ktorá mala byť odsúdená na
6 rokov odňatia slobody za trestné činy pedofílie a pod., je totožná s obžalovaným, preto sa obrátila
na prokurátora, ktorý navštevuje ich zariadenie, p. D., a na základe ich vzájomnej konzultácie podala
podnet na prešetrenie, či sa jedná o túto osobu. Potom prešetrovali vec aj cestou mesta F. L. a cez
sociálnoprávnu kuratelu v D., kde im prišla odpoveď, že obžalovaný nie je dôveryhodná osoba, ktorá by

samalastretávaťsmaloletýmA.,pretobolzichstranytentokontaktzakázaný.Obžalovanýjejhovoril,že
je prístupný prešetreniu pomerov zo strany sociálnoprávnej kurately, že má všetko v poriadku, nebránil
sa tomu. Telefonicky jej aj oznámil, že bola u neho sociálka, že je všetko v poriadku, ale na základe
písomného vyjadrenia, ktoré prišlo neskôr, kontakt s maloletým odporučený nebol. Maloletému vysvetlili
situáciu, vtedy bol z toho ešte smutný, bol zháčený, robil si veľké nádeje, tešil sa, nemal v tom období

svoju rodinu, nemal nikoho, potom tie kontakty prestali, ale s určitosťou to povedať nevedela. Nepovedali
mu doslovne, že obžalovaný bol odsúdený, ale opatrnejšie mu vysvetľovali, že nie je vhodné, aby tam
chodil, potom neskôr sa maloletý dozvedel, že obžalovaný bol odsúdený. Od koho sa to dozvedel sa
ho nepýtala. Niekedy asi vo februári 2023 prišiel sám a povedal jej, že mali ste pravdu teta, už sa
nebudem s ujom stretávať. Od vychovávateľky tiež vie, že obžalovaný sa mal A. pýtať, či sa mu páči.

Počas ich zistení k ničomu negatívnemu na návštevách nedošlo, maloletý si ten vzťah užíval, veril
tomu, bol z toho celého sklamaný, keď to nevyšlo, hneval sa na nich, bol smutný, ale momentálne je
situácia stabilizovaná a je šťastný. Dôvod, prečo maloletý A. kontaktoval obžalovaného vidí v tom, že
maloletý pochádza z viacčlennej rodiny, má niekoľko starších súrodencov, niekoľkokrát sa aj pokúšali
mu nájsť rodinu alebo nadviazať s rodinou kontakt, ale nikdy to nebolo možné, z ÚPSVaR Rimavská

Sobota vždy prišlo zamietavé stanovisko, že nie sú vhodné podmienky. Maloletý pritom veľmi túžil mať
niekoho, hocikoho a niekedy aj za každú cenu. V dnešnej dobe je veľké riziko sociálnych sietí a internetu.
Obžalovaný jej aj v telefóne hovoril, že má značkové veci po svojich deťoch, ktoré by mohol posunúť
A., pritom stačí málo, keď človek týmto deťom sľúbi takéto veci, aj to vedomie, že bude mať niekoho
blízkeho, ku komu bude chodiť, a ak by mal ešte nejaké veci, ktoré iné deti nemajú, to sú veci, ktoré

tieto deti lákajú. Momentálne je situácia taká, že sa podarilo nadviazať veľmi pekný vzťah s jeho staršou
sestrou, ktorú A. pravidelne navštevuje, a ktorá aj plánuje, že by si ho zobrala do svojej starostlivosti.
A. je odvtedy spokojnejší a stabilizovaný. V minulosti mal dosť problémy aj s kradnutím, ale nie preto,
aby on niečo mal, lebo veľakrát ukradol nejaké veci a dal ich kamarátom, bol preto aj v diagnostickom
centre v Ružomberku, aby špecifikovali, či ide o klasickú poruchu správania alebo úchylku. Maloletý je

kľudný, nevyvoláva rozpory, nie je agresívny, je to chlapec, ktorý veľmi túži k niekomu patriť.

Svedkyňa A. K. M., psychologička CDR Tornaľa, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola
kontaktovaná službukonajúcou vychovávateľkou, že údajne strýko maloletého A. ho chce zavolať na
vychádzku, ale niečo sa jej nepozdávalo. To bolo v nedeľu 4. decembra, a 27. novembra ho bol navštíviť

prvýkrát. Začali preto hľadať na internete a vyskočila im osoba obžalovaného. Následne v pondelok, 5.
decembra išli ku pani riaditeľke a oznámili jej, ako to bolo. Potom už zasadal odborný tím, na ktorom
sa riešili tieto veci. Svoje sedenia s maloletým následne upriamovala na to, aby nebol s obžalovaným
v kontakte a zamedzili mu kontakt aj cez internet. A. prišiel s tým, že je to jeho strýko, tiež povedal,
že sa môžu opýtať jeho brata G., že obžalovaného pozná, porozprával jej o ňom, že by chcel s ním

ísť na vychádzku. Nemali dôvod pochybovať, preto sa dohodli s A. na tom, že sa to bude riešiť s pani
riaditeľkou, podá sa to na kuratelu, aby sa prešetrili pomery, a pokiaľ by to bolo v poriadku, boli by
len radi, keby sa našla rodina. Keď bol A. s obžalovaným vonku prvýkrát, boli v Tescu, obžalovaný mu
nakúpil sladkosti, nasľuboval teplákovú súpravu, mobil, ale do hĺbky jej o stretnutí nehovoril. Neskôr, keďuž vedeli ako sa veci majú, psychologické sedenia upriamovala na to, aby maloletý pochopil, že to nie je
v poriadku, aby s ním nebol v kontakte, nakoľko to ohrozovalo jeho vývin a mohlo dôjsť k čomukoľvek.
Pred ním sa bližšie o obžalovanom nerozprávali a ani sa nejavilo, že by maloletý vedel niečo viac.

Povedal, že obžalovaný mu napísal, že sa začali baviť, že mu prišiel v pohode, že to nejako neriešil,
tiež A. povedal, že mu je rodina. Nakoniec sa vyjadril, že sa dohodli, že povie, že je jeho rodina s tým,
že za to dostane značkovú teplákovú súpravu alebo mobil, niečo materiálne. Zisťovala, či obžalovaný
mu nerobil nejaké návrhy, a vtedy jej A. povedal, že sa ho obžalovaný pýtal, či sa mu páči, že či je
tam náklonnosť z jeho strany voči nemu, ale viac to nerozoberali, keďže maloletý je introvertný. Tiež jej

povedal, že obžalovaný chcel od neho fotky. Konkrétne jej povedal, že obžalovaný chcel jednu fotku, ale
nešpecifikoval jej, či nahú, či akú, proste chcel fotku. Je možné, že A. nepochopil, či obžalovaný chcel
od neho špecifické fotky. Maloletý však obžalovanému povedal, že nepošle mu fotky, že na to údajne
obžalovaný naliehal, skúsil ešte raz, že či naozaj mu teda nepošle fotku. Potom A. prišiel už s tým, že to
nie je jeho ujo, že sa dohodli, že to bude jeho ujo, a že on bude mať z toho výhody, nejaký mobil mu sľúbil,
značkové oblečenie. Uviedla, že tieto deti sa veľmi radi nechajú takýmito vecami kúpiť. A. chcel tiež

rodinu, rodinu veľmi nemal, strašne chcel niekoho blízkeho, upol sa na neho. A to je ten problém, lebo
tieto deti túžia, nikto ich nechce, nemajú kam ísť, potom sa nájde niekto, kto im trošku prejaví náklonnosť
a už sa to vezie. A. má navyše mentálnu retardáciu A stupňa a jeho chápanie je trošku znížené, ale
pokiaľ sa mu veci adekvátne vysvetlia, je schopný pochopiť aj následky svojich činov aj to čo robí, ako
robí, prečo robí, v rámci možností sa s ním dá pekne pracovať, inak sa nechá kúpiť a lipne na rodine.

Strašne by chcel mať rodinu, niekedy je to až také, že objaví sa nejaká osoba, ktorá je mu bližšia, že sa
jej otvorí alebo sú si bližší, tak sa až nalepí na ňu, potrebuje si dosycovať potrebu lásky, ktorá mu chýba.

Svedkyňa K. C., vychovávateľka CDR Tornaľa, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že maloletý A. E.
patril k nej, kým bol u nich na skupine. A. jej povedal, že sa s obžalovaným kontaktovali cez Facebook,

cez sociálne siete, písali si spolu párkrát, že obžalovaný ho príde navštíviť. Presne nevedel kedy mal
prísť, len že v nedeľu, toho 27.11. niekedy príde. A. sa pýtal na vychádzku, bol aj podpísaný, že ide
na vychádzku a vonku sa stretli. Vonku v meste boli asi hodinu. Potom prišli všetci spolu, vtedy raz
videla obžalovaného, prišiel za A., že je jeho strýko. Do detailov sa o stretnutí s A. nerozprávala. A. bol
nadšený, že našiel strýka, vravel jej, že mu nakúpil sladkosti, ovocie, maličkosti. Chceli sa ísť aj najesť,

ale reštaurácie boli zavreté. Keď prišli naspäť pred vchodom sa spolu s obžalovaným rozprávali aký
je postup, keby si chcel A. zobrať domov na víkendy, že musí o tom vedieť pani riaditeľka, sociálka,
že sa to celé prešetruje. Spolu s ním bol tiež muž, o ktorom jej obžalovaný povedal, že je to jeho syn.
Potom jej A. povedal aj to, že už sú v H., vedel aj cestu, kedy odišli a kedy boli doma, písali si cez
Facebook. Potom už obžalovaného nevidela, lebo 01.12. A. preložili na inú skupinu, nekomunikovala

už ani s A.. Potom kolegyňa zo skupiny, kde preložili A., jej poslala fotku z internetu, či je to ten pán,
čo tu bol za A., spoznala ho, vtedy sa dozvedeli kto je, čo je. O A. ďalej uviedla, že chcel k niekomu
patriť, k rodine, všade hľadal bratov, sestry, sesternice, aby mohol chodiť domov na víkendy, na Vianoce
na takého udalosti, stále hľadal niekoho kto by ho zobral domov. Nie raz zažila, že jej A. klamal, keď
napríklad neprišiel načas, lebo veľmi rád chodil po meste a flákal sa.

Svedkyňa E. L. E., pedagogický zamestnanec CDR Tornaľa, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
pracuje ako koordinátorka skupiny. A. bol k nej preložený 01.12.2022 z inej skupiny, ako problémové
dieťa pre záškoláctvo, krádeže a klamstvá. Sú skupina čo naberá takéto deti. 03.12. prišiel pre neho
obžalovaný a povedal jej, že je jeho strýko a aj A. jej to potvrdil. Musela napísať aj papier, že A. púšťa

na prechádzku. Mala však taký zvláštny vnútorný pocit, lebo keď spolu komunikovali, obžalovaný jej
nepozeral do očí, stále bočil, všimla si, že mal zatočené mihalnice, tiež pozerala, či sa podobá s A. ako
rodina, lebo jej bolo divné, že rodina je z Prešova, keď doteraz A. nemal rodinu a zrazu má strýka. A.
vtedy ešte veľmi nepoznala, bol k nim preložený len tretí deň. Obžalovaný ho vtedy zobral do mesta, do
I., nakúpil mu plnú tašku sladkostí a čierne rifle. Potom ho doniesol na skupinu, ale už nevošiel dnu, iba

ho vysadil pred bránou. A. jej povedal, že bol s obžalovaným nakupovať. Do nočnej, na ôsmu potom
prišla kolegyňa, povedala jej, že za A. bol pán, ktorý tvrdí, že je jeho strýko, ale bol čudný, zvláštny,
niečo sa jej na ňom nezdalo, mala pocit, akoby niečo tajil. Ona to následne vyhľadala na internete,
poslala jej článok čo našla a fotku, že či to je ten pán, ona ho hneď opoznala a hneď ráno kontaktovala
riaditeľku, psychologičku, že čo sa stalo a následne to riešili. Ona sa už s A. o tom nerozprávala, ich

úlohou bolo zabrániť kontaktu s obžalovaným. A. povedali, že je to nedôveryhodný človek a nemôže
sa s ním stretávať a určite to nie je jeho strýko. Nevysvetlil im, prečo v zhode s obžalovaným im tvrdil,
že je to jeho strýko. Uviedla, že A. častokrát koná bez rozmyslu, nezváži dôsledky svojho konania, ale
keď sa mu veci jednoducho vysvetlia, tak ich chápe. Od A. tiež vie, že obžalovaný sa ho pýtal, či samu páči, na čo mu A. povedal, že nie nepáči. Nepočula, že by A. komukoľvek z CDR oznámil, že mu
obžalovaný dával neslušné návrhy. A. charakterizovala ako človeka, ktorý sa dá ľahko zmanipulovať,
podplatiť, je ovplyvniteľný, skôr na tie zlé veci. Je veľmi zaťažený na peniaze, zvykne klamať, keď môže

mať z toho osoh, tiež stále hľadá rodinu. Teraz sa o neho zaujíma sestra, ktorá si ho berie aj na víkendy.
Po stretnutiach s obžalovaným bol A. taký utiahnutý, vždy sám na izbe. Predtým A. nepoznala. Potom,
ako vyšlo najavo, čo je obžalovaný zač, rozprávali sa s A. o tom, že sa s obžalovaným nemôže stretávať.
Nevedela uviesť od koho presne sa A. mohol dozvedieť, že je to človek s nejakými sklonmi, neskôr už
o tom určite vedel, asi aj pred júnom 2023. A. s obžalovaným mohol potom ďalej komunikovať kdekoľvek,

keďže v celej budove je wifi, deti majú aj mobilné telefóny, v budove je aj počítač, ku ktorému majú deti
prístup, ten nekontrolovali, lebo pri toľkých deťoch s rôznymi diagnózami sa to ani nedá.

Zo znaleckého posudku A. N. L., súdnej znalkyne v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia
detí, Klinická psychológia dospelých a Poradenská psychológia, č. 4/2024 ďalej vyplýva, že maloletý A.
E. je aktuálne vo vývinovom období dospievania, adolescencie, jeho osobnosť sa ešte stále uzatvára.

Vo svojom vývine celkovo zaostáva v porovnaní so svojím fyzickým vekom. Intelekt nie je rovnomerne
rozvinutý v jednotlivých aspektoch. Vo výkone, ktorý nie je závislý od kultúrneho prostredia a vzdelania,
dokáže dosiahnuť podpriemerné výsledky, myslenie zvláda abstraktné, logické operácie pomerne
dobre. V oblastiach, ktoré súvisia s podnetnosťou kultúrneho prostredia, podáva slabší výkon, na
rozhraní subnormy a ľahkej duševnej zaostalosti. Nedisponuje dostatočnou zvedavosťou, ani záujmom

o rozširovanie svojich vedomostí a vzdelávanie. Slabšia je celková informovanosť a rozhľadenosť,
slovná zásoba, verbálna zdatnosť, nedostatky sú v kapacite krátkodobej aj dlhodobej pamäte. Pomerne
dobrá je konformnosť myslenia, porozumenie a orientácia v sociálnych situáciách. Veľmi významnou
oblasťou sú pre neho medziľudské vzťahy a blízke kontakty, ktoré potrebuje, vyhľadáva, avšak
v dôsledku vlastnej emočnej nevyrovnanosti a vnútorných konfliktov v nich nedokáže uspokojivo

fungovať. Sebavedomie je znížené, trápia ho pocity menejcennosti, prežívanie je úzkostné, citlivé,
so silnými emočnými výzvami, ktoré má tendenciu zvýšene kontrolovať a nepreukazovať navonok
a v opatrnosti sa radšej uzatvára. Túži po vzťahoch, má tendencie k závislému reagovaniu v nich,
vynakladá značné úsilie na ich budovanie, pri pocitoch sklamania zvykne reagovať hostilitou a tiež
racionalizáciou,pasivitou.Citlivoreagujenavlastnézlyhania,sťažkosťamisiichpriznáva,radšejpristúpi

ku klamstvu, zrejme preto, že nedokáže spracovať a prijať ďalšie sklamanie aj zo svojich nesprávnych
krokov. Vzhľadom k zníženej úrovni intelektu a mnestických funkcií je jeho schopnosť vnímať, zapamätať
si a reprodukovať prežité udalosti do určitej miery znížená. Maloletý má sklony ku klamstvu, ktoré sa
týka hlavne jeho nevhodných skutkov. Uvedomuje si a vníma hodnotu morálnych pravidiel, avšak nie
vždy dokáže konať podľa nich, a potom sa k nim ťažko priznáva. Nepreukázalo sa u neho významné

poškodenie centrálnej nervovej sústavy, organicity, ktorá by bola dôvodom pre skresľovanie a fabulácie.
Nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle, skóre lži je nízke. Aj keď priznáva otvorene tendencie
k občasným klamstvá, tie sa týkajú skôr jeho nevhodných skutkov, ktoré si uvedomuje, a snaží sa ich
zakrývať, avšak nejde u neho o všeobecnú črtu. Voči druhým ľuďom sa skôr usiluje byť ústretový, snaží
sa vidieť ich skôr v pozitívnom svetle. V prípade predmetného skutku je nahnevaný na obvineného

a vyjadril otvorene svoj negatívny postoj voči nemu, čo je pochopiteľné, keď porozumel nebezpečenstvu,
ktoré mu hrozilo a ktorému môžu byť vystavené aj iné deti a pocítil výrazné sklamanie. Reakcia
v jeho veku nie je neprimeraná. Nie je mu však vlastná skutočná premyslená pomstychtivosť, ktorá
by mohla viesť ku skresľovaniu skutočnosti. Všeobecnú vierohodnosť možno považovať za mierne
zníženú v dôsledku slabšej kvality intelektu, najmä pamäťových schopností, ide skôr o kvantitatívne

nedostatky. Nepreukázali sa však kvalitatívne poruchy pamäte ani sklony ku konfabuláciám, teda nie
je u neho predpoklad skresľovania výpovedí v dôsledku organických zmien. Čo sa týka špecifickej
vierohodnosti, nepreukázali sa skutočnosti, ktoré by svedčili o jej znížení. Vo svojej výpovediach má,
čo sa týka presnosti, určité nezrovnalosti, avšak tie nie sú spôsobené úmyselne, nepreukázala sa
tendencia k vymýšľaniu si, skôr naopak, nesúlad je spôsobený nedostatkami vo fungovaní mnestických

funkcií. Radšej odpovedá „neviem“, ale nezvykne si domýšľať. V súvislosti s udalosťou vnímal skôr
pre neho dôležité veci, šlo skôr o emočné vnímanie záležitosti, pričom pri jeho slabších kognitívnych
schopnostiach si neuvedomoval iné skutočnosti, a teda si ich dobre ani nezapamätal. Pri výsluchoch
a rozhovoroch má záujem o podanie priliehavých odpovedí, neuhýba, keď si spomenie, vidno, že je rád,
že dokáže odpovedať.

Z komunikácie medzi obžalovaným A. B. a maloletým A. E. cez Messenger okrem iného vyplýva,
že komunikácia medzi nimi prebiehala od 13.11.2022, pričom v komunikácii poškodený uvádzal
obžalovanému informácie o svojom pôvode a rodine, počas komunikácie sa dňa 19.11.2022 obžalovanýdozvedel vek maloletého, spolu sa dohadovali, že obžalovaný ho príde pozrieť aj so synom, pýtal sa
ho, či by šiel k nemu domov na víkendy a počas Vianoc, tiež ho informoval, že najskôr musí k nemu
prísť sociálka a nahliehal na poškodeného, aby viac komunikoval s riaditeľkou domova a sám ju žiadal,

aby mohol ísť k nemu domov, tiež ho upozorňoval na svoju sexuálnu orientáciu, že je gay s tým, že
keď sa ho bude riaditeľka na to pýtať, aby jej povedal, že o tom vie a nemá s tým problém. Tiež sa
s maloletým dohodol, že pred zamestnancami domova bude tvrdiť, že je jeho ujo, brat jeho nebohého
otca, opakovane mu písal „že ho má rád“, tiež mu povedal, že má pekne oči, že si ho obľúbil, viackrát ho
označil ako „mojko“. Poškodený počas elektronickej komunikácie s obžalovaným žiadal od neho mobil

a obžalovaný mu opakovane prisľúbil, že mu kúpi sladkosti, tabak, a tiež mobil, ak bude počúvať, a jeho
syn mu z Anglicka pošle aj značkové veci. Dňa 11.12.2022 v komunikácii mu tiež uviedol, že ak by ho
k nemu na Vianoce pustili, nešiel by ani za svojim synom. Komunikácia medzi maloletým poškodeným
a obžalovaným pritom prebiehala až do 30.12.2022.

Zo zápisnice o trestnom oznámení maloletého A. E. zo dňa 02.01.2023 v čase o 09.00 hod. podanom

na OR PZ, odbore kriminálnej polície, v Revúcej ďalej vyplýva, že obžalovaného pozná len tak, že mu
napísal na Facebook, že sa s ním chce stretnúť. Na Messengeri má založený účet s názvom „Marko
Balog“. Obžalovaný má účet pod názvom „Jano Jano“. Prvýkrát mu napísal asi v novembri 2022, dovtedy
nikdy s nikým pod menom A. B. nekomunikoval, nevedel kto to je. Prvá správa od obžalovaného bola
len „ahoj“. Tiež mu odpísal „ahoj“. Potom mu písal, že príde za ním do I., že je jeho ujo, brat jeho otca.

Jeho otec už zomrel a mal len jedného brata. Tiež sa ho pýtal, kde je teraz. Asi po 3 dňoch písania prišiel
za ním do I., boli dohodnutí, že ho počká v parku, nebol priamo v CDR. Keď sa v parku stretli, hneď
sa ho opýtal ako sa má, nepýtal sa či je A. E., s ktorým si písal, a s ktorým sa mal stretnúť. Vtedy sa
prechádzali po meste, v parku, boli aj v cukrárni, obžalovaný sa počas stretnutia k nemu správal slušne.
Boli spolu asi hodinu. Pýtal sa ho koľko má súrodencov, kde chodí do školy, kde pôjde, keď skončí školu.

Navšetkomuodpovedal.Obžalovanýmupovedal,žepracujevdetskomdomovevD..Potomstretnutísi
s obžalovaným ďalej písali, tiež mu povedal, že má dve deti, syna a dcéru. S obžalovaným komunikoval
cez počítač, ktorý majú na skupine, mobil vtedy nemal, zvykli si cez Messenger aj telefonovať. Asi po
týždni prišiel sa ním aj do C., kde ho medzičasom preradili. Prišiel na aute a zobral ho do I. do Tesca,
kde mu kúpil sladkosti, tiež ho pozval na obed. Počas stretnutia sa k nemu správal dobre, nedotýkal

sa ho, ani mu nedával nevhodné návrhy. Rozprávali sa o rodine, pýtal sa na súrodencov, koľko majú
rokov. Obžalovaný mu ukazoval fotky detí a vnučky. On mu tiež poslal svoju fotku. S obžalovaným sa
rozprával po slovensky, nikdy si spolu po maďarsky nepísali. Stretnutie trvalo asi dve hodiny, potom ho
odviezol späť do C..

Zo správy CDR I. mal súd ďalej preukázané, že obžalovaný navštívil zariadenie CDR I. prvýkrát dňa
27.11.2022 (nedeľa), ako osoba, ktorú nepoznali a jeho návšteva v CDR I. nebola ani avizovaná.
Obžalovaný navštívil maloletého A. E. na skupine Motýliky. Predstavil sa ako jeho ujo, A. potvrdil jeho
tvrdenie. Službukonajúca vychovávateľka po zistení jeho totožnosti a po zapísaní si údajov uvoľnila
A. zo skupiny na vychádzku do mesta. Dňa 28.11.2022 obžalovaný telefonoval riaditeľke CDR I.

a uviedol jej, že je strýkom A. E. z otcovej strany, uviedol niektoré veci o rodine A., jeho otcovi,
matke, že včera bol navštíviť maloletého a má záujem o ďalšie stretávanie sa s ním a aj návštevy
maloletého u neho v D.. Informovala ho o interných predpisoch CDR I., ako prebieha proces návštev
detí v domácom prostredí, že sú prešetrované pomery na strane rodičov, príbuzných alebo osoby
blízkej dieťaťu, či osoba, u ktorej dieťa bude na návšteve, spĺňa požiadavky. Obžalovaný s týmito

podmienkami súhlasil. Po návšteve spolu s odborným tímom psychológom a sociálnou pracovníčkou
previedli rozhovor s maloletým o osobe obžalovaného, odkiaľ ho pozná, A. potvrdil, že je jeho strýko,
a že to môže potvrdiť aj jeho starší brat G.. Ďalšia návšteva obžalovaného (vopred neohlásená)
bola 03.12.2022, kedy boli spolu na vychádzke. Tiež prebehol informatívny rozhovor s obžalovaným,
ktorý uviedol, že nakoľko sa budú prešetrovať rodinné pomery aj v jeho rodinnom prostredí, asi

nebude trvať na návšteve A. u neho doma. Na základe uvedeného si službukonajúca vychovávateľka
overovala profil A. B. na internete, kde jeho popis a fotografia sa veľmi podobali na osobu, ktorá bola
v minulosti odsúdená za niekoľko trestných činov a uvedenú skutočnosť oznámila riaditeľke CDR. Od
uvedenej doby maloletý A. nebol v osobnom kontakte s obžalovaným, ale podľa ich vedomostí bol
s ním v kontakte cez sociálne siete. Na základe prešetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov

v domácnosti obžalovaného z ÚPSVaR Rimavská Sobota zo dňa 29.12.2022 v súčinnosti s ÚPSVaR
Prešov im bolo doručené stanovisko, že nesúhlasia, aby maloletý trávil čas s obžalovaným, nakoľko
sa javí ako nedôveryhodná osoba. Obžalovaný sa kontaktoval so službukonajúcimi vychovávateľkami
pri uvedených návštevách a s riaditeľkou CDR cez SMS správy a telefonicky, a to v dňoch 28.11.2022,05.12.2022, 08.12.2022, 20.12.2022, 30.12.2022 a 02.01.2023. SMS správy: 06.12.2022- správa, aby
vybavovali súhlas z ÚPSVaR v Rimavskej Sobote, bol sa informovať, 08.12.2022 – správa priateľka
obžalovaného, H. O. z D., oznámila, že keď A. nepozná jeho priateľa, tak netreba pokračovať vo

vybavovaní na Vianoce, chcela ho poznať, ale keď sa veci majú takto, tak nič. 19.12.2022- oznámil
v správe, že boli kurátorky z ÚPSVaR, nezistili žiadne nedostatky, chcel si A. zobrať na 5 dní, lebo
potom odchádza do zahraničia. Na základe uvedeného CDR I. nepodporovalo kontakt maloletého A. E.
s obžalovaným, nakoľko osoba pána A. B. sa javila, ako osoba nedôveryhodná.

Zo správy ÚPSVaR Rimavská Sobota z prešetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov
obžalovaného v súčinnosti s ÚPSVaR Prešov ďalej vyplýva, že tento býva na adrese trvalého bydliska
D., C. XX. Ide o jednoizbový byt. Pri vstupe sa nachádza kuchyňa, ktorá je zariadená kuchynskou
linkou a potrebnými spotrebičmi. Z kuchyne sa vstupuje do obývačky, ktorá je predelená na dennú
a nočnú časť. Nachádza sa tam veľká posteľ, ktorá je oddelená od ostatného nábytku. Ďalej sa tam
nachádza veľký gauč, televízia a stolík. V domácnosti sa nachádza kúpeľňa so sociálnym zariadením.

Domácnosť pôsobí moderne a čisto. Obžalovaný žije v byte sám, jeho manželka aj dcéra už zomreli
a jeho dve deti žijú v Anglicku, dcéra tam pracuje ako učiteľka a syn pracuje v IT sektore. Pri sociálnom
šetrení obžalovaný uviedol, že je nevlastným bratom otca maloletého A., nebohého P. E.. Ich matka
sa volala údajne E. J., nevedel uviesť jej dátum narodenia. Uviedol, že dlhé roky žil v Kanade, no
pre pracovný úraz sa vrátil späť na Slovensko. Aktuálne je zamestnaný v sociálnom podniku Svetlo

vidieka Prešov. Momentálne je práceneschopný z dôvodu úrazu ruky. V sociálnom podniku pracuje
ako konzultant. Po nahliadnutí systému KIDS a IS RSD bolo zistené, že rodina obžalovaného bola
na tunajšom úrade riešená pre časté požívanie alkoholu manželkou obžalovaného, F. B.. Pre jeho
nebohú manželku a nebohú dcéru K. B. boli vykonávané opatrenia SPODaSK od roku 2014 po rok
2020, kedy sa pani B. spolu s dcérou doma priotrávili plynom a zomreli. Obžalovaný bol po celý čas

vo výkone trestu odňatia slobody v Trenčíne. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že matka udávala, že
otec bol odsúdený za trestný čin pedofílie. Obžalovaný počas šetrenia uviedol, že sa s maloletým A.
začal kontaktovať približne pred dvoma mesiacmi, bol ho v CDR Tornaľa aj navštíviť, sú v kontakte cez
sociálnusieť.Chcelbyhonapárdnínasviatky,neskôrbysihobraldosvojejdomácnostiajnavíkendové
pobyty.NazákladeuvedenéhoÚPSVaRRimavskáSobota,odborSPODaSK,oddeleniesociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately zo získaných informácii neodporúčalo, aby maloletý A. E. trávil čas
s obžalovaným, nakoľko tento sa javí ako nedôveryhodná osoba.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 3T/34/2013-964 zo dňa 18.06.2013, ktorým bola schválená
dohoda o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov a obvineným A. B.

dňa 24.05.2013, bol väzobne stíhaný obvinený A. B. uznaný vinným z celkovo 11 čiastkových útokov,
ktorýchsadopustilvočinajmenejôsmimmaloletýmosobámmužskéhopohlavia,ktorýminaplnilpojmové
znaky pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. f), písm. j) Trestného zákona, pokračovacieho
zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. f), písm. j) Trestného zákona, prečinu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, pokračovacieho prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b) Trestného zákona a ustanovenie § 140 písm. g) Trestného zákona, prečinu sexuálneho zneužívania
podľa § 202 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pokračovacieho zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1,

ods. 3 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) a § 127 ods. 1 Trestného
zákona, prečinu prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Trestného zákona a dvojnásobného
prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený trest

prepadnutia veci, ktorých vlastníkom sa stal štát. Trest odňatia slobody vykonal dňa 11.06.2020.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu, dostatočnom pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.Obžalovaný spáchanie prejednávaných skutkov, kladených mu v obžalobe za vinu, od začiatku
prípravného konania, rovnako tak na hlavnom pojednávaní popieral tvrdiac, že vo vzťahu k maloletému
A. E. nekonal so sexuálnym motívom a ani spôsobom, ktorý by bol akokoľvek a kedykoľvek spôsobilý

naplniť skutkovú podstatu prejednávaných trestných činov. Obranu obžalovaného, že konania, ktoré
sa mu kladie za vinu, sa ani len sčasti nedopustil, naopak maloletému sa snažil vytvoriť rodinné
prostredie a zázemie, ktoré nemal, lebo aj on sám vyrastal v podmienkach ústavného zariadenia, súd
vyhodnotil len ako jeho procesnú obranu, ktorá je v rozpore vykonaným dokazovaním, v snahe vyhnúť
sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Obžalovaný nepoprel, že maloletého poškodeného A. E. kontaktoval na sociálnej sieti ako prvý, čo
preukazuje aj výpoveď maloletého poškodeného, ale najmä obsah rozsiahlej komunikácie prebiehajúcej
medzi nimi na sociálnej sieti Facebook, z profilu obžalovaného pod názvom „Jano Jano“, tiež „A.
H.“ s profilom maloletého poškodeného „A. E.“ v dobe od 13.11.2022 do 30.12.2022. Obžalovaný
nepoprel ani to, že už po prvom vzhliadnutí fotografie A. E. pri jeho profile mu bolo zrejmé, že sa

jedná o osobu maloletú, aj keď tvrdil, že podľa neho maloletý vyzeral tak na 15 – 16 rokov. Ako
vyplýva zo značne intenzívnej komunikácie, ktorú s vtedy jemu neznámym maloletým poškodeným
v priebehu pár dní obžalovaný nadviazal, a ktorá prebiehala nielen zo zdokumentovaných profilov,
ale ako vyplýva aj z výpovede maloletého poškodeného, prebiehala tiež telefonicky prostredníctvom
aplikácie Messenger prostredníctvom počítača, ku ktorému mal maloletý v zariadení prístup, už dňa

19.11.2022 sa obžalovaný od maloletého poškodeného okrem iného dozvedel, že tento má iba štrnásť
rokov. Bolo preukázané, že obžalovaný mal od začiatku výraznú snahu zblížiť sa s maloletým
poškodeným, využívajúc pritom svoju mentálnu zdatnosť, vek a skúsenosť v takejto forme komunikácii,
čomu prispôsoboval aj svoje vyjadrenia a od maloletého postupne získaval aj ďalšie informácie o jeho
osobe, rodine, aktuálnej situácii a pomeroch, v ktorých sa maloletý v tom čase nachádzal, v snahe bližšie

ho spoznať, získať si jeho dôveru a pozornosť, využívajúc pritom jeho osamelosť, citové strádanie a
skutočnosť, že maloletého v zariadení nikto z rodiny nenavštevuje. Maloletého poškodeného pritom
manipuloval tak, aby sa s ním stretol a vzal aj k sebe do miesta svojho bydliska na Vianoce a víkendy,
čo preukazuje tiež ich vzájomná komunikácia. Vyjadrenia obžalovaného vo vzájomnej komunikácii
s jemu neznámym maloletým dieťaťom, že ho má rád, že má pekné oči, že si ho obľúbil, pritom

nepredstavujúštandardnúkomunikáciuvovzťahukmaloletejosobezostranydospelejosobyaužvôbec
nie vo vzťahu k dieťaťu rovného pohlavia bez akýchkoľvek vzťahov k nej, či zázemia. Je zrejmé, že
obžalovaný poučený aj svojou minulosťou (právoplatné odsúdenie za sexuálne motivované trestné činy
súvisiace s pedofíliou, spáchané voči najmenej ôsmim maloletým chlapcom) konal v danom prípade už
značne sofistikovane, čo preukazuje nielen to, že s maloletým komunikoval na sociálnej sieti z viacerých

účtov a aj telefonicky, ale aj to, že iniciatíva, že bude pred vedením zariadenia klamať a vystupovať pod
legendou brata nebohého otca maloletého, ktorá ako vyplýva aj z výpovede maloletého poškodeného
vychádzala práve z podnetu obžalovaného sa následne dostávala do ich zdokumentovanej elektronickej
komunikácie spôsobom, ktorý mal byť na ťarchu maloletého poškodeného v snahe spochybniť jeho
vierohodnosť, keďže podľa tejto komunikácie mala vychádzať práve z podnetu maloletého poškodeného

a nie z podnetu obžalovaného. Bolo tiež preukázané, že vzájomná komunikácia medzi obžalovaným
a maloletým poškodeným sa v priebehu pár dní zintenzívňovala a prehlbovala do takej miery, že už
dňa 27.11.2022 obžalovaný osobne navštívil maloletého poškodeného v CDR v Tornali. Ako ďalej
vyplynulo z výpovede službukonajúcej vychovávateľky K. C., tejto sa obžalovaný aj reálne predstavil
ako strýko maloletého poškodeného, a následne aj dňa 28.11.2022 v telefonickom rozhovore so

svedkyňou a tiež riaditeľkou CDR Tornaľa, Mgr. Elenou Pereczovou, rovnako tak uviedol, že je strýkom
maloletého poškodeného z otcovej strany, čo však nebola pravda, ale lož, na ktorej sa vopred „dohodol“
s maloletým poškodeným. Nebolo sporné, že obžalovaný maloletému poškodenému počas ich stretnutia
dňa 27.11.2022 kúpil sladkosti a vzal ho v meste do cukrárne, nebolo sporné ani to, že maloletému
nijako neublížil ani nedával sexuálne návrhy, iba po ňom pozeral. Po tomto stretnutí však maloletému pri

vzájomnej komunikácii opäť dvakrát napísal, že ho má rad, a tiež mu prisľúbil, že mu zabezpečí mobilný
telefón, ktorý od neho maloletý žiadal a tiež ďalšie veci, pričom sa chcel s maloletým opäť stretnúť,
čo tiež preukazuje elektronická komunikácia medzi nimi. Z výpovede svedkyne A. D. pritom ďalej
vyplýva, že nasledujúci deň 28.11.2022 obžalovaný u nej už telefonicky zisťoval podmienky, za akých
podmienok by sa mohol s maloletým poškodeným ďalej stretávať a maloletý by ho mohol navštevovať

u neho v Prešove. Bolo tiež preukázané, že v komunikácii s maloletým poškodeným z toho istého dňa
obžalovaný maloletému navyše povedal, že si ho obľúbil ako syna, že mu kúpil rifle a povedal mu aj
to, že je gay, že by mu kúpil aj tablet a opakovane ho oslovil „mojko“. Dňa 29.11.2022 obžalovaný
opäť maloletému poškodenému v komunikácii napísal, že ho má rád, že si ho obľúbil, že mu donesienohavice, ktoré si vyskúša v aute, kúpi mu tabak a sladkosti. Po pár dňoch, a to už dňa 03.12.2022
došlo k ďalšiemu osobnému stretnutiu maloletého poškodeného s obžalovaným, a to aj za prítomnosti
syna obžalovaného A. B.. Ako vyplýva z výpovede svedkyne a tiež službukonajúcej vychovávateľky

CDR Tornaľa L. E., obžalovaný aj jej opätovne tvrdil, že je strýkom maloletého poškodeného, čo jej tiež
potvrdil aj maloletý poškodený. Svedkyňa vypovedala, že vzhľadom na správanie obžalovaného pri ich
vzájomnej komunikácii tým, že jej nepozeral do očí, obšíval sa, aj s ohľadom na miesto jeho bydliska,
strádajúcu podobu s maloletým vzbudil v nej podozrenie, či je vôbec rodina maloletého poškodeného.
Zo zhodných výpovedí obžalovaného, poškodeného ako aj svedka A. B. ďalej vyplynulo, že počas tohto

osobného stretnutia zobral obžalovaný maloletého A. spolu so synom opäť do cukrárne v Tornali a
v Tescu mu kúpil tiež tašku sladkostí a rifle. Nebolo tiež sporné, že maloletému ani počas tohto stretnutia
obžalovaný nijako neublížil ani mu nedával sexuálne návrhy, nedotýkal sa ho, ani si pred ním maloletý
neskúšal nohavice, ktoré mu obžalovaný v ten deň zakúpil a maloletý sa riadne a v poriadku vrátil do
zariadenia. Svedkyňa L. E. ďalej uviedla, že jej kolegyňa, ktorá prišla do nočnej služby na jej popud
lustrovalaobžalovanéhonainterneteanašlainformácie,podľaktorýchbysamohlojednaťoosobu,ktorá

bola v minulosti odsúdená za pedofíliu, preto na druhý deň o tejto skutočnosti informovala aj riaditeľku
zariadenia. Z elektronickej komunikácie z toho istého dňa medzi maloletým poškodeným a obžalovaným
je pritom zrejmé, že obžalovaný maloletému tvrdil, že mu kúpil mikinu a aj botasky, a opätovne mu
povedal, že má pekné oči. Maloletý poškodený sa v komunikácii tiež zmienil o tom, že obžalovaný má
aj druhý profil „A. H.“, z ktorého mu obžalovaný určite už písal.

Z výpovede svedkyne A. K. D., ako aj z listinných dôkazov, najmä správy Q. I. a ÚPSVaR
Rimavská Sobota ďalej vyplýva, že po prvom stretnutí obžalovaného s maloletým poškodeným
dňa 27.11.2022 a po tom, čo ju obžalovaný nasledujúci deň telefonicky kontaktoval tvrdiac, že je
strýko A. E. z otcovej strany a prejavil záujem o ďalšie stretávanie sa s ním a aj návštevy u neho

v Prešove sa rozhodla prešetriť pomery obžalovaného pre prípadné možné ďalšie stretávanie sa
obžalovaného s maloletým poškodeným aj v mieste jeho bydliska, o čom obžalovaného informovala,
ako aj o interných predpisoch CDR, s čím obžalovaný súhlasil. Po druhom stretnutí obžalovaného
s maloletým poškodeným už bola však upovedomená o tom, že keď jej kolegyne obžalovanému v rámci
rozhovoru oznámili, že sa prešetrujú pomery v mieste jeho bydliska, obžalovaný už netrval na návšteve

maloletého A. u neho doma a neprejavil ani záujem maloletého ďalej navštevovať. Aj keď osobné
stretnutia obžalovaného a maloletého poškodeného odvtedy neprebiehali, keďže osoba obžalovaného
sa pracovníkom zariadenia aj vzhľadom na dohľadané informácie na internete o ňom, javila ako
nedôveryhodná a maloletému návštevy obžalovaného, kým sa situácia neobjasní, zakázali, obžalovaný
však ďalej komunikoval s maloletým poškodeným cez sociálne siete, o čom malo zariadenie vedomosť.

Forma ďalšej komunikácie zo strany obžalovaného bola už podstatne opatrnejšia, čo preukazuje nielen
jej obsah, ale aj kontext. Hoci dňa 11.12.2022 obžalovaný už vedel, že maloletého A. k nemu domov
nepustia, v komunikácii mu uviedol, že ak by ho k nemu na Vianoce pustili, nešiel by ani za svojim synom,
žijúcim v tom čase v Anglicku, zvýrazňujúc, že by uprednostnil stretnutie s ním pred návštevou svojho
vlastného syna. Obsahom komunikácie bolo tiež preukázané, že obžalovaný s maloletým poškodeným

nakoniec komunikoval až do 30.12.2022, pričom obsah tejto komunikácie ako celku preukazuje aj to,
že jej iniciátorom bol väčšinou obžalovaný.

Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi, ale aj ďalšou výpoveďou svedkyne A. K. D. bolo
jednoznačneaspoľahlivopreukázanéajto,žeajpoprešetrenípomerovvmiestebydliskaobžalovaného,

kedy pracovníkom sociálnoprávnej ochrany detí a kurately tiež uvádzal nepravdivé informácie, a to že
je nevlastným bratom otca maloletého, nebohého P. E., a že dlhé roky žil v Kanade, a pre pracovný úraz
sa vrátil na Slovensko, sa ďalej pokúšal vziať maloletého k sebe na Vianoce, po dobu 5 dní, pričom dňa
19.12.2022 SMS správou riaditeľku Q. I. dokonca zavádzal, že pri prešetrení pomerov v jeho domácnosti
neboli zistené žiadne nedostatky a chce si A. zobrať k sebe. Nakoľko Q. I. bolo na základe prešetrených

pomerov v domácnosti obžalovaného v súčinnosti s ÚPSVaR Prešov doručené negatívne a nesúhlasné
stanovisko, aby maloletý A. trávil s obžalovaným čas, nakoľko tento sa javí, ako nedôveryhodná osoba,
nebolo zo strany Q. Tornaľa už ďalej umožnené maloletému A. stretnúť sa s obžalovaným. Zo spisovej
dokumentácie ÚPSVaR Prešov pritom vyplývala aj skutočnosť, že v období rokov 2014 až 2020, kedy
sa manželka obžalovaného s dcérou priotrávili plynom a zomreli, sa obžalovaný nachádzal vo výkone

trestu odňatia slobody v Trenčíne za trestné činy súvisiace s pedofíliou.

Výpoveďou maloletého poškodeného mal súd ďalej preukázané, že obžalovaný mu nielen povedal, ale
aj napísal, že je gay, tiež mu povedal, že chce sa s maloletým „jebať a takéto“, čo on odmietal a tiežho cez Facebook, z profilu A. H.“ požiadal, aby mu poslal fotku, na ktorej bude celý nahý, s čím tiež
nesúhlasil. I keď obžalovaný sa snažil počas celého konania spochybňovať vierohodnosť výpovede
maloletého poškodeného s dôrazom na skutočnosť, že maloletý A. má sklony k lživosti a fabuláciám,

vykonaným znaleckým dokazovaním znalcom v odbore psychológia, a podaným znaleckým posudkom
Mgr. Ivety Snitkovej č. 4/2024, prítomnej aj pri výsluchu maloletého poškodeného v priebehu hlavného
pojednávania, mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že maloletý A. nemá tendenciu javiť sa
v lepšom svetle a jeho skóre lži je nízke. Obžalovaný má tendencie k občasným klamstvám, a tieto aj
otvorene priznáva, ale tie sa však týkajú skôr jeho nevhodných skutkov, ktoré si uvedomuje a snaží

sa ich zakrývať, nejde však u neho o všeobecnú črtu. Naopak voči druhým ľuďom sa skôr usiluje byť
ústretový a snaží sa ich skôr vidieť v pozitívnom svetle. Ako ďalej vyplýva zo znaleckého posudku
maloletý je skôr naivný, veľmi túžiaci po rodine, naviazaný na medziľudské vzťahy a blízke kontakty,
ktoré vo svojom živote strádal aj preto, že matku nemal, keďže táto ho ako malého chlapca a jeho brata
opustila a maloletý nemal dobré vzťahy ani so súrodencami. Aj vo výpovediach svedkov, pracovníkov
CDR I., odznelo, že maloletý poškodený mal tendenciu prehnane veriť druhým osobám a zrejme aj

vzhľadom na jeho mentálny deficit neuvažoval ani tým smerom, že by mohol byť niekým zneužitý.
Je zrejmé, že maloletý sa snažil nadviazať kontrakt s obžalovaným ako blízkou osobou, respektíve
osobou, ktorá by mu túto blízku rodinu, ktorú on sám nemal, nahrádzala. Z pohľadu súdu obžalovaný
všetky tieto skutočnosti v celom rozsahu zneužil práve s cieľom dosiahnutia svojich sexuálnych potrieb
a túžob realizovaných s maloletým poškodeným. V konečnom dôsledku obžalovaný ani nepoprel, že sa

v komunikácii s maloletým sa zmienil o svojej sexuálnej orientácii, rovnako tak maloletý priznal v tejto
komunikácii aj svoju sexuálnu orientáciu.

Pokiaľ ide o nepresnosti vo výpovediach maloletého poškodeného tieto nie sú podľa súdnej znalkyne
spôsobené úmyselne. U maloletého poškodeného sa nepreukázala ani tendencia k vymýšľaniu si.

Nesúlad je naopak spôsobený vo fungovaní mnestických funkcií, pričom maloletý A. skôr odpovedá
„neviem“, ale nezvykne si domýšľať. Má záujem o podanie priliehavých odpovedí, neuhýba, keď si
spomenie a je na ňom vidno, že je rád, že dokáže odpovedať. Nie je mu vlastná ani premyslená
pomstychtivosť, ktorá by mohla viesť ku skresľovaniu skutočnosti a nie je u neho ani predpoklad ani
skresľovania výpovedí v dôsledku organických zmien.

Z vyššie uvedených skutočností súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním mal jednoznačne
a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný konaním popísaným v prvej skutkovej vete tohto rozsudku
úmyselne vytváral podmienky na to, aby osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne
zneužil, a konaním popísaným v druhej skutkovej vete tohto rozsudku sa dopustil konania v úmysle

získať dieťa na výrobu detskej pornogragie, ktoré bezprostredne smerovalo k jeho získaniu, avšak
k jeho získaniu nedošlo. Pokiaľ ide o vinu obžalovaného, z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný ako všeobecne trestne
zodpovednýsubjekt,svojimúmyselnýmkonaním,ohrozilzáujemchránenýTrestnýzákonomnariadnom
mravnom a telesnom vývoji osôb mladších ako 15 rokov, bez ohľadu na ich pohlavie alebo na ich

pohlavnú zrelosť a na ochrane detí pred ich zneužívaním na výrobu detskej pornografie. Zo strany
obžalovaného išlo o premyslené konanie, keďže bez akýchkoľvek pochybnosti bolo preukázané, že
ako prvý kontaktoval osobu poškodeného maloletého A. E., ktorého predtým nepoznal, a to spôsobom
jemu vlastným, pre ktorý už bol v minulosti právoplatne odsúdený, využívajúc nezrelosť, neskúsenosť
a celkovú situáciu, v ktorej sa maloletý nachádzal, najmä jeho citové strádanie k napĺňaniu vlastných

predstáv a zámerov sexuálneho charakteru, pričom od tohto konania upustil až po zainteresovaní
sa zodpovedných zamestnancov ústavného zariadenia, v ktorom bol maloletý umiestnený, ktorí sa
zaujímali a preverovali stretávanie sa a následne aj jeho komunikáciu s obžalovaným. Obžalovaný
nekonal s nezištnými úmyslami, ako tvrdil v priebehu trestného konania, nielenže sa neštítil zavádzať
nielen zamestnancov Q. I., hoci aj spôsobom dohodnutým s maloletým, ale neštítil sa zavádzať aj

zamestnanca ÚPSVaR Prešov, ktorý prešetroval pomery v mieste jeho bydliska. Z hľadiska subjektívnej
stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného
zákona, lebo pokiaľ ide o prvý skutok obžalovaný chcel maloletého A. E. zlákať a zblížiť sa s ním
v sexuálnej rovine, čo preukazuje nielen to, že navrhol maloletému poškodenému, o ktorom vedel,
že má iba štrnásť rokov vykonanie sexuálneho styku v presne neurčenom čase, ale použil jemu

vlastné postupy spočívajúce v prejavovaní citov a lichotení maloletému poškodenému, či kupovaní
alebo prísľuboch zadováženia mu rôznych materiálnych vecí, ktoré maloletý strádal. Pravdivosti
výpovede maloletého poškodeného nepriamo nasvedčujú a vo významnej miere ju dopĺňajú aj dôkazy
plynúce z iných dôkazných prostriedkov vykonaných na hlavnom pojednávaní, najmä listinné dôkazy,predovšetkým elektronická komunikácia medzi maloletým poškodeným a obžalovaným, či svedecké
výpovede jednotlivých svedkov, zamestnancov Q. I. vypočutých v priebehu hlavného pojednávania a
vo veci podaný znalecký posudok Mgr. Ivetou Snitkovou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal

obžalovaného A. B. vo vzťahu ku skutku v bode 1/ vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.

Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ je potrebné ďalej uviesť, že nie je dôvod neveriť maloletému
poškodenému, že obžalovaný po tom, čo už vedel, že má len štrnásť rokov, žiadal ho, aby mu vyhotovil

a následne aj zaslal fotografiu jeho celého nahého tela, čo maloletý poškodený odmietol urobiť. Maloletý
opakovane zdôrazňoval, že aj keď obžalovaného odkázal na svoj profil, kde mal fotku, obžalovanému
to nestačilo, opakovane žiadal od neho vyhotoviť celú fotku, aj nahých spodných častí jeho tela, čo
potvrdzuje tiež výpoveď svedkyne A. K. M., pred ktorou sa maloletý poškodený o tom zmienil. Pritom k
dokonaniu výroby tohto pornografického diela nedošlo len z vôle a nekonania maloletého poškodeného,
ktorý to pre obžalovaného odmietol urobiť. Týmto konaním obžalovaný naplnil aj pojmové znaky zločinu

výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona, keďže konal v úmysle získať presviedčaním dieťaťa, teda osoby mladšej ako
osemnásť rokov (§ 127 ods. 1 Trestného zákona) k vyrobeniu detskej pornografie, ktorou sa v zmysle
ustanovenia § 132 ods. 4 Trestného zákona rozumie aj zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa na
sexuálne účely. Keďže v prejednávanom prípade k vyrobeniu obžalovaným požadovanej fotografie bolo

potrebné rozhodnutie poškodeného a tým, že maloletý poškodený s vyrobením takejto fotografie pre
obžalovaného nesúhlasil, spôsobil, že k vyrobeniu detskej pornografie, a teda ani k dokonaniu trestného
činu nedošlo.

Nakoľko v čase medzi spáchaním trestných činov a vynesením rozsudku nadobudol účinnosť zákon

č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo
dňa 03.07.2024, zverejneným pod č. 215/2024, účinným od 06.08.2024 (novela Trestného zákona),
súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona posudzoval trestnosť všetkých činov a
obžalovanému ukladal trest podľa zákona, ktorý je pre neho priaznivejší, t.j. podľa Trestného zákona,
účinného od 06.08.2024.

Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie hodnotený, má dve deti, syna A.
B. a dcéru R. R.. Bol opakovane priestupkovo riešený, a to dňa 28.04.2012 pre spáchanie priestupku
proti verejnému poriadku napomenutím a v ten istý deň pre spáchanie priestupku proti VZN o niektorých
podmienkach držania psov na území mesta Prešov, kedy bol postihnutý aj blokovou pokutou vo výške

20,- eur. Následne dňa 25.03.2023 bol za rovnaký priestupok riešený napomenutím.

V registri priestupkov má obžalovaný 3 záznamy, prevažne za priestupky pre porušovanie VZN č.
15/2013 o niektorých podmienkach držania psov na území mesta Prešov, pre porušenie podmienok
pre vodenie psa a jeden priestupok je na úseku cestnej dopravy, keď nerešpektoval signál svetelného

signalizačného zariadenia s červeným svetlom „Stoj“, pričom motorové vozidlo viedol bez vodičského
oprávnenia, za čo bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 300,- eur. V registri trestov má obžalovaný
5 záznamov prevažne za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného
zákona, za ktoré bol celkovo trikrát právoplatne odsúdený, a aktuálne sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený. Naposledy bol však odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T/34/2013 zo

dňa 18.06.2013 za sexuálne motivované viaceré trestné činy spáchané voči najmenej ôsmym maloletým
chlapcom na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, pre výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý
vykonal dňa 11.06.2020 a trest prepadnutia veci. Podľa lustrácie v registri Generálnej prokuratúry SR
proti obžalovanému nie je aktuálne vedené žiadne ďalšie trestné stíhanie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 Trestného zákona. Zároveň súd zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného
zákona, a to že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že už bol za
trestný čin odsúdený. S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, súd prihliadol na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, pričom podľa asperačnej zásady
v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladal úhrnný trest za zbiehajúcu
sa trestnú činnosť, spáchanú vo viacčinnom súbehu a vychádzal zo zákonom ustanovenej trestnej
sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to zločinu výroby detskej pornografiepodľa § 368 ods. 1 Trestného zákona (4 až 10 rokov), v dôsledku zvýšenej dolnej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu pre opätovné spáchanie zločinu a tiež zvýšenej hornej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v dôsledku dvoch úmyselných trestných činov, ktoré sú zločinmi,

spáchaných dvoma skutkami, a to v rozmedzí od 5 rokov a 4 mesiacov až do 13 rokov a 4 mesiacov.
Nakoľko obžalovaný bol uznaný vinným za prípravu na zločin a za pokus trestného činu súd za použitia
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (v spojení s
ustanovením § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona) pristúpil k uloženiu úhrnného trestu odňatia slobody
zníženého pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, ktorého výkon

mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, avšak za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého súčasťou je tiež obmedzenie
spočívajúce v zákaze kontaktu s maloletým poškodeným A. E., dosiaľ umiestneným c CDR Tornaľa
v okrese Revúca, a to aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami, ako aj povinnosťou spočívajúcou v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. I keď je pravdou, že od vykonania trestu za obdobnú

trestnú činnosť po začatie konania, kladeného obžalovanému za vinu uplynula relatívne krátka doba,
necelých dva a pol roka, a mohlo by sa zdať, že obžalovaný sa z vykonaného trestu nepoučil, je
potrebné si uvedomiť, že náklonnosť k deťom so sexuálnym rozmerom (pedofília) je radená medzi
sexuálne úchylky, a ako taká je síce liečiteľná, ale nie vyliečiteľná. Preto takto uložený trest, najmä
povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo účasť na psychologickom poradenstve bude podľa názoru

súdu obžalovaného viesť k edukácii, čo je to úchylka a ako sa prejavuje, ale aj k edukácii toho,
ako uspokojovať svoju sexuálnu potrebu pre neho a spoločnosť prijateľným spôsobom. Takto uložený
trest bude podľa názoru súdu pre obžalovaného zároveň dostatočným zvýraznením nebezpečnosti
spáchaných trestných činov pre spoločnosť a súčasne aj dostatočným zabezpečením naplnenia účelu
trestu výchovne na neho pôsobiť a zároveň ho odradiť od páchania obdobnej alebo inej trestnej

činnosti. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že obžalovaný by mal predovšetkým aj za súčinnosti
sexuológa, prípadne psychiatra, dobrovoľne pracovať predovšetkým na znížení svojho libida a tlmení
svojich sexuálnych predstáv a túžob, aby ďalej viedol život riadneho občana, k čomu samotný výkon
trestu odňatia slobody nijako neprispeje, keďže prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný opätovne
dopustil, hoci v minulosti strávil sedem a pol roka vo výkone trestu odňatia slobody. Navyše v dôsledku

iného ochorenia je aktuálne aj imobilný a pohybuje sa pomocou invalidného vozíka.

Nakoľko opatrovník maloletého poškodeného si nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania
neuplatnil, súd o nej nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota,
pracovisko Revúca, do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,

v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný
zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.