Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/124/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010678
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6722010678.7

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v trestnej veci obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, 2 písm. a/Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd p o s t u p u j e trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v B., trvale bytom B., C. A. XXX/XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom

základe,
že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX h počas jazdy v motorovom vozidle zn. D. E., evidenčného čísla
B., na ceste X/XX v smere od obce F. G. do mesta B., po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky
napadol svoju družku H. H., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že túto jedenkrát udrel rukou do oblasti

tváre, pričom táto sedela na mieste spolujazdca a následne v obci I., okres B. z vozidla vystúpila a
z dôvodu spôsobeného zranenia jej bola privolaná rýchla zdravotnícka pomoc, čím spôsobil H. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/X, B., zranenie a to zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov,
ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 14 dní

Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Zvolen, pretože tento orgán by mohol vec
prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdužrazvovecirozhodolrozsudkomzodňaXX.X.XXXX,nazákladeodvolaniaobžalovaného
bol odvolacím súdom dňa XX.XX.XXXX tento rozsudok zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie. V rámci záverov odvolacieho súdu mal prvostupňový súd opätovne prehodnotiť
predmetný skutok s prihliadnutím na to, či sa jedná o naplnenie všetkých znakov prečinu ublíženia na

zdraví.

Obžalovaný A. B. na prvom hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX neuviedol žiadne
vyhlásenie. Dodal, že v tom čase poškodená mala také búrlivé obdobie. Je pravdou, že do vozidla
nastúpila a aj s fľašou 0,7l vodky, ktorú počas jazdy popíjala a riešila nejaké veci v mobile. Cestou naspäť
sa jej niekto ozval a ona vykríkla „do K.“, ale už boli za tou odbočkou. Vtedy sa ho nejak dotkla, on

bol oslepený kamiónom a bola poľadovica a vtedy sa reflexívne ju snažil rukou odstrčiť, ale ona nebola
na mieste spolujazdca, ale nejak o neho opretá. Tým spätným pohybom ruky jej trafil nos a vykrivil.
Obžalovaný utrpel šok, ju zaliala krv. V aute mal aj dieťa a hrozila im nehoda. Ona začala už len
plakať a povedala „odvez ma k otcovi“. Pointou celého prípadu je to, ako sa ona ku nemu správala pri
predchádzajúcich cestách, že mu z ničoho nič za jazdy dala facku. Keď brala drogy, tak dochádzalo
k fyzickým útokom na jeho osobu z jej strany. Riešil to aj s políciou, ale paradoxne to bolo riešené, ako

keby ju napadol. Potom o 2 hodiny mu volala z nemocnice, aby pre ňu prišiel, ale už bol v kontakte s jej
otcom a vedel, že ide pre ňu iný kamarát, tak ju už len počkal v meste B., ospravedlnila sa mu. Celátáto udalosť bola nešťastná náhoda, lebo pri tých fyzických stretoch doma sa nikdy nestalo, že by ju
napádal alebo bil. Už len z toho dôvodu, že vtedy riešili zverenie syna. Záchranku volal pravdepodobne
H. – jej otec. Poškodenú vysadil na začiatku I., lebo vykopla dvere a vystrájala a mal v aute 2-ročné

dieťa. Po predchádzajúcich skúsenostiach vedel, že nemá čo robiť, prioritou bolo postarať sa o dieťa
a tak volal otcovi poškodenej, alebo mu volal on. Dieťa zranené nebolo, spalo. Od miesta vysadenia do
miesta bydliska otca poškodená prešla niekoľko 100 metrov. On potom išiel ešte na políciu, kde chcel
uviesť, že sa mu opäť stal incident, pretože v tom čase polícia chodila ku nim aj 2-krát do týždňa.

Poškodená H. H. uviedla, že v predmetný deň šla motorovým vozidlom aj s obžalovaným do F. G., lebo
on tam mal niečo riešiť. Je pravdou, že po ceste pila alkohol. Mala so sebou 0,7l vodky, vypila z toho
nejaké 2-3 deci. V aute sedela na sedadle spolujazdca. Už si to presne nepamätá, lebo mala vypité,
prečo sa hádali. Držala v ruke mobil, má len také útržky z toho, no za niečo sa hádali. Už si len pamätá
to, že mala rozbitý nos a celou cestou držala dvere, lebo ju obžalovaný nechcel pustiť von. Čo si tak
pamätá, že obžalovaný urobil niečo s rukou – pravou. Niečo cítila s nosom, všade bola za 5 sekúnd krv.

Stále mu vravela, aby zastal, ale nezastal. Ona mu potom povedala, nech ju odvezie domov. Úder sa
odohral v čase, keď boli za F. G., kde je odbočka smerom na L. a boli tesne za tou zákrutou. Keď ho
pýtala, aby zastal, tak povedal, aby počkala, že on teraz nezastane, nejak to nezdôvodnil. Potom mu
povedala, že keď jej nechce zastaviť, tak nech ju odvezie domov, že s nim nechce byť a on ju vyložil
pred značkou I., takže išla asi 3 km pešo, kým sa dostala k otcovi domov. Ani by nevolala sanitku, ale

otec sa zľakol a zavolal ju. Nevie sa presne vyjadriť ako dlho trval úsek medzi tým, ako obdržala úder
a tým ako vystúpila, jej to pripadlo ako nekonečno. Tým, že držala otvorené dvere, tak sa obžalovaný
snažil ísť pomaly, aby nevypadla von a tým sa tá jazda predĺžila. Zaklopala u otca, otec povedal, že
ide volať sanitku. Ona s tým nesúhlasila, ale on povedal, že v žiadnom prípade, lebo totižto mala celý
nos posunutý. Ani s tou sanitkou keď prišli pre ňu nechcela ísť. Ani jej s tým nič neurobili, iba povedali,

aby išla k doktorovi M. do B., ten už ale nežije, takže sa liečila v podstate sama. Poškodená si myslí,
že v aute okrem nich dvoch už nebol nikto prítomný. N. sa na pôvod zranenia nepýtal, on vedel, čo sa
udialo, pretože vedel s kým bola. Ešte povedal jej bratovi „pozri sa H., čo jej ten dement spravil“ a volal
sanitku. S obžalovaným sa dohadovali, že budú spolu piť, ale na neho nečakala a pila skôr a dohodli
sa, že dieťa necháme ujej I. C. – C. C., býva na C. A. O. XX, B.. Obžalovaný jej ešte po incidente volal,

že ide po dieťa a že ak chce, tak príde aj po ňu do L., kde bola v nemocnici. U C. M. nebola preto, lebo
síce na druhý deň išla k C. M., ale ten mal dovolenku, tak sa rozhodla, že sa bude liečiť sama. Nos bol
vykrivený na pravú stranu aj keď sa do zrkadla nedívala.

Svedok H. H., otec poškodenej, uviedol, že bola už tma – večer. Dcéra prišla s rozbitým nosom, celá

zakrvavená. Dcéra povedala, že ju obžalovaný udrel lakťom, bližšie o skutku vtedy nepovedala. On
potom zavolal záchranku. Záchranka keď prišla, tak ju zobrali do nemocnice. Následne sa vrátila, nebola
hospitalizovaná. Myslí si, že vtedy po skutku prišla domov asi peši, ani nevie, kde vystúpila z auta. Po
návšteve nemocnice mala zafačovaný nos. Nevie sa vyjadriť, či dcéra bola PN. Myslí si, že vtedy bývala
v B., nevie to ale presne. O skutku sa s dcérou rozprávali zbežne. Svedok to má len z počutia, jemu je

to ťažko súdiť. Hovorilo sa o tom, že mu mala brániť v šoférovaní a tak ju tresol lakťom nechtiac, ale
on tam nebol, vie to len z počutia. Nebol očitým svedkom, že by ju inokedy fyzicky obžalovaný napadol.
Keby tam bol on, tak by sa určite nebili. Svedok má skúsenosť, že keď obžalovaný viedol motorové
vozidlo, mu poškodená zasahovala do riadenia, raz mu kopala do sedačky, tak ju musel upozorniť, aby
s tým prestala.

Znalec C. C. P. zotrval na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 66/2022, otázky na znalca neboli
položené.

Podľa znaleckého posudku poškodená utrpela zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov. Išlo

o izolované zranenie. Znalec považuje za možné, že zlomeninu spôsobil reflexívny úder chrbtom pravej
ruky do oblasti nosa. Pri izolovanom zranení nie je možné určiť, či išlo o úmyselný alebo akcidentálny
úder. Štandardné trvanie liečby je 14 dní.

V rámci vykonávania dokazovania boli oboznámené aj listinné dôkazy z prípravného konania postupom

podľa § 269 Tr. poriadku :

- Priestupkový spis OR PZ – ZV-OPP5-368/2021-P
- Zápisnica o vydaní zvukového záznamu z čl. 86 s prepisom hovoru z čl. 89-90- Správy a RT z čl. 91-93 a RT zo dňa XX.XX.XXXX

Z priestupkového spisu vyplýva, že sa dňa XX.XX.XXXX dostavila na útvar PZ poškodená H. H. v čase

o XX:XX h. a bol s ňou spísaný záznam o podaní oznámenia, k tomuto oznámeniu bola pripojená aj
lekárska správa Q. L..

V rámci spisu je uvedený aj prepis hovoru na tiesňovú linku 158 zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva
oznámenie otca poškodenej o predmetnom skutku.

Na základe vykonaného dokazovania v rámci pôvodného rozhodovania vo veci samej /po zrušení
rozsudkuprocesnéstranynemalinávrhynadoplneniedokazovania/jepreukázané,žekuskutku,ktorýje
popísanývskutkovejveteobžalobydošlo,ajezrejmé,žetýmtoskutkomdošloupoškodenejkzlomenine
nosovej kosti s posunom úlomkov. Obžalovaný sa bránil tým, že ku skutku došlo nechtiac, reflexívnym
pohybom ruky, ako následok zasahovania do vedenia motorového vozidla poškodenou. Poškodená

v tejto súvislosti uviedla, že sedela v aute na sedadle spolujazdca, skutok si presne nepamätá, lebo
mala vypité a preto sa hádali a pamätá si už len, že obžalovaný urobil niečo s rukou, niečo cítila s nosom
a všade bola za 5 sekúnd krv. Svedok H. H., otec poškodenej, v rámci svojej výpovede spomenul
skutočnosť, že sa hovorilo o tom, že mu poškodená mala brániť v šoférovaní a tak ju nechtiac tresol
lakťom. Zároveň svedok uviedol, že má skúsenosť s tým, že keď obžalovaný viedol motorové vozidlo,

tak mu poškodená zasahovala do riadenia a tak ju svedok musel upozorniť, aby s tým prestala. Znalec
C. P. považoval za možné, že zlomeninu nosovej kosti spôsobil reflexívny úder pravej ruky do oblasti
nosa a keďže sa jedná o izolované zranenie, nie je možné určiť, či išlo o úmyselný alebo akcidentálny
úder. Vzhľadom na tieto okolnosti, za súčasného stavu vykonaného dokazovania, nie je možné určiť,
či išlo o úmyselný úder a teda či obžalovaný naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa §

156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, avšak teoreticky by u obžalovaného prichádzalo do úvahy posúdenie
jeho konania ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a keďže doposiaľ neuplynula premlčacia
doba pre prejednanie priestupku /keďže sa stále viedlo trestné konanie vo veci/, súd postúpil trestnú vec
obžalovaného Okresnému úradu Zvolen, ktorý by tento skutok mohol prejednať ako priestupok v zmysle
§ 280 ods. 2 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor v lehote 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho
vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.