Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100213
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v
právnejvecižalobcu:SBSPEGAS,s.r.o.,sosídlomZaPlavárňou3/8121,01008Žilina,IČO:36862762,
právnezastúpený:STEHURA&partners,v.o.s.,sosídlomFraňaKráľa2080,02201Čadca,IČO:47246
863, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice,
IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3167,
O-85/2023 zo dňa 19.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Inšpektorát práce Žilina (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č.
IPZA/IPZA_PRODD/ ROZ/2023/669, 315/2022-IZA-2:3/pok/R/Š zo dňa 23.01.2023 (ďalej aj len

„prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi na základe oprávnenia daného ustanovením § 19 ods. 1
písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len
„Zákon o inšpekcii práce“) v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z § 2
ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenia:
1. § 120 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj len „Zákonník práce“) v znení
neskorších predpisov tým, že žalobca ako zamestnávateľ ku dňu 11.03.2021 nepriradil pracovnému

miestu „informačná a bezpečnostná služba, pracovné zaradenie viď príloha k Pracovnej zmluve“, na
ktorom sa dohodol so zamestnancom: A. B. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 04.11.2015 v
znení dodatkov a dohôd o zmene pracovnej zmluvy), a pracovnému miestu „bezpečnostná a informačná
služba,ochranamajetku,osôbaprotipožiarnaochranavurčenýchobjektochvzmysleplatnýchprávnych
predpisov v SR, administratívna činnosť“, na ktorom sa dohodol so zamestnankyňou: A. A. (nar.
XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy) stupeň
v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka

práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu
práce dohodnutého v pracovnej zmluve,
2. § 120 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2020 tým,
žalobca ako zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnejzmluve, zamestnancom: • A. B. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 04.11.2015 v znení
dodatkov a dohôd o zmene pracovnej zmluvy) ktorý pre žalobcu vykonával prácu: „informačná a
bezpečnostná služba, pracovné zaradenie viď príloha k Pracovnej zmluve“, • A. A. (nar. XX.XX.XXXX,

pracovná zmluva zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy), ktorá pre žalobcu
vykonávala prácu: „bezpečnostná a informačná služba, ochrana majetku, osôb a protipožiarna ochrana
v určených objektoch v zmysle platných právnych predpisov v SR, administratívna činnosť“, ktorých
mzda v mesiacoch 9/2020 – 12/2020 nedosiahla sumu minimálneho mzdového nároku pre druhý stupeň
náročnosti príslušných pracovných miest, neposkytol doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou

mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň patriaci príslušným
pracovným miestam: „informačná a bezpečnostná služba, pracovné zaradenie viď príloha k Pracovnej
zmluve“ a „bezpečnostná a informačná služba, ochrana majetku, osôb a protipožiarna ochrana v
určených objektoch v zmysle platných právnych predpisov v SR, administratívna činnosť“,
3. § 120 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 4 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že
žalobca ako zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej

zmluve, zamestnancom: • A. B. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 04.11.2015 v znení
dodatkov a dohôd o zmene pracovnej zmluvy) ktorý pre žalobcu vykonával prácu: „informačná a
bezpečnostná služba, pracovné zaradenie viď príloha k Pracovnej zmluve“, • A. A. (nar. XX.XX.XXXX,
pracovná zmluva zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy), ktorá pre žalobcu
vykonávala prácu: „bezpečnostná a informačná služba, ochrana majetku, osôb a protipožiarna ochrana

v určených objektoch v zmysle platných právnych predpisov v SR, administratívna činnosť“, ktorých
mzda v mesiacoch 1/2021 – 2/2021 nedosiahla sumu minimálneho mzdového nároku pre druhý stupeň
náročnosti príslušných pracovných miest, neposkytol doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou
mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň patriaci príslušným
pracovným miestam: „informačná a bezpečnostná služba, pracovné zaradenie viď príloha k Pracovnej

zmluve“ a „bezpečnostná a informačná služba, ochrana majetku, osôb a protipožiarna ochrana v
určených objektoch v zmysle platných právnych predpisov v SR, administratívna činnosť“,
4. § 122 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že žalobca ako zamestnávateľ
zamestnankyni A. A. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene
pracovnej zmluvy), ktorá vykonávala prácu vo sviatok, konkrétne v mesiaci november 2020 dňa

17.11.2020 v rozsahu 4,00 hodiny a v mesiaci január 2021 dňa 06.01.2021 v rozsahu 12,00 hodín,
neposkytol mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % ich priemerných zárobkov,
5. § 122a ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že žalobca ako zamestnávateľ
neposkytol popri dosiahnutej mzde zamestnankyniam: • C. D. E. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva
zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy), ktorá v mesiacoch 1-2/2021 vykonávala

prácu v sobotu, konkrétne v mesiaci január 2021 dňa 02.01.2021 v rozsahu 12 hod., dňa 23.01.2021 v
rozsahu 12 hod., spolu odpracovala 24 hod., v mesiaci február 2021 dňa 13.02.2021 v rozsahu 12 hod.,
dňa 20.02.2021 v rozsahu 12 hod. celkom odpracovala 24 hod., • A. A. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná
zmluva zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy), ktorá v mesiacoch 1-2/2021
vykonávala prácu v sobotu, konkrétne v mesiaci január 2021 dňa 09.01.2021 v rozsahu 12 hod., dňa

16.01.2021 v rozsahu 12 hod., dňa 30.01.2021 v rozsahu 12 hod. spolu odpracovala 36 hod., v mesiaci
február 2021 dňa 27.02.2021 v rozsahu 12 hod., za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie
najmenej v sume 1,79 Eur,
6. § 122b ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že žalobca ako zamestnávateľ
neposkytol popri dosiahnutej mzde zamestnankyniam: • C. D. E. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva

zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy), ktorá v mesiacoch 1-2/2021 vykonávala
prácu v nedeľu, konkrétne v mesiaci január 2021 dňa 03.01.2021 v rozsahu 12 hod., dňa 10.01.2020 v
rozsahu 12 hod., 17.01.2021 v rozsahu 12 hod., dňa 31.01.2021 v rozsahu 12 hod., spolu odpracovala
48 hod., v mesiaci február 2021 dňa 28.02.2021 v rozsahu 12 hod., • A. A. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná
zmluva zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy) ktorá v mesiaci január 2021 dňa

24.01.2021 v rozsahu 12 hod., v mesiaci február 2021 dňa 21.02.2021 v rozsahu 12 hod., za každú
hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 3,58 Eur za hodinu,
7. § 123 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2020 tým, že žalobca ako zamestnávateľ
neposkytol popri dosiahnutej mzde zamestnankyniam: • C. D. E. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva
zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy), ktorá vykonávala prácu v noci v počte

8 hod. v pracovných zmenách v mesiaci september 2020 v dňoch 05.09., 06.09., 19.09., 20.09., spolu
odpracovala 32 hodín • A. A. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd
o zmene pracovnej zmluvy), vykonávala prácu v noci v počte 8 hod. v pracovných zmenách v mesiaci
september 2020 v dňoch 12.09., 13.09., 26.09., 27.09., spolu odpracovala 32 hodín, za každú hodinunočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa
osobitného predpisu (zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v spojitosti s nariadením vlády
Slovenskej republiky č. 324/2019 Z. z. ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020);

ktoré boli zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a
§ 14 ods. 1 až 4 Zákona o inšpekcii práce, ktorý bol vykonaný v období od 11.03.2021 do 12.08.2021
u žalobcu na kontrolovanom pracovisku: „Spojená stredná škola, Červenej armády 25, Martin“ pokutu
vo výške 1.000,- Eur.

2) Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výkon inšpekcie práce u žalobcu
bol zameraný na kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov v zmysle Zákonníka práce v znení neskorších predpisov týkajúcich sa najmä vzniku
pracovnoprávnych vzťahov a dokladov preukazujúcich ich vznik, evidenciu pracovného času a
dodržiavanie limitov pracovného času, poskytovanie mzdy za vykonanú prácu, najmä vo vzťahu
k minimálnym mzdovým nárokom. Súčasťou výkonu inšpekcie práce bola aj kontrola dodržiavania

právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa § 3
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej aj len „Zákon o nelegálnej
práci“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tejto inšpekcie práce
bol vyhotovený protokol č.: IZA-35-30-2.3/P-B24,25-21 zo dňa 12.08.2021 (ďalej aj len „Protokol“), ktorý
bol prerokovaný dňa 12.08.2021 s F. A. – konateľkou žalobcu. Následne bolo Inšpektorátu práce v Žiline

doručené dňa 19.08.2021 vyjadrenie žalobcu, v ktorom sa osobitne vyjadril ku zisteným nedostatkom
pod bodmi č. 1.-3. a 6.-11 uvedenými v Protokole. Inšpektorát práce sa s predmetným vyjadrením
žalobcu k Protokolu vysporiadal v Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 25.8.2021. Následne Inšpektorát
práce zistil, že v predmetnom protokole o výsledku inšpekcie práce došlo k zrejmej chybe v písaní, keď
nesprávne uviedol rok 2020 v dátume začatia výkonu kontroly inšpekcie práce. Z uvedeného dôvodu

bola dňa 20.12.2021 vyhotovená oprava Protokolu, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 04.01.2022. V
Protokole o výsledku inšpekcie práce v znení jeho dodatku č. 1 a opravy, bolo konštatovaných celkovo
11 nedostatkov spočívajúcich v porušení Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, avšak konanie
o uložení pokuty sa voči žalobcovi viedlo len za vyššie uvedené nedostatky.

3) V ďalšom texte rozhodnutia poukázal prvostupňový správny orgán na to, že zamestnávateľ je
povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti
pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti,
ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Podľa §
120 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v

kolektívnejzmluve,jepovinnýzamestnancoviposkytnúťmzdunajmenejvsumeminimálnehomzdového
nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného pracovného miesta.
Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku,
zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou
minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

4) K výkonu inšpekcie práce žalobca predložil pracovné zmluvy, ktoré uzatvoril so zamestnancami: A. B.
(nar. XX.XX.XXXX) - pracovná zmluva zo dňa 04.11.2015 v znení dodatkov a dohôd o zmene pracovnej
zmluvy, A. A. (nar. XX.XX.XXXX) - pracovná zmluva zo dňa 29.9.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej
zmluvy.

5) Prvostupňový správny orgán konštatoval, že pracovné miesto „informačná a bezpečnostná služba,
pracovné zaradenie viď príloha k Pracovnej zmluve“ a pracovné miesto „bezpečnostná a informačná
služba, ochrana majetku, osôb a protipožiarna ochrana v určených objektoch v zmysle platných
právnychpredpisovvSR,administratívnačinnosť“,ktorébolidohodnutévpracovnýchzmluváchsvyššie

menovanými zamestnancami, žalobca zaradil do 1. stupňa náročnosti práce. Uvedená skutočnosť
vyplýva z prílohy k pracovnej zmluve zo dňa 4.11.2015 ako aj z Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 29.12.2020, ktoré žalobca uzavrel s A. B. a z prílohy k pracovnej zmluve zo dňa 29.09.2014, ktorú
žalobca uzavrel s A. A..

6) Vyššie uvedení zamestnanci mali podľa prílohy č. 1 predložených pracovných zmlúv bližšie opísanú
prácu, ktorú mali vykonávať (popis pracovných činností): 1. usmerňovanie a vybavovanie návštev +
príslušná evidencia, prepájanie telefonických hovorov 2. vydávanie kľúčov podľa kľúčového režimu, 3.
nahlásenie mimoriadnych porúch a udalostí stanovenej osobe, 4. preventívna činnosť v určenom objekteformou celkovej obhliadky a vizuálnej kontroly objektu pred odchodom, 5. monitorovanie kamerového
systému, EZS a EPS, pričom v prípade narušenia objektu – vyrozumenie zásahovej skupiny PCO a PZ
SR a pri vzniku požiaru privolanie Hasičského zboru SR, týmto poskytovať potrebnú súčinnosť.

7) Spĺňanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie práce na kontrolovanej prevádzke kontrolovali
príslušníci Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina, oddelenie súkromných bezpečnostných
služieb, ktorí sa zúčastnili výkonu inšpekcie práce. U menovaných zamestnancov bolo zistené splnenie
odbornej spôsobilosti, bez ktorej by prácu na kontrolovanom pracovisku nemohli vykonávať. Ako

podpornýdôkazpreexistenciuodbornejspôsobilostislúžiknihaslužieb,ktorábolažalobcompredložená
ako evidencia pracovného času, kde je poznačené, že na pracovisku „Spojená škola“ vykonávali
títo zamestnanci službu označenú ako „bezpeč. a infor. služba“. Konkrétne zamestnanec A. B. mal
v knihe služieb zároveň označený ako identifikačný doklad preukaz s číslom G. v súlade s § 16
zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako

„Zákon o súkromnej bezpečnosti), ktorý ustanovuje, že odborne spôsobilou osobou je na účely tohto
zákona osoba, ktorá dosiahla vzdelanie ustanovené pre danú činnosť a je držiteľom preukazu odbornej
spôsobilosti.

8) Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že v zmysle prílohy č. 1 písm. b) k Zákonníku práce, pracovné

miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných
alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Podľa presvedčenia prvostupňového
správneho orgánu žalobca nesprávne priradil pracovným miestam na ktorých sa dohodol s menovanými
zamestnancami 1. stupeň náročnosti práce, keď zamestnanci podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti,
ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve,

vykonávajú práce týkajúce sa zabezpečenia ochrany majetku, života a zdravia, na ktorej výkon
je potrebná aj ich odborná spôsobilosť v zmysle § 16 Zákona o súkromnej bezpečnosti, teda
vykonávajú práce charakterizujúce výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných
rutinnýchkontrolovateľnýchprácpodľadanýchpostupovaleboprevádzkovýchrežimov,ktorýmprislúcha
druhý stupeň náročnosti práce podľa § 120 ods. 3 Zákonníka práce a prílohy č. 1 k Zákonníku práce.

Ustanovenie § 120 Zákonníka práce pritom zaväzuje zamestnávateľa, aby všetky pracovné miesta
ohodnotil z hľadiska kvalifikačnej úrovne vykonávanej práce a ku každému z týchto pracovných miest
priradil príslušný stupeň, na ktorý sa viaže zákonný koeficient minimálnej mzdy. Charakteristiky stupňov
náročnosti pracovných miest slúžia ako všeobecný nástroj na rozlíšenie náročnosti prác a slovne sa
nimi popisuje náročnosť prác zodpovedajúca príslušnému stupňu podľa kritérií zložitosti, zodpovednosti

a namáhavosti práce. Žalobca si však túto povinnosť nesplnil. Prvostupňový správny orgán prihliadal
nielen k pracovnej činnosti tak, ako bola účastníkom konania opísaná, ale aj k pracovným zmluvám
v znení ich dodatkov a zmien menovaných zamestnancov, kde je jasne označená pracovná náplň
spočívajúca v zabezpečení ochrany majetku, života a zdravia, konkrétne pod bodmi 4. a 5. prílohy
č. 1 k pracovným zmluvám, kde je v rámci bližšie špecifikovanej činnosti zamestnancov uvedené:

„4. preventívna činnosť v určenom objekte formou celkovej obhliadky a vizuálnej kontroly objektu
pred odchodom, 5. monitorovanie kamerového systému, EZS a EPS, pričom v prípade narušenia
objektu – vyrozumenie zásahovej skupiny PCO a PZ SR a pri vzniku požiaru privolanie Hasičského
zboru SR, týmto poskytovať potrebnú súčinnosť.“ Tieto činnosti zodpovedajú charakteristikám, ktoré
kvalifikujú strážnu službu v § 3 Zákona o súkromnej bezpečnosti. V nadväznosti na námietku žalobcu,

že menovaní zamestnanci nevykonávali „strážnu službu“, ale len „informačnú službu“, ktorá zodpovedá
charakteristikám 1. stupňa náročnosti práce podľa prílohy č. 1 Zákonníka práce prvostupňový správny
orgán uviedol, že aj v prípade, že by nebolo preukázané, že menovaní zamestnanci vykonávali strážnu
službu, neznamená to, že náplň práce informačnej služby nezodpovedá charakteristikám 2. stupňa
náročnosti práce.

9) V ďalšom texte odôvodnenia rozhodnutia poukázal prvostupňový správny orgán na to, že žalobca
predložil objednávku č. 031005/2019_SUB zo dňa 31.05.2019 medzi žalobcom ako dodávateľom a C. H.
A.akoobjednávateľomadohoduzmluvnýchstránkzmluveoposkytovanístrážnejslužbyč.0119-1/2009
zo dňa 30.04.2020 medzi C. H. A. ako dodávateľom a Spojenou školou Martin ako objednávateľom, t.j.

doklady, ktoré mali preukazovať, že menovaní zamestnanci na kontrolovanom pracovisku vykonávali
iba činnosť informátora, ktorá nie je strážnou službou až vo vyjadrení k začatiu správneho konania
o uložení pokuty zo dňa 14.12.2022. K uvedenému prvostupňový správny orgán doplnil, že Inšpektorát
práce počas výkonu inšpekcie až do prerokovania protokolu vychádzal z dokladov predloženýchzamestnávateľom. Vyššie uvedené, až neskôr predložené doklady považoval za účelové a zavádzajúce,
a vzhľadom na ostatné doklady nachádzajúce sa v administratívnom spise, nepreukazujúce skutočnosť,
že činnosť menovaných zamestnancov spočívala iba v informačnej službe a zamestnanci nevykonávali

žiadnu bezpečnostnú službu.

10) Pri preskúmaní dokladov predložených pri vyjadrení žalobcu ako aj dokladov nachádzajúcich
sa v administratívnom spise prvostupňový správny orgán zistil, že podľa zmluvy o poskytovaní
strážnej služby uzatvorenej dňa 31.05.2009 medzi objednávateľom: Žilinským samosprávnym krajom so

správcom Spojenou školou Martin a poskytovateľom: Ing. Daroslav Moravčík SBS PEGAS, predloženej
počas výkonu inšpekcie práce, je v č. II Predmet zmluvy v bode č. 1 uvedené: „Predmetom zmluvy je
zo strany prevádzkovateľa poskytovanie strážnej služby v objekte Spojená škola Červenej armády 25
Martin v súlade so zákonom č. 373/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) a Vyhlášky Ministerstva
vnútra SR č. 634/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 473/2005 Z. z.“ a v

čl. II predmetnej zmluvy v bode č. 4 sú uvedené povinnosti vyplývajúce pre prevádzkovateľa strážnej
služby v objekte Spojená škola Martin Červenej armády 25 Martin je jednou z povinnosti uvedené, že
zamestnanci strážnej služby musia mať platné skúšky, vyplývajúce zo Zákona o súkromnej bezpečnosti.
Podľa Zmluvy č. 0105-1/2009 o poskytovaní informačnej a bezpečnostnej služby medzi žalobcom ako
dodávateľom a C. H. A. ako objednávateľom je v čl. II uvedené: „Predmetom zmluvy je zabezpečenie

informačnej, strážnej a bezpečnostnej služby, riadiacej, kontrolnej a administratívnej činnosti v určených
objektoch, v ktorých C. H. A. – SBS PEGAS, G. XXXX/X, XXX XX I. v rámci SR poskytuje tieto služby, a
to v zmysle zákona NR SR č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) a Vyhlášky Ministerstva vnútra
SR č. 634/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 473/2005 Z. z.“

11) Z vyššie uvedeného podľa prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca mal podľa
predložených zmlúv vykonávať nielen informačnú činnosť, ale okrem iného aj strážnu a bezpečnostnú
službu podľa Zákona o súkromnej bezpečnosti. Zároveň správny orgán zdôraznil, že aj činnosť
informačnej služby mala byť vykonávaná podľa uvedeného zákonného predpisu.

12) Prvostupňový správny orgán zároveň opakovane podotkol, že zamestnanci mali v knihe služieb,
ktorá bola žalobcom predložená ako evidencia pracovného času poznačené, že na pracovisku „Spojená
škola“ vykonávali službu označenú ako „bezpeč. A infor. služba“. Táto skutočnosť podľa prvostupňového
správneho orgánu nezodpovedá tvrdeniu žalobcu, že menovaní zamestnanci vykonávali iba informačnú

službu.

13) K námietke žalobcu, že nie každý, kto má odbornú spôsobilosť v zmysle Zákona o súkromnej
bezpečnosti vykonáva prácu, pri ktorej ju potrebuje, a teda jej vlastníctvo automaticky neznamená
priradenie 2. stupňa náročnosti práce, prvostupňový správny orgán uviedol, že v tomto prípade bolo

preukázané, že menovaní zamestnanci vykonávali prácu, ktorá vyžadovala túto odbornú spôsobilosť,
ako vyplýva z ich pracovných zmlúv, zo zmluvy so správcom kontrolovaného pracoviska a rámcovej
zmluvy medzi účastníkom konania a C. H. A. SBS PEGAS a z evidencie služieb, ktorá bola predložená
ako evidencia pracovného času, a do ktorej sa uvádzalo číslo preukazu odbornej spôsobilosti, ako aj
číslo licencie zamestnávateľa, ktorý služby súkromnej bezpečnostnej služby poskytoval – žalobca ako

svoje číslo licencie uviedol „PS 001139“. Taktiež prvostupňový správny orgán v súvislosti s priraďovaním
stupňov náročnosti práce zamestnancom bezpečnostnej služby uviedol, že v súlade so zákonom
postupuje tak, aby bol pracovnému miestu, na ktorom zamestnanec vykonáva prácu samostatne,
podľa určených pokynov a postupov, s vyžadovaním jeho odbornej spôsobilosti a so zodpovednosťou
za strážený objekt, priradený najmenej druhý stupeň náročnosti práce. V tejto súvislosti správny

orgán poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Asan/12/2019.
Priradenie pracovného miesta dotknutých zamestnancov do prvého stupňa náročnosti práce nie je podľa
názoru prvostupňového správneho orgánu adekvátne vzhľadom na súhrn pracovných činností, ktoré
dotknutí zamestnanci vykonávali, keďže súhrn pracovných činností dotknutých zamestnancov nemožno
priradiť medzi základné, manipulačné, pomocné či prípravné práce vykonávané podľa postupov a

pokynov nadriadeného. V tomto ohľade by prvý stupeň náročnosti práce podľa pracovných činností
zodpovedal povolaniu, ktoré zamestnanec vykonáva manuálne podľa jednoduchých a opakujúcich sa
postupov alebo pokynov, zväčša pod stálym dozorom, pričom v zásade samotný zamestnanec nebude
niesť žiadnu zodpovednosť na dosiahnutom výsledku práce (napr. upratovačka, umývač riadu). Vpopise pracovnej činnosti dotknutých zamestnancov vyplývajúceho z pracovných zmlúv prvostupňový
správny orgán nevzhliadol také činnosti, ktoré by zodpovedali najnižšiemu stupňu náročnosti práce.
Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový správny orgán konštatoval, že všetky uvedené

činnosti sú také, ktoré vykonáva zamestnanec SBS samostatne podľa určených pokynov a postupov.
Práca zamestnanca SBS vo všeobecnosti zodpovedá charakteristike 2. stupňa náročnosti práce s
tým, že ju možno charakterizovať ako výkon odborných (vyžaduje sa odborná spôsobilosť) rutinných
kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov.

14) Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu zrejmé,
že žalobcu ako zamestnávateľ ku dňu 11.03.2021 nepriradil pracovnému miestu „informačná a
bezpečnostná služba, pracovné zaradenie viď príloha k Pracovnej zmluve“, na ktorom sa dohodol so
zamestnancom: A. B. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 04.11.2015 v znení dodatkov a
dohôd o zmene pracovnej zmluvy), a pracovnému miestu „bezpečnostná a informačná služba, ochrana
majetku, osôb a protipožiarna ochrana v určených objektoch v zmysle platných právnych predpisov

v SR, administratívna činnosť“, na ktorom sa dohodol so zamestnankyňou: A. A. (nar. XX.XX.XXXX,
pracovná zmluva zo dňa 29.09.2014 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy) stupeň v súlade s
charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce
podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce
dohodnutého v pracovnej zmluve, čím porušil ustanovenie § 120 ods. 3 Zákonníka práce. Z dôvodu

novely – zákon č. 294/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinnej od 01.01.2021,
ktorým sa mení znenie § 120 ods. 4 Zákonníka práce, sa prvostupňový správny orgán zaoberal aj tým, či
nie je jeho nové znenie priaznivejšie pre žalobcu, poukazujúc na to, že neskorší zákon sa použije, ak je
to pre páchateľa priaznivejšie. Nakoľko v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nadobudol účinnosť

zákon, ktorý nie je pre páchateľa priaznivejší, prvostupňový správny orgán posudzoval porušenie v
zmysle zákona účinného v čase spáchania správneho deliktu.

15) V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že podľa § 19 ods. 1 písm. a)
Zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje

inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených
v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom a siedmom bode alebo za porušenie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia
vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20.000,- Eur, 2. smrť,
najmenej 33.000,- Eur. Vzhľadom na to, že sa žalobca dopustil porušenia ustanovenia Zákonníka práce,

ktorý je pracovnoprávnym predpisom, prvostupňový správny orgán konštatoval, že je oprávnený uložiť
mu v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce pokutu až do výšky 100.000,- Eur. Inšpektorát
prácevŽilineakoprvostupňovýsprávnyorgánvzmysleZákonaoinšpekciipráceuviedol,žepriukladaní
pokuty za porušenia zo strany žalobcu zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty
prihliadol v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce na:

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov: Porušenie ustanovenia § 120
ods. 3 Zákonníka práce prvostupňový správny orgán považoval za relevantné pre uloženie pokuty.
Splnenie tejto zákonnej povinnosti je dôležité z dôvodu, že výška mzdy zamestnancov závisí aj od
stupňanáročnostipráce,ktorejvýkonodzamestnancovzamestnávateľvyžaduje.Priradeniepríslušného
stupňa náročnosti je spojené so zachovaním minimálnych mzdových nárokov zamestnancov, ktorým

sa napĺňa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má zamestnanec právo na spravodlivú
odmenu za vykonanú prácu. Porušenie ustanovenia § 120 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 4 Zákonníka
práce v znení účinnom do 31.12.2020 ako aj v znení neskorších predpisov prvostupňový správny orgán
považoval za dôvodné pre jeho sankcionovanie pokutou. Porušenie ustanovení § 122 ods. 1 Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov, §122a ods. 1, § 122b ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom

do 31.12.2020 ako aj v znení neskorších predpisov považoval prvostupňový správny orgán taktiež za
dôvodné pre uloženie pokuty v stanovenej výške. V dôsledku porušenia týchto ustanovení došlo k
finančnému poškodeniu zamestnancov žalobcu, čo mohlo mať negatívny vplyv na uspokojovanie ich
potrieb, plnenie záväzkov a pod. Žalobca podľa presvedčenia prvostupňového správneho orgánu teda
preukázateľne finančne poškodil svojich zamestnancov, keď porušil vyššie špecifikované ustanovenia,

čo prvostupňový správny orgán hodnotil ako závažné pre uloženie výšky pokuty. Na zreteľ pritom bral
aj skutočnosť, že porušovanie zákonom stanovených povinností bolo zistené vo viacerých mesiacoch
rokov 2020 a 2021 pri dvoch zamestnankyniach. Porušenie ustanovenia § 123 ods. 1 Zákonníka práce v
zneníúčinnomdo31.12.2020prvostupňovýsprávnyorgánvyhodnotilrovnakoakodôvodnépreuloženiepokuty.Vtejtosúvislostizdôraznil,žežalobcapoškodilzamestnancovtaktiežnaichfinančnýchnárokoch
– jednalo sa o neposkytovanie mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu. Priťažujúcou okolnosťou pri
rozhodovaní o výške pokuty bola skutočnosť, že sa žalobca dopustil viacerých správnych deliktov;

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa: Žalobca
počas výkonu inšpekcie práce zamestnával na kontrolovanej prevádzke 4 zamestnancov a teda vyššia
pokuta by mohla výrazne negatívne zasiahnuť do chodu jeho podnikania a do počtu jeho zamestnancov.
Nízky počet zamestnancov bol v tomto prípade zohľadňovaný ako poľahčujúca okolnosť. Kritérium
rizík, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa bolo irelevantné, nakoľko pokuta sa neukladala za

porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu: Počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb nebol zohľadňovaný, keďže pri výkone
inšpekcie práce nebolo zistené porušenie Zákona o nelegálnej práci.
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku: Prvostupňový správny orgán vyhodnotil

ako priťažujúcu okolnosť skutočnosť, že v prípade porušenia ustanovenia § 120 ods. 1 v nadväznosti na
§ 120 ods. 4 v znení účinnom do 31.12.2020 aj v znení neskorších predpisov, § 122a ods. 1, § 122b ods.
1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a v prípade porušenia § 120 ods. 3 Zákonníka práce v
zneníneskoršíchpredpisov,akoajvprípadeporušenia§123ods.1Zákonníkaprácevzneníúčinnomdo
31.12.2020 nemožno hovoriť o ojedinelých výskytoch nedostatkov, keďže boli zistené u 2 zamestnancov

žalobcu a okrem porušenia § 123 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2020 aj počas
viacerých mesiacov v rokoch 2020 a 2021. Prvostupňový právny orgán vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť skutočnosť, že v prípade porušenia ustanovenia a § 122 ods. 1 Zákonníka práce v znení
neskorších predpisov sa jednalo o ojedinelý výskyt nedostatku, nakoľko išlo iba o jednu zamestnankyňu.
Skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u

zamestnávateľa bolo ako kritérium pre určenie výšky pokuty irelevantné, a to vzhľadom na to, že pokuta
sa ukladala za porušenie pracovnoprávnych predpisov;
e) opakované zistenie toho istého nedostatku: Prvostupňový právny orgán ďalej zohľadňoval ako
poľahčujúcu okolnosť, že sa nejedná o opakované zistenie toho istého nedostatku.

16) Prvostupňový správny orgán mal za to, že pri vyhotovení tohto rozhodnutia postupoval v súlade
so zásadou materiálnej pravdy, ako aj s inými zásadami uvedenými v § 3 a § 4 Správneho poriadku
a skutkový stav spoľahlivo zistil. Po posúdení vyjadrenia žalobcu k začatiu konania o uložení pokuty
dospel k záveru, že jeho vyjadrenie neobsahuje žiadne relevantné dôvody, ktoré by vyvracali zistenia
Inšpektorátu práce. Prvostupňový právny orgán v tejto súvislosti zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutia

konštatoval a vysvetlil, z akého dôvodu menovaných zamestnancov bolo potrebné zaradiť do 2.
stupňa náročnosti práce. Prvostupňový právny orgán vo všeobecnosti súhlasil s vyjadrením žalobcu,
že podmienkou na priradenie stupňa náročnosti práce nie je úroveň vzdelania zamestnanca, ale
podmienkou je najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorej výkon sa od zamestnancov vyžaduje, v rámci
druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, avšak v prejednávanom prípade mal za jednoznačne

zistené, že menovaní zamestnanci vykonávajú práce týkajúce sa zabezpečenia ochrany majetku,
na ktorej výkon je potrebná aj ich odborná spôsobilosť v zmysle § 16 Zákona o strážnej službe,
teda vykonávajú práce charakterizujúce výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných
rutinnýchkontrolovateľnýchprácpodľadanýchpostupovaleboprevádzkovýchrežimov,ktorýmprislúcha
druhý stupeň náročnosti podľa § 120 ods. 3 Zákonníka práce a prílohy č. 1 k Zákonníku práce.

Prvostupňovýprávnyorgánzároveňkonštatoval,žesazaoberalvšetkýmidôkazmi,ktorébolipodkladom
pre vydanie o rozhodnutia a zohľadnil všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré mali vplyv
pre určenie výšky pokuty. Po zhodnotení všetkých kritérií podľa Zákona o inšpekcii práce a ďalších
skutočností bol prvostupňový správny orgán toho názoru, že výška pokuty je primeraná. Pokuta vo
výške 1.000,- Eur plní represívnu funkciu a je citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu.

Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj
účel. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, preto musí mať silu odradiť účastníka konania od
protiprávneho postupu, príp. zanedbania plnenia povinností. Pri určovaní výšky pokuty prvostupňový
správnyorgándostatočneprihliadalnaprávasamotnéhožalobcu,alezároveňdodržalajsvojupovinnosť
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb – zamestnancov a dôsledne

vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej
aj len „Správny poriadok“). Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu takto určená pokuta je
dostatočne odôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny
účel.Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

17) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím
č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3167, O-85/2023 zo dňa 19.04.2023 tak, že ho zamietol a rozhodnutie
Inšpektorátu práce Žilina č. IPZA/IPZA_PRODD /ROZ/2023/669, 315/2022-IZA-2.3/pok/R/Š, zo dňa
23.01.2023 potvrdil.

18) V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal priebeh konania pred prvostupňovým správnym
orgánom. Poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní namietal, že vzhľadom na charakter
vykonávaných prác zamestnanci nevyužívajú oprávnenia vyplývajúce zo Zákona o súkromnej
bezpečnosti a medzi ich hlavnú pracovnú náplň patrí informačná povinnosť, ktorú nemožno zaradiť do
druhého stupňa náročnosti práce s odkazom na prílohu č. 1 Zákonníka práce, a teda sa žalobca nemohol

dopustiť porušenia ustanovenia § 120 ods. 1 a ods. 3 Zákonníka práce. Ďalej v podanom odvolaní
uviedol, že sa Inšpektorát práce vo vydanom rozhodnutí o uložení pokuty nesprávnym spôsobom
vysporiadal s hodnotením dôkazov, ktoré na svoju obhajobu predložil žalobca v rámci svojho vyjadrenia
k začatiu správneho konania. Nezohľadnením uvedených dôkazov bol podľa názoru žalobcu porušený
princíp materiálnej pravdy a nebol náležite zistený skutkový stav veci.

19) Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a súvisiaceho spisového materiálu mal žalovaný za
to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca ako zamestnávateľ porušil
povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom a treťom bode Zákona o
inšpekcii práce, konkrétne § 120 ods. 1 Zákonníka práce, § 120 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 4 Zákonníka

práce, § 122 ods. 1. Zákonníka práce, § 122a ods. 1 Zákonníka práce, § 122b ods. 1 Zákonníka práce
a § 123 ods. 1 Zákonníka práce.

20) Žalovaný sa s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu stotožnil v plnom
rozsahu a zároveň dal do pozornosti, že v danom prípade, keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť

žalobcu za zistený správny delikt, by sa žalobca mohol tejto zodpovednosti zbaviť iba za predpokladu,
ak by predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že správny delikt nespáchal. V
tomto prípade mal však žalovaný za to, že takýto dôkaz predložený nebol. Poukázal na to, že
podľa predloženej evidencie knihy služieb menovaní zamestnanci zaznamenávali, že vykonávajú
bezpečnostnú a informačnú službu. Uvedenému neodporuje ani 4. a 5. bod prílohy k dohodnutým

pracovným zmluvám, kde je uvedená preventívna činnosť v určenom objekte formou celkovej obhliadky
a vizuálnej kontroly objektu pred odchodom a monitorovanie kamerového systému, EZS a EPS, pričom v
prípadenarušeniaobjektu–vyrozumeniezásahovejskupinyPCOaPZSRaprivznikupožiaruprivolanie
Hasičského zboru SR, týmto poskytovať potrebnú súčinnosť. Žalovaný zdôraznil, že zamestnávateľ
je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami

stupňov náročnosti pracovných miest, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 Zákonníka práce. Zaraďovanie
sa uskutočňuje podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje,
v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a teda jediným kritériom je náročnosť práce,
ktorej vykonávanie sa od zamestnanca vyžaduje na predmetnom pracovnom mieste, a iné skutočnosti,
ako napr. dosiahnuté vzdelanie alebo rozsah výkonu iných "jednoduchších" pracovných činností, sú

v tomto prípade irelevantné. Zamestnanci mali v knihe služieb, ktorá bola žalobcom predložená ako
evidencia pracovného času, poznačené, že na pracovisku „Spojená škola“ vykonávali službu označenú
ako „bezpeč. a infor. služba“. Táto skutočnosť nezodpovedá tvrdeniu žalobcu, že menovaní zamestnanci
vykonávali iba informačnú službu.

21) Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný poukázal na skutočnosť, že mu nie je jasné v čom spočívala
informačná činnosť kontrolovaných zamestnancov počas ich nočnej služby. V tomto kontexte bol preto
možný a logický záver Inšpektorátu práce týkajúci sa porušenia ustanovenia § 120 ods. 3 Zákonníka
práce. Za neopodstatnenú vyhodnotil námietku žalobcu ohľadne porušenia princípu materiálnej pravdy
a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Žalobcom predložené dôkazy v rámci svojho vyjadrenia

k začatiu správneho konania Inšpektorát práce zohľadnil, pričom vo svojom odôvodnení uviedol aj
správnu úvahu, ktorou bol pri ich hodnotení vedený. Tieto dôkazy nepreukazujú neporušenie vytýkaného
ustanovenia § 120 ods. 3 Zákonníka práce, teda skutkový stav bol zo strany konajúceho správneho
orgánu zistený v takom rozsahu, ktorý umožnil prijať uvedený záver. Skutok bol náležite zistený,preukázaný a správna úvaha uvedená v odôvodnení vydaného rozhodnutia o uložení pokuty sa
neprieči tak právnej úprave, rovnako ako zásadám logiky. Vydané rozhodnutie preto podľa presvedčenia
žalovaného netrpí vadou nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti. V tejto súvislosti aj žalovaný, tak ako

učinil už prvostupňový správny orgán, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2Asan/12/2019 zo dňa 24.03.2021, v zmysle ktorého súhrn pracovných činností pozostávajúcich
z ochrany majetku a osôb v rôznych situáciách a podmienkach nemožno priradiť medzi základné,
manipulačné, pomocné či prípravné práce podľa postupov a pokynov nadriadeného. V tomto ohľade
by prvý stupeň náročnosti práce podľa pracovných činností zodpovedal povolaniu, ktoré zamestnanec

vykonáva manuálne podľa jednoduchých a opakujúcich sa postupov alebo pokynov, zväčša pod
stálym dozorom, pričom v zásade samotný zamestnanec nebude niesť žiadnu zodpovednosť na
dosiahnutom výsledku práce. Určenie stupňa náročnosti práce sa odvodzuje od povahy pracovných
činností zamestnanca, pričom zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň
podľa najnáročnejšej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého
v pracovnej zmluve a nie od dosiahnutého vzdelania, či existencie hmotnoprávnej zodpovednosti

zamestnanca.

22) Žalovaný mal po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj spisového materiálu za to, že
Inšpektorát práce svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie náležite odôvodnil, prihliadal na
všetky zákonné kritériá premietnuté v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, náležite sa s nimi v

odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, pričom jeho voľná úvaha, ktorou sa riadil, sa neprieči
zásadám logického myslenia. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, že
uloženie pokuty v stanovenej výške je nevyhnutné jednak z dôvodu postihu protiprávneho správania a
jednak z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce. Pri uložení
pokuty prvostupňový správny orgán správne vychádzal zo základných rovín pre ukladanie sankcie –

preventívnej a represívnej, pričom postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného
postupu. Represívna funkcia sankcie teda musí byť citeľná v majetkovej sfére postihovaného subjektu.
K porušeniu povinností zo strany žalobcu ako zamestnávateľa došlo, a teda uloženie pokuty bolo
odôvodnené aj s ohľadom na plnenie jej výchovnej a preventívnej funkcie do budúcnosti a vo vzťahu k
iným subjektom, ktorí sú nositeľmi rovnakých povinností ako účastník konania.

23) K námietke týkajúcej sa vypočutia zástupcov odberateľa C. H. A. a zamestnancov žalobcu
žalovaný uviedol, že je na správnom uvážení správneho orgánu, či nariadi ústne pojednávanie vo veci.
Prvostupňový správny orgán účastníkom konania nenariadil ústne pojednávanie, nakoľko mal za to, že
v prejednávanej veci zaobstarané dôkazy, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia boli dostatočné

pre objasnenie skutočného stavu veci a nepokladal za hospodárne vykonať výsluchy svedkov. Uvedené
nachádzapodľapresvedčeniaprvostupňovéhosprávnehoorgánuoporuajvprávnejúpraveustanovenia
§ 32 ods. 1 a § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Skutkový stav bol podľa názoru žalovaného zistený v
takej miere, ktorá umožňovala prijať závery uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Uvedené
nachádza podľa presvedčenia žalovaného oporu aj v bode 13. a 15. rozsudku Krajského súdu Žilina

vydaného sp. zn.: 30S/168/2021 zo dňa 29.06.2022, kde sa správny súd v tejto veci venoval prieskumu
protokolu o výsledku inšpekcie práce na základe žaloby podanej účastníkom konania, pričom žalobu
zamietol. V tejto súvislosti považoval žalovaný za potrebné uviesť, že od zisteného momentu spáchania
deliktu ubehlo značné časové obdobie a dalo by sa predpokladať, že výpovede uvedených osôb budú
skreslené a neprispejú k zisteniu skutočného stavu veci.

24) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v prejednávanom prípade je potrebné
stotožniť sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, majúc za to, že argumentácia
žalobcu nebola dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca nepredložil
žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

Správna žaloba – žalobné body

25) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.06.2023 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, považujúc
napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konanípred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a žalovaný
neprihliadal na základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku.

26) Žalobca poukázal na to, že zamestnávateľ priraďuje stupne náročnosti podľa porovnania
skutočne vykonávanej práce s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest. Každému
pracovnému miestu by mal zamestnávateľ priradiť stupeň náročnosti práce porovnaním práce podľa
najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorú bude zamestnanec vykonávať, a to s charakteristikami stupňov
náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 k Zákonníku práce. Stupne náročnosti práce

uvedené v prílohe č.1 k Zákonníku práce nie sú podľa presvedčenia žalobcu pre zamestnávateľa
záväzné. Rozdelenie pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti práce je v kompetencií
zamestnávateľa, a to najmä z dôvodu rozdielnych pracovných povinnosti zamestnancov s rovnakým
názvom pracovnej pozície u toho istého zamestnávateľa, ako aj u jednotlivých zamestnávateľov.
Zamestnanec s rovnakým názvom povolania môže podľa žalobcu vykonávať u toho istého
zamestnávateľa alebo u rôznych zamestnávateľov práce rôznej náročnosti. V praxi neexistujú žiadne

tabuľky, ktoré by obsahovali jednotlivé stupne náročnosti priradené ku konkrétnym pracovným miestam
a ktoré by sa uplatňovali rovnako pre všetkých zamestnávateľov. Z tohto dôvodu musí zamestnávateľ
pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti k jednotlivému pracovnému miestu posudzovať rozsah i
náročnosťpracovnýchčinnostikaždéhozamestnancasamostatne.Stupnenáročnostiprácepríslušného
pracovného miesta uvedené v prílohe č. 1 k Zákonníku práce sú pre zamestnávateľov len orientačné

a informatívne.

27)VprípadezamestnancovbezpečnostnejslužbypodmienkyjejvýkonuvymedzujeZákonosúkromnej
bezpečnosti. Žalobca zdôraznil, že zamestnanec na pracovnej pozícii informátor nevykonáva činnosti
vymedzené v § 3 Zákona o súkromnej bezpečnosti, t.j. nevykonáva ochranu majetku, osôb,

ochranu prepravy, nezabezpečuje poriadok na mieste zhromaždenia osôb, nevypracúva plán ochrany
alebo monitorovania. Poskytovanie služieb informátora spadá pod živnosť vykonávanú na základe
živnostenského oprávnenia. V tomto smere je preto irelevantné, či zamestnanec, ktorý fakticky vykonáva
činnosť informátora, má odbornú spôsobilosť v zmysle Zákona o súkromnej bezpečnosti. Nie je možné
posudzovaťstupeňnáročnostipráceodkvalifikácie(odbornosti)konkrétnehozamestnanca.Uvedenéby

v konečnom dôsledku podľa názoru žalobcu znamenalo, že napr. vysokoškolsky vzdelaný zamestnanec
vykonávajúci rovnakú prácu ako zamestnanec bez odbornej kvalifikácie, resp. len so základným
vzdelaním, by musel byť automaticky zaradený do vyššieho stupňa náročnosti práce, čo je neprípustné.

28) V ďalšom teste správnej žaloby žalobca poukázal na to, že z právnej teórie vyplýva: „Častou

chybou je nesprávne stotožňovanie povolania s konkrétnym pracovným miestom zamestnanca (napr. v
prípade vodičov kamiónovej dopravy alebo zamestnancov strážnej služby). Problém vzniká z dôvodu,
že zamestnávateľ sa pokúša určiť stupeň náročnosti nie podľa konkrétne vykonávanej najnáročnejšej
práce, ale snaží sa priradiť stupeň náročnosti celému povolaniu alebo dokonca skupinám povolaní.
Napríklad v prípade zamestnancov strážnej služby podmienky jej výkonu vymedzuje zákona č. 473/2005

Z.z. o súkromnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov. V súlade s vymedzením účelu strážnej
služby podľa § 3 tohto zákona sa v rámci strážnej služby vykonávajú práce rôznej náročnosti.
Pracovné miesto, zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce, charakterizuje výkon pomocných,
prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov; v rámci strážnej služby za
práce tejto náročnosti možno považovať výkon informačných činností na vrátnici, kontrolu a evidenciu

zamestnancov, vozidiel a cudzích osôb, vstupujúcich do objektu a vystupujúcich zo stráženého objektu
a pod. Ak však zamestnanec vykonáva náročnejšie činnosti vrátane zásahu s možnosťou použitia
bezpečnostných prostriedkov vrátane psa alebo vykonáva ochranu pri preprave majetku alebo osôb s
prípadným riadením motorového vozidla, musí zamestnávateľ vychádzať z tejto najnáročnejšej činnosti
a vyššiu náročnosť prác zohľadniť aj v zaradení pracovného miesta zamestnanca do príslušného stupňa

náročnosti.“ (Barancová, H. a kol. Zákonník práce. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2017.
str. 931).

29) Na základe vyššie uvedeného je žalobca toho názoru, že nie je naplnený tvrdený predpoklad o
nutnosti zaradenia pracovnej pozície dotknutých zamestnancov do druhého stupňa náročnosti, nakoľko

uvedená pracovná pozícia nevykazuje znaky druhého stupňa náročnosti podľa prílohy č. 1 k Zákonníku
práce.30) Bez ohľadu na uvedené, v tomto prípade sa Inšpekcia práce uskutočnila na pracovisku Spojená
stredná škola Červenej armády 25 v Martine, pričom kontrolovaným obdobím bolo obdobie mesiacov
september 2020 až február 2021. Dotknutí zamestnanci A. B. a A. A. však na uvedenom pracovisku a

v uvedenom období podľa tvrdenia žalobcu vykonávali len činnosť informátora, ktorá činnosť spočívala
v evidenčnej činnosti, usmerňovaní a vybavovaní návštev, vydávaní kľúčov a ich evidencii, vybavovaní
telefonátov a iných prác spojených s touto činnosťou. Nevykonávali činnosti strážnej služby v zmysle
ustanovenia § 3 Zákona o súkromnej bezpečnosti.

31) Žalobca zdôraznil, že v tomto konkrétnom objekte poskytoval služby na základe objednávky
č. 031005/2019_SUB zo dňa 31.05.2019 v zmysle rámcovej zmluvy č. 0105-1/2009 o poskytovaní
informačnej a bezpečnostnej služby uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a C. H. A. SBS
PEGAS, IČO: 37 809 474, s miestom podnikania G. XXXX/X, XXX XX I. ako objednávateľom zo
dňa 31.05.2009 v znení dodatkov a zmien. Predmetom tejto rámcovej zmluvy bolo poskytovanie
rôznych činností v závislosti na konkrétnych požiadaviek objednávateľa – C. H. A. SBS PEGAS, pričom

medzi týmito činnosťami bola aj činnosť informátora. Na základe konkrétnej objednávky zo strany
objednávateľa - C. H. A. SBS PEGAS bola v danom objekte – Spojená stredná škola Červenej armády
25 v Martine zo strany žalobcu poskytovaná len činnosť informátora, ktorú v tomto konkrétnom objekte
vykonávali dotknutí zamestnanci. V prípade žalobcu išlo teda o poskytovanie informačných služieb vo
forme tzv. subdodávky pre hlavného poskytovateľa - C. H. A. SBS PEGAS, ktorý v danom objekte mal

poskytovať aj informačné služby na základe zmluvy o poskytovaní strážnej služby č. 0119-1/2009 zo
dňa 30.09.2009 v znení dodatkov a zmien uzatvorenej medzi C. H. A. SBS PEGAS ako poskytovateľom
a Žilinským samosprávnym krajom ako objednávateľom a Spojenou školou Martin ako správcom.
Predmetom tejto zmluvy o poskytovaní strážnej služby č. 0119-1/2009 zo dňa 30.09.2009 v znení
dodatkov a zmien bolo poskytovanie komplexných činností, medzi ktoré patrila aj činnosť informátora,

ktorú zabezpečoval žalobca formou tzv. subdodávky a ktorú činnosť vykonávali dotknutí zamestnanci.
Poskytovanie strážnej služby v zmysle § 3 Zákona o súkromnej bezpečnosti nebolo v tomto konkrétnom
objekte predmetom objednávky zo strany objednávateľa - C. H. A. SBS PEGAS.

32) Súčasne z predloženej Dohody zo dňa 30.04.2020 k zmluve o poskytovaní strážnej služby č.

0119-1/2009 podľa vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že s účinnosťou od 01.05.2020 bolo
predmetom poskytovania služieb zo strany hlavného poskytovateľa - C. H. A. SBS PEGAS len
poskytovanie informačných služieb a strážnych služieb výlučne podľa § 3 písm. g) Zákona o súkromnej
bezpečnosti, t.j. výlučne prevádzkovaním zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému.
Prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému v zmysle § 3 písm. g) Zákona

o súkromnej bezpečnosti v praxi znamená, že dochádza k vyhodnocovaniu prijatých signálov z objektu
na pulte centralizovanej ochrany (PCO) a v prípade reálneho narušenia je poplach preverený vyslanou
zásahovou skupinou alebo Políciou SR. Uvedená dohoda zo dňa 30.04.2020 teda podľa presvedčenia
žalobcu jednoznačne preukazuje skutočnosť, že v kontrolovanom období dotknutí zamestnanci ani
objektívne nemohli vykonávať činnosť strážnej služby na uvedenom pracovisku.

33) V ďalšej časti správnej žaloby žalobca poukázal na to, že jednou zo základných zásad správneho
konania je zásada materiálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3
ods. 4 Správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach Správneho poriadku (§ 32
a § 46 Správneho poriadku). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a

zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom.
Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci,
teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenie skutočného stavu veci
treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu
právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez

ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva,
že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1
Správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej
skutočnosti.Zistenieúplnéhoapresnéhostavuvecijezákladnýmpredpokladomzákonnostiasprávnosti
rozhodnutia správneho orgánu.

34) V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal nesprávny záver správneho orgánu,
že dôkaz predložený v správnom konaní, t.j. až následne po výkone Inšpekcie práce, ktorý vo svojej
podstate vyvracia závery inšpekcie práce, je potrebné vyhodnotiť ako účelový a zavádzajúci, práve zdôvodu jeho rozporu so závermi inšpekcie práce. Žalobca uvádzal, že takéto tvrdenie popiera podstatu
správneho konania, t.j. zistenie skutočného stavu veci a účastníka správneho konania, proti ktorému
sa vedie konanie o uložení pokuty stavia v tomto konaní len „do počtu“, bez reálneho uplatnenia jeho

procesného práva. V tomto smere dal žalobca do pozornosti aj samotné tvrdenie prvostupňového
správneho orgánu, podľa ktorého: „Zároveň správny orgán v tejto súvislosti podotýka, že protokol
o výsledku inšpekcie práce je jedným z podkladov pre vydanie tohto rozhodnutia, nie jeho jediným
podkladom.Správnyorgánvyhodnocujevšetkydoklady,t.j.dôkazy,ktorésúsúčasťouadministratívneho
spisuzvýkonuinšpekciepráceadôkazypredložené,resp.získanévpriebehukonaniaouloženípokuty“.

V tejto súvislosti žalobca taktiež poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.08.2018,
sp. zn. 10Sžk/47/2017, ktorý uviedol, že „Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku
inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje § 14 zákona o inšpekcii práce. Protokol predstavuje v následne
začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti
vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec
v súlade so zákonom posúdiť“. Z tohto dôvodu vyhodnotenie dôkazov predložených v rámci správneho

konania ako účelových a zavádzajúcich z dôvodu, že neboli predložené v rámci inšpekcie práce, žalobca
považuje v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Správneho poriadku ako aj ustálenou súdnou
praxou. Žalovaný však uvedenú námietku žalobcu žiadnym spôsobom nevyhodnotil. V tejto časti je preto
podľa názoru žalobcu nutné považovať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

35) Žalobca ďalej poukázal na to, že ním predložené dôkazy – objednávka č. 031005/2019_SUB zo
dňa 31.05.2019 a dohoda zo dňa 30.04.2020 k zmluve o poskytovaní strážnej služby č. 0119-1/2009
spĺňajú všetky zákonom vyžadované formálne ako aj obsahové náležitosti. Pokiaľ mal správny orgán
pochybnosť o hodnovernosti predložených dôkazov, bolo jeho povinnosťou tvrdenú skutočnosť vyvrátiť
inými vykonanými dôkazmi, čo však správny orgán neučinil. Z tohto dôvodu žalobca opakovane

navrhoval vypočuť ako svedkov dotknutých zamestnancov A. B., A. A. a zástupcu žalobcu C. D. E.,
ako aj zástupcu odberateľa C. H. A., ktorí by uviedli akú činnosť dotknutí zamestnanci vykonávali v
kontrolovanom období na kontrolovanom pracovisku. Tým, že správny orgán nevypočul uvedené osoby,
resp. nežiadal ich stanoviská, je žalobca toho názoru, že bol porušený princíp materiálnej pravdy a že
nebol náležite zistený skutočný stav veci. Správny orgán teda vôbec nevykonal dokazovanie v zmysle

príslušných ustanovení Správneho poriadku za účelom zistenia úplného a presného stavu veci, čo
predstavuje základný predpoklad zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

36) V závere podanej správnej žaloby žalobca konštatoval, že odôvodnenie sa musí nachádzať v
každom rozhodnutí, okrem rozhodnutia, v ktorom sa účastníkom konania v plnom rozsahu vyhovelo.

V odôvodnení správny orgán špecifikuje postup, na základe ktorého vo veci rozhodol. Uvedie, akými
úvahami sa spravoval, aké dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo navrhnuté dôkazy
odmietol, aké právne predpisy použil, ako sa vyrovnal s návrhmi, podnetmi a pripomienkami osôb
zúčastnených na konaní. Odôvodnenie má byť formulované tak, aby účastníkov konania, prípadne
iný orgán preskúmavajúci správne rozhodnutie presvedčil o správnosti a zákonnosti rozhodnutia. Na

základe uvedeného je žalobca toho názoru, že žalovaný v rámci druhostupňového konania nepreskúmal
dostatočným spôsobom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ustanovenie §
59 ods. 1 Správneho poriadku upravujúce postup odvolacieho správneho orgánu, toto nedoplnil a ani
jeho vady neodstránil, čím celé konanie trpí podstatnou vadou, keďže nebol náležite zistený skutkový
stav a nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom. Správny orgán založil podľa presvedčenia žalobcu svoje

rozhodnutie v podstate len na odkaze na knihu služieb, kde bolo uvedené „bezpeč. a infor. služba“ a
číslo preukazu. Tým, že správny orgán nevypočul uvedené osoby, resp. nežiadal stanoviská, je žalobca
toho názoru, že bol porušený princíp materiálnej pravdy a že nebol náležite zistený skutočný stav veci.
SprávnyorgántedavôbecnevykonaldokazovanievzmyslepríslušnýchustanoveníSprávnehoporiadku
za účelom zistenia úplného a presného stavu veci, čo predstavuje základný predpoklad zákonnosti a

správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

37) Žalobca mal za to, že postup správneho orgánu je v rozpore so základnými zásadami uplatňovanými
vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov ukladajúcich sankciu osobám za ich protiprávne
správanie. Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“)

upravuje právo na spravodlivé súdne konanie. Aj keď sa vzťahuje predovšetkým na vyvodzovanie
trestnoprávnej zodpovednosti osôb súdmi, Európsky súd pre ľudské práva vo svojich judikátoch dospel
k záveru, že akékoľvek verejnoprávne ustanovenia sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa ich
označenia, ale podľa ich obsahu a účelu. Platí teda, že aj pri postihu fyzických a právnických osôb zasprávne delikty je potrebné vychádzať z princípov zakotvených v tomto článku medzinárodnej zmluvy.
Túto skutočnosť rešpektuje tak česká, ako aj slovenská súdna judikatúra. Jedným z týchto základných
princípov je princíp povinnosti dokazovania, ktorý spočíva na správnom orgáne. Ruka v ruke s týmto

princípom kráča ďalší, ktorý je expressis verbis vyjadrený v čl. 6 ods. 2 Dohovoru – princíp prezumpcie
neviny. Ten vyjadruje nevyhnutnosť, aby bola vina obvineného plne a nepochybne preukázaná, pričom
obvinený nie je povinný dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech, ale ani
v jeho prospech. Ak sa vyskytnú po vykonaní všetkých dôkazov dôvodné pochybnosti o otázke
viny obvineného, je potrebné rozhodnúť v jeho prospech (tzv. pravidlo in dubio pro reo). Správny

orgán má podľa vyjadrenia žalobcu povinnosť dôkaznej iniciatívy, nakoľko obvinenému zo správneho
deliktu je nutné spáchanie správneho deliktu preukázať spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti.
Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu nevychádza z administratívneho spisu, pričom žalobca je toho
názoru, že jeho cieľom je iba uloženie pokuty za každú cenu. Za takýchto okolnosti vyplývajúcich z
administratívnehospisuježalobcatohonázoru,ženezohľadneniepredloženýchdôkazovanevykonanie
navrhnutých dôkazov spôsobilo ujmu požiadavkám uvedeným v č.6 ods.1 Dohovoru vo vzťahu k

spravodlivosti konania, nakoľko skutkové okolnosti boli sporné.

38) Výšku pokuty žalobca nerozporoval.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)

39) Žalovaný v podaní zo dňa 10.09.2023 považoval svoje rozhodnutie, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu za skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožnil.
Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho
nezrozumiteľnosť, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový

stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom, lebo
nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.

40) Žalovaný k námietkam žalobcu uvedenými v žalobe v prvom rade poukázal na pôsobnosť Zákonníka

práce vymedzenú v § 1 ods. 1 uvedeného zákona, kde je uvedené, že tento zákon upravuje individuálne
pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo
fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Príloha č. 1 Zákonníka práce je jeho neoddeliteľnou
súčasťou, a preto žalovaný považuje námietku žalobcu, že stupne náročnosti práce uvedené v Prílohe č.
1 nie sú pre žalobcu záväzné, za absolútne irelevantnú. Z pracovných zmlúv dotknutých zamestnancov

mal žalovaný za preukázané, že žalobca uzatvoril so zamestnancom A. B. pracovnú zmluvu dňa
04.11.2015. V predmetnej pracovnej zmluve dohodol druh práce: strážna a informačná služba, ochrana
majetku, osôb a protipožiarna ochrana v určených objektoch v zmysle platných právnych predpisov v
SR. Súčasťou predmetnej pracovnej zmluvy bola príloha č. 1 k pracovnej zmluve v zmysle ktorej bol
menovanýzamestnaneczaradenýdo1.stupňanáročnostipráce,pričomvprílohesúvymenovanéúlohy,

ktoré má zamestnanec plniť (Usmerňovanie a vybavovanie návštev + príslušná evidencia, prepájanie
telefonických hovorov; Vydávanie kľúčov podľa kľúčového režimu; Nahlásenie mimoriadnych porúch
a udalostí stanovenej osobe; Preventívna činnosť v určenom objekte formou celkovej obhliadky a
vizuálnej kontroly objektu pred odchodom; Monitorovanie kamerového systému, EZS, EPS, pričom v
prípade narušenia objektu; Vyrozumenie zásahovej skupiny PCO a PZ SR a pri vzniku požiaru privolanie

Hasičského zboru SR, týmto poskytovať potrebnú súčinnosť). Následne boli uzatvorené viaceré dodatky
k pracovnej zmluve (dňa 31.12.2015, 31.12.2016, 31.12.2017) a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 31.12.2018, 31.12.2019, 29.12.2020. Z bodu 7., posledná veta pracovnej zmluvy vyplýva: „Ďalej
sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že zamestnanec jeden krát ročne v mesiaci január predloží
zamestnávateľovi potvrdené tlačivá potrebné pre činnosť SBS a to: Odpis z registra trestov, Čestné

vyhlásenie s overeným podpisom zamestnanca a Lekársky posudok.“ Dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 31.12.2018 bola táto podmienka mierne upravená: „Zamestnanec a zamestnávateľ sa
dohodli, že zamestnanec jeden krát ročne v mesiaci január príslušného roka predloží zamestnávateľovi
potrebné doklady k činnosti SBS a to: Odpis z registra trestov a Lekársky posudok.“ Žiadnym dodatkom
k pracovnej zmluve ani dohodou o zmene pracovnej zmluvy nebola zrušená príloha č. 1 k pracovnej

zmluve, a teda nedošlo k zmene úloh, ktoré má zamestnanec plniť.

41)Žalovanýmaltaktiežzapreukázané,žežalobcauzatvorilsozamestnankyňouA.A.pracovnúzmluvu
dňa 29.09.2014. V predmetnej pracovnej zmluve dohodol druh práce: bezpečnostná a informačnáslužba, ochrana majetku, osôb a protipožiarna ochrana v určených objektoch v zmysle platných
právnych predpisov v SR, administratívna činnosť. Súčasťou predmetnej pracovnej zmluvy bola príloha
č. 1 k pracovnej zmluve v zmysle ktorej bola menovaná zamestnankyňa zaradená do 1. stupňa

náročnosti práce, pričom v prílohe sú vymenované úlohy, ktoré má zamestnankyňa plniť (Usmerňovanie
a vybavovanie návštev + príslušná evidencia, prepájanie telefonických hovorov; Vydávanie kľúčov
podľa kľúčového režimu; Nahlásenie mimoriadnych porúch a udalostí stanovenej osobe; Preventívna
činnosť v určenom objekte formou celkovej obhliadky a vizuálnej kontroly objektu pred odchodom;
Monitorovanie kamerového systému, EZS, EPS, pričom v prípade narušenia objektu – vyrozumenie

zásahovej skupiny PCO a PZ SR a pri vzniku požiaru privolanie Hasičského zboru SR, týmto
poskytovať potrebnú súčinnosť). Následne boli uzatvorené dohody o zmene pracovnej zmluvy, a to dňa
31.12.2018 a 30.12.2020. Z bodu 12., posledná veta pracovnej zmluvy vyplýva: „Ďalej sa zamestnanec
a zamestnávateľ dohodli, že zamestnanec jeden krát ročne v mesiaci január predloží zamestnávateľovi
potvrdené tlačivá potrebné pre činnosť SBS a to: Odpis z registra trestov, čestné vyhlásenie a lekársky
posudok.“ Žiadnou z dohôd o zmene pracovnej zmluvy nebola zrušená Príloha č. 1 k pracovnej zmluve,

a teda nedošlo k zmene úloh, ktoré má zamestnanec plniť, ani k zmene vykonávaného druhu práce.

42) Žalovaný je toho názoru, že práce, ktoré vyššie menovaní zamestnanci vykonávali, nemožno
charakterizovať ako pomocné, prípravné alebo manipulačné práce podľa presných postupov a
pokynov. Pracovným miestam menovaných zamestnancov mal žalovaný priradiť najmenej druhý

stupeň náročnosti. Nie je možné akceptovať výklad žalobcu, že z príloh k pracovným zmluvám
menovaných zamestnancov vyplýva druh ich vykonávanej práce „informátor“. Ako už žalovaný uviedol,
z vyššie uvedených pracovných zmlúv, resp. dohody o zmene bolo zrejmé aj to, že zamestnanci
museli predkladať žalobcovi aj doklady potrebné k činnosti SBS. Ak by skutočne vykonávali len
prácu informátora, žalobca ako zamestnávateľ nebol oprávnený dohodnúť so zamestnancami uvedené

ako ďalšiu pracovnú podmienku. Táto pracovná podmienka však dohodnutá bola, a preto žalovaný
považoval obhajobu žalobcu za účelovú a absolútne irelevantnú. Rovnako tak žalovaný zdôraznil, že v
administratívnom spise z výkonu inšpekcie práce je založená Evidencia služieb, v ktorej sú evidované
služby dotknutých zamestnancov, pričom pri ich mene je uvedené aj číslo identifikačného preukazu.
Evidencia služieb bola vedená v zmysle § 56 ods. 1 písm. d) Zákona o súkromnej bezpečnosti. Žalovaný

zastáva názor, že ak by kontrolovaní zamestnanci nevykonávali činnosť v zmysle Zákona o súkromnej
bezpečnosti, nebol by dôvod na vedenie evidencie podľa tohto zákona. Aj z tohto dôvodu obhajobu
žalobcu považoval žalovaný za irelevantnú.

43) V ďalšom texte vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný zároveň poukázal na zmluvy, ktoré sú

súčasťou administratívneho spisu z výkonu inšpekcie práce: 1. Zmluva o poskytovaní strážnej služby
uzatvorenú medzi objednávateľom: Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, 011 09 Žilina, IČO:
37808427, správcom: Spojená škola Martin, Červenej armády 25, 036 01 Martin, IČO: 17050499 a
prevádzkovateľom: C. H. A. – SBS PEGAS, Saleziánska 3/2618, 010 01 Žilina, IČO: 37809474, ktorej
predmetom bolo zo strany prevádzkovateľa poskytovanie strážnej služby v objekte Spojená škola

Martin, Červenej armády 25, 036 01 Martin v súlade so Zákonom o súkromnej bezpečnosti a vyhláškou
Ministerstva vnútra SR č. 643/2005 Z. z. V predmetnej zmluve sú presne špecifikované povinnosti
prevádzkovateľa (napr. nepretržitá strážna služba v dĺžke 24 hod, s nočnou nepravidelnou obchôdzkou
objektov,zamedzenieneoprávnenéhovstupudostráženéhoobjektuavprípadepotrebyurobiťopatrenia
na zadržanie narušiteľa objektu), a tiež je v zmluve uvedené, že zamestnanci prevádzkovateľa sú

povinní sa pri nástupe do služby zapísať sa do knihy evidencie služieb a prevziať službu od člena
SBS končiaceho služby. K zmluve boli vyhotovené dodatky, pričom dodatkom č. 4, ktorý sa nachádza
aj v administratívnom spise boli upravené len cenové podmienky poskytovanej služby, 2. Zmluva č.
0105-1/2009 o poskytovaní informačnej a bezpečnostnej služby uzatvorená medzi objednávateľom:
C. H. A. – SBS PEGAS, IČO: 37809474 a žalobcom ako dodávateľom, ktorej predmetom bolo

zabezpečenie informačnej, strážnej a bezpečnostnej služby, riadiacej, kontrolnej a administratívnej
činnosti v určených objektoch, v ktorých objednávateľ v rámci SR poskytuje tieto služby, a to v zmysle
Zákona o súkromnej bezpečnosti a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 634/2005 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti v znení neskorších predpisov, ako aj všetkých činností v súlade s právnymi predpismi

upravujúcimi túto oblasť služieb.

44) Žalobca na kontrolovanom pracovisku – v Spojenej škole Martin plnil obchodnoprávny záväzok
vyplývajúci z tejto zmluvy. Ustanovenie § 120 Zákonníka práce zaväzuje zamestnávateľa, aby všetkypracovné miesta ohodnotil z hľadiska kvalifikačnej úrovne vykonávanej práce a ku každému z týchto
pracovných miest priradil príslušný stupeň na, ktorý sa viaže zákonný koeficient minimálnej mzdy.
Žalovaný zdôraznil, že charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest slúžia ako všeobecný

nástroj na rozlíšenie náročnosti prác. Sú uvedené v prílohe č. 1 Zákonníka práce a slovne sa nimi
popisuje náročnosť prác zodpovedajúca príslušnému stupňu podľa kritérií zložitosti, zodpovednosti
a namáhavosti práce. Opodstatnenosť a význam existencie inštitútu minimálnych mzdových nárokov
vrátane charakteristík stupňov náročnosti podporuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 36, ktorým sa
zamestnancom garantuje právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, v tom aj základné

právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby mu umožnila dôstojnú životnú
úroveň. Priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti
pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od
zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, je výlučne povinnosťou
zamestnávateľa.

45) Priradenie pracovného miesta dotknutých zamestnancov do prvého stupňa náročnosti práce
nie je podľa presvedčenia žalovaného adekvátne vzhľadom na súhrn pracovných činností, ktoré
dotknutí zamestnanci vykonávali. Žalovaný opakovane zdôraznil, že súhrn pracovných činností
dotknutých zamestnancov nemožno priradiť medzi základné, manipulačné, pomocné či prípravné práce
vykonávané podľa postupov a pokynov nadriadeného. V tomto ohľade by prvý stupeň náročnosti

práce podľa pracovných činností zodpovedal povolaniu, ktoré zamestnanec vykonáva manuálne podľa
jednoduchých a opakujúcich sa postupov alebo pokynov, zväčša pod stálym dozorom, pričom v zásade
samotný zamestnanec nebude niesť žiadnu zodpovednosť na dosiahnutom výsledku práce (napr.
upratovačka, dokladač tovaru, umývač riadu). V popise pracovnej činnosti dotknutých zamestnancov
vyplývajúceho z pracovných zmlúv žalovaný nevzhliadol také činnosti, ktoré by zodpovedali najnižšiemu

stupňu náročnosti práce.

46) Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že všetky uvedené činnosti sú
také, ktoré vykonávajú zamestnanci SBS samostatne podľa určených pokynov a postupov. Práve
samostatný výkon práce popiera to, že ide o pomocnú alebo prípravnú prácu. Práca zamestnanca SBS

vo všeobecnosti zodpovedá charakteristike 2. stupňa náročnosti práce tým, že ju možno charakterizovať
ako výkon odborných (vyžaduje sa odborná spôsobilosť) rutinných kontrolovateľných prác podľa daných
postupov alebo prevádzkových režimov.

47) K námietke žalobcu ohľadom objednávky č. 031005/2019_SUB zo dňa 31.05.2019 a dohody zo dňa

30.04.2020 k zmluve o poskytovaní strážnej služby č. 0119-1/2009 žalovaný aj vo vyjadrení k správnej
žalobe opätovne zdôraznil , že tieto doklady neboli počas výkonu inšpekcie predložené, ale žalobca ich
predložil až k vyjadreniu k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty. Vyššie uvedené doklady mali
svedčiť o tom, že zamestnancom A. B. a A. A. nemal byť priradený 2. stupeň náročnosti práce, nakoľko
vykonávali len prácu informátora. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vyhodnotili predložené

doklady ako účelové a zavádzajúce, vzhľadom k tomu, že bez zrejmého dôvodu neboli predložené
počas výkonu inšpekcie, a vzhľadom na ostatné doklady, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise
podľa žalovaného nepreukazujú skutočnosť, že činnosť menovaných zamestnancov spočívala iba v
informačnej službe a zamestnanci nevykonávali žiadnu bezpečnostnú službu.

48) V kontexte uvedeného žalovaný tak ako už v napadnutom rozhodnutí dal do pozornosti skutočnosť,
že zamestnanci A. B. a A. A. mali v evidencii služieb, ktorá bola žalobcom predložená ako evidencia
pracovného času, poznačené, že na pracovisku „Spojená škola“ vykonávali službu označenú ako
„BEZPEČ. A INFOR. SLUŽBA“. Táto skutočnosť teda podľa vyjadrenia žalovaného nezodpovedá
tvrdeniu žalobcu, že menovaní zamestnanci vykonávali iba informačnú službu.

49) Žalovaný zásadne odmieta tvrdenie žalobcu, že sa Inšpektorát práce nevysporiadal s dokladmi,
ktoré mu boli predložené v priebehu správneho konania. Inšpektorát práce Žilina ako prvostupňový
správny orgán v súlade so zásadami správneho konania a právnym poriadkom prihliadol k dokladom
predloženým v prílohe vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania a v kontexte ďalších

dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu ich vyhodnotil. Skutočnosť, že predložené dôkazy
boli v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotené tak, že nepreukazujú iný skutkový stav,
než ako bol zistený v priebehu inšpekcie práce neznamená, že neboli vyhodnotené vôbec.50) K námietke žalobcu ohľadom nevypočutia zástupcov odberateľa – C. H. A. SBS PEGAS,
zamestnancov žalobcu A. B. a A. A., ako aj zástupkyne žalobcu C. D. E. žalovaný zdôraznil, že je na
správnom uvážení správneho orgánu, či vykoná dodatočné dokazovanie vo veci. Prvostupňový správny

orgán žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal, nakoľko mal za to, že v prejednávanej veci zaobstarané
dôkazy, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia boli dostatočné pre objasnenie skutočného stavu
veci a nepokladal za hospodárne vykonať výsluchy svedkov. Uvedený postup nachádza oporu aj
v právnej úprave správneho konania, konkrétne v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. V
tejto súvislosti žalovaný uviedol, že od zisteného momentu spáchania deliktu ubehlo značné časové

obdobie a dalo sa predpokladať, že výpovede uvedených osôb by boli skreslené a nebudú zodpovedať
skutočnému stavu veci, navyše skutkový stav zistený na základe žalobcom predložených dôkazov v
rámciinšpekcieprácepovažovalkonajúcisprávnyorgánzadostačujúcenanaplnenieskutkovejpodstaty
správneho deliktu. Na základe uvedeného bol žalovaný toho názoru, že pri vyhotovení rozhodnutia,
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta a pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia, správne orgány
postupovali v súlade so Správnym poriadkom, ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd,

a skutkový stav bol dostatočne preukázaný tak, aby o ňom neboli pochybnosti.

51) Námietku, že prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie len na knihe služieb a čísle
preukazu považoval žalovaný taktiež za irelevantnú, nakoľko v rozhodnutí je uvedené, že prvostupňový
správny orgán vychádzal z protokolu o výsledku inšpekcie práce v znení jeho dodatku č. 1 a opravy,

pracovných zmlúv v znení ich dodatkov a dohôd o zmene pracovnej zmluvy, výplatných pások, knihy
služieb, zmluvy o poskytovaní strážnej služby, zmluvy č. 0105-1/2009 o poskytovaní informačnej
a bezpečnostnej služby, doručeniek, oznámenia o začatí správneho konania, vyjadrenia žalobcu k
oznámeniu o začatí správneho konania s prílohami, stanoviska inšpektorky práce, skutkových zistení
a ďalších listinných dôkazov. Kniha služieb a číslo preukazu slúžia ako podporné dôkazy pre zistenú

skutočnosť, že zamestnanci žalobcu vykonávali strážnu službu tak, ako je to uvedené v ich pracovných
zmluvách.

52) Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca napáda rozhodnutie žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu iba v rozsahu porušenia § 120 Zákonníka práce. Ďalšie porušenia,

za ktoré je uložená právoplatná pokuta žalobca nespochybnil.

53) Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca v podanej správnej žalobe argumentoval nedostatočne
zisteným skutkovým stavom nepreukázaním znakov závislej práce. Žalovaný sa s uvedeným vyjadrením
žalobcu v podanej správnej žalobe nestotožnil, nakoľko s odkazom na dôkazy zabezpečené počas

inšpekcie práce a na odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu mal spáchanie správneho
deliktu spočívajúceho v porušení uvedených ustanovení Zákonníka práce za preukázané. V kontexte
uvedeného žalovaný zastáva názor, že s poukazom na znenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku boli
dodržané aj všetky ostatné zásady správneho konania, pričom výšku pokuty Inšpektorát práce riadne
odôvodnil s poukazom na zákonné kritériá uvedené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Žalovaný

zastáva názor, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina a žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzajú
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom sa žalovaný v rámci odvolacieho konania dostatočne
vysporiadal s námietkami žalobcu.

54) V závere vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný ďalej konštatoval, že má za to, že oba správne

orgány v danom posudzovanom prípade zistili presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku obstarali všetky nevyhnutne potrebné dôkazy za účelom
preukázania správneho deliktu. Z celého predloženého žurnalizovaného správneho spisu je podľa
presvedčenia žalovaného bez pochýb zrejmé, že oba správne orgány v danom preskúmavanom prípade
disponovali dostatočnými a relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného

deliktu.

55) Žalovaný uzavrel, že žalobca ani v rámci prebiehajúceho konania na druhom stupni neuviedol také
skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by bol
žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv, alebo preukázal, že žalovaný svojim

postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvené v Správnom poriadku. S ohľadom na
uvedené nevidel žalovaný dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie, ani prvostupňové rozhodnutie ako
nezákonné zrušené. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán správne posúdil právny stav
veci, ktorý odôvodnil, popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k správnemu deliktu, ktorý bolpredmetom uloženia pokuty. Výška pokuty bola dôsledne v správnom konaní zvážená a odôvodnená
v rozhodnutí o uložení pokuty. Rozhodnutie je správne a vychádza zo zásad správneho konania a
trestania. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Správny súd v Banskej Bystrici

v súlade s ustanovením § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“)
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

56) Na dupliku žalovaného žalobca ďalej nereagoval.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

57) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“) ako správny súd vecne a miestne
príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiaden
z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť
pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke súdu dňa 10.03.2025 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok následne verejne vyhlásil dňa
17.04.2025.

58) Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy v medziach

žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) a po oboznámení sa s
obsahom súdneho a administratívneho spisu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

59) Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

60) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

61) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

"žalobné body").

62) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

63) Podľa § 195 ods. 1 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie
otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v

ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie
a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

64) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

65)Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

66) Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona

č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,

2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,

6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,

7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb,

67) Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

68) Podľa § 19 ods. 1 písm. a) veta pred čiarkou Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je
oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,
šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do

100 000 eur.

69) Podľa § 21 ods. 3 veta prvá Zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1
písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19
a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

70) Podľa § 120 ods. 1, 3 a 4 Zákonníka práce (v znení platnom a účinnom do 31.05.2023), (1)
Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je
povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre
stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca

v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne
zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového
nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. (3) Pracovné miesto podľa
odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého
v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu

stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č.
1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu
práce dohodnutého v pracovnej zmluve. (4) Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielumedzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej
minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020
a koeficientu minimálnej mzdy. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný

kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom
čase 40 hodín je 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety.

71) Podľa písm. a) Prílohy č. 1 Zákonníka prace, pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu
náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa

presných postupov a pokynov.

72) Podľa písm. b) Prílohy č. 1 Zákonníka prace, pracovné miesto zodpovedajúce druhému
stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných
rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo
prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon

sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác
administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa
pokynov alebo ustanovených postupov

73) Podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ako „Zákon o súkromnej bezpečnosti“), strážna služba je: a)
ochrana majetku na verejne prístupnom mieste, b) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom
mieste, c) ochrana osoby, d) ochrana majetku a osoby pri preprave, e) ochrana prepravy majetku
a osoby, f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb, g) prevádzkovanie
zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie

narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta, h) vypracúvanie plánu ochrany alebo i)
monitorovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí.

74) Podľa § 16 Zákona o súkromnej bezpečnosti, odborne spôsobilou osobou je na účely tohto
zákona osoba, ktorá dosiahla vzdelanie ustanovené pre danú činnosť a je držiteľom preukazu odbornej

spôsobilosti.

75) Podľa § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o súkromnej bezpečnosti, skúška odbornej spôsobilosti je typu
S - pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany a pátrania.

76) Podľa § 20 ods. 3 veta prvá až tretia Zákona o súkromnej bezpečnosti, preukaz je verejná listina.
Osoba môže byť súčasne držiteľom len jedného preukazu. Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany,
pátrania alebo odbornej prípravy a poradenstva je pri plnení pracovných úloh povinná mať preukaz pri
sebe a na požiadanie ho predložiť ministerstvu pri výkone štátneho dozoru, krajskému riaditeľstvu pri
výkone kontroly alebo orgánu dozoru, orgánu kontroly alebo príslušníkovi Policajného zboru pri výkone

kontroly činnosti.

77) Podľa § 48 ods. 1 písm. f) Zákona o súkromnej bezpečnosti, fyzickú ochranu alebo pátranie môže
vykonávať len osoba, ktorá je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 20.

78) Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba ako „Správny poriadok“),
správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

79) Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

80) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje

nazákladevčaspodanejžaloby,pričompredmetsúdnehoprieskumujevdispozíciižalobcu(správnysúd
je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca
musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body),a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach
správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia.

Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané
orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

81) Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie

inšpektorátu práce o uložení pokuty vo výške 1.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z
predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenia
bližšie obsiahnuté v bode 1 tohto rozhodnutia súdu.

82) Správny súd posúdil žalobu žalobcu ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, pretože
sa týka rozhodovania orgánov verejnej správy o sankcii za porušenie povinností uložených žalobcovi

všeobecne záväzným právnym predpisom, a to v podobe uloženia pokuty. Išlo teda o rozhodovanie
orgánu verejnej správy o vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za protiprávne konanie (správny
delikt).

83) Správny poriadok (§ 32 ods. 1), ktorý sa vzťahuje na konanie podľa § 19 Zákona o inšpekcii práce

(správne delikty), ukladá orgánu verejnej správy povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci.
Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú
vec rozhodujúci význam. Pokiaľ ide o administratívne trestanie, t. j. konanie, v rámci ktorého príslušné
orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého protiprávneho konania a
za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné

opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, na takéto osobitné správne konania sa v zmysle ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú
zásady trestného konania, ktoré musia orgány verejnej správy pri objasňovaní správnych deliktov
dodržiavať a v ich zmysle viesť príslušné konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu
veci. Medzi zásady trestného konania, vo vzťahu k dokazovaniu možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu,

zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností.
Bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci teda spočíva na orgáne verejnej správy. Orgán
verejnej správy je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti, nemôže byť viazaný len na podklady,
ktoré mu poskytnú účastníci konania. Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, vrátane toho, čo uviedol účastník konania.

84) V tomto prípade boli vykonanou inšpekciou práce u žalobcu zistené porušenia právnych predpisov
(Zákonníka práce), ktoré boli zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IZA-35-30-2.3/
P-B24,25-21 zo dňa 12.08.2021. Protokol a dodatok č. 1 k Protokolu obsahuje sumár zistených

skutkových okolností, ako aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, aj uvedenie úvah,
ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov v nadväznosti na použitie právnych predpisov, podľa ktorých orgán
verejnej správy postupoval. V Protokole sú opísané všetky skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov.

85) Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že v dôsledku zisteného porušenia

pracovnoprávnych predpisov začal Inšpektorát práce Žilina (prvostupňový orgán) správne konanie vo
veci uloženia pokuty podľa § 19 Zákona o inšpekcii práce. Na základe Oznámenia o začatí správneho
konania o uložení pokuty č. 315/2022-IZA-2.3/pok/oz/Š zo dňa 11.11.2022 mal žalobca v zmysle §
33 ods. 2 Správneho poriadku možnosť vyjadriť sa v stanovenej lehote k podkladom pre vydanie
rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie, vrátane predloženia ďalších

listinných dôkazov. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.12.2022 vyslovil nesúhlas so začatím konania o
udelení pokuty. Namietal, že neporušil zákonom stanovené povinnosti (Zákonník práce) a pri určení
stupňa náročnosti práce postupoval podľa § 120 Zákonníka práce. K vyjadreniu pripojil objednávku
č. 031005/2019_SUB zo dňa 31.05.2019 a Dohodu zmluvných strán k zmluve o poskytovaní strážnej
služby č. 0119-1/2009 zo dňa 30.04.2020.

86) Rozhodnutie o uložení pokuty bolo okrem iného založené aj na zistenom porušení ustanovenia
§ 120 ods. 1, 3 a 4 Zákonníka práce na základe výsledkov inšpekcie práce, ktorá predstavuje
dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov. Zamestnávateľ, ktorý nemá odmeňovaniezamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v
sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného
miesta, čomu predchádza ohodnotenie pracovného miesta (ktorým sa vyjadruje súhrn zamestnancom

vykonávaných pracovných činností podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve) a priradenie
pracovnému miestu stupeň náročnosti práce porovnaním so záväznými charakteristikami pracovných
miest, ktoré sú prílohou č. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je teda povinný každému pracovnému
miestu priradiť stupeň náročnosti práce v súlade so záväznými charakteristikami pracovných miest
podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce

dohodnutého v pracovnej zmluve. Charakteristiky pracovných miest vymedzujúce príslušný stupeň
náročnosti práce zohľadňujú aj kritérium kvalifikačnej náročnosti.

87) Žalobca nesúhlasil s tým, že porušil citované ustanovenia Zákonníka práce tvrdiac, že podľa jeho
názoru činnosť vykonávaná jeho zamestnancami nespĺňa takú náročnosť práce, aby boli zaradení
do druhého stupňa. Namietal, že orgány verejnej správy pre prijatie uvedeného záveru nedostatočne

zistili skutkový stav. V súvislosti s touto námietkou, správny súd uvádza, že prvostupňový správny
orgán rozsiahlo opísal zistený skutkový stav ako aj dôkazy, z ktorých vychádzal, konkrétne poukázal
na obsah pracovných zmlúv zamestnancov žalobcu, vrátane dodatkov k pracovným zmluvám a knihu
„Evidencia služieb“, do ktorej zamestnanci žalobcu zaznamenávali dátum služby, druh služby, jej časové
vymedzenie spolu s údajom o mieste výkonu služby, označením osoby poverenej výkonom fyzickej

ochrany a číslom identifikačného preukazu tejto osoby. Správny súd sa teda s dôvodnosťou tejto
námietky nestotožnil.

88) Správny súd konštatuje, že náležitému zisteniu skutkového stavu zodpovedá zistenie obsahu
pracovných činností z pracovnej zmluvy (keď platí, že vykonávané pracovné činnosti majú zodpovedať

obsahu pracovnej zmluvy), ako aj evidencii služieb. Pretože žalovaný a prvostupňový správny orgán
skutkový stav zistili z obsahu pracovných zmlúv, evidencie pracovného času, ďalej z výplatných lístkov,
mzdových listov a knihy „Evidencia služieb“, správny súd takýto postup považuje za dostatočný.

89) Z hľadiska obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom ako zamestnávateľom a jeho zamestnancami

je podstatným, že ide o pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, na ktorej formu a
náležitosti sa vzťahujú ustanovenia § 42 ods. 1 a § 43 Zákonníka práce. Pracovná zmluva musí
mať písomnú formu a jej súčasťou musí byť vymedzenie druhu práce. Z predložených pracovných
zmlúv zamestnancov žalobcu (A. B. a A. A.), vyplýva, že náplňou ich práce bola strážna služba.
Zamestnanec A. B. mal vo svojej pracovnej zmluve zo dňa 04.11.2015 v zmysle jej dodatkov dohodnutý

druh práce „strážna a informačná služba, ochrana majetku, osôb a protipožiarna ochrana v určených
objektoch v zmysle platných právnych predpisov v SR“, pričom v zmysle prílohy č. 1 k predmetnej
pracovnej zmluve zo dňa 04.11.2015 bol uvedený zamestnanec zaradený do I. stupňa náročnosti pri
plnení úloh v spoločnosti žalobcu, a to za: „ 1. usmerňovanie a vybavovanie návštev + príslušná
evidencia, prepájanie telefonických hovorov; 2. vydávanie kľúčov podľa kľúčového režimu; 3. nahlásenie

mimoriadnych porúch a udalostí stanovenej osobe; 4. preventívna činnosť v určenom objekte formou
celkovej obhliadky a vizuálnej kontroly objektu pred odchodom; 5. monitorovanie kamerového systému,
EZS a EPS, pričom v prípade narušenia objektu – vyrozumenie zásahovej skupiny PCO a PZ SR
a pri vzniku požiaru privolanie Hasičského zboru SR, týmto poskytovať potrebnú súčinnosť“. V bode
7 vyššie uvedenej pracovnej zmluvy sa zamestnanec a zamestnávateľ zároveň dohodli na tom, že

„zamestnanec jeden-krát ročne v mesiaci január predloží zamestnávateľovi potvrdené tlačivá potrebné
pre činnosť SBS a to: Odpis z registra trestov, Čestné vyhlásenie s overeným podpisom zamestnanca
a Lekársky posudok“. Vo vzťahu k zamestnankyni A. A. správny súd ďalej konštatuje, že uvedená
zamestnankyňa mala vo svojej pracovnej zmluve zo dňa 29.09.2014 v zmysle jej dodatkov dohodnutý
druh práce „bezpečnostná a informačná služba, ochrana majetku, osôb a protipožiarna ochrana

v určených objektoch v zmysle platných právnych predpisov v SR, administratívna činnosť“, pričom
v zmysle prílohy č. 1 k predmetnej pracovnej zmluve zo dňa 29.09.2014 bola uvedená zamestnankyňa
taktiež zaradená do I. stupňa náročnosti práce pri plnení úloh v spoločnosti žalobcu, a to za: „1.
usmerňovanie a vybavovanie návštev + príslušná evidencia, prepájanie telefonických hovorov; 2.
vydávanie kľúčov podľa kľúčového režimu; 3. nahlásenie mimoriadnych porúch a udalostí stanovenej

osobe; 4. preventívna činnosť v určenom objekte formou celkovej obhliadky a vizuálnej kontroly objektu
pred odchodom; monitorovanie kamerového systému, EZS a EPS, pričom v prípade narušenia objektu
– vyrozumenie zásahovej skupiny PCO a PZ SR a pri vzniku požiaru privolanie Hasičského zboru SR,
týmto poskytovať potrebnú súčinnosť“. V bode 12 vyššie uvedenej pracovnej zmluvy sa zamestnankyňaa zamestnávateľ zároveň dohodli na tom, že „zamestnanec jeden-krát ročne v mesiaci január predloží
zamestnávateľovi potvrdené tlačivá potrebné pre činnosť SBS, a to: Odpis z registra trestov, čestné
vyhlásenie a lekársky posudok“.

90) Vyššie uvedené činnosti posúdil tak prvostupňový správny orgán ako i žalovaný ako reálne
vykonávanú činnosť ochrany majetku, s čím sa správny súd stotožňuje. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že v pracovných zmluvách, vrátane ich dodatkov, neboli pracovné činnosti zamestnancov
žalobcu definované iba tak, ako ich opísal žalobca v žalobe (v podstate iba vykonávanie činnosti

„informátora“). Ak by pracovnou náplňou bola len činnosť informátora, nezodpovedá to teda
dohodnutému druhu práce. Hoci kontrolovaní zamestnanci majú vykonávať len „pozíciu informátora“,
z obsahu pracovných zmlúv podľa názoru správneho súdu vyplýva, že vykonávajú činnosti spadajúce
do diapazónu strážnej služby – strážna služba je definovaná Zákonom o súkromnej bezpečnosti okrem
inéhoakoochranamajetkunaverejneprístupnommieste(§3písm.a)citovanéhozákona).Vychádzajúc
z obsahu predložených pracovných zmlúv a žalobcom predloženej evidencie je zrejmé, že zamestnanci

žalobcu kontrolujú osoby a majetok. Súčasne raz ročne, v mesiaci január svojmu zamestnávateľovi
predkladajú tlačivá potrebné pre činnosť v SBS.

91) Správny súd konštatuje, že dohodnutý druh práce je bližšie špecifikovaný okruhom pracovných
činností (pracovná náplň), pričom reálne vykonávané činnosti musia (resp. by mali) zodpovedať

dohodnutému druhu práce. Činnosti, ktoré zamestnanec vykonáva (a z toho plynúce oprávnenia
zamestnanca)musiatedakorešpondovaťsobsahompracovnýchčinností,ktorézamestnanecvykonáva
podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, preto prvostupňový správny orgán postupoval
správne, keď skúmal, či opísané pracovné činnosti v pracovnej zmluve (vrátane dodatkov k pracovnej
zmluve) zodpovedajú alebo nezodpovedajú stanovenému stupňu náročnosti práce. Z predložených

pracovných zmlúv (vrátane dodatkov) vyplýva, že náplňou práce zamestnancov žalobcu boli činnosti
pri ochrane majetku (vrátane kontroly osôb čo možno subsumovať pod „usmerňovanie a vybavovanie
návštev + príslušná evidencia“), teda nielen „informačná činnosť“, ako to namieta žalobca. Aj pri
„preventívnej činnosti“, ktorú mali dotknutý zamestnanci vykonávať je podľa názoru správneho súdu
nepochybné, že sa predpokladá zo strany zamestnancov poskytnutie súčinnosti – operatívne riešenie

vzniknutej situácie pri ochrane majetku, vrátane realizácie možných opatrení na odvrátenie hroziacej
ujmy či škody.

92) Správny súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012,
sp. zn. 3 Cdo 81/2011, podľa ktorého ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (právne úkony

vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle
toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom) predpokladá, že
„o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti
a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil
výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne

(nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel)
konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv
vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov),
logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov
v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká

bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli
účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak
možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.“

93) V prejednávanej veci obsah pracovných zmlúv v zmysle ich dodatkov v nadväznosti na žalobcom

predloženú evidenciu služieb vo svojej vzájomnej súvislosti podľa názoru správneho súdu korešponduje
so záverom o správnej interpretácii druhu práce a pracovnej činnosti orgánmi verejnej správy, a
to pracovných činností zodpovedajúcich strážnej službe v zmysle ustanovení Zákona o súkromnej
bezpečnosti (strážna služba je definovaná ako ochrana majetku na verejne prístupnom mieste, ochrana
majetku na inom než verejne prístupnom mieste, ochrana prepravy majetku a osoby, monitorovanie

pohybu a konania osoby v chránenom objekte), teda nielen činností informačných. Ak žalobca uzavrel
so zamestnancami pracovné zmluvy s vymedzením druhu práce, ktorý zjavne vychádza z ustanovení
vyššie citovaného zákona, druh práce je potom potrebné vykladať podľa § 120 ods. 3 Zákonníka
práce. Na takto zistený konkrétny skutkový stav prvostupňový orgán aplikoval konkrétnu právnu normu(ustanovenie § 120 Zákonníka práce). Žalovaný taktiež v napadnutom rozhodnutí opísal priebeh
prvostupňového konania a zistenia inšpektorátu práce, ktoré subsumoval pod príslušnú právnu normu.

94) Prvostupňový správny orgán explicitne uviedol, že zamestnanci žalobcu podľa najnáročnejšej
činnosti, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, vykonávajú práce týkajúce sa
zabezpečenia ochrany majetku, čo korešponduje s opisom pracovných činností (druhom práce) podľa
pracovných zmlúv vrátane ich dodatkov. Podľa žalobcom predloženej „Evidencie služieb“ zamestnanci
zaznamenávali druh strážnej služby v členení podľa § 3 Zákona o súkromnej bezpečnosti. Z toho

vyplýva, že zamestnanci boli zodpovední za ochranu majetku, ktorú činnosť nie je možné subsumovať
pod výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov.
Inšpektori práce zisťujú druh práce a náplň práce primárne z pracovnej zmluvy, v tomto prípade bolo
zisťovanie doplnené o údaje z evidencie služieb, ktoré zodpovedali dohodnutému druhu práce. Pokiaľ
teda z obsahu pracovných zmlúv vyplýva, že kontrolovaní zamestnanci žalobcu vykonávali činnosti
strážnej služby, teda činnosti, ktoré nepatria medzi výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných

prác podľa presných postupov a pokynov, nejde o nesprávne právne posúdenie. Tento skutkový stav
má poľa názoru správneho súdu oporu v žalovaným predloženom administratívnom spise.

95) Napriek skutočnosti, že pre určenie stupňa náročnosti pracovného miesta nie je rozhodujúce
vzdelanie zamestnanca, resp. jeho osobitná kvalifikácia, ale konkrétne pracovné činnosti, ktoré na

pracovnom mieste zamestnanec vykonáva, orgány verejnej správy podľa názoru správneho súdu
nepochybili, keď pri rozhodovaní zohľadnili aj skutočnosť, že zamestnanci žalobcu disponovali
preukazom odbornej spôsobilosti. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že hoci prvostupňový
správny orgán aj žalovaný poukazovali na odbornú spôsobilosť dotknutých zamestnancov, záver o
stupni náročnosti pracovného miesta nebol založený na tejto skutočnosti, išlo o podporný argument pre

posúdenie zaradenia pracovného miesta.

96) K námietke žalobcu ohľadom objednávky č. 031005/2019_SUB zo dňa 31.05.2019 a dohody zo
dňa 30.04.2020 k zmluve o poskytovaní strážnej služby č. 119-1/2009, ktoré boli žalobcom predložené
až spolu s vyjadrením k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty z ktorých dôkazov malo byť

zrejmé,ževyššieuvedenýzamestnancivykonávalilen„prácuinformátora“azktorýmilistinamisaorgány
verejnej správy nemali dostatočne vysporiadať správny súd konštatuje, že tak prvostupňový správny
orgán ako i žalovaný vyhodnotili tieto listiny ako účelovo predložené, vzhľadom k tomu, že bez zrejmého
dôvodu neboli predložené počas výkonu inšpekcie. Správny súd v prejednávanej veci konštatuje, že aj
napriek obsahu vyššie uvedených listín súhlasí s názorom orgánov verejnej správy, že hodnotiac všetky

dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu v ich vzájomnej súvislosti nemožno konštatovať, že
zamestnanci žalobcu vykonávali iba „informačné služby“, tak ako to v podanej žalobe deklaruje žalobca.

97) Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nevypočutia zástupcov odberateľa – C. H. A. SBS PEGAS,
zamestnancov A. B. a A. A., či zástupkyni žalobcu správny súd konštatuje, že vychádzajúc z ustanovenie

§ 32 ods. 1 Správneho poriadku orgány verejnej správy nie sú viazané návrhmi účastníkov konania,
pričom to, prečo výsluch menovaných osôb vykonaný nebol orgány verejnej správny náležite odôvodnil.
Správny súd taktiež dopĺňa, že aj keby k výsluchu uvedených osôb došlo, nie je mu zrejmé, aký vplyv
by to malo na skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu predložených pracovných zmlúv, ich dodatkov a
evidencii služieb zamestnancov žalobcu, ktoré boli žalobcom predložené počas výkonu inšpekcie.

98) Správny súd ďalej súhlasí s vyjadrením žalobcu, že preskúmavané správne konanie je ovládané
zásadou materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku), ktorá vyjadruje požiadavku úplného a
presne zisteného skutočného stavu. Správny orgán by mal teda zistiť všetky podstatné skutočnosti,
ktoré majú pre vec rozhodujúci význam. V rozhodnutí musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli

podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Taktiež sa musí vysporiadať
s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré predložil žalobca. Len rozhodnutie, ktoré vychádza z
riadne zisteného skutkového stavu je presvedčivé. Poukazujúc na uvedené správny súd konštatuje, že
z napadnutého rozhodnutia (a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu) podľa názoru správneho
súdu vyplýva, ktoré skutočnosti orgán verejnej správy zistil, z akých pokladov tieto skutočnosti zistil a

aj akým spôsobom ich vyhodnotil. Taktiež sa vysporiadal s tým, prečo všetky žalobcom navrhované
dôkazy nevykonal. Keďže všetky vyššie uvedené atribúty žalobou napadnuté rozhodnutie malo, správny
súd námietku žalobcu spočívajúcu v nedodržaní vyššie uvedenej zásady vyhodnotil ako nedôvodnú
nemajúcu vplyv na preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.99) Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom,
keď na základe zisteného porušenia predpisov uvedených v ustanovení § 2 písm. a) bod 1. Zákona

oInšpekciipráce(ustanoveníZákonníkapráce),rozhodli,žežalobcasadopustilsprávnehodeliktupodľa
§ 19 Zákona o Inšpekcii práce, za ktorý je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu do 100.000,- Eur.
Konkrétne ide o porušenia Zákonníka práce tak, ako boli špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí
a napadnutom rozhodnutí, okrem iného i to, že žalobca zamestnancom A. B. a A. A. nepriradil
stupeň náročnosti v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest podľa prílohy č. 1

Zákonníka práce a uvedeným zamestnancom v kontrolovaných obdobiach neposkytol mzdu najmenej
v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného
miesta v zmysle dohodnutých činností v rámci druhu práce.

100) Záver žalobcu v napadnutom rozhodnutí, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu (deliktov), ktoré sa mu kladú za vinu, je opodstatnený. Ako vyplýva podporne z Rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2021, sp. zn. 2Asan/12/2019, na ktorý odkazoval žalovaný v
napadnutom rozhodnutí aj vo vyjadrení k žalobe „súhrn pracovných činností...pozostávajúcich z ochrany
majetku a osôb v rôznych situáciách podľa mienky kasačného súdu nemožno priradiť medzi základné,
manipulačné pomocné, či prípravné práce vykonávané podľa postupov a pokynov nadriadeného. V
tomto ohľade by prvý stupeň náročnosti práce podľa pracovných činností zodpovedal povolaniu, ktoré

zamestnanec vykonáva manuálne podľa jednoduchých a opakujúcich sa postupov alebo pokynov,
zväčšapodstálymdozorom,pričomvzásadesamotnýzamestnanecnebudeniesťžiadnuzodpovednosť
na dosiahnutom výsledku práce (napr. upratovačka, dokladač tovaru, umývač riadu.“ Kasačný súd
v danom prípade (veci) súhlasil so záverom správneho súdu, že v prípade pracovných miest s
dohodnutým druhom práce „ochrana majetku“, nejde o práce, ktoré by bolo možné podľa miery zložitosti,

zodpovednosti a namáhavosti práce vymedziť ako pomocné, prípravné alebo manipulačné podľa
presných postupov a pokynov a zaradiť ich do prvého stupňa náročnosti práce. Kasačný súd taktiež
nič nevyčítal postupu krajského súdu (ako správneho súdu), ktorý uvedený záver ustálil najmä na
základe popisu práce uvedený v pracovných zmluvách. Súčasne správny súd poukazuje na to, že ani
v tomto prípade skutočnosť, že zamestnanci nemali hmotnú zodpovednosť (rovnako ako v prípade

zamestnancov žalobcu) nemala vplyv na to, že stupeň náročnosti pracovného miesta by nemohol byť
vyšší ako prvý.

101) Pokiaľ ide o uloženú sankciu (pokutu vo výške 1.000, Eur), správny súd v prvom rade uvádza,
že žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty, ani správny súd nežiadal o sankčnú moderáciu (§ 198

SSP). Žalobnú argumentáciu smeroval výlučne k otázke (ne)porušenia pracovnoprávnych predpisov,
skutočnosť ktorá bola podkladom pre začatie konania o uložení pokuty. Správny súd nezistil porušenie
zásad ukladania trestov. Výšku pokuty považuje za primeranú, uloženú v rozsahu zákonného limitu
ust. § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce. Orgánmi verejnej správy boli zohľadnené všetky
okolnosti porušenia pracovnoprávnych predpisov, prihliadli na to, aby výška pokuty mala preventívny

a represívny charakter a zároveň, aby pôsobila výchovne na žalobcu. Pri určení výšky pokuty orgány
verejnej správy vyhodnotili kritériá uvedené v ust. § 19 ods. 6 Zákona o Inšpekcii práce – z odôvodnenia
prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že orgán verejnej správy sa podrobne zaoberal
všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na výšku uloženej sankcie, počnúc závažnosťou zisteného
porušenia povinností a závažnosti ich následkov, vyhodnotením priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

102) Pretože v danom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, správny súd
preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov podľa § 195 písm. a) až e) SSP, keď existuje výnimka
z viazanosti správneho súdu v žalobe uplatnenými žalobnými dôvodmi, pričom nezistil dôvod pre
preskúmanie žaloby nad rozsah a dôvody žaloby podľa § 195 SSP.

103) Na základe všetkých uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im
predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

104) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodnevynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie

podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred

správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.