Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219200907
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7219200907.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkýň: 1/ A. B., bytom C., D.
XXX/XX, E. F., 2/ A. G., bytom C. D. H., I. XX, zastúpených: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: Mesto Košice, so
sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48A, IČO: 00 691 135, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2-37C/5/2019-487 zo dňa 25.
januára 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výrokoch pod č. II., III. a IV.

II. P r i z n á v žalobkyniam proti žalovanému 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Konanie o zaplatenie sumy 51,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 45,62 eura
od 5.7.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16,22 eura od 5.11.2020
do zaplatenia, zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 511,09 eura s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 350,66 eura od 5.7.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 160,43 eura od 5.11.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 306,66 eura s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 210,40 eura od 5.7.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 96,26 eura, od 5.11.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú nárok voči žalovanému na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol o žalobe žalobkýň doručenej súdu prvej inštancie dňa 1.2.2019, ktorou sa domáhali voči

žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.273,44 eur spolu s príslušenstvom (úrokov z omeškania)
v prospech žalobkyne v 1. rade a zaplatenia sumy 764,14 eur v prospech žalobkyne v 2. rade vrátane
náhrady trov konania, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.3. Žalobkyne žalobu odôvodňovali tým, že sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXXXX, nachádzajúcich sa v Okrese Košice IV, obec: Košice - Juh, katastrálne územie: Južné
mesto ako parcela registra „E“ č. 7595/2 o výmere 2.021 m2, parcela registra „E“ č. 7597/2 o výmere

526 m2, druh pozemku orná pôda, spolu vo výmere 2.547 m2. Žalobkyňa v 1. rade je podielovou
spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 2/192 a 1/96 k celku, t.j. 2/96 k celku a žalobkyňa
v 2. rade v podiele 1/80 k celku. Žalobkyne ďalej uviedli, že na predmetných pozemkoch sa nachádza
kúpaliskoTritonpodŠibenouhorou,ktoréhovlastníkomježalovaný,ktorýpredmetnépozemkydlhodobo
užíva, avšak bez poskytnutia akejkoľvek finančnej odplaty. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia

žalobkyne vychádzali z ceny nájomného vo výške 12 eur za m2/rok, čo predstavuje 10% z odhadovanej
predajnej ceny pre daný druh pozemku, t.j. 10% zo sumy 120 eura za 1m2 .

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 2.8.2019, v ktorom žalobkyňami
uplatnený nárok v konaní neuznal a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný potvrdil, že parcela č. 7595/2
sa nachádza v oplotenom areály kúpaliska Triton, pokiaľ však ide o parcelu č.7597/2 žalovaný uviedol,

že sa nachádza mimo daného areálu a že ju užíva z titulu zákonného vecného bremena tvrdiac,
že na predmetnej parcele sa nachádza pozemná komunikácia - cesta na ul. Rastislavova, ktorá je
v jeho vlastníctve, z ktorého dôvodu právne pomery medzi stranami sporu sú upravené zákonom č.
66/2009 Z.z. Žalovaný nesúhlasil s odhadnutou výškou náhrady za bezdôvodné obohatenie dôvodiac
tým, že ju považuje za nesprávnu a nepresnú, keďže žalobkyne ako podklad pre výpočet výšky

nájmu použili odhad ceny nehnuteľnosti realitnou kanceláriou, čo na účely preukázania výšky nároku
v súdnom konaní nemožno považovať za dostatočné. Žalovaný prezentoval názor, že na kvalifikované
stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v súdnom konaní je nevyhnutné, aby túto hodnotu
stanovila odborne spôsobilá osoba (znalec, znalecká organizácia) z odboru stavebníctva, odvetvia
odhadu hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný v prílohe svojho podania doručeného súdu dňa 21.1.2020

predložil súdu znalecký posudok č. 59/2019 zo dňa 30.12.2019, vypracovaný znalcom J. K. L., v ktorom
znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku, parcely registra „E“, č. 7595/2 na jednotkovú cenu
4,411 eura za m2/rok. Žalovaný mal za to, že uplatnený nárok je premlčaný v celom rozsahu, keďže na
pozemkoch vo vlastníctve žalobkyni bolo zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadené zákonné vecné bremeno
a to ku dňu účinnosti zákona, teda k 1.7.2009.

5. Žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 8.10.2020 označeným ako „Zmena žaloby“ doplnili,
reagujúc na podanie žalovaného zo dňa 20.1.2020, že predmetnou žalobou si žalobkyne uplatňujú
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 2 rokoch spätne od podania žaloby na súd
a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od 1.2.2019 do dňa 31.12.2019 ( t.j. 334 dní) za

užívanie pozemku, nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území
Južné mesto, ako parcela registra „E“ č. 7595/2 o výmere 2.021 m2. Pri výpočte výšky bezdôvodného
obohatenia žalobkyne vychádzali zo Znaleckého posudku č. 59/2019 vypracovaného J. K. L., ktorý
znalecký posudok predložil žalovaný, t.j. zo sumy 4,411 eura za m2/rok. Vzhľadom na podiel žalobkyne
v 1. rade 2/96 k celku na parcele 7595/2, predstavujúci výmeru 42,10 m2, tak výška finančnej odplaty za

1 rok predstavuje výšku 185,72 eura, t.j. 42,10 x 4,411 eura/m2/ rok, za 2 roky plus 334 dní je to suma
541,33 eura. Vzhľadom na podiel žalobkyne v 2. rade 1/80 k celku, predstavujúci výmeru 25,26 m2 na
parcele č. 7595/2, výška finančnej odplaty za 1 rok predstavuje sumu 111,42 eura, t.j. 25,26 x 4,411
eura/m2/rok, za 2 roky plus 334 dní je to suma 324,80 eura. Pokiaľ ide o parcelu č. 7597/2 o výmere
526 m2 žalobkyne uviedli, že si vo vzťahu k nej uplatňujú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva

na predmetnej nehnuteľnosti, a to za obdobie od 31.1.2017 do 31.12.2017 a tiež za obdobie rokov 2018
a 2019. Pri stanovení výšky tejto náhrady žalobkyne vychádzali zo Znaleckého posudku č. 36/2020,
vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom, ktorý znalecký posudok aj súdu predložili v prílohe
svojho podania. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena
pre rok 2017 vo výške 2,34 eura/m2/rok, pre rok 2018 vo výške 2,55 eura/m2/rok a pre rok 2019 vo

výške 2,42 eura/m2/rok. Žalobkyňa v 1. rade si vzhľadom na veľkosť podielu 2/96 k celku na parcele č.
7597/2,ktorýpodielpredstavujevýmeru10,96m2nauvedenejparcele,uplatnilanáhraduzaobmedzenie
vlastníckeho práva za rok 2017 t.j. v počte 334 dní vo výške 23,54 eura, za rok 2018 náhradu vo výške
27,95 eura a za rok 2019 náhradu vo výške 26,52 eura. Žalobkyňa v 2. rade si vzhľadom na veľkosť
podielu 2/96 k celku na parcele 7597/2, t.j. vo výmere na ňu pripadajúcej v rozsahu 6,58 m2 uplatnila

nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva za rok 2017 v počte 334 dní vo výške 14,15 eura,
za rok 2018 náhradu vo výške 16,78 eura, za rok 2019 náhradu vo výške 15,92 eura, spolu teda celkovo
46,83 eura. Žalobkyňa v 1. rade si tak celkovo uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
spolu vo výške 541,33 eura a nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 78,01eura, čo predstavuje spolu sumu 619,34 eura. Žalobkyňa v 2. rade si celkovo uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 324,80 eura a nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho
práva spolu vo výške 46,83 eura, čo predstavuje spolu sumu vo výške 371,63 eura.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust.
§ 488 Občianskeho zákonníka („OZ“), § 489 OZ, § 494 OZ, § 451 ods. 1,2 OZ, § 456 veta prvá, § 563,
§ 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, keďže súd
v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 CSP konanie o žalobe v časti o zaplatenie

sumy 51,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45,62 eur od 5.7.2019 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16,22 eur od 5.11.2020 do zaplatenia zastavil, tak
predmetom konania ostal len nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 817,80 eur spolu
s príslušenstvom a nakoľko sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobkýň, že kúpalisko
Tritonnieješportovýmareálom,aleslúžinapodnikateľskéúčely,dospelkzáveru,žepodľaust.§1ods.2
zák.č. 66/2009 Z.z. nie je možné na dané právne vzťahy sporu týkajúce sa parc.č. 7595/2 nachádzajúcej

sa pod kúpaliskom Triton v rozsahu 1908 m2 považovať za športový areál, s odkazom aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.11.2022 pod sp. zn. 5Co/136/2021, kde bolo konštatované, že:
„kúpaliská, aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely,
preto sa ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu
a nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne“. Preto konštatoval, že uplatnený nárok je uplatnený

titulom bezdôvodného obohatenia, a keďže žalobkyne boli podielovými spoluvlastníčkami parcely č.
7595/2 o výmere 2021 m2, žalobkyňa v 1. rade o veľkosti podielu 2/96 z celku a žalobkyňa v 2. rade
o veľkosti podielu 1/80 z celku v žalovanom období od 31.1.2017 do 31.12.2019 a žalovaný predmetnú
parcelu užíval v rozsahu výmery 1908 m2, z ktorej výmery na žalobkyňu v 1. rade pripadala výmera
39,75 m2, vzhľadom na jej podiel 2/96 z celku a na žalobkyňu v 1. rade výmera 23,85 m2, vzhľadom

na jej podiel 1/80 z celku, a žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom kúpaliska Triton, v ktorého
areály sa s parc.č. 7595/2 nachádza časť parcely o výmere 1908 m2, pričom medzi stranami konania
nedošlo k uzavretiu zmluvy o nájme, súd prvej inštancie uzavrel, že pri stanovení výšky bezdôvodného
obohatenia súd vychádzal zo záverov znalca J. K. L. v Znaleckom posudku č. 59/2019, ktorý predložil
žalovaný, z ktorej sumy stanovenej znalcom za m2 a rok, t. j. 4,411 eura vychádzal žalovaný, s ktorou

výškou sa žalobkyne stotožnili a vychádzali z nej pri výpočte výšky náhrady. Žalobkyni v 1. rade tak
vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku - parcely č. 7595/2 v rozsahu
užívania podielu žalobkyne v 1. rade 39,75 m2 za obdobie od 31.1.2017 do 31.12.2019, v hodnote 4,411
eur/ m2/rok, čo predstavuje 511,13 eura (výška finančnej odplaty za jeden rok predstavuje 39,75 x 4,411
eura/m2/rok, t. j. 175,34 eura, a za dva roky a 334 dní je to spolu 511,13 eura). Žalobkyni v 2. rade

vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku - parcely č. 7595/2 v rozsahu
užívania podielu žalobkyne v 2. rade 23,85 m2 za obdobie od 31.1.2017 do 31.12.2019, v hodnote 4,411
eur/ m2/rok, čo predstavuje 306,67 eura (výška finančnej odplaty za jeden rok predstavuje 23,85 x 4,411
eura/m2/rok, t.j. 105,20 eura, a za dva roky a 334 dní je to spolu 306,66 eura). Žalobkyne sa popri istine
domáhali aj priznania úrokov z omeškania a nakoľko žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa

do omeškania a žalobkyniam ako veriteľom vzniklo právo na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods.1 a
2 Občianskeho zákonníka. Pri určení splatnosti súd vychádzal zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V danej veci žalobkyne žiadali priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia

žalobného návrhu, resp. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu na zmenu žaloby žalovanému.
Výzvou na plnenie je teda samotná žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa 3.7.2019. Splatnosť
dlhu žalobkyne v 1. rade vo výške 350,66 eura a žalobkyne v 2. rade vo výške 210,40 eura, ktoré
nároky si žalobkyne uplatnili podanou žalobou, preto nastala dňa 4.7.2019 a prvým dňom omeškania je
5.7.2019. Výzvou na plnenie, vo vzťahu k nároku žalobkyne v 1. rade na zaplatenie sumy 160,43 eur

a vo vzťahu k nároku žalobkyne v 2. rade na zaplatenie sumy 96,26 eura, je návrh žalobkýň na zmenu
žaloby zo dňa 7.10.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 3.11.2020, v ktorom prípade splatnosť
dlhu nastala dňa 4.11.2020 a prvým dňom omeškania je 5.11.2020. Výšku úrokov z omeškania súd
určil v súlade s vyššie citovaným vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšená

o 5 perc. bodov, bola ku dňu vzniku omeškania za jednotlivé žalované obdobia vo výške 0,00 % ročne.
Na základe uvedeného preto súd žalobkyniam priznal, v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých dlžných súm,
teda v súlade s návrhom žalobkýň.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, 3 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobkyne v predmetnom spore považoval za plne

procesne úspešné, keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia
vyplývajúcaztohtoichprocesnéhoúspechuzáviselaodznaleckéhoposudku,priznalžalobkyniamprávo
na plnú náhradu trov celého konania, avšak iba z prisúdenej sumy.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný, a to v rozsahu II., III. a IV. výroku,

keďže rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP).
Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie a to s odkazom na ust. § 1 ods. 2, § 4 ods. 3
písm. h/ zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Tvrdil, že kúpalisko Triton je bezpochyby činnosťou
vykonávanouzaúčelomsledovaniaverejnéhozáujmu,apretonemôžeslúžiťnaúčelypodnikania.Výber

vstupného bol nevyhnutným prostriedkom k zabezpečeniu chodu kúpaliska a teda k zabezpečeniu
verejného záujmu, pričom kúpalisko negenerovalo žiaden zisk a bolo pravidelne dotované Mestom
Košice. Preto prevádzkovanie kúpaliska nemožno považovať za činnosť vykonávanú za účelom
dosiahnutia zisku, svedčí o tom aj (ne) záujem podnikateľských subjektov o prevádzkovanie kúpalísk,
kde napr. v Košiciach nie je žiadne kúpalisko prevádzkované podnikateľskými subjektami súkromného

charakteru. V rozhodnom období bolo prevádzkované Miestnym podnikom služieb mestskej časti Juh
na základe nájomnej zmluvy č. Nn/61/V/1994 zo dňa 13.9.1994 a nie samotným žalovaným. S tým,
že podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka „podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť

registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Prevádzkovanie kúpaliska Triton ale
nemožno považovať za sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, pretože nie je naplnený samotný pojmový
znak podnikania „účel dosiahnutia zisku“, a ani za sústavnú činnosť registrovaného sociálneho podniku
podľa osobitného predpisu vykonávanú samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, pretože takýto subjekt kúpalisko
neprevádzkoval. Ide o športovo rekreačný areál a dôvodnú aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. v zmysle
jeho ustanovenia § 1 ods. 2.

9. Čo sa týka náhrady trov konania žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o plnom

procesnom úspechu žalobkýň v konaní, keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku. Z
návrhunazmenužalobyzodňa07.10.2020jezrejmé,žežalobkynesavtomtokonanípôvodnedomáhali
jednak finančnej náhrady vyplývajúcej z bezdôvodného obohatenia (základom pre jej výpočet bola
výmeračastiparcelyč.7595/2vrozsahu1908m2,nachádzajúcejsavareálikúpaliska),akoajfinančnej
náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno (základom pre jej výpočet bola výmera časti parcely č.

7595/2 v rozsahu 113 m2 , ako aj výmera celej parcely č. 7597/2 o rozlohe 106 m2 , nachádzajúcich
sa pod miestnou cestou). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že súd priznal
žalobkyniam len finančnú náhradu vyplývajúcu z bezdôvodného obohatenia, a teda len za časť parcely
č. 7595/2 v rozsahu 1 908 m2 , nachádzajúcu sa v areáli kúpaliska. Konanie v časti uplatneného nároku o
náhradu za zákonné vecné bremeno súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 31.05.2022,

konanie sčasti zastavil. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 31.05.2022 nemožno podľa
žalovaného prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie o plnom úspechu žalobkýň v tomto konaní. Navrhoval
rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobkýň v celom rozsahu zamietne.

10. Žalobkyne v podanom vyjadrení proti odvolaniu žalovaného navrhovali napadnutý rozsudok potvrdiť

ako vecne správny vo výrokoch II., III., IV. s tým, že odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP a vychádza zo správneho vyhodnotenia skutkového stavu veci, keďže na základe vykonaného
dokazovania bolo nepochybne preukázané, že vstup do kúpaliska Triton bol podmienený úhradou
vstupného, čo v danom prípade predstavuje zisk mesta – podnikateľskú činnosť. Areál kúpaliska
žalovaný prenajal, čím opätovne dosahoval zisk – podnikateľskú činnosť a v neposlednom rade v areály

kúpaliska boli poskytované ďalšie služby občerstvenia a iných aktivít podnikateľských subjektov, ktoré
priamo podnikali v prenajatom priestore - v areály kúpaliska - opätovne ide len o podnikateľskú činnosť.
Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že vstup na kúpalisko Ryba (súkromné kúpalisko) bol takmer za
rovnakú sumu ako vstup na kúpalisko Triton, čím nie je na mieste daná aplikácia ust. § 1 ods. 2 zákona č.66/2009 Z.z. týkajúca sa parcely č. 7595/2, nachádzajúcou sa pod kúpaliskom Triton v rozsahu 1908 m2,
nakoľko kúpalisko Triton nie je športovým areálom. Žalobkyne odkazovali aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/136/2021 a jeho odôvodnenie, a preto z uvedeného dôvodu sú naplnené

znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
keďže užívanie pozemkov bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením a ten, kto sa na úkor
druhého obohatil je povinný obohatenie vydať. Čo sa týka náhrady trov konania mali žalobkyne za to,
že zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od
úvahy súdu alebo len od znaleckého posudku, čo je naplnené aj v tomto prípade, pričom k späťvzatiu

žaloby ich viedli len objektívne dôvody, za dôvodnosti aplikácie aj ust. § 257 CSP s odkazom na Nález
Ústavného súdu SR z 30.10.2019 sp. zn. II. ÚS/210/2019. Navrhovali potvrdiť napadnuté rozhodnutie
vo výrokoch II., III., IV. ako vecne správne a priznať žalobkyniam náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

11. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v spore podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolania strán sporu ako odvolania podané včas a oprávnenými osobami
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.
1 CSP a to v celom rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalovaného.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.5.2025 o 10.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo

zverejnené dňa 7.5.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou

aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

17. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v

súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malobyť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že rozsudku súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd prvej inštancie vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že

by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP, alebo že by
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také
vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností,

hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobkýň, než ako rozhodol súd prvej
inštancie, ktorý stranám sporu aj vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili
a realizovali všetky svoje procesné práva. Rozsudok spĺňa základné kvalitatívne požiadavky, medzi
ktoré patrí spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, dostatočne presvedčivé a zákonu zodpovedajúce

odôvodnenie, výsledok rozhodnutia súdu nie je prekvapivý, ale je výsledkom primeranej aplikácie
relevantných právnych noriem na zistený skutkový stav.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudkuakodvolacímnámietkamstránsporu,sozreteľomnato,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutia
v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v
opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom
opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa

v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV.
ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07), odvolací súd dodáva nasledovné:

22. Predmetom konania v prejednávanom spore je nárok žalobkýň na náhradu bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému užívaním nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň,

ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie M. A., na ktorých sa nachádza kúpalisko Triton.
Zároveň predmetom konania je nárok žalobkýň na finančnú náhradu za vecné bremeno za užívanie
pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne
územie M. A. a na ktorých sa nachádza miestna komunikácia vo vlastníctve žalovaného a ktoré sa
nachádzajú za areálom kúpaliska Triton, t.j. nie sú jeho súčasťou, pričom žalobkyne v podanej žalobe

žiadali vydanie odplaty za vecné bremeno v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Podaním
doručeným súd dňa 1.6.2022 žalobkyne oznámili súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti náhrady
za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom na parc. č. 7595/2 (o výmere 113
m2) a na parc. č. 7597/2 (o výmere 526 m2), t.j. nároku na zaplatenie náhrady za zákonom zriadenévecné bremeno vo výške 51,79 eura. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný vyjadril súhlas v podaní
doručenom súdu 8.11.2022 (č.l. 396). Na základe tohto späťvzatia a súhlasu žalovaného súd s použitím
ust. § 145 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 CSP konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy

51,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45,62 eura od 5.7.2019 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16,22 eura od 5.11.2020 do zaplatenia, zastavil.
Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby tak ostal nárok na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 817,80 eura spolu s príslušenstvom.

23. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie, že areál kúpaliska Triton neslúžil na
podnikateľské účely, kúpalisko nebolo prevádzkované podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku ale vo
verejnom záujme, preto v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. k pozemkom v areáli kúpaliska vzniklo zákonné
vecné bremeno, a preto finančná náhrada za užívanie je premlčaná.

24.Žalobkynenaopaktvrdili,žeareálkúpaliskaTritonslúžilnapodnikateľskéúčely,pretosanaňzákonč.

66/2009 Z.z. nevzťahuje a žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobkýň
bezdôvodne obohacuje v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nebola sporná výška
bezdôvodného obohatenia, ktorá je zrejmá zo žalovaným predloženého znaleckého posudku. Preto mali
za to, že názor krajského súdu je v tomto smere jednoznačný.

25. Odvolací súd preto apeluje na to, či kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie, keďže to vylučuje
ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (odkaz na § 2
Obchodného zákonníka). To už riešil senát Krajského súdu v Košiciach v skutkovo a právne obdobnej
veci inej žalobkyne proti tomu istému žalovanému (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

5Co/136/2021), na ktorý poukazoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v tomto spore
a z ktorého aj v napadnutom rozsudku vychádzal, pričom dospel k záveru, že „Kúpaliská, aj keď vo
všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne
nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie
je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne“, preto aj rozsudok, ktorým bolo žalobkyniam priznané

bezdôvodné obohatenie za užívanie ich pozemkov v areáli kúpaliska Triton žalovaným je správny,
nakoľko s vyššie uvedeným záverom, v zmysle ktorého kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie sa
stotožňuje aj odvolací súd a z tohto záveru vychádza pri odôvodňovaní tohto rozhodnutia, tak ako to aj
vecne správne učinil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

26. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

28. Do obchodného registra sa v zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka zapisujú obchodné
spoločnosti, ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 105 a nasl. Obchodného

zákonníka.

29. Podnikateľmi sú osoby zapísané v obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu
na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne
alebo dobrovoľne.

30. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí
s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená
to, že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený.

31. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

32. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,
ktorého príkazy musí plniť.

33. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú

podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo
vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú
činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne.

34. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby

konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod
vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je
názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

35. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho

podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že
podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že
konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za
porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.

36. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol
zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne
dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

37. Podľaust.§4ods.3zákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadeníobecprivýkonesamosprávynajmä
zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácii, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce (f), utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob

života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti, na vzdelanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú
kultúru a šport (h), vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (k).

38. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obec môže v záujme zabezpečenia potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú činnosť.

39. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách:
a/ podnikanie obce vlastným menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2

Obchodného zákonníka; ide o prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä
na základe živnostenského oprávnenia,
b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková organizácia
obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť,
c/ podnikanie obce prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde

o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť,
d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje
formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa účasťou na podnikaní iných subjektov,
e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi,
f/ príjmy z prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

prenájomnehnuteľnostíobceježivnosťou,ibaaksapopriprenájmeposkytujúajinénežzákladnéslužby
spojené s prenájmom,
g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.40. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov

41. Odvolací súd preto apeluje na to, že mesto Košice realizovalo výstavbu kúpaliska Triton za účelom
uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta), ale tieto potreby sa následne
zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu - podnikateľa v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/
Obchodného zákonníka, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.9.1994 prenajalo celý objekt kúpaliska
Triton v Košiciach, keďže to priniesla doba a zmena charakteru verejných potrieb a ich zabezpečenia

v čase vyhlásenia rozsudku (a teda v rozhodnej dobe), už podnikateľský charakter a teda z podnikania
prameniaci zisk, čo je v konaní aj podľa odvolacieho súdu nespochybniteľné.

42. Mesto Košice teda síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský účel (prenájom nehnuteľnosti
vo vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za správu
vlastného majetku a nie za podnikanie - viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní), ale svoj majetok (kúpalisko Triton) prenajalo podnikateľskému subjektu (Miestny podnik
služieb, s.r.o. Košice), ktorý prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku, pričom ide o nespornú
skutočnosť v spore, nakoľko vstup na kúpalisko bol podmienený vstupným, ktoré predstavovalo príjem
tohto podnikateľského subjektu - nájomcu a de facto išlo o podnikanie Mestskej časti Košice - Juh,
ktorá podnikala prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bola jediným

spoločníkom. Preto aj bol prenajatý majetok mesta Košice - kúpalisko Triton bolo využívané na
podnikanie nájomcu - Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice, ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 ods.
2 písm. a/ Obchodného zákonníka a z tohto podnikania mal aj príjmy, ako o tom svedčia jeho účtovné
závierky za roky 2013 až 2016, ktoré sú obsahom spisu.

43. Z hľadiska rozhodnutia v spore bolo smerodajné a potrebné posúdenie, či stavba (areál kúpaliska)
slúžila na podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom
(obcou, VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza s tým, že na charaktere podnikateľskej
činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že mesto resp. Mestská časť Košice - Juh poskytovali dotácie
na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované aj na podnikateľskú činnosť a

tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok výnosy kúpaliska. Samotná
skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež nepreukazuje resp.
nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom, keďže činnosť podnikateľa,
aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa všetky znaky podnikania v
zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie. Podnikaním nie je činnosť, ktorej

výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk.
Podnikanietedamôžebyťajstratové,čovpraktickomživotejebežnýmjavom.Vzhľadomnaskutočnosť,
že stavba - areál kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno na pozemky v areáli kúpaliska
Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné bremeno v zmysle
citovaného zákona v prospech žalovaného.

44. Pri posúdení, či k pozemkom v areáli kúpaliska Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle zákona č.
66/2009 Z.z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho účinnosti, t.j.
1.7.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia všetkých zákonných
podmienok a teda či v tomto období aj malo charakter „sústavnej činnosti vykonávanú samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť ... na účel dosiahnutia merateľného
pozitívneho sociálneho vplyvu“. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z.
sa teda posudzuje ku dňu 1.7.2009, a keďže k tomuto dňu kúpalisko Triton bolo stavbou slúžiacou
na podnikateľské účely, nevzniklo k pozemkom v jeho areáli zákonné vecné bremeno v prospech
žalovaného.

45. Rovnako odvolací súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalovaný pozemky v areáli kúpaliska
Triton užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu, oprávňujúceho ho na užívanie), tieto
pozemky užíva bezodplatne, čím sa na úkor žalobcov ako podielových spoluvlastníkov pozemkov v
areáli kúpaliska Triton obohacuje bez právneho dôvodu, čím vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle §

451Občianskehozákonníkavovýškeobvykléhonájomného,ktorébyuhrádzal,akbyktýmtopozemkom
existoval nájomný vzťah s tým, že toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobcom, na
úkor ktorých sa obohatil s tým, že výška bezdôvodného obohatenia v konaní nebola sporná.46. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa v
areáli kúpaliska Triton dospel k záveru, že žalovaný má stavbu postavenú na pozemku žalobkýň, užíva
tento pozemok, alebo minimálne obmedzuje v jeho užívaní žalobkyne, získava majetkový prospech

plnením bez právneho dôvodu, teda sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkýň, a preto je povinný
takto získané plnenie vydať tomu, na úkor koho bolo získané - t.j. žalobkyniam v zmysle § 451 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka.

47. Vychádzajúc zo záveru, že žalobkyniam vznikol nárok na opakovanú náhradu v zmysle ust. § 451

Občianskeho zákonníka, vecne správne rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel, keďže z
obsahu spisu nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by sa odklonil od záveru vychádzajúceho z rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/136/2021, keďže je najaktuálnejšie v tomto spore, čo sa týka
právneho posúdenia uplatneného nároku.

48. K napadnutému výroku pod č. IV. odvolací súd uvádza, že v danom prípade boli žalobkyne úspešné,

čo sa týka základu uplatňovaného nároku pri nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v areáli kúpaliska
Triton, čo ale nemožno povedať o nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa za areálom kúpaliska Triton
titulom náhrady vo výške 51,84 eur s prísl. oproti priznanej náhrady vo výške 817,75 eur s prísl, čo značí
neúspech žalobkýň len v nepatrnej časti, nakoľko k zastaveniu konania, čo sa týka zaplatenia sumy vo
výške 729,96 eur s prísl. došlo súdom skôr než sa začalo pojednávanie v spore (§ 146 ods. 1 veta druhá

CSP) s tým, že výška plnenia titulom bezdôvodného plnenia v danom prípade vychádzala zo znaleckého
posudku, a preto správne v tomto prípade vychádzal súd prvej inštancie z plného úspechu žalobkýň
vypočítaného z priznanej výšky bezdôvodného obohatenia.

49. K otázke náhrady trov konania v prípade, ak výška plnenia závisela od úvahy súdu, eventuálne od

znaleckého dokazovania odvolací súd uvádza, že súdna prax zaujala jednoznačné právne stanovisko,
ktoré je pravidelne pertraktované v rozhodnutiach všeobecných súdov všetkých inštancií. V tejto
súvislosti treba poukázať na právnu vetu rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017 sp.zn.
10Co/191/2017, ktorá znie: „Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých
výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o

procesneneúspešnéhožalobcu,akmubolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku,nemožno
ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy
súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné
a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,
výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže

presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt,
že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne
procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na
plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku.

Priznanie plnej náhrady trov konania žalobcom z tzv. prísudku vyplývaj aj z uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 21.6.2017 sp.zn. 14Co/100/2017, ktorý konštatoval: „Pokiaľ žalobkyňa bola
plne procesne úspešná čo do základu a výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu
závisela od znaleckého posudku, žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov. Aj keď Civilný sporový
poriadok nemá obdobné ustanovenie, pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania je potrebné

vychádzať z rovnakých princípov v časti, ktorá sa týka výšky plnenia závislej od znaleckého posudku
konania z prisúdenej sumy.“ (totožne: rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.9.2016
sp.zn. 14Co/93/2018, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.2.2018 sp.zn. 14Co/17/2017,
rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.5.2018 sp.zn. 23C/191/2015, rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 8.12.2016 sp.zn. 11C/168/2012).

50. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny vo výrokoch pod č. II., III. a IV. v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387
ods. 2 CSP a to aj čo sa týka výroku o trovách konania, ktorý je rovnako vecne správny s tým, že o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže v odvolacom konaní boli žalobkyne plne úspešné,
odvolací súd priznal žalobkyniam 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške
priznaných nárokov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP, vychádzajúc z výšky
priznaného plnenia.51. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:1(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).