Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200277
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu:
DEWALL, s.r.o., IČO: 36 658 669, so sídlom Kadnárova 83, 831 51 Bratislava, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102878877/2019 zo dňa 13.12.2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj len „DPH“) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2012. Daňová kontrola bola začatá v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole č. 9102403/5/2749743/2012/Vane zo dňa 28.09.2012.

2. Rozhodnutím správcu dane č. 9104403/5/1528847/2013/Chre zo dňa 22.04.2013 bola ku dňu
10.05.2013 daňová kontrola prerušená z dôvodu vykonávaného šetrenia na základe žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámením č. 20986867/2015 zo dňa 13.10.2015 upovedomil
správca dane splnomocneného zástupcu žalobcu o tom, že dňa 06.10.2015 pominuli dôvody prerušenia
kontroly.

3. Správca dane preveril daňové doklady - hlavnú knihu a evidenciu, záznamy DPH, dodávateľské
faktúry, odberateľské faktúry a zmluvy a zistil, že žalobca u správcu dane podal riadne daňové priznanie
za zdaňovacie obdobie júl 2012 dňa 22.08.2012 a nepodal dodatočné daňové priznanie.

4. Predmetom žalobcom deklarovaných prijatých zdaniteľných obchodov za kontrolované zdaňovacie
obdobie bol nákup kryštálového cukru, režijné náklady, nájomné a účtovníctvo. Výnosy deklaroval

žalobca z predaja kryštálového cukru s oslobodením od dane do členských štátov Európskej únie.
Nadmerný odpočet žalobcu vznikol hlavne odpočítaním dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) z nákupua sprostredkovania kryštálového cukru, pričom kontrolóri sa počas výkonu daňovej kontroly zamerali na
preverenie reálneho dodania kryštálového cukru.

5. Zo žalobcom predložených dokladov a účtovníctva bolo zistené, že žalobca nakúpil kryštálový cukor
od daňových subjektov: a/ Trinity Commodities s.r.o., Mladoboleslavská 4880/1, 902 01 Pezinok, IČO:
46 537 015, b/ Nettix s.r.o., Skladná 6, 041 01 Košice, IČO: 36 851 701, c/ MST Trade s.r.o., A. B. XXX/
XX, XXX XX C. D. E., od 17.10.2012 C. B. X, XXX XX D. F., IČO: 45 643 997. Za účelom overenia
uskutočnenia zdaniteľných plnení boli správcom dane zaslané viaceré dožiadania a boli vykonané

viaceré miestne zisťovania.

6. Kontrolou predložených dokladov a účtovníctva bolo zistené, že žalobca dodal kryštálový cukor
nasledovným subjektom: a/ SUGAR TREND Kft., Arpád utca 93.em.6, 9022 Györ, HU, IČO: 23 860 812,
b/ Exportní s.r.o., Na Cihlářce 3177/30, Praha, ČR, IČO: 24 808 831, c/ White Zone s.r.o., Nezábranská
1579/4, Praha, ČR, IČO: 24 660 990, d/ Fokus Unit Trade s.r.o., Revoluční 1082/8, Praha, ČR, IČO:

24 313 777, od 03.01.2013 LECHKOV s.r.o., Vídenská 255/42, Štýřce 639 00 Brno, e/ BMM CZ s.r.o.,
Drahobejlova 1019/27, Praha, ČR, IČO: 24 195 839, od 15.01.2013 BOHRIMI s.r.o., Vídeňská 255/42,
Štýřice, 639 00 Brno, f/ Tideon, s.r.o., Slavojova 579/9, Praha, ČR, IČO: 24 291 161, od 02.05.2012
Holečkova 789/49, Praha, ČR.

7. Správca dane ďalej preveroval uskutočnenie prepráv. Za účelom preverenia uskutočnenia prepravy
zaslal dožiadania na subjekty: a/ SK – FIGHTER s.r.o, Radničné nám. 375/10, 929 01 Dunajská Streda,
IČO: 46 464 395, b/ T – TRANS Takács Ladislav, s.r.o., Dolný rad 1355, 946 34 Bátorove Kosihy, IČO:
46 454 268, c/ Olreal Europe spol. s r.o., Sesílešská 2819/1, 947 01 Hurbanovo, IČO: 46 593 420, d/
Merkantil D.S. s.r.o., Mliečany 63, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 137 491.

8. Správca dane za účelom overenia uskutočnenia intrakomunitámych dodaní zaslal v priebehu
novembra 2012 žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v súlade s článkom 7 Nariadenia Rady
EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boja proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty na Finančné riaditeľstvo SR na všetkých odberateľov v iných členských štátoch. Rozhodnutím

č. 9104403/5/1528847/2013/Chre zo dňa 22.04.2013 prerušil ku dňu 10.05.2013 kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl
2012. Výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012 bol prerušený do dátumu obdŕžania
všetkých odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v zmysle § 61 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový

poriadok“).

9. Dňa 06.05.2014 splnomocnený zástupca žalobcu požiadal o nahliadnutie do spisu daňovej kontroly.
Z nahliadnutia do spisu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 a júl 2012 bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/2343758/2014/Vane zo dňa 30.05.2014.

10. Daňová kontrola bola ukončená dňa 28.12.2015 doručením protokolu z daňovej kontroly
č. 21496338/2015 zo dňa 18.12.2015, kde správca dane uviedol zistené rozhodné skutočnosti.

11. Obchody žalobcu s kryštálovým cukrom preverovalo okrem správcu dane aj Ministerstvo vnútra

Prezídium Policajného zboru - národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície
expozitúra Stred Banská Bystrica, ktoré vykonalo rozsiahle výsluchy svedkov v reťazci obchodníkov
s cukrom v období roka 2012. Správca dane nahliadol do vyšetrovacieho spisu a zistenia z neho použil
ako podklad pre posúdenie veci.

12. Správca dane rozhodnutím č. 101622632/2019 zo dňa 03.07.2019 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 111 278,34 eura
za zdaňovacie obdobie júl 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 109 621,57 eura a vyrubil
mu daň v sume 1 656,77 eura. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že existencia kryštálového cukru sa
nepotvrdila. V rámci vykonaných šetrení sa nenašiel prvovýrobca ani konečný spotrebiteľ kryštálového

cukru. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, doklady však musia byť odrazom
reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt, ktorý existenciu cukru
nepreukázal – hodnoverne nepreukázal jeho pôvod ani konečnú spotrebu. Z konania zainteresovaných
daňových subjektov zapojených do reťazca dodávok je zrejmé, že ich zámerom bolo iba prefakturovaniedanýchtransakciíďalšímodberateľombeztoho,abybolhľadanýkonečnýzákazník,ktorýbymoholtento
tovar reálne využiť, resp. spracovať vo výrobe. Skutočným obsahom právnych úkonov zainteresovaných
daňových subjektov teda nebolo vykonávanie ekonomickej činnosti, ale iba profitovať na odpočítaní

dane z nákupu tovaru, t. j. vykonávanie iba takej činnosti, cieľom ktorej bolo získať daňovú výhodu bez
iného podnikateľského účelu. Na základe všetkých získaných výsledkov z vykonaných šetrení vznikli
u správcu dane pochybnosti o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov žalobcom v podanom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2012. Deklarované zdaniteľné obchody neboli žalobcom
dostatočne preukázané, na základe čoho mu správca dane nepriznal uplatnené právo na odpočítanie

dane z deklarovaných dodávok kryštálového cukru od spoločností Nettix s.r.o., Trinity Commodities s.r.o.
a MST TRADE s.r.o. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

13. Žalovaný rozhodnutím č. 102878877/2019 zo dňa 13.12.2019 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie stotožniac sa
so závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. V odôvodnení konštatoval, že

žalobca nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy dostatočne preukazujúce skutočnú realizáciu
obchodných transakcií deklarovaných na predložených dokladoch. Žalobca nepreukázal uskutočnenie
nadobudnutého zdaniteľného plnenia a v tej súvislosti aj vznik daňovej povinnosti a nepreukázal ani to,
na uskutočnenie akých ďalších zdaniteľných plnení nadobudnuté plnenie použije.

II.
Žaloba

14. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.02.2020, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a

navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

15. Namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť zistení z daňovej kontroly. Uviedol, že z obsahu
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2012 bola u žalobcu vykonaná

správcom dane v období od 10.10.2012 do 28.12.2015. Obsah protokolu z daňovej kontroly
č. 21496338/2015 zo dňa 18.12.2015 sa v neskrátenom a nezmenenom znení stal obsahom
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pričom z neho vyplýva, že žalobca mal v kontrolovanom
zdaňovacom období troch bezprostredných dodávateľov, a to Trinity Commodities s.r.o., Nettix s.r.o.
a MST Trade s.r.o. Z obsahu protokolu a z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zároveň

vyplýva, že správca dane v súvislosti s preverením dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi
bezprostrednými dodávateľmi a žalobcom nemal voči týmto dodávateľom a vzťahom medzi dodávateľmi
a žalobcom v priebehu daňovej kontroly žiadne pripomienky.

16. Na základe zistení správcu dane o bezprostredných dodávateľských daňových subjektoch žalobcu,

ktoré správca dane uviedol v protokole z daňovej kontroly a aj v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia, dospel správca dane napriek zmene v osobách štátnych zamestnancov (daňová kontrola
vykonaná štátnymi zamestnancami G. H. I. a G. J. B.; vyrubovacie daňové konanie vykonané K. K. F.)
k zhodnému záveru, keď na str. 19 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že „daňový subjekt odpočítaním
dane porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, kedy pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 cit. zákona
vznikádňomdodaniatovarualeboslužby.SkutočnédodanietovarunepreukázalidaňovésubjektyTrinity
Commodities, s.r.o., Pezinok, Nettix, s.r.o., Košice, MST Trade s.r.o., Dvory nad Žitavou... “.

17. Žalobca v tejto súvislosti namietal absenciu príčinnej súvislosti medzi zisteniami správcu dane
o uskutočnených zdaniteľných obchodoch medzi bezprostrednými dodávateľskými daňovými subjektmi
a žalobcom a záverom správcu dane o nepreukázaní skutočného dodania tovaru. Z obsahu dôkazov
vykonaných v priebehu daňovej kontroly, v protokole z daňovej kontroly a zároveň z obsahu
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie sú známe žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo,

že by bezprostrední dodávatelia boli nekontaktní, nepredložili správcom dane požadované doklady,
nepreukázali uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov vrátane uskladnenia, prepravy
a následného expedovania tovaru, či dokonca, že by sa vyhýbali úkonom pred miestne príslušnými
správcami dane. Nie je zrejmá ani skutočnosť, akou správnou úvahou sa správca dane spravoval privyhodnocovaní vykonaných dôkazov, aké rozhodné právne skutočnosti ho viedli k prijatiu záveru, že
bezprostrední dodávatelia žalobcu nepreukázali dodanie deklarovaných tovarov, a teda, že žalobcovi
vzmysle§19ods.1zákonaoDPHnevznikladaňovápovinnosťstým,ženáslednemunemohlovzniknúť

ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

18. Iba taký protokol z daňovej kontroly, ktorý bol spracovaný správcom dane pri rešpektovaní
zákonných procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení, môže byť následne použitý ako dôkaz
v daňovom (vyrubovacom) konaní, ktoré v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku začalo dňom

doručenia protokolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (29.12.2015).
Z dôvodu, že protokol z daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná u žalobcu, je pre žalobcu z dôvodu
porušenia zásady proporcionality nezrozumiteľným, takýto protokol je procesnoprávne a následne aj
hmotnoprávne nepreskúmateľným. Z dôvodu, že došlo v priebehu daňovej kontroly k porušeniu nielen
zásadyproporcionality,aleajzásadyrovnéhopostaveniaúčastníkovkonania,žalobcavzniesolnámietku
neodstrániteľnej vady daňového konania, ktorá spočívala v nepoužiteľnosti protokolu z daňovej kontroly

ako dôkazu v daňovom (vyrubovacom) konaní.

19. Porušenie zásady rovného postavenia účastníkov konania zo strany správcu dane spočívalo
v nezákonnom procesnom postupe správcu dane, kedy správca dane hrubým spôsobom žalobcovi
znemožnil realizáciu práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku vyjadriť sa k zisteným

skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly a k spôsobu ich zistenia. Nezákonným postupom správca
dane odňal žalobcovi právo navrhnúť, aby v protokole z daňovej kontroly boli uvedené jeho vyjadrenia.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na str. 23 protokolu, kde správca dane v bode č. 2.4 uviedol, že
„Daňovému subjektu bolo zaslané písomné oboznámenie so zisteniami v rámci vykonávanej daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012 č. 21485257/2015 zo dňa 17.12.2015“. Ďalej poukázal na deň

17.12.2015, pričom deň vypracovania protokolu z daňovej kontroly je zhodný s dňom vypracovania
„Oboznámenia so zisteniami v daňovej kontrole“ a pravdepodobne aj s dňom odoslania „Oboznámenia
so zisteniami v daňovej kontrole“ na poštovú prepravu. Zo strany správcu dane došlo už v samotnej
daňovej kontrole k porušeniu práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku.

20. Ďalej žalobca uviedol, že z obsahu protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane
preveroval tok tovaru v rámci ďalšieho stupňa v reťazci, to znamená, že správca dane preveroval
aj subdodávateľské daňové subjekty žalobcu, pričom poukázal na tieto zistenia. Z obsahu protokolu
z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane preveril uskutočnenie prepravy tovaru spôsobom, že
prepravcovia T-TRANS Takács Ladislav, s.r.o., Olreal Europe spol. s r.o. a Merkantil D.S. s.r.o. prepravu

v rámci intrakomunitárnych dodaní potvrdili.

21. Žalobca tiež namietal, že z obsahu protokolu z daňovej kontroly a zároveň ani z obsahu odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom a akú konkrétnu výhodu (nadmerný odpočet
vznikne každému daňovému subjektu, ktorý tovar nakúpi v tuzemsku a následne ho predá do členského

štátu v Európskej únii) mal žalobca podľa názoru správcu dane z uskutočnených zdaniteľných obchodov
získať. Chýba akákoľvek príčinná súvislosť či logické prepojenie medzi správcom dane zistenými
a uvádzanými, rozhodnými právnymi skutočnosťami o dodávateľských daňových subjektoch v súvislosti
s vykonanými dôkaznými prostriedkami a z toho plynúcimi dôkazmi o obchodných vzťahoch týchto
daňových subjektov a prijatým záverom správcu dane, ktorý konštatuje v protokole z daňovej kontroly

bez akýchkoľvek súvislostí, že žalobca reálne nedodal tovar, a teda nevznikla daňová povinnosť a z
toho dôvodu si žalobca nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane.

22. Žalobca v súvislosti s prepravou v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského
štátu poukázal na skutočnosť, že správca dane preveroval formou medzinárodnej výmeny informácií

reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov a v tejto súvislosti upozornil na str. 15 protokolu resp.
str. 13 prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane dostal na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií odpoveď, v ktorej je uvedené, že „cukor bol nakúpený z SK a prepravený do HU a v rovnaký
deň šoféri prepravili cukor z HU do SK v rovnakom množstve rovnakými vozidlami...“. Z uvedeného
vyjadrenia maďarskej finančnej správy podľa žalobcu nevyplýva, ba dokonca je vylúčená možnosť

úvahy, že by žalobca bol tým článkom v zistených fakturačných reťazcoch finančných správ členských
štátov Európskej únie, ktorý bol zároveň v jednej osobe dodávateľom a následne aj odberateľom
dodávaného tovaru pri jeho vstupe na územie Slovenskej republiky. To znamená, že žalobca v čase
uskutočnených zdaniteľných obchodov preukázateľne nevedel a vedieť nemohol, že tovar, ktorý nakúpilanásledneintrakomunitárnedodávaldočlenskýchštátovEurópskejúnie,bolzároveňtýmtovarom,ktorý
sa v ten istý deň v nezmenenom množstve mal podľa zistení správcu dane vrátiť rovnakými vozidlami
práve žalobcovi. Z obsahu protokolu z daňovej kontroly, ako aj z obsahu prvostupňového rozhodnutia

nevyplýva, že by žalobca a bezprostredné dodávateľské daňové subjekty žalobcu nepreukázali
uskutočneniezdaniteľnýchobchodov,keďvplnomrozsahuposkytlisprávcovidanesúčinnosťapredložili
ním požadovanú dokumentáciu (faktúry, zmluvy, daňové a účtovné doklady).

23. Žalobca ďalej namietal dĺžku vyrubovacieho konania. Vyrubovacie konanie trvalo od 29.12.2015

do júla 2019, teda približne 3 a pol roka. Poukazujúc na § 68 ods. 1 a ods. 3, § 3 ods. 1, 2 a ods.
7 daňového poriadku mal žalobca za to, že uvedené ustanovenia neboli zo strany daňových orgánov
dodržané, čo malo za následok neúnosné predlžovanie daňového konania. Síce žalovaný vo svojom
rozhodnutí uviedol, že dĺžka vyrubovacieho konania netrvala neprimerane dlho, avšak v ňom absentuje
odôvodnenie, z akého dôvodu správca dane čakal 3 a pol roka, kým prejednal pripomienky k zisteniam
uvedeným v protokole za účelom toho, aby mohol následne v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku

vydať prvostupňové rozhodnutie. Neodôvodnené predlžovanie daňového (vyrubovacieho) konania
správcom dane nesmie byť v právnom štáte na ujmu žiadneho kontrolovaného daňového subjektu.

24.VsúvislostisÚradnýmzáznamomznahliadnutiadovyšetrovaciehospisu(sp.zn.ČVS:PPZ-23/NKA-
FP-ST-2014) č. 101224119/2019 zo dňa 22.05.2019, z ktorého zistenia správca dane podrobne popísal

na str. 27 až 43 prvostupňového rozhodnutia, žalobca namietal, že ku dňu podania správnej žaloby
súbežne prebiehajúce trestné konanie nebolo právoplatne ukončené. V daňovom konaní platí obrátené
dôkazné bremeno. To znamená, že daňový subjekt musí v rámci vyšetrovania všetkých možných
dostupných možností pre unesenie dôkazného bremena preukázať správcovi dane oprávnenosť
uplatnenia práva na odpočítanie dane, resp. nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v trestnom konaní,

pričom orgány činné v trestnom konaní sú povinné objasniť skutkový stav nad akúkoľvek pochybnosť
a až súd je oprávnený vysloviť vinu. Ak v trestnom konaní nie je právoplatným rozsudkom bez rozumnej
pochybnosti preukázaná vina páchateľa, na tohto sa až do právoplatného rozhodnutia súdu hľadí ako
na nevinného. Z uvedeného dôvodu nebolo možné v daňovom konaní použiť zistenia orgánov činných
v trestnom konaní v stále prebiehajúcom a neukončenom trestnom konaní.

25. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie
zisteného skutkového stavu. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval na rozsudky
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj len „SD EÚ“ alebo aj len „Súdny dvor EÚ“) zo dňa 21.06.2012
v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a poukazoval na to, že podľa názoru SD EÚ daňový orgán

nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítania dane na vstupe z dôvodu, že osoba na faktúre
sa dopustila nezákonnosti, bez toho, aby daňový orgán preukázal, že samotná zdaniteľná osoba sa
dopustila nezákonnosti alebo vedela alebo mohla vedieť, že ide o daňový podvod. Pokiaľ žalovaný
spochybňoval dodávky tovaru ostatných subjektov, v zmysle uvedenej judikatúry SD EÚ sa prenáša
dôkazné bremeno na žalovaného. Žalovaný a správca dane túto skutočnosť nezohľadnili a keďže

výklad smernice SD EÚ je všeobecne záväzný a právne predpisy v Slovenskej republike sa majú
vykladať eurokonformne, žalobca zastával názor, že žalovaný a správca dane vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí, keď jednak na judikatúru SD EÚ
neprihliadali, a jednak konštatovali, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľného plnenia.
Vo svojej podstate sa k týmto námietkam žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani nevyjadroval. Žalovaný

v celom napadnutom rozhodnutí nedal žalobcovi odpoveď na námietku obsiahnutú v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, a tak založil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre jeho
nepreskúmateľnosť.

III.

Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.04.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

27. Vo svojom vyjadrení konštatoval, že správca dane preveril daňové doklady v nadväznosti na

účtovníctvo, hlavnú knihu a evidenciu, záznamy DPH, dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry,
zmluvy, preveroval nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb v zmysle § 49 až § 51 zákona o
DPHzakontrolovanézdaňovacieobdobie.Predmetomprijatýchzdaniteľnýchobchodovzakontrolované
zdaňovacie obdobie bol nákup kryštálového cukru, režijné náklady, nájomné, účtovníctvo. Nadmernýodpočet žalobcovi vznikol hlavne odpočítaním dane z nákupu a sprostredkovania kryštálového cukru
od spoločností Trinity Commodities s.r.o., Nettix, s.r.o. a MST Trade s.r.o. Žalobca za preverované
zdaňovacie obdobie deklaroval dodanie kryštálového cukru daňovým subjektom z Maďarska a Českej

republiky, plnenia oslobodené od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH (SUGAR TREND Kft.,
Exportní s.r.o., White Zone s.r.o., Fokus Unit Trade s.r.o., BMM CZ s.r.o., Tideon, s.r.o.).

28. Žalovaný súhlasil s tým, že predmetná žaloba obsahuje námietky, ktoré si žalobca neuplatňoval
v rámci odvolacieho konania a akceptoval túto skutočnosť s poukazom na právny názor Najvyššieho

súdu SR vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/75/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle ktorého sa
v správnom súdnictve vo vzťahu k daňovému poriadku neuplatňuje koncentračná zásada, teda je
možnosť uplatniť žalobné námietky prv neuvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

29. Pokiaľ sa žalobca v správnej žalobe zameriaval na zistenia a vyhodnotenia správcu dane
uvedené v protokole a v prvostupňovom rozhodnutí, nerozporoval napadnuté rozhodnutie. Žalovaný pri

posudzovaní prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní zistil ďalšie podstatné skutkové a právne
okolnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, a na ktoré aj pri rozhodovaní prihliadol.
V rámci odvolacieho konania žalovaný doplnil výsledky daňového konania a odstránil určité chyby
v konaní, ktoré sa dali odstrániť. Žalovaný nesúhlasil s žalobcovou interpretáciou obchodných prípadov,
zistení a vyhodnotení tak, ako ich uviedol v správnej žalobe. Považoval ich za značne sformalizované,

vytrhnuté z kontextu, či bez ďalších nadväzujúcich zistení správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré
je značne rozsiahle. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžfk/44/2018 bod 48, v zmysle ktorého „nie všetky skutočnosti, z ktorých správny orgán pri svojom
rozhodnutí vychádza, majú rovnakú preukaznú silu, niektoré podklady a dôkazy možno označiť za
kľúčové, niektoré spĺňajú podpornú funkciu...“ a tiež citoval bod 51. tohto rozsudku.

30. Správca dane vykonal rozsiahle preverovanie prostredníctvom dožiadaní, miestnych zisťovaní,
výsluchov svedkov, medzinárodných dožiadaní, nahliadnutí do spisov z iných daňových kontrol,
či zápisníc o výsluchu obvineného, zápisníc o výsluchu svedka v rámci vyšetrovacieho spisu
sp. zn. ČVS:PPZ-23/NKA-FP-ST-2014, ktoré len potvrdilo zistenú skutočnosť, že v predmetných

obchodných prípadoch síce bol deklarovaný nákup a predaj kryštálového cukru, platiteľ dane disponoval
riadne vystavenými a zaúčtovanými dokladmi, ale samotný nákup tejto komodity od slovenských
dodávateľských spoločností nebol zrealizovaný tak, ako to deklaroval platiteľ dane predloženými
dokladmi a listinami. Taktiež sa nepotvrdilo, že predmetná komodita bola intrakomunitárne dodaná tak,
ako to deklaroval platiteľ dane svojimi dokladmi a listinami. Nie je možné poprieť, že určité množstvo

preverovanej komodity existovalo reálne, bolo nakladané, prevážané, vykladané, ale z rozsiahleho
prevereniasprávcadanezistilavyhodnotil,ževtýchtoobchodnýchprípadochsanejednalooštandardný
obchodný vzťah, keď je známy (vysledovateľný) výrobca komodity, nákupca, prípadne sprostredkujúci,
ale hlavne je známy konečný zákazník/spotrebiteľ.

31. Žalovaný sa stotožnil s kontrolným zistením a vyhodnotením správcu dane v tom smere, že
žalobca nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy dostatočne preukazujúce skutočnú realizáciu
obchodných transakcií deklarovaných na predložených dokladoch. Žalobca nepreukázal uskutočnenie
nadobudnutého zdaniteľného plnenia a vznik daňovej povinnosti. Taktiež nepreukázal, na uskutočnenie
akých ďalších zdaniteľných plnení nadobudnuté plnenie použije.

32. Správca dane zaslal žalobcovi písomné oboznámenie so zisteniami v rámci vykonávanej daňovej
kontroly č. 21485257/2015 zo dňa 17.12.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 28.12.2015, teda zhodne
s dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly č. 21496338/2015 zo dňa 18.12.2015 spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalovaný priznal uvedené pochybenie správcu dane,

avšak ho už nemohol odstrániť. Žalobca v čase prerušenej daňovej kontroly využil právo informovať sa
o stave daňovej kontroly a správca dane mu aj písomne odpovedal a umožnil mu nahliadnuť do spisu
na jeho žiadosť, teda žalobca vedel o podstatných procesných úkonoch správcu dane v čase daňovej
kontroly.

33. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v obdobnej veci Ústavný súd SR v uznesení č. k.
II. ÚS 784/2015-9 v súvislosti s pochybnosťami o predložených dokladoch správcovi dane uviedol, že
„Bolo na správcovi dane, aby v prípade, ak mal pochybnosti o pravosti faktúry alebo pochybnosti o inýchskutočnostiach súvisiacich s dodanou službou a predkladaným záznamom, konkretizoval svoje zistenia,
pochybnosti a výhrady. Daňový úrad tak urobil zaslaním protokolu o vykonaní daňovej kontroly.“

34. Žalovaný taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa
18.05.2018, v ktorom sa najvyšší súd v bode 70 priklonil k svojej neskoršej rozhodovacej činnosti,
konkrétne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014 zo
dňa 26.03.2015, ktorý sa opiera aj o rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, z ktorého vyplýva, že
„Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie

uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným
obsahom.Dokladymusiamaťpovahufaktu,musiabyťvystavenénamateriálnompodkladeaakoprávna
skutočnosť aj preukázané....“.

35. K námietke týkajúcej sa dĺžky vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že k dĺžke výkonu
vyrubovaciehokonaniadalžalobcovizapravduvtom,žebolovykonávanéneúmernedlho.Napriektomu

však správca dane neprekročil zákonnú lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania podľa daňového
poriadku platného v tom čase.

36. K ďalšej námietke o nepoužiteľnosti zistení z vyšetrovacieho spisu žalovaný konštatoval, že
súhlasí s tvrdením, že v daňovom konaní platí obrátené dôkazné bremeno, naopak v trestnom konaní

orgány činné v trestnom konaní sú povinné objasniť skutkový stav nad akúkoľvek pochybnosť a až
súd je oprávnený vysloviť vinu. Zároveň však má správca dane v rámci preverovania skutočností
právo aj povinnosť prihliadať na všetko, čo v rámci tohto konania vyšlo najavo. Správca dane môže
použiť a zohľadniť zistené skutočnosti (informácie) zo zákonne získaných prostriedkov, napríklad zo
svedeckých výpovedí dotknutých osôb získané v trestnom konaní, ktoré by ale nemalo bežne nahrádzať

vypočutie svedka v rámci daňovej kontroly, kedy má právo kontrolovaný daňový subjekt byť prítomný
pri vypočutí svedka a klásť svedkovi otázky. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je podľa § 3 ods. 3
daňového poriadku jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov.

37. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou SD EÚ, resp. že sa

žalovaný nevysporiadal s jeho námietkami, považoval žalovaný za bezpredmetnú. Správca dane
daňovou kontrolou zistil, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho
deklarovalpredloženýmifaktúramioddotknutýchspoločností,tedaneuniesoldôkaznébremenovsúlade
s § 24 daňového poriadku. V tejto súvislosti citoval bod 18. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžfk/52/20161 zo dňa 28.11.2017.

IV.
Replika žalobcu

38. Žalobca v replike zo dňa 22.05.2020 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu uvádzajúc, že

žalovaný vo vyjadrení k žalobe len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.
Táto argumentácia však nevyvracia žalobné dôvody a dôkazy, o ktoré žalobca oprel svoju žalobu.
Záverom žalobca zdôraznil, že vykonal ekonomickú činnosť za protihodnotu, s cieľom dosiahnuť zisk v
rozsahu aj kvalite predložených daňových dokladov, čo nespochybnil ani žalovaný.

39. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

40. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/44/2020 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom

práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do
senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-2S/44/2020.41. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajlen„SSP“)

v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa
§ 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie
o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 22.04.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 29.04.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.

42. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

43.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

46. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,

miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia

oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

47. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa

nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť
alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu
s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako

15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov

nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa

odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/),
alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).49. Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8
a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,

ak sa výzva podľa § 46 ods. nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.

50. Podľa § 68 ods. 12 daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty
na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na

vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa
daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca
dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

51. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote

určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca

nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného
záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej

vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

52. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm.
b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

53. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

54. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

55. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri
ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona
hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky

a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú
cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou
bankou Slovenska.56. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

57. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

58. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

59. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí

tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane
v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

60. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

61. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý
doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto
zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/),
vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo

osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).

62. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.

63. Predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie

vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca v žalobe tvrdil, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky
vyplývajúce z § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočet DPH za predmetné
zdaňovacie obdobia a splnenie podmienok aj riadne preukázal.

64. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,

pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

65. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o DPH
rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných
tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie
dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna zvyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená,
právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

66. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je

bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje
povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú
mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť
daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy
preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu
požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne

nemožné.

67. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to povinnosť
tvrdiť (i) a povinnosť svoje tvrdenie preukázať (ii). Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a

následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.
Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt
preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy
nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového

subjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,
že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri
predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt

uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené.

68. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že

správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje

predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie
ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom
rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

69. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli
dodanékonkrétnymplatiteľomDPH.Úlohousprávcudanepriposudzovaníopodstatnenostiuplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je teda vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom,
ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho

povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým
spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný
tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia
je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry
nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj

preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH.70. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady

dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na
faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013).

71. Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo
dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn.
3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou
činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ

dane možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane.

72. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na

uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je
významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou
platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je
ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

73. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie DPH pri dodaní tovaru alebo služby je
žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na
žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či
bolo uskutočnené dodanie tovaru alebo služby, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva

v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní
a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu
dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.04.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2018).

74. Hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa
skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. SD
EÚ rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami
dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových

okolností prejednávanej veci (rozhodnutia SD EÚ vo veciach C-285/11, C-642/11, C-610/19). Obchod,
o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady
neutrality DPH všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený
v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu,

aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika
podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo
preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť
vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť
tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva

na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 39/2018).

75. Správny súd hodnotí vo všeobecnosti správnu žalobu tak, že v nej žalobca svoje námietky

formuloval síce rozsiahlo, pričom však podľa názoru súdu sústredil svoju argumentáciu na mnohé menej
významné (nemeritórne) sporné otázky. Správny súd na ustálenie rozsahu preskúmania napadnutého
rozhodnutia v medziach správnej žaloby považoval za potrebné ozrejmiť, že hoci sa zaoberal všetkými
vznesenými žalobnými námietkami a stanovisko zaujal k celému obsahu správnej žaloby, v písomnomvyhotovení rozsudku podrobnejšie vysvetlí najmä tie námietky, ktoré možno považovať za podstatné,
vznesené adresne voči posudzovaným rozhodnutiam daňových orgánov, pričom ostatnými (minimálne
podstatnými pre podstatu právnych záverov daňových orgánov) sa správny súd bude zaoberať len do

miery nevyhnutnej pre odôvodnenie rozsudku vyžadovanej § 139 ods. 2 SSP.

76. Majoritnou skupinou obchodov v posudzovanom zdaňovacom období, ktoré posudzovali daňové
orgány, boli obchody s kryštálovým cukrom. Správca dane zistil a preveril, že žalobca deklaroval
v kontrolovanom zdaňovacom období troch bezprostredných dodávateľov, a to spoločnosti Trininy

Commodities s.r.o., Nettix s.r.o. a MST Trade s.r.o.

77. Žalobcov priamy dodávateľ kryštálového cukru - spoločnosť Trinity Commodities s.r.o. deklarovala
nákup tohto tovaru pred dodaním žalobcovi od subjektov GURMA s.r.o. a Nettix s.r.o. Spoločnosť
GURMA s.r.o. bola nekontaktná. Nettix s.r.o. deklaroval nákup cukru od spoločností Vekomin s.r.o. a SK-
FIGHTERs.r.o.Nazákladedožiadaniasprávcadanezistil,žedaňovýsubjektSK-FIGHTERs.r.o.nakúpil

cukor od spoločnosti ALMORA s.r.o., ktorá bola nekontaktná. Daňový subjekt Vekomin s.r.o. podľa
predložených dokladov deklaroval nákup cukru od spoločností JILIN s.r.o. a BA Target Slovakia s.r.o.

78. Žalobcov priamy dodávateľ kryštálového cukru - spoločnosť Nettix, s.r.o. deklarovala nákup tohto
tovaru pred dodaním žalobcovi od subjektov S – CAR 2007 s.r.o., ktorý bol nekontaktný, ďalej od

spoločnosti Vekomin, s.r.o. a SK-FIGHTER s.r.o. Subdodávateľský subjekt VEKOMIN s.r.o. nákup tohto
tovaru deklaroval od subjektu JILIN s.r.o. a BA Target Slovakia s.r.o., ktorý je nekontaktný - v mieste
sídla podľa obchodného registra sa nenachádzal a nepreberal zásielky zaslané správcom dane na sídlo
spoločnosti alebo konateľovi.

79. Žalobcov priamy dodávateľ kryštálového cukru - spoločnosť MST Trade s.r.o. deklarovala nákup
kryštálového cukru od spoločnosti YENISEI s.r.o., ktorá ho nakúpila od subjektov Van-mond company
s.r.o. (ktorá poštu prebrala, ale nedostavila sa k správcovi dane a požadované doklady nepredložila),
Promt Success s.r.o. a Worldwide Company s.r.o., ktoré boli nekontaktné.

80. Správca dane preveroval na základe predložených dokladov a účtovníctva žalobcom deklarované
intrakomunitárne dodania. Žalobca dodal kryštálový cukor do Maďarskej republiky subjektu SUGAR
TREND Kft., ktorý bol nekontaktný. Z informácie poskytnutej dožiadaným správcom dane mal daňový
orgán za preukázané, že subjekt SUGAR TREND Kft. nakúpil cukor od jeho partnerov zo Slovenskej
republiky a následne ho späť do Slovenskej republiky predal, a to v rovnaký deň, rovnakými vozidlami

a šoférmi a v rovnakom množstve.

81. Žalobca dodal kryštálový cukor do Českej republiky subjektu Exportní s.r.o. O priebehu obchodu
vedel splnomocnený zástupca spoločnosti Exportní s.r.o. uviesť len toľko, že vykládka tovaru bola
v Maďarskej republike v meste Fehérgyarmat, Szatmary ut.l, sklad firmy Jonaco Kft, s odberateľom

komunikoval externý spolupracovník L. M., obchod sprostredkoval konateľ Daniel Kolárik. Viac zástupca
subjektu Exportní s.r.o. nevedel pred dožiadaným správcom dane uviesť a nevedel doplniť relevantné
informácieoobchodeaobchodpreukazovallenformálnepredloženýmidokladmi.Konateľmispoločnosti
Exportní s.r.o. sú občania Slovenskej republiky, pričom súd zistil, že konatelia C. H. a G. N. O. sú zároveň
spoločníkmi a konateľmi subjektu Nettix, s.r.o.

82. Žalobca dodal kryštálový cukor do Českej republiky subjektu White Zone s.r.o., ktorá bola
nekontaktná, ďalej subjektu Focus Unit Trade s.r.o. (od 03.01.2013 LECHKOV s.r.o.), ktorý so správcom
dane nespolupracoval a nemal od neho k dispozícii žiadne daňové doklady.

83. Ani v jednom z uvedených prípadov sa nepodarilo preukázať reálne dodanie kryštálového cukru
tak, ako to deklaroval žalobca predloženými faktúrami, CMR či zmluvami. Z odpovedí na medzinárodné
dožiadania vyplýva, že v prípade spoločnosti SUGAR TREND Kft. tovar síce bol prepravený zo
Slovenska do Maďarska, ale obratom bol tými istými autami odvezený naspäť na Slovensko. Spoločnosti
White Zone s.r.o., Fokus Unit Trade s.r.o., BMM CZ s.r.o. a Tideon s.r.o. boli nekontaktné, s virtuálnym

sídlom a nebolo preukázané intrakomunitárne dodanie. Pokiaľ ide o spoločnosť Exportní s.r.o., nedošlo
k preukázaniu reálneho dodania konečnému spotrebiteľovi, a teda nebola splnená podmienka pre
priznanie oslobodenia od dane.84. Správny súd mal za to, že správca dane vykonal starostlivo preverovania jednotlivých
dodávateľských reťazcov obchodných partnerov obchodujúcich so žalobcom formou dožiadaní
zaslaných miestne príslušným správcom dane vykonávaných miestnych zisťovaní kontrolórmi

vykonávajúcimi daňové kontroly a taktiež zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, pričom
žalobca zákonnosť postupu správcu dane a prípadný nesúlad s príslušnými procesnými zákonnými
ustanoveniami zákona nespochybnil. Ani rozsiahlym preverovaním sa nepodarilo preukázať existenciu
tovaru, jeho pôvod ako aj konečného spotrebiteľa tovaru.

85. Správca dane nemohol overiť uskutočnenie zdaniteľných plnení vo vyššie uvedených
spoločnostiach. Rovnako ako žalobca, ani jeho dodávatelia a subdodávatelia alebo odberatelia
nepredložili dôkaz o pôvode tovaru a reálnom uskutočnení relevantných obchodov. Okrem toho, priebeh
dodaní žalobcu jeho odberateľom tak, ako boli tvrdené, nesú jasné znaky účelovosti. Žalobcovi sa
nepodarilo vyvrátiť dôvodné spochybnenie uskutočnenia týchto obchodov, ktoré podľa vyššie opísaných
zistení boli bez materiálneho ekonomického významu a opodstatnenosti a zároveň nelogické tvrdenia

o priebehu takto uskutočnených transakcií postrádajú elementárne kritériá racionality očakávané pri
reálnych obchodoch medzi podnikateľskými subjektmi.

86. Na uvedenom konštatovaní nemohlo nič zmeniť ani to, že traja z viacerých prepravcov, a to T-
TRANS O. M., N., Olreal Europe spol. s r.o. a Merkantil D.S. s.r.o. prepravu deklarovaného tovaru

v odpovedi na dožiadanie správcu dane potvrdili, keďže nepoznali podrobnosti súvisiace s prepravami
a iné preukázané skutočnosti jej uskutočnenie vylúčili, keď zo šetrení u deklarovaných odberateľov
tovaru vyplýva, že pôvod a existencia kryštálového cukru od žalobcu do iných členských štátov EÚ sa
nepotvrdili.

87. Správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že z ekonomického hľadiska bol deklarovaný tovarový
toknezmyselný.Predovšetkýmpredmetomobchodovbolineúmerneveľkémnožstvákryštálovéhocukru
bez reálnej možnosti odbytu. Tovar bol predávaný cez veľké množstvo článkov, čo možno považovať za
neefektívnu formu obchodovania vo všeobecnosti spôsobujúcej zdraženie tovaru a zhoršenie rentability
obchodov. Niektoré z týchto článkov s tovarom obchodovali bez pridanej hodnoty, čo je v zrejmom

rozpore s účelom podnikania. Tovar bol prevádzaný spoločnosťami v rámci Českej republiky, potom
dodaný do Slovenskej republiky, kde s ním obchodovali viaceré slovenské subjekty a následne bol tovar
vyvezený buď späť do Českej republiky, alebo do Maďarskej republiky, pričom intrakomunitárne dodania
sa aj viacnásobne opakovali.

88. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Sž-o-KS 29/2005, z ktorého vyplýva, že v okamihu, kedy správca dane spochybní
dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že
k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Isteže, môže nastať situácia, kedy z rôznych
dôvodov dodávatelia alebo subdodávatelia nevedia preukázať dodanie tovaru alebo služby a tým

vznik daňovej povinnosti, ktorá následne u kontrolovaného daňového subjektu podmieňuje právo na
odpočítanie dane. Môže nastať situácia, konvenujúca s namietaným zistením skutkovým stavom zo
strany žalobcu, že dodávatelia alebo subdodávatelia kontrolovaného daňového subjektu sú nekontaktní
alebo inak porušili právne predpisy týkajúce sa DPH (napr. nepodali daňové priznanie). Už samotné
zistenie skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov nevedia preukázať pôvod tovaru

(napr. že s daňovými orgánmi nekomunikovali), spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške
výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní. V takom prípade
je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu predložiť daňovému orgánu dostatok dôkazov, ktoré
potvrdia ním tvrdené (reálne) uskutočnenie obchodu (zdaniteľného plnenia).

89.Jerozumnésadomnievať,žečinnosťpodnikateľakonajúcehosočakávanou(bežnou)obchodníckou
opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, pokiaľ je hodnota obchodu relatívne vysoká (nie bagateľná), čo
bolo deklarované aj v posudzovaných dodávkach, v sebe zahŕňa potrebu (častej alebo aspoň nejakej)
komunikáciemedzizmluvnýmistranami,budezaznamenaná(archivovaná)azanechájasnúhmatateľnú
stopu buď v podobe elektronickej alebo písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných

podkladov o procese obstarania, ďalšieho spracovania alebo využitia, skrátka o samotnom predmete
jednotlivých dodávok.90. Takouto stopou by boli podklady napríklad informujúce o druhu, množstve, kvalite a iných
vlastnostiach tovaru a o jeho prepravovaní prípadne preskladňovaní alebo o oboznámení sa
s požiadavkami obchodných partnerov pred a počas realizácie obchodu alebo o koordinácii jednotlivých

úkonov medzi žalobcom, jeho dodávateľom a tiež medzi dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľmi.
Uvedený výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov len minimálny a predpokladá sa, že podnikateľ
pri svojej bežnej činnosti disponuje množstvom aj iných dôkazov, ktoré získal v priebehu realizovania
svojich obchodov. Takéto dôkazy obozretný podnikateľ uchováva po celú dobu, kedy by mohli byť jeho
obchodné transakcie preverované, pretože je povinnosťou daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného

obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať
materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve znalosť problematiky
a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre
tento účel povinný uchovať dôkazy (napr. listiny) o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt
nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu
štátu nebude daňový výdavok uznaný.

91. Pokiaľ ide o dôkazy o uskutočnenom obchodoch, tými by prirodzene nedisponoval len žalobca, ale
museli by ich mať k dispozícii aj jeho dodávatelia a subdodávatelia a boli by ich daňovým orgánom
predložili. Uvedené by však platilo za predpokladu, že subdodávatelia reálne obchodovali s tvrdeným
tovarom, a teda by s rôznymi čiastkovými problémami zodpovedajúcimi predmetnej problematike boli

ako zúčastnené zmluvné strany konfrontované, pričom to isté platí aj o priamych dodávateľoch žalobcu.
Niet pochýb o tom, že osoby oprávnené konať za uvedené subjekty by v prípade reálneho dodania
jednotlivých tovarov boli dostatočne informovaní o obsahu jednotlivých zodpovedajúcich činnostiach
vzťahujúcich sa na plnenie zmluvy a disponovali dôkazmi o oprávnenosti fakturovať dodaný tovar a tieto
by správcovi dane i predložili.

92. Je tiež dôležitou skutočnosťou, že výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou
a autonómnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí.
Znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným
predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme

uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať
o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 Občianskeho
zákonníka), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného
partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do
právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského

rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti
s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k.
IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 01.03.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 zo dňa
27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/20122 zo dňa 18.04.2013).

93. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c písm. a) prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/
EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu
- spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej
smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000 (ďalej aj len „šiesta smernica“), sa majú vzhľadom
na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu

tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane
dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ
preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto
vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ
predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci

Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely
preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať
za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty
(rozsudok vo veci C-409/04 Teleos).

94. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného
zdaniteľného kontraktu medzi ním a jeho dodávateľmi skutočne prebehli a že spôsob jeho prevedenia
ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov.
Uvedené dôkazy, ktoré mohol žalobca predložiť, boli vzhľadom na už opisované okolnosti danej vecivýznamné pre posúdenie reálnosti dodaní tovaru, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie danie. Pokiaľ
žalobca nepredložil takéto dôkazy, bolo uskutočnenie obchodných transakcií smerom k žalobcovmu
dodávateľovi a následne k subdodávateľom zo strany daňových orgánov dôvodne spochybnené.

Neznalosť a nepredloženie podstatných údajov o obchodných partneroch a o parametroch plnení,
z ktorých odplaty si účtoval žalobca ako náklad na vstupe pre potrebu odpočtu DPH, je na neprospech
žalobcu a výrazne spochybňuje existenciu ním tvrdeného reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení.

95. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku opätovne pripomína, že dôkazné

bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte.
V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom
subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť
odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca
nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou
z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby

dodávateľa, nebude spochybnené.

96. Naproti tomu dôkazy, ktoré rozsiahlo a podrobne viedol správca dane a ktoré sú opísané
v odôvodnení rozsudku, preukazujú, že podmienka vzniku práva na odpočítanie dane žalobcovi
v súlade s § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH nevznikla. Podľa názoru správneho súdu správca

dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v kongruencii s vyššie uvedenou
argumentáciou správneho súdu i v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho (správneho) súdu SR
a Súdneho dvora EÚ. Žalobca k odmietnutému uplatneniu nároku na odpočet DPH nevyvrátil zistenia
správcu dane, že tok fakturačný nebol odrazom toku tovarovému, teda, že predmetný deklarovaný tovar
v skutočnosti žalobcovi nebol dodaný subjektom uvedeným na faktúrach.

97. Je nepochybne právom obchodníka realizovať svoju činnosť v rámci zmluvnej voľnosti a obchodných
zvyklostí dodržiavajúcich pravidlá poctivého obchodného styku, no je nevyhnutné riadne ich
odôvodniť. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia od ním
deklarovaných dodávateľov v podobe, ktorá by ho oprávňovala uplatniť si nárok na odpočítanie DPH.

Keďže dodávatelia dodávateľa žalobcu neboli zúčastnení reálneho obchodu a nemohla im vzniknúť
ani daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a tiež následne daňová povinnosť
pri obchodovaní s tovarom, ktorého existencia bola spochybnená, nevznikla ani dodávateľovi žalobcu,
potom ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Nejasnosti resp. nemožnosť verifikovať dodanie tovaru žalobcom jeho odberateľom len dokresľuje

správnosť takéhoto hodnotenia.

98. Na vyššie uvedených zisteniach možno založiť záver o tom, že v daňovom konaní nebolo
preukázané, že žalobca nadobudol taký tovar od ním označených dodávateľov, ako bol uvedený na
predložených faktúrach, z ktorých si v príslušnom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet DPH.

Žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru od tvrdených dodávateľov, t. j. že tovar bol skutočne dodaný
dodávateľmi deklarovanými na dodávateľských faktúrach, čím žalobca nesplnil podmienku práva na
odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

99. Pokiaľ žalobca v konaní predložil rôzne čestné prehlásenia štatutárnych zástupcov jeho obchodných

partnerov, správny súd je toho názoru, že v posudzovanom prípade uvedené dôkazy vzniknuté dôvodné
pochybnosti nevyvrátil. Čestné prehlásenie je potenciálnym dôkazom použiteľným v daňovom konaní.
Iný názor odporuje dikcii § 24 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie
je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V druhej vete citované zákonné

ustanovenie fakultatívne vymenúva niektoré druhy dôkazov ako napr. podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice
o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim, pričom však daňový poriadok nevylučuje možnosť vykonania a akceptovania aj iných dôkazov,
teda aj listín s čestným prehlásením. Na druhej strane však možno čestné prehlásenie vnímať ako dôkaz

len o tom, že ho urobila osoba na prehlásení uvedená. Rovnako takto môže byť vnímaná aj svedecká
výpoveď urobená touto osobou. Tvrdenia, ktoré obsahuje čestné prehlásenie (alebo výpoveď svedka),
musia byť podrobené testu pravdy a nevyhnutne musia byť potvrdené inými dôkazmi, pretože samio sebe (osamotené) nie sú schopné hodnoverne a spoľahlivo určiť rámec skutočného stavu, ktorého
úplné zistenie je nevyhnutné pre vydanie zákonného a spravodlivého rozhodnutia.

100. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca bol správcom dane ukrátený na svojich právach
tým, že nebol v dostatočne časovom predstihu oboznámený so zisteniami v rámci vykonávanej daňovej
kontroly za preverované zdaňovacie obdobie. Na druhej strane však uvedené pochybenie nemožno
považovať za spôsobilé mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samej. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že správca dane pochybil, keď mu písomné oboznámenie

č. 21485257/2015 zo dňa 17.12.2015 bolo doručené dňa 28.12.2015, teda v deň doručenia protokolu
z daňovej kontroly č. 21496338/2015 zo dňa 18.12.2015. Žalobca bol v čase prerušenej daňovej kontroly
informovaný o jej stave, bolo mu umožnené nahliadnuť do spisu, a teda vedel o podstatných procesných
úkonoch správcu dane v čase daňovej kontroly. Podstatnou je teda tá skutočnosť, že žalobca bol
oboznámený so všetkými zisteniami správcu dane a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Žalobca svoje
právo využil podaním zo dňa 08.01.2016, kedy správcovi dane zaslal svoje pripomienky k protokolu

o daňovej kontrole a zistenia správcu dane. Ďalší postup správcu dane bol v súlade s § 68 ods. 3
daňového poriadku a dňa 28.06.2019 spísal správca dane so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní
č. 101574069/2019 z prerokovania pripomienok k protokolu. Správca dane všetky pripomienky žalobcu
k protokolu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a pripojil k nim aj svoje stanovisko. Vzhľadom
na uvedené namietaný rozpor týkajúci sa začiatku vyrubovacieho konania bol z hľadiska posúdenia

zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí bez právneho významu. Správny súd sa nestotožnil s dôvodmi
tvrdenej nezákonnosti.

101. Rovnako bez vplyvu na zákonnosť rozhodnutia bolo aj nedodržanie lehoty podľa § 68 ods. 3
daňového poriadku na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Ide o poriadkovú lehotu, ktorá plynie od

začiatku vyrubovacieho konania. Jej nesplnenie však nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia.
Len čo daňový orgán rozhodnutie vydá, lehota na rozhodnutie plynúť prestane - jej plynutie sa definitívne
ukončí.

102. Správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorý videl rozpor v tom, že správca dane

napriek zmene v osobách štátnych zamestnancov (daňová kontrola vykonaná štátnymi zamestnancami
G. H. I. a G. J. B.; vyrubovacie daňové konanie vykonané K. K. F.) dospel k zhodnému záveru, že daňový
subjekt odpočítaním dane porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru
alebo služby vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Daňová povinnosť podľa §19 ods. 1 cit. zákona vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. Skutočné

dodanie tovaru nepreukázali daňové subjekty Trinity Commodities s.r.o., Nettix, s.r.o. a MST Trade s.r.o.
K takémuto tvrdeniu žalobcu možno povedať len toľko, že vyrubovacie konanie po doručení protokolu
s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý
začal daňovú kontrolu. (§ 68 ods. 1 daňového poriadku). Daňovú kontrolu alebo vyrubovacie konanie
uskutočňuje správca dane ako na to príslušný orgán verejnej správy a nie je právne relevantné, ktorý

konkrétny zamestnanec za správny orgán v priebehu konaní vystupuje, pokiaľ sa tak deje z legitímnych
dôvodov. Zároveň treba pripomenúť, že vyrubovacie konanie nadväzuje na závery daňovej kontroly
a zistenia správcu dane zachytené v protokole o daňovej kontroly a v dôkazoch nachádzajúcich sa
v administratívnom spise. Je preto logické, že správca dane môže dospieť k rovnakým právnym záverom
v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní.

103. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že z ich
odôvodnenia zreteľne vyplýva, aké skutočnosti považovali daňové orgány za právne relevantné, ako
ich vyhodnotili vo vzťahu ku žalobcovi a jeho nároku na odpočítanie DPH v rozhodnom období a tiež
z nich vyplýva, akými úvahami sa daňové orgány riadili pri hodnotení zistení počas daňovej kontroly a

iných podkladov rozhodnutia.

104. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §
190 SSP zamietol.

105. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.106. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.