Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205952
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6716205952.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX D., za účasti intervienta na strane žalobcu: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX D., obaja zastúpení: Mgr. Katarína Milanská, advokátka,
so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: E. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvalebytomF.C.XXX,zastúpenej:JUDr.MichalVlkolinský,advokát,sosídlomNámestieSNP87/8,960
01 Zvolen, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 30. apríla 2024, č. k. 8C/113/2016 – 712, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je povinný zaplati? žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu 1. inštancie o výške náhrady trov konania.“

2. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol.
Poukázal na to, že nebolo žiadnym odborným posudkom preukázané, že by žalobca trpel takou
duševnou poruchou, aby nevedel rozpoznať následky svojho konania, uvedomiť si aký právny úkon
urobil a nevedel ovládať svoje konanie. Boli vypracované až 3 znalecké posudky a súd urobil výsluch
znalkyne G. H. a zároveň aj zástupcu, respektíve osoby, ktorá sa podieľala na vypracovaní znaleckého
posudku spoločnosťou Centrum duševného zdravia s.r.o., A. I. J.. Tretí znalecký posudok vypracovala
znalecká organizácia LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., z ktorého jednoznačne vyplynulo, že je

bez pochybností možné určiť, že žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy konal v stave tzv. svetlého
okamihu, t. j. bez vplyvu duševnej poruchy, že bol v stave tzv. remisie, a preto bol schopný rozpoznať
svoje konanie, t. j. schopnosť uvedomiť si, akú zmluvu podpisuje, a aké sú dôsledky podpísania takejto
zmluvy, preto súd z tohto dôvodu žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Pokiaľ sa týka druhého dôvodu,
kde malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a nie darovacej zmluvy podľa žalobcu, uvedenú námietku
okresný súd tiež nepovažoval za dôvodnú. Poukázal na to, že o simulovaný právny úkon ide vtedy, ak
tento právny úkon má všetky náležitosti iného právneho úkonu, pričom v prípade kúpnej zmluvy nebola

uvedená jedna z takýchto náležitosti, a to cena za predmetnú nehnuteľnosť. Ďalej súd poukázal na to,
že v zmysle § 41a ods. 2 OZ, že žalovaná o simulácii nevedela, a preto nie je možné sa úspešne dovolať
voči tomuto subjektu - žalovanej neplatnosti simulovaného právneho úkonu. Ďalej Okresný súd poukázal
aj na to, že je právne bezvýznamné, či k vykonaniu právneho úkonu, t. j. darovacej zmluvy, došlo naniečí podnet. Čo sa týka rozporu s dobrými mravmi, okresný súd poukázal na to, že aby bol právny úkon
neplatný podľa § 39 a § 3 ods. 1 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, musí byť jednoznačne tento rozpor
kvalifikovanýtýmspôsobom,žetakétodobrémravyboliporušené.Rozporsdobrýmimravmisinemožno

zamieňať s dôvodmi neplatnosti zmluvy v zmysle § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, resp. 41a ods. 1, 2 OZ. Na
záver okresný súd poukázal na to, že predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená 15.07.2002 a k
samotnej žalobe došlo až v roku 2016, čo považoval súd za účelové, a to z toho dôvodu, že prebieha na
Okresnom súde vo Zvolene spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom brat - intervenient
a žalobkyňa sa rozviedli, a teda, aby v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemuselo dôjsť

zo strany intervenienta k vyplateniu podielu pri vyporiadaní tejto nehnuteľnosti. Teda podľa súdu podanie
tejto žaloby nemuselo byť vôbec z iniciatívy žalobcu, ale z iniciatívy jeho brata. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %
voči žalobcovi.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku okresného súdu žalobca odvolanie. Navrhol

rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie. Namietal nepreskúmateľnosť,
nezákonnosť a nespravodlivosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že on ako žalobca
konzistentne tvrdil, že v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 15.07.2002 nemal vôľu bezodplatne
previesť spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome na žalovanú. Namietal, že okresný súd pri hodnotení
dôkazov postupoval svojvoľne a účelovo, voľná úvaha súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov bola

aplikovaná v rozpore so zásadou právnej istoty. Súd neprihliadal na všetky vykonané dôkazy v čase
uzavretia právneho úkonu v roku 2002, nekonal slobodne a vážne, a jeho konanie a vyjadrenie
vôle bolo ovplyvnené blízkymi osobami. Znaleckým posudkom č. 70/2018 vypracovaným A. H.
bolo preukázané, že duševná porucha žalobcu nasadá na štruktúru osobnosti žalobcu, ktorá je
premorbídne introvertovaná, submisívna, ľahko ovplyvniteľná, emočne labilná aj organicky tangovaná,

ktorý záver nebol ďalšom konaní znalecky spochybnený. Ďalej poukázal na to, že pri darovaní polovice
nehnuteľnosti žalovanej bola tichá dohoda, že sa mu to bude nejakým spôsobom neskôr splácať. Možno
niekedy v roku 2003, keď išiel žalobca do K., bola mu zaplatená suma 10.000,- Sk, o čom doklad v
súčasnosti nemá. Uvedené nebolo v konaní popreté zo strany žalovanej. Darovanie spoluvlastníckeho
podielu nehnuteľnosti na žalovanú v roku 2002 bolo na podnet jeho brata A. B., matky a otca. Otec

dal vypracovať darovaciu zmluvu, a tiež ako iniciátor konkrétnej formy právneho úkonu predložil túto
písomnúdarovaciuzmluvužalovanejasúčasnevypracovalpísomnúkúpnuzmluvu.Bezodplatnýprevod
podielu na nehnuteľnosti na žalovanú nemal iný dôvod, ako čerpanie hypotekárneho úveru, čo potvrdili
svedkovia. S uvedenými dôkazmi, ktoré preukázali tvrdenia žalobcu sa okresný súd v rozhodnutí
nevysporiadal. Žalovaná v konaní nepoprela, že sumu 10.000,- Sk žalobcovi poskytla. Nie je možné

právne uzavrieť, že simulovaná darovacia zmluva je platný právny úkon. Nie výslovné potvrdenie
účastníka simulovaného právneho úkonu, ale preukázaná vedomosť o predstieranom právnom úkone
je právne významná podľa ust. § 41a ods. 2 OZ. Súd sa v rozhodnutí nedostatočne vysporiadal so
skutkovými zisteniami získanými z výpovedí svedkov a účastníkov na strane žalobcu a neuviedol, z
akých dôvodov na konkrétne dôkazy neprihliadal. Ďalej poukázal na to, že v čase podpísania darovacej

zmluvy trpel duševnou poruchou takzvanou schizoafektívnou poruchou, depresívny typ, ako aj trvalou
zmenou osobnosti po psychickej chorobe, ktorej následkom bola zvýšená dôverčivosť, sugestibilita a
zníženie rozpoznávacích schopností v čase uzavretia darovacej zmluvy. Poukázal v tomto smere na
lekársku správu zo dňa 22.04.2015 ošetrujúceho lekára A. L. F. a uvedené je v súlade aj so záverom
znaleckého posudku A. H. č. 70/2018 str. 50 bod č. 5 posudku, kde aj znalkyňa na pojednávaní dňa

30.03.2022 uviedla, že závery znaleckého posudku sú produkované na základe preštudovania celej
zdravotnej dokumentácie žalobcu. Závery znaleckej organizácie LEGE ARTIS boli v rozpore so závermi
posudku č. 70/2018, znalecká organizácia tieto rozpory odborne nezdôvodnila. Žalobca sa domnieva,
že podanie žaloby o určenie vlastníctva z jeho strany nie je účelové, ale sa jedná o právne legitímny
spôsob ochrany vlastníckeho práva.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok považuje za vecne správny
a navrhuje ho potvrdiť. Poukázala na to, že za účelom posúdenia, či žalobca trpel chorobou, na základe
ktorej by nevedel posúdiť následky svojho konania, boli vypracované až 3 znalecké posudky. Súd
dospelkzáveru,žeznaleckýposudokvypracovanýznaleckouorganizáciouCentrumduševnéhozdravia

s.r.o. z hľadiska komplexnosti posúdenia stavu žalobcu bol úplnejší. Súhlasila aj so záverom ohľadom
simulovaného právneho úkonu, o ktorý ide vtedy, ak tento právny úkon má všetky náležitosti iného
právneho úkonu, pričom v danom prípade chýbala cena za predmetnú nehnuteľnosť, ktorá v darovacej
zmluve nebola uvedená. Žalovaná aj na pojednávaní konanom dňa 30.04.2024 uviedla, že ona nevedelao tom, že má byť uzatvorená kúpna zmluva. Boli robené 2 znalecké posudky; jeden bol robený v rámci
darovacej zmluvy a druhý znalecký posudok na poskytnutie úveru. Strana žalobcu žiadnym spôsobom
nepreukázala, že by čase podpisovania darovacej zmluvy 15.07.2002 boli také právne predpisy, že

úver mohol byť poskytnutý len manželom, ktorí budú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti. Poukázala
na obsah znaleckého posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS, s. r. o. č. 10/2024, osobitne na
jeho závery - str. 33 až 45 znaleckého posudku, ktorý jednoznačne zodpovedal otázky o tom, že
žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy mohol v stave kompenzácie poruchy, t. j. v stave remisie,
rozpoznať svoje konanie a jeho rozumové a vôľové schopnosti neboli ovplyvnené duševnou poruchou.

Žalovaná poprela tvrdenie žalobcu, podľa ktorého podmienkou pre získanie hypotekárneho úveru bolo,
aby žalovaná nadobudla vlastnícky podiel na nehnuteľnosti, keď tieto tvrdenia žalobcu ostali len v
rovine tvrdení, preukázané však v konaní neboli. Taktiež popiera tvrdenie žalobcu, že žalobcovi uhradila
sumu 10.000,- Sk, ako časť dohodnutej kúpnej ceny. Tvrdenie je nepravdivé a vyfabulované. V čase
uzatvorenia darovacej zmluvy nemala žalovaná toľko finančných prostriedkov, aby sa okrem záväzku
na splácanie úveru, zabezpečenia nákladov na starostlivosť o 2 maloleté deti zaviazala ešte aj na

zaplatenie kúpnej ceny za za „darovaný“ spoluvlastnícky podiel a nikdy žalobcovi sumu 10.000,- Sk
neuhradila tak, ako to napokon vyplýva aj z výpovede najskôr svedka, neskôr intervenienta v tomto
konaní - A. B. (pojednávanie dňa 30.04.2024). Žalovaná naďalej považuje podanú žalobu o určenie
vlastníckeho práva za účelovú, podmienenú snahou A. B. nezaplatiť jej žiadny alebo len minimálny
podiel v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré konanie je prerušené do

skončenia tohto konania. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že od roku 2002 až do roku 2013, v
ktorom bola podaná žaloba v tomto konaní, ani zmluvné strany predmetnej darovacej zmluvy, ale ani
rodičia žalobcu darovaciu zmluvu nepovažovali za neplatnú a nerealizovali žiadne kroky smerujúce k
jej zrušeniu.

5. Žalobca vo svojej odvolacej replike zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. Naďalej tvrdil, že v
čase uzavretia darovacej zmluvy nebol schopný ani len demonštrovať a už vôbec nie presadiť svoj názor
a vôľu takým významným spôsobom, aby sa to prejavilo právne perfektným spôsobom, zodpovedajúcim
právnym úkonom. Ako osoba s duševným ochorením konal pod výrazným vplyvom záujmov svojej
najbližšej rodiny, ktorým bol v tom čase majetkový prospech žalovanej. Znalecké posudky vyhotovené

totožnou osobou znalca v ten istý deň za účelom kúpnej zmluvy a za účelom darovacej zmluvy mali
preukázať, že alternatívou prevodu vlastníctva okrem darovacej zmluvy zavkladované v katastri je aj
kúpna zmluva, dohodnutá medzi účastníkmi. Žalovaná skutkové tvrdenie žalobcu a predložený dôkaz de
iurenepoprela.Taktiežnepoprelatvrdeniežalobcu,žehypotekárnyúverbolzostranybankypodmienený
spoluvlastníctvom nehnuteľnosti žalovanou. Poukázal na nespochybniteľný vecný dôkaz, že závery

znalcov, žiaľ, nie sú zhodné a jednotné, rovnako tieto nie je možné súdom hodnotiť izolovane, čo je
prejavom svojvoľného a arbitrárneho prístupu, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho
civilného procesu.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalobcom tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj

konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej
na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval skutkový
stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle
§ 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie
dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade

s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky
náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli bez svojej viny byť prezentované v
prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu, pričom v súdenej veci neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať

dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384
ods. 1, 2 a 3 v spojení s § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody
uvedené v podanom odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru,
že podané odvolanie nie je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v

konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

9. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštanciezavecnesprávnyakovovýrokovejčasti,takajvčastiodôvodneniaazároveňvpodrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

11. Odvolací súd dospel k názoru, že rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne, je dostatočne
odôvodnené, keď z neho vyplývajú všetky úvahy súdu, ktorými sa riadil, a ako dospel k svojim záverom.
Rozhodnutiejetedariadneodôvodnené,dávaodpovedenavšetkypodstatnéotázkyadávaajodpovede

na konkrétne námietky strán sporu, ktoré žalobca len opakuje v odvolaní a okresný súd sa s nimi
podrobne vysporiadal náležitým spôsobom aj s odkazom na judikatúru.

12. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené, je
nepreskúmateľné, nezákonné a nespravodlivé a súd pri hodnotení dôkazov postupoval svojvoľne a

účelovo, a voľná úvaha súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov bola aplikovaná v rozpore so zásadou
právnejistoty,keďokresnýsúdneprihliadalnavšetkyvykonanédôkazyvčaseuzavretiaprávnehoúkonu
v roku 2002, kedy žalobca nekonal slobodne a vážne a jeho konanie a vyjadrenie vôle bolo ovplyvnené
blízkymi osobami, čo bolo preukázané znaleckým posudkom A. H. č. 70/2018. Uvedenú námietku
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže otázka, či žalobca pri uzatváraní predmetnej darovacej

zmluvy trpel takou duševnou poruchou, aby nevedel rozpoznať následky svojho konania a uvedomiť
si, aký právny úkon robil a nevedel ovládať svoje konanie, bola predmetom rozsiahleho dokazovania a
strany mali možnosť sa k znaleckým posudkom vyjadriť a konfrontovať znalcov na pojednávaní.

13. V danom prípade žalobca mohol predpokladať, že súd bude vyhodnocovať znalecké posudky a

prikloní sa k niektorému z nich, a preto jeho námietku o neakceptovaní znaleckého posudku A. H.
odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú. Z dôvodu námietok súd dal v konaní vypracovať až 3
znalecké posudky, a to znalkyňou A. G. H., znaleckým ústavom Centrum duševného zdravia, s.r.o. a
spoločnosťou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. Okresný súd po zrušujúcom uznesení krajským
súdom pôvodného rozhodnutia okresného súdu vykonal výsluch znalkyne G. H., ako aj zástupcu

Centra duševného zdravia, s.r.o. A. I. J., ktorý sa podieľal na vypracovaní znaleckého posudku,
pretože závery znaleckých posudkov sa rozchádzali. Vypočutí znalci opätovne jednoznačne zastávali
závery svojich znaleckých posudkov. Z uvedeného dôvodu na návrh žalobcu okresný súd nariadil tretie
znalecké dokazovanie organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. Zo znaleckého posudku
predmetnou organizáciou jednoznačne vyplynulo, že bez pochybností je možné určiť, že žalobca v

čase podpisu darovacej zmluvy konal v stave takzvaného svetlého okamihu, t. j. bez vplyvu duševnej
poruchy, že bol v stave tzv. remisie, a preto bol schopný rozpoznať svoje konanie a uvedomiť si, akú
zmluvu podpisuje a aké dôsledky podpísania takejto zmluvy pre neho vyplývajú. Z dôvodu námietok
voči prvým dvom znaleckým posudkom súd oboch znalcov dôsledne vypočul a následne v dôvodoch
rozhodnutia vysvetlil, prečo nakoniec vychádzal z jednoznačných znaleckých posudkov urobených

Centrom duševného zdravia, s.r.o. a spoločnosťou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., ktoré
poukázali na to, že žalobca si plne uvedomoval závažnosť tohto úkonu, vedel rozpoznať jeho právne
následky, pričom nebolo zistené, že by ovplyvňovanie zo strany rodiny mohlo narušiť jeho rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti. V danom prípade nastala teda situácia, kedy mal súd k dispozícii 3 znalecké
posudky, ktoré posledné dva sa nezhodovali s prvým znaleckým posudkom A. H.. Súd správne

postupoval, keď vo svojom rozhodnutí podrobne zhodnotil, ktorý z nich, a z akých dôvodov zobral za
podklad svojho rozhodnutia, a z akých dôvodov nevychádzal zo záveru prvého znaleckého posudku
A. H.. Naviac súd, ako je už vyššie konštatované, vypočul znalcov, ktorí vypracovali prvé dva znalecké
posudky v predmetnom konaní, pričom získal odpovede na sporné otázky. S ich odpoveďami sa náležitevysporiadal v rámci hodnotenia dôkazov v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd nezistil pochybenie v
postupe súdu prvej inštancie, preto uvedenú námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací
súd preskúmal odôvodnenie rozsudku okresného súdu a nadväzujúc na vyššie uvedené závery v bode

38., 39. a 41. konštatuje, že okresný súd náležite zdôvodnil, prečo sa priklonil k posudkom urobeným
Centrom duševného zdravia, s.r.o. a spoločnosťou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. Podľa
judikatúry NS SR (napríklad sp. zn. 7Cdo/41/2010) musí súd posúdiť znalecký posudok z hľadiska jeho
presvedčivosti a úplnosti. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s touto požiadavkou, keď odôvodnil,
prečo uvedené posledné dva znalecké posudky považoval za dôveryhodnejšie. Tvrdenie žalobcu o

údajnej svojvôli pri preferovaní týchto dvoch posudkov je preto neopodstatnené. Odvolací súd nenašiel
dôkazy o tom, že by súd prvej inštancie hodnotil dôkazy svojvoľne. Preferovanie jedného znaleckého
posudku pred druhým je v kompetencii súdu, ak svoje rozhodnutie náležite odôvodní, čo sa v danom
prípade aj stalo. Argumentácia žalobcu o nesprávnosti týchto znaleckých posudkov nebola podporená
dôkazmi, ktoré by vyvracali jeho závery.

14. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom okresného súdu, že je právne bezvýznamné, či k
vykonaniu právneho úkonu, t. j. darovacej zmluvy došlo na niečí podnet, respektíve nie. Námietky
žalobcu v tomto smere, že podpísanie darovacej zmluvy bolo na podnet jeho brata A. B., matky a otca,
sú právne bezvýznamné. Znaleckým dokazovaním bolo v konaní jednoznačne preukázané, že v čase
podpisu darovacej zmluvy žalobca netrpel žiadnou poruchou, vedel posúdiť následky svojho konania.

15. Dôvodný nie je ani argument žalobcu, že predmetná darovacia zmluva je simulovaným právnym
úkonom, keď žalobca nechcel uzatvoriť predmetnú darovaciu zmluvu, ale malo ísť o uzatvorenie kúpnej
zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu uvedeným v bode 40 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého o simulovaný právny úkon ide vtedy, ak tento právny úkon má

všetky náležitosti iného právneho úkonu. V danom prípade darovacia zmluva neobsahovala náležitosti
kúpnej zmluvy, keď jednou z takýchto náležitosti je aj kúpna cena. Správne tiež okresný súd poukázal
na to, že v zmysle § 41a ods. 2 OZ žalovaná o simulácii nevedela, čo potvrdila aj vo svojom vyjadrení
k odvolaniu žalobcu, ako aj v priebehu celého konania. Z uvedeného dôvodu neplatnosti simulovaného
úkonu nie je možné sa úspešne dovolať voči subjektu, ktorý predmetný právny úkon považoval za

nezastretý. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia v bode 40. vysporiadal aj s tvrdením
žalobcu ohľadom vypracovania dvoch znaleckých posudkov, pričom jeden znalecký posudok mal byť
urobený v rámci darovacej zmluvy a druhý znalecký posudok na poskytnutie úveru. Odvolací súd sa s
jeho záverom v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

16.Nazákladevykonanéhopreskúmaniaodvolacísúddospelkzáveru,žerozsudokokresnéhosúdubol
vydaný v súlade s právnymi predpismi, pričom skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní
a právne posúdenie veci je správne.

17. Odvolacie námietky žalobcu, ktoré uvádzal aj pred okresným súdom nepreukázali žiadne zásadné

pochybenie v procese dokazovania ani v samotnom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Odvolací súd
nezistil ani žiadne procesné pochybenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Preto odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.