Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100858
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100858.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: T-TRANS Pribenik, s.r.o., so sídlom Staničná 435, 076
51 Pribenik, IČO: 31 734 146, kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Michal Juhás,
so sídlom Mojmírová 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2800201/426534/2024 z 20.11.2024, o návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1 Správnou žalobou doručenou 13.12.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa
žalobca domáhal z dôvodu nezákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2800201/426534/2024 z
20.11.2024, ako aj týmto rozhodnutím potvrdeného rozhodnutia Colného úradu Michalovce (ďalej len

„prvostupňový orgán“) č. 346261/2024 z 08.07.2024 vo veci dodatočného vymerania a zápisu dovoznej
platby do účtovnej evidencie v sume 223 578,67 Eur, pozostávajúcej z vyrovnávacieho cla vo výške
223 338,24 Eur a z rozdielu DPH vo výške 240,43 Eur, a následného vrátenia veci na nové konanie
prvostupňovému orgánu a priznania mu náhrady trov konania.

2. Žalobca spolu so správnou žalobou predložil aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, ktorý odôvodnil konštatovaním, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí mu reálne
hrozí závažná ujma v podobe ukončenia jeho podnikateľskej činnosti, pretože žalobca nemá dostatočný
„cashflow“, aby mohol jednorazovo zaplatiť sumu 223 578,67 Eur, v ktorej súvislosti poukázal na verejne
dostupné informácie na webovej stránke www.finstat.sk, z ktorých vyplýva, že v účtovnom roku 2023
žalobca zaznamenal stratu vo výške 64 860,- Eur a to aj napriek tržbám na úrovni 3,08 milióna Eur
a že jeho celková zadlženosť v roku 2023 dosiahla úroveň 88,19 %. Na podporu svojich tvrdení o

nepriaznivej ekonomickej situácii žalobca predložil správnemu súdu daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby za rok 2023; účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2023; účtovnú závierku zostavenú
k 31.10.2024; výpis z hlavnej knihy analytickej evidencie a potvrdenie o zostatku na svojom bankovom
účte k 05.12.2024 so zostatkom 2 460,- Eur. Podľa žalobca je hrozba závažnej ujmy v jeho prípade
priama a nie iba hypotetická ani nepatrná. Závažná ujma predstavuje pre žalobcu najširšie vyjadrenie
neželaného stavu, ktorý v dôsledku trvania účinkov napadnutých rozhodnutí priamo hrozí, čo je v jeho

prípade reálny zánik podnikateľskej činnosti. Vznik tejto ujmy je pritom, podľa žalobcu, v príčinnej
súvislosti s výkonom napadnutých rozhodnutí. Záverom žalobca opätovne zdôraznil, že povinnosť
úhrady vyrubeného colného dlhu by spôsobila úplný rozvrat už tak sťaženého hospodárenia, mala by
pre neho likvidačný dôsledok a napokon by viedla k nútenému ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

vyslovil nesúhlas s jeho priznaním. Žalovaný s poukazom na žalobcom predložené doklady za posledné
roky, uviedol, že napriek momentálne nepriaznivej finančnej situácii bol žalobca v predchádzajúcichrokoch úspešným podnikom a má možnosti, ako sa vysporiadať so svojim záväzkom. Podľa žalovaného
nie je možné za spôsobenie závažnej ujmy, hospodárskej či finančnej škody alebo nenapraviteľného
následku bez ďalšieho, považovať samotnú povinnosť peňažného plnenia uloženú právoplatným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci. Táto povinnosť je len priamym následkom určitého
konania osoby, v tomto konkrétnom prípade žalobcu, ako dlžníka zodpovedného za zaplatenie
dodatočne vymeranej dovoznej platby v zmysle platných právnych predpisov. Žalovaný tiež poukázal,
že predmet činnosti (podnikania) žalobcu uvedený v obchodnom registri, neobsahuje žiadnu činnosť,
pri ktorej by realizáciou uloženej peňažnej povinnosti bolo dôvodné predpokladať vznik závažnej ujmy,

hospodárskej či finančnej škody alebo nenapraviteľného následku, prípady ktorých nenapraviteľných
následkov alebo škody by bolo možné predpokladať napríklad u dlžníkov, ktorí sú právnickými osobami
vykonávajúciminepretržitévýrobnéčinnosti,ktorýchtechnológianeumožňujeichjednoduchéprerušenie
aleboukončeniebeztoho,abyprípadnéopätovnézačatievýroby,resp.príslušnýchprocesovvpredmete
podnikania dlžníka nebolo spojené s veľmi vysokými finančnými nákladmi, či zásadnými technickými
ťažkosťami (napr. odstavenie vysokých pecí a pod.); tiež by sa mohlo jednať o prípady dlžníkov, ktorí

sú zamestnávateľmi väčšieho množstva osôb, ktoré by prerušením alebo zastavením výroby mohli prísť
o zamestnanie. Takéto následky podľa žalovaného nemožno predpokladať u žalobcu, pretože ten mal
v roku 2024 jedného zamestnanca (zdroj: www.finstat.sk). Žalovaný zároveň uviedol, že dlžné sumy
voči štátu, určené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, predstavujú prednostné pohľadávky, t.j.
majú prednosť pred ostatnými pohľadávkami dlžníka a dlžník je povinný ich uhradiť. Táto priorita pritom

vychádza z právnych predpisov, ktoré upravujú poradie uspokojovania pohľadávok v prípade platobnej
neschopnosti dlžníka. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, by tak podľa názoru žalovaného,
bolo v rozpore s verejným záujmom na včasné a úplné splnenie dlžných pohľadávok voči štátu. Žalovaný
záverom podotkol, že Colný úrad Michalovce rozhodnutím č. 524760/2024 zo 04.11.2024 zamietol
návrh žalobcu z 01.08.2024 na odklad vykonateľnosti rozhodnutia prvého stupňa, ktoré rozhodnutie

odôvodnil konštatovaním, z akých dôvodov nepovažuje hospodársku a ekonomickú situáciu žalobcu za
tak vážnu, žeby mu okamžitým zaplatením dodatočne vymeraného colného dlhu hrozila závažná ujma,
s odôvodnením ktorým sa žalovaný plne stotožnil.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej

žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.“

7. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným
prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej

súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu
reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého
prieskumusažalobcadomáha,jevkonaníonávrhunavydanietohtomimoriadnehoprocesnéhoinštitútu

povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ
tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere
nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať

a vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť

iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho
aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve
procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia

hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte
aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v
tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe.

13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky, má správny súd za to, že aj keď
žalobca formálne (predložením účtovnej dokumentácie) síce osvedčil ním tvrdené dôvody na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, avšak z vecného (materiálneho) hľadiska existenciu týchto dôvodov

neosvedčil. Ako už bolo uvedené, žalobca dôvodil tým, že v príčinnej súvislosti s výkonom žalobou
napadnutých rozhodnutí finančných orgánov, na základe ktorých by mal uhradiť sumu 223 578,67 Eur,
mu reálne hrozí závažná ujma spočívajúca v strate podnikania, keďže nemá dostatočný „cashflow“ na jej
jednorazovú úhradu, pretože na bankovom účte má k 05.12.2024 disponibilný zostatok iba 2 460,-Eur.
Uvedené číselné údaje, ktoré sú v očividnom vzájomnom nepomere, síce bez ďalšieho na prvý pohľad

nasvedčujú dôvodnosti návrhu žalobcu, priznať správnej žalobe odkladný účinok, avšak po bližšom
preskúmaní výsledkov hospodárenia žalobcu z ním predložených podkladov [daňové priznanie k DPH
právnickej osoby za rok 2023; účtovná závierka k 31.12.2023; účtovná závierka k 31.10.2024; výpis
z hlavnej knihy analytickej evidencie], správny súd dospel k objektívne dôvodným pochybnostiam, či
prípadný zánik podnikania žalobcu by skutočne bol vyvolaný práve v príčinnej súvislosti s výkonom

žalobou napadnutých rozhodnutí tak, ako to tvrdí žalobca alebo toto podnikanie žalobcu speje k zániku
z iných čitateľných príčin bez ohľadu na výkon žalobou napadnutých rozhodnutí. Inými slovami, ak by
aj žalobou napadnuté rozhodnutia vykonané neboli, pri u žalobcu pretrvávajúcom samo-deštrukčnom
trende podnikania, by k jeho zániku došlo aj tak. Z ekonomických výsledkov žalobcu za posledné roky
je zrejmé, že v priebehu rokov 2022, 2023 a 2024 došlo u neho k zníženiu hodnoty pohľadávok z

obchodného styku (v roku 2022 to bola suma 1 847 087,- Eur; v roku 2023 suma 811 727,- Eur a v
roku 2024 už len suma 245 691,- Eur), ako aj k zníženiu stavu peňažných prostriedkov na bankovom
účte (v roku 2022 to bola suma 552 262,- Eur; v roku 2023 suma 420 310,- Eur a v roku 2024
už len suma 14 424,- Eur) a aj k poklesu hodnoty vlastného imania žalobcu (v roku 2022 malohodnotu 256 300,- Eur; v roku 2023 hodnotu 191 440,- Eur a v roku 2024 dosiahla jeho hodnota
dokonca zápornú hodnotu 14 006,- Eur), pričom žalobca mal v roku 2023 tržbu na úrovni 3,08 milióna
Eur, no napriek tomu dosiahol stratu 64 860,- Eur; v roku 2024 mal žalobca obrat viac ako 3 mil.

Eur, konkrétne 3 214 133,- Eur, súčasťou ktorého bola tržba z predaja tovaru v sume 2 093 198,-
Eur. Z uvedených ekonomických výsledkov je možné dedukovať, že žalobca sám „manévruje“ svoje
podnikanie k zániku a to neuváženou podnikateľskou stratégiou, kedy napriek tomu, že si je vedomý
existencie svojich voči štátu nevysporiadaných finančných záväzkov, investuje zo svojich zaiste nie
zanedbateľných tržieb značné sumy napr. do kúpy tovaru, aj keď by pri dosahovaní deklarovaných

obratov mohol najsamprv svoje záväzky splniť a to napr. aj v splátkach. Žalobca však nepriaznivý
finančný dôsledok svojho podnikateľského lavírovania v posledných rokoch pripisuje údajným, na jeho
podnikanie, devastačným dopadom iba žalobou napadnutých rozhodnutí, výkon ktorých však za daných
okolností zaiste nie je príčinou žalobcom osvedčovanej jeho nepriaznivej finančnej situácie, ktorá je
výsledkom jeho neefektívneho hospodárenia, a ktorá skutočnosť však nemôže byť pričítaná na riziko
neuhradenia žalobcom svojich záväzkov voči štátu. Okrem toho charakter žalobcom vykonávanej

podnikateľskejčinnosti(nákupanáslednýpredajtovaru),zadefinovanývobchodnomregistrinegeneruje
pri výkone žalobou napadnutých rozhodnutí riziko vzniku závažnej ujmy, hospodárskej či finančnej škody
alebo nenapraviteľného následku, ktorého dôsledkom by bola napr. potreba zastavenia inak nepretržitej
výroby, ktorej opätovné spustenie by bolo spojené s vysokými nákladmi; alebo ktorého dôsledkom by
bola strata zamestnania zamestnancov žalobcu (podľa www.finstat.sk žalobca zamestnáva iba jedného

zamestnanca).

14.Vtejtosúvislostijenevyhnutnéopakovanepoukázať,žepriznanieodkladnéhoúčinkujevýnimočným
inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch ak žalobcovi hrozí

v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia závažná
ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Musí byť
teda zrejmé, že tvrdená ujma, škoda nastane práve v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia. Inštitút
odkladného účinku neslúži na ochranu žalobcu pred akýmkoľvek následkom spojeným s výkonom
rozhodnutia, pričom je prirodzené, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je spojené s

peňažným plnením nepochybne vždy zasiahne majetkovú sféru povinného subjektu a pritom pôjde
vždy o negatívny dopad na jeho majetkovú sféru, či podnikateľskú činnosť. Avšak na priznanie
odkladného účinku žalobe ustanovenie § 185 písm. a) SSP predpokladá, aby v dôsledku výkonu žalobou
napadnutéhorozhodnutiapovinnýsubjektpocítilmimoriadnydopadnamajetkovúčipodnikateľskúsféru,
t.j. aby dopad bol až tak závažný, že by došlo k vážnym (nezvratným) následkom vedúcim k ochromeniu,

či k ukončeniu podnikateľskej činnosti dotknutého subjektu, prípadne k inému nenapraviteľnému
následku. Súčasne je nutné preukázanie, že neexistuje iné menej radikálne riešenie, ako sa vyrovnať s
dôsledkami napadnutého rozhodnutia (napr. platenie záväzku v splátkach, dočasné zníženie nákladov,
možnosť úveru). V intenciách uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že tvrdenia žalobcu o negatívnom
vplyve bezodkladného výkonu rozhodnutia na jeho majetkovú sféru, avšak bez osvedčenia zásadného

(až devastačného) charakteru tohto dopadu na jeho podnikateľskú činnosť, ktorému nie je možné
zabrániť iným menej radikálnym spôsobom, nie je možné bez ďalšieho priznať odkladný účinok správnej
žalobe. Ako už bolo uvedené, osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný sám žalobca, ktorý je v
tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne
očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti a aby

konkretizoval závažnú ujmu, finančnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) a jej rozsah a súčasne, aby
preukázal príčinnú súvislosť medzi hroziacou ujmou a napadnutým rozhodnutím a nemožnosť zabrániť
tvrdenému následku inými spôsobmi.

15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku

žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným
záujmom.

16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).