Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010655
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2318010655.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaných A. B. a C. B., pre prečin krádež
podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 21. júna 2024, sp.
zn. 9T/34/2018, na verejnom zasadnutí konanom 13. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 21. júna 2024, sp. zn. 9T/34/2018,
obžalovaných A. B. a C. B. postupom podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.)
oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 3 Pv 362/13/2202 - 40 z 22. septembra 2014
(doručenej súdu 22. septembra 2014) pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a)

Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (v zmysle
zmeny právnej kvalifikácie učinenej prokurátorkou na termíne hlavného pojednávania 2. júna 2023),
ktorého sa mali obžalovaní dopustiť na tom skutkovom základe, že
v čase približne od 23.00 hod dňa 15.05.2013 do 01:30 hod dňa 16.05.2013 v Čiernom Brode spoločne
prekonali plot vedľa brány spoločnosti Fyzokol, s.r.o., následne pomocou železného páčidla odstránili
visací zámok a vypáčili dvere na budove dielne v areáli spoločnosti, po čom vošli do dielne, odkiaľ

odcudzili 1 kus CO2 zváračky zn. Compact 209, 1 kus malej ručnej zváračky zn. Compin 150, 1 kus
vysokotlakového umývacieho zariadenia zn. Kranzle 7/120, hodiny a hadice na autogénovú zváračku,
1 kus imbusovej sady kľúčov, 1 kus závitovej sady náradia, 1 kus motorovej benzínovej kosačky zn.
MTD PRO SKP 48 HW, 1 kus horského bicykla zn. John Deere, odtiaľ sa presunuli k skladu chemických
postrekov, kde pomocou železného páčidla vypáčili vchodové dvere budovy, vošli do budovy, z okna
odstránili kovové mreže a rozbili okno, cez ktoré odcudzili 180 litrov chemického postreku Pulsar 40,

čím spoločnosti Fyzokol, s.r.o., Čierny Brod č. 179 spôsobili škodu krádežou v celkovej výške 11.662,-
eur a škodu poškodením v celkovej výške 35,90 eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. okresný súd poškodenú obchodnú spoločnosť FYZOKOL, spol. s r.o., IČO: 31

447 112, so sídlom Čierny Brod 450, Slovenská republika, odkázal s uplatneným nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

2. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní zahlásila voči nemu prokurátorka ihneď odvolanie
v neprospech oboch obžalovaných čo do oslobodzujúcich výrokov, ako aj voči konaniu, ktoré
predchádzalo.Neprítomnýmobžalovanýmapoškodenémubolipísomnevyhotovenérozsudkydoručené

poštou, pričom lehota na podanie odvolania im následne márne uplynula.3. Prokurátorka zahlásené odvolanie odôvodnila osobitným písomným podaním doručeným okresnému
súdu 2. septembra 2024.
4. V odvolaní uviedla, že sa s právnym názorom súdu, že nebolo dokázané, že skutok spáchali

obžalovaní, nemožno stotožniť. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vydaný predčasne, na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom sa súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
5. Z procesných nedostatkov je potrebné súdu vytknúť postup, kedy sa tento uspokojil s postupom
podľa § 252 ods. 2 Tr. por. a obžalovaných síce na hlavné pojednávanie riadne predvolal, avšak títo

následne v ďalšom dokazovaní na súde, tento požiadali o konanie v ich neprítomnosti. V tejto súvislosti
treba uviesť, že po vzhliadnutí výpovede obžalovaného C. B. (výsluch v konaní na súde v pôvodnom
súdnom konaní 29T/146/2013 dňa 11.03.2015) tento k veci vypovedal, v porovnaní s jeho výpoveďou z
prípravného konania, pomerne rozsiahlo a ku skutočnostiam, ktoré sa bezprostredne týkali žalovaného
skutku. Súd teda mal obžalovaných riadne na hlavné pojednávanie predvolať, aby si títo mohli svoje
práva obvineného riadne uplatniť.

6. Ďalej prokurátorka namietala, že súd výpovede svedkov rodinných príslušníkov A. B. ako aj ostatné
výpovede svedkov vyhodnotil iba v jeho prospech a v prospech druhého obvineného. V tejto súvislosti
je treba uviesť, že všetci svedkovia vrátane rodinných príslušníkov obvineného A. B. (D. E., F. B., G. B.,
F. B. E., A. E. ), ktorí vypovedali ohľadne času kedy sa nachádzal obvinený A. B. a obvinený C. B. na
rybách,ječistoalibistickýazavádzajúci,pretožeskutoksastal15.05.2023približnevčaseod23.00hod.

do 16.05.2013 do 01.30 hod., pričom ani jeden svedok nepotvrdil na 100 % percent ich prítomnosť na
konkrétnom mieste; uvedené nepotvrdil ani člen rybárskej stráže, ktorý uviedol, že kontroloval avšak F.
B. (ktorý nie je v tomto konaní obvinený) ešte za svetla, i keď bol už večer. Žiadny zo svedkov nepotvrdil,
žiadna okolnosť resp. vypovedaná skutočnosť nepotvrdzuje, že by v čase spáchania skutku boli inde ako
na mieste činu. To, že sa mali v čase spáchania skutku nachádzať na rybách nevylučuje, že z rýb mohli

odísť a spoločne následne vykonať krádež. Trestná činnosť je obžalovaným preukázaná v prvom rade
priamym dôkazom a to výpoveďou svedka H. I., ktorý podrobne popísal konanie a správanie páchateľov
na mieste činu, a to všetko po už predchádzajúcom spoločnom rozhodnutí a uzrozumení odcudziť veci
im nepatriace, taktiež dispozícia s už odcudzenými vecami a v neposlednom rade páchatelia svedkovi
priznali, že odcudzené veci im zaistili policajti. Prokurátorka ďalej poukázala na vykonanie nepriamych

dôkazov a to výpovede svedka - poškodeného J. C. K., svedkov C. L., B. M., listinné dôkazy súvisiace
so zaistením a dokumentovaním miesta činu ako aj miesta nálezu odcudzených vecí, listinné dôkazy
a tiež znalecký posudok vo vzťahu k vyhodnoteným mechanoskopickým stopám. Argumentovala, že z
výsluchu svedka B. M. vyplýva, že tento pozoroval spáchanie skutku vlastným zrakom cez kamerové
zariadenie, pričom páchatelia sa pohybovali v areáli spoločnosti Fyzokol a jeden z páchateľov použil

mobilný telefón. Z výsluchu svedka H. I. vyplýva, že krádež vykonal spolu s A. B. a C. B. tak, že asi
o 23.00 hod. dňa 15.05.2013 sa u neho doma, teda v N., zastavili A. B. a C. B., ktorí ho naviedli na
spáchanie trestného činu, s čím on súhlasil, pričom už vopred vedeli kam idú kradnúť. Keď prišli k areálu
spoločnosti preliezli spolu oplotenie, prešli k jednej z budov poškodenej spoločnosti a tam jeden z
nich vylomil pomocou páčidla dvere a vošli dnu. Takto sa vlámali do objektu poškodenej spoločnosti.

Odcudzené veci ponosili k plotu areálu. Potom išli všetci traja k druhej budove na ktorej jeden z nich
vylomil dvere. Takto sa znova vlámali do ďalšej budovy. Vošli do vnútra avšak ich vyrušil vrátnik, pričom
však stihli ďalšie odcudzené veci ukryť k betónovému oploteniu poškodenej spoločnosti. Jeden z nich
preskočil oplotenie a dvaja prehadzovali odcudzené a pripravené veci, cez plot. Potom aj ďalší dvaja
preskočili oplotenie. Preniesli veci k vozidlu, kde všetko naložili a odišli. Odcudzené veci sa po spáchaní

skutku našli v garáži v meste Sereď na ulici O., ktorá garáž patrila C. L., ktorý ju dal do prenájmu H.
A. a ten potom A. B., ktorý ju používal spolu s C. B. a D. E.. Títo svedkovia však následne uviedli, že
potom dali garáž do užívania neznámemu mužovi, ktorý tam parkoval s vozidlom, pričom je evidentné,
že do tejto garáže mali bezproblémový prístup. Súd sa pri svojom rozhodovaní s poukazom na zásadu
uvedenú v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. obmedzil iba na vyhodnotenie dôkazov podľa zákonnosti a bez

toho aby skúmal a jednotlivé usvedčujúce, odvodené /sprostredkované/ dôkazy vyhodnotil aj podľa
ich závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti. Skutočnosť, že v tomto trestnom konaní nebol zadovážený
žiadny / ako uvádza vo svojom odôvodnení súd priamy/bezprostredný / dôkaz okrem výpovede svedka
H. I. ešte nedáva súdu vyvodiť záver o tom, že obžalovaní sa trestnej činnosti nedopustili. V tejto trestnej
veci boli zadovážené nepriame dôkazy /viď samotné odôvodnenie odvolania/, ktoré v spojení s inými

dôkazmi majú dôkaznú silu. Tieto dôkazy tvoria sústavu - harmonický celok, pričom medzi každým z
týchto nepriamych dôkazov a dokazovanou skutočnosťou je príčinný vzťah. Sústava týchto dôkazov vo
svojom súhrne tvorí jednotnú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a z jeho spáchaniausvedčujú obžalovaných, ale jednoznačne vedie k záveru, že obžalovaní A. B. a C. B. sa dopustili
skutku zakladajúceho znaky trestného činu uvedeného v podanej obžalobe a súčasne vylučujú možnosť
akéhokoľvek iného záveru.

7. S poukazom na vyššie uvedené prokurátorka v konečnom návrhu žiadala, aby Krajský súd v Trnave
(ďalej len krajský súd) podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju znova v potrebnom rozsahu prejednal.
8. K odvolaniu prokurátorky sa obž. B. nevyjadril. Obž. B. sa k nemu vyjadril prostredníctvom svojho
obhajcu Mgr. Petra Odehnala.

9. Obhajca vo vyjadrení uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a vecne správny
a odvolanie prokurátorky považuje za nedôvodné. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré
súdvyhodnotilvsúladesosvojímpresvedčením,pričomdospelkzáveru,ženebolodokázané,žeskutok
spáchaliobžalovaní.Totorozhodnutiedostatočneodôvodnilspoukazomnavykonanédôkazy.Námietka
prokuratúry, že rozsudok je predčasný, že je vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, je nedôvodná.

Okresný súd v konaní vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté prokurátorom, ktorý pred vydaním
uznesenia o skončení dokazovania nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Obhajoba
nemala taktiež žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V konaní boli vykonané všetky dôkazy,
aj to aj tie, ktoré obhajoba namietala a považovala ich za nezákonné (pozn. čítanie výpovede svedka H.
I., príkazy na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vydané podľa §

116 ods. 2 Tr. por. a dôkazy ktoré boli na ich základe získané).
10. Súd následne po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o tom, že
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Námietka prokuratúry, že súd mal trvať na prítomnosti
oboch obžalovaných na hlavnom pojednávaní, týchto predvolať a vypočuť, je nedôvodná. Obž. B.
procesne predpokladaným spôsobom vždy písomne súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania

v jeho neprítomnosti, pričom na hlavných pojednávaní sa nezúčastňoval. Uplatňovanie jeho práv ako
obvineného a spôsob obhajoby v konaní pred súdom je výlučne v jeho kompetencii. Okresný súd, ktorý
netrval na jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní, neporušil žiadny právny predpis, ale naopak,
postupoval v súlade s ustanovením § 252 Tr. por., pretože boli splnené všetky podmienky na vykonanie
hlavného pojednávania v neprítomnosti. Ak by chcel na hlavnom pojednávaní obž. B. vypovedať, určite

by sa na ňom zúčastnil, pretože o termínoch vedel.
11. K tvrdeniu prokuratúry, že žiadny zo svedkov nepotvrdil, že v čase skutku sa nachádza na rybách,
obhajca uviedol, že nie je pravdivé. Uvedenú skutočnosť potvrdili svedkovia F. B. E., F. B. L., D. E., G.
B. a A. E.. Nejedná sa o zavádzajúce tvrdenia, ako uvádza prokuratúra. Je zrejmé, že títo svedkovia
nevypovedali absolútne rovnako, vypovedali spontánne a pravdivo to, čo si pamätali. Člen rybárskej

stráže nemal dôvod skúmať, kto ďalší sa s F. B. ml. nachádza na rybačke, keď nekontroloval osoby,
ktoré ryby nechytali. Dôkazy o tom, že v čase skutku sa nenachádzal na mieste činu v Čiernom Brode,
ale nachádzal som sa v Hornom Čepeni na rybách, boli do spisu zabezpečené už v počiatočnom štádiu
prípravného konania, prokuratúra ich žiadnym spôsobom nenamietala (ani v podanej obžalobe), len si
ich nevšímala, pretože svedčili v jeho prospech.

12. Prokuratúra v odvolaní argumentuje najmä prečítanou zápisnicou o výsluchu svedka H. I. z
12.12.2013, kde pred vznesením obvinenia jeho osobe sa ku skutku vyjadroval, pričom usvedčoval
zo spáchania skutku aj oboch obžalovaných. Okresný súd k tomuto dôkazu uviedol, že sa jedná o
jediný a osamotený dôkaz obžalobou tvrdenej viny oboch obžalovaných, ktorý bol navyše vykonaný
bez možnosti účasti obhajoby na tomto úkone, pretože bol vykonaný pred vznesením obvinenia. Preto

tento dôkaz nepostačoval na uznanie viny. Obhajoba k čítaniu zápisnice o výsluchu svedka H. I. z
prípravného konania zaujíma také stanovisko, že tento dôkaz bol vykonaný nezákonne a nemožno ho
použiť vôbec, a to z nasledovných dôvodov. (i) Obom obžalovaným spolu s I. bolo vznesené obvinenie
za tento skutok 24.4.2014, pričom obvinenie nadobudlo právoplatnosť. Týmto momentom sa stala
výpoveď svedka I. z 12.12.2013 absolútne nepoužiteľnou, teda nulitnou výpoveďou, pretože sa zmenilo

jeho procesné postavenie na obvineného. Na tomto závere nič nemení fakt, že I. nepodal odpor proti
trestnému rozkazu a v tejto veci sa stal odsúdeným. Tým, že tu už nie je v postavení obžalovaného,
sa neobnovuje jeho výpoveď spred vznesenia obvinenia, teda zostáva stále nepoužiteľnou. Práve preto
bol vypočúvaný na hlavných pojednávaniach, pretože iba takáto jeho výpoveď svedka vykonaná na
hlavnom pojednávaní by mohla byť zákonným dôkazom. (ii) Pri výpovedi I. z 12.12.2013 sa jednalo

o výpoveď pred vznesením obvinenia, kedy obhajca nemal možnosť byť prítomný, pretože obhajoba
ešte neexistovala. Výpoveď nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, nebolo svedkovi možné
klásť otázky ani žiadnym spôsobom reagovať na jeho tvrdenia. Keďže prečítaná výpoveď je jediným
usvedčujúcim dôkazom, nie je ju možné použiť.13. Obhajca v rámci konečného návrhu uviedol, že vzhľadom k tomu, že skutku, ktorý sa obž. B. kladie
za vinu, sa nedopustil a dôkazy ktoré boli v konaní vykonané nesvedčia o tom, že má byť páchateľom
tohto skutku, okresný súd správne a zákonne rozhodol rozsudkom o oslobodení spod obžaloby. Obhajca

preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie zamietol, pretože nie je dôvodné.
14. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie 25. októbra 2024.
15. Za účelom prejednania odvolania prokurátorky nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 13. mája 2025. Na verejné zasadnutie sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry a za obž.

B. substitút obhajcu Mgr. Petra Odehnala JUDr. Miroslav Tokarčík. Obžalovaní sa nedostavili, avšak
obaja súhlasili s vykonaním verejného zasadnutia v ich neprítomnosti, preto krajský súd konal v ich
neprítomnosti. Poškodený sa verejného zasadnutia napriek riadne a včas vykázanému doručeniu
upovedomenia taktiež nezúčastnil. Keďže neúčasť poškodeného nebránila vo vykonaní verejného
zasadnutia, konalo sa aj v jeho neprítomnosti.
16. Po prednesení správy o stave veci, keďže návrhy na doplnenie dokazovania neboli, bolo

udelené slovo na konečné návrhy. V rámci neho sa prokurátorka pridržiavala písomného odôvodnenia
odvolania a žiadala, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obhajca JUDr. Miroslav Tokarčík sa v konečnom návrhu uviedol,
že napadnutý rozsudok považuje za správny, preto navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako
nedôvodné.

17. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
18. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala
oprávnená osoba - prokurátorka, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla a urobila

tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil,
že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Ku konaniu, ktoré oslobodzujúcemu výroku predchádzalo
19. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto
smere prokurátorka namietala, že sa nemalo konať v neprítomnosti obžalovaných (viď bod 5. vyššie
v texte).
20. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že obžaloba vo veci napadla na okresný súd 22. septembra

2014, že senátu v zložení jeho predsedu JUDr. Juraja Dziaka a prísediacich H. P. H. a N. B., ktorý
senát vo veci meritórne rozhodol, bola táto trestná vec pridelená 25. januára 2023. Keďže obž. B. so
zmenou v zložení senátu nesúhlasil, tak sa počnúc 2. júnom 2023 hlavné pojednávanie vykonávalo od
začiatku. Ďalšie termíny hlavného pojednávania boli následne zrealizované v dňoch 20. februára 2024,
19. júna 2024 a 21. júna 2024. Chyby prípravného konania predpokladané ust. § 252 ods. 2 Tr. por.

zistené neboli, obom obžalovaným bola obžaloba riadne doručená, obaja obžalovaní boli na jednotlivé
termíny hlavných pojednávaní riadne a včas predvolávaní, o čom svedčia doručenky založené v spise.
V predvolaní boli poučení o možnosti konať v ich neprítomnosti. Nejednalo sa o trestný čin, kde by horná
hranica prevyšovala desať rokov, obžalovaní neboli vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody.Obaja obžalovaní žiadali vykonať hlavné pojednávanie v ich neprítomnosti. Pokiaľ ide o obž. B., ten
podaním z 1. júna 2023 oznámil, že žiada v jeho neprítomnosti vykonať celé hlavné pojednávanie (v
spise na č. l. 874) a obž. B. vyjadroval súhlas s konaním v jeho neprítomnosti vo vzťahu ku každému

nariadenému termínu osve (v spise na č. l. 872, 898, 926). Okresný súd žiadostiam obžalovaných
vyhovel a postupom podľa § 252 ods. 2., ods. 3 Tr. por. rozhodoval o vykonaní hlavného pojednávania
(toho ktorého termínu) v ich neprítomnosti. Podľa zápisnice o úkone voči tomuto postup intervenujúci
prokurátor nič nenamietal, zakaždým s ním vyjadril súhlas.
21. Na základe skutočností rozvedených vyššie v texte vyhodnotil krajský súd námietky prokurátora

ako nedôvodné. Vykonaniu celého hlavého pojednávania v neprítomnosti oboch obžalovaných nebránili
žiadne zákonné prekážky.
22. Iné námietky voči konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, prokurátorka neuplatnila
a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd na hlavnom
pojednávaní vykonal dôkazy všetky dôkazy zákonným spôsobom.

K oslobodzujúcemu výroku
23. Krajský súd úvodom pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré

majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
24. Pokiaľ ide o napadnutý výrok, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, tieto
dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2

ods. 12 Tr. por. a dospel k správnemu záveru, že vina obžalovaných nebola preukázaná. Následne v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku je presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané ust. § 168 ods. 1 Tr. por. a keďže voči tejto

časti odôvodnenia napadnutého rozsudku nemá podstatné výhrady, tak si ho osvojuje bez potreby ho
na tomto mieste detailne opakovať.
25. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu, že obžalovaní neboli zo spáchania žalovaného
skutku jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností prokurátorkou usvedčení. Tu platí, že
na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú

sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky
okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných, ale súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom
vylučujú pochybnosť, že sa stal žalovaný skutok a že ho spáchali obžalovaní.
26. Všetky zostávajúce odvolacie námietky prokurátorky smerujú do spôsobu hodnotenia dôkazov

okresným súdom, kde prokurátorka polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a presadzuje
vlastnú verziu skutkového deja, ktorá korešponduje s obžalobou a je založená na inom hodnotení
vykonaných dôkazov. Z obsahu jej odvolania je zrejmé, že sa vôbec nestotožňuje s argumentáciou
okresného súdu, podľa nej nemá oporu vo vykonaných dôkazoch.
In abstracto

27. Pokiaľ ide o výhrady prokurátorky voči hodnoteniu dôkazov, krajský súd pripomína, že v
trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre
hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných
na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Tr. por. neupravuje

otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaných. Platí
zásadavoľnéhohodnoteniadôkazov,podľaktorejorgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

28. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda že ich hodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a
dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť lenpreto,žebysámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotiltieistédôkazysinýmdoúvahyprichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).

29. Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných

dôkazov,leboprocesdokazovania(atonielenzhľadiskahodnoteniaobsahujednotlivýchdôkazov,aleaj
z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických
úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať
v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne
ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada

vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,
aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
30. Pokiaľ ide o nepriame dôkazy, teória trestného práva i judikatúra súdov pripúšťa situácie, kedy na
odsúdeniepáchateľabudústačiťajnepriamedôkazy.Vtýchtosituáciáchjevšakpotrebnévždydôkladne
vyhodnotiť všetky okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mať k dispozícii nie iba jediný a osamotený

nepriamy dôkaz. Z existencie nepriamych dôkazov sa dá vyvodiť záver o ďalších skutočnostiach, ktoré
dohromady umožnia utvoriť logický záver o existencii trestnoprávne relevantnej skutočnosti, záver o
spáchaní skutku a o tom, kto ho spáchal. Nepriame dôkazy preto nemožno bez ďalšieho považovať
za horšie, menej vierohodné alebo menej spoľahlivé ako sú dôkazy priame. Inak povedané, výrok o
vine môže súd oprieť o nepriame dôkazy za situácie, že tieto nepriame dôkazy vo svojom súhrne tvoria

logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu, kedy sa jednotlivé nepriame dôkazy vzájomne dopĺňajú,
nadväzujú na seba a k preukázanej skutočnosti sú v takom príčinnom vzťahu , že umožňujú nielen záver
o tom, že páchateľom je určitá osoba, ale súčasne tiež vylučujú reálnu možnosť, že by páchateľom
mohla byť aj iná osoba.
In concreto

31. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd správne
skonštatoval, že skutok sa stal a že je trestným činom, nakoniec voči týmto záverom okresného súdu
strany žiadne výhrady nemali.
32. Rovnako správne okresný súd skonštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez
rozumných pochybností preukázané, že žalovaný skutok spoločným konaním spolu s už odsúdeným H.

I. spáchali práve obžalovaní A. B. a C. B.. Prečítaná výpoveď svedka H. I. z prípravného konania je síce
dôkazom zákonným (na vzdory námietkam obhajoby), čo správne na str. 13 napadnutého rozsudku
zdôvodnil okresný súd, avšak súčasne predstavuje aj podľa názoru krajského súdu v rozhodujúcej
miere podstatný dôkaz pre uznanie viny oboch obžalovaných, z ktorého dôvodu nemôže byť v tomto
konaní použitý voči nim, keďže nebol v priebehu trestného konania vykonaný ani raz kontradiktórnym

spôsobom.
33. Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami prokurátorky, že prečítaná výpoveď svedka
H. I. nepredstavuje rozhodujúci dôkaz o vine oboch obžalovaných. Ak totiž túto výpoveď svedka
zo štruktúry dôkazov vyradíme, tak zo zvyšných nepriamych dôkazov vieme ustáliť len toľko, že
sa skutok stal, že sa na jeho spáchaní podieľali viaceré osoby (4 až 5 osôb), ktoré nočný vrátnik

svedok M. nevedel vôbec identifikovať, a že sa časť odcudzených vecí neskôr našla v garáži, ktorú
v tom čase užíval okrem iných aj obž. B.. Ak by sme aj pripustili variant, že predmetnú garáž užíval
v kritickom čase výhradne obž. B., tak predsa len samotné prechovávanie časti odcudzených vecí
z neho hneď nerobí priameho páchateľa stíhaného trestného činu krádeže vlámaním do areálu družstva.
Ide len o domnienku prokurátorky, ktorá akokoľvek sa môže javiť ako logická, na jeho odsúdenie ako

priameho páchateľa krádeže nestačí. Nedá sa totiž rozumne vylúčiť, že sa časť odcudzených vecí do
jeho dispozície mohla dostať aj inak než priamou účasťou na krádeži, napr. tým, že predmetné veci
pre skutočných páchateľov iba vedome uschoval. V takom prípade by už nebol priamym páchateľom
zdrojového trestného činu, ale do úvahy by teoreticky prichádzal jeho postih podľa vtedy platného
a účinného Tr. zák. za trestný čin podielnictva, event. legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Treba ďalej

zdôrazniť, že obžalovaných s miestom činu nespája žiaden, ani len nepriamy dôkaz, keďže pri obhliadke
miesta činu neboli zaistené žiadne stopy, ktoré by vyzneli v neprospech obžalovaných. Dokonca ani
na odcudzených veciach zaistených v predmetnej garáži sa nenašli žiadne použiteľné stopy (odtlačky
prstov, DNA) patriace obžalovaným. Voči obž. B. je dôkazná situácia ešte slabšia, keďže nie je priamospájaný ani len s predmetnou garážou. Jeho spoluvinu stavia prokurátorka v zásade na tom, že sa
s obžalovaným mali v kritický večer pohybovať obaja spoločne.
34. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že okrem

prečítanej výpovede svedka H. I. zvyšné použiteľné dôkazy, na ktoré poukazuje prokurátorka
v odvolaní, sú nepriame a vôbec neumožňujú vysloviť jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver,
že spolupáchateľmi žalovaného skutku boli práve títo dvaja obžalovaní. Ak by sme aj pripustili
záver prokurátorky, že obhajobou navrhnutí a vypočutí svedkovia, či už príbuzní alebo blízki priatelia
obžalovaných vypovedajú tendenčne ohľadom účasti oboch obžalovaných na rybačke v kritickom čase

s cieľom poskytnúť im alibi, tak stále platí, že absencia alibi nerovná sa záveru, že sú spolupáchatelia
súdeného trestného činu. Obžalovaní totiž nemusia dokazovať svoju nevinu, ale prokurátorka im musí
dokázať, že to práve oni dvaja v kritický večer spolu s už odsúdeným I. ukradli veci z areálu družstva
a musí to preukázať spôsobom, ktorý bude nepochybný, vylučujúci akúkoľvek inú alternatívu skutkového
deja, čo na podklade zvyšných nepriamych dôkazov ani podľa názoru krajského súdu možné nie je.
35. Krajský súd preto otázku viny uzatvára s tým, že výsledky dokazovania vykonaného v konaní pred

okresným súdom skutočne neumožňovali dospieť k jednoznačnému a nepochybnému záveru, že skutok
opísaný v obžalobe spáchali aj obž. B. a B. (spoločným konaním s už odsúdeným H. I.). V tomto
smere existujú aj po vykonaní dokazovania v rozsahu návrhov prokurátorky také rozumné pochybnosti,
ktoré správne viedli okresný súd k aplikácii zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech
obžalovaných) a vo výsledku k oslobodeniu oboch obžalovaných spod obžaloby postupom podľa § 285

písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali.
K nároku na náhradu škody
36. Okresný súd postupoval správne aj vtedy, keď poškodeného postupom podľa § 288
ods.3Tr.por.odkázalsjehonárokomnanáhraduškodynacivilnýproces,pretoževprípadeoslobodenia
spod obžaloby ide o obligatórny procesný postup súdu.

Záverečné zhrnutie
37. Na základe vyššie uvedeného krajský súd sumarizuje, že štruktúra použiteľných a usvedčujúcich
nepriamych dôkazov je v tejto trestnej veci natoľko slabá, že neumožňuje vysloviť nepochybný
a jednoznačný záver o tom, že žalovaný skutok spáchali práve títo obžalovaní. I keď indície v tomto
smere sú, na ich usvedčenie v zhode s názorom okresného súdu chýba taká komplexná sústava

dôkazov, ktorá by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím nenarušená a vo svojom celku by
nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčovala z jeho spáchania aj
obžalovaných, ale súčasne by rozumne vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru.
38. Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom
podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.

39. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.