Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200343
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200343.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej, v
právnej veci žalobcu v 1. rade: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., žalobcu v 2.
rade: E. A. F. G., B. nar. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX D., spoločne právne zastúpení: LS Legal, s.r.o.,
Krivá 2995/21, 040 01 Košice, IČO: 47 706 171, proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v
Bratislava, Vazovova 5, 812 43 Bratislava, IČO: 00 397 687, právne zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan,
advokát, Vajanského 10, 917 01 Trnava, IČO: 42 403 375, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia
akademického senátu žalovaného č. 1.1/2020 zo dňa 03.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 16.01.2020 sa konali voľby do zamestnaneckej časti Akademického senátu
Fakulty informatiky a informačných technológií (ďalej len „FIIT“) žalovaného na funkčné obdobie

2019-2023 (ďalej len „predmetné voľby“) vyhlásené uznesením Akademickým senátom žalovaného č.
7.3/2019 dňa 28.10.2019. V predmetných voľbách kandidoval žalobca v 1. rade za Ústav počítačového
inžinierstva a aplikovanej informatiky FIIT a žalobca v 2. rade za Ústav informatiky, informačných
systémov a softvérového inžinierstva FIIT. Volebná komisia Akademického senátu žalovaného pre
predmetné voľby dňa 16.01.2020 vyhlásila výsledky predmetných volieb tak, že voľby vyhlásila za
neplatné. V protokole z predmetných volieb volebná komisia uviedla, že:
- počet oprávnených voličov bol 63, počet hlasovacích lístkov vydaných voličom 51 a počet odovzdaných

hlasovacích lístkov volebnej komisii 51;
- po ukončení volieb pri sčítaní hlasovacích lístkov zistila, že počet podpísaných voličov na doručenom
„Zozname členov akademickej obce ku dňu 09.01.2020“ je 50.
Na základe zistených údajov volebná komisia konštatovala, že počet vydaných a odovzdaných
hlasovacích lístkov volebnej komisii nie je v súlade s počtom podpísaných voličov, na základe čoho
vyhlásila predmetné voľby za neplatné.

2. Žalobca v 2. rade podal dňa 17.01.2020 predsedníčke volebnej komisie žiadosť
o preskúmanie výsledku predmetných volieb a o zabezpečenie dôkazných prostriedkov, v ktorej
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/0 9-113, PL. ÚS 50/2018-62a požiadal o preskúmanie výsledkov volieb a o zabezpečenie listinných dôkazov týkajúcich sa
predmetných volieb.

3. Akademický senát žalovaného na mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 03.02.2020
uznesením č. 1.1/2020 schválil protokol z predmetných volieb ako aj vyhlásenie výsledkov predmetných
volieb. Uvedené uznesenie bolo schválené v rámci bodu programu 4 po diskusii, v ktorej vystúpil aj
žalobca v 2. rade, ktorý na otázku, či vie konkretizovať vo svojej sťažnosti podanej proti výsledku volieb,
ktorý zákon o voľbách volebná komisia porušila, aby komisia vedela porušenie ustanovení konkrétneho

zákona o voľbách preskúmať, odpovedal, že číslo zákona nevie doplniť. V rámci mimoriadneho
zasadnutia Akademického senátu konaného dňa 03.02.2020 bolo pod bodom 6 uznesením č. 3.1/2020
schválené opakovanie riadnych volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu FIIT žalovaného
na funkčné obdobie 2019-2023.

II.
Žaloba

4. Žalobca v 1. rade a v 2. rade podali dňa 24.02.2020 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu,
ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia uznesenia Akademického senátu žalovaného

č. 1.1/2020 zo dňa 03.02.2020 a priznania náhrady trov konania. K skutkovému stavu uviedli, že
po uskutočnení predmetných volieb dňa 16.01.2020 sa očakávalo vyhlásenie ich výsledkov hneď
nasledujúci deň tak, ako to bolo uvedené aj v bode 8 Organizačných pokynov a harmonogramu na
prípravu a priebeh predmetných volieb a čl. 4 ods. 16 Zásad volieb do Akademického senátu FIIT zo dňa
03.02.2004 (ďalej len „Zásady volieb“) v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.10.2019. K zverejneniu dokumentu

označeného ako vyhlásenie výsledkov volieb došlo 17.01.2020, pričom volebná komisia vyhlásila, že
voľby sú neplatné, čo však nebolo nijako zdôvodnené. Vyhlásenie výsledkov volieb, ktorého jediným
predmetom bolo vyhlásenie volieb za neplatné (bez akéhokoľvek preskúmateľného odôvodnenia) však
nie je možné považovať za zverejnenie skutočných výsledkov volieb, ale namiesto vyhlásenia výsledkov
volieb ide o nepreskúmateľné rozhodnutie volebnej komisie, na ktoré nemala žiadnu právomoc a z tohto

dôvodu je nulitné. Podľa žalobcov volebná komisia do dňa podania žaloby nesplnila povinnosť vyhlásiť
výsledok volieb, napriek existencii formálneho dokumentu označeného ako Vyhlásenie výsledkov volieb.

5. Z volieb bol v zmysle Zásad volieb vyhotovený volebnou komisiou aj dokument označený ako protokol
o výsledku volieb zo dňa 16.01.2020. Tento dokument však bol vyhotovený v rozpore s čl. 4 ods. 16

Zásad volieb; predovšetkým neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré protokolu predpisujú zásady volieb
(napr. zoznam kandidátov s uvedením počtu hlasov). Ide pritom o náležitosti, ktoré sú podstatné z
hľadiska možnej preskúmateľnosti dopadu akýchkoľvek nezrovnalostí vo volebnom procese. Protokol
navyše nebol zverejnený, pričom práve v protokole sa nachádzalo striktné zdôvodnenie vyhlásenia
volieb za neplatné a to, že počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii nie je

v súlade s počtom podpísaných voličov. Z obsahu protokolu je zrejmé, že nespĺňa požiadavky čl. 4
ods. 17 Zásad volieb, v ktorých je uvedené nasledovné: „Volebná komisia spíše protokol o voľbách do
senátu, v ktorom uvedie: označenie volieb, dátum a miesto konania volieb, počet oprávnených voličov,
počet hlasovacích lístkov, vydaných voličom, počet odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii,
počet platných a neplatných hlasovacích lístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných

platných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov zamestnaneckej časti senátu a zoznam
kandidátov, ktorí boli zvolení za členov študentskej časti senátu, mená a podpisy predsedu a členov
volebnej komisie. Odporúčaný vzor protokolu tvorí prílohu č. 2 týchto Zásad volieb FIIT.“ Volebná komisia
tak opätovne (potom, ako riadne nesplnila svoju povinnosť zverejniť výsledky volieb) nesplnila svoju
povinnosť, pretože v protokole neuviedla nasledujúce údaje: počet platných a neplatných hlasovacích

lístkov, zoznam kandidátov s uvedením počtu získaných platných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí
boli zvolení za členov zamestnaneckej časti senátu a zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov
študentskej časti senátu. Žalobcovia požiadali súd, aby žalovanému v zmysle § 127 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) uložil povinnosť predložiť
súdu hlasovacie lístky a iné dokumenty z volieb nevyhnutné pre ich riadne vyhodnotenie a to za

účelom komplexného zistenia skutkového stavu predmetnej veci a predídeniu prípadnej trestnej činnosti
spočívajúcej v znehodnotení, či manipulácii s hlasovacími lístkami.6. Podľa žalobcov napadnuté rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu nezákonné z dôvodov
uvedených v § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) SSP, a teda, že ho vydal orgán, ktorý na to nebol
zo zákona oprávnený, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa platnej legislatívy sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie
a vedecké ustanovizne s právnou subjektivitou, ktoré poskytujú vzdelávanie v rámci akreditovaných
študijných programov. Vysoká škola a jej fakulty bez ohľadu na to, či je verejná, súkromná alebo
štátna, robí výkon samosprávnych aktivít a prenesený výkon štátnej správy. V oboch prípadoch to

vysoká škola a jej fakulty robia buď formou individuálnych správnych aktov alebo formou interných
normatívnych aktov. Preskúmateľné v plnom rozsahu podľa ustanovení SSP sú individuálne správne
akty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy a to bez ohľadu na to či budú mať súkromnoprávny
alebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty, ktoré predstavujú výkon samosprávnych
aktivít, sú preskúmateľné súdom do tej miery, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom
a medzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 9. 2018, sp. zn. 10Sžk/42/2017).

7. Žalovaný je verejnou vysokou školou v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VŠ“).
V zmysle čl. 9 ods. 1 písm. j) Štatútu žalovaného do samosprávnej pôsobnosti žalovaného patrí

voľba členov orgánov akademickej samosprávy žalovaného. Pričom v čl. 9 ods. 2 Štatútu žalovaného
je základom akademickej samosprávy žalovaného akademická obec, ktorá volí a odvoláva členov
Akademického senátu žalovaného. Keďže žalobcovia sú súčasťou akademickej obce a navyše zároveň
boliajkandidátmivpredmetnýchvoľbách,takichaktívnalegitimáciajenepochybná,nakoľkoschválením
napadnutého uznesenia žalovaným a protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahu do ich práv

ako voličov ako aj do ich subjektívneho práva vykonávať mandát zvoleného člena akademického
FIIT, ktoré je verejným subjektívnym právom žalobcov, teda došlo k zásahu do základného práva
podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžk/42/2017 a sp. zn. 4Sžk/7/2018, kde sa uvádza, že právo vykonávať
mandát zvoleného člena akademického senátu je verejným subjektívnym právom, ktoré je v rovine

zákonnej garantované § 23 ods. 2 písm. f) v spojení s § 26 ods. 2 zákona o VŠ a je vyústením
všeobecného ústavne garantovaného práva zakotveného v článku 30 Ústavy Slovenskej republiky,
ktoré zabezpečuje občanom právo podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho alebo pasívneho
volebného práva. Postup volebnej komisie (nezverejnenie výsledkov volieb, vyhotovenie protokolu
bez podstatných náležitostí) vyvoláva odôvodnené pochybnosti o tom, či volebná komisia vynaložila

potrebnú starostlivosť na to, aby voľby prebehli riadne a splnila svoje povinnosti tak, aby ochránila
základné ústavné právo voliť a byť volený.

8. Žiadny zákonný, ani vnútorný predpis akademickej samosprávy nedáva volebnej komisii právomoc
rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti volieb do akademického senátu žalovaného. Ide o zrejmé

prekročenie právomoci volebnej komisie, ktorá rozhodla o niečom, o čom jej v zmysle zákonných a
interných predpisov neprináleží rozhodovať. V zmysle ustálenej právnej doktríny, takéto rozhodnutie je
rozhodnutím ničotným a nezakladá žiadne právne účinky. Inými slovami, volebná komisia rozhodla o
niečom o čom rozhodnúť nesmela, navyše toto rozhodnutie ani neodôvodnila a nesplnila si povinnosti,
ktoré jej ukladajú Zásady volieb ako aj organizačné pokyny. Volebná komisia, ak svojim postupom

spôsobila alebo pripustila vznik určitej nezrovnalosti vo volebnom procese (nesprávne zaevidovanie sa
voličov), nemôže byť v demokratickom právnom štáte súčasne aj arbitrom, ktorý vlastné pochybenie/
opomenutieprávnekvalifikujeabezakéhokoľvekodôvodneniavynesierozhodnutieoprávnomnásledku
–neplatnostivolieb.Jevpríkromrozporesústavnouochranouprávavoliťabyťvolený,ktoréjezákladom
každého demokratického zriadenia, aby orgán, ktorý organizačne zabezpečuje a zodpovedá za riadny

priebeh volieb súčasne rozhodoval o tom, či voľby sú alebo nie sú platné. Takýto prístup by priamo
vyzýval na marenie volieb a porušovanie volebného práva kandidátov a voličov. Volebná komisia svojim
postupom presunula následky svojho postupu na voličov a kandidátov a rozhodla o tom, že neprizná
ich volebnému aktu žiadne následky. Ak by orgány akademickej samosprávy vychádzali z predpokladu,
že volebná komisia má právomoc vyhlásiť voľby za neplatné (dokonca rozhodnutím bez akéhokoľvek

odôvodnenia a s nepreskúmateľným obsahom), a tento predpoklad uznali ako právny základ pre nové
voľby, založili by tým precedens nezlučiteľný s princípmi demokratického právneho štátu, ktorý by pritom
predstavoval enormné riziko opakovaných a pravidelných zásahov do základného práva kandidátov
na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.Do času, kým volebná komisia nesplní svoje povinnosti riadne vyhotoviť protokol o výsledku volieb a
riadne zverejniť výsledky volieb v zmysle platných právnych a vnútorných predpisov Akademický senát
žalovaného nebude mať možnosť preskúmateľným spôsobom posúdiť: (i) či nesúlad medzi počtom

vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov volebnej komisii s počtom podpísaných voličov možno
klasifikovať ako tak hrubé a závažné porušenie volebného procesu dosahujúce intenzitu, ktorá musela
mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb (teda na prejav skutočnej vôle voličov) a ak bude mať za
to, že áno, (ii) či má vôbec právomoc rozhodnúť o platnosti volieb (nakoľko vo vnútorných dokumentoch
absentuje úprava tejto otázky a priamo zo zákona o VŠ mu takáto kompetencia neprináleží). Uznesenie

akademického senátu žalovaného č. 1.1/2020 zo dňa 03.02.2020 bez akéhokoľvek preskúmateľného
odôvodnenia schvaľuje rozhodnutie volebnej komisie, ktoré nespadá do jej právomoci a navyše
rozhodnutie ako také je v dôsledku protiprávneho postupu volebnej komisie nepreskúmateľné.

III.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.06.2020 uviedol, že skutkový stav týkajúci sa predmetných
volieb je opísaný v protokole vydanom volebnou komisiou dňa 16.01.2020 a pozostáva z číselných
údajov, ktoré žiadne ďalšie zisťovania nemôžu zmeniť, a preto dostatočnosť zistenia skutkového stavu

je objektívne nemenná. Ku dňu podania vyjadrenia žalovaného boli už uskutočnené následné voľby
do samosprávnych orgánov žalovaného, ktoré pôvodne napadnutým rozhodnutím boli vyhlásené za
neplatné. V týchto nových voľbách kandidovali aj obaja žalobcovia. Aj táto skutočnosť preukazuje
neexistenciu oprávnenosti právneho záujmu na riešení predmetnej veci podľa SSP. Uviedol tiež, že
rozhodnutie,ktoréžalobcovianapádajú,niejerozhodovaním,ktorýmbyžalovanývykonávalsamostatne

alebo prenesene niektorú oblasť verejnej správy. Žalobu navrhol zamietnuť.

IV.
Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcov, duplika žalovaného

10.Žalobcovia v replike zo dňa 14.07.2020 poukázali na to, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej
zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti záujmovej
samosprávy, ktorej rozsah vymedzuje § 6 zákona o VŠ. Dali do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/7/2018, podľa ktorého : „základné právo uchádzať sa o verejnú funkciu

nemožno vzťahovať reštriktívne len na verejné funkcie v štátnej správe alebo v územnej samospráve.
Podľa Nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 75/01 zo dňa 22. augusta 2002 medzi verejné funkcie v
zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy SR patrí aj funkcia rektora vysokej školy, t.j. orgánu záujmovej samosprávy.
S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (Nález sp. zn. II. US48/97 zo dňa 07.01.1998) neexistuje
rozumnýdôvod,prečobysazaverejnúfunkciunemalapovažovaťajfunkciačlenaakademickéhosenátu

verejnej vysokej školy, resp. jej fakulty tak, ako sa za verejnú funkciu považuje napr. funkcia poslanca
Národnej rady SR alebo poslanca obecného zastupiteľstva, ktoré sú takisto kreované na základe volieb.“
Uviedli tiež, že samotným uskutočneným nových volieb ich právny záujem nemôže zaniknúť, keďže
ako v čase podania žaloby, tak aj v čase podania repliky sú rovnako dotknuté ich práva, do ktorých
bolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím žalovaného. Právny záujem na riešení predmetného sporu

netreba zamieňať s právnymi dôsledkami, ktoré by najmä v prípade priznania odkladného účinku žaloby
pred novým voľbami, boli odlišné ako v čase, keď už medzičasom došlo aj k uskutočneniu nových volieb.
Navyše,akbyvkrajnomprípadesúdzamietolžalobuzdôvodu,žebysastotožnilsnázoromžalovaného,
že žalobcovia stratili právny záujem na riešení predmetného sporu, znamenalo by to nebezpečný
precedens, že akékoľvek (nezákonné) voľby vedia byť v každom prípade zahojené novými voľbami,

nakoľko rýchlosť nášho súdneho systému by nevedela takmer nikdy zabezpečiť efektívnu ochranu a tak
v období medzi (nezákonnými) voľbami a novými voľbami by vykonávali (nezákonne) zvolení senátori
mandát, ktorého zákonnosť by nikdy nemohla byť riadne posúdená.

11. Žalobcovia repliku doplnili vyjadrením zo dňa 20.08.2021, v ktorom uviedli, že boli súčasťou

akademickej obce a obaja boli aj kandidátmi v predmetných voľbách, takže je nepochybné, že ich práva
boli priamo zasiahnuté rozhodnutím žalovaného. Z toho vyplýva, že ich aktívna legitimácia je daná.12. Žalovaný v duplike zo dňa 18.03.2022 zotrval na svojich vyjadreniach a zdôraznil, že porušením
pasívneho volebného práva nemôže byť skutočnosť, že výsledky volieb nedopadnú podľa vôle
kandidátov. Navrhol žalobu odmietnuť ako neprípustnú alebo zamietnuť ako nedôvodnú.

V.
Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

18. Podľa čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“)
1. Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich
zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do

orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
2. Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.
3. Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu
volebného práva ustanoví zákon.
4. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona o VŠ vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké
ustanovizne.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o VŠ poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru

vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú
osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy,
kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti.
Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.

21. Podľa § 1 ods. 3 zákona o VŠ hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie
vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.

22. Podľa § 3 zákona o VŠ akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní
pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší

zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce
vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia
akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona o VŠ na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a

akademické práva: právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený.

24. Podľa § 6 ods. 3 zákona o VŠ podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj
postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).25. Podľa § 7 písm. a) zákona o VŠ orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:
akademický senát verejnej vysokej školy.

26. Podľa § 9 ods. 1 písm. zákona o VŠ akademický senát verejnej vysokej školy:
s)vykonávapočasnevyhnutnejdobypôsobnosťakademickéhosenátufakultyzapodmienokavrozsahu
ustanovenom štatútom verejnej vysokej školy,
t) plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov verejnej vysokej školy.

27. Podľa § 15 ods. 1 písm. g) zákona o VŠ verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy: zásady
volieb do akademického senátu verejnej vysokej školy.

28. Podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona o VŠ do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí voľba členov
orgánov akademickej samosprávy fakulty.

29. Podľa § 24 písm. a) zákona o VŠ orgány akademickej samosprávy fakulty sú akademický senát
fakulty.

30. Podľa § 25 ods. 1 zákona o VŠ akademická obec fakulty je základom akademickej samosprávy

fakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty (§ 26 ods. 2).

31. Podľa § 25 ods. 2 zákona o VŠ akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní
pracovníci zaradení na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený
týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej

školy (zamestnanecká časť akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch
uskutočňovaných na fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty).

32. Podľa § 26 ods. 2 zákona o VŠ akademický senát fakulty sa člení na zamestnaneckú časť
a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty volia v priamych

tajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členov študentskej časti
akademického senátu fakulty volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce
fakulty. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej
časti akademickej obce fakulty. Členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len
člen študentskej časti akademickej obce fakulty.

33. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o VŠ akademický senát fakulty schvaľuje na návrh dekana
vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a g) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 33
ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými vnútornými predpismi
verejnej vysokej školy; schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy

fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d).

34. Podľa čl. 4 (Spôsob volieb členov senátu) ods. 1 prvá veta Zásad volieb voľby do senátu fakulty
organizuje volebná komisia.

35. Podľa čl. 4 ods. 7 Zásad volieb termín volieb do senátu stanoví senát.

36. Podľa čl. 4 ods. 16 Zásad volieb volebná komisia zvyčajným spôsobom zverejní výsledky volieb
najneskôr deň po ich ukončení.

37. Podľa čl. 4 ods.1 Zásad volieb volebná komisia spíše protokol o voľbách do senátu, v ktorom uvedie
dátum a miesto konania volieb, počet vydaných, odovzdaných a platných hlasovacích lístkov, zoznam
kandidátov s uvedením počtu získaných hlasov, zoznam zvolených členov senátu v zamestnaneckej
časti a zoznam zvolených členov v študentskej časti, mená a podpisy predsedu a členov volebnej
komisie.

38. Podľa Dodatku č.1 k Zásadám volieb zo dňa 03.02.2004 do Akademického senátu FIIT žalovaného
schváleného Akademickým senátom žalovaného v Bratislave dňa 28.10.2019, kedy nadobudol dodatok
platnosť a účinnosť:bod 22. V článku 4 v bode 16 sa za slová „ zverejní výsledky volieb“ vkladajú slová: „na webovom sídle
fakulty v súlade so schváleným harmonogramom volieb“
bod 23. Článok 4 bod 17 sa nahrádza novým textom, ktorý znie: „Volebná komisia spíše protokol

o voľbách do senátu, v ktorom uvedie: označenie volieb, dátum a miesto konania volieb, počet
oprávnených voličov, počet hlasovacích lístkov, vydaných voličom, počet odovzdaných hlasovacích
lístkovvolebnejkomisii,početplatnýchaneplatnýchhlasovacíchlístkov,zoznamkandidátovsuvedením
počtu získaných platných hlasov, zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov zamestnaneckej časti
senátu a zoznam kandidátov, ktorí boli zvolení za členov študentskej časti senátu, mená a podpisy

predsedu a členov volebnej komisie. Odporúčaný vzor protokolu tvorí prílohu č. 2 týchto Zásad volieb
FIIT.“

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

39. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých

je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/64/2020,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.

BA-1S/64/2020.

40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd
rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 15.05.2025.

41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia Akademického senátu žalovaného, ktorým na

mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 03.02.2020 uznesením č. 1.1/2020 schválil protokol z
predmetných volieb ako aj vyhlásenie výsledkov predmetných volieb.

42. V prejednávanej veci bolo potrebné najskôr sa vysporiadať s otázkou, či je žalobou napadnuté
uznesenie Akademického senátu žalovaného spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nasledovné právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyjadrené v uznesení zo dňa 05.11.2018, sp. zn. 4Sžk/7/2018, od ktorých nevidel žiaden
rozumný dôvod sa v prejednávanej veci odkloniť, preto ich na túto vec aplikoval pri zodpovedaní vyššie
nastolenej otázky:
„ 5.25 Kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že vysoké školy majú osobitné postavenie

v štruktúre záujmovej samosprávy. Podľa platnej legislatívy sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie
a vedecké ustanovizne s právnou subjektivitou, ktoré poskytujú vzdelávanie v rámci akreditovaných
študijných programov. Vysoká škola a jej fakulty bez ohľadu na to, či je verejná, súkromná alebo
štátna, robí výkon samosprávnych aktivít a prenesený výkon štátnej správy. V oboch prípadoch to
vysoká škola a jej fakulty robia buď formou individuálnych správnych aktov alebo formou interných

normatívnych aktov. Preskúmateľné v plnom rozsah podľa ustanovení SSP sú individuálne správne
akty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy a to bez ohľadu na to, či budú mať súkromnoprávny
alebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty, ktoré predstavujú výkon samosprávnych
aktivít, sú preskúmateľné súdom do tej miery, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom a
medzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom (Baricová, J. a kol.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s. 60-61).

5.26 Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s tvrdením sťažovateľov, že právo vykonávať mandát
zvoleného člena akademického senátu je verejným subjektívnym právom, ktoré je v rovine zákonnejgarantované § 23 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 26 ods. 2 zákona o vysokých školách a je vyústením
všeobecného ústavne garantovaného práva zakotveného v článku 30 Ústavy SR, ktoré zabezpečuje
občanom právo podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho alebo pasívneho volebného práva.

Zvolený člen akademického senátu fakulty má potom právo, ako člen tohto kolektívneho orgánu,
podieľať sa počas svojho funkčného obdobia (§ 26 ods. 4 zákona o vysokých školách) na výkone
pôsobnosti akademického senátu (§ 27 zákona o vysokých školách). Do takto definovaného verejného
subjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty nemôže byť zo strany ktoréhokoľvek
orgánu verejnej správy zasiahnuté inak, než pri rešpektovaní článku 2 ods. 2 Ústavy SR t. j. iba v

prípadoch a v medziach ustanovených zákonom a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti
nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že predmetný článok sa vzťahuje len na štátne orgány, nakoľko
tejto úprave podliehajú okrem štátnych orgánov aj všetky orgány verejnej moci.

5.27 Predmetom súdneho konania je tvrdený zásah žalovaného do verejného subjektívneho práva
sťažovateľov na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty, pričom je vhodné upozorniť na to, že

ochrana sa nevzťahuje len na proces získania mandátu voľbou, ale tiež na možnosť mandát vykonávať,
nakoľko v opačnom prípade, by išlo len o formálne právo s absenciou materiálneho ústavného obsahu.
Podstatným obsahom verejného subjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty je
právo byť prítomný na rokovaniach akademického senátu fakulty, právo vyjadrovať sa ku všetkým
otázkam patriacim do právomoci AS, právo klásť otázky a žiadať vysvetlenia na zasadnutiach či právo

hlasovať a predkladať návrhy. Do tohto práva sťažovateľov bolo prijatím preskúmavaného rozhodnutia
v predmetnej veci zasiahnuté.

5.28 Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd dáva do pozornosti ustálenú prax súdov v
Českej republike v obdobných veciach, aj vzhľadom na ich obdobnú právnu úpravu správneho súdnictva

zakotvenú v zákone č. 150/2002 Sb. soudní řád správní: „Zvolený člen akademického senátu fakulty má
právo, jakožto člen tohoto kolektivního orgánu, podílet se po dobu svého funkčního období (§ 26 odst.
3 věta první zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách) na výkonu působnosti akademického senátu
(§ 27 téhož zákona). Veřejnému subjektivnímu právu na pokojný výkon mandátu člena akademického
senátufakultyodpovídápovinnostvysokéškolytotoprávorespektovat.Pokudsevysokáškolarozhodne

do tohoto práva zasáhnout, musí být tento zásah v souladu s čl. 2 <.).“

43. Na základe vyššie uvedeného právneho názoru najvyššej súdnej inštancie správny súd napadnuté
uznesenie Akademického senátu žalovaného posudzoval ako individuálny správny akt vydaný

v súvislosti s realizáciou predmetných volieb a v kontexte žalobcami tvrdeného zásahu do ich verejného
subjektívneho práva garantovaného v čl. 30 Ústavy SR a v § 23 ods. 2 písm. f) v spojení s § 26 ods. 2
zákona o VŠ ho podrobil správnemu súdnemu prieskumu.

44. Z obsahu žaloby správny súd zistil, že žalobcovia svoje námietky smerovali predovšetkým k výkonu

právomocivolebnejkomisie,ktorejvyčítaliviacerépochybenia,konkrétnenedostatokprávomocivyhlásiť
predmetné voľby za neplatné ako aj nedostatky v obsahu zverejneného protokolu z volieb a nedostatky
procesného charakteru.

45.Správny súd zdôrazňuje, že žalobcovia vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu Akademického

senátu žalovaného neuviedli, z akého právneho predpisu – či už všeobecne záväzného alebo
interného predpisu, odvodzujú dohľadovú resp. revíznu (druhostupňovú) právomoc Akademického
senátu žalovaného zrušiť vyhlásenie výsledkov predmetných volieb, ktoré uskutočnila volebná komisia
a zrušiť protokol z volieb. Je potrebné uviesť, že Zásady volieb zverujú úplne jednoznačne volebnej
komisii kompetenciu organizovať predmetné voľby, vyhlásiť ich výsledky a spísať protokol. Aj Štatút FIIT

( čl. 8 ods. 11) odkazuje na Zásady volieb pri postupe voľby člena Akademického senátu FIIT.

46. Podľa názoru správneho súdu žalobca v 1. a v 2. rade nie sú priamo dotknutí a ukrátení na
svojich subjektívnych právach žalobou napadnutým rozhodnutím Akademického senátu žalovanéhov tom zmysle, že by to ovplyvnilo ich právnu pozíciu alebo spôsobilo zmenu ich vlastného právneho
postavenia. Preto im podľa názoru správneho súdu nesvedčí aktívna žalobná legitimácia podľa § 178
ods. 1 SSP.

XX. Nesporné ukrátenie na subjektívnych právach je nutné chápať v dvoch rovinách, a to rovine
subjektívneho práva a jeho ukrátenia. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo
právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami, fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou
správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva

nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú
jej právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jej právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 2/2011, z 24. februára 2011). (J., K.. § 178 [Žalobná
legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny
súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 877.)

48. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím bolo
priamozasiahnutédoprávaleboprávomchránenýchzáujmovpríslušnejfyzickejaleboprávnickejosoby.
Inakpovedané,aktívnažalobnálegitimáciafyzickejaprávnickejosobymusíbyťdanáprevšetkyprípady,
keď je dotknutá ich právna sféra. S tým spojený negatívny dosah, ujma či škoda na strane žalobcu mohla
síce aj nastať, ale postačí i jej hrozba či potenciálna možnosť (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS

259/2011, zo 4. júla 2012). Uvedené je dané tým, že ukrátenie na subjektívnych právach má primárne
objektívnu povahu. Súčasťou konania o všeobecnej správnej žalobe nie je preto v zásade zisťovanie
konkrétnej výšky ujmy či škody na strane žalobcu. Nejde pritom o preukázanie toho, či sa žalobou
napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo konštituovali, či deklarovali
práva alebo povinnosti žalobcu, ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia podľa tvrdenia žalobcu

v žalobe negatívne prejavili v jeho právnej sfére (napr. rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, sp.
zn. 2Afs 4/2011 z 22. februára 2011). (J., K.. § 178 [Žalobná legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK,
Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H.
Beck, 2018, s. 877.)

49. Žalobcovia namietajú nezákonnosť uznesenia Akademického senátu žalovaného, ktorým schválil
protokol ako aj vyhlásenie výsledkov volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu FIIT
žalovaného na obdobie 2019-2023, ktoré volebná komisia v čase pred vydaním tohto rozhodnutia
vyhlásila za neplatné. Podľa názoru správneho súdu napadnutým rozhodnutím Akademického senátu
žalovanéhoneboližalobcoviaukrátenínasvojichsubjektívnychprávachspočívajúcichvprávenaprístup

k funkcii realizovanom formou práva kandidovať vo voľbách ako aj práva voliť, pretože napadnuté
rozhodnutie Akademického senátu žalovaného žiadnym spôsobom nezmenilo právne postavenie
žalobcov, ktoré fakticky nastalo už vyhlásením výsledkov volieb volebnou komisiou.

50. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ Akademický senát žalovaného na tom istom zasadnutí, na

ktorom schválil vyhlásenie výsledkov a protokol z predmetných volieb, vyhlásil tiež v nadväznosti na
neplatnosť volieb zo dňa 16.01.2020 voľby nové, vyhlásením nových volieb došlo k zmene právneho
postavenia pre žalobcov, ktorí tak mohli voliť a byť volení. K tejto zmene právnej situácie by prišlo aj bez
dodatočného schválenia protokolu a výsledkov predmetných volieb Akademickým senátom žalovaného,
pretože dodatočné administratívne schválenie vyhlásenia výsledkov volieb realizovaných a organizačne

zabezpečených volebnou komisiou a následné vyhlásenie nových volieb sú situácie s rozličnými
právnymi dôsledkami.

51. Správny súd na základe vyššie uvedeného zistil nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcov,
ktorí ani sami v žalobe netvrdili, ako konkrétne malo uznesenie Akademického senátu žalovaného

zmeniť ich právne postavenie alebo spôsobiť dotyk na ich subjektívnych právach.

XX. S poukazom na vyššie uvedené závery súd nevyhovel návrhu žalobcov na uloženie edičnej
povinnosti žalovanému, aby predložil súdu hlasovacie lístky a iné dokumenty z volieb nevyhnutné pre
ich riadne vyhodnotenie, a to za účelom komplexného zistenia skutkového stavu predmetnej veci a

predídenia prípadnej trestnej činnosti spočívajúcej v znehodnotení, či manipulácii s hlasovacími lístkami.
Pokiaľ mali žalobcovia podozrenie zo spáchania trestného činu, toto bolo potrebné riešiť prostriedkami
trestného práva a nie prostriedkami v správnom súdnom konaní. Správny súd pre úplnosť uvádza, ženepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci dopĺňať dokazovanie s poukazom na § 120 ods.
1 písm. a) SSP.

53. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému priznal voči
žalobcovi v 1. a 2. rade právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu
(§ 439 ods. 3 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.