Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Šupenová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Pc/5/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625200623
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625200623.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Lucia Šupenová vo veci navrhovateľa – povinného z
výživného: A. B., nar XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C., štátny občan SR a oprávneného z
výživného: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XX, XXX XX E., štátny občan SR, v konaní o návrhu
o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa – povinného z výživného pána A. B., nar.
XX.XX.XXXX voči plnoletému dieťaťu – oprávnenému z výživného D. C., nar. XX.XX.XXXX určenú
rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. 8C/47/2013-45 zo dňa 20.11.2013 vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom
12.02.2025.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ - otec plnoletého dieťaťa a povinný z výživného sa svojím návrhom doručeným
Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „tunajší súd“)
dňa 12.02.2025 domáhal zrušenia výživného na plnoleté dieťa - oprávneného z výživného D. C.,
nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
podľa osobitného zákona, určenú rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. 8C/47/2013-45 zo dňa
20.11.2013.
Svoj návrh odôvodnil plnoletosťou oprávneného z výživného, ako aj schopnosťou samostatne sa živiť.
2. Vyživovacia povinnosť povinného bola určená rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k.
8C/47/2013-45 zo dňa 20.11.2013 právoplatným dňa 27.12.2013, ktorým súd schválil rodičovskú
dohodu a zveril maloletého D. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke F. C.,
nar. XX.XX.XXXX a otca zaviazal povinnosťou prispievať výživným vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona od 20.05.2010, ktoré je splatné vždy do 25. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 20.05.2010 do 31.10.2013 v sume 930,- Eur súd povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia tak, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a prvú splátku zaplatí do 25.12.2013.
Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravil.
3. Z písomnej odpovede ÚPSVaR Lučenec zo dňa 18.02.2025 a 19.02.2025 má tunajší súd za
preukázané, že povinný z výživného je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01.05.2023 až
k dnešnému vo výške 87 ,- Eur mesačne. Naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
20.03.2023 do 08.05.2023 – vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom. (č.l. 28 a 47 spisu)Oprávnený z výživného nie je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Pre menovaného úrad
vypláca štátne sociálne dávky – prídavok na dieťa žiadateľke: F. C., nar. XX.XX.XXXX. (č.l. 37 spisu)
4. Z lustrácie ORPZ v Lučenci, ODI v evidencii vozidiel zo dňa 18.02.2025 má súd za osvedčené, že
tak navrhovateľ, ako ani oprávnený z výživného nie sú vlastníkmi a ani držiteľmi osobného motorového
vozidla. (č.l. 32-33 spisu)
5. Z písomnej odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 20.02.2025 vyplýva, že oprávnený z výživného je
evidovanýod01.01.2025vregistripoistencovasporiteľovstarobnéhodôchodkovéhosporeniavedenom
Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v pracovnom pomere od 12.02.2025 do trvá – EVELINE s.r.o.,
IČO: 522 07 251. Nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia.
Navrhovateľ – povinný z výživného nie je od 16.10.2018 evidovaný v registri poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkové sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou a nie je poberateľom dávok
sociálneho poistenia. (č.l. 41 spisu)
6. Na pojednávaní dňa 27.05.2025 bol osobne prítomný len povinný z výživného, ktorý na predmetnom
návrhu naďalej trval. Oprávnený z výživného sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania
mal riadne vykázané dňa 21.02.2025. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, odročenie pojednávania
nepožadoval, a preto súd v zmysle § 180 CSP v spojení s § 2ods. 1 CMP nariadil pojednávanie v
neprítomnosti oprávneného z výživného.
Navrhovateľ – povinný z výživného na pojednávaní uviedol, že výživné platí každý mesiac, hoci nie
vrovnakejvýške,alevždypodľasvojichmožnostíanevynechalanijednuplatbu.Peniazeposielalmatke.
Dokonca sa snažil pomôcť svojmu synovi, ktorý mal problémy ohľadom trestnej činnosti. Má vedomosť,
že oprávnený má už aj rodinu a deti a takisto, že je zamestnaný, a preto žiada súd o zrušenie platenia
výživného na plnoleté dieťa.
7. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., je
nezaopatreným dieťaťom dieťa:
a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky
b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sústavne sa pripravuje na povolenie
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2sa nemôže sústavne
pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo
je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
8. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., sústavná príprava na povolanie je
štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky, alebo štúdium na vysokej škole do
získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
9. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa § 62 ods. 1 ZoR limitované do času, kedy je
dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo
sa živiť je nutné definovať tak, že touto je pri zohľadnení realizácie práva podľa čl. 35
ods. 1 Ústavy SR, t.j. po absolvovaní prípravy na budúce povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa
vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky
na krytie jeho životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť
sa dieťaťom nie je možné spájať s dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČSR sp.zn. 5Cz 19/67 zo dňa 06.05.1967, publikované pod R 100/67), ani s vekovou hranicou 25
rokov, do kedy môže byť dieťa posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa § 3 Zákona č. 600/2003
Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, resp. do ktorého veku môže byť dieťa spoločne posudzované s rodičmi
pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa Zákona č. 417/2013 Z.z. o
pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré riadne pokračuje
v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole po nadobudnutí veku 25 rokov života nemalo
už právo na výživu od rodičov,
čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne dieťa plnoletosť (či iný vyšší vek), avšak sa
ďalej pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším štúdiom, nie je zásadne ešte schopnésamo sa živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie a nepokračuje v tejto
ďalším štúdiom, je možné zásadne vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál (schopnosť) samo
sa živiť. ZoR v § 62 ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie o schopnosti a súčasne aj
možnosti, ako tieto pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach) je možné aj v prípade, že sa
dieťaťu nepodarí následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce povolanie) zamestnať (či už zo
subjektívnych alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že schopnosť samo sa živiť nadobudlo
a vyživovacia povinnosť rodiča k nemu zanikla. Podľa názoru súdu na uvedenom závere nemôže nič
meniť ani konkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže toto nastavenie schopnosť dieťaťa
samo sa živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť.
Súd ešte raz zdôrazňuje schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť
samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď
trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým
potrebných predpokladov
na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila
záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného
štúdia toho istého stupňa (pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje potreby definujú viaceré
zákony, čo môže byť
presúdurčitýmnávodom).Vovšeobecnostisavychádzazdefinitívnehozískaniapredpokladovnavýkon
povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť
na individuálne okolnosti každého prípadu. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.
10. Teleologický výklad § 62 ods. 1 ZoR je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného
za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery
objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom
(na jeho usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade
nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé dieťa. Zmyslom a účelom je, že pokiaľ je dieťa už
objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu
pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa
živiť (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).
11. Vykonaným dokazovaním má tunajší súd za osvedčené, že v danom prípade došlo na strane
oprávneného z výživného - plnoletého dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zrušenie vyživovacej povinnosť zo strany navrhovateľa. Za podstatnú zmenu pomerov a schopnosti
dieťaťa sa živiť v tomto prípade súd vzhliadol schopnosť oprávneného zaobstarať a uspokojovať
si svoje životné potreby, ako aj skutočnosť, že oprávnený z výživného je evidovaný od 01.01.2025
v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou
ako zamestnanec v pracovnom pomere od 12.02.2025 do trvá – EVELINE s.r.o., IČO: 522 07 251. Na
strane plnoletého dieťaťa neboli preukázané žiadne objektívne okolnosti (choroba, postihnutie, ďalšie
intenzívne denné štúdium alebo iné), ktoré by odôvodňovali, aby povinný otec aj naďalej platil výživné.
Absencia výkonu zárobkovej činnosti u oprávnených nie je dôvodom pre platenie výživného, keďže
ide o subjektívne rozhodnutie dieťaťa, akým spôsobom života bude žiť po ukončení štúdia, kedy sa už
intenzívne nepripravuje na svoje budúce povolanie.
Ak plnoletému dieťaťu rodič aj v období, kedy je schopné sa samé živiť platí výživné, jeho platby
sú založené na dobrovoľnosti. V prípade, ak rodič odmieta platiť výživné dobrovoľne, nemožno ho k
tomu nútiť, pretože zákon mu takúto povinnosť neukladá. Súd kladie akcent na to, že je na rozhodnutí
plnoletého dieťaťa, či bude po skončení štúdia „brigádovať“, bude zamestnané, začne podnikať alebo
sa zaeviduje ako nezamestnané, založí si rodinu a bude poberať štátne sociálne dávky, jeho zákonné
právo na výživné mu zanikne.
12. V zmysle § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uvedené deklaruje, že vyživovacia povinnosť
vzniká zo zákona, nie je na to potrebné výslovné rozhodnutie súdu.
Podľa názoru súdu takýmto istým spôsobom (zo zákona) vyživovacia povinnosť aj zaniká. Z dôvodu
právnej istoty však spravidla sa strany sporu dožadujú vyslovenia dátumu vzniku alebo zániku
vyživovacej povinnosti v rozhodnutí súdu. Ustanovenie § 78 ZoR rešpektujedispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti
voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany povinných osôb. Pri
maloletom dieťati je možná zmena aj v konaní začatom bez návrhu. Pokiaľ teda nie je uvedené priamo
v Zákone o rodine, že výživné je možné zrušiť len od podania návrhu (najskôr týmto dňom), je potrebné
vychádzať
zo všeobecného predpisu, a to § 231 CSP, v ktorom je uvedené, že rozsudok ukladajúci povinnosť plniť
v budúcnosti splatné dávky alebo splátky, možno
na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná
od času, kedy nastala podstatná zmena pomerov (nie od podania návrhu). Pokiaľ teda nastala zmena
pomerov aj pred podaním návrhu na zrušenie výživného,
za rozhodujúci čas zániku vyživovacej povinnosti by mala byť posudzovaná stála zmena pomerov, ktorá
odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia alebo dohody. Pokiaľ sa týka podmienky zániku
vyživovacej povinnosti, v tomto prípade súd ho datoval od 12.02.2025, od podania návrhu na súd na
návrh povinného z výživného.
Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS
473/2012 zo dňa 18.09.2012, kde Ústavný súd SR riešil podobnú vec, pričom poukázal na vzájomný
vzťah vtedy účinného § 163 ods. 1 OSP (bol nahradený § 231 CSP a § 77 ods. 1 a § 78
ods. 1 ZoR. Ústavný súd konštatoval, že § 163 ods. 1 OSP vymedzuje okamih, od
ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku
zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že §
77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR obsahujú osobitnú úpravu doby,
na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne
zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu
upravuje, je obsiahnutá v § 231 CSP (§ 136 ods. 1 OSP za jeho účinnosti). Rovnaký
záver vyplýva tiež z uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07.06.2007.
13. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.
14. Keďže na strane plnoletého dieťaťa - oprávneného z výživného D. C., nar. XX.XX.XXXX došlo k
zmene pomerov, zanikli hmotnoprávne podmienky pre plnenie vyživovacej povinnosti povinnej v zmysle
§ 62 Zákona
o rodine. Návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa bol preto podaný dôvodne, nakoľko len
samotným naplnením hmotnoprávnych podmienok pre zánik vyživovacej povinnosti právna povinnosť
určená rozhodnutím súdu nezaniká.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom
zrušil súdom určenú vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletému dieťaťu ku dňu 12.02.2025.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
16. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, súd rozhoduje
o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (§52 CMP). Nakoľko takýto návrh nebol podaný, súdu neostávalo nič
iné, iba rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Civilný mimosporový poriadok v zásade iný výrok o trovách konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú
zákonné výnimky, ktoré sa však nevzťahujú na daný prípad.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 364 CSP, rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia
a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.