Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521202716
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3521202716.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci
žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom C. XX, D. a 2/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom E. D. XXX, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX,
občan Slovenskej republiky, bytom E. D. XXX, právne zastúpený AK VAVRINČÍK, s.r.o. so sídlom
Hurbanova 752/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818 v spore o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č. k. 8C/8/2021-103 zo dňa 11. októbra 2022, vydaného v spojení s opravným

uznesením č. k. NM-8C/8/2021-152 zo dňa 7. januára 2025
a č. k. NM-8C/8/2021-156 zo dňa 26. februára2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vydaným v spojení s opravnými uzneseniami výrokom
I. konanie v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti dom súp. č. XXX

postavený na parc. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. D., obec E. D., okres E.
F. E. B., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor zastavil. Výrokom II.
zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/, žalobcu 2/ a žalovaného k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území E. D. - parcela registra "C" parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1216 m2, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. D., obec E. D., okres E. F. E. B., vedenom Okresným úradom
Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor - parcela registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 493 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. D., obec E. D., okres E.

F. E. B., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbora vyporiadal tak, že
- žalobca 1/ a žalobca 2/ sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi každý vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2-ica novovzniknutej parcely parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 300 m2,
-žalovaný sa stáva výlučným vlastníkom novovzniknutej parcely parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha vo
výmere 151 m2
a žalobca 1/, žalobca 2/ a žalovaný sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi každý vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/3-in novovzniknutej parcely parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere

42 m2.
- žalobca 1/ a žalobca 2/ sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi každý vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2-ica novovzniknutej parcely parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 811 m2a žalovaný sa stáva výlučným vlastníkom novovzniknutej parcely parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere
405 m2.
Novovzniknuté parcely boli vytvorené na základe Geometrického plánu č. 8C/8/2021-46 vyhotoveného

dňa 27.07.2022 a overeného dňa 09.08.2022 pod č. 61-672/2022.
Výrokom III. žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania
a výrokom IV. štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalobca 1/ a žalobca
2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne vo výške 50 % z celkového nároku
a žalovaný vo výške 50 % z celkového nároku štátu do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

uznesenia o výške náhrady trov konania.

1.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou proti
žalovanému domáhali, aby súd rozhodol o zdržaní sa chovu domácich zvierat
a vzájomnom užívaní nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. V priebehu konania
žalobcovia podali návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, podľa nimi

predloženého variantu 3, teda podľa zákonných podielov.

1.3. Žalovaný vyjadril nesúhlas s reálnym rozdelením, ako navrhujú žalobcovia. Chcel nehnuteľnosti
prikázať do svojho vlastníctva a žalobcov vyplatiť v hodnote určenej znalcom.

1.4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol výrokom I. rozsudku č. k. 12C/112/2014-278 zo dňa
28.02.2020 a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu, výrokom II. žalobcom uložil povinnosť
realizovať stavené úpravy spojené s reálnym rozdelením stavby a zaplatiť náklady spojené s realizáciu
potrebných stavebných úprav, výrokom III. žalovanému uložil povinnosť zdržať sa chovu domácich
zvierat na parcelách vzniknutých rozdelením parciel, výrokom IV. žiadnej zo strán sporu nárok na

náhradu trov konania nepriznal a výrokom V. štátu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

1.5. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Trenčíne uznesením
č. k. 5Co/74/2020-322 zo dňa 09.12.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd okrem iného vyslovil názor, že návrh
žalobcov podaný v priebehu konania mal byť zapísaný ako nový návrh, aby bola splnená podmienka,
že o nej bude rozhodovať zákonný sudca určený náhodným výberom pomocou elektronickej podateľne.

1.6. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu rozhodol uznesením

č. k. 12C/112/2014-336 zo dňa 29.06.2021 o vylúčení predmetného návrhu na samostatné konanie a
predložil ho na zápis do podateľne. Spis bol zaregistrovaný pod sp. zn. 8C/8/2021. Na základe námietky
zákonného sudcu predseda súdu dňa 12.11.2021 prikázal vec na rozhodnutie v súlade s rozvrhom práce
zákonnému sudcovi v senáte 12C.

1.7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovia zotrvali na svojom stanovisku
k rozdeleniu nehnuteľností, okrem rozdelenia stavby, pretože stavba je
v stave pred zrútením a súčasné ceny stavebných materiálov a stavebných prác by niekoľkonásobne
prevýšili hodnotu stavby. Na základe uvedeného zobrali návrh v časti rodinného domu späť,
žiadali konanie v danej časti zastaviť a ponechať stavbu do ukončenia jej životnosti v podielovom

spoluvlastníctve, a to aj s ohľadom na žalovaného, ktorý tam chce zostať bývať napriek stavu
nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu, keďže aj žalovaný uviedol, že nateraz sa má nechať stavba tak,
súd prvej inštancie konanie v časti zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti dom súp. č. XXX postavený na parc. XXXX,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. D. v súlade s § 145 ods. 1 CSP zastavil.

1.8. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že od začiatku, ako bol predložený znalecký posudok,
sa vzhľadom na situáciu v užívaní, žalobcovia rozhodli pre rozdelenie
v súlade s nákresom č. 3. Žalobca 1/ venoval veľmi veľa času tomu, aby nehnuteľnosti získal, a to
nielen pre seba, ale aj pre oboch bratov, ktorých uviedol ako podielových spoluvlastníkov bezodplatne.

Danú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Žalobca 2/ potvrdil okolnosti nadobudnutia predmetných
nehnuteľností. Keby si podiely žalobca 1/ v tom čase napísal len sám na seba, nemohol by mu dnes nikto
nič vyčítať a nebol by spor. Keďže tomu venoval toľko času, je pre neho neprijateľné, aby to teraz získalniekto iný. Žalobca 1/ hľadal vlastníkov po celom území Slovenska, keďže napríklad na podiele 1/5 bolo
zapísaných aj viac ako 20 vlastníkov. Žalovaný žiadal neriešiť stavbu a riešiť pozemky parc. č. XXXX
a parc. č. XXXX. Podľa jeho názoru parcely nie je možné rozdeliť, tieto chcel nadobudnúť do vlastníctva,

pretože je chovateľom kôz, a žalobcov vyplatiť.

1.9. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území E. D., a to parcely registra "C" parc. č. XXXX - orná
pôda o výmere 1216 m2 a parcely registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

493 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre
k.ú.E.D.,obecE.D.,okresE.F.E.B.,vedenomOkresnýmúradomNovéMestonadVáhom,katastrálny
odbor.

1.10. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území E. D. - dom súp.
č. XXX postavený na parc. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. D., obec E. D., okres

E. F. E. B., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor.
1.11. Z výpovede znalkyne Ing. Evy Kušnírovej vyplynulo, že je možné, aby došlo
k rozdeleniu pozemkov v súlade s nákresom č. 3 podľa už vypracovaného geometrického plánu,
napriek tomu, že nebude reálne rozdelená stavba na nich stojaca a nehnuteľnosť zostane v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu. K tomuto zápisu je potrebné už uviesť len poznámku, že na parcelách

sa nachádza stavba. Znalkyňa ďalej uviedla, že nie je možné nehnuteľnosti vyporiadať spôsobom
navrhovaným zo strany žalovaného, pretože rozsah výmer by nezodpovedal veľkosti vlastníckych
podielov.

1.12. Zo záverov znaleckého posudku č. 8/2019 vypracovaného znalkyňou Ing. Ľudmilou Rábarovou

vyplynuli možnosti reálneho rozdelenia parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a rodinného domu súp. č.
XXX rešpektovaním výšky spoluvlastníckych podielov. Prejav vôle žalobcov je vyjadrený v znaleckom
nákrese č. 3, na základe ktorého je možné vypracovanie geometrického plánu potrebného na zápis do
katastra nehnuteľností.

1.13. Žalovaný tvrdil, že nie je možné, aby došlo k rozdeleniu a pre preukázanie navrhoval pribrať do
konania znalecký ústav. Súd prvej inštancie danému návrhu nevyhovel, pretože stanovisko žalovaného
bolo v rozpore so závermi znaleckých posudkov, tento považoval za účelový s poukazom na zámer
žalovaného nadobudnúť všetky nehnuteľnosti.

1.14. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.15. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území E. D., a to parcely registra "C" parc. č. XXXX - orná

pôda o výmere 1216 m2 a parcely registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
493 m2 a domu súp. č. XXX postavený na parc. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.
ú. E. D., obec E. D., okres E. F. E. B., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny
odbor. Vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo narušené, čo viedlo aj k znehodnoteniu stavby, do
ktorej sa za posledné roky neinvestovalo a žalovaný do nej ani neumožňuje vstup. Strany sporu sa

nevedia dohodnúť na nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou a situáciu komplikuje aj chov domácich
zvierat žalovaným, ktorý nadmieru zaťažuje žalobcov.

1.16. Žalobcovia prejavili vôľu nezotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, pretože doterajšie nakladenie
s predmetom vyporiadania zo strany žalovaného im bránilo v užívaní spoločných nehnuteľností.

Žalovaný rovnako vyjadril vôľu nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Žalobcovia boli ochotní znášať
náklady spojené s rozdelením
a vyporiadaním stavby a boli si vedomí náročnosti rozdelenia, preto nechceli zostať
v podielovom spoluvlastníctve za podmienok dlhodobo vyhrotených rodinných vzťahov, ktoré viedli
k bráneniu v užívaní a v konečnom dôsledku aj znehodnoteniu nehnuteľností, ktoré sú predmetom

vyporiadania. Postupom času, došlo k ďalšiemu znehodnoteniu rodinného domu, do ktorého žalovaný
neinvestuje, nakladanie s nehnuteľnosťou je nezodpovedné a viedlo k zhoršeniu už tak katastrofálneho
stavu stavby. Spôsob vyporiadania tak, že nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný
odmietli žalobcovia vzhľadom na okolnosti, na základe ktorých žalobca 1/ vynaložil veľké úsilie navyporiadanie vlastníckych vzťahov a zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti. Žalovaný žiadal prikázať
nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobcom náhradu zodpovedajúcu
ich spoluvlastníckemu podielu, pretože v nehnuteľnosti býva a chová domáce zvieratá. Žalobcovia

nezotrvali na podanom návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom k znaleckým
posudkom, zistenému stavu a nákladnosti opravy, resp. prestavby rodinného domu, ktorá ale nebola
znalcom odporučená, k zvýšeniu cien stavebných materiálov a stavebných prác, ako aj konca životnosti
stavby, strany sporu
zotrvali v podielovom spoluvlastníctve k stavbe, do momentu jej zrútenia. Navrhli ponechať zachované

spoluvlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti dom súp. č. XXX postavený na parc. XXXX, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. D..

1.17. Súd prvej inštancie v rozhodnutí zdôraznil, že ak o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,

lebo sú preň záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide
o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy,
keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom,

ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti
súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie
bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.).
Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a
tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má

mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie,
potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len
takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou
rozsudku o ich reálnom rozdelení. V danom prípade bolo preukázané, že reálna deľba sporných
nehnuteľností je technicky možná.

1.18. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie žalobnému návrhu vyhovel a v súlade
s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka podielové spoluvlastníctvo zrušil. Po vykonaní znaleckého
dokazovania s cieľom zistiť reálnosť deľby a funkčnosť a spôsob využívania nehnuteľností v podielovom
spoluvlastníctve zvolil spôsob vyporiadania reálnym rozdelením. Predmetom rozdelenia zostali len

pozemky, u ktorých bolo zistené, že je možná reálna deľba parcely parc. č. XXXX ako aj parc. č. XXXX
a pre zabezpečenie užívania a prístupu
k nehnuteľnostiam bol zvolený variant č. 3 určený znaleckým posudkom č. 8/2019 a v súlade s ním
vypracovaný geometrický plán, z ktorého vyplýva reálne rozdelenie parciel. Reálnym rozdelením dôjde
najvhodnejším spôsobom k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva

a k rešpektovaniu potrieb strán sporu a ich práv a povinností zodpovedajúcich veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov. Zdôraznil, že žalovaný si musí uvedomiť, že svojim konaním znehodnotil
predmetné nehnuteľnosti a prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva za zostatkovú
hodnotu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne by žalobcovia mali naďalej sťaženú možnosť
užívania nehnuteľnosti v ich výlučnom vlastníctve. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie pristúpil

k rozdeleniu pozemkov.

1.19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP. V konaní žalobcovia
nežiadali náhradu trov konania a žalovaný bol v spore neúspešný, a preto súd prvej inštancie žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a mal za spravodlivé, aby si každá zo strán sporu

znášala trovy ňou v konaní vynaložené sama. Súčasne štátu priznal právo na náhradu trov konania s
poukazom na charakter sporu a účastníkov,
v prospech ktorých bolo vykonávané znalecké posúdenie veci.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v §

365 ods. 1 písm. h) a písm. f) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť,
alternatívne zmeniť a vyhovieť jeho návrhu.
2.2. V odvolaní namietal, že rozsudok, voči ktorému toto odvolanie smeruje, nie je správny ani čo
sa výrokov týka, a ani v časti jeho odôvodnenia, v ktorom takmer úplne absentuje opis právneho ajskutkového základu, na základe ktorého súd prvej inštancie dospel k danému záveru. Napadnutý
rozsudok je preto nesprávny a nezákonný.

2.3. Žalovaný namietal, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie taktiež nevyplýva, že by súd
prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zdržať sa chovu domácich zvierat na predmetných nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve .
Namietal znalcom nesprávne ohodnotenie rodinného domu ako aj nesprávny opis jeho reálneho stavu,
pričom nesúhlasil s jeho reálnym rozdelením, nakoľko dom nie je reálne deliteľným.

2.4. Žiadal prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobcom
náhradu, ktorá zodpovedá výške ich spoluvlastníckeho podielu. Najmä preto, že
v nehnuteľnosti býva, je to jeho obydlie a chová tam domáce zvieratá, ktoré tvoria jeho jediný zdroj
obživy. Sporné nehnuteľnosti sú žalovaného jediným domovom, nemá možnosť hľadať si iné bývanie
na rozdiel od žalobcov. Na strane žalovaného sú prítomné naviac aj okolnosti prevažne subjektívneho

charakteru (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v
spornej nehnuteľnosti a zabezpečovanie si príjmu chovom domácich zvierat). Žalovaný namietal, že
žalobcovia nemajú prístup od cesty k sporným parcelám, a aj preto nie je podľa neho rozdelenie
pozemkov možné. V doplnení odvolania namietal, že nebola ocenená parc. č. XXXX dovolával sa
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva takto:

- dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX
- parc. č. XXXX
- parc. č. XXXX by bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia domu č. XXX
a parcely č. XXXX podľa ocenenia znalecký posudok č. 103/2018 vypracovaný znalkyňou Ing. Evou
Kušnírovou.

- parcela č. XXXX/X
- parcela č. XXXX/X by bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcov.

3.1. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli odvolaciemu súdu, aby
odvolanie žalovaného odmietol a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako správny.

3.2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobnému návrhu
a v súlade s § 142 ods. l Občianskeho zákonníka podielové spoluvlastníctvo žalobcov
a žalovaného zrušil a vyporiadal v súlade so znaleckým posudkom č. 8/2019. Predmetom zrušenia a
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvasúparcelyXXXXaXXXX,uktorýchbolozistené,žejemožné
ich reálne delenie. Pre zabezpečenie užívania a prístupu

k nehnuteľnostiam bolo zvolené vyporiadanie podľa variantu č. 3 znaleckého posudku č.8/2019 a v
súlade s ním vypracovaný geometrický plán, ktorý bude vložený do katastra nehnuteľností a z ktorého
vyplýva reálne rozdelenie parciel. Reálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov dôjde najvhodnejším spôsobom
k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a k rešpektovaniu potrieb strán sporu.

3.3. Zdôraznili, že súd prvej inštancie správne postupoval v súlade s § 142 ods. l Obč. zák. keď
rešpektoval poradie vyporiadania ktoré priamo vyplýva zo zákona a podľa ich názoru inak ani rozhodnúť
nemohol. Správne sa vysporiadal i s procesným návrhom žalobcov doručeným súdu 25.04.2019 na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý dňa 29.06.2021 vylúčil na samostatné

konanie. Argumentáciu žalovaného v odvolaní proti rozsudku nepovažovali za dôvodnú.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.10.2023 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach .

5. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 06.11.2023 rovnako zotrvali na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach.

6. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákonač. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov.

8. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania odvolací súd ustálil, že odvolanie bolo podané proti
všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie .

9. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán

prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

10. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

11. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

14. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

15. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktorébymohlibyťvsúlades§365CSPdôvodomnapodanieodvolania,odvolacísúdprihliadaťnemôže,
aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať

vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok a porušenia práva na spravodlivý proces.

16. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd

preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

17. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom
smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred
odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR
okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

18. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.19. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,

III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je
zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v

zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

22. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného považoval odvolací súd jeho tvrdenia, že súd
prvej inštancie nerozhodol o pôvodnom žalobnom návrhu a to žalobcami navrhovanej povinnosti
pre žalovaného zdržať sa chovu domácich zvierat a otázkou vzájomného užívania nehnuteľností

v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
5Co/74/2020, že v konaní nebola ohodnotená parc. č. XXXX, že nebolo vyhovené jeho návrhu na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností, vrátane rodinného domu do jeho
vlastníctva a uloženie povinnosti výplaty žalovaným pre žalobcov, že napadnutý rozsudok je nesprávny,
nezákonný a nedostatočne odôvodnený.

23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

24.1. Odvolací súd v prvom rade dáva žalovanému do pozornosti, že výrokom I. napadnutého rozsudku

bolo zastavené konanie v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
dom súp. č. XXX postavený na parc. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. D., obec
E. D., okres E. F. E. B., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor.

24.2. Súd prvej inštancie zastavenie konania odôvodnil v odseku 7. napadnutého rozsudku tak,

že žalobcovia zotrvali na svojom stanovisku k rozdeleniu nehnuteľností, okrem rozdelenia stavby,
pretože stavba je v stave pred zrútením a súčasné ceny stavebných materiálov a stavebných prác
niekoľkonásobne prevýšili hodnotu stavby. Na základe uvedeného zobrali návrh späť a žiadali konanie
v danej časti zastaviť a ponechať stavbu do ukončenia jej životnosti v podielovom spoluvlastníctve, a
to aj s ohľadom na žalovaného, ktorý tam chce zostať bývať napriek stavu nehnuteľnosti. Z uvedeného

dôvodu, keďže aj žalovaný uviedol, že nateraz sa má nechať stavba tak, súd prvej inštancie výrokom I.
napadnutého rozsudku zastavil konanie v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre
k. ú. E. D. v súlade s § 145 ods. 1 CSP.24.3. Z obsahu zápisníc z pojednávania zo dňa 12.04.2022 ako aj zo dňa 20.09.2022 vyplýva späťvzatie
žaloby v tejto časti žalobcami, ako aj nespochybniteľný súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím

žaloby, preto súd prvej inštancie správne v tejto časti konanie podľa ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil.
Odvolaciu námietku žalovaného a jeho argumentáciu týkajúcu sa rozdelenia predmetného domu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

25. V ďalšom považuje odvolací súd dať do pozornosti žalovanému, že predmetom súdenej veci nebol

nárok žalobcov týkajúci sa zákazu chovu zvierat. Uvedený nárok je predmetom samostatného konania
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
NM-12C/112/2014, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 3. - 5. napadnutého rozsudku, ktorý
odvolací súd spracoval v úvodnej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd aj túto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
26.1. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý nesúhlasil so spôsobom rozdelenia podielového

spoluvlastníctva reálnym rozdelením predmetných nehnuteľností, domáhajúc sa ich prikázania do jeho
vlastníctva s povinnosťou výplaty žalobcom uvádza odvolací súd nasledovné.

26.2.Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkudostatočnýmajasnýmspôsobom vysvetlildôvody,pre
ktoré pristúpil k reálnemu rozdeleniu pozemkov, ktoré súd predmetom sporu. Správne uviedol, že z ním

citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že
z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť

spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto
smere obsahuje len § 142 ods. 2 Obč. zák., ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na
zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorý však,
vzhľadom ku správaniu žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný napriek ich užívaniu

nezveľaďuje, súd prvej inštancie nevzhliadol.

26.3. V ďalšom súd prvej inštancie argumentoval, že v konaní o zrušení spoluvlastníctva
a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a
vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného

z nich) k tejto veci. Súd je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, pričom nie je
viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán sporu, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale návrhy strán sporu nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž
nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu
výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil

v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza
dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové
spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Ak súd
o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe

dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,
lebo sú preň záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide
o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené,

t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť
spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení
nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a
aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona
č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu

nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný
plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie
a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č.162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa
môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

26.4. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že reálna deľba sporných
nehnuteľností je možná (čo mal preukázané geometrickým plánom), z ktorého dôvodu, rešpektujúc
zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, správne pristúpil k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva a k jeho vyporiadaniu tak, ako uviedol vo výroku II. odvolaním napadnutého rozsudku.
Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s návrhom žalovaného a uviedol dôvody

pre ktoré jeho návrhu nevyhovel. Nakoľko došlo k zrušeniu a vyporiadaniu predmetných nehnuteľností
podľa podielov nebolo potrebné sa zaoberať odvolacou námietkou žalovaného, že jedna z parciel
nemala byť ohodnotená znalcom.

27.1. Po preskúmaní obsahu spisu, odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj podaného odvolania
a vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovaného za

nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, riadne odôvodnený, spĺňajúci požiadavky
ust. § 220 ods. 2 CSP.

27.2. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré

majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

27.3. Odvolací súd pripomína, že za procesnú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nemožno
považovať to, že žalovaný sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňuje a že súd neodôvodnil
rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že odvolateľ nesúhlasí so skutkovými a právnymi

závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdu prvej inštancie a nestotožňuje sa s nimi, nemôže
sama osebe viesť k záveru o naplnení dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním
predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou

a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

28. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III.

o náhrade trov konania, ako aj vo výroku IV. o nároku štátu na náhradu trov konania. K týmto výrokom
neboli vznesené žiadne odvolacie námietky.

29. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového

stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na
jeho právne posúdenie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom
jeho posudzovania. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom konštatuje
správnosť jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

30. O nároku žalobcov 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému rozhodol odvolací
súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/, ktorí

boli v odvolacom konaní plne úspešní, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si
však neuplatnili, ani nevyplývajú z obsahu spisu, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).