Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27Csp/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212088
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Mária Šadláková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123212088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom

v A., B. X, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.
so sídlom v A., B. X, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. E. F. XXX, v konaní zastúpený: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
C. E. F. XXX, o zaplatenie 227,15 eur
s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v žalovanému voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2023 domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 227,15 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške a náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 18.02.2011 zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné
prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, v dôsledku čoho právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Ku dňu vyhlásenia splatnosti istina úveru predstavovala sumu 177,28 eur, neuhradený riadny úrok
vo výške 4,37 eur a neuhradené splátky poistného vo výške 10,50 eur, neuhradené náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky 35 eur t.j. celkovo 227,15 eur. Postupca postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 19.03.2024, pričom uviedol, že vznáša
námietku premlčania, namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu neplatného zosplatnenia

úveru, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru považuje za absolútne neplatný právny úrok.

3.Žalobcavreplikezodňa22.05.2024uviedol,žeprávnypredchodcažalobcuvyzvalžalovanéhovýzvou
zo dňa 01.12.2020 na úhradu dlžných splátok a upozornil ho
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, zásielka bola žalovanému dňa 07.12.2020
doručená. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa
02.03.2021 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 12.07.2024 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.5. Súd vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň navrhli, aby súd
rozhodol vo veci bez ich účasti. Vykonaného dokazovania sa zúčastnila zástupkyňa žalovaného. Súd

vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: č.l. 6 –14 prehľad pohybov na úverovom účte,
č.l. 15 oznámenie
o postúpení pohľadávky, č.l. 16 oznámenie o vymáhaní, č.l. č.l. 17 pokus o zmier, č.l. 20 zmluva o
postúpení pohľadávok, č.l. 43 príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, č.l. 44 zmluva
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, č.l. 45 predžalobná upomienka, č.l. 45 r.s. doručenka, č.l. 46

fotokópia obálky, č.l. 48 sadzobník poplatkov, č.l. 49 výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru.

6.1. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „občiansky
zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

6.2. Podľa 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6.3. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

6.4. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6.5. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

6.6. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

6.7. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

6.8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

6.9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy,
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6.10. Podľa § 1 písm. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako „zákono spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver

podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa

tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu.

6.11. Podľa § 2 písm. a), b) c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka
alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3
písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3
písm. a), b), d), e), g)
až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia

podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

6.12. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami

s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

6.13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania,
ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.1. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd prednostne zameral na skúmanie

vecnej legitimácie strán sporu, predovšetkým na skúmanie, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný
domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému
na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Z uvedeného dôvodu súd zameral pozornosť
na vysporiadanie sa s otázkou platného postúpenia pohľadávky, na základe ktorej by súd mohol

konštatovať, že žalobca je skutočným nositeľom práva, ktorého sa v spore voči žalovaným domáha.

7.2. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu
CETELEM SLOVENSKO a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18.02.2011 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 4.000 eur.

Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 108 mesačných splátkach vo výške 73,58 eur, splatnosť splátky v
15.deňvmesiaci,ročnáúrokovásadzba15,99%,RPMN:17,22%,celkováčiastkakzaplateniu:7.568,64
eur. Prvá splátka bola splatná k 15. dňu v mesiac nasledujúcom po poskytnutí úveru.

7.3. S účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM

SLOVENSKO a.s., so sídlom B. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX (zanikajúca spoločnosť) so
spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom A. H. X, XXX XX B., I., zapísanou
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť
CETELEM SLOVENSKO a.s. (ďalej len „právny predchodca postupcu“) v dôsledku cezhraničnéhozlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala
jej univerzálnym právnym nástupcom.

7.4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 uzavretej medzi žalobcom ako
postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom: A. H. X, XXX XX B., I., zapísaná
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca v Slovenskej republike
prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, zapísaná

v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, so sídlom: J. X, XXX XX A., IČO: XXXXXXXX
a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému postúpená na
aktuálneho žalobcu.

7.5. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanému
nárok vzniknutý z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v

danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a teda
naprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúveresúdprednostneaplikovalpríslušnéustanoveniaObčianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd
zároveň podriadil aj pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných)
aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Je pritom nutné zmieniť,
že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom sporu, žalobca v spore
nespochybňoval. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok, ktorý na neho prešiel titulom právneho

nástupníctva po tom, čo právny predchodca žalobcu vykonal predčasné zosplatnenie úveru.
V predmetnom prípade súd skúmal, či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, ktorý mohol
byť následne postúpený na tretí subjekt (v tomto prípade na žalobcu).

7.6. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Tieto hmotnoprávne
podmienky pre platné a zákonné postúpenie pohľadávky,
v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť splnené kumulatívne.
Súd poukazuje na to, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa §
565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex

specialis k § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do
splatnosti nasledujúcej splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565
Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to,
že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky.

7.7. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť
svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal úver zosplatniť listom zo dňa
02.03.2021kudňu15.11.2020,súdprioritnetedaskúmal,čivdanomprípadebolisplnenépodmienkypre
zosplatnenie celého zvyšku dlhu, či bolo preukázané zosplatnenie úveru. Totiž k postúpeniu pohľadávky
mohlo dôjsť iba v prípade splatnosti celého dlhu. Výzvou zo dňa 01.12.2020 právny predchodca žalobcu

vyzval žalovaného, aby zaplatil nedoplatok na splátkach vo výške 227,15 eur s upozornením, že ak
nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok (nie je zrejmé o akú splátku sa jedná),
bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Uvedenú výzvu právny
predchodca žalobcu doručoval na ním známu adresu žalovaného.

7.8. Následne, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžných splátok, pristúpil právny
predchodca žalobcu k zosplatneniu úveru. Podľa listiny označenej ako Predžalobná upomienka, Výzva
na úhradu dlhu zo dňa 02.03.2021 (č.l. 45 súdneho spisu) právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa stal splatným v celom rozsahu dňa 15.11.2020 a
vyzýva ho, aby uhradil dlh vo výške 227,15 eur.

7.9. Súd sa teda v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu
veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovis upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie
celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej
platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má

následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať
zaplatenie celej pohľadávky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na jednorazové splatenie
celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zase ustanovuje, že ak
ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej

splátky, len ak
to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme
§ 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť,
ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri

mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v
zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie
tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým,
že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo
využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky,

ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie
uplatniť, inak jeho právo zaniká. Súd ďalej má za to, že pre platné zosplatnenie celého úveru sa vyžaduje
doručenie výzvy
na úhradu omeškaných splátok a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
ako následok nezaplatenia pohľadávky aj napriek doručenej výzve. Pretože až doručením predmetného

oznámenia sa žalovaný mohol dozvedieť, že pohľadávka je splatná v celom rozsahu a žalobca je
oprávnený postupovať v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

7.10. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v Občianskom zákonníku ako aj
logického výkladu teda vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré úkony musia

byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné
a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, keď
z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke výzva a zosplatnenie smeruje.
Súd zároveň uvádza, že z výzvy zo dňa 01.12.2020 (č. l. 49 spisu) takáto skutočnosť nevyplýva. Čo sa

týka oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č. l. 45 spisu) toto je v celom rozsahu nejasným,
nezrozumiteľným a zmätočným, keď uvádza, že spotrebiteľský úver sa stal splatným v celom rozsahu
dňa 15.11.2020, t.j. ešte pred vyhotovením a doručovaním výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zo dňa 01.12.2020, a toto bolo oznámené žalovanému až listom zo 02.03.2021.

7.11. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. V zmysle podmienky určitosti právneho úkonu je nutné konštatovať,
že z predmetnej výzvy ako aj z oznámenia
o zosplatnení pohľadávky nevyplýva, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaný dostal do
omeškania, keď sa jedná o podmienku pre následné zosplatnenie úveru. Spotrebiteľovi musí byť z

výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné, pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť,
resp. zosplatňoval a k akému dátumu. Zo súdu predloženého oznámenia o vyhlásení okamžitej
splatnosti zmienené skutočnosti nevyplývajú a súd teda ustálil, že takýto právnym predchodcom žalobcu
uskutočnený právny úkony je neurčitý a nezrozumiteľný. Súd teda ustálil, že výzva a oznámenie
o okamžitej splatnosti úveru neboli uskutočnené v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1, § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka), nedošlo teda k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a právny
predchodca žalobcu teda nemohol platne postúpiť pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej úverovej
zmluvy.

7.12. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v

zmysle§37ods.1Občianskehozákonníka.Postúpeniepohľadávkybezsplneniazákonnýchpodmienok
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch) je potrebné považovaťza konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.

7.13. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok,
ktorá, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs.
Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti
súd uvádza, že predžalobná upomienka ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pre
svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru,

keď pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony v zmysle § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre
omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, k akému dátumu
a v akej výške sa stal úver splatným.

7.14. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe ani len skutkovo netvrdil, pre

nezaplatenie ktorej splátky, a akému dátumu a v akej výške malo dôjsť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si v konaní nesplnil svoju povinnosť skutkových
tvrdení,keďrozhodnéskutkovékonania,ktorémajúvplyvnapreukázanieuplatnenéhonárokutak,akoje
uvedené vyššie v rozsudku, v žalobe (ako aj v ostatných vyjadreniach žalobcu) absentujú. Súd zároveň
zdôrazňuje, že pokiaľ súd nie je schopný

z predložených dôkazných prostriedkov overiť, či došlo k splneniu zákonných podmienok pre okamžitú
splatnosť úveru (uplynutie 3-mesačnej lehoty, uskutočnenie výzvy v rámci 3-mesačnej lehoty, uplynutie
15-dňovej výzvy na zaplatenie v rámci 3- mesačnej lehoty),
o to viac je možné očakávať nemožnosť overenia splnenia zákonných podmienok zo strany žalovaného.

7.15. Súd v súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukazuje na § 525 Občianskeho zákonníka,
ktorý jednoznačne definuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých
pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi – napr. § 17 ods. 1 písm. b) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za
určitých podmienok. Najvyššieho súdu SR v konaní, sp. zn. 1Cdo/147/2017, v ktorom posudzoval

platnosť/neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka konštatoval
(rozhodnutie zo dňa 24.04.2018),
že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp.
môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Najvyšší súd
v predmetnom konaní zároveň konštatoval, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je

cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna
neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na
absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda
dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej
neplatnosť nie je možné zhojiť.

7.16. Zároveň je v tejto súvislosti nutné poukázať na rozsudok NS SR zo dňa 24.04.2018, sp.
zn.1Cso/147/2017 (R 60/2016), kde Najvyšší súd konštatoval, že „je preto logické, že ak bola postúpená
pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením
o postúpení pohľadávky dlžníkovi“.

7.17. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným dospel k záveru, že podmienky pre postúpenie pohľadávky
bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho
zákonníka, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tak neboli splnené, keď vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.03.2021 je potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka a keďže došlo
k postúpeniu tzv. živého úveru, postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon, keďže
v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch
sa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo
pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Uvedené malo za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenej aktívnej
legitimácie v tomto súdnom konaní.7.18. Súd uzatvára, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov
na postúpenie pohľadávky, vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom

podľa § 39 Občianskeho zákonníka a postupca (právny predchodca žalobcu) zostal veriteľom svojej
pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla, na základe čoho je nutné konštatovať, že
v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a preto súd nemohol inak, ako žalobu
žalobcu zamietnuť.

7.19. Vzhľadom na vyššie uvedené sa už súd podrobnejšie nezaoberal argumentáciou strán ohľadom
premlčania nároku žalobcu.

7.20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd
žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší

súdny úradník, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len

vrozsahuvykonanejopravy.OodvolaníbuderozhodovaťKrajskýsúdvTrenčíne.Odvolaniemôžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.