Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010200
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010200.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 11. februára 2025 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/14/2024
z 30.9.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/14/2024 z 30.9.2024 bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
na skutkovom základe, že:

1./ v presne nezistenom čase v nočných hodinách odo dňa 15.8.2023 do asi 13.00 hod. dňa 18.8.2023
pod vplyvom alkoholu neoprávnene prekonal najmenej 170 cm vysoké oplotenie dvora rodinného domu
v obci C. C., okres D., s popisným číslom XXX, poznajúc približný vek osoby vlastníčky nehnuteľností,
vošiel na pozemok, prešiel na pravú stranu domu s popisným číslom XXX k neuzamknutému pivničnému
oknu
s dvomi samostatnými okennými tabuľami, toto rukou bez poškodenia otvoril a vošiel

do priestorov pivnice, následne vyšiel na prvé nadzemné podlažie do miestnosti izby, ktorá slúži ako
sklad, z ktorej odcudzil 9 ks fliaš alkoholu rôznych značiek v hodnote 175,- eur
a z miestnosti kuchyne odcudzil rôzne sladkosti, čím vlastníčke rodinného domu, poškodenej E. F., nar.
X.X.XXXX v C. C., trvale bytom C. C. XXX, G. D., spôsobil škodu odcudzením vo výške 175,- eur,

2./ dňa 12.9.2023 v čase asi o 04.45 hod. pod vplyvom alkoholu neoprávnene prekonal najmenej

170 cm vysoké oplotenie dvora rodinného domu v obci C. C., okres D., s popisným číslom XXX,
poznajúc približný vek osoby vlastníčky nehnuteľností, vošiel na priľahlý pozemok, prešiel na pravú
stranu domu, kde presne nezisteným spôsobom otvoril okno s dvomi samostatnými okennými tabuľami
uzatvorené zvnútra na západku, cez vzniknutý otvor vošiel do priestorov pivnice, následne vošiel do
chodby rodinného domu
na prízemí a po tom, ako sa spustil alarm, z domu utiekol cez otvor pivničného okna.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., s použitím
§ 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
8T/54/2023-234 zo dňa 22.11.2023, právoplatný dňa 8.12.2023, ktorým bol obvinenému podľa § 212
ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h, písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov
so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a trest prepadnutia veci - 1 ks spreja zn. Dupli-Color, Cars Rally Lak, antikorózny základ, č.
kód 4 048500 740220, P 14/06, EXP:14/16, otvorený, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad.

Zároveň súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
8T/63/2023-115 zo dňa 3.1.2024, doručený obvinenému dňa 26.1.2024, právoplatný dňa 8.2.2024,
ktorým súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 Tr. zák.,
pretože pokladal trest, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 8T/54/2023 zo dňa 22.11.2023, právoplatný dňa 8.12.2023, vo výmere 16 mesiacov so zaradením

do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia veci - 1 ks spreja zn. Dupli-
Color, Cars Rally Lak, antikorózny základ, č. kód 4 048500 740220, P 14/06, EXP:14/16, otvorený, za
dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obvineného, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., s použitím § 42 ods. 2 Tr. zák. mu súd uložil aj súhrnný trest
prepadnutia veci - 1 ks spreja zn. Dupli-Color, Cars Rally Lak, antikorózny základ, č. kód 4 048500
740220, P 14/06, EXP:14/16, otvorený.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., s použitím § 74 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranné ústavné
protialkoholické liečenie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej E. F. spôsobenú škodu vo

výške 175,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania
podaného v neprospech obžalovaného uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania nedospel k záveru, že by protiprávne konanie zo strany obžalovaného voči poškodenej tak,

ako je to popísané v prípade oboch čiastkových útokov pokračovacieho skutku, napĺňalo aj kvalifikačný
znak jeho spáchania na chránenej osobe, t.j. osobe vyššieho veku, v dôsledku čoho by bolo možné
kvalifikovať skutok aj podľa § 194 ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
podľaobžaloby.Súdsvojezáveryodôvodnilformulácioužalovanýchskutkovavykonanýmdokazovaním
- vyjadrením obžalovaného a skutočnosti, že v prípade prvého útoku poškodená nebola prítomná

v nehnuteľnosti, o čom obžalovaný dobre vedel a jej neprítomnosť mu uľahčila rozhodnutie vstúpiť na
jej pozemok a do rodinného domu, a v prípade druhého útoku nebolo preukázané, že porušil domovú
slobodu v súvislosti s jej vekom (uvádzal úmysel popresúvať veci v dome tak, aby ju tým vystrašil a
zneistil). Pre súd strohé konštatovanie „poznajúc približný vek osoby vlastníčky nehnuteľností“ v opise
skutku nie je v žiadnom prípade postačujúce

na použitie okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby ako motivačného faktora páchateľa
úmyselného trestného činu. Poukázal na rozhodnutia vyšších súdov - najmä
na judikát publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR pod R 117/2014 (rozsudok sp. zn. 2Tdo/65/2013 zo
dňa 3.12.2013). V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal na to, že podmienka použitia a naplnenia
kvalifikačného pojmu chránenej osoby - osoby vyššieho veku - musí byť daná nielen objektívne,

ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne. Teda sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je
osobou vyššieho veku (objektívna súvislosť) a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom
alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému alebo
inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje páchateľa spáchať trestný čin (subjektívna súvislosť).
Nespochybňuje závery vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, od ktorého sa odvíjajú

ďalšie rozhodnutia súdov v súvislosti s aplikáciou kvalifikačného pojmu chránenej osoby, avšak má za
to, že v obžalovanej veci súd nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti týkajúce sa motivačného faktora
obžalovaného vo vzťahu k naplneniu kvalifikačného znaku spáchania trestného činu na chránenej osobe
- osobe vyššieho veku a nedostatočnú formuláciuv skutkovej vete obžaloby. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Tdo/65/2013 zo dňa 3.12.2013
vyplýva, že dovolací súd vytkol, že z formulácie skutkovej vety napadnutého rozsudku pri skutku v bode
3 (vo vzťahu k zločinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného

zákona) nijako nevyplýva, že by spáchanie tohto činu bolo
z hľadiska obvineného subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodeného, avšak je nutné
uviesť, že v danom judikovanom prípade sa v rámci skutku v bode 3 nenachádzala žiadna zmienka o
vedomosti obžalovaného o veku poškodenej osoby. Z iných rozhodnutí vyšších súdov, ktoré pri svojich
rozhodnutiach z citovaného judikátu vychádzali, však vyplýva, že pre naplnenie kvalifikačného znaku

chránenej osoby - osoby vyššieho veku pri úmyselných trestných činoch postačilo, ak v skutkovej vete
bola uvedená vedomosť obžalovaného o veku, resp. približnom veku poškodenej osoby a subjektívna
súvislosť (motivačný faktor) bola preukázaná vykonaným dokazovaním (napr. 5Tdo/5/2021 zo dňa
4.3.2021, 3Tdo/74/2018 zo dňa 23.1.2019). Má za to, že v obžalovanej veci bola aj v súlade
s citovaným rozhodnutím NS SR R 117/2014 dostatočne vyjadrená formulácia v skutkovej vete obžaloby
slovami „poznajúc približný vek osoby vlastníčky nehnuteľností“.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný vedel o tom, kto v rodinnom dome
č. XXX E. C. C. býva, aký je vek poškodenej a o tejto objektívnej súvislosti nemal pochybnosti ani súd
prvého stupňa. Pokiaľ sa týka motivačného faktora, obžalovaný
na hlavnom pojednávaní uviedol, že k vniknutiu do domu poškodenej ho motivovala tá skutočnosť,
že „poškodená ma obviňovala aj z toho, že jej zmizli nejaké peniaze, tak ma to nahnevalo a chcel

som jej popresúvať veci, vystrašiť ju, aby si myslela, že jej šibe“. Má za to, že uvedené vyjadrenie
obžalovaného (bez ohľadu na pravdivosť prezentovanej motivácie obžalovaného vniknúť do obydlia
poškodenej) vystihuje vnímanie osoby poškodenej E. F. obžalovaným ako osoby, ktorá sa dá ľahšie
vystrašiť ako napr. mladšia osoba alebo muž, resp. ako osoby, ktorej vedomie už z dôvodu výšky veku
nie je na takej úrovni, aby vedela správne odhadnúť, či sa v dome niekto nachádza alebo nachádzal,

alebo či ide len o jej predstavy (t.j. že jej „šibe“). Vedomosť o výške veku a subjektívne vnímanie osoby
poškodenej obžalovaným nie je podľa názoru prokurátora možné v predmetnej veci vnímať samostatne,
ale v úzkej súvislosti, keďže bolo preukázané, že sa dlhé roky poznali, tykali si,
a to aj s jej nebohým manželom, boli v častom kontakte, bývajú v rodinných domoch v tesnej blízkosti.
Práve subjektívne vnímanie osoby poškodenej a to, že obžalovaný dobre poznal dispozíciu a vybavenie

rodinného domu, t.j. spôsoby, ako je možné vniknúť do rodinného domu, aj to, kde sú aké veci uložené,
preukazuje naplnenie kvalifikačného znaku na chránenej osobe - osobe vyššieho veku aj napriek tomu,
že pri prvom čiastkovom útoku sa poškodená, ani jej v tom čase ťažko chorý manžel, v rodinnom
dome nenachádzali, o čom obžalovaný vedel. Vnímanie osoby poškodenej obžalovaným v súvislosti s
vedomosťou o jej veku, ako aj vedomosťou o tom, kde a aké veci sú v rodinnom dome uložené, mohlo

byť v spojení
s preukázanou závislosťou obžalovaného na alkohole tým subjektívnym motivačným faktorom, ktorý ho
podnietil k tomu, že vnikne práve do rodinného domu poškodenej (pri oboch čiastkových útokoch) a
táto by si ani nevšimla, že jej chýbajú niektoré potraviny, nejaký alkohol, lebo obžalovaný vychádzal z
toho, že sa poškodená bude domnievať, že „jej šibe“. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby

Krajský súd v Žiline podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 3T/14/2024-388 zo dňa 30.9.2024 a uznal obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v D., za vinného zo
skutkov pod bodmi 1/ a 2/ obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok pod sp. zn. Pv 400/23/5508 zo
dňa 8.3.2024 za pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a

zároveň navrhol, aby súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o treste a podľa § 194 ods.
3 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. obžalovaného odsúdil na súhrnný trest
odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby
a na výkon uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne navrhol, aby súd podľa

§ 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 8T/54/2023-234 zo dňa 22.11.2023, právoplatný dňa 8.12.2023, ktorým bol obvinenému podľa §
212 ods. 2, § 36 písm. 1), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia veci - 1 ks spreja zn. Dupli-

Color, Cars Rally Lak, antikorózny základ, č. kód
4 048500 740220, P 14/06, EXP: 14/16, otvorený, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad. Zároveň
navrhol, aby súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.8T/63/2023-115 zo dňa 3.1.2024, doručený obvinenému dňa 26.1.2024, právoplatný dňa 8.2.2024,
ktorým súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 Tr. zák.,
pretože pokladal trest, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp.zn. 8T/54/2023
zo dňa 22.11.2023, právoplatný dňa 8.12.2023, vo výmere 16 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia veci - 1 ks spreja zn.
Dupli-Color, Cars Rally Lak, antikorózny základ, č. kód 4 048500 740220, P 14/06, EXP; 14/16, otvorený,
za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obvineného, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad. Napokon navrhol, aby súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., s použitím § 42 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj súhrnný trest prepadnutia veci - 1 ks
spreja otvorený, zn. Dupli-Color, Cars Rally Lak, antikorózny základ, č. kód 4 048500 740220, P 14/06,
EXP: 14/16.

Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne

riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok
prvostupňového súdu je správny, zákonný a má dostatočnú oporu
vo vykonaných dôkazoch.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený
skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo
v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich
dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov

o podstate súdených trestných činov zistenia, ktoré sú správne.

Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce
zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko

kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len
v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody,
na ktorých samosudca okresného súdu založil svoje odsudzujúce rozhodnutie.Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto

záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou

argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.
Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané

dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám
súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného

skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

Vzhľadom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové
a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, krajský súd poukazuje aj na

podstatné časti erudovaného odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorých sa najmä uvádza:

...„Trestnéhočinuporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1Trestnéhozákonasadopustíten,kto
neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá. Kvalifikovanú skutkovú podstatu
tohto prečinu podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona naplní ten, kto čin spácha prekonaním prekážky,

ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do obydlia. Prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sú najmä
zamknuté dvere, plot, zábradlie, mreže, ale aj okno prístupné iba pomocou rebríka. Prekážka nemusí
byť prekonaná
za použitia násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie, prelezenie a pod. Bude
to tak aj vtedy, keď páchateľ otvorí dvere pravým kľúčom, ktorý odcudzil, vylákal alebo našiel, a taktiež

vtedy, keď odstránil prekážku technickými prostriedkami, napríklad
za použitia šperháku, pakľúča alebo planžety a pod. (R 3/1988). Objektom tohto trestného činu je
domováslobodazaručenáÚstavouSR.Vzmysle§122ods.5Trestnéhozákona,trestnýčinjespáchaný
v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie,
vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Zákon chráni domovú

slobodu tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek, ale iba tie priestory, ktoré
užívateľ používa na bývanie
(R 30/1965). Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné
uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, ďalšie vedľajšie miestnosti,
uzavretý dvor a priľahlá ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú (napr. humno), ako

aj ohradené priľahlé hospodárske priestory a budovy. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
v konaní páchateľa, ktoré je charakterizované ako vniknutie alebo neoprávnené zotrvanie. Vniknutím je
nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do
bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R 11/1997-II). Neoprávneným zotrvaním sa
rozumie prípad, keď sa páchateľ dostane do domu alebo bytu iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli

oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa môže
byť prejavená výslovne alebo konkludentne. Zo subjektívnej stránky musí ísť o úmysel. Proti útoku, ktorý
smeruje proti domovej slobode spôsobom uvedeným v § 194 ods. 1, je prípustná nutná obrana; útok
trvá až dovtedy, kým sa nepodarí útočníka z domu alebo bytu vyhnať (R 9/1980, resp. 18/1996).
Obžalovaný namietal viaceré skutkové okolnosti preukázané vykonaným dokazovaním a uvádzané

poškodenou. Taktiež namietal právnu kvalifikáciu skutku. Viaceré z týchto námietok však boli vyvrátené
inými dôkazmi alebo rozpormi v jeho vlastných výpovediach. Hoci obžalovaný spáchanie skutku, ktorý
mu je kladený za vinu spočiatku priznával v plnom rozsahu, až na hlavnom pojednávaní zmenil
svoj postoj k spáchanej trestnej činnosti, na čo má síce obžalovaný plné právo a možnosť, avšakním uvádzané argumenty a verzie spáchania skutku sú nedôveryhodné a rozporné s tým, čo bolo
v konaní preukázané vykonaným dokazovaním. Obžalovaný je zo spáchania pokračovacieho skutku
usvedčovaný súborom nepriamych dôkazov, najmä výpoveďou poškodenej, ktorá v prípravnom konaní

aj na hlavnom pojednávaní jasne a presne popísala okolnosti stíhaného skutku, pokiaľ jej boli známe a
listinnými dôkazmi prečítanými na hlavnom pojednávaní. Skutkové okolnosti trestného činu porušovania
domovej slobody mal súd jednoznačne a bez pochybností preukázané výpoveďou poškodenej,
zápisnicami o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou a listinnými dôkazmi – odborným
vyjadrením k spôsobenej škode, záznamom spísaným OR PZ Ružomberok k zabezpečenému

kamerovému záznamu. Spôsobená škoda odcudzením 9 ks fliaš alkoholu vo výške 175,- Eur bola
preukázaná výpoveďou poškodenej E. F. a odborným vyjadrením spoločnosti DOZSA, spol. s r.o.
Poškodená síce nebola očitou svedkyňou prvého čiastkového útoku skutku, jej podozrenie, že
páchateľom skutku mohol byť obžalovaný pramenilo najmä z toho, že obžalovaný jej predtým
telefonoval, zisťoval, kde spáva, či jej funguje internet, ako aj z toho, že okrem iných vecí, zmizli
fľaše s tvrdým alkoholom a obžalovaný pije tvrdý alkohol, pričom fľaše vína v dome ostali. Pokiaľ

sa týka druhého čiastkového útoku spáchaného skutku, poškodená už obžalovaného videla, keď bol
vyrušený alarmom a z domu utiekol, pripustila síce, že ho videla od chrbta, ale vyjadrila presvedčenie,
že to bol on, pretože ho pozná. Z jej výpovede je preukázané, že páchateľa opoznala minimálne
dňa 12. 9. 2023, keď utekal z jej domu, ďalej je z jej výpovede zrejmý popis skutkových okolností,
čo sa týka možnosti prekonania prekážky za účelom vstupu na jej pozemok, do jej domu, odcudzenia

vecí a dátumových a časových súvislostí spáchania skutku. Domnienka poškodenej, že vzhľadom na
pomerne nízke oplotenie jej rodinného domu, obžalovaný zrejme preskočil cez tento plot na jej pozemok,
sa v zásade zhoduje s tým, čo vypovedal obžalovaný v prípravnom konaní, akým spôsobom sa dostal
na pozemok patriaci poškodenej aj v dňoch 15. 8. až 18. 8. 2023 aj dňa 12. 9. 2023. Obžalovaný
po vznesení obvinenia vypovedal, že niekedy v polovici augusta 2023 preskočil oplotenie pozemku,

na ktorom sa nachádza rodinný dom, ktorý patrí jeho susede E. F., na pozemok síce mohol vojsť aj
odomknutím bráničky z vnútornej strany, ale kľúč k bráničke hrkoce, preto radšej preskočil plot. Potom
prešiel k pivničnému oknu na pravej strane domu, ktoré rukou otvoril, bolo len privreté, nie uzamknuté.
Tiež sa priznal, že po vojdení do domu cez okienko z priestorov domu odcudzil zo skladu na poschodí
niekoľko fliaš alkoholu, ich presný počet uviesť nevedel. Druhýkrát bol v dome E. F. dňa 12. 9. 2023

v skorých ranných hodinách z dôvodu, že ju chcel vystrašiť, nechcel nič ukradnúť. Do domu tiež vošiel
rovnakým spôsobom, ako v prvom prípade tak, že preskočil oplotenie pozemku, na ktorom sa nachádza
rodinný dom poškodenej a prišiel ku privretému okienku, ktoré vedie do kotolne. Pokiaľ teda obžalovaný
na hlavnom pojednávaní modifikoval svoju výpoveď, že na pozemok sa dostal v iných miestach, kde sa
ešte nachádza pozemok patriaci k rodinnému domu vo vlastníctve jeho bývalej manželky, nie v miestach,

ktoré patria susede – poškodenej, týmto jeho novým uvádzaným okolnostiam neuveril a vyhodnotil ich
len ako spôsob obhajoby na hlavnom pojednávaní.
Výpoveď poškodenej, na rozdiel od výpovede obžalovaného, bola konzistentná v priebehu celého
trestného konania, aj v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní v zásadných okolnostiach
vypovedala zhodne. Zároveň súd nevidí dôvod neveriť jej výpovediam, ani motív, či snahu poškodiť

obžalovanému, pretože z výpovedí poškodenej, ani obžalovaného (okrem sporného úzkeho pásu
pozemku, čo prezentoval až na hlavnom pojednávaní) nevyplynulo, že by boli medzi nimi negatívne
vzťahy, nevraživosť, alebo by poškodená dosiahla nejaký prospech, ak by uvádzala okolnosti svedčiace
proti obžalovanému. Zároveň, ak boli medzi skoršími a neskoršími výpoveďami poškodenej nejaké
rozdiely v detailoch, je možné ich odôvodniť odstupom času od prvotnej a skoršej výpovede, na ktorej

poškodená zotrvala. Z týchto dôvodov súd obhajobe obžalovaného neuveril a vyhodnotil ju ako účelovú
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti najmä vo vzťahu k prísnejšej právnej kvalifikácii (prekonaním
prekážky zabraňujúcej vniknutiu, preskočením plota v miestach pozemku prináležiacemu k rodinnému
domu poškodenej, ako to spontánne tvrdil v prípravnom konaní), keďže samotné vniknutie do obydlia
poškodenej nepopieral, ale uvádzal odlišné dôvody, než odcudzenie alkoholu.

Výpoveď poškodenej o pohybe obžalovaného v jej rodinnom dome, najmä o spôsobe, akým sa do
samotného rodinného domu dostal a ako z neho odišiel, bola v prípade oboch čiastkových útokov
skutku verifikovaná zápisnicami o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou, ktoré svedčia
najmä o odcudzení jednotlivých vecí a spôsobe vojdenia a vyjdenia páchateľa – obžalovaného cez otvor
pivničného okna zvnútra uzavretého

na západku, ktorý vznikol otvorením tohto okna s dvoma samostatnými okennými tabuľami, keď
znaleckým skúmaním z odvetvia mechanoskopie nebola potvrdená prípadná manipulácia so zámkom
dverí rodinného domu (mechanoskopické stopy po pôsobení cudzieho predmetu na cylindrickej vložke,
ktorú vydala poškodená, ani nejaké stopy násilia), či vojdenie do domu iným spôsobom (napríkladzhotovením si rezervného kľúča, teda stopy po tom, že by niektorý z kľúčov vydaných poškodenou slúžil
ako vzor pri mechanoskopickom kopírovaní).
Uvedené zistenia znižujú dôveryhodnosť výpovede obžalovaného, pretože je zrejmé, že výpoveď

obžalovaného je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Z týchto dôvodov súd obhajobe obžalovaného
neuveril a vyhodnotil ju ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Z výpovede svedkyne H. B. bolo možné zistiť len tú skutočnosť, že je vlastníčkou rodinného domu
súpisné č. XXX v C. C., okres D. (čo potvrdzuje aj list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C. C.) a tento rodinný
dom spolu s prináležiacimi pozemkami v čase spáchania skutkov s jej súhlasom užíval jej bývalý manžel,

teda obžalovaný. V ostatným okolnostiach výpoveď tejto svedkyne nemá zásadnú dôkaznú hodnotu k
okolnostiam samotného skutku.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
žeosobou,ktorávdňoch18.8.2023a12.9.2023,vzásadesmotívomzískaniamajetkovéhoprospechu
(ktorý v prvom prípade aj získal v podobe odcudzených vecí v hodnote 175,- Eur), spôsobom opísaným
vo výrokovej časti tohto rozsudku opakovane neoprávnene prekonala oplotenie dvora rodinného domu

v obci C. C., okres D., s popisným číslom XXX, vošla na pozemok, prešla
na pravú stranu tohto domu k neuzamknutému pivničnému oknu, ktoré rukou bez poškodenia otvorila a
vošla do priestorov pivnice, následne vyšla do izieb rodinného domu, kde v prvom prípade odcudzila 9
ks fliaš alkoholu rôznych značiek v hodnote 175,- Eur a z miestnosti kuchyne odcudzila rôzne sladkosti,
čím svojím konaním spôsobila škodu poškodenej na majetku vo výške najmenej 175,- Eur, a v ďalšom

prípade konala rovnakým spôsobom, avšak po spustení alarmu z priestorov rodinného domu utiekla
cez otvor pivničného okna, bol práve obžalovaný A. B.. K spáchaniu skutku naplnením kvalifikovanej
skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody, a to prekonaním prekážky zabraňujúcej
vniknutiu, súd uvádza, že za účelom naplnenia tohto kvalifikovaného znaku postačuje, ak páchateľ
preskočí alebo prelezie plot a obžalovaný sám v prípravnom konaní popísal, že preskočil oplotenie

pozemku,naktoromsanachádzarodinnýdom,ktorýpatrípoškodenejE.F., skutočnosť,žeobsahsvojej
výpovede v tomto smere začal na hlavnom pojednávaní meniť a upravovať, preukazovať aj náčrtmi
a plánmi, kadiaľ sa mal pohybovať, nepovažoval súd
za relevantnú, pretože rozpory, ktoré vo výpovedi obžalovaného vznikli, sa nepodarilo odstrániť,
obžalovaný ich presvedčivo nevysvetlil a neodôvodnil, z toho dôvodu súd vzal do úvahy ako

smerodajnú jeho prvotnú výpoveď v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom. K okolnostiam uvádzaným
obžalovaným ako dôvody, pre ktoré sa najprv priznal k spáchanému skutku, aj odcudzeniu alkoholu,
a za ktorých bol vypočúvaný pred vyšetrovateľom PZ súd uvádza, že po prvom vypočutí bol v rámci
48 hodinovej lehoty predvedený pred sudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o jeho vzatí do
väzbyažiadnezokolnostísvojejvýpovedepredvyšetrovateľom,ktorénamietalnahlavnompojednávaní

a ktorým zdôvodňoval zmenu obsahu svojej výpovede (priznal sa, lebo bol vypočúvaný večer, hladný
smädný, bolo mu sľúbené prepustenie na slobodu, bolo mu už všetko jedno) pred sudcom pre prípravné
konanie žiadnym spôsobom ani len nenaznačil. V priebehu celého konania ani raz nespomenul, že
by medzi ním, respektíve jeho bývalou manželkou a susedmi F. boli nejaké spory o to, či nejaká časť
pozemku patrí k jednému alebo druhému rodinnému domu, uviedol ich až na hlavnom pojednávaní,

preto súd jeho tvrdeniam neuveril.“

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia
vopravnomkonanínemáodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

K odvolaniu prokurátora

Podľa obžaloby prokurátora sa obžalovaný mal dopustiť pokračovacieho zločinu porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Tr. zák., t.j. mal spáchať trestný čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.

Okresný súd, na rozdiel od obžaloby, nekvalifikoval konanie obžalovaného aj podľa odseku 3 písm. a)
§ 194 Tr. zák. a svoj právny názor odôvodnil nasledovnými právnymi úvahami, s ktorými sa stotožnil

aj krajský súd.

... „Vykonanými dôkazmi teda považoval súd vinu obžalovaného za preukázanú bez akýchkoľvek
pochybností, zároveň však nedospel k záveru, že by protiprávne konaniezo strany obžalovaného voči poškodenej tak, ako je popísané v prípade oboch čiastkových útokov
pokračovacieho skutku, napĺňalo aj kvalifikačný znak jeho spáchania na chránenej osobe, t. j. osobe
vyššieho veku, v dôsledku čoho by bolo možné kvalifikovať skutok aj podľa

§ 194 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, tak,
ako to navrhovala obžaloba.
K vylúčeniu tohto záveru vedie súd jednak formulácia žalovaných skutkov, vykonané dokazovanie
(vyjadrenie obžalovaného, ako aj skutočnosť, že v prípade prvého útoku dokonca poškodená ani len
nebola prítomná v nehnuteľnosti, o čom obžalovaný dobre vedel a práve jej neprítomnosť mu uľahčila

rozhodnutie vstúpiť na jej pozemok a do rodinného domu), ako aj viaceré rozhodnutia vyšších súdov.
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorej súd
poukazuje najmä na rozsudok sp. zn. 2Tdo/65/2013 zo dňa 3. 12. 2013, publikovaný v Zbierke stanovísk
NS a súdov SR 8/2014, pod R 117/2014 (v jeho kontexte napríklad aj rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Tdo/56/2022, aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Tdo/4/2024-pozn. odvolacieho súdu), podľa ktorého
podmienka použitia a naplnenia kvalifikačného pojmu chránenej osoby (ktorou je aj osoba vyššieho

veku podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona), spočíva v súvislosti spáchania trestného činu
s vekom chránenej osoby, ktorá musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne.
Vyžaduje sa, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku (objektívna súvislosť) a aby
túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením
účinku trestného činu voči poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje

rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin (subjektívna súvislosť). Uvedené musí byť vykonaným
dokazovaním nepochybne preukázané a ustálené v skutkových záveroch, t. j. v samotnom skutku
odsudzujúceho rozsudku.
Vedomosť obžalovaného o vyššom veku poškodenej súd nespochybňuje, keďže obaja potvrdili, že sa
viacero rokov navzájom poznali, obžalovaný opakovane navštevoval domácnosť poškodenej, najmä bol

v kontakte s jej už nebohým manželom, chodil im vypomáhať, preto je zrejmé, že obžalovaný musel
vedieť, že poškodená je už niekoľko rokov starobnou dôchodkyňou a teda je staršia ako 60 rokov.
Z formulácie skutkových viet však nijako nevyplýva, že by spáchanie skutku obžalovaným bolo
subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodenej. V prvom prípade mal dokonca obžalovaný
vedomosť o tom, že poškodená sa v dome nenachádza, je odcestovaná, a jej neprítomnosť, ktorá by

uľahčila obžalovanému spáchať trestný čin nijako nesúvisí s vekom poškodenej, ani v druhom prípade
nebolo preukázané, že by obžalovaný porušil domovú slobodu poškodenej v súvislosti s jej vekom
(uvádzal úmysel popresúvať veci v dome, tak, aby ju tým vystrašil a zneistil). Strohé konštatovanie
„poznajúc približný vek osoby vlastníčky nehnuteľnosti“ v opise skutku nie je v žiadnom prípade
postačujúce na použitie okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby ako motivačného

faktora páchateľa úmyselného trestného činu. Súd teda v skutkovej vete obžaloby nenašiel také
skutkové okolnosti, ktoré by zodpovedali právnej kvalifikácii skutku aj podľa § 194 ods. 3 písm. a/
Trestného zákona.“

Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že právna kvalifikácia súdeného skutku podľa

odseku 3 písm. a) § 194 Tr. zák. vzhľadom na skutkový stav, ktorý bol ustálený v podanej obžalobe
aj v uznesení o vznesení obvinenia, po vykonanom dokazovaní nezod-povedá v tomto smere
všetkýmzákonnýmpredpokladomnaposúdenieprejednávanéhoskut-kuprávepodľavyššieuvedeného
zákonného ustanovenia. Dokonca prokurátor ani v podanej obžalobe neuviedol žiadne právne úvahy,
ktorými sa spravoval pri vyvodzovaní záveru, že obžalovaný mal spáchať zločin porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 3 písm. a) Tr. zák. na poškodenej, ktorá by mala mať postavenie chránenej
osoby ako osoba vyššieho veku.

Krajský súd zdôrazňuje, že ku každej trestnej veci je potrebné pristupovať individuálne. V prejednávanej
veci v skutkovej vete obžaloby nie sú uvedené také konkrétne skutkové okolnosti vyplývajúce

z vykonaného dokazovania, ktoré by zodpovedali právnej kvalifikácii ustálenej prokurátorom ako
pokračovacieho zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3
písm. a) Tr. zák. Skutková veta v podanej obžalobe neobsahuje žiadne konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré by vyjadrovali súvislosť medzi skutočnosťou, že v osobe poškodenej ide o osobu vyššieho veku,
a konaním obžalovaného v tom smere, že by si obžalovaný túto okolnosť subjektívne spájal s menším

odporom alebo slabšou odvetou poškodenej, umocnením účinku trestného činu voči poškodenej alebo
inou okolnosťou, ktorá zakladala alebo podporovala rozhodnutie obžalovaného spáchať trestný čin.
Uvedenie dátumu narodenia poškodenej a skutočnosti, že obžalovaný pozná vek poškodenej, vyjadrujelen to, že v osobe poškodenej ide o osobu vyššieho veku, nie však, ako už bolo opakovane uvedené,
súvislosť medzi konaním obvineného a touto okolnosťou.

Z uvedených dôvodov nebolo možné akceptovať argumentáciu uvedenú v odvolaní prokurátora.
K výroku o treste

Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a stotožnil sa so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a
výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému.

Pokiaľ sa prokurátor vo svojom odvolaní podanom v neprospech obžalovaného domáhal
u obžalovaného uloženia trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, krajský súd sa s takýmto návrhom
nestotožnil.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd
zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon,

na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu
– rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa
prejavujeprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenietrestunaostatnýchčlenovspoločnosti).Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným

činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to
nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262,

§ 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k
poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov,
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, propor-cionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Na záver treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv

a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi.
Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom
spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom
možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

K výroku o náhrade škody a k výroku o uložení ochranného opatrenia

Pokiaľ ide o výroky súdu prvého stupňa o náhrade škody a uložení ochranného opatrenia, odvolací
súd po preskúmaní tejto časti výrokov dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v rámci

adhézneho konania zodpovedá stavu veci a zákonu. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o uložení
ochranného ústavného protialkoholického liečenia.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku,
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.