Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123201139
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123201139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: A. B. C., C., C. C. D.
E., F. X, G.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: H. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/
XX, E., v konaní o zaplatenie 4.566,21 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Košice zo dňa 06.09.2024 č. k. 17Csp/19/2023-327 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol
žalobu právneho nástupcu banky ako pôvodného veriteľa (K. E., L.; ďalej aj len ako „banka“) na peňažné
plnenie 4.566,21 € s príslušenstvom proti žalovanému ako spotrebiteľovi, a to titulom bankového dlhu
zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 00-3118753677,
ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 5.100 € bankou
žalovanému spotrebiteľovi pri úrokovej sadzbe 7,9% ročne, poplatok za úver 102 eur. Žalovaný sa
zaviazal uhrádzať splátky po 72,17 eura mesačne s tým, že splatnosť splátok bola dohodnutá 15. dňa

príslušného mesiaca a žalovaný mal uhradiť 96 mesačných splátok. RPMN bola vyčíslená na 8,92 %.
Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená na sumu 7.025,52 eur, pričom dátum prvej
splátky bol dohodnutý na deň 15.7.2018 a poslednej na 15.6.2026. Žalobca ako nebankový subjekt svoje
právne nástupníctvo odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok z 25.10.2022.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 37 ods.1, § 39, § 52 ods. 1,2,3,4 §
53 ods.9, § 565, § 524, § 525 a § 527 ods.1, 2 § Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9ods. 1

zákona č. 129/2010 Z. z .a § 92 ods.8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

3. Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu aplikujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách súd pristúpil k posúdeniu, či v danom prípade medzi bankou a žalobcom došlo
k platnému postúpeniu pôvodne bankovej pohľadávky na nebankový subjekt bez súhlasu žalovaného
ako klienta banky, t. j. či pre takýto postup banky kumulatívne boli splnené : (i) splatná pohľadávka,
(ii) písomná výzva banky a (iii) následné nepretržité, viac ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného

ako klienta so splnením jeho záväzku voči banke. Vzhľadom na to, že podľa posudzovanej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere konečná splatnosť úveru v danom prípade mala nastať až 15.06.2026, zo
strany banky ako veriteľa došlo k zosplatneniu dlžného zostatku úveru. Súd preto pristúpil k posúdeniu,
či zosplatenie bolo uskutočnené v súlade s ustanovením §53 ods. 9 OZ. V zmysle tohto zákonnéhoustanovenia v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka úver splácať riadne a včas, banka ako
veriteľ (dodávateľ) bola oprávnená mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásiť až po doručení písomnej výzvy
dlžníkovi . V tejto výzve banka dlžníka zároveň mala upozorniť aj na možnosť uplatnenia práva podľa

§ 565 OZ.

4. Vychádzajúczvýsledkovvykonanéhodokazovania súduzavrel,žežalobcapreukázalsíceexistenciu
samotnej výzvy v zmysle §53 ods. 9 OZ, datovanej dňom 13.3.2020 (tretia upomienka - pokus o zmier),
ktorou žalovaný bol bankou upozornený , že je v omeškaní so splácaním pôžičky, ktorú je potrebné

uhradiť do 5 dní od vystavenia výzvy a zároveň bol aj upozornený, že ak nedôjde k zaplateniu dlžnej
sumy, banka bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom
splatnosti dohodnutým v zmluve, a preukázal, že táto výzva žalovanému bola skutočne aj doručená
( čl.160), nešpecifikoval však konkrétnu splátku pre ktorú jednorázovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ ( K. E. L.) svoje právo na zosplatnenie nevyužil do splatnosti

nasledujúcej splátky súd rozhodol, že zosplatnenie zo stany pôvodného veriteľa zo dňa 23.3.2020 bolo
neúčinné a postúpenie predmetnej pohľadávky zo dňa 25.10.2022 bolo neplatné. Preto žalobu pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

6. Vychádzajúc z §53 ods. 9 OZ súd uzavrel, že pre platné zosplatnenie zostatku úveru sa vyžaduje,
aby v zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorázovo a predčasne zosplatnil
celý dlh. Súd preto uzavrel, že zosplatnenie zostatku dlhu žalovaného bankou je neplatné, a to pre
nedodržanie zákonných podmienok pre zosplatnenie spotrebiteľského dlhu a nie je tak daná aktívna
vecná legitimácia žalobcu v spore.

7. Vzhľadom na to, že platné zosplatnenie pohľadávky banky v zmysle §92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z.( ďalej len „ZoB“) zároveň je aj jednou z kumulatívnych podmienok platného postúpenia bankovej
pohľadávky na nebankový subjekt bez súhlasu klienta, pre absenciu platného zosplatnenia spornej
pohľadávky banky súd následne uzavrel, že banka pre tento nedostatok predmetnú pohľadávku z úveru

vrátane úrokov z neho voči žalovanému nebola oprávnená postúpiť inému subjektu. Pokiaľ tak napriek
tomu urobila, konala v rozpore s §92 ods. 8 ZoB.

8. Preto vyvodil, že postúpenie pohľadávky banky na žalobcu v zmysle §39 OZ je absolútne neplatným
právnym úkonom, ktorý od počiatku nemá žiadne právne účinky a ktorým žalujúci nebankový subjekt v

konaní nemôže preukázať, že platne a účinne sa stal veriteľom žalobou uplatňovanej pôvodne bankovej
pohľadávky, t. j. nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalobu preto zamietol.

9. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zamietnutiu žaloby sa súd prvej inštancie ďalej už nezaoberal
ďalšími námietkami žalovaného proti žalobe, t. j. ani tými, ktorými namietal, že zmluva obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky. Konštatoval len, že z dôvodu, že žalobca v spore nepreukázal splnenie
podmienok, vyžadovaných zákonom pre postúpenie pohľadávky, keď nepredložil súdu žiaden dôkaz,
preukazujúci že zosplatnenie zo stany pôvodného veriteľa zo dňa 23.3.2020 bolo neúčinné a postúpenie
predmetnej pohľadávky zo dňa 25.10.2022 bolo neplatné. Absencia zákonom stanoveného postupu
znamená, že veriteľ využil právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom a na takého

zosplatnenie nemožno prihliadať. Následkom neplatného zosplatnenia pohľadávky bolo konštatovanie
o neplatnom postúpení pohľadávky na žalobcu.

10. Plne úspešnému žalovanému súd priznal nárok na plnú náhradu jeho trov, aplikujúc zásadu úspechu
strany v spore (§255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p.).

11. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/, a h/ C.s.p. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že v predmetnom konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok jeho právnym
predchodcom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok buď

zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
novérozhodnutie.Nestotožnilsasozáveromsúduprvejinštancie,žepreabsenciukonkretizáciesplátky,
pre nesplnenie ktorej jeho právny predchodca ako dodávateľ v danom prípade uplatnil svoje právo
ustanovené v §565 O.Z., vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sporného úveru listinou z 13.2.2020 by malobyť neplatným právnym úkonom, keďže povinnosť konkretizácie takejto splátky, a to či už v upozornení
spotrebiteľa podľa §53 ods. 9 o. z., resp. v následnej výzve dodávateľa, ktorou bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, dodávateľovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Podľa odvolateľa

by to bolo aj nadbytočné, keďže v zmysle §565 o. z. veriteľ toto svoje právo ani nemôže uplatniť
pre nesplnenie inej, než tej splátky, ktorá uplatneniu tohto práva bezprostredne predchádza po dobu
troch mesiacov za súčasného splnenia zákonnej podmienky ustanovenej v §53 ods. 9 O.Z. Poukazujúc
na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2022 vo veci 5Cdo/224/2021 a z 15.12.2022 vo veci
4Cdo/132/2021 ďalej namietal, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je v priamom rozpore s

aktuálnou rozhodovacou praxou NS SR. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu v ktorých
bola posudzovaná otázka pre ktorú splátku bol veriteľ oprávnený úver zosplatniť a prvoinštančný
súd sa od nich v svojom rozhodnutí odklonil. Namietal skutočnosť, že prvoinštančný súd aplikáciou
extenzívneho výkladu § 53 ods.9 O.Z. spôsobil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby nariadiť odvolacie
pojednávanie preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené (§34 a 355 a nasl. C.s.p.).

14. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne
zistil skutkový stav a vo veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu

vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových zistení nič nezmenili ani odvolacie námietky
žalobcu, ktoré namietal aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento súd aj
náležite, presvedčivo a zákonom ustanoveným spôsobom vysporiadal.

15. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa v spore, a to práve pre absenciu dôkazu preukazujúceho
špecifikáciu splátky pre ktorú jednorázovo a predčasne zosplatnil dlh.

16. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede
na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a
právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu nezistil žiadne vady, ktoré by sa
týkali procesných podmienok (§380 ods. 2 C.s.p.).

17. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
môže veriteľ v spotrebiteľských veciach žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach,

môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až

po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia
byť splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho
právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni
v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre
niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565

Občianskeho zákonníka.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva záver o neplatnosti
zosplatnenia spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súduSlovenskej republiky sa s uvedeným konštatovaním odvolací súd stotožnil. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 ustálil, že „v prípade, ak zo
strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565

Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“

19. V konaní nebolo sporné, že žalobca listinou označenou ako „ Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“

zo dňa 20. 02. 2020 vyzval žalovaného ako dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 235,40 eur, do
piatich kalendárnych dní. Veriteľ vo výzve zároveň upozornil dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru;
avšak absentuje v nej konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver. Navyše z podania
zo dňa 23.3.2020 nemožno vyvodiť, či išlo aj o splátku uvedenú v podaní zo dňa 20.02.2020.

20. Podaním zo dňa 23. 03. 2020 oznámil žalobca ako veriteľ žalovanému, že úver predčasne zosplatnil;

ku dňu zosplatnenia 21. 03. 2020 predstavovala dlžná istina sumu 4.414,14 eur, riadny úrok 124,93 eur,
úroky z omeškania 2,08 eur a náklady spojené s vymáhaním 17,- eur. Rovnako ako vo výzve zo dňa
20. 02. 2020 aj v predmetnom oznámení o predčasnej splatnosti úveru absentuje uvedenie splátky, pre
ktorú veriteľ k zosplatneniu úveru pristúpil.

21. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na
zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ
dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

22. Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie
úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej
sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok.
Avšak,sozosplatnenímjespojenáajotázkauplatniteľnostipohľadávkynasúdeatomuzodpovedajúcimi
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom

využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil
k zosplatneniu úveru neboli splnené zákonom predpokladané podmienky. Odvolací súd zastáva právny
názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom,
ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v
prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na
uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom
vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky

je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z
takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže

uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

23.Špecifikáciasplátky,prektorúveriteľmienilpristúpiťkzosplatneniuúveruužvovýzvepodľa§53ods.
9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi
právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje

podklad pre procesnú obranu. Zároveň, uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje
veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je
ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v

prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,
nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06. 09. 2021. Z rozhodnutia
najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06. 06. 2024 vyplýva, že ; „V prípade, ak zo strany

veriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením§565OZa§53ods.
9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.......Identifikácia splátky je potrebná
z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o

tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený....“

25. Pokiaľ odvolateľ nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odôvodňoval odklonom od právnych záverov dovolacím súdom
vysloveným v jeho uzneseniach z 30.11.2022 vo veci 5Cdo/224/2021, resp. z 15.12.2022 vo veci
4Cdo/132/2021, tieto jeho námietky rovnako neobstoja. Najvyšší súd ani v jednom z týchto rozhodnutí

sa nezaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia spotrebiteľa podľa §53 ods. 9 o. z.; vo veci
4Cdo/132/2021 riešil len otázku, kedy najskôr, t. j. odkedy môže dodávateľ uplatniť svoje právo podľa
§565 o. z., kým vo veci 5Cdo/224/2021 primárne riešil otázku premlčania práva dodávateľa v prípade
zosplatnenia jeho pohľadávky voči spotrebiteľovi.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 387
ods.1 C.s.p. ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1a
§ 255 C.s.p. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak žiadne

trovy odvolacieho konania mu nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že procesne úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).