Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124012219
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124012219.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č.
vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na
neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne
dňa 28. mája 2025, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 9Pp/109/2024 zo dňa 20. januára 2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9Pp/109/2024 zo dňa 20. januára 2025 bol podľa § 415
ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného A. B., nar.

XX.XX.XXXX (ďalej iba „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 21. novembra 2024, a to vzhľadom k tomu, že okresný súd
nezistil dôsledné a kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok pre podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Zo všetkých troch zákonných podmienok bola splnená iba jedna formálna podmienka.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu
v prítomnosti odsúdeného a prokurátora okresnej prokuratúry) podal odsúdený sťažnosť, ktorú do
konania neverejného zasadnutia krajského súdu neodôvodnil.

KrajskýsúdvTrenčíneakonadriadenýsúd,napodkladesťažnostiodsúdeného,preskúmaldňa28.mája
2025 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia,

ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel
k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas
i na správnom mieste, nie je ale dôvodná.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale

aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným
vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie
povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie,
že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť
do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia
slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením

probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ obligatórne prepustený po odpykaní
stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď

vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený
predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš vysoké
riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej
prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné
prepustenie

a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po
podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené
na možnosti jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na očakávaný účel trestu
(§34ods.1,ods.4 Tr.zák.).Správanieodsúdenéhovovýkonetrestusamusípritomhodnotiťvsúvislosti
s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto
predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil

práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti,
alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli
k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého
trestu dňa 19. decembra 2024, a zároveň rovnako dôvodne vyhodnotil, že ďalšie dve materiálne
podmienky, ktoré sú rovnako ako formálna podmienka nevyhnutným predpokladom na zákonné
rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu s určením primeranej skúšobnej
doby, dôsledne u odsúdeného splnené nie sú.

Aj podľa názoru krajského súdu možno u odsúdeného splnenie oboch materiálnych podmienok
konštatovaťnanajvýšibavčiastočnejforme.Akovyplývazobsahupredloženéhopísomnéhohodnotenia
riaditeľa ústavu na výkon trestu, v správaní odsúdeného neboli zaznamenané žiadne porušenia
interných predpisov, jeho správanie a vystupovanie v podmienkach výkonu trestu je slušné, príkazy

a nariadenia plní a rešpektuje bez pripomienok. Na druhej strane program zaobchádzania odsúdený
vo výkone trestu neplní v celom požadovanom rozsahu, v bode edukácia sú konštatované rezervy, a
to z dôvodu nekritického postoja k vlastnej trestnej činnosti, ako aj v časti aktivity vo voľnom čase,
pretože do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája sporadicky. Odsúdený neplní ani bod
vzťahy s vonkajším prostredím z dôvodu, že neudržiava sociálny kontakt (s rodinou) a ani sa nepokúsil

doposiaľ kontakt nadviazať. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený a ani disciplinárne potrestaný.
Resocializačnú prognózu riaditeľ ústavu vyhodnotil ako nepriaznivú, na základe vysokého rizika recidívy
trestnej činnosti. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenej osoby
musí ako jednu z kritérií vyhodnocovať aj existenciu rizika recidívy odsúdenej osoby po prepustení na
slobodu, a to v rámci tretej materiálnej podmienky, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 1 a ods.

2 Tr. zák.

Ako vyplynulo zo spisového materiálu a ako správne a dôvodne na to poukázal aj súd prvého stupňa,
odsúdený je osobou so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani
viaceré odsúdenia či vykonané tresty, pričom k spáchanej trestnej činnosti nemá odsúdený doposiaľ

jednoznačne negatívny postoj. Pokiaľ si ani aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody nedokáže
uvedomiť škodlivosť páchania protiprávnej činnosti, je zrejmé, že náprava odsúdeného doposiaľ
dovŕšená nie je a je nutné v nej pokračovať v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno

posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska jeho predmetu tvoria jeden celok, krajský
súd na ďalšie vecne správne závery a presvedčivú argumentáciu súdu prvého stupňa vyplývajúce
z odôvodnenia napadnutého uznesenia odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1

písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.