Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 43Cbi/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238489
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gulčiková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123238489.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gulčikovou v právnej veci žalobcu: SG

Equipment Finance Czech Republic s.r.o., so sídlom náměstí A. XXXX/X, B., XXX XX C. X, IČ: 610 61
344, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby:
SG Equipment Finance Czech Republic s.r.o. - organizačná zložka, Hodžovo nám. 1a, 811 06 Bratislava,
IČO: 31 785 972, právne zastúpený: JUDr. Karin Konečná, advokát so sídlom Vyšehradská 1, 851 06
Bratislava a Mgr. Tomáš Čermák, advokát so sídlom Šancová 58, 811 05 Bratislava – Staré Mesto, proti
žalovanému: JUDr. Zuzana Hýllová so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 50 504
649, správca úpadcu: GloBeco s.r.o. v konkurze, so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava

- mestská časť Rača, IČO: 44 629 281, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2023 sa žalobca domáhal určenia, že časť pohľadávky vo
výške 535.643,78 - eur zo zmlúv o finančnom lízingu č. 81002218/18, č. 81002219/18, č. 81002358/19

a č. 81002469/19 uzavretých medzi žalobcom a úpadcom, ktorej poradie bolo popreté správcom,
je v konkurznom konaní sp. zn. 9K/2/2023 pohľadávkou s poradím „E“ (Iná pohľadávka), a že táto
časť pohľadávky vo výške 535.643,78- eur je zabezpečenou pohľadávkou v prvom poradí v súlade s
ustanovením § 29 ods. 9 a 10 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.11.2023 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu o

popretí poradia a zabezpečenia časti zabezpečenej pohľadávky žalobcu zo zmlúv o finančnom lízingu
č. 81002218/18, č. 81002219/18, č. 81002358/19 a č. 81002469/19 (ďalej len „lízingové zmluvy“)
uzavretých s úpadcom a to vo výške 535.643,78- eur (ďalej len „popretá pohľadávka“) v konkurznom
konaní sp. zn.: 9K/2/2023, z dôvodu podľa § 95 ods. 3 ZKR. Žalobca zastáva názor, že úprava § 95
ods. 3 ZKR o spriaznených pohľadávkach bola do ZKR doplnená za účelom podriadenia pohľadávok
veriteľov, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh
konkurzného konania, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom, ako sa

uvádza aj v bode 68 dôvodovej správy k novele ZKR č. 348/2011 Z. z. (ďalej len „DS“). Z rovnakého
dôvodu (t. j. z dôvodu nezvýhodňovania niektorých veriteľov na úkor iných veriteľov) sa majú režimom
podriadenejpohľadávkyriadiťizmluvnépokuty,ktorépodľabodu68DSbezekonomickéhozdôvodnenia
zásadným spôsobom zvýhodňujú niektorých veriteľov na úkor iných veriteľov, resp. cez hlasovaciepomery deformujú konkurzné konania. Z uvedených dôvodov odkaz na zmluvnú pokutu ako podriadenú
pohľadávku a neprihliadnutie na jej zabezpečenie v ustanovení § 95 ods. 3 ZKR nemožno podľa žalobcu
vykladať absolútne vo vzťahu ku každej zmluvnej pokute, ale vo svetle definície spriaznenej pohľadávky

len vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorá môže narúšať/deformovať rovnosť veriteľov v konkurznom
konaní. Vzhľadom na to, že žalobca nenapĺňa definíciu spriaznenej osoby, nie je ani jeho pohľadávka
(vrátane pohľadávky na úhradu zmluvnej pokuty) spriaznenou pohľadávkou v zmysle ZKR. Zmluvná
pokuta dojednaná v lízingových zmluvách, predstavujúca popretú pohľadávku, má svoje ekonomické
zdôvodnenie. Popretá pohľadávka má kryť náklady, ktoré žalobca vynaložil výlučne za účelom zverenia

predmetov lízingu podľa lízingových zmlúv úpadcovi do užívania v prípade, keď úpadca prestane plniť
svoje hlavné záväzky z lízingových zmlúv, t. j. neplatí lízingové splátky za užívanie predmetov lízingu
a zostatkovú hodnotu predmetov lízingu, za ktorú sa zaviazal predmety lízingu odkúpiť po skončení
dohodnutej doby užívania predmetov lízingu. Vrátený predmet lízingu je pri predčasnom ukončení
lízingovej zmluvy z hľadiska podnikania lízingových spoločností nielenže prakticky bezcenný, ale im
takto vznikajú aj ďalšie neplánované náklady (napríklad s uskladnením alebo predajom vrátenej veci).

Postupom správcu by tak naopak došlo k znevýhodneniu žalobcu ako veriteľa z lízingových zmlúv
voči ostatným veriteľom. Preto žalobca zastáva názor, že § 95 ods. 3 ZKR nie je možné uplatniť
na popretú pohľadávku dojednanú ako zmluvnú pokutu medzi žalobcom a úpadcom v lízingových
zmluvách. Žalobca poukázal aj na § 29 ods. 9 a 10 ZKR. V prípade lízingových zmlúv sa jedná o vzťah
podľa § 29 ods. 10 ZKR, v ktorom žalobca ako veriteľ prenajal úpadcovi vec (predmety lízingu) za

dohodnuté nájomné (lízingové splátky) na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva
úpadcu (finančný lízing). Žalobca má preto v súlade s § 29 ods. 9 prvá veta ZKR právo uplatniť svoje
práva z lízingových zmlúv (práva na zmluvnú pokutu nevynímajúc) v konkurze prihláškou rovnako, ako
by uplatňoval zabezpečovacie právo. Vzhľadom na to, že žalobca toto právo v prihláške pohľadávky
do konkurzu úpadcu riadne využil (všetky pohľadávky z lízingových zmlúv prihlásil do konkurzu úpadcu

ako zabezpečené pohľadávky), má v súlade s ustanovením § 29 ods. 9 tretia veta ZKR postavenie
zabezpečeného veriteľa v plnom rozsahu práv veriteľa z lízingových zmlúv, vrátane práva na úhradu
zmluvnej pokuty. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 32 Cdo 1373/2010
(najmä str. 5, druhý a tretí odsek, kde je zhrnuté už skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky 31 Cdo 4356/2008) a stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky 31 Cpjn 204/2007 v

otázkach zmlúv o finančnom lízingu, ktorých sa Najvyšší súd Českej republiky v tomto rozhodnutí
pridržiava. Žalobca k žalobe priložil Oznámenie správcu o popretí pohľadávky (č. l. 6), prihlášku
pohľadávky žalobcu (č. l. 33), Dôvodovú správu k novele ZKR č. 348/2011 Z. z. (č. l. 8), Rozsudok NS
ČR 32Cdo 1373/2010 (č. l. 20), Rozsudok NS ČR 31Cdo 4356/2008 (č. l. 23), Stanovisko NS ČR Cpjn
204/2007 (č. l. 28), Článok publikovaný na stránke epravo.cz (č.l.31).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.02.2024, v ktorom uviedol, že žalobca
si v základnej prihlasovacej lehote do konkurzného konania prihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku č. 1
v celkovej výške 587.864,58 - eur s poradím uspokojenia „E – iná pohľadávka“. Uplatnená pohľadávka je
v zmysle prihláseného právneho dôvodu vzniku pohľadávky tvorená u lízingovej zmluvy č. 81002218/18

zo 4 dlžných lízingových splátok vo výške 2.243,82- eur každá, splatné pred výpoveďou zmluvy v
mesiacoch január 2022 až apríl 2022, celkom v čiastke 8.975,28- eur, zmluvnej pokuty vo výške 36
budúcich lízingových splátok vo výške 1.847,53- eur každá a zostatkovej hodnoty vo výške 50,- eur,
celkom teda 79.873,30- eur s DPH, zmluvná pokuta so stala splatnou predčasným ukončením zmluvy,
prefakturácie nákladov na strojné poistenie predmetu lízingu od dátumu výpovede do 31.12.2022,

celkom 108,01- eur, fakturované faktúrou č. 077-00119/22 a prefakturácie nákladov na strojné poistenie
predmetu lízingu od 1.1.2023 do 31.3.2023, celkom 80,35- eur, fakturované faktúrou č. 077-00037/23.
Pohľadávka z lízingovej zmluvy č. 81002218/18 tak činí celkom 89.036,94- eur. U lízingovej zmluvy
č. 81002219/18 je uplatnená pohľadávka tvorená 3 lízingovými splátkami vo výške 3 693,49- eur
každá, splatné pred výpoveďou zmluvy v mesiacoch február 2022 až apríl 2022, celkom v čiastke

11.080,47- eur, zmluvnou pokutou vo výške 53 budúcich lízingových splátok vo výške 2.996,16- eur
každá a zostatkovej hodnoty vo výške 50,- eur, celkom teda 190.615,78- eur s DPH, zmluvná pokuta sa
stala splatnou predčasným ukončením zmluvy, prefakturáciou nákladov na strojné poistenie predmetu
lízingu od dátumu výpovede do 31.12.2022, celkom 395,68- eur, fakturované faktúrou č. 077-00119/22,
prefakturáciou nákladov na strojné poistenie predmetu lízingu od 1.1.2023 do 31.3.2023, celkom

294,30- eur, fakturované faktúrou č. 077-00037/23. Pohľadávka z lízingovej zmluvy č. 81002219/18
tak činí celkom 202.386,23- eur. U lízingovej zmluvy č. 81002358/19 je uplatnená pohľadávka tvorená
1 lízingovou splátkou vo výške 3.866,40- eur (resp. jej pôvodná výška činila 4.211,05- eur; na dlžnej
splátke je čiastočná úhrada vo výške 344,65- eur) splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci január2022, 1 lízingovou splátkou vo výške 4.211,05- eur splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci február
2022, 1 lízingovou splátkou vo výške 17.822,17- eur, splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci marec
2022, 1 lízingovou splátkou vo výške 4.211,05- eur, splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci apríl

2022, zmluvnou pokutou vo výške 65 budúcich lízingových splátok vo výške 3.398,65- eur každá
a zostatkovej hodnoty vo výške 50,- eur, celkom teda 265.154,70 - eur s DPH, zmluvná pokuta sa
stala splatnou predčasným ukončením zmluvy, prefakturáciou nákladov na strojné poistenie predmetu
lízingu od dátumu výpovede do 31.12.2022, celkom 535,10 eur, fakturované faktúrou č. 077-00119/22,
prefakturáciou nákladov na strojné poistenie predmetu lízingu od 1.1.2023 do 31.3.2023, celkom

398,02- eur, fakturované faktúrou č. 077-00037/23. Pohľadávka z lízingovej zmluvy č. 81002358/19
tak činí celkom 296.198,49- eur. U lízingovej zmluvy č. 81002469/19 je uplatnená pohľadávka tvorená
1 lízingovou splátkou vo výške 242,92- eur (resp. jej pôvodná výška činila 602,18- eur; na dlžnej
splátke je čiastočná úhrada vo výške 359,26- eur) splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci marec
2022. Pohľadávka z lízingovej zmluvy č. 81002469/19 tak činí 242,92- eur. Správca písomným
podanímzodňa23.10.2023oznámilžalobcovipopretiejehouplatnenejpohľadávky.Oznámeniesprávca

zasielal do elektronickej schránky zvoleného zástupcu na doručovanie, t. j. Advokátska kancelária
JUDr. HAJDUČÍK, D. E. X, XXX XX F. – G. H. I. J., IČO: 47 240 334 dňa 23.10.2023. Zásielka
nebola prevzatá v úložnej lehote, a tak dňa 08.11.2023 nastala fikcia doručenia. Správca z opatrnosti,
z dôvodu neprevzatia oznámenia o popretí zvoleným zástupcom na doručovanie, opätovne zaslal
oznámenie o popretí pohľadávky priamo žalobcovi v listinnej podobe dňa 08.11.2023, ktoré si žalobca

prevzal dňa 16.11.2023. S argumentáciou žalobcu sa žalovaný v celom rozsahu nestotožnil. Znenie
ustanovenia §95 ods. 3 ZKR podľa žalovaného absolútne nedáva priestor na individuálne posudzovanie
pohľadávok z titulu zmluvnej pokuty. Zákonodarca kvalifikuje dve samostatné skupiny pohľadávok,
ktoré, ak spĺňajú zákonné predpoklady, majú sa ex lege uspokojovať ako podriadené pohľadávky až
po uspokojení ostatných nezabezpečených pohľadávok s poradím uspokojenia „E – iná pohľadávka“.

Žalovaný nerozporuje, že nejde o pohľadávku spriazneného veriteľa, avšak vychádzajúc z uplatneného
právneho dôvodu, tak ako bol zadefinovaný v prihláške pohľadávky, jednoznačne vyplýva, že časť
istiny pohľadávky je tvorená titulom zmluvnej pokuty, ktorá sa má ex lege pre dôvod, z ktorého
pohľadávka pramení (právneho dôvodu vzniku, ktorým je nárok na zmluvnú pokutu) uspokojovať ako
podriadená pohľadávka, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o spriazneného veriteľa. Žalovaný

k vyjadreniu priložil výpis z Obchodného vestníka č.151/2023 zo dňa 08.08.2023 (č.l. 59), Oznámenie
správcuopopretípohľadávky(č.l.60),doručenka(č.l.62-65),RozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 2Obdo/37/2020 zo dňa 30.11.2021.

4. Dňa 25.03.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného. Žalobca uviedol,

že žalovaný svoju argumentáciu zakladá výlučne na jazykovom výklade ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR
bez ohľadu na jeho účel a súvisiace ustanovenia zákona. Jazykový výklad je však možné považovať len
za základ interpretácie v duchu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2019, sp. zn.
PL. ÚS 21/2014. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu
zákona, a to ani v takom prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým

podľa zmyslu a účelu zákona, ako aj v záujme ochrany ústavnoprávnych princípov vrátane ochrany
základných práv. Žalobca poukázal tiež na predošlé nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
351/2010 a I. ÚS 306/2010 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 18. mája 2016,
sp. zn. 2Sžf/68/201 a v rozsudku zo dňa 27. apríla 2022, sp. zn. 1Cdo/91/202. Žalobca je presvedčený,
že pri výklade § 95 ods. 3 ZKR je nutné zohľadniť jeho objektívny zmysel a účel, opätovne pritom

poukázal na dôvodovú správu k novele ZKR č. 348/2001 Z. z.. Význam neexistencie „ekonomického
zdôvodnenia“ zmluvnej pokuty na účely jej zaradenia do triedy podriadených pohľadávok podľa žalobcu
potvrdzuje i samotný žalovaný, keď cituje Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2 Obdo/37/2020 zo dňa 30.11.2021. Žalobca zdôraznil, že v posudzovanom prípade je uplatňovaná
zmluvná pokuta súčtom budúcich splátok a zostatkovej hodnoty predmetov lízingu, ktorú by v prípade

riadneho plnenia lízingových zmlúv úpadca uhradil žalobcovi. Táto zmluvná pokuta má bezpochyby
náležité ekonomické zdôvodnenie v podobe krytia nákladov, ktoré žalobca vynaložil výlučne za účelom
zverenia predmetov lízingu úpadcovi do užívania v prípade, keď úpadca neplatí lízingové splátky za
užívanie predmetov lízingu a zostatkovú hodnotu predmetov lízingu, za ktorú sa zaviazal predmety
lízingu odkúpiť po skončení dohodnutej doby užívania predmetov lízingu. Podľa žalobcu ekonomickú

opodstatnenosť nákladov obsiahnutých v zmluvnej pokute potvrdzuje i komentárová literatúra k § 29
ZKR,ktoráuvádza,žeprenajímateľ,ktorýsiuplatnísvojeprávoprihláškoupohľadávkyakozabezpečenú
pohľadávku si v prihláške uplatní doteraz nezaplatené splátky nájomného a odkupnú cenu. V dotknutom
konkurznom konaní má dôjsť k speňaženiu predmetov lízingu, ktorých vlastníkom nie je žalovaný, aležalobca. V prípade výhradného uplatnenia jazykového výkladu uvedeného žalovaným vo vyjadrení, by
zo speňaženia predmetov lízingu vo vlastníctve žalobcu boli uspokojené pohľadávky žalobcu vo výške
menej ako 9 % zistenej sumy, a to z predmetov lízingu, ktorých je žalobca vlastníkom. Žalobca je

presvedčený, že takéto uspokojenie jeho pohľadávok nie je v súlade s účelom § 29 ods. 9 a 10 ZKR,
ba čo viac, je v rozpore s dôvodovou správou, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
so zásadou spravodlivosti a žalobcu by to tak zásadným spôsobom znevýhodnilo na úkor ostatných
veriteľov. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný sa podľa neho vo svojom vyjadrení nezaoberal ani
vzťahom § 95 ods. 3 ZKR k § 29 ods. 9 a 10 ZKR, ktoré upravujú špeciálny režim pohľadávok zo zmlúv

o finančnom lízingu. Popri požiadavke ekonomickej opodstatnenosti zmluvnej pokuty systematicky
obmedzuje aplikáciu § 95 ods. 3 ZKR aj ustanovenie § 29 ods. 9 a 10 ZKR. Z dôvodu špeciálnej povahy
§ 29 ods. 9 a 10 ZKR voči úprave § 95 ods. 3 ZKR tak nie je možné § 95 ods. 3 ZKR uplatniť ani v
prípade zmluvnej pokuty plynúcej zo zmlúv o finančnom leasingu. Žalobca napokon uviedol, že žalovaný
vo vyjadrení citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré však okrem podpory
žalobcových tvrdení nemá žiaden iný význam pre tento prípad, pretože celé pojednáva o vymedzení

spriaznených osôb, ktoré nie je v tomto prípade relevantné, pretože žalobca a úpadca nie sú navzájom
spriaznené osoby.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.05.2024, v ktorom uviedol,
že s tvrdeniami žalobcu prezentovanými vo vyjadrení sa v celom rozsahu nestotožňuje a zastáva názor,

že žalobca vychádza z nesprávneho právneho výkladu dotknutých ustanovení ZKR. Primárne žalovaný
namieta tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého údajne zakladá obranu výlučne na jazykovom výklade §
95 ods. 3 ZKR bez ohľadu na účel a súvisiace ustanovenia zákona. Z obsahu vyjadrenia žalovaného
jasne vyplýva, že jazykový výklad je len okrajovou a doplňujúcou argumentáciou na podporu tvrdení
žalovaného. Žalovaný uvádza, že k popretiu pohľadávky žalobcu v rozsahu zmluvnej pokuty, čo do

poradia a zabezpečenia pristúpil práve v zmysle objektívneho a účelového výkladu ZKR. Žalovaný
sa absolútne nestotožňuje s názorom žalobcu, v zmysle ktorého by mal § 95 ods. 3 ZKR pripúšťať
individuálne posudzovanie „druhu“ zmluvnej pokuty, a teda, že správca by mal pri pohľadávke z titulu
zmluvnejpokutyprihliadaťnajejekonomickézdôvodnenie.Akbymalzákonodarcavúmysleindividuálne
posudzovanie pohľadávok z titulu zmluvnej pokuty, takýto výklad by určite neponechal len na bližšie

vysvetlenie v dôvodovej správe, či na pravidlá výkladu právnej normy, ale výnimku z aplikácie tohto
ustanovenia by zakotvil priamo v zákone, tak ako to urobil pri pohľadávkach zo zmlúv o záverečnom
vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa
osobitného predpisu slovami „Toto ustanovenie sa nevzťahuje na...“. Obmedzená aplikácia § 95 ods.
3 ZKR podľa žalovaného neobstojí ani v spojení s § 29 ods. 9 a 10 ZKR, ktorý upravuje osobitný

režim pohľadávok zo zmlúv o finančnom lízingu. § 29 ods. 9 a 10 ZKR umožňuje veriteľovi uplatňovať
svoje práva tak, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Ani postavenie zabezpečeného veriteľa
nepriznáva pohľadávke z titulu zmluvnej pokuty osobitý režim, ktorý by ju vyňal z režimu podriadenej
pohľadávky. Žalovaný sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ekonomické zdôvodnenie zmluvnej
pokuty hoc aj pri zabezpečenom veriteľovi obmedzuje aplikáciu § 95 ods. 3 ZKR. Žalovaný absolútne

nerozporuje právny dôvod zmluvnej pokuty, tak ako si ho prihlásil žalobca, teda, že má predstavovať
súčet budúcich splátok a zostatkovú hodnotu predmetov lízingu. V opačnom prípade by totiž žalovaný
poprel pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty nie len čo do poradia a zabezpečenia, ale aj do právneho
dôvodu. Žalovaný však poukázal na to, že žalobca si pohľadávku z titulu súčtu budúcich splátok
a zostatkovej hodnoty predmetov lízingu uplatnil jediným možným spôsobom, ktorý mu umožňovala

leasingová zmluva, a síce titulom zmluvnej pokuty, ktorá sa však ex lege v zmysle ZKR bez ohľadu na
jej ekonomické zdôvodnenie, uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

6. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním doručeným súdu dňa 12.02.2025. Žalobca
uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný argument na podporu svojich tvrdení. Žalobca

súhlasí, že sa v predmetnom spore nejedná o posudzovanie „druhu“ zmluvnej pokuty, ako uvádza
žalovaný, ale o naplnenie účelu právnej normy, čo má byť cieľom každého jej adresáta. Žalobca je
presvedčený, že jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nie je v súlade s účelom § 95 ods. 3 ZKR a
súvisiacich špeciálnych ustanovení - § 29 ods. 9 a 10 ZKR, aby bolo aplikovateľné na každú zmluvnú
pokutu bez posúdenia okolností konkrétneho prípadu, t. j. aby sa v tomto prípade aplikovalo na

pohľadávku na plnenie, ktoré predstavuje čisto náklady žalobcu na obstaranie predmetu lízingu, ktorým
je táto pohľadávka zabezpečená. Podľa žalobcu je tak nesporné a nepochybne spravodlivé, aby žalobca
mal právo na úhradu týchto nákladov označených ako zmluvná pokuta. V posudzovanom prípade je
uplatňovaná zmluvná pokuta súčtom budúcich splátok a zostatkovej hodnoty predmetov lízingu, ktorúby v prípade riadneho plnenia lízingových zmlúv úpadca uhradil žalobcovi. Táto dlžná čiastka, označená
ako zmluvná pokuta, má bezpochyby náležité ekonomické zdôvodnenie v podobe krytia nákladov,
ktoré žalobca vynaložil výlučne za účelom zverenia predmetov lízingu úpadcovi do užívania v prípade,

keď úpadca neplatí lízingové splátky za užívanie predmetov lízingu a zostatkovú hodnotu predmetov
lízingu, za ktorú sa zaviazal predmety lízingu odkúpiť po skončení dohodnutej doby užívania predmetov
lízingu. Žalobca zdôraznil, že podľa úpravy § 29 ods. 9 a 10 sa povaha pohľadávky na zmluvnú
pokutu neodvodzuje od „postavenia žalobcu ako zabezpečeného veriteľa“, ale od špecifického režimu
„práv veriteľa“ / jeho pohľadávok zo zmlúv o finančnom lízingu ako zabezpečených pohľadávok bez

výnimky. Žalobca poukázal na to, že „právny dôvod zmluvnej pokuty“, nie je „súčet budúcich splátok
a zostatková hodnota predmetu lízingu“ ako uvádza žalovaný. Právnym dôvodom zmluvnej pokuty
je neplnenie lízingovej zmluvy, ktorej špeciálny režim úpravy, vrátane práv veriteľa korešpondujúcich
porušeniu povinností úpadcu z lízingovej zmluvy, je upravený v § 29 ods. 9 a 10 ZKR. Žalobca
zdôraznil, že uspokojenie pohľadávok žalobcu spôsobom navrhovaným žalovaným by zásadným
spôsobom znevýhodnilo žalobcu na úkor ostatných veriteľov, pretože by mu bolo odopreté právo,

aby jeho pohľadávky zo zmluvy o finančnom lízingu boli uspokojené ako zabezpečené pohľadávky
z predmetov finančného lizingu, ktorých vlastníkom je žalobca, v súlade s § 29 ods. 9 a 10 ZKR. V
prípade výhradného uplatnenia jazykového výkladu uvedeného žalovaným by zo speňaženia predmetov
lízingu vo vlastníctve žalobcu boli uspokojené pohľadávky žalobcu vo výške menej ako 9 % zistenej
sumy. Takýto postup by bol v rozpore s účelom ZKR (deklarovaným v dôvodovej správe k zákonu), s

judikatúrou (napr. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obdo/37/2020 zo dňa
30. novembra 2021) i so zásadou spravodlivosti.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 29.04.2025. Súd na pojednávaní vykonal
dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a žalovanej a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah

spisu. Právny zástupca žalobcu ako aj žalovaná zotrvali na obsahu svojich doterajších vyjadrení. Súd
vyzval právneho zástupcu žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, čo bolo predmetom v žalobe
označených lízingových zmlúv, u koho sa hnuteľné veci, ktoré boli predmetom lízingových zmlúv
nachádzajú a či, a ak áno kedy, došlo k ukončeniu predmetných lízingových zmlúv. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že predmetom v žalobe označených lízingových zmlúv bol nájom hnuteľných vecí,

ktoré sú označené v prihláške žalobcu ako predmet zabezpečovacieho práva. Právny zástupca žalobcu
uviedol, že nevie u koho sa hnuteľné veci, ktoré boli predmetnom nájmu v zmysle označených
lízingových zmlúv nachádzajú, zároveň uviedol, že využili postup v zmysle § 29 ods. 9 ZKR, s cieľom,
že týmto spôsobom sa budú môcť domôcť svojich práv z lízingových zmlúv a poprípade dostať sa k tým
hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom lízingu. Právny zástupca žalobcu uvádza, že sa domnievali,

že sa hnuteľné veci nachádzajú v areáli Vital, o. z. Annapurna, ale nepodarilo sa to preukázať. Žalovaná
k veci uviedla, že sa snažila dohľadať stroje, ale do dnešného dňa nemá informáciu, kde sa predmetné
hnuteľné veci nachádzajú, a že k týmto hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom lízingových zmlúv boli
uplatnené vlastnícke práva ďalších dvoch subjektov, ktoré sú predmetom súdnych sporov na Okresnom
súde Žilina. Právny zástupca žalobcu ako aj žalovaná zhodne uviedli, že predmetné lízingové zmluvy

boli vypovedané zo strany žalobcu ešte v roku 2022.

8. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu uznesením zo
dňa 01.08.2023 sp. zn. 9K/2/2023, zverejneným v Obchodnom vestníku č.151/2023 dňa 08.08.2023,
s účinkami zverejnenia dňa 09.08.2023. Nesporným je tiež, že žalobca si v postavení veriteľa prihlásil v

základnej prihlasovacej lehote do konkurzného konania na majetok úpadcu zabezpečenú pohľadávku
č. 1 v celkovej výške 587.864,58 - eur s poradím uspokojenia „E – iná pohľadávka“. Uplatnená
pohľadávka je v zmysle prihláseného právneho dôvodu vzniku pohľadávky tvorená u lízingovej zmluvy
č. 81002218/18 zo 4 dlžných lízingových splátok vo výške 2.243,82- eur každá, splatná pred výpoveďou
zmluvy v mesiacoch január 2022 až apríl 2022, celkom v čiastke 8.975,28- eur, zmluvnej pokuty

vo výške 36 budúcich lízingových splátok vo výške 1.847,53- eur každá a zostatkovej hodnoty vo
výške 50,- eur, celkom teda 79.873,30- eur s DPH, zmluvná pokuta so stala splatnou predčasným
ukončením zmluvy, prefakturácie nákladov na strojné poistenie predmetu lízingu od dátumu výpovede
do 31.12.2022, celkom 108,01- eur, fakturované faktúrou č. 077-00119/22 a prefakturácie nákladov na
strojné poistenie predmetu lízingu od 1.1.2023 do 31.3.2023, celkom 80,35- eur, fakturované faktúrou

č. 077-00037/23. Pohľadávka z lízingovej zmluvy č. 81002218/18 tak činí celkom 89.036,94- eur. U
lízingovej zmluvy č. 81002219/18 je uplatnená pohľadávka tvorená 3 lízingovými splátkami vo výške 3
693,49- eur každá, splatné pred výpoveďou zmluvy v mesiacoch február 2022 až apríl 2022, celkom v
čiastke 11.080,47- eur, zmluvnou pokutou vo výške 53 budúcich lízingových splátok vo výške 2.996,16-eur každá a zostatkovej hodnoty vo výške 50,- eur, celkom teda 190.615,78- eur s DPH, zmluvná pokuta
sastalasplatnoupredčasnýmukončenímzmluvy,prefakturáciounákladovnastrojnépoisteniepredmetu
lízingu od dátumu výpovede do 31.12.2022, celkom 395,68- eur, fakturované faktúrou č. 077-00119/22,

prefakturáciou nákladov na strojné poistenie predmetu lízingu od 1.1.2023 do 31.3.2023, celkom
294,30- eur, fakturované faktúrou č. 077-00037/23. Pohľadávka z lízingovej zmluvy č. 81002219/18
tak činí celkom 202.386,23- eur. U lízingovej zmluvy č. 81002358/19 je uplatnená pohľadávka tvorená
1 lízingovou splátkou vo výške 3.866,40- eur (resp. jej pôvodná výška činila 4.211,05- eur; na dlžnej
splátke je čiastočná úhrada vo výške 344,65- eur) splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci január

2022, 1 lízingovou splátkou vo výške 4.211,05- eur splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci február
2022, 1 lízingovou splátkou vo výške 17.822,17- eur, splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci marec
2022, 1 lízingovou splátkou vo výške 4.211,05- eur, splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci apríl
2022, zmluvnou pokutou vo výške 65 budúcich lízingových splátok vo výške 3.398,65- eur každá
a zostatkovej hodnoty vo výške 50,- eur, celkom teda 265.154,70 - eur s DPH, zmluvná pokuta sa
stala splatnou predčasným ukončením zmluvy, prefakturáciou nákladov na strojné poistenie predmetu

lízingu od dátumu výpovede do 31.12.2022, celkom 535,10 eur, fakturované faktúrou č. 077-00119/22,
prefakturáciou nákladov na strojné poistenie predmetu lízingu od 1.1.2023 do 31.3.2023, celkom
398,02- eur, fakturované faktúrou č. 077-00037/23. Pohľadávka z lízingovej zmluvy č. 81002358/19
tak činí celkom 296.198,49- eur. U lízingovej zmluvy č. 81002469/19 je uplatnená pohľadávka tvorená
1 lízingovou splátkou vo výške 242,92- eur (resp. jej pôvodná výška činila 602,18- eur; na dlžnej

splátke je čiastočná úhrada vo výške 359,26- eur) splatná pred výpoveďou zmluvy v mesiaci marec
2022. Pohľadávka z lízingovej zmluvy č. 81002469/19 tak činí 242,92- eur. Nesporným v konaní bolo,
že predmetom v žalobe označených lízingových zmlúv bol nájom hnuteľných vecí - strojov, ktoré sú
označené v prihláške žalobcu ako predmet zabezpečovacieho práva a že predmetné hnuteľné veci
sa nenachádzajú u úpadcu (strany sporu zhodne uviedli, že nevedia, kde sa predmetné hnuteľní

veci nachádzajú). Rovnako tak bolo v konaní nesporné, že predmetné lízingové zmluvy boli zrušené
výpoveďou zo strany žalobcu ešte v roku 2022, teda ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.
Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu boli dôvody popretia, tak ako vyplývajú z popieracieho
prejavu správcu.

9. Zo zoznamu pohľadávok vedenom v registri úpadcov má súd preukázané, že predmetná pohľadávka
žalobcu je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 77. V časti ďalšie právne skutočnosti je uvedené:
„Podľa § 29 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii 7/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon“), ten, kto by
s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v

konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou
poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa
sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. Podľa § 29 ods. 10
Zákona sa odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za
dohodnuté nájomné (finančný leasing) na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva

dlžníka. Zabezpečovacím právom tu je právo nájmu s právom na odkúpenie veci. Veriteľ si pohľadávku
uplatňuje ako zabezpečenú. Zabezpečená suma je 587 864,58 EUR. Deň vzniku zabezpečovacieho
práva: 27.12.2018. Predmetom zabezpečovacieho práva sú: 4-osé CNC obrábacie centrum HOMAG
BMG 114M PERFORMANCE vrátane príslušenstva, výrobné číslo 0-250-11-2589 HOMAG nárezová
píla HPP 300 vrátane príslušenstva, výrobné číslo 0-240-06-0312 Plošný skladový systém HOMAG

Automation PROFI TLF411/19/09 vrátane príslušenstva, výrobné číslo 0-286-09-4829. Predmetná
pohľadávka bola popretá správcom dňa 23.10.2023 čo do poradia a zabezpečenia v rozsahu 535.643,78
eur z dôvodu jej podriadenosti, nakoľko z prihlášky vyplýva, že časť uplatnenej celkovej sumy pozostáva
zo zmluvnej pokuty. Ako dôvod popretia žalovaný v popieracom prejave uvádza: Z podanej prihlášky
jasne vyplýva, že časť uplatnenej celkovej sumy pozostáva zo zmluvnej pokuty. Podľa ust. § 95 ods.

2 ZKR: „Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu1a) (ďalej len
„podriadené pohľadávky“) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho
všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených
pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne
podľaichvzájomnejvýšky.“Podľaust.§95ods.3ZKR:„Takistoakopodriadenápohľadávkasauspokojí

tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku
pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie
týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. V súlade s ust. § 95 ods. 3 ZKR
sa zmluvná pokuta ex lege uspokojuje ako podriadená pohľadávka a nie ako pohľadávka s poradím„Iná pohľadávka“ ako si uplatnil veriteľ. Vzhľadom na uvedené Správca zistil pohľadávku veriteľa čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia „E“ (iná pohľadávka) v rozsahu 52.220,80 €
a čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia „D“ (podriadená pohľadávka) v rozsahu

535.643,78 €. Z rovnakého dôvodu Správca popiera aj prihlásené zabezpečovacie právo v rozsahu
zabezpečenej sumy 535.643,78 €. Podľa ust. § 95 ods. 3 ZKR sa na prípadné zabezpečenie podriadenej
pohľadávky neprihliada. Nakoľko Správca uznáva prihlásenej pohľadávke v rozsahu 535.643,78 €
poradie uspokojenia „D“, v tomto rozsahu neuznáva ani prihlásenú zabezpečenú sumu a zabezpečenie
uznáva len v rozsahu zistenej pohľadávky s priznaním poradím uspokojenia „E“ („iná pohľadávka“), to

je Správca uznáva zabezpečenú sumu do výšky 52.220,80 €.

10. Podľa §29 ods.9 ZKR, ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať
vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval
zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s
výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce

postavenie zabezpečeného veriteľa.

11.Podľa§29ods.10ZKR,odsek9sapoužijerovnakoajpreuplatňovanieprávveriteľom,ktorýdlžníkovi
prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva
dlžníka.

12. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca
pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť

stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže

byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo
vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo
predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

13. Podľa §32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ

prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

14. Podľa §32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov, ak ide
o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

15. Podľa §32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že

konal s odbornou starostlivosťou.

16. Podľa §32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

17. Podľa §32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretípohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

18. Podľa §32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

19.Podľa§32ods.15ZKR,rozhodnutieourčenípopretejpohľadávkyjeúčinnévočivšetkýmúčastníkom

konkurzného konania.

20. Podľa §32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom
nebola popretá, považuje za zistenú.

21. Podľa §32 ods. 18 ZKR, pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu

verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

22. Podľa §95 ods. 2 ZKR, pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného
predpisu1a) (ďalej len podriadené pohľadávky“) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo
speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom

uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v
celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

23. Podľa §95 ods. 3 ZKR, tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta
a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky

bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto
pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na
pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté
dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.

24. Podľa §45a ods.1 ZKR, ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a
kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy.

25. Podľa §45a ods.2 ZKR, ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou
vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie

veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako bol predávajúcim
k plneniu vyzvaný.

26. Podľa §45a ods.3 ZKR, správca môže splniť povinnosti podľa odseku 2, ak sa vec u úpadcu
nachádza pri konaní s odbornou starostlivosťou zistí, že ich splnenie je pre podstatu výhodnejšie.

27. Podľa §45a ods.4 ZKR, ak sa vec prevzatá podľa odseku 2 u úpadcu nenachádza, možno nároky
v konkurze uplatňovať len prihláškou.

28. Podľa §45a ods.5 ZKR, ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane aj na zmluvu, predmetom

ktorej je prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do
vlastníctva.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou majúcou sídlo mimo SR,
zaoberal sa súd primárne preskúmaním svojej právomoci na prejednanie sporu a zistil, že právomoc

súdu v Slovenskej republike na prejednanie sporu je daná a vyplýva z Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady EÚ 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, konkrétne z čl. 6, bodu
1 nariadenia, podľa ktorého súdy členského štátu, na území ktorého sa začalo insolvenčné konanie
podľa čl. 3, majú právomoc aj v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného konania. Podľa
prílohy A nariadenia sa insolvenčným konaním rozumie aj konkurzné konanie. I v otázke rozhodného

práva vychádzal súd zo zohľadnenia špecifík predmetného konania na základe takého typu žaloby,
ako je incidenčná žaloba vyvolaná konkurzným konaním v nadväznosti na čo bolo potrebné na právne
posúdenie tejto veci aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky.30. Súd primárne skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu ako aj zachovanie lehoty na
podaniežalobyvzmysle§32ods.9ZKR.Konštatuje,žežalobupodalaktívnevecnelegitimovanýsubjekt
- veriteľ, ktorého prihlásená pohľadávka bola popretá, pričom žalobu podal voči správcovi konkurznej

podstaty, ktorý žalobcom prihlásenú pohľadávku včas poprel. Z predloženej doručenky (č.l. 64 spisu)
mal súd preukázané, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo veriteľovi/žalobcovi
doručené dňa 08.11.2023 a žaloba bola súdu doručená dňa 06.12.2023, teda v 30 dňovej prekluzívnej
lehote v zmysle §32 ods. 9 ZKR.

31. Súd je v incidenčnom konaní oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré
správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom
stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné
odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po
uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia. Súd pritom
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016

(R 63/2017), podľa ktorého konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných
dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol vo svojom popieracom prejave. Súd tiež poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. II. ÚS 409/2013, v zmysle ktorého je z ust. § 32 ZKR
zrejmé: „že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky,
pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu

uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho
v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie,
pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze.
Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom,
pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či

popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená“.
Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo
poradia) automaticky aktualizovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní
v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté

čo do dôvodu a vymáhateľnosti.

32. Žalovaný poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku čo do poradia a zabezpečenia v rozsahu
535.643,78 eur z dôvodu jej podriadenosti a to s poukazom na ustanovenie §95 ods.2, 3 ZKR. Správca
popiera aj prihlásené zabezpečovacie právo v rozsahu zabezpečenej sumy 535.643,78 eur rovnako tak

s poukazom na ustanovenie §95 ods.2, 3 ZKR. Žalobca namieta, že žalovaný vychádzal pri popretí len
zo strohého gramatického výkladu ustanovenia §95 ods.2,3 ZKR, nezohľadňujúc ekonomický význam
zmluvnej pokuty v danom prípade a nezohľadňujúc osobitný režim vyplývajúci z ustanovenia §29
ods.9,10 ZKR.

33. Žalobca si teda svoju pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č.77 prihlásil ako
zabezpečenú s poukazom na ustanovenie §29 ods. 9, 10 ZKR. Súd zastáva názor, že v prejednávanej
veci neboli splnené podmienky na to, aby si žalobca mohol prihlásiť svoju pohľadávku ako zabezpečenú
v režime §29 ods.9, 10 ZKR. Ustanovenie odsekov 9 a 10 má riešiť práva osôb, ktoré môžu
uplatňovať voči úpadcovi právo na vylúčenie veci na základe výhrady vlastníckeho práva a lízingových

prenajímateľov. Právo vlastníkov, ktorí odovzdali dlžníkovi vec s tým, že po splnení ďalších zmluvných
podmienok nadobudne vlastnícke právo, je riešené nielen v § 29 ods. 9 a 10, ale aj v § 45a ZKR. V týchto
ustanoveniach sú upravené ich vecné práva a obligačné práva. Vlastník veci ktorý môže uplatňovať voči
úpadcovi právo na vylúčenie veci na základe výhrady vlastníckeho práva a lízingový prenajímateľ si
môže uplatniť práva dvomi spôsobmi: a) môže si uplatniť právo na vylúčenie veci a dosiahnuť vrátenie

veci alebo bude postupovať podľa §29 ods.9 ZKR. Predpokladom pre realizáciu vlastníckeho práva je,
že vec odpredaná s výhradou vlastníctva sa nachádza u úpadcu. To isté platí aj vtedy, ak dlžník má
v nájme vec, ku ktorej môže nadobudnúť vlastnícke právo až vtedy, keď zaplatí dohodnuté splátky a splní
ostatné zmluvné podmienky. Ustanovenia odseku 9 sa použijú aj na lízingové vzťahy, teda na všetky
prípady, keď úpadca má v nájme vec s následným právom na jej odkúpenie. Aj prenajímateľ veci si

môže uplatniť svoje vlastnícke právo formou žaloby na vylúčenie veci (ak mu to správca neznemožní
postupom podľa § 45a ods. 2 a 3), alternatívne si môže uplatniť svoje právo prihláškou pohľadávky
ako zabezpečenú pohľadávku. V prihláške si uplatní doteraz nezaplatené splátky nájomného a odkupnú
cenu. Zabezpečovacím právom tu bude „právo nájmu s právom na odkúpenie veci“. Touto prihláškoupoveruje prenajímateľ správcu na speňaženie veci. Ak sa vec nebude nachádzať u úpadcu, môže si
vlastníkuplatniťsvojupohľadávkuprihláškouakonezabezpečenúpohľadávku.Takátopohľadávkamôže
predstavovať napríklad právo na nezaplatené splátky a iné v zmluve dohodnuté platby alebo právo

na náhradu škody (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2021, s.264,265). Keďže však v danom prípade boli zmluvy vypovedané (teda došlo k ich
zrušeniu výpoveďou), už nemožno hovoriť o existujúcej výhrade vlastníckeho práva, resp. v prípade
leasingových zmlúv o trvajúcom prenájme hnuteľnej veci s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva
dlžníka. Žalobca si v danom prípade stále môže prihláškou prihlásiť nároky vyplývajúce zo zrušených

lízingových zmlúv, vrátane zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti z predmetných zmlúv, ale už nie
v režime §29 ods. 9,10 ZKR, nakoľko uvedený právny režim má riešiť práva osôb, ktoré môžu uplatňovať
voči úpadcovi právo na vylúčenie veci na základe existujúcej výhrady vlastníckeho práva a lízingových
prenajímateľov na základe trvajúcich (nie zrušených) zmlúv. Navyše nad rámec vyššie uvedeného súd
poukazuje aj na to, že sa predmetné hnuteľné veci, ktoré boli predmetom prenájmu ani nenachádzajú
u úpadcu. Vzhľadom na uvedené neobstojí argument žalobcu o osobitnom režime §29 ods.9,10 ZKR,

z ktorého odvodzoval svoje postavenie zabezpečeného veriteľa a s odkazom na ktorý poukazoval aj na
nemožnosť aplikácie ustanovenia §95 ods.2, 3 ZKR na prihláškou prihlásenú zmluvnú pokutu.

34. Pokiaľ ide o výklad §95 ods.2,3 ZKR súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že odkaz
na zmluvnú pokutu ako podriadenú pohľadávku a neprihliadnutie na jej zabezpečenie v ustanovení

§ 95 ods. 3 ZKR nemožno vykladať absolútne vo vzťahu ku každej zmluvnej pokute, ale vo svetle
definície spriaznenej pohľadávky len vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorá môže narúšať/deformovať
rovnosť veriteľov v konkurznom konaní. Súd zhodne so žalovaným uvádza, že ustanovenie §95 ods.2,3
ZKR nedáva priestor na individuálne posudzovanie pohľadávok z titulu zmluvnej pokuty. Súd nijakým
spôsobom nespochybňuje, že žalobca nenapĺňa definíciu spriaznenej osoby (uvedené ani nebolo

v konaní sporné), rovnako tak nespochybňuje, že zmluvná pokuta dojednaná v lízingových zmluvách,
predstavujúca popretú pohľadávku, má svoje ekonomické zdôvodnenie a že má kryť náklady, ktoré
žalobca vynaložil výlučne za účelom zverenia predmetov lízingu podľa lízingových zmlúv úpadcovi do
užívania v prípade, keď úpadca prestane plniť svoje hlavné záväzky z lízingových zmlúv. V súvislosti
s preukazovaním ekonomického zdôvodnenia poukazoval žalobca aj na rozhodnutia Najvyššieho

súdu Českej republiky (tak ako sú uvedené v odseku 3. rozsudku). Z predmetného ustanovenia §95
ods. 2,3 ZKR však nevyplýva, že by pre posúdenie podriadenosti zmluvnej pokuty bolo rozhodujúce
jej ekonomické zdôvodnenie a ani to, že predmetné ustanovenie možno aplikovať len vo vzťahu k
zmluvnej pokute, ktorá môže narúšať/deformovať rovnosť veriteľov v konkurznom konaní alebo,
že by sa predmetné zákonné ustanovenie malo aplikovať len v prípade spriaznených pohľadávok.

Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluvná pokuta sa má uspokojovať ako podriadená
pohľadávka, pričom na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v
konkurze neprihliada. Pokiaľ žalobca poukazoval na dôvodovú správu k novele ZKR č. 348/2011 Z. z.,
súd poukazuje na to, že dôvodová správa k zákonu síce obsahuje zdôvodnenie a vysvetlenie zámeru
a cieľov zákona, avšak dôvodová správa sama o sebe prameň práva netvorí a záväzný charakter nemá.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že popieracie dôvody správcu uvedené
v popieracom prejave obstoja, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, je stranou v konaní úspešnou v celom
rozsahu žalovaný, ktorému súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodne súd o konkrétnej výške náhrady trov
konania až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí, samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).