Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dana Popovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201176
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625201176.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY, k.s., so
sídlom v Košiciach, Žižkova 4D, IČO: 47 372 176, správcu konkurznej podstaty úpadcu: AKSIS plus,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 72, IČO: 44 095 392, zastúpeného Vašiv & Partners s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Murgašova 3 proti žalovanému: FENIX Plus, s.r.o., so sídlom v Spišskom Podhradí,

Mariánske námestie 19, IČO: 46 065 091, zastúpeného LEGES Advisory s.r.o., so sídlom v Banskej
Bystrici, Pod Urpínom 923/5, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.3.2025 č.k. 11C/17/2025/114

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 2.725.016,78 eur spolu s príslušenstvom, a to
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným

úradom Levoča, katastrálnym odborom: na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre Okres: Levoča,
Obec: A. B., Katastrálne územie: A. B. ako:
Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape
parcelné číslo 2200/2 o výmere 1544 m2, druh pozemku: ostatná plocha;
parcelné číslo 2200/57 o výmere 3764 m2, druh pozemku: ostatná plocha;

parcelné číslo 2201/1 o výmere 2062 m2, druh pozemku: ostatná plocha;
parcelné číslo 2201/13 o výmere 3906 m2, druh pozemku: ostatná plocha;
a
Parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu
parcelné číslo 930/1 o výmere 2756 m2, druh pozemku: orná pôda;
parcelné číslo 930/2 o výmere 484 m2, druh pozemku: orná pôda;

a
Stavby
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/136, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2023;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/137, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2022;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/139, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2020;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/140, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2019;

postavené na pozemku parcelné číslo 2203/142, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2017;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/145, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2014;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/146, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2013
a vo výroku, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať
na príslušnom súde voči žalovanému žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky 2.725.016,78 eur s prísl.

M e n í uznesenie v zostávajúcom vyhovujúcom výroku tak, že návrh zamieta.

O trovách zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu

vo výške 2.725.016,78 eur spolu s príslušenstvom, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného
evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom: na
liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre Okres: C., Obec: A. B., Katastrálne územie: A. B. ako:
Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape
parcelné číslo 2200/2 o výmere 1544 m2, druh pozemku: ostatná plocha;
parcelné číslo 2200/57 o výmere 3764 m2, druh pozemku: ostatná plocha;

parcelné číslo 2201/1 o výmere 2062 m2, druh pozemku: ostatná plocha;
parcelné číslo 2201/13 o výmere 3906 m2, druh pozemku: ostatná plocha;
a
Parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu
parcelné číslo 930/1 o výmere 2756 m2, druh pozemku: orná pôda;

parcelné číslo 930/2 o výmere 484 m2, druh pozemku: orná pôda;
a
Stavby
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/136, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/137, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX;

postavené na pozemku parcelné číslo 2203/138, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/139, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/140, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/142, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX;
postavené na pozemku parcelné číslo 2203/145, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX;

postavené na pozemku parcelné číslo 2203/146, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX.
Uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia podať na príslušnom súde proti žalovanému žalobu o zaplatenie peňažnej
pohľadávky v celkovej výške 2.725.016,78 eur s príslušenstvom. O trovách zabezpečovacieho opatrenia
uviedol, že bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorému v celom rozsahu
vyhovel.

3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia oprel

o tvrdenie, že Mestský súd Košice uznesením zo dňa 12.8.2024, sp.zn. 95K/17/2024, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 159/2024 zo dňa 16.08.2024, na návrh navrhovateľa - dlžníka:
AKSIS plus, s.r.o., so sídlom: Mäsiarska 72, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44
095 392, začal konkurzné konanie voči úpadcovi. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 18.9.2024,
sp.zn. 95K/17/2024, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2024 zo dňa 24.9.2024, na

návrh navrhovateľa - dlžníka: AKSIS plus, s.r.o., so sídlom: Mäsiarska 72, 040 01 Košice - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 44 095 392, vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a do funkcie konkurzného
správcuustanovilžalobcu.Dňa28.11.2024bolvObchodnomvestníkuč.231/2024správcomzverejnený
súpis všeobecnej podstaty a následne dňa 6.2.2025 bolo v Obchodnom vestníku č. 25/2025 správcom
zverejnené doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku. Navrhovateľ má voči

odporcovi nasledovné pohľadávky na zaplatenie:
- 99.851,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na objekte „12 radovka“;
- 125.637,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na objekte "NN rozvody";
- 246.608,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „16 radovka“;
- 351.796,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „7 radovka“;

- 958.978,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „vodovodná a dažďová
kanalizácia, vodovod a prípojky k rodinným domom“;
- 911.525,00 eur titulom vykonaných stavebných prác - zemné práce, vyčistenie pozemkov, betonáž,
vybudovanie cesty;
- 4.376,54 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „Kalník“; a-26.245,24eurtitulomnárokunazaplateniezmluvnejcenyzadielo,vdôsledkupristúpeniažalovanéhok
záväzku Mesta Spišské Podhradie, teda v celkovej výške 2.725.016,78 eur s príslušenstvom, a to titulom
nezaplatenia (úplne či z časti) cien za dielo. Všetky pohľadávky boli zapísané do súpisu všeobecnej

podstaty úpadcu. Úpadca pred vyhlásením konkurzu vyzval žalovaného na úhradu časti pohľadávok,
konkrétne na zaplatenie sumy 99.851,00 eur ku ktorej bola vystavená aj faktúra č. XXXXXXX. Po tom,
ako tento odmietol uhradiť fakturovanú sumu, vykonal úpadca analýzu prijatých platieb a priradenia
platieb k jednotlivým stavebným objektom, ako bolo uvedené vyššie. Žalobca realizoval v katastrálnom
území A. B. viacero diel pre odporcu. Čo sa týka ceny jednotlivých diel, vzhľadom na v tom čase

vzájomnú dôveru medzi stranami a priebežné odsúhlasovanie postupu prác, ako aj cien jednotlivých
položiek, sa strany dohodli uzavrieť zmluvy o dielo aj bez určenia ceny. Vzhľadom na uvedené úpadca
nechal na všetky stavebné objekty vrátane dokončených prác naviac (s ktorými sa pri vypracovaní
priebežných rozpočtov nepočítalo, ale ktoré žalovaný ako objednávateľ odsúhlasil) vypracovať znalecké
posudky a od takto zistenej obvyklej ceny odpočítal prijaté platby priradené k jednotlivým stavebným
objektom. Výsledkom je stav pohľadávok opísaný vyššie. K ostatným pohľadávkam úpadca nevystavil

faktúry, ale eviduje ich vo svojom účtovníctve, pričom všetky diela boli riadne vykonané. Žalovaný
niektoré diela prevzal a niektoré bezdôvodne odmieta prevziať, prípadne ich podmieňuje predložením
odsúhlaseným súpisom prác, ktorý odmieta odsúhlasiť. Dal do pozornosti názor najvyšších súdnych
autorít, podľa ktorého si strany môžu modifikovať spôsob vzniku nároku na cenu diela jeho vykonaním
tak, že sa dohodnú na tom, že vznik nároku bude závisieť od odsúhlasenia súpisu prác, ktorý zhotoviteľ

predloží objednávateľovi na schválenie a až po odsúhlasení súpisu môže zhotoviteľ vystaviť faktúru,
ktorou vyúčtuje cenu diela pokrytú súpisom. Vznik nároku na cenu diela závisí od odsúhlasenia súpisu
po vykonaní diela, teda je viazaný na splnenie odkladacej podmienky. Ak strana, v tomto prípade
žalovaný, ktorému je odkladacia podmienka na prospech jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny
úkon nepodmieneným. Pokiaľ po vykonaní diela a predložení súpisu zhotoviteľom, objednávateľ tento

súpis neodsúhlasil, hoci vedel, že zhotoviteľ niektoré položky zo súpisu vykonal, dopustil sa konania,
ktorým zámerne zmaril splnenie podmienky vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela - odsúhlasenie
súpisu. V súvislosti s okolnosťami danej veci nadobudol žalobca presvedčenie, že tu existuje dôvodná
obava,žeexekúciabudeohrozená.Dôvodomsúobjektívneskutočnosti,ktorésúpoznateľnéajzverejne
prístupných registrov, respektíve z okolností daného prípadu. Jedná sa napríklad o daňový nedoplatok

žalovaného zo zoznamu Finančnej správy detegovaný od 19.02.2025 vo výške 34.911,00 eur. Ďalej ide
o vyhýbanie sa komunikácii žalovaného (ako dlžníka) s úpadcom (ako veriteľom) a o popieranie vzniku
a rozsahu pohľadávok. Uviedol, že podá žaloby o zaplatenie vyššie uvedených pohľadávok v lehote
tridsiatich dní odo dňa vydania vykonateľného uznesenia súdu o zabezpečovacom opatrení, ktorého sa
domáha v tomto konaní. Pre rozsiahlosť dokumentácie mieni podať viacero žalôb rozdelených podľa

stavebných objektov, ako samostatné nároky. Zákonodarca zavedením inštitútu zabezpečovacieho
opatrenia sleduje cieľ, ktorým nie je len posilnenie postavenia veriteľa, ale aj zabránenie zhoršeniu jeho
pozície. Poukázal na ustanovenie § 343 a nasl. C.s.p. s tým, že preukazuje konajúcemu súdu danosť
všetkých troch základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po právnom posúdení veci v zmysle § 343
ods. 1 až 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 326 a § 332 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade
sú splnené všetky podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v znení navrhnutom žalobcom,
preto návrhu vyhovel.

5. Na zdôvodnenie uznesenia uviedol, že žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
(záložného práva) označil spôsobilý predmet záložného práva, teda nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, ktoré sa stali aj predmetom zabezpečenia záložným právom, ktoré v danom
prípade zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu špecifikovanú v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie v celkovej výške 2.725.016,78 eur. Žalobca túto pohľadávku dostatočne špecifikoval, pričom až

v rozhodnutí vo veci samej bude s konečnou platnosťou súdom rozhodnuté, či tento nárok je aj dôvodný,
a to po vykonaní potrebného dokazovania. Pre účely vydania zabezpečovacieho opatrenia však podľa
názoru súdu prvej inštancie žalobca osvedčil znaleckými posudkami vypracovanými znalkyňou v odbore
stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác D. E. F., B., že práce, ktoré sa mali stať predmetom
zmlúv o dielo, uzavretých medzi stranami sporu, a ktoré sa stali predmetom ohodnotenia predstavujú

stavebné práce týkajúce sa realizácie a materiálu spotrebovaného na prácach na pozemkoch a to
„v etape zemné práce a základy na objektoch RD A, RD B a 16 RD, na stavbe Obytný súbor Svätý Martin
Spišské Podhradie“ (ZP č. 1), „na stavbe Obytný súbor A. G. A. B., na objektoch Verejný vodovod,
splašková kanalizácia a dažďová kanalizácia“ (ZP č. 3), „na stavbe Obytný súbor A. G. A. Podhradie,na objekte Verejný vodovod - práce naviac, pred dokončením stavby - kalník a provizórne napojenie
vetvy vodovodu“ (ZP č. 4) a „na stavbe Obytný súbor A. G. A. Podhradie, objekt terénne úpravy, etapa
zemné práce“ (ZP č. 5).

6.Zlistínpredloženýchžalobcommalsúdprvejinštanciezaosvedčené,žeoprotistavukudňu22.1.2025
došlozostranyžalovanéhokudňu7.2.2025kprevodudvochrodinnýchdomovsosúp.č.XXXXstojacom
na parcele č. 2203/144 a so súp. č. XXXX stojacom na parcele č. 2203/135, k ich odpredaju (LV č.
XXXX, kat. územie A. B.), avšak bez efektu vo vzťahu k úhrade čo i len čiastočnej pohľadávky úpadcu.

Z plomby vyznačenej na LV č. XXXX vyplýva, že tieto prevody pokračujú aj naďalej (rodinný dom so
súp. č. XXXX na parc. č. 2203/138, kde je vyznačená plomba). U žalovaného je tiež evidovaný daňový
nedoplatok voči štátu – Finančnej správe SR vo výške 34.910,81 eur, z čoho je možné vyvodiť obavu,
že pohľadávka úpadcu nebude žalovaným uspokojená.

7. Súd prvej inštancie tiež ustálil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je v zjavnom rozpore

so zásadou primeranosti (proporcionality), ktorá vyjadruje, že len v nevyhnutnej miere má byť dočasným
opatrením súdu zasiahnuté do práv dotknutej strany sporu. Vydanie zabezpečovacieho opatrenia
nebráni žalovanému vo výkone jeho práv k predmetným nehnuteľnostiam, v ich užívaní, obmedzenie
spočíva len v tom, že pokiaľ žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv o diel,
na základe právoplatného rozhodnutia môže byť pohľadávka uspokojená výkonom záložného práva

(predajomzálohu).Pokiaľžalobcanebudevkonaníovecisamejúspešný,odpadnedôvod,prektorýbolo
zabezpečovacie opatrenie nariadené a žalovaný bude môcť požiadať o jeho zrušenie (§ 344 v spojení
s § 334 C.s.p.).

8. V súlade s § 336 ods. 1 C.s.p. uložil žalobcovi 30-dňovú lehotu plynúcu odo dňa platnosti

zabezpečovacieho opatrenia na podanie žaloby na príslušnom súde voči žalovanému o zaplatenie
peňažnej pohľadávky vo výške 2.725.016,78 eur s prísl. s poučením, že pokiaľ žaloba v stanovenej
lehote nebude podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 C.s.p. uznesenie zruší.

9. Uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté v konaní o veci samej.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zrušil a konanie zastavil. Uplatnil
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že jeho
uznesenie trpí nepreskúmateľnou, nakoľko len zreprodukoval v bodoch 19 až 23 návrh žalobcu na

vydanie zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby vysvetlil, akým spôsobom žalobca osvedčil tvrdenia
uvedené v návrhu. Žalobca síce špecifikoval svoju pohľadávku, urobil tak len jednoduchým opisom,
keď uviedol právny dôvod vzniku pohľadávok, ktoré mali vzniknúť na základe vykonania viacerých
diel, avšak k týmto tvrdeniam nepredložil dostatočné dôkazy. V návrhu absentuje preukázanie dohody
medzi úpadcom a žalovaným o vykonaní stavebných prác, riadne uzatvorenie zmluvy o dielo, existencia

objednávok a tiež výziev na úhradu pohľadávok. Súdu nepredložil ani iné dôkazy, ktoré sú obligatórne
pre rozhodovanie sporov zo zmlúv o dielo v stavebnom odvetví, ktorými sú najmä právoplatné stavebné
povolenie, projektová dokumentácia, stavebný denník, doklady o vykonaných atestoch pri elektrických
zariadeniach ako sú NN rozvody a iné. Žalobca ani nešpecifikoval dostatočne, o aké radové domy by
malo ísť, kde sa majú nachádzať, kto je vlastníkom pozemkov pod nimi a pod. Rovnako neuviedol

žiadne skutočnosti, ktoré by konkrétne špecifikovali, o aké inžinierske siete malo ísť. Pokiaľ žalobca
poukazuje na údajnú, ničím neosvedčenú dohodu medzi úpadcom a žalovaným o vzniku nároku na
cenu diela, nepredkladá k tomu žiadne dôkazy. Nepredložil ani žiadne faktúry, preukazujúce vznik
nároku. Pokiaľ ide o pohľadávku vo výške 99.851,00 eur z titulu vykonaných stavebných prác na objekte
„12 radovka“, túto žalovaný popiera. Poukázal na to, že z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 27.2.2024,

predloženej žalobcom vyplýva síce fakturácia na túto sumu, avšak zo samotnej faktúry vyplýva, že
táto bola žalovaným dňa 26.4.2024 vrátená s odôvodnením, že časť fakturovanej sumy vo výške
54.520,97 eur bola zo strany žalovaného uhradená dňa 10.3.2023 v sume 20.000,00 eur a dňa
20.4.2023 v sume 34.520,97 eur. Úpadca vystavil žalovanému zálohovú faktúru č. XXXXXXXXX zo
dňa 13.4.2023 na sumu 38.000,00 eur, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená, čo preukazuje

úpadcom vystavená faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 13.3.2023 s označením „daňový doklad k prijatej
platbe“ v sume 38.000,00 eur, v ktorej sa nachádza aj zmienená úhrada 34.520,97 eur. V súvislosti so
zvyšnou fakturovanou sumou 45.330,03 eur žalovaný uviedol, že túto neuznal z dôvodu, že práce na
diele „12 radovka“ neboli v tomto rozsahu vykonané. K pohľadávke na sumu 125.637,00 eur titulomvykonaných stavebných prác na objekte „NN rozvody“ uviedol, že túto popiera. Faktúra č. XXXXXXX
zo dňa 27.10.2023, ktorou úpadca vyfakturoval „elektro NN rozvody“ vo výške 155.637,016 eur bola
zo strany žalovaného riadne uhradená. Pokiaľ ide o pohľadávku na sumu 246.608,00 eur titulom

vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „16 radovka“, túto žalovaný tiež popiera. Žalobca
túto pohľadávku odvodzuje výlučne zo znaleckého posudku č. 1 zo dňa 29.2.2024, ktorý žalovaný
rozporuje. V znaleckom posudku sa vyskytujú zjavné nezrovnalosti a je vypracovaný v rozpore so
zákonom. Znalecký posudok neobsahuje fotodokumentáciu a žiadne relevantné závery z obhliadky.
Vytkol súdu, že obsah tohto znaleckého posudku ani neskúmal. Vo vzťahu k pohľadávke na sumu

351.796,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „7 radovka“, uviedol, že
túto popiera. Žalovanému nie je zrejmé, z akých vykonaných prác má vyplývať táto pohľadávka. Na
takúto sumu neznie ani znalecký posudok. Vo vzťahu k pohľadávke na sumu 958.978,00 eur titulom
vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „vodovodná a dažďová kanalizácia, vodovod
a prípojky k rodinným domom“, uviedol, že túto tiež namieta. Objednávateľom stavebných objektov
bolo mesto Spišské Podhradie na základe zmluvy o dielo č. 01-11/2022 zo dňa 8.3.2023 v znení jej

dodatku zo dňa 15.3.2024, ide teda o dielo zhotovené pre inú osobu a nie pre žalovaného. Vo vzťahu
k pohľadávke na sumu 911.525,00 eur titulom vykonaných stavebných prác – zemné práce, vyčistenie
pozemkov, betonáž, vybudovanie cesty uviedol, že túto popiera. Žalobca túto pohľadávku vyvodzuje
výlučne zo znaleckého posudku č. 5 zo dňa 1.5.2024, pričom táto suma nekorešponduje so sumou
tam uvedenou. Súd sa nezameral na skúmanie obsahu tohto znaleckého posudku. K pohľadávke na

sumu 4.376,54 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „Kalník“ uviedol, že
túto tiež popiera. Žalobca odvodzuje túto pohľadávku zo znaleckého posudku č. 4 zo dňa 17.4.2024,
ktorú však nepreukázal. Aj túto pohľadávku uplatňuje u nesprávnej osoby, keďže oprávnenou osobou je
mesto Spišské Podhradie. V vzťahu k pohľadávke na výšku 26.245,24 eur titulom nároku na zaplatenie
zmluvnej ceny za dielo v dôsledku pristúpenia žalovaného k záväzku mesta Spišské Podhradie uviedol,

že túto popiera. Faktúra na túto sumu nebola žalobcovi doručená. Žalobca v danom prípade neuniesol
dôkazné bremeno, keď neosvedčil existenciu uplatnených pohľadávok. Nepreukázal právny titul vzniku
pohľadávok, opomenul úhradu časti pohľadávok zo strany žalovaného a tiež, že pohľadávky smerujú
voči tretej osobe, rozdielnej od žalovaného. Vytkol tiež neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia,
keďže podľa názoru žalovaného nehnuteľnosti, na ktoré sa zabezpečenie vzťahuje majú hodnotu

2.851.000,00 eur. Žalovaný sa nezbavuje majetku za účelom poškodenia veriteľov. Žalovaný vedie
evidenciu v účtovníctve svojho majetku, kde jeho dlhodobý majetok predstavuje sumu 608.949,00 eur
a zásoby hodnotu 3.820.000,00 eur. Takéto hodnoty majetku vyplývajú z účtovníctva žalovaného, ktoré
je verejne prístupné. Pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol na dlhy žalovaného zverejnené na finstat.sk.
mal zohľadniť aj hodnotu jeho majetku.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

12. Podľa ust. § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ust. § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom

opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

14. Podľa ust. § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa ust. § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

16. Z vyššie cit. zákonných ustanovení vyplýva, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh
záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie

opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Účelom zabezpečovacieho opatrenia jezabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zriadenie záložného
práva má odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo dôjsť
k vylúčeniu alebo podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domáhať núteného

splnenia uloženej povinnosti. Existenciu takejto obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania
aktivít povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku.

17. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú:
1. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

2. spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú
prevoditeľné (§ 151d Občianskeho zákonníka),
3. zabezpečenie peňažnej pohľadávky,
4. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

18. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky

jednotlivo, ale aj kumulatívne, teda vo vzájomnej súvislosti, preto správne rozhodol súd prvej inštancie,
pokiaľ návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Tento záver sa nevzťahuje
na stavbu postavenú na pozemku s parc. č. 2203/138 – rodinný dom so súp. č. XXXX, ktorá ku
dňu rozhodnutia odvolacieho súdu sa stala nespôsobilým predmetom záložného práva, nakoľko táto
nehnuteľnosť bola žalovaným prevedená na tretiu osobu. S touto výnimkou sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v celom rozsahu poukazuje (§
387 ods. 2 C.s.p.).

19. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného je spochybnenie názoru súdu prvej inštancie, že
v danom prípade žalobca osvedčil existenciu a výšku peňažnej pohľadávky vo vzťahu k žalovanému

a tiež obavu z budúceho zmarenia exekúcie.

20. K tomu odvolací súd udáva, že pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
(zriadenie záložného práva), sú aspoň osvedčené. Súd pri rozhodovaní o takomto návrhu nevykonáva

dokazovanievrozsahudokazovaniavyžadovanomvzákladnomkonaní,alelenosvedčuje,čisúsplnené
podmienky pre zriadenie záložného práva, t.j. osvedčuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a nebezpečenstvo ohrozenia (zmarenia)
exekúcie.

21. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to
pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa
súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní

sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C.s.p.), pričom súd je
povinný so stranami sporu postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany
práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (nemusia byť nepochybne

preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalobca osvedčil existenciu peňažnej
pohľadávky vo výške 2.725.016,78 eur voči žalovanému, na zabezpečenie ktorej sa domáha vydania

zabezpečovacieho opatrenia. Dôkazy predložené žalobcom (listinné dôkazy a znalecké posudky)
aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčujú existenciu a výšku uplatnenej pohľadávky
voči žalovanému. Nakoniec žalovaný ani v samotnom odvolaní nespochybňuje skutočnosť tvrdenú
žalobcom, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu založeného
zmluvou o dielo, keď uvádza, že časť súm vyfakturovaných zo strany úpadcu aj riadne uhradil.

Uvádza, že práce na diele „12-radovka“ neboli vo fakturovanom rozsahu vykonané a tvrdí, že
časť vykonaných prác bola zhotovená pre inú osobu. Čo sa týka tejto obrany žalovaného, bude
potrebné vo veci samej vykonať dokazovanie a ustáliť, či žalovaný uniesol dôkazné bremeno. Z tejto
odvolacej argumentácie žalovaného je zrejmé, že spochybňuje výšku uplatňovanej pohľadávky zostrany úpadcu, avšak nespochybňuje existenciu zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným,
založenom zmluvou o dielo. K tejto odvolacej argumentácii žalovaného je potrebné uviesť, že existenciu
a výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu v sume 2.725.016,78 eur je potrebné považovať za osvedčenú,

predovšetkým predloženými znaleckými posudkami, ktoré boli zamerané na zistenie, či práce účtované
žalobcom možno stotožniť so stavebnými prácami, týkajúcimi sa realizácie, ale aj hodnotou materiálu
u oceňovaných objektov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca predložil v tomto štádiu konania,
o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia dostatočné a individualizované dôkazy, ktoré
v potrebnom rozsahu osvedčujú existenciu a výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému.

23. V danom prípade skutočnosti a dôkazy predložené žalobcom osvedčujú aj obavu, že exekúcia bude
ohrozená. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa
plne stotožňuje. Tvrdenia žalovaného, že v účtovníctve vedie dlhodobý majetok v hodnote 608.949,00
eur a zásoby v hodnote 3.820.000,00 eur, nie sú dostatočnou zárukou toho, že by exekúcia nebola
ohrozená, keďže ide „len“ o účtovnú evidenciu, ktorá nemusí odzrkadľovať reálny stav. Dôvody, o ktoré

oprel žalobca vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ktoré podľa neho svedčia o ohrození budúcej
exekúcie, odvolací súd považuje za dostatočné pre vyhovenie návrhu.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, keďže obsahuje
sumu relevantných osvedčených skutočností a úvahy súdu prvej inštancie, ktoré umožňujú spätne

preskúmať záver súdu o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre vydanie
zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie jasne uviedol, na základe akých tvrdení a dôkazov
dospel ku svojim záverom o osvedčení predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tieto
aj právne zdôvodnil.

25. Na základe týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie
vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku
napadnutého uznesenia, okrem stavby postavenej na pozemku s parc. č. 2203/138 – rodinný dom so
súp. č. XXXX, ktorý bol prevedený na tretiu osobu. Z tohto dôvodu odvolací súd postupom podľa § 388
C.s.p.zmeniluzneseniesúduprvejinštancievzostávajúcomvyhovujúcomvýrokutak,ženávrhzamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.