Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121226025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121226025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu Mgr.
Róbert Dobai - CARDIO & FITNESS STUDIO, s miestom podnikania Gazdovská 2846/42, 945 01
Komárno, IČO: 44 763 298, v konaní zast. JUDr. Zuzana Smatanová, advokátka, so sídlom kancelárie
Nádvorie Európy, Estónsky dom č. 36, 945 01 Komárno proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B. B., v konaní zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom kancelárie
Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen o zaplatenie 12.434,21 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/44/2021 zo dňa 15. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/44/2021 zo dňa 15. januára 2024 p o t
v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 12.434,21 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.630,- Eur od 21.11.2020 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku II. priznal nárok na náhradu trov

konania žalobcovi voči žalovanému vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal
úhrady istiny 12.434,21 Eur s príslušenstvom z titulu nárokov, ktoré vyplynuli žalobcovi po odstúpení
od Leasingovej zmluvy uzavretej dňa 27.02.2020 medzi žalobcom a spoločnosťou Blato s.r.o., Nemce,
IČO: 50 453 050, keď žalobca si nárok voči žalovanému uplatňoval z titulu ručenia, ktoré žalovaný
písomne potvrdil vo Vyhlásení ručiteľa žalobcovi zo dňa 27.02.2020. Keďže spoločnosť Blato s.r.o.

neuhrádzala splátky leasingu riadne a včas, žalobca jej zaslal oznámenie zo dňa 14.05.2020, doručené
dňa 18.05.2020, o tom, že odstupuje od leasingovej zmluvy, pričom následne sa dohodli na pokračovaní
v leasingovej zmluve v prípade uhradenia neuhradených leasingových splátok, na čo žalobca zaslal
spoločnosti dňa 29.06.2020 oznámenie, že účinky odstúpenia od leasingovej zmluvy nenastali a
zmluva trvá ďalej. Spoločnosť Blato s.r.o. opätovne v mesiaci august a september 2020 sa dostala do
omeškania s úhradou leasingovej splátky, a preto žalobca listom zo dňa 05.11.2020 oznámil spoločnosti,
že odstupuje od leasingovej zmluvy, oznámenie spoločnosť prevzala dňa 20.11.2020. Predmetné

oznámenie bolo žalobcom zaslané aj žalovanému, ktorý zásielku neprevzal v odbernej lehote. Týmto
došlo k platnému ukončeniu zmluvného - leasingového vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Blato
s.r.o.,ktorábolanáslednevzmyslečlánkuIX.Leasingovejzmluvypovinnáuhradiťžalobcovineuhradené
splátky leasingu, ako aj dohodnuté zmluvné pokuty a zároveň vydať žalobcovi predmet leasingu do 7 dníod doručenia odstúpenia od leasingovej zmluvy žalobcom. Žalobca listom zo dňa 03.12.2020, prevzatým
dňa 07.12.2020, vyzval spoločnosť Blato s.r.o. na úhradu nárokov, ktoré žalobcovi vznikli titulom
odstúpenia od zmluvy a požiadal o vydanie predmetu leasingu najneskôr do 15.12.2020. Uvedenú

výzvu žalobca zaslal na vedomie i žalovanému, ktorý neprevzal zásielku v odbernej lehote. Spoločnosť
Blato s.r.o. dlžnú sumu neuhradila a predmet leasingu žalobcovi nevrátila. Listom zo dňa 17.12.2020
vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky, a to do 14 dní od doručenia výzvy, žalovaný si
v odbernej lehote neprevzal zásielku a zásielka bola dňa 12.01.2021 vrátená žalobcovi. Žalobca má
za to, že za deň doručenia zásielky sa považuje deň, keď uplynula 18-dňová úložná lehota, v tomto

prípade 09.01.2021, lehota na zaplatenie tak žalovanému uplynula dňa 23.01.2021. Žalobca si uplatňuje
nasledovné nároky: sumu 6.630,- Eur, ktorá prestavuje 13 neuhradených splátok leasingu po 510,- Eur
vrátane DPH; sumu 444,21 Eur ako zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy 6.630,- Eur za
obdobie od 21.11.2020 do 27.01.2021 v zmysle článku IV. Leasingovej zmluvy; sumu 5.360,- Eur ako
zmluvnú pokutu vo výške 80,- Eur za každý deň omeškania s vydaním predmetu leasingu za obdobie
od 28.11.2020 do 03.02.2021 a 8 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 6.630,- Eur od 21.11.2020

do zaplatenia.

3. Žalovaný popieral existenciu jeho ručiteľského vyhlásenia za obdobie nasledujúce po dni 18.05.2020,
kedy na základe jednostranného právneho úkonu žalobcu došlo k zániku dotknutej leasingovej zmluvy,
a teda došlo aj k zániku ručenia žalovaného za záväzky vyplývajúce mu z Vyhlásenia ručiteľa zo

dňa 27.02.2020. Z úkonu žalobcu zo dňa 14.05.2020 pritom vyplýva, že ku dňu odstúpenia žalobca
evidoval voči spoločnosti Blato s.r.o. neuhradenú faktúru len vo výške 510,- Eur, splatnú dňa 31.03.2020.
Žalovaný popieral dohodu medzi žalobcom a spoločnosťou Blato s.r.o. o tom, že účinky odstúpenia od
leasingovej zmluvy nenastali, keď uvedenú dohodu neuzatvorili. Ak následne došlo medzi žalobcom
a spoločnosťou Blato s.r.o. k uzatvoreniu zmluvy alebo iného záväzku, žalovaný popieral, že by do

predmetného vzťahu vstúpil ako ručiteľ. Pokiaľ poukazoval žalobca na oznámenie o pokračovaní
leasingovej zmluvy, túto listinu považoval za účelovo vyprodukovanú, nemal o nej vedomosť a k dohode
medzi žalobcom a dlžníkom žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by bolo evidentné,
že by uvedené oznámenie niekedy žalovanému, resp. dlžníkovi žalobcu bolo zaslané. S poukazom
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/11/2018 zo dňa 27.06.2018 žalovaný mal za

to, že po dni 18.05.2020 došlo k úhrade omeškaných splátok zo strany spoločnosti Blato s.r.o., čo
však žiadnym spôsobom nevyvoláva právne účinky majúce za následok obnovu dotknutej leasingovej
zmluvy. Poukázal pritom i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/2017 zo dňa 19.07.2017.
Zdôraznil, že z obsahu ručiteľského vyhlásenia nevyplýva, že by žalovaný ako ručiteľ prevzal záväzok
vrátiť predmet leasingu alebo zaplatiť zmluvnú pokutu za každý deň omeškania s vydaním predmetu

leasingu. Pokiaľ žalobca poukazoval na časť obsahu ručiteľského vyhlásenia o tom, čo sa záväzkom
rozumie, toto bolo podľa názoru žalovaného sporné a umožňovalo rôzny výklad. Bol to žalobca, ktorý
predmetné ručiteľské vyhlásenie, ako aj predmetnú leasingovú zmluvu, vyhotovil. Zo strany žalobcu
došlo k platnému odstúpeniu od leasingovej zmluvy v čase, kedy nevznikol ešte žalobcovi nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s vydaním predmetu leasingu, pričom tento nárok počas

existencie zmluvy nejestvoval.

4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na to, že dlžník plnil záväzky v súlade s leasingovou zmluvou aj
po období 18.05.2020, a to na základe telefonickej dohody žalobcu so žalovaným, ktorý aj po období
18.05.2020 vystupoval v mene dlžníka, pričom došlo k dohode o pokračovaní v leasingovej zmluve

v pôvodnom znení. Poukázal na to, že odstúpením zmluva zaniká, avšak nezaniká povinnosť ako
záväzok ručiteľa - žalovaného splniť svoj záväzok obsiahnutý vo Vyhlásení ručiteľa zo dňa 27.02.2020,
pričom ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí
od splnenia podmienky. Trvanie a obsah ručiteľského záväzku žalovaného odstúpením od leasingovej
zmluvy žalobcom, či už v máji, resp. k novembru 2020, nezanikol, ani sa nezmenil.

5. Žalovaný ďalej v konaní poukázal na článok X. Leasingovej zmluvy, kde zmeny a doplnky k zmluve
bolo možné uskutočňovať len v písomnej forme s podpismi oprávnených zástupcov oboch zmluvných
strán, a teda mal za to, že k ukončeniu leasingovej zmluvy došlo v máji 2020 na základe odstúpenia
od zmluvy žalobcom.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo spornou
skutočnosťou, že dňa 17.02.2020 došlo k uzavretiu Leasingovej zmluvy, ktorej predmetom bol
finančný prenájom špecifikovaných hnuteľných vecí v cenovej ponuke č. PB20201, medzi žalobcom aspoločnosťou Blato s.r.o., ktorej konateľom v tom čase bol žalovaný. V článku IV. Leasingovej zmluvy
si strany dohodli platobné podmienky leasingu a to uhradenie akontácie 6.500,- Eur bez DPH, so
splatnosťou 20.02 2020 a úhradu leasingu v 18 splátkach po 425,- Eur bez DPH so splatnosťou prvej

splátky leasingu ku dňu 31.03.2020 a splatnosť ďalších splátok leasingu bola vždy do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc od apríla 2020. Pre prípad omeškania nájomcu s úhradou
akontácie či splátok si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania až do úplného zaplatenia. V článku IX. Leasingovej zmluvy si strany dohodli podmienky
ukončenia leasingovej zmluvy, medzi ktorými bolo právo odstúpenia od zmluvy zo strany prenajímateľa.

V predmetnom článku si dohodli i povinnosti nájomcu po odstúpení od zmluvy, a to odovzdať predmet
leasingu najneskôr do 7 dní od odstúpenia od zmluvy prenajímateľom, resp. pri ukončení zmluvy
dohodou, v opačnom prípade mohol prenajímateľ si uplatniť nárok na zmluvnú pokutu vo výške 80,- Eur
za každý deň omeškania až do vydania predmetu leasingu prenajímateľovi. Potom v prípade odstúpenia
od zmluvy zo strany prenajímateľa sa nájomca zaviazal prenajímateľovi uhradiť doposiaľ nezaplatené
splátky za dobu, na ktorú bola táto zmluva uzatvorená a tiež náklady prenajímateľa spojené s odobratím

predmetu leasingu, úroky z omeškania, zmluvné pokuty a náhradu škody.

7.Súdprvejinštancievyhodnotil,žespornouskutočnosťoubolo,kedydošlokzánikuLeasingovejzmluvy
č. LZ202004 zo dňa 27.02.2020 z dôvodu, že žalobca dvakrát odstúpil od predmetnej zmluvy; čo bolo
obsahom ručiteľského záväzku žalovaného v zmysle jeho Vyhlásenia zo dňa 27.02.2020 a či nároky

uplatnené žalobcom po odstúpení od zmluvy a uplatnené žalobou existovali a sú záväzkom žalovaného
podľa Vyhlásenia ručiteľa zo dňa 27.02.2020.

8. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania mal za to, že k zániku leasingovej zmluvy došlo až na
základe oznámenia žalobcu o odstúpení zo dňa 05.11.2020, ktoré spoločnosť Blato s.r.o. obdržala dňa

20.11.2020. Súd prvej inštancie mal za to, že článok X. Leasingovej zmluvy sa netýkal zániku zmluvy
a právnych úkonov s tým spojených. Späťvzatie účinkov odstúpenia od zmluvy žalobcom a ich prijatie
dlžníkom v ústnej forme a samotné konanie dlžníka bolo následne i dôvodom písomného oznámenia
žalobcu o pokračovaní v konaní zo dňa 29.06.2020, v ktorom období boli už zameškané splátky dlžníka
aj ním uhradené, a teda konanie strán naplnilo predpoklady dané v § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Konanie dlžníka - zaplatenie dlžných splátok - v súlade s ústnou dohodou so žalobcom je realizáciou
daného súhlasu dlžníka so späťvzatím účinkov odstúpenia od zmluvy žalobcom. Potom uskutočnenie
právneho úkonu žalobcom - späťvzatie účinkov odstúpenia od leasingovej zmluvy a úkon dlžníka prijatie
a súhlas s týmto späťvzatím, mohli byť uskutočnené i v ústnej forme tak, ako to tvrdil žalobca. Aj keď
žalovaný popieral ústnu dohodu, v konaní nepreukázal, že k uzavretiu tejto dohody nedošlo následným

konateľom E. F. G., ktorý bol konateľom spoločnosti Blato od 20.04.2020 do 02.06.2020, t.j. v období,
kedy boli reálne úkony žalobcu a žalovaného učinené. Podľa súdu prvej inštancie tieto skutočnosti mohol
súdu ozrejmiť len E. F. G., pričom vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní v zápisnici
zo dňa 02. 05. 2022 z jeho výsluchu súd prvej inštancie zistil, že ako nový konateľ mal vedomosť o
existencii leasingových zmlúv, ako aj o vyhlásení žalovaného ako ručiteľa za záväzky z leasingovej

zmluvy zo dňa 27.02.2020 a vo svojej výpovedi neuviedol, že by mal vedomosť o tom, že v čase jeho
nástupu do funkcie by už došlo k odstúpeniu od predmetnej leasingovej zmluvy zo strany žalobcu.
Zároveň potvrdil, že doplatil za predchádzajúceho konateľa spoločnosti Blato s.r.o. leasingové splátky, s
ktorými bol dlžník v omeškaní, ako i ďalšie splátky, ktoré boli uhradené žalobcovi po dátume 18.05.2020,
ktorý dátum žalovaný uvádza ako dátum zániku zmluvy. Dlžníkom boli uhradené faktúra č. 202002038

splatná 18.02.2020, č. 202003024 splatná dňa 31.03.2020, č. 202005034 splatná dňa 05. 06.2020 a č.
202005035 splatná dňa 05.06.2020, a to vkladom od E. F. G. v sume 1.730,- Eur dňa 04.06.2020, pričom
ich úhrade predchádzala telefonická a mailová komunikácia zo dňa 03.06.2020 a zo dňa 08.06.2020.
Faktúra č. 202006025 splatná dňa 30.06.2020 bola uhradená na základe vkladu hotovosti E. F. G. dňa
18.09.2020, ako i faktúra č. 202007030 splatná dňa 31.07.2020, ktorá bola uhradená dňa 28.07.2020.

Faktúry boli zasielané na mail žalovaného, keďže žalobca nemal kontakt na nového konateľa E. F. G.
a ktoré mu posúval, pričom žalovaný v tom čase ani neavizoval žalobcovi, že by mal komunikovať už s
novým konateľom dlžníka. Uvedené platby boli učinené za dlžníka po dátume 18.05.2020, pričom nešlo
len o splátky do 18.05.2020, ale aj o splátky po tomto dátume. Ďalšie faktúry boli uhradené 28.07.2020
a 18.09.2020, a teda po obdržaní oznámenia o pokračovaní v Leasingovej zmluve.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že Vyhlásenie ručiteľa, t.j. žalovaného, zo dňa 27.02.2020 je určitým,
zrozumiteľným právnym úkonom, z ktorého je rovnako určitý a zrozumiteľný rozsah záväzku, ku ktorému
sa ručiteľ zaviazal, pričom poukázal i na ustanovenie § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vyhlásenieručiteľa zo dňa 27.02.2020 je platný jednostranný úkon ručiteľa, v ktorom je presne vymedzený i
rozsah ručenia za záväzok dlžníka, na ktoré sa zaviazal žalovaný v predmetnom ručiteľskom vyhlásení
adresovanom žalobcovi. Záväzkom, za ktorý sa ručiteľ zaručil, je pohľadávka Mgr. Róberta Dobaia –

CARDIO & FITNESS STUDIO voči spoločnosti Blato s.r.o. ako dlžníkovi z titulu nezaplatenej akontácie
alebo ktorejkoľvek mesačnej splátky podľa Leasingovej zmluvy LZ202004 zo dňa 27.02.2020, pričom
záväzkom sa rozumie aj istina, ako aj všetko príslušenstvo pohľadávky, všetky zmluvné sankcie a
prípadné zákonné sankcie, za ktorý splatný záväzok sa za dlžníka zaviazal žalovaný zaplatiť do 14 dní
po dni, v ktorom bude mu doručená výzva veriteľa. Súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalovaného

o nejasnom rozsahu ručiteľského vyhlásenia za irelevantné z dôvodu, že ide o jeho jednostranný
právny úkon, ktorého obsah potvrdil svojim podpisom a nie o dvojstranný právny úkon ako v prípade
zmluvy, kedy by mohol jej interpretáciu na ťarchu žalobcu namietať. Aj keď podľa tvrdenia žalovaného
obsah vyhlásenia ručiteľa skoncipoval žalobca, žalovaný jeho obsah a rozsah žiadnym spôsobom
nenamietal ani nepripomienkoval pred jeho podpísaním, obsah vyhlásenia mu bol vopred známy na
základe mailovej komunikácie so žalobcom zo dňa 26.02.2020, čo v konaní preukázal žalobca.

10. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výške uplatneného nároku poukázal na čl. IX. Leasingovej zmluvy, na
základe ktorého došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany prenajímateľa z dôvodu omeškania s úhradou
splátok leasingu podľa článku IV. zmluvy o viac ako 2 týždne, z dôvodu ktorého po odstúpení od zmluvy
bol dlžník povinný prenajímateľovi, t. j. žalobcovi predmet leasingu odovzdať do 7 dní, v opačnom

prípade žalobcovi ako prenajímateľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vo výške 80,- Eur za každý deň
omeškania až do vydania predmetu leasingu prenajímateľovi. Rovnako sa v ďalšom odseku uvádza,
že nájomca, teda dlžník, sa zaväzuje prenajímateľovi uhradiť doposiaľ nezaplatené splátky za dobu, na
ktorú bola táto zmluva uzatvorená a tiež náklady prenajímateľa spojené s odobratím predmetu leasingu,
úroky z omeškania, zmluvné pokuty a náhradu škody. Žalobca tieto nároky po zániku zmluvy vyčíslil

a následne uplatnil v žalobe ako sumu 6.630,- Eur za 13 neuhradených splátok leasingu z pôvodne
dohodnutých 18 splátok, pričom žalovaný 5 splátok uhradil, tak ako to špecifikoval žalobca v žalobe;
sumu 444,21 Eur ako zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy 6.630,- Eur za obdobie
od 21.11.2020, t. j. deň po zániku zmluvy, do 27.01.2021, t. j. do podania žaloby a to podľa článku IV.
leasingovej zmluvy, sumu 5.360,- Eur ako zmluvnú pokutu vo výške 80,- Eur za každý deň omeškania s

vydaním predmetu leasingu za obdobie od 28.11.2020, t. j. prvým dňom po uplynutí lehoty na vrátenie
predmetu leasingu po odstúpení od zmluvy do 03.02.2021; ako aj 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy
6.630,- Eur od 21.11.2020 do zaplatenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluvnú pokutu si
žalobca uplatnil len za obmedzené obdobie, keď zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania si uplatnil len od zániku leasingovej zmluvy, t. j. v menšom rozsahu, než znela dohoda

v leasingovej zmluve a uplatnil si ju len do podania žaloby napriek tomu, že jednotlivé splátky leasingu
zatiaľ zo strany dlžníka, ani žalovaného nie sú uhradené. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške 80,- Eur
za každý deň omeškania s vydaním predmetu leasingu si tiež uplatnil len za obdobie od 28.11.2020
do 03.02.2021, i keď z tvrdení žalobcu bolo zrejmé, že predmet leasingu v celom rozsahu nebol zatiaľ
dlžníkom ani žalovaným vydaný. Od zániku leasingovej zmluvy vznikol žalobcovi nárok i na úrok z

omeškania z celkového dlhu ním vyčísleného.

11. Súd prvej inštancie na záver konštatoval, že i v prípade posúdenia ukončenia LZ dňom 18.05.2020,
by žalobcom uplatnené nároky boli aj tak dôvodné v celom rozsahu voči dlžníkovi a aj žalovanému s
tým, že žalobcovi by v takom prípade vznikol nárok na zmluvnú pokutu a príslušenstvo k pohľadávke od

skoršieho dátumu než ako si ho uplatnil v žalobe.

12. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci,
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak,že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100 %.

14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozhodnutie nemá povahu spravodlivého rozhodnutia, nemá oporu
v základných princípoch právneho štátu a nezodpovedá právnej istote, a to už ani z dôvodu absencie
relevantného a dostačujúceho odôvodnenia, vrátane odôvodnenia výroku o náhrade trov konania, kde
súd prvej inštancie neprihliadol na fakt, že samotný ručiteľský záväzok sa na prejednávanú právnu vec
nevzťahuje a tento vzťah už bol v čase nasledujúcom po dni 18.05.2020 zaniknutý, nakoľko podaním zo

dňa14.05.2020doručenédlžníkovidňa18.05.2020,došlozostranyžalobcukodstúpeniuodleasingovej
zmluvy - v uvedenom čase žalovaný nerozporoval žalobcovo odstúpenie, a preto jeho právne účinky
riadne nastali.

15. Žalovaný netuší, čo malo byť obsahom ústnej dohody medzi žalobcom a konateľom žalovaného,
podľa ktorej účinky odstúpenia od zmluvy zo dňa 14.05.2020 nenastanú a taktiež odmieta, že by ho len z

vyššieuvedenéhodôvoduakýmkoľvekspôsobomzaväzovala.Jeprávepovinnosťoužalobcupreukázať,
že leasingová zmluva naďalej trvala i po dni 18.05.2020 a bola účinná, pričom túto povinnosť súd prvej
inštancie nevedno prečo preniesol na žalovaného a domáhal sa, aby v rámci svojej procesnej obrany
preukázal neexistenciu ústnej dohody, pri ktorej žalovaný ani len neparticipoval. Jedná sa o nezmyselnú
konštrukciu upierajúcu právo žalovaného na spravodlivý súdny proces a predovšetkým na rovnaké

zaobchádzanie ako so stranou žalobcu, ktorého povinnosti sú zreteľne prenášané na žalovaného a od
výsledku ich splnenia/nesplnenia sa následne odvíja i postavenie žalovaného v spore a predovšetkým
na jeho konci po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný naviac poukázal aj na to, že pokiaľ bola
predmetná leasingová zmluva uzavretá v písomnej forme, uzatvorenie takejto „ústnej dohody“ považuje
za neplatné a v tomto smere sa odvoláva aj na právny názor prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 32Cdo/433/2015 zo dňa 31.08.2016.

16. Žalovaný v odvolaní poukázal i na to, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
ani s ním vznesenou námietkou neprimeranosti zmluvnej pokuty. Priznanie predmetnej zmluvnej
pokuty mnohonásobne prevyšuje právo, ktoré zabezpečuje, a to vedie k celkom neodôvodnenému

majetkovému prospechu žalobcu a vo vzťahu k osobe žalovaného je táto zmluvná pokuta neúmerne
prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie
zmluvnej pokuty. Príkladmo žalovaný v tomto smere poukazuje na to, že zmluvná pokuta vo výške
80,- Eur za každý deň omeškania odovzdania predmetu leasingu za kalendárny rok predstavuje sumu
29.200,- Eur, pričom celková hodnota predmetu leasingu predstavovala sumu 14.150,- Eur. Analogicky

a príkladmo žalovaný poukázal napr. aj na právny názor prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Obdo V 93/2004 zo dňa 24.03.2006.

17. Podľa žalovaného odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa ani len základné atribúty spravodlivosti a
rovnakého zaobchádzania so stranami sporu, keď žalobcovo postavenie súd prvej inštancie zreteľne

vyzdvihuje a to najmä tým, že jeho tvrdenia a vyjadrenia nepodrobuje skúške pravdivosti a tieto
bez všetkého preberá za súčasného upierania procesných práv žalovaného pred súdom vystupovať
nezaťažený nezákonnými povinnosťami a svojvoľným výkladom pravidiel dokazovania, keď sa od
žalovaného žiada preukázanie neexistencie nejakej skutočnosti, pri ktorej vzniku ani len neparticipoval.
Ak by naozaj došlo k riadnemu zhodnoteniu ako skutkového, tak i právneho stavu prejednávanej veci,

súd prvej inštancie by dospel k záveru, že žaloba je v celom jej rozsahu nedôvodná, pričom dôvodom
je práve tá skutočnosť, že žalobca od leasingovej zmluvy platne a účinne odstúpil a v súčasnosti
sa domáha plnení tak, akoby od tejto zmluvy nikdy neodstúpil. Ak potom žalobca tvrdí, že dlžníka o
pokračovaní v leasingovej zmluve upovedomil podaním zaslaným dňa 29.06.2020, k tomuto sa žalovaný
ako ručiteľ dlžníka žiadnym spôsobom nevyjadril, nakoľko mu doručenie takéhoto podania ani nebolo

známe a opätovne sa o ňom dozvedel len v priebehu tohto súdneho konania. Taktiež platby vykonané po
odstúpenížalobcuodzmluvyslúžilinavyrovnaniedoterajšíchzáväzkovžalovanéhoavžiadnomprípade
nemali znamenať súhlas s pokračovaním v leasingovej zmluve, táto skutočnosť nebola ku dnešnému
dňu preukázaná a túto žalobca len tvrdil, pričom ju však žiadnym spôsobom nepreukázal a súd prvej
inštancie si túto úvahu opätovne bez akéhokoľvek objektívneho alebo logického dôvodu osvojil.

18. Žalovaný vie, že z konaných pojednávaní neexistujú prepisy prednesov právnych zástupcov, strán
sporu a svedkov, preto mu nie je známe, či bude mať odvolací súd dostatočnú možnosť sa s týmito
oboznámiť, preto z opatrnosti opakuje základné skutkové zistenie, že znenie ručiteľského vyhlásenia a ajsamotnej zmluvy pripravoval žalobca, tieto žalovanému doručil vytlačené a žalovaný nemal možnosť nič
v týchto dokumentoch meniť. Zároveň platí, že žalovanému text ručiteľského vyhlásenia pripraveného
žalobcom vyhovoval, keďže obsahoval jasne záväzok žalovaného ručiť za sumu akontácie a sumu

leasingových splátok a počas celej doby konania bolo nesporné, že suma akontácie a leasingových
splátok splatných do dňa odstúpenia od leasingovej zmluvy (18.05.2020) bola riadne uhradená. Spor
spočíval v tom, či vôbec po 18.05.2020 vzniká nárok na leasingové splátky (žalovaný tvrdí, že nie a za
tieto teda nemôže niesť ako ručiteľ zodpovednosť) a či sa ručenie žalovaného vzťahuje aj na ostatné
nároky uplatňované žalobcom, kde počas celej doby trvania žalovaný tvrdí, že nie, pretože jeho prejav

vôle (koncipovaný žalobcom) je úplne jasný a obmedzuje jeho zodpovednosť iba na sumu akontácie a
sumu leasingových splátok do dňa odstúpenia od leasingovej zmluvy.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že žalovaný v konaní neoznačil
dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu k momentu vzniku ručiteľského záväzku, obsahu a rozsahu

ručiteľského záväzku žalovaného. Súd prvej inštancie správne, dostatočne a preskúmateľne odôvodnil
napadnuté rozhodnutie a to najmä pokiaľ zhodnotil, že ručiteľský záväzok žalovaného je určitý a
rozsah záväzku je zrozumiteľný a správne odôvodnil svoje rozhodnutie i s poukazom na § 304 ods. 2
Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného, že mu boli na podpis doručené
vytlačené listiny a nemal možnosť nič v dokumentoch meniť, keď aj z konštatovania súdu prvej inštancie

vyplýva, že jednanie o obsahu listín podpísaných žalovaným prebiehalo a žalovaný mal možnosť
ovplyvniťobsahtýchtolistínaktomutobolvypočutýsvedokE.H.I..Žalobcapoukázalnato,žeručiteľský
záväzokzabezpečujenárokyžalobcuvočižalovanémuvrozsahuistiny,akoajpríslušenstvapohľadávky,
všetky zmluvné sankcie a prípadné zákonné sankcie, na ktorých úhradu sa žalovaný zaviazal za dlžníka
do 14 dní od doručenia výzvy veriteľa (žalobcu) na zaplatenie bez ohľadu na trvanie Leasingovej zmluvy.

Z obsahu Leasingovej zmluvy vyplýva, že niektoré nároky žalobcu vzniknú až po tom, ako dôjde k
odstúpeniu od zmluvy, resp. porušeniu zmluvných podmienok dlžníkom. Súd prvej inštancie pritom
skonštatoval i to, že nárok žalobcu by bol v celom rozsahu dôvodný aj v prípade, ak by Leasingová
zmluva bola ukončená ku dňu 18.05.2020.

20. Podľa žalobcu súd nie je povinný pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty bez ďalších súvislostí, je
to právo súdu, avšak nie povinnosť, pričom treba brať do úvahy význam a hodnotu zabezpečovanej
povinnosti. Súd prvej inštancie zhodnotil a rozvinul svoje úvahy k jednotlivým položkám uplatneného
nároku žalobcu a správne sa vysporiadal s tým, že zmluvná pokuta uplatnená žalobcom je fakticky len
čiastočná, ktorú si žalobca mohol uplatniť. Z tejto formulácie odôvodnenia má žalobca za to, že súd

prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje úvahy a v ďalšom nebolo potrebné sa zaoberať moderáciou
zmluvnej pokuty. Žalovaný pritom počas konania na súde prvej inštancie nešpecifikoval v čom považuje
za neprimeranú zmluvnú pokutu a namietal len okrajovo, všeobecne výšku zmluvnej pokuty ako takej.
Ani zo samotného odvolania žalovaného nevyplýva v čom má spočívať neprimeranosť zmluvnej pokuty.
Samotný výpočet v odvolaní neobstojí, keď obstarávacia cena predmetu leasingu bola 16.980,- Eur s

DPH a žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu spolu v sume 5.804,21 Eur, čo je zrejmé, že takto priznaná
zmluvná pokuta neprevyšuje právo, ktoré zabezpečuje a nevedie k neodôvodnenému majetkovému
prospechu žalobcu. Žalovaný ako v tom čase konateľ dlžníka nenamietal pri uzatváraní Leasingovej
zmluvy výšku zmluvnej pokuty a aj z tohto titulu jeho argumentáciu v odvolaní považuje za účelovú.

21. V odvolacej replike žalovaný rozvinul odvolaciu argumentáciu, a pretože podľa § 365 ods. 3 CSP
platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným
v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

22. V odvolacej duplike žalobca rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože podľa
§ 373 ods. 4 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalobcom v odvolacej

duplike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebodoplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 29.05.2025,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke

Krajského súdu v Banskej Bystrici a elektronickými prostriedkami aj zástupcom strán (§ 378 ods. 1 a
§ 219 ods. 1, 3 CSP).

24. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

25. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

26. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, domáha prieskumu vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu

prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích
dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1
CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími
dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia

súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo
a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2
CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie
odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať.
Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je

aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť
odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne
upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním
tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty
o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne.

Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na
doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti
vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody
obsahovo vymedziť. Odvolaciemu súdu totiž zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť,
ale ani právo, odvolaciu argumentáciu odvolateľa dopĺňať alebo dotvárať, keď takýto postup by bol

v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a v rozpore s princípom rovnosti strán a keď názor,
že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej činnosti
najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa
19.10.2023). Odvolací súd preto vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzuje
a vyhodnocuje výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

27. V konkrétnych okolnostiach súdenej odvolací súd musí konštatovať, že odvolacia argumentácia
žalovaného v značnom rozsahu je len opakovaním tvrdení a argumentov uvádzaných žalovaným
v konaní na súde prvej inštancie, a to bez akejkoľvek relevancie, resp. vzťahu ku konkrétnym zisteniam

a záverom súdu prvej inštancie, ktoré by mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Účelom odvolacieho konania však nie je, aby odvolací súd opakovane posudzoval
a vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale
účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to výlučne
v kontexte odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom. Splnenie povinnosti

uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je možné
nahrádzať tým, že odvolateľ bude v odvolaní opakovať tvrdenia a argumenty uvedené v konaní na
súde prvej inštancie, resp. bude trvať na tvrdeniach a argumentoch uvedených v konaní na súde
prvej inštancie, ale odvolateľ umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, a

teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
konkretizuje, ktoré zistenia, závery a postupy v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne a tiež
konkretizuje prečo sú nesprávne. Napokon, aj z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva odvolaciemu
súdu len povinnosť zaoberať sa tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súdeprvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, aj to len
v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdzuje.

28. Odvolací súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu a z dôvodov
uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní vo vzťahu ku konkrétnym
zisteniam, záverom alebo postupom súdu prvej inštancie, ktoré považoval žalovaný v odvolaní za
nesprávne, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil,

keď žalobe žalobcu vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva
žalovaného na spravodlivý proces, nezistil inú vadu konania a ex offo nezistil ani vady týkajúce sa
procesných podmienok.

29.Odvolacísúdkonštatujevecnúsprávnosťvýrokunapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštanciealen
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania

žalovaného vo vzťahu ku konkrétnym zisteniam, záverom alebo postupom súdu prvej inštancie, ktoré
považoval žalovaný v odvolaní za nesprávne, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody, keď v zmysle § 387
ods. 3 CSP odvolací súd sa zaoberá aj tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na
súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a keď
odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

30. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neprihliadol na fakt, že samotný ručiteľský
záväzok, ktorý mal vzniknúť medzi žalovaným ako ručiteľom a spoločnosťou Blato s.r.o. ako dlžníkom,
sa na prejednávanú právnu vec nevzťahuje a tento vzťah už bol v čase nasledujúcom po dni 18.05.2020

zaniknutý a v uvedenom čase žalovaný nerozporoval žalobcovo odstúpenie, a preto jeho právne
účinky riadne nastali, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v ods. 21 odôvodnenia rozhodnutia
konštatoval, že sporným v konaní bolo i to, kedy došlo k zániku Leasingovej zmluvy č. LZ 202004 zo
dňa 27.02.2020 z dôvodu, že žalobca dvakrát odstúpil od predmetnej zmluvy a následne súd prvej
inštancie v ods. 22 uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán k tejto

spornej otázke, na základe čoho súd prvej inštancie vyhodnotil, že konanie žalobcu a spoločnosti
Blato s.r.o. naplnilo predpoklady dané ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. žalobca so
súhlasomspoločnostiBlatos.r.o.akodruhejzmluvnejstranyodvolalúčinkyodstúpeniaodzmluvyzodňa
14.05.2020. Hoci súd prvej inštancie uviedol konkrétne zistenia, úvahy a myšlienkové postupy, ktoré ho
viedli k takémuto vyhodnoteniu a záveru, žalovaný k tejto spornej otázke podané odvolanie nepodporil

žiadnou takou argumentáciou, ktorá by priamo reagovala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a
teda by v konkrétnej rovine reagovala na skutkové a právne závery vyjadrené súdom prvej inštancie.
Žalovaným formulovaná odvolacia argumentácia preto neumožňovala odvolaciemu súdu preskúmať
vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

31. Pokiaľ potom v obsahovom vymedzení odvolania vo vzťahu k otázke, kedy došlo k zániku
Leasingovej zmluvy, žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že na neho preniesol a domáhal sa, aby
v rámci svojej procesnej obrany preukázal neexistenciu ústnej dohody žalobcu a spoločnosti Blato
s.r.o. o tom, že účinky odstúpenia zo dňa 14.05.2020 nenastali v dôsledku „ústnej dohody“ konateľa
dlžníka a žalobcu, odhliadnuc, že žalovaný v odvolaní a odvolacej argumentácii žiadnym spôsobom

nekonkretizuje a nešpecifikuje, ako táto okolnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, hoci súd prvej inštancie konštatoval, že aj keď žalovaný popieral ústnu dohodu
a v konaní nepreukázal, že k uzavretiu tejto dohody nedošlo následným konateľom E. F. G., odvolací
súd je toho názoru, že nie je možné súhlasiť so žalovaným, že súd prvej inštancie preniesol dôkazné
bremeno na žalovaného. Rozhodovanie súdu prvej inštancie a postavenie žalovaného v spore sa

totiž neodvíjalo od splnenia/nesplnenia tejto povinnosti a ani nebolo dôvodom neúspechu žalovaného
v konaní, tak ako žalovaný dôvodil v odvolaní, ale súd prvej inštancie pri rozhodovaní prioritne vychádzal
z úkonov, konania a správania žalobcu a spoločnosti Blato s.r.o. a z týchto vyvodil, že konanie dlžníka
- zaplatenie dlžných splátok - v súlade s ústnou dohodou so žalobcom je realizáciou daného súhlasu
dlžníka so späťvzatím účinkov odstúpenia od zmluvy žalobcom. K týmto skutkovým zisteniam a právnym

záverom však žalovaný v odvolaní žiadne konkrétne výhrady a námietky nešpecifikoval. Taktiež pokiaľ v
obsahovom vymedzení odvolania vo vzťahu k otázke, kedy došlo k zániku Leasingovej zmluvy, žalovaný
mal za to, že uzatvorenie takejto „ústnej dohody“ považuje za neplatné, pretože podľa záverečných
ustanovení Leasingovú zmluvu bolo možné meniť a rušiť výlučne písomne, žalovaný opäť len strohozotrváva na svojej argumentácii uvedenej v konaní na súde prvej inštancie, napriek tomu, že súd
prvej inštancie dospel k záveru, že článok X. Leasingovej zmluvy sa netýkal zániku zmluvy a právnych
úkonov s tým spojených. Žalovaným formulovaná odvolacia argumentácia teda ani v tomto kontexte

neumožňovala odvolaciemu súdu preskúmať vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Navyše, pre odstránenie akýchkoľvek pochybností o dôvodnosti základu a výšky
nároku žalobcu proti žalovanému ako ručiteľovi, súd prvej inštancie v ods. 26 odôvodnenia zdôraznil, že
i v prípade posúdenia ukončenia Leasingovej zmluvy dňom 18.05.2020 by žalobcom uplatnené nároky
boli aj tak dôvodné v celom rozsahu voči dlžníkovi a aj žalovanému s tým, že žalobcovi by v takom

prípade vznikol nárok na zmluvnú pokutu a príslušenstvo k pohľadávke od skoršieho dátumu než ako
si ho uplatnil v žalobe a na tento záver súdu prvej inštancie žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom
nereflektuje a ani ho za nesprávny neoznačuje.

32. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so žalovaným vznesenou
námietkou neprimeranosti zmluvnej pokuty, odvolací súd udáva, že Obchodný zákonník v ustanovení §

301 umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. V tomto zákonnom ustanovení
je teda upravená možnosť, nie povinnosť súdu zmluvnú pokutu moderovať, a preto toto zákonné
ustanovenie nie je možné vykladať tak, že sám súd má nájsť dôvody pre moderáciu zmluvnej povinnosti,

ale je na tej strane sporu, ktorá má povinnosť zmluvnú pokutu platiť, aby sa moderácie zmluvnej pokuty
domáhala. Keďže súd nemôže uplatniť moderačné právo len zo svojej iniciatívy (obdobne v totožnej
právnej otázke za totožnej právnej úpravy rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cno/320/2004
zo dňa 26.10.2004), ak súd má pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, z hľadiska procesného práva
je zároveň potrebné, aby strana, ktorej má byť moderácia zmluvnej pokuty na prospech, splnila si k

takémuto nároku povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť tak, ako to vyplýva z čl. 8 CSP. Každý má
totiž v konaní tvrdiť a preukázať tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho
povinností a súd môže rozhodovať len v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
strán, a preto aj moderačné právo môže súd uplatniť len v rozsahu tvrdení a dôkazov tej strany sporu,
ktorá má povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

33. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie k neprimeranosti zmluvnej pokuty uviedol len to, že výška
zmluvnej pokuty je 80,- Eur denne, prepočítaním na celý mesiac dostaneme sa na sumu 2.400,- Eur
mesačne a v súvislosti s uvedeným žalovanému udieral fakt, že v prípade, kedy nemá žalobca predmet
nájmu vo svojej držbe, tak mu stačí mesačne leasingová splátka vo výške 440,21 Eur, ale v momente

ako mu je predmet nájmu vrátený a má ho vo svojej držbe, uplatňuje si zmluvnú pokutu vo výške 2.400,-
Eur mesačne, pričom poukazoval najmä na tú skutočnosť, že v prípade ukončenia leasingovej zmluvy
sa predmet leasingu vracia prenajímateľovi. Žalovaný teda v konaní na súde prvej inštancie namietal
zmluvnú pokutu, ktorú zmluvné strany dojednali vo výške 80,- Eur denne. Zmluvnú pokutu vo výške
80,- Eur/denne zmluvné strany Leasingovej zmluvy dojednali za omeškanie nájomcu s odovzdaním

predmetu leasingu žalobcovi po odstúpení od zmluvy žalobcom a žalobca si proti žalovanému tento
nárok uplatňoval v kapitalizovanej sume 5.360,- Eur za dobu omeškania od 28.11.2020 do 03.02.2021.
Zabezpečovanou povinnosťou teda nebola povinnosť nájomcu platiť dohodnuté mesačné leasingové
splátky, ale zabezpečovanou povinnosťou bola povinnosť nájomcu vrátiť predmet leasingu po odstúpení
žalobcu od zmluvu. Len strohý poukaz žalovaného na výšku leasingovej plátky preto nemohol byť

postačujúci pre vyhodnotenie, či s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ide/
nejde o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Nie zanedbateľným faktom totiž bolo to, že obstarávacia
hodnota predmetu leasingu bola 14.150,- Eur bez DPH tak, ako to deklarovali aj zmluvné strany v článku
IV. Leasingovej zmluvy a rovnako nie zanedbateľným faktom bolo, že konečná suma zmluvnej pokuty
závisela výlučne a len od doby omeškania nájomcu s vrátením predmetu leasingu, a teda od konania,

resp. nekonania nájomcu ako subjektu, ktorému povinnosť platiť zmluvnú pokutu vznikala, a teda nešlo
o zmluvnú pokutu plynúcu do nekonečna, tak ako v odvolaní konštatoval žalovaný. Odvolací súd preto
uzatvára, že tvrdenia a argumenty žalovaného neumožňovali prijať záver o potrebe moderácie zmluvnej
pokuty.

34. K námietke žalovaného v odvolaní, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa ani len základné atribúty
spravodlivosti a rovnakého zaobchádzania so stranami sporu, odvolací súd udáva, že jedným z práv
tvoriacich právo na spravodlivý proces je i právo na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorého
obsahom je právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom,jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú

význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa
16.03.2005). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že nejde o porušenie základného
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany
konania a jej žalobe nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr.
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2019-11 zo dňa 16.01.2019). Odvolací súd však musí

konštatovať, že značne všeobecná a takmer formulárová argumentácia žalovaného nie je spôsobilá
na to, aby odvolací súd mohol podrobiť rozhodnutie súdu prvej inštancie prieskumu vecnej správnosti.
Žalovaný totiž v súvislosti s touto odvolacou argumentáciou súdu prvej inštancie konkrétne vytýka len to,
že žiadal od neho preukázanie neexistencie nejakej skutočnosti, pri ktorej vzniku ani len neparticipoval
a ak by aj odvolací súd pripustil, že v súlade s tzv. negatívnou teóriou dokazovania nie je možné
preukazovať existenciu negatívnej skutočnosti, odvolací súd už konštatoval, že žalovaný neuviedol, ako

táto skutočnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a rovnako neuviedol, prečo v tomto
kontexte postráda nedostatok odôvodnenia.

35. K námietke žalovaného v odvolaní, že ak by naozaj došlo k riadnemu zhodnoteniu ako skutkového,
tak i právneho stavu prejednávanej právnej veci, súd prvého stupňa by dospel k záveru, že žalobcova

žaloba je v celom jej rozsahu nedôvodná, pričom dôvodom je práve tá skutočnosť, že žalobca od
leasingovej zmluvy platne a účinne odstúpil a v súčasnosti sa domáha plnení tak, akoby od tejto zmluvy
nikdy neodstúpil, odvolací súd aj na tomto mieste musí opakovane uviesť, že opäť ide o odvolaciu
argumentáciu prezentovanú žalovaným bez akejkoľvek relevantnej väzby na konkrétne skutkové a
právne závery súdu prvej inštancie prezentované v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec odvolacej

argumentácie žalovaného a pre úplnosť veci však odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že
hoci v zmysle § 349 Obchodného zákonníka platí, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a v zmysle
prvej vety § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka síce platí, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky
práva a povinnosti strán zo zmluvy, avšak zároveň v zmysle druhej vety § 351 ods. 1 Obchodného
zákonníka zároveň tiež platí, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej

porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona
podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej
vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Zodpovedalo preto
princípu zmluvnej voľnosti, ako základnému princípu úpravy obchodných záväzkových vzťahov (§ 263
Obchodného zákonníka), ak zmluvné strany Leasingovej zmluvy dohodli vznik práv a nárokov práve v

dôsledku úkonu odstúpenia od zmluvy, a teda ak zmluvné strany sa v článku IX. Leasingovej zmluvy
zo dňa 27.02.2020 dohodli na práve žalobcu ako prenajímateľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade, ak sa
nájomca dostane do omeškania s úhradou splátky leasingu o viac ako 2 týždne a zároveň dojednali,
že v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu nájomca, t.j. spoločnosť Blato, s.r.o, sa zaväzuje
prenajímateľovi uhradiť doposiaľ nezaplatené splátky za dobu, na ktorú bola táto zmluva uzatvorená a

tiež náklady prenajímateľa spojené s odobratím predmetu leasingu, úroky z omeškania, zmluvné pokuty
a náhradu škody, keď zároveň zmluvné strany dojednali aj zmluvnú pokutu za omeškanie nájomcu s
odovzdaním predmetu leasingu prenajímateľovi po odstúpení od zmluvy, šlo o nároky, ktoré trvali aj po
účinkoch úkonu odstúpenia od zmluvy žalobcom. Rovnako odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
k zániku ručenia dochádza v zmysle § 311 Obchodného zákonníka až zánikom záväzku, ktorý ručenie

zabezpečuje a žalovaný v konaní ani len netvrdil, že došlo s plneniu týchto záväzkov, či už dlžníkom
alebo žalovaným ako ručiteľom.

36. Ku konštatovaniu žalovaného v odvolaní, že platby vykonané po odstúpení žalobcu slúžili na
vyrovnanie jeho doterajších záväzkov a v žiadnom prípade nemali znamenať súhlas s pokračovaním

v leasingovej zmluve a táto skutočnosť nebola preukázaná a túto žalobca len tvrdil, pričom ju však
žiadnym spôsobom nepreukázal a súd prvej inštancie si túto úvahu opätovne bez akéhokoľvek
objektívneho alebo logického dôvodu osvojil, odvolací súd udáva, že v ods. 22 odôvodnenia sa súd
prvej inštancie vysporiadal s otázkou platieb realizovaných po úkone odstúpenia od zmluvy zo dňa
14.05.2020, keď tiež mal za preukázané, že k úhradám faktúr došlo i po obdržaní oznámenia o

pokračovaní v Leasingovej zmluve, a teda opakovane ide len o zotrvávanie žalovaného na argumentácii
uvedenej v konaní na súde prvej inštancie bez toho, aby žalovaný reflektoval na konkrétne zistenia a
závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.37. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že vie, že z konaných pojednávaní neexistujú prepisy prednesov
právnych zástupcov, strán sporu a svedkov, preto mu nie je známe, či bude mať odvolací súd dostatočnú
možnosť sa s týmito oboznámiť, preto z opatrnosti opakuje základné skutkové zistenie, že znenie

ručiteľského vyhlásenia a aj samotnej zmluvy pripravoval žalobca, tieto žalovanému doručil vytlačené a
žalovaný nemal možnosť nič v týchto dokumentoch meniť, odvolací súd udáva, že pre civilné sporové
konanie platí, že o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie,
sa podľa § 98 ods. 1 CSP vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie
zvuku a procesným úkonom, pri ktorom súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, pojednávanie

vo veci samej nesporne je, a teda o pojednávaniach vykonaných na súde prvej inštancie sú na nosiči
dát uchovávané záznamy vyhotovené technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku.
Odvolacísúdpretomámožnosťtakýmtospôsobom,t.j.vypočutímzáznamovzpojednávania,oboznámiť
sa s prednesmi právnych zástupcov, strán sporu a svedkov. Odvolací súd však i na tomto mieste
zdôrazňuje, že opäť ide o odvolaciu argumentáciu formulovanú žalovaným bez toho, aby v konkrétnej
rovine reagoval na skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie a najmä bez toho, aby

špecifikoval prečo tieto zistenia a závery spôsobujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Obdobne,
pokiaľ následne žalovaný v odvolaní konštatuje, že zároveň platí, že mu text ručiteľského vyhlásenia
pripraveného žalobcom vyhovoval, keďže obsahoval jasne jeho záväzok ručiť za sumu akontácie a
sumu leasingových splátok a počas celej doby konania bolo nesporné, že suma akontácie a suma
leasingových splátok splatných do dňa odstúpenia od leasingovej zmluvy (18.05.2020) bola riadne

uhradená a tiež konštatuje, že spor spočíval v tom, či vôbec po 18.05.2020 vznikol nárok na leasingové
splátky a či sa jeho ručenie vzťahuje aj na ostatné nároky uplatňované žalobcom, znovu ide o odvolaciu
argumentáciu formulovanú žalovaným bez toho, aby v konkrétnej rovine reagoval na skutkové zistenia
a právne závery súdu prvej inštancie a najmä bez toho, aby špecifikoval prečo tieto zistenia a závery
spôsobujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Ak však žalovaný ako odvolateľ odvolanie nepodporil

takou argumentáciou, ktorá by priamo reagovala na dôvody napadnutého rozhodnutia, neumožnil tak
odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku

II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).