Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-36Cb/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206343
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1220206343.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu:

MestskáčasťBratislava-Ružinov,sosídlomMierová21,82705Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:
00 603 155, proti žalovanému: Grafen Au s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 47 942 002, zast. JUDr. D. S., advokát so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava,
IČO:30 795 541, substitučne splnomocnená A.. C. F. Y., advokátka so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04
Bratislava, IČO:52 864 928, v konaní o zaplatenie 91.761,70 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

- sumu 70.563,85 eur,
- úrok z omeškania 5 % p.a. zo sumy 44.620,61 eur od 01.09.2020 až do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5 % p.a. zo sumy 25.416,14 eur od 05.10.2023 až do zaplatenia,
- úrok z omeškania 9,50 % p.a. zo sumy 527,10 eur od 05.10.2023 až do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 7 % voči žalovanému, pričom o
výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.11.2020 domáhal, aby žalovaný
zaplatil žalobcovi sumu 97.769,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy
55.800 eur od 21.08.2018 eur do zaplatenia a zo sumy 41.968,77 eur od 24.08.2020 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný listom zo dňa 12.04.2019 požiadal o majetkovoprávne usporiadanie
nehnuteľností v k.ú. E., zapísaných naXXXXX/XX, a to konkrétne: pozemok registra XXX, parc. č.
XXXXX/XX o výmere XXXXXXXX/XXXXm2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok
registra „X/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „XXXXX/XX parc. č.
XX/XXXXvýmere XXX m2, druh pozemku: XXXXX/XX; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XXo
výmere XXXXdruh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra „X, parc. č. XXXXX/XX o výmereXXXX,
druh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra „I. parc. č. I. o výmere X. m2, druh pozemku: ostatné

plochy; pozemok registra „Z.“ XX o výmereY. m2, druh pozemku: XX.XX.XXXXa zverených do správy
mestskej časti I.Protokolom č. 24 zo dňa 30.09.1991. Žalovaný vo svojej žiadosti zo dňa 12.04.2019
uviedol, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 05.12.2016,
číslo vkladu K., sa dňa 05.12.2016 stal vlastníkom nehnuteľností - stavieb, nachádzajúcich sa v okrese:XX.XX.XXXX,, obec:XXXXX/XXXX,, k.ú: XX.XX.XXXX, zapísaných na V. a to konkrétne stavby so súp.
V., postavenej na pozemku registra „V.s parc. č. V. o výmere V., druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria a stavby so súp. č. XXX,, postavanej na pozemku registra XXXXX/XXs parc. X o výmere

K.m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Vyššie uvedené stavby tvoria „Športový areál TJ
Doprastav Mlynské nivy“, ktorý je ohraničený betónovým bariérovým oplotením žalovaného. Listom
zo dňa 18.09.2019 bolo žalovanému oznámené odsúhlasenie vedenia s podmienkou úhrady odplaty
za skutočné užívanie pozemku od 05.12.2016. Žalobca upozornil, že v zmysle § 7 ods. 10 písm.
a) Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava-Ružinov č. 13/2012 dňa 15.05.2012

bol primátorom hlavného mesta Bratislava schválený nájom špecifikovaných pozemkov registra „C“
KN parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovaných naXXX,, ako pozemkov zastavaných
jednopodlažnými nebytovými budovami, obe so súp. č. XXXX,, ktoré sú evidované na XX, za nájomné vo
výške 19 eur/m2/rok v zmysle Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým
sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno účinného od 01.01.2016

(ďalej len „rozhodnutie č. 33/2015“), Prílohy č. 1 (Tabuľka č. 100, položka 16), čo predstavuje spolu: 465
m2 x 19,00 €/m2/rok, teda 8.835 eur/rok. Nájomné za pozemok registra „C“ KN časť pozemku, parc. č.
XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX mX (z celkovej výmery XXXX mX), parc. č.
XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere

XXXX m2, evidovaných na X,XX, zaťažených viacerými druhmi inžinierskych sietí, prechádzajúcimi
cez väčšinu hore uvedených parciel, obmedzujúcich využitie pozemkov pre výstavbu, na častiach
ktorých sú vybudované tenisové kurty, volejbalové ihrisko, komunikačné plochy, zatrávnené plochy a
stromy, oplotenie, prípojky inžinierskych sietí, rozvody, za nájomné vo výške 0,24 eur/m2/mesiac, čo je
2,88 eur/m2/rok, stanovené v Znaleckom posudku č. 29/2018 zo dňa 21.02.2018 (ďalej len „znalecký

posudok č. 29/2018“), čo predstavuje spolu: 9242 m2 x 2,88 eur/m2/rok, teda 26.616,96 eur/rok. Ročné
nájomné spolu za celkovú výmeru 9707 m2: 8.835 eur/rok + 26.616,96 eur = 35.451,96 eur/rok. Žalobca
upozornil, že nezahrnul do výpočtu bezdôvodného obohatenia obvyklý nájom za časť pozemku parc.
č. XXX - ostatné plochy o výmere E., k.ú. E., ktorý je prenajatý Nájomnou zmluvou č. 14818/2016, zo
dňa 22.12.2016 Národnej diaľničnej spoločnosti. Žalobca oznámil listom zo dňa 02.07.2018, že podľa

článku 80 ods. 4 písm. a) Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy prevody vlastníctva nehnuteľného
majetku, zvereného do správy žalobcu schvaľuje miestne zastupiteľstvo, k čomu dáva podľa čl. 80 ods.
5 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy predchádzajúci písomný súhlas primátor, o ktorý žiada starosta.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol ku dňu 01.07.2018 vlastníkom stavby: „Športového areálu
TJ Doprastav Mlynské nivy“, ktorý je na predmetných pozemkoch žalobcu vybudovaný, žalovanému

bola spolu s predmetným oznámením, doručeným dňa 10.08.2018 žalovanému - obom konateľom
spoločnosti Grafen Au s.r.o. zároveň zaslaná aj Zmluva o finančnej odplate za užívanie nehnuteľnosti
za obdobie od kúpy stavieb, t.j. od 05.12.2016 do 30.06.2018 v sume 55.800,45 eur (2.622,51 eur za
27 dní roka 2016) + 35.451,96 eur (za rok 2017) + 17.725,98 eur za 6 mesiacov roku 2018). Žalovaným
podpísaná Zmluva o finančnej odplate mala byť zaslaná späť žalobcovi do 20 dní odo dňa doručenia.

Zároveň bol žalovaný upozornený, že v prípade neuzatvorenia predmetnej zmluvy v stanovenej lehote,
bude žalobca vymáhať odplatu za skutočné užívanie. Zo strany žalovaného dochádza v zmysle § 451
ods. 2 OZ k bezdôvodnému obohateniu, ktorým žalovaný získava majetkový prospech bez právneho
dôvodu na úkor žalobcu, nakoľko si prisvojuje úžitkovú hodnotu predmetných nehnuteľností žalobcu, a
to bez poskytnutia akejkoľvek náhrady žalobcovi, ktorý má právny nárok na úhradu za užívanie týchto

pozemkov. Žalobca zaslal žalovanému výzvu zo dňa 19.08.2020 na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 01.01.2017 do 31.07.2020 v celkovej výške 127.036,19 eur, t. j. 35.451,96 eur (rok
2017) + 35.451,96 eur (rok 2018) + 35.451,96 eur (rok 2019) + 20,680,31 eur (7 mesiacov roku 2020).
Žalovaný uhradil dňa 09.10.2020 sumu vo výške 2.678,40 eur za dva roky spätne (od 01.10.2018
do 30.09.2020), ktorú vypočítal v súlade so znaleckým posudkom č. 29/2018. Predmetné pozemky

žalobcu sú ohraničené betónovým oplotením a žalobca nemá možnosť akokoľvek užívať tieto pozemky
(nachádzajú sa na nich tenisové kurty a volejbalové ihrisko, ktoré žalovaný prenajíma a dostáva za nich
odplatu), pričom žalovaný nie je ochotný zaplatiť finančnú náhradu, resp. nájom v takej výške, ako bol
schválený primátorom a podľa znaleckého posudku č. 29/2018 (znalca zabezpečoval žalovaný), ale
ešte aj berie úžitky z týchto pozemkov. Žalovaný užíva tenisové kurty a volejbalové ihrisko mimo parciel,

na ktorých sa nachádzajú stavby, ktoré vlastní, a zároveň tvrdí, že je ochotný platiť nájom. Napokon
žalovaný zaplatil len za tie parcely, na ktorých sa nachádzajú stavby a ostatné parcely v správe žalobcu v
celom rozsahu opomenul, napriek tomu, že žalobca sa k nim nemá ako dostať, lebo je to uzavretý areál.
V dôsledku prisvojovania si úžitkovej hodnoty pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu sa žalovaný vzmysle § 451 ods. 2 OZ bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, čím bol medzi stranami sporu v súlade
s § 489 OZ založený záväzkový vzťah a žalovaný je podľa § 451 ods. 1 v spojení s § 456 a s § 458
ods. 1 OZ povinný poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu zodpovedajúcu vzniknutému bezdôvodnému

obohateniu. Výška peňažnej náhrady za užívanie pozemkov žalobcu predstavuje 97.769,22 eur [t. j.
35.451,96 eur (rok 2018) + 35.451,96 eur (rok 2019) + 29,543,30 eur (10 mesiacov roku 2020) - 2.678,40
eur (uhradená suma žalovaným)]. Pri vyčíslení tejto dlžnej sumy žalobca vychádzal zo znaleckého
posudku č. 29/2018. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca v petite tejto žaloby domáha,
abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovidlžnúsumuazákonnéúrokyzomeškaniaod31.08.2018,

po uplynutí 20-dňovej lehoty od doručenia oznámenia k žiadosti o majetkovoprávne usporiadanie
nehnuteľností zo dňa 02.07.2018, a od 24.08.2020, od doručenia výzvy zo dňa 19.08.2020 žalovanému.

2. Žalovaný vo vyjadrení namietal, že žalobca nie je vlastníkom pozemkov, vo vzťahu ku ktorým si
uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Majetkový prospech z užívania nehnuteľností
patrí vo všeobecnosti vlastníkovi, ktorým je v tomto prípade hlavné mesto SR Bratislava, ktorý je

aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Aj podľa čl. 80 ods. 5 posledná veta Štatútu hlavného mesta
SR Bratislavy v znení jeho dodatkov 1 až 20 sa pri nakladaní s majetkom obce - hlavného mesta
SR Bratislava, konkrétne pri prevodoch vlastníckeho práva majetku v správe mestskej časti, počíta
s plnomocenstvom primátora starostovi mestskej časti na podpísanie zmluvy o prevode vlastníctva.
Žalobca žiadne plnomocenstvo vlastníka pozemkov zapísaného v KN na P. č. X oprávňujúce uplatniť

na súde nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného nepredložil. Žalovaný namietal
jednostranné určenie výšky bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu na základe rozhodnutia č.
33/2015, ktoré sa však vzťahuje na určenie ceny prenájmu nehnuteľností vo vlastníctve hlavného
mesta SR Bratislavy a na určenie ceny predbežnej odplaty za zriadenie vecného bremena. Žalovaný
s ním žiadnu zmluvu o nájme pozemkov neuzavrel, pretože nájom nerieši situáciu s majetkovo

nevysporiadanými pozemkami pod stavbami vo vlastníctve žalovaného. Navyše podľa znaleckého
posudku, ktorý bol aj prílohou žaloby, je určená jednotná cena nájmu ako pre pozemky pod stavbami
aj pre pozemky, na ktorých stavby nestoja, a to vo výške 0,24 eur/m2/mesiac (2,88 eur/m2/rok). Podľa
ustálenej praxe Mestskej časti Bratislava - Ružinov, vzniká obci nárok na tzv. bezdôvodné obohatenie,
ktorého výška sa určuje všeobecnou hodnotou nájmu pozemkov zistenou znaleckým posudkom (2,88

eur/m2/rok)anieneexistujúcimzmluvnýmvzťahom-nájomnouzmluvou(19eur/m2/rok).Pretožalovaný
nesúhlasil s odplatou uplatnenou žalobcom vo výške 19 eur/m2/rok, ktorá nemá žiadne opodstatnenie
v dohode so žalovaným ani v právnych predpisoch a bola určená jednostranne žalobcom, preto je
nárok žalobcu absolútne nedôvodný. Žalovaný namietal premlčanie, keď žaloba bola podaná v novembri
roku 2022, pričom žalobca sa domáhal úhrady peňažnej náhrady za užívanie pozemkov za celý rok

2018. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k časti nároku žalobcu uplatňovaného za
obdobie január až október 2018. Žalovaný ďalej namietal, že náhradu za užívanie pozemkov pod
stavbami žalovaného, náhrada za užívanie týchto pozemkov bola zo strany žalovaného uhradená dňa
08.10.2020, a to za obdobie od 01.10.2018 do 30.09.2020 vo výške 2.678,40 eur, pri výpočte vychádzal
zo znaleckého posudku, ktorým bola stanovená odplata za užívanie pozemkov pod stavbami vo výške

0,24 eur/m2/mesiac (2,88 eur/m2/rok), čo pri výmere 465 m2 predstavuje sumu 1.339,20 eur/rok. Preto
neexistuje nárok žalobcu na náhradu za užívanie pozemkov pod stavbami voči žalovanému za obdobie
od 01.10.2018 do 30.09.2020, úhrada bola uskutočnená pred podaním žaloby, teda žaloba je v tejto časti
nedôvodná. Žalovaný namietal náhradu za užívanie pozemkov, ktoré sa nenachádzajú pod stavbami
vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný nepostavil stavby na cudzom pozemku, rozdielnosť vlastníctva

stavby a pozemku je nežiaducim pozostatkom predchádzajúceho právneho vývoja, ktorý v súčasnosti
blokuje žalobcu aj žalovaného v nakladaní so svojimi nehnuteľnosťami. Ako uvádza aj žalobca v liste
zo dňa 18.09.2019 stavby boli vybudované v súlade s Hospodárskou zmluvou č. 12/87 z roku 1987 a
skolaudované ešte v roku 1990. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalovaný mal záujem tento nežiaduci
stav odstrániť. Naopak žalobca nevedel do dnešného dňa pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy, čím

spôsobuje škodu žalobcovi, od ktorého požaduje náhradu za užívanie pozemkov. V tejto súvislosti sa
celý uplatnený nárok žalobcu javí ako rozporný s dobrými mravmi. Žalovaný nikdy, ani písomne ani
ústne neuznal žalovaný nárok žalobcu, okrem úhrady za užívanie pozemkov pod stavbami za obdobie
od 01.10.2018 do 30.09.2020 vo výške 2.678,40 eur. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný profituje
z užívania pozemkov (nezastavaných stavbami), na podporu svojho tvrdenia však nepredložil jediný

dôkaz. Žalovaný v komunikácii so žalobcom (list zo dňa 30.09.2020) uviedol, že pozemky sú prístupné
širokej verejnosti, pozemky sú síce oplotené, avšak brána pre vstup na pozemky je otvorená, preto
tvrdenia žalobcu, že nemá k pozemkom žiaden prístup nie je pravdivé. Okrem toho, na pozemkoch
nezastavaných stavbami je vybudovaný športový areál, ktorý nebolo v dôsledku protipandemickýchopatrení v mesiacoch marec-máj 2020 vôbec možné užívať, teda je vylúčené, aby žalovanému vzniklo
za toto obdobie bezdôvodné obohatenie. Okrem toho, žalovaný namietal nárok žalobcu na úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 55.800,45 eur od 31.08.2018 do zaplatenia, ktorá suma istiny

vyplýva z listu žalobcu zo dňa 02.07.2018, v ktorom si žalobca vyčíslil náhradu za užívanie pozemkov za
obdobie 05.12.2016 do 01.07.2018 vo výške 55.800,45 eur, ktorý nárok je premlčaný a v tomto rozsahu
ani nie je predmetom tohto sporu.

3. Predmetná vec bola tunajšiemu súdu postúpená 28.04.2021.

4. Žalobca v doručenej replike k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu s odkazom na § 6 ods. 2, ods. 3,
ods. 4, § 7 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v rozhodnom znení (ďalej len „zákon
č. 138/1991 Zb.“), poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2019, sp. zn. 1 Co
210/2017, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.05.2018, sp. zn. 1 Cdo 86/2017. Vlastníkom
predmetných nehnuteľností je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Na základe protokolu č.

24 zo dňa 30.09.1991 hlavné mesto SR Bratislava zverilo predmetné pozemky do správy žalobcu.
Žalobca ako mestská časť je teda aktívne vecne legitimovaným subjektom k podaniu predmetnej žaloby,
resp. návrhu na začatie konania, keďže na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo,
ide o prípad zákonného zastúpenia v zmysle § 6 ods. 4 v spojení s § 7 ods. 2 písm. c) zákona č.
138/1991 Zb.. Vo vzťahu k odkazu žalovaného na čl. 80 ods. 4 písm. a), ods. 5 Štatútu hlavného mesta

SR Bratislava uviedol, že v predmetnom konaní je otázka prevodu vlastníckeho práva irelevantná. K
žalovaným namietanej jednostranne určenej náhrade za užívanie pozemkov poukázal na čl. 2 ods. 1
rozhodnutia č. 33/2015 ceny za prenájom uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 100 a v prílohe č. 2 v tabuľke
č. 200 a č. 300 sú ceny minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností-pozemkov, stavieb,
nebytových priestorov, ako aj technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy.

Okrem toho žalobca upozornil, že v súlade s § 7 ods. 10 písm. a) Všeobecne záväzného nariadenia
mestskej časti Bratislava-Ružinov č. 13/2012 z 15.05.2012 o zásadách hospodárenia s majetkom
mestskej časti Ružinov a s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do správy (ďalej len
„zásady hospodárenia“) bol štatutárom žalobcu schválený prenájom špecifikovaných pozemkov žalobcu
v lokalite ulíc Bajkalská-Mlynské nivy, a to za nájomné vo výške 19 eur/m2/rok. Žalobca ďalej upozornil,

že v Športovom areáli TJ Doprastav Mlynské Nivy bolo prevádzkované rehabilitačno-ozdravné stredisko
emit a tenisové školy-Tenisový klub Vajda-Šajmovič, Tenisové centrum Mihál, TK Tennis Classic Mgr.
Jozefa Mikovíniho a tenisová akadémia ITA PROFESSIONAL-tenisová prípravka, s.r.o.. Z vykonávania
týchto podnikateľských aktivít mal žalovaný zisk, z čoho vyplýva, že využíva pozemky žalobcu. Navyše
v priestoroch stavby so súp. č.E. postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX sa nachádza reštaurácia

s barom. Navrhovaná výška uplatňovanej peňažnej náhrady za skutočné užívanie nehnuteľností -
pozemkov v správe žalobcu je oprávnená a nárok žalobcu je dôvodný, nakoľko vychádza z rozhodnutia
primátora v prípade pozemkov v správe žalobcu pod stavbami a zo znaleckého posudku č. 29/2018
v prípade priľahlých pozemkov, ktoré sú v správe žalobcu. Bez priľahlých pozemkov v správe žalobcu
nie je možné bezproblémové a nerušené užívanie stavieb vo vlastníctve žalovaného, a preto bez

ohľadu na to, čo tvrdí žalovaný, ide o užívanie priľahlých pozemkov v správe žalobcu. V tejto súvislosti
žalobca upozornil, že žalovaný žiadal o majetkovoprávne usporiadanie všetkých pozemkov, nie len
pozemkov pod stavbami v jeho vlastníctve s odkazom na § 9a ods. 8 písm. b) zákona č. 138/1991
Zb. z dôvodu, že pozemky tvoria svojím umiestnením a využitím neoddeliteľný celok so stavbami vo
vlastníctve žalovaného, ktoré žalovaný udržiava na svoje náklady. Z toho vyplýva, že nie je možné užívať

stavby v jeho vlastníctve bez užívania pozemkov v správe žalobcu. Žalobca nemôže užívať zverené
pozemky, keďže ide o neoddeliteľný celok spolu so stavbami, navyše na niektorých pozemkoch v správe
žalobcu sú vybudované tenisové kurty, volejbalové ihrisko, ktoré žalovaný užíva, resp. prenajíma za
odplatu, a to bez peňažnej náhrady, ktorá patrí žalobcovi za toto užívanie pozemkov, ktoré nie sú v jeho
vlastníctve. V nadväznosti na vznesenú námietku premlčania k časti za január až október 2018, vzal

žalobca žalobu v časti späť a trval na žalobe v jej zvyšku, teda za 2 mesiace roku 2018 vo výške 5.908,66
eur a po odčítaní úhrady zo strany žalovaného zo dňa 09.10.2020 vo výške 2.678,40 je výsledná suma
3.230,26 eur; za rok 2019 vo výške 35.451,96 eur a za 10 mesiacov roku 2020 vo výške 29.543,30 eur.
Zároveň žalobca podal návrh na rozšírenie petitu žaloby o sumu 23.634,64 eur, teda o ďalšie nežalované
nároky, a to za 2 mesiace roku 2020 v sume 5.908,66 eur a 6 mesiacov roku 2021 vo výške 17.725,98

eur. Žalobca preto navrhol, zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 91.860,16
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.230,26 eur od 31.08.2018 do zaplatenia, 5
% zo sumy 56.132,27 eur od 24.08.2020 do zaplatenia a 5 % zo sumy 32.497,63 eur od 01.07.2021. K
úrokom z omeškania uviedol, že úrok z omeškania 5 % zo sumy 3.230,26 eur si uplatňuje od 31.08.2018,teda po uplynutí 20-dňovej lehoty od doručenia oznámenia k žiadosti o majetkovoprávne usporiadanie
nehnuteľnosti zo dňa 02.07.2018. Úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 56.132,27 eur, teda za ročné
nájomné 35.451,96 eur za rok 2019 a za nájomné 7 mesiacov roku 2020 vo výške 20.680,31 eur od

24.08.2020, teda od doručenia výzvy zo dňa 19.08.2020 žalovanému. Úrok z omeškania vo výške 5 %
zo sumy 32.497,63 eur, teda za nájomné za zvyšných 5 mesiacov roku 2020 vo výške 14.771,65 eur
a za nájomné za 6 mesiacov roku 2021 vo výške 17.725,98 eur odo dňa podania návrhu na rozšírenie
petitu žaloby.

5. Žalovaný v doručenej duplike zotrval na svojich námietkach týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie,
ktorého výklad k § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. podporuje aj dôvodová správa k zákonu č. 258/2009
Z. z., ktorým bolo zmenené predmetné ustanovenie. Ustanovenie § 6 ods. 4 treba vykladať v súlade
s jeho gramatickým znením a úmyslom zákonodarcu vyjadreným aj v dôvodovej správe. V prípade
pozemkov upozornil na uznesenie miestneho zastupiteľstvo MČ Bratislava - Ružinov č. 303/XVIII/2013
zo dňa 16.04.2013, z ktorého vyplýva, že kupujúci uhradí „aj úhradu za užívanie daných pozemkov

podľa znaleckého posudku č. 175/2010 zo dňa 06.09.2010 (vtedy aktuálny znalecký posudok) vo veci
odhadu hodnoty nájmu pozemkov spätne za obdobie 2 rokov.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca v
roku 2013 aplikoval na uhradenie odplaty za užívanie tých istých pozemkov (aj pod stavbami) hodnotu
zistenú znaleckým posudkom. Tvrdenie žalobcu o tom, že v priestoroch stavby so súpis. č. XXXXX/
XX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX sa nachádza reštaurácia, nie je pravdivé. Vyjadrenie

žalobcu potvrdzuje, že pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX sú prístupné širokej verejnosti a prisvojovanie
úžitkovej hodnoty týchto pozemkov zo strany žalovaného je iba nepodloženým tvrdením žalobcu.
Žalovaný dal do pozornosti uznesenie miestneho zastupiteľstva MČ Ružinov č. 354/XIX/2021 zo dňa
18.05.2021, ktorým bol schválený Návrh na vrátenie pozemkov registra „C“ KN k. ú. E., parc. č. XXXXX/
X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX,

XXXXX/XXX,XXXX/XXX, zapísaných v KN na P. č. X vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy,
Protokolom č. 24 zo dňa 30.09.1991 zverených do správy mestskej časti Bratislava-Ružinov, do priamej
správy hlavného mesta SR Bratislavy. Keďže dňa 18.05.2021 bolo rozhodnuté o vrátení pozemkov do
správy hlavného mesta SR Bratislava, návrh žalobcu na rozšírenie petitu žaloby o odplatu za užívanie
pozemkov do 30.06.2021 nie je dôvodný. Žalovaný k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 3.230,26 eur poukázal na to, že nie je možné, aby sa dostal do omeškania s
úhradou odplaty za užívanie pozemkov za mesiace november a december 2018 už dňa 31.08.2018.

6. Žalobca sa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.09.2023 opätovne vyjadril k tvrdeniam žalovaného
týkajúceho sa aktívnej vecnej legitimácie, jednostranne určenej výšky náhrady, ako aj výšky náhrady

bezdôvodného obohatenia. Žalobca upozornil, že stranou sporu vo veciach týkajúcich sa majetku
zvereného do správy mestskej časti je priamo táto mestská časť, a teda v tomto konaní žalobca, a nie
hlavné mesto, ktorému zverením majetku do správy žalobcu zostalo len holé vlastníctvo bez možnosti
realizácie jeho obsahu v podobe práv a povinností s ním spojených. Žalobca odvodzuje svoje právo na
podanie žaloby v tomto sporovom konaní, t. j. svoju aktívnu vecnú legitimáciu, zo zákonného oprávnenia

samostatne hospodáriť so zvereným majetkom, nakladať s ním, brať z neho úžitky, a zo zákonnej
povinnosti včas sa domáhať svojich legitímnych práv. V Športovom areáli TJ Doprastav Mlynské Nivy
je prevádzkované rehabilitačno-ozdravné stredisko EMIT, s.r.o. a tenisové školy (minimálne) - Tenisový
klub Vajda - Šajmovič, Tenisové centrum Mihál, TK Tennis Classic Mgr. Jozefa Mikovíniho a tenisová
akadémia spol. ITA PROFESSIONAL - tenisová prípravka, s.r.o. (vrátane prenájmu tenisových kurtov

a volejbalového ihriska, predaja športovej výživy a tenisových rakiet). Žalovaný tieto skutočnosti vo
svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2022 nepoprel. Poprel iba to, že v priestoroch stavby so súpisným č.
XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX sa nachádza reštaurácia; čo je bez ohľadu na to, či je
to pravda, irelevantné, nakoľko už samotná existencia stavby žalovaného na pozemku v správe žalobcu
zakladá nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň doplnil, že aj spoločnosť ALPHA

PRODUCTION s.r.o. má zriadenú prevádzkareň na dotknutých pozemkoch, čo preukázal priloženým
výpisom zo živnostenského registra SR. Žalovaný pri nadobudnutí stavebných objektov a príslušenstva
do svojho výlučného vlastníctva dňa 05.12.2016 vedel, že sú súčasťou uceleného uzavretého areálu
TJ Doprastav (viď priložené satelitné snímky a situáciu stavby), ktorý sa nachádza na pozemkoch v
správe žalobcu. Žalovaný si bol plne vedomý skutočnosti, že nadobúda stavebné objekty a príslušenstvo

do svojho vlastníctva za účelom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalobcu. Zásady hospodárenia s
majetkom mestskej časti Bratislava-Ružinov a s majetkom hlavného mesta SR Bratislavy zvereným do
správy mestskej časti Bratislava-Ružinov boli schválené Všeobecne záväzným nariadením č. 13/2012 z
15. mája 2012 (ďalej len „VZN“), a preto sú záväzné pre tretie strany. Právny základ pre vydanie Zásadhospodárenia formou nariadenia je zakotvený v § 4 ods. 5 písm. b) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Je nepochybné, že stavebné objekty a príslušenstvo
vo vlastníctve žalovaného sú postavené na pozemkoch (vrátane priľahlých pozemkov), ku ktorým

nemá žalovaný žiadny právny vzťah. Na týchto pozemkoch, ako aj na priľahlých pozemkoch žalovaný
uskutočňuje podnikateľskú činnosť a tvoria spolu uzavretý areál ohraničený betónovým bariérovým
oplotením, pričom tieto žalovaný preukázateľne užíval na úkor žalobcu. V areáli TJ Doprastav bolo a
aj v súčasnosti je jeho pôvodné oplotenie a tiahne sa po celom jeho obvode (viď priložená situácia
stavby a dôkazy k tenisovej škole Mgr. Jozefa Mikovíniho Tennis Classic), teda prístup do areálu nie je

voľne prístupný, ako to tvrdí žalovaný. Zo znaleckého posudku č. 29/2018 vyplýva, že jediný vstup do
areálu je z ulice Mlynské nivy (pritom z priložených dôkazov k Tenisovej škole Mgr. Jozefa Mikovíniho
je preukázaný vjazd/vstup do areálu cez bránu alebo bránku, ktorá sa uzamyká). Samotné umiestnenie
týchto stavebných objektov a príslušenstva vo vlastníctve žalovaného na pozemkoch v správe žalobcu
v areáli TJ Doprastav predstavuje bezdôvodné obohatenie. Ďalej upozornil, že Mestské zastupiteľstvo
hlavného mesta SR Bratislavy na svojom zasadnutí dňa 29.06.2023 schválilo uznesením č. 278/2023

kúpu stavebných objektov a príslušenstva areálu TJ Doprastav vo vlastníctve žalovaného do výlučného
vlastníctva hlavného mesta SR Bratislavy. Predmetom kúpy boli predmetné stavby vo vlastníctve
žalovaného, ako aj tenisové kurty, volejbalové ihrisko, spevnené plochy - chodníky, parkovisko, oplotenie
a ďalšie technické vybavenie areálu nachádzajúce sa na predmetných pozemkoch. K podpisu kúpnej
zmluvy doteraz nedošlo. Táto skutočnosť potvrdzuje to, že nie je možné užívať stavby bez priľahlých

pozemkov a že ide o pozemky zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného, vrátane priľahlých plôch,
ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbami. K vráteniu pozemkov došlo
na základe Protokolu č. 11 88 0440 21 00 o vrátení nehnuteľného majetku zvereného do správy mestskej
časti Bratislava-Ružinov do priamej správy hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý nadobudol účinnosť dňa
22.09.2021. V čl. 4 tohto Protokolu sa uvádza, že „hlavné mesto SR Bratislava predmet odňatia preberá

dňom podpísania protokolu poslednou zo strán protokolu“. Protokol bol podpísaný druhou stranou dňa
21.09.2021. Vzhľadom na to, že na základe protokolu boli predmetné pozemky žalobcovi odňaté, podal
nový návrh na zmenu petitu žaloby jeho rozšírením o zvyšné obdobie dvoch mesiacov (júl a august)
roku 2021 vo výške 5.908,66 eur a 20 dní mesiaca september roku 2021 vo výške 1.906,02 eur,
kedy mal žalobca tieto pozemky ešte vo svojej správe. S ohľadom na námietku premlčania vo vzťahu

k časti nároku žalobcu uplatňovaného za obdobie január až október 2018, podaním zo dňa 01. 07.
2021 v uvedenej časti - január až október 2018 zobral žalobca žalobu sčasti späť a naďalej trval na
výške bezdôvodného obohatenia v jeho zvyšku (za 2 mesiace roku 2018 vo výške 5.908,66 eur a po
odpočítaní úhrady zo strany žalovaného zo dňa 09.10.2020 vo výške 2.678,40 eur je výsledná suma
3.230,26 eur; za rok 2019 vo výške 35.451,96 eur a za 10 mesiacov roku 2020 vo výške 29.543,30

eur). Zároveň žalobca týmto podaním podal návrh na rozšírenie petitu žaloby o sumu 23.634,64 eur,
t.j. o ďalšie nežalované nároky žalobcu z bezdôvodného obohatenia žalovaným, a to za ostatné 2
mesiace (november, december) roku 2020 (2.954,33 eur x 2 = 5.908,66 eur) a 6 mesiacov roku 2021
(2.954,33 eur x 6 = 17.725,98 eur). Celková žalovaná suma za obdobie od 01.11.2018 do 20.09.2021
teda predstavuje sumu 99.674,84 eur. Žalobca uznal žalovanému poznámku o tom, že dňa 31.08.2018

sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou odplaty za užívanie predmetných pozemkov za
mesiace november a december roku 2018 vo výške 3.230,26 eur. Žalobca si preto uplatnil nasledovné
úroky z omeškania: úrok z omeškania v ročnej sadzbe 5 % zo sumy 59.362,53 eur [3.230,26 eur (2
mesiace roku 2018- 2.678,40 eur ako úhrady žalovaného) + 35.451,96 eur (rok 2019) + 20.680,31 eur
(7 mesiacov roku 2020) = 59.362,53 eur)] od 01. 09. 2020, úrok z omeškania v ročnej sadzbe 9,25

% zo sumy 40.312,31 eur [14.771,65 eur (5 mesiacov roku 2020) + 23.634,64 eur (8 mesiacov roku
2021) + 1.906,02 eur (20 dní mesiaca september roku 2021) = 40.312,31 eur] odo dňa nasledujúceho po
doručení tohto podania žalobcu žalovanému prostredníctvom súdu. Zároveň navrhol súdu zmenu petitu
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 99.674,84 eur s úrokmi z omeškania v ročnej sadzbe 5
% zo sumy 59.362,53 eur odo dňa 01.09.2020 do zaplatenia a 9,25 % zo sumy 40.312,31 eur odo dňa

nasledujúceho po doručení tohto podania žalobcu žalovanému spolu s trovami konania.

7. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2023 žalovaný vzniesol námietku premlčania za 10 dní mesiaca
novembra roku 2018 (od 01.11.2018 do 10.11.2018) a za obdobie mesiacov júl a august roku 2021 a
11 dní mesiaca september roku 2021 (od 01.09.2021 do 11.09.2021). Zároveň žalobca navrhol zmenu

žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 9,25 % p. a. zo sumy 40.312,31 eur od 05.10.2023 na výšku
9,50 % p. a. z predmetnej sumy.8. Žalobca v podaní doručenom dňa 23.10.2023 vzal žalobu v časti späť a špecifikoval svoj nárok
nasledovne. Žalobca si uplatnil žalovanú sumu istiny od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do
20.09.2021, teda sumu 1.969,55 eur za 20 dní mesiaca november roku 2018 + 2.954,33 eur za mesiac

december roku 2018 - 2.678,40 eur (úhrada žalovaného) +35.451,96 eur za rok 2019 +35.451,96 eur
za rok 2020 +17.725,98 eur za obdobie od januára 2021 až júna 2021 + 886,32 eur za 9 dní mesiaca
september roku 2021 (od 12.09.2021 do 20.09.2021) = 91.761,70 eur. Žalobca si uplatnil nasledovné
úroky z omeškania: úrok z omeškania v ročnej sadzbe 5,00 % zo sumy 58.377,75 eur [2.245,48 eur
(20 dní 11/2018 vo výške 1.969,55 eur + 12/2018 vo výške 2.954,33 eur-2.678,40 eur ako úhrady

žalovaného) + 35.451,96 eur (rok 2019) + 20.680,31 eur (7 mesiacov roku 2020) = 58.377,75 eur)] od
01.09.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania v ročnej sadzbe 9,50 % zo sumy 33.383,95 eur [14.771,65
eur (5 mesiacov roku 2020) + 17.725,98 eur (6 mesiacov roku 2021) + 886,32 eur (9 dní 09/2021) =
33.383,95 eur] od 05. 10. 2023 do zaplatenia. Žalobca sa preto domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 91.761,70 eur s úrokmi z omeškania v ročnej sadzbe 5,00 % zo sumy
58.377,75 eur odo dňa 01.09.2020 do zaplatenia a 9,50 % zo sumy 33.383,95 eur od 05.10. 2023 do

zaplatenia, spolu s trovami konania.

9. Žalovaný v reakcii na uvedené zopakoval rozhodné argumenty v predmetnej veci a zároveň namietal,
že by žalobca predloženými dôkazmi (výpismi z obchodného a živnostenského registra), ani fotografiami
preukázal, že žalovaný užíva stavby v areáli TJ Doprastav, keďže z týchto výpisov nevyplýva, že

podnikateľské subjekty zriadili svoje prevádzkarne na adrese Mlynské Nivy 64, resp. Mlynské Nivy 66
dávno predtým, než žalovaný nadobudol nehnuteľnosti v areáli TJ Doprastav do svojho vlastníctva, t.j.
dávno pred rokom 2016, a to konkrétne EMIT - rok 2004, U. - rok 1993, ITA -profesional (tenisová
škola Mihal) - podľa výpisu zo živnostenského registra ukončil daný subjekt živnosť v predmete
podnikania „Výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry, činnosť športových inštruktorov

tenis“ ku dňu 01.01.2016, APLHA PRODUCTION s.r.o. - rok 2000, tenisová škola Vajda Šajmovič v
danom areáli neprevádzkuje činnosť - inzerát z portálu je neaktuálny, tenisová škola Mihál v danom
areáli tiež nevykonáva žiadnu činnosť - inzerát je neaktuálny. Skutočnosť, že uvedené subjekty v
minulosti vykonávali v areáli TJ Doprastav podnikateľskú činnosť, neznamená, že svoje aktivity v areáli
vykonávajú aj v súčasnosti. Jediný subjekt, s ktorým je žalovaný v záväzkovom vzťahu je Tenisová

škola Mikovíny, ktorej žalovaný umožnil užívanie stavby so súpisným č. S. postavenej na pozemku parc.
č. XXXXX/XX, a to bezodplatne. Stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia spôsobom vykonaným
žalobcom nie je opodstatnené. Jediným objektívnym a akceptovateľným spôsobom stanovenia výšky
bezdôvodného obohatenia je znalecký posudok. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že žalobca stanovil
výšku bezdôvodného obohatenia podľa tabuľky č. 100 ako prílohy č.1 k rozhodnutiu č. 33/2015, a

to položky 16 ktorá stanovuje odplatu za „objekty okrem garáží pôvodne rozdelené ako: objekty na
služby, administratívu a predajne, objekty na herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky
a zmenárne, objekty na bývanie“. Nebytové budovy vo vlastníctve žalovaného sú stavbami, ktoré majú
plniť funkciu šatní, sociálnych zariadení a občerstvenia k športovému areálu. Spôsob využitia stavieb
vo vlastníctve žalovaného teda vôbec nezodpovedá položke č. 16 tabuľky č. 100, pod ktorú ju žalobca

zaraďuje. Tabuľka č. 100 obsahuje aj položku 192 s účelom nájmu športové a detské ihriská, kde je
náhrada určená ako nulová. Preto pokiaľ žalobca trvá na použití rozhodnutia primátora č. 33/2015, tak
v tom prípade by musela byť výška bezdôvodného obohatenia stanovená ako nulová. Tvrdenia žalobcu
o vykonávaní podnikateľskej činnosti na pozemkoch parc. č. F. nie sú preukázané. Okrem iného aj zo
znaleckého posudku č. 29/2018 vyplýva, že areál je možné užívať iba sezónne a za dobrého počasia.

Nestačí tvrdenie, že celý areál tvorí svojím využitím funkčný celok k stavbám vo vlastníctve žalovaného,
ide totiž o pozemky žalobcu, ktoré žalovaný neužíva. Preto je žalovaný názoru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatneniu tohto nároku, t.j. nepreukázal zvýšenie aktív žalovaného, resp.
zníženie jeho pasív. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov parc. č. Y.za nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný vzniesol námietku

premlčania - vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom podaním zo dňa 12.09.2023, a to za obdobie
od 01.07.2021 do 14.09.2021, nakoľko vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.09.2023 bolo doručené na súd
dňa 14.09.2023, za obdobie od 01.11.2018 do 11.11.2018, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa
11.11.2020.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.

11. Z výpisu P. č. XXXXX/XX vyplýva, že vlastníkom pozemkov na parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „XXXX/XX, XX XX o výmere XXXm2,druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „XXXXX/XX parc. č. XX. Z o výmere
XXXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o
výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere

XXXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere XXXX
m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere XXXX m2,
druh pozemku: ostatné plochy, je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

12. Z Protokolu č. 24 zo dňa 30.09.1991 vyplýva, že podľa čl. I predmetom zverenia majetku hlavného

mesta a s ním súvisiacich práv a záväzkov do správy mestskej časti Bratislava Ružinov sú nehnuteľnosti,
ktoré sú zapísané v Stredisku geodézie na E., ako aj ďalších listoch vlastníctva U.. Podľa čl. III majetok
sa zveruje do správy mestskej časti Ružinov dňom 01. októbra 1991 podľa § 8 zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy.

13. Z Protokolu č. 1188044402100 o vrátení nehnuteľného majetku zvereného do správy mestskej časti

Bratislava-Ružinov do priamej správy hlavného mesta SR Bratislava uzatvoreného dňa 21.09.2021
vyplýva, že predmetom vrátenia majetku zvereného do správy mestskej časti-Ružinov sú okrem iného aj
pozemky na parc. č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/
XX, č. XXXXX/XX, ktoré sú vedené na P. č. 1, k.ú. E., obec I.- mestská časť X., okres I. II. Na základe
uznesenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti I.-X. č.A.zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým schválilo

na základe žiadosti hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 30.03.2021 odňatie nehnuteľného majetku
uvedeného v čl. 1 zo správy mestskej časti Bratislava-Ružinov a jeho vrátenie hlavnému mestu SR
Bratislave sa uvedené nehnuteľnosti vrátia do priamej správy hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa čl.
4 hlavné mesto SR Bratislava predmet odňatia preberá dňom podpísania protokolu poslednou zo strán
protokolu. Podľa čl. 5 bod 1 tento protokol nadobudne platnosť dňom jeho podpisu oboma zmluvnými

stranami a účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho prvého zverejnenia na webovom sídle hlavného
mesta SR Bratislava alebo na webovom sídle mestskej časti Bratislava-Ružinov. Predmetný protokol
bol zverejnený dňa 07.10.2021.

14. Z Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 16.12.2015, ktorým sa

ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno spolu s prílohou vyplýva, že s
účinnosťou od 01. novembra 2011 primátor určil minimálne sadzby za prenájom nebytových priestorov,
ktoré sú zverené hlavným mestom SR Bratislava do správy mestskej časti Bratislava-Ružinov tak, ako
sú uvedené v prílohe rozhodnutia-tabuľka č. 100. Podľa čl. 2 bod 1 ceny za prenájom uvedené v tabuľke
sú minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností-pozemkov, stavieb, nebytových priestorov.

Podľa čl. 2 bod 2 v prípade potreby určenia reálnej a objektívnej hodnoty nájmu konkrétnej nehnuteľnosti
je potrebné vypracovanie znaleckého posudku. Podľa tabuľky č. 100 položka 16-objekty okrem garáží
pôvodne rozdelené ako objekty na služby, administratívu, predajne, na herne, stávkové kancelárie,
reštaurácie, kaviarne, banky a zmenárne, objekty na bývanie je suma pre lokalitu Ružinov, Nivy v sume
19 eur/m2/rok.

15. Zo znaleckého posudku č. 29/2018 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov prenájmu
pozemkov za jeden mesiac užívania parc. č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č.
XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, ktoré sú vedené naXXXXX/XX,, k.ú. E., obec I.- mestská časť
X., okres I. II. V znaleckom posudku je skonštatované, že areál je oplotený a tvorí ho sedem parciel, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Na parc. č.XX,, K., XXXX sú po dva oplotené
antukové tenisové kurty a na parc. č. XXXXX/XX je antukové volejbalové ihrisko. Výmera plôch ihrísk je
XX,X m2, čo predstavuje 42,5 % výmery oploteného areálu. Okrem ihrísk sú v areáli dve jednopodlažné
budovy, z ktorých je jedna nevyužívaná na parc. č. XXXXX/XX a v druhej sú šatne a sociálne zázemie
na parc. č. XXXXX/XX. Ďalšie plochy tvoria betónové chodníky medzi ihriskami, plocha zo zámkovej

dlažby a trávnaté plochy medzi chodníkmi a oplotením na parc. č. XXXXX/XX. Areál je oplotený plotom
z betónových prefabrikátov, pri ktorom sú vzrastlé tuje. K analýze využiteľnosti znalec skonštatoval,
že vzhľadom na charakter športových stavieb umiestnených v areáli je predpoklad ich užívania len v
sezónnom období a za priaznivého počasia. Znalec určil nájom predmetných pozemkov výpočtom za
X m2 vo výške 0,24 eur na mesiac, teda X,XXX eur/m2/rok, a to v období rokov 2016, 2017, 2018 na

všetky pozemky týkajúce sa vyššie uvedených parciel.

16. Súd na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023 oboznámil s kúpnou zmluvou predloženou žalobcom.
Právna zástupkyňa žalovaného mala dostatok času na oboznámenie s predmetnou zmluvou. Vtejto súvislosti namietala vykonanie predmetného dôkazu z hľadiska hospodárnosti a sudcovskej
koncentrácie konania, avšak v tejto súvislosti súd upozorňuje jednak na to, že v zmysle § 153 ods.
2 CSP súd môže uplatniť sudcovskú koncentráciu, avšak nemá takúto povinnosť a jednak predmetné

oboznámenie s obsahom predmetnej zmluvy nespôsobilo odročenie pojednávania. Z kúpnej zmluvy
č. 056607402300 uzatvorenej dňa 27.10.2023 podľa § 588 OZ medzi žalovaným ako predávajúcim
a hlavným mestom SR Bratislava ako kupujúcim vyplýva, že dôvodom uzatvorenia kúpnej zmluvy
je zámer majetkovoprávneho vysporiadania športového areálu TJ Doprastav na Bajkalskej ulici s
cieľom následného využitia areálu na výstavbu záchytného parkoviska, parkovacieho domu, občianskej

vybavenosti, prípadne iného vhodného objektu. Podľa bodu 1.1. predmetom kúpy sú stavebné objekty
a ďalšie príslušenstvo areálu TJ Doprastav- stavba, druh stavby: Iná budova, nachádzajúca sa na
pozemku registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX, ďalej stavba, druh stavby: Iná budova, nachádzajúca sa
na pozemku registra „C“ KN, pare. č. XXXXX/XX, obidve stavby so súpisným číslom XXX, evidované
na P. č. XXXX, k. ú. E., obec I. - X., okres I. II, vlastnené v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku
predávajúcim.Podľabodu1.2.zmluvnéstranyberúnavedomie,žepredmetomkúpysúajtenisovékurty,

volejbalové ihrisko, spevnené plochy - chodníky a parkovisko, oplotenie a ďalšie technické vybavenie
areálu nachádzajúce sa na pozemkoch registra „C“ KN v k. ú. E., vo výlučnom vlastníctve hlavného
mesta SR Bratislava, parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a („ďalej len
predmet kúpy neevidovaný v katastri nehnuteľností“). Predávajúci týmto vyhlasuje, že predmetom kúpy
neevidovanom v katastri nehnuteľnosti sú všetky objekty ocenené Znaleckým posudkom č. 68/2023 zo

dňa 16.06.2023, a že žiadne ďalšie objekty, okrem tých, ktoré sú v tomto bode zmluvy vymenované
sa v areáli nenachádzajú a týmto zmluvným ustanovením sa prevádzajú do vlastníctva kupujúceho
všetky veci, ktoré tvoria predmet kúpy neevidovaný v katastri nehnuteľností. Podľa bodu 4.5. zmluvné
strany berú na vedomie, že na predmete kúpy sú uzavreté nasledovné zmluvy o nájme na reklamné
zariadenia. Zmluvy o nájme boli predávajúcim odovzdané kupujúcemu pri podpise tejto kúpnej zmluvy.

Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek finančné plnenia vyplývajúce z nižšie uvedených zmlúv o
nájme za obdobie do 31.12.2023 patrí predávajúcemu, nakoľko tieto boli uhradené pred podpisom tejto
kúpnej zmluvy. Ide o Zmluva o nájme zo dňa 10.06.2020 v znení zmien a dodatkov, nájomca ISPA,
spol. s r.o., IČO: 31328 717; Zmluva o nájme č. BI/BA/00/00/2008/XX zo dňa 25.04.2008 v znení zmien
a dodatkov, nájomca euroAWK spol. s r.o., IČO: 35 808 683; Zmluva o nájme č. BI/BA/00/00/2008/

XX zo dňa 28.05.2008 v znení zmien a dodatkov, nájomca akzent média, spol. s r.o., IČO: 00 895
628, Dodatok č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 15.10.2013 uzavretý dňa 15.12.2016, v znení zmien
a dodatkov, nájomca (pôvodný) RABAKA reklamné panely, s.r.o., IČO: 36 213 136, nájomca (nový)
Média representative s.r.o., IČO: 46 381 694. Podľa bodu 4.6. zmluvné strany berú na vedomie, že
na základe Zmluvy o výpožičke stavby súp. U. postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k.ú. E.,

užíva vypožičiavateľ A.. O. A., IČO: 33 504 504 do 30. 09. 2023. Zmluva o výpožičke bola odovzdaná
kupujúcemu pri podpise tejto zmluvy. Podľa bodu 4.7 predávajúci sa zaväzuje, že najneskôr do dňa
nadobudnutia účinnosti tejto kúpnej zmluvy podľa bodu 7.6. vykoná právne úkony (napr. výpoveď,
oznámenie o zánik zmluvy) smerujúce k ukončeniu všetkých záväzkových vzťahov uvedených v bodoch
4.5. - 4.6. V súvislosti s pojednávaniami, súd pripomína, že dňa 19.12.2023, zrušil uznesením vyhlásenie

o dokazovaní za skončené (ide o uznesenie o vedení konania, ktoré sa stranám nedoručuje), keďže
právna zástupkyňa žalovaného krátke pred pojednávaním doručila súdu podanie s označením ako
odvolanie, s obsahom ktorým sa považoval súd za potrebné vysporiadať, a to práve aj v tej súvislosti, že
ak by došlo len k nesprávnemu výpočtu vo vzťahu k späťvzatiu žalobcu, bolo možné doplniť predmetný
výrok o čiastočnom späťvzatí v rozsudku vo veci samej. S právnou zástupkyňou žalovaného v tomto

smere aj prebehla e-mailová komunikácia, keďže ospravedlnila svoju neúčasť, pričom namietala, že na
pojednávaní dňa 19.12.2023 by vzhľadom na zmenu termínu vyhlásenia rozsudku na pojednávanie,
nemala zachovanú päťdňovú lehotu na prípravu pojednávanie. Súd jej žiadosti vyhovel a odročil termín
pojednávania na termín 12.01.2024 s tým, že na tomto pojednávaní oboznámil právnu zástupkyňu
žalovaného s uznesením o zrušení uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené. Námietka, že

o tomto uznesení o zrušení uznesenia o vyhlásení dokazovania nevedela, neobstojí, keďže jednak
ju súd s touto skutočnosťou oboznámil, jednak právna zástupkyňa žalovaného v priebehu súdneho
pojednávania uplatnila ďalšie argumenty v rámci svojej procesnej obrany, ako splatnosť jednotlivým
nárokom vo vzťahu k úrokom z omeškania, ale aj námietku, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bol v
rozhodných obdobiach vlastníkom predmetov neevidovaných v katastri nehnuteľnosti.

17. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako
napr. s rozhodnutím č. 33/2015, so znaleckým posudkom č. 29/2018, s oznámením k žiadosti o
majetkovoprávne usporiadanie nehnuteľností zo dňa 02.07.2018, s návrhom zmluvy o finančnej odplateza užívanie nehnuteľností, so žiadosťou zo dňa 12.04.2019, s listom zo dňa 18.09.2019, s výzvou zo
dňa 19.08.2020, s listom zo dňa 30.09.2020, s uznesením miestneho zastupiteľstva MČ Ružinov č.
303/XVIII/2013 zo dňa 16. 04. 2013, s prílohami týkajúcimi sa spol. EMIT, s.r.o., Tenisový klub Vajda -

Šajmovič, Tenisové centrum Mihál, TK Tennis Classic Mgr. Jozefa Mikovíniho, Tenisová akadémia spol.
ITA PROFESSIONAL- tenisová prípravka, s.r.o., ALPHA PRODUCTION s.r.o., so satelitnými snímkami
areálu, so situáciou stavby, s prepisom zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva zo dňa 23.06.2020, s
návrhmi predloženými na rokovanie miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava-Ružinov dňa 12.11.2019 a
23.06.2020, uznesenie č. 278/2023 mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy a s ďalšími

vyjadreniami strán konania.

18. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

19. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

20. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa ods. 2,
skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

23. Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v
rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) mestská časť je územným samosprávnym a
správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť
vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom

Bratislavy; v tomto rozsahu má postavenie obce.

24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok
ustanovených zákonom alebo štatútom hlavného mesta hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými
finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený. Podľa odseku 3 majetok hlavného mesta,

mestských častí, jeho nadobúdanie, nakladanie a hospodárenie s ním opravia osobitné predpisy.

25. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. štatút je základným nástrojom na rozdelenie úloh
samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi Bratislavu a jej mestské časti a na úpravu
postavenia a činnosti mestských orgánov a miestnych orgánov. Podľa ods. 2 písm. d) štatút

obsahuje najmä zásady hospodárenia s majetkom, najmä pravidlá rozdelenia správy majetku Bratislavy,
nadobúdania majetku Bratislavy a jej mestských častí a nakladania s ním, najmä pravidlá vzájomného
prevodu,nájmuavýpožičky,správyzverenéhomajetku,kúpy,predajaadarovania,finančnejspoluúčasti
na kúpe a podielu na výnose z predaja.

26. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účinného ku dňu prevzatia majetku do
správy žalobcom obec môže zveriť svoj majetok do správy organizáciám, ktoré založila alebo zriadila.

27. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 138/1991 Zb.“) obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom

správcu majetku obce, ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená
podľaosobitnéhopredpisu.Podľaods.2vetaprváhlavnémestoSlovenskejrepublikyBratislavaamesto
Košice zverujú časti svojho majetku do správy mestským častiam.

28. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností

správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca
nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať,
užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladaťs ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v
súlade so štatútom mesta.

29. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva.
Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne
úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi
a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.

30. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce
zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok
pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu
majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými
orgánmi, d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v rozhodnom znení (ďalej len „OZ“)
právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110OZ).Napremlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 OZ. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená

pohľadávka. Podľa odseku 3 nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na
iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

32. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Podľa odseku 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

34. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

35. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa odseku 2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

36. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa
odseku 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 456 OZ veta prvá, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

38. Podľa § 458 OZ, musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

39. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

40. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške 91.761,70 eur s príslušenstvom z
titulu bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nehnuteľností parcely č. XXXXX/XX,, XXXXX/XX,,
č. XXXXX/XX č. XXXX č. X, č. XXX, č. X s celkovou plochou S. m2 (už po odčítaní I., ktoré sú predmetom

nájmu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.), zapísané na I., k.ú. E., obec I.- mestská časť X., okres
I. II vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (označený v konaní aj ako „hlavné
mesto“ alebo „hlavné mesto SR Bratislava“) v správe mestskej časti Y. v rozhodnom období (keďže
protokolomč.118804402100bolzverenýmajetokvrátenýdosprávyhlavnéhomestaSRBratislava“)bezprávneho dôvodu. Žalobca si uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie od 11.11.2018 do 30.06.2021
a od 12.09.2021 do 20.09.2021.

41. Sporným v konaní nie je, že vlastníkom pozemkov parc. č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/
XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX je hlavné mesto SR Bratislava s celkovou
plochou X.XXX mX. Sporným nie je ani to, že časť pozemku na parc. č. XXXXX/XX-ostatné plochy
vo výmere XXX m2 boli prenajaté nájomnou zmluvou č. 14818/2016 zo dňa 22.12.2016 Národnej
diaľničnej spoločnosti, a preto táto časť pozemku nebola ani zahrnutá do výpočtu výšky bezdôvodného

obohatenia zo strany žalobcu. Sporným nebolo, že žalobcovi boli predmetné nehnuteľnosti zverené
do správy protokolom č. 24 zo dňa 30.09.1991, pričom protokolom č. 1188044402100 uzatvoreného
dňa 21.09.2021 boli tieto pozemky vrátené do priamej správy hlavného mesta SR Bratislava na
základe uznesenia miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Ružinov č. 354/XIX/2021 zo dňa
18.05.2021, ktorým schválilo na základe žiadosti hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 30.03.2021 o
odňatie nehnuteľného majetku. Sporným nebolo to, že stavby vo vlastníctve žalovaného so súp. č. XXX,

zapísané na LV č. XXXX sú postavené na pozemku parc. č. XXXXX/XX-XX na celkovej ploche XXX m2.
Náhradu za užívanie pozemkov pod stavbami žalovaného, bola zo strany žalovaného uhradená dňa
08.10.2020, a to za obdobie od 01.10.2018 do 30.09.2020 vo výške 2.678,40 eur.

42. Spornou je v konaní aktívna vecnú legitimácia, jednostranne určená náhrada za užívanie pozemkov,

výška bezdôvodného obohatenia, spôsob výpočtu bezdôvodného obohatenia, uplatňovanie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov parc. č. XXXXX/XX-XX, premlčanie nároku
v časti vymedzeným žalovaným, ako aj uplatňovanie úrokov z omeškania plynúcim od 31.08.2018.
Žalovaný namietal aj uplatňovanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu v
rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024 doplnil svoje námietky

o splatnosť pohľadávky vo vzťahu k výške úrokovej sadzby, ako ja o námietku, že žalobca nepreukázal,
že v rozhodnom období bol žalovaný vlastníkom predmetu kúpy neevidovanej v katastri nehnuteľnosti
(bližšie pozri čl. I bod 1.2 kúpnej zmluvy založenej na č.l. 408).

43. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou, ktorá bola v konaní sporná. Vecná

legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného
práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na
strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou

súčasťou súdneho konania (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/205/2009).

44. Žalovaný vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii namietal, že žalobca označujúci sa za správcu
majetku vo vlastníctve hlavného mesta koná v rozpore s § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb., pričom je

potrebné prihliadať na gramatický výklad predmetného ustanovenia.

45. K predmetnej otázke zaujal stanovisko už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací v
uznesení z 30. mája 2018, sp. zn. 1 Cdo 86/2017, keď rozhodoval o právne významnej otázke-aktívnej
vecnej legitimácii subjektu v zmysle § 6 ods. 4 zákona č.138/1991 Zb., pričom tunajší súd sa s uvedenou

argumentáciou v plnom rozsahu stotožňuje. „Keďže správca majetku obce koná v mene obce pred
súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe, na takéto
konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, keďže ide o prípad zákonného zastúpenia. Nakoľko
správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou
(§ 7 ods. 2 písm. b) zákona č.138/1991 Zb.) a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku,

vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7
ods. 2 písm. c) zákona č.138/1991 Zb.), nemožno preto považovať za správny právny záver o tom, že
správca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti“.
S ohľadom na príslušné ustanovenia zákona, dovolací súd skonštatoval, že „výklad, podľa ktorého
by súd dospel k záveru, že správca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nie je v

súlade so zákonom o majetku obcí (lex specialis) a predstavuje formalistický výklad a aplikáciu práva.
V tomto smere upozornil aj na tú skutočnosť, že zákon o majetku obcí len veľmi rámcovo upravuje
podmienky nakladania s majetkom obce a odkazuje na zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré
ako normatívny predpis vymedzuje oprávnenia a povinností žalobcu ohľadne predmetnej nehnuteľnosti.Zásady hospodárenia s majetkom obce tak predstavujú z pohľadu formálneho nástroj obligatórnej
normatívnej povahy, ktorý však z hľadiska obsahového (materiálneho) možno charakterizovať ako akýsi
obecný „zákon“ o nakladaní s majetkom obce. Zásady hospodárenia sú prejavom samostatnosti obce

pri hospodárení s jej majetkom. Sú aj vyjadrením prístupu štátu, ktorý ponecháva takouto formou
obci priestor, aby samostatne zvážila podobu pravidiel hospodárenia s jej majetkom s ohľadom na
jej konkrétne pomery. Správca majetku obce vykonáva správu zvereného majetku a je oprávnený a
povinný starať sa o majetok obce, t. j. tej časti majetku, ktorú mu obec zverila do správy alebo ktorú
správca nadobudol vlastnou činnosťou, užívať ho na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v

súvislosti s ním, brať z neho úžitky, nakladať s ním v súlade so zákonom o majetku obcí a so zásadami
hospodárenia s majetkom obce. To, že správca majetku obce tento majetok spravuje však neznamená,
že tento majetok aj vlastní - zákon len oprávňuje správcu majetku obce na nakladanie s majetkom
obce. Správca nenadobúda do svojho vlastníctva majetok obce, tento majetok nadobúda len do správy.
Správca majetku obce v širšom význame (rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená obcou)
je oprávnený nakladať s majetkom zvereným mu do jeho správy a má taktiež povinnosti podľa § 6 ods.

3 zákona č. 138/1991 Zb. Zároveň vykonáva za obec právne úkony pri správe majetku obce v mene
obce. Správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach,
ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe. Z uvedeného vyplýva, že na takéto konanie nie je potrebné
osobitné plnomocenstvo, ide teda o prípad zákonného zastúpenia“.

46. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že z protokolu č. 24 zo dňa 30.09.1991 vyplýva,
že hlavné mesto SR Bratislava zverilo predmetné nehnuteľnosti (pozemky na parc. č. XXXXX/XX,
č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX), zapísané
na LV č. X., k.ú. E., obec I.-mestská časť X., okres I. II a s ním súvisiacich práv a záväzkov do
správy mestskej časti I. - Ružinov od 01.10.1991. Z protokolu č. 1188044402100 zo dňa 21.09.2021

vyplýva, že predmetný majetok, ktorý bol zverený do správy mestskej časti-Ružinov protokolom č. 24,
bol vrátený hlavnému mestu SR Bratislave do priamej správy hlavného mesta SR Bratislavy v zmysle
čl. 4, čl. 5 bod 1 dňa 08.10.2021 nasledujúci deň po zverejnení na webovej stránke jednej zo strán
protokolu). Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom období, za ktorý si žalobca uplatňuje nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, teda od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do 20.09.2021,

bol správcom zvereného majetku mu protokolom č. 24, a preto je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu. Pod správou zvereného majetku Bratislavy je treba rozumieť oprávnenie mestských častí
zverený majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto štatútom a osobitnými
uzneseniamimestskéhozastupiteľstva.MestskéčastisúpovinnémajetokBratislavyzveľaďovať,chrániť
a zhodnocovať v prospech rozvoja Bratislavy a jej obyvateľov, ako aj ochrany a tvorby životného

prostredia. Sú povinné najmä udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením,
stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane
včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, to znamená
aj súdmi. Mestská časť tak môže nakladať so zvereným majetkom ako s vlastným, teda vo svojom
mene. Majetok sa mestskej časti zveruje bezodplatne, bez časového obmedzenia. Mestská časť je

oprávnená samostatne hospodáriť so zvereným majetkom a nakladať s ním a teda tento aj prenajať a
inkasovať nájomné. Uzatvára preto nájomné zmluvy, čím za odplatu prenecháva tretím stranám zverený
majetok do užívania. Nájomné, ako odplata za užívanie prenechaného majetku, je platené k rukám
mestskej časti, je súčasťou účtovnej evidencie a rozpočtu, ako aj záverečného účtu mestskej časti a táto
je povinná viesť evidenciu pohľadávok. V danom prípade súd v zmysle uvedeného vychádzal z toho,

že žalobca je oprávnený domáhať sa svojich práv spojených so správou zvereného majetku aj súdnou
cestou, a teda domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ je zverený majetok užívaný bez
právneho dôvodu (obdobne pozri aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2019, sp.
zn. 1 Cob 210/2017). Postavenie mestských častí upravuje predovšetkým § 2 ods. 2, § 1a ods. 2
zákona č. 377/1990 Zb., pričom v spojení s § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 7 ods. 2 zákona č.

138/1991 Zb. je zrejmé, že správcovi vyplýva aj nakladanie s majetkom mu zvereným do správy, čo dáva
odpoveď na otázku, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže bezdôvodné obohatenie
sa vydáva tomu, na úkor koho sa získalo. Hlavné mesto SR Bratislava, ako vlastník nehnuteľnosti
spolu so zvereným majetkom zverilo mestskej časti-Ružinov aj majetkové práva a záväzky. Na základe
uvedeného hlavné mesto SR Bratislava neeviduje pohľadávky z nájomného, ani si ich neuplatňuje

(obdobne pozri aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2020, sp. zn. 4 Cob 136/2019
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 1 Obdo 18/2021).47. K námietke žalovaného, že na prevod majetku vo vlastníctve hlavného mesta SR sa vyžaduje
súhlas vlastníka, s odkazom aj na § 9a ods. (8) písm. b) zák. č. 138/1991 Zb. súd uvádza, keďže ide
v predmetnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia, nie prevod majetku, nie je táto argumentácia

žalovaného relevantná. Rovnako tak sa nevyžaduje súhlas primátora hlavného mesta SR podľa čl. 80
ods. 5 posledná veta Štatútu hlavného mesta SR Bratislava.

48. Posúdenie, či medzi stranami ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy vyjadrenej v § 451 ods. 1, ods. 2 OZ. Bezdôvodné obohatenie

je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na
úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu (aktívna a pasívna vecná legitimácia). Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa

nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Inštitút bezdôvodného obohatenia
vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a
pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

49. Z hľadiska pasívnej legitimácie je treba posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal; ide o
zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade
takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné
obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez

právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho,
aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim
právo užívať pozemok; keďže príjemca takéhoto plnenia nie je (vzhľadom na povahu plnenia) schopný
vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ).

50. V danom prípade súd zistil, že medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva, pričom žalovaný
mal užívať predmetné pozemky bez právneho dôvodu. Nesporným medzi stranami konania bolo, že
sa stavby vo vlastníctve žalovaného so súp. č.XX.XX.XXXX zapísané na LV č. XXXX, nachádzajú na
pozemkuvsprávežalobcu,parc.č.XXXXX/XX-XXnacelkovejplocheXXXm2,spornávšakostalavtejto
časti výška nároku na náhradu za bezdôvodné užívanie predmetných pozemkov, pričom žalovaný za

užívanie týchto pozemkov za obdobie od 01.10.2018 do 30.09.2020 uhradil dňa 08.10.2020 náhradu vo
výške 2.678,40 eur. Žalovaný však namietal užívanie pozemkov v správe žalobcu, parc. č. XXXXX/XX-
XX na celkovej ploche XXXX m2. Zároveň žalovaný doplnil svoju argumentáciu vo vzťahu k vlastníctvu
predmetu kúpy neevidovanom v katastri nehnuteľnosti (č. I bod 1.2 kúpnej zmluvy č.l. 408) nachádzajúci
sa na parc. č. XXXXX/XX-XX.

51. Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, a to, že žalovaný
bez uzatvorenej zmluvy o nájme alebo akejkoľvek inej zmluvy oprávňujúcej na užívanie predmetných
nehnuteľností, užíval pozemky vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislave, ktoré boli v rozhodnom
období v správe žalobcu, teda v období, za ktoré sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

predmetnou žalobou požaduje (od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do 20.09.2021). Ide o
pozemky na parc. č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/
XX, č. XXXXX/XX s celkovou plochou XXXX m2 (už po odčítaní XXX m2 z pozemku na parc. č. XXXXX/
XX, ktoré sú predmetom nájmu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.), zapísané na LVXX/XXXX,, k.ú.
E., obec I.- mestská časť X., okres I. II (bližšie pozri znalecký posudok č. 29/2018, LV L.. V tejto

súvislosti súd upozorňuje, že stavby vo vlastníctve (v rozhodnom čas boli vo vlastníctve žalovaného) č.
XXXXX/XX-XX,, zapísané na LV č. XXXX, boli postavené na pozemku v správe žalobcu č. G., pričom
je úplne irelevantné, akým spôsobom došlo k získaniu týchto stavieb do vlastníctva žalovaného (právny
predchodca získal predmetné stavby Hospodárskou zmluvou č. 367/Z-12/90 z 19.11.1990, pričom
predmetomprevodunebolpozemokparc.č.XXXXX/X-č.l.XX).Súdzistil,žeŠportovýareálTJDoprastav

Mlynské nivy sa nachádza na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/
XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, pričom tento areál je oplotený, tvorí ho sedem parciel,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Na parcelách č. XXXXX/XX, XX,XX sú po
dva oplotené antukové tenisové kurty a na parcele č. XXXXX/XX je antukové volejbalové ihrisko. Výmeraplôch ihrísk je XXXX m2, čo predstavuje XX,X % výmery oploteného areálu. Okrem ihrísk sú v areáli
dve jednopodlažné budovy, z ktorých je jedna nevyužívaná na parc. č. XXXXX/XX a v druhej sú šatne
a sociálne zázemie na parc. č. XXXXX/XX. Ďalšie plochy tvoria betónové chodníky medzi ihriskami,

plocha zo zámkovej dlažby a trávnaté plochy medzi chodníkmi a oplotením na parc. č. XXXXX/XX
(bližšie pozri znalecký posudok č. 29/2018). Predmetné pozemky svojím umiestnením a využitím tvoria
neoddeliteľný celok so stavbami, čo konštatoval aj samotný žalovaný, pričom však vo vzťahu k užívaniu
tvrdil, že tieto neužíva, čo je rozporné a zmätočné tvrdenie. Ak pozemky parc. č. XXXXX/XX, č. XXXXX/
XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, tvoria umiestnením a využitím neoddeliteľný celok,

nie je celkom predstaviteľné, akým spôsobom mal žalovaný užívať stavby súp. č. XXX bez takéhoto
neoddeliteľného celku (bližšie pozri odpoveď žalovaného zo dňa 30.09.2020 č.l. 92). Tieto pozemky
celkom jednoznačne funkčne slúžia bezprostredne pre potreby užívania stavieb č. XXX vo vlastníctve
žalovaného ako hlavnej nehnuteľnosti. K námietkam žalovaného vo vzťahu k vlastníctvu predmetu
kúpy neevidovanom v katastri nehnuteľnosti (č. I bod 1.2 kúpnej zmluvy č.l. 408) nachádzajúci sa na
parc. č. XXXXX/XX-XX, súd uvádza nasledovné. Aj keď vo vzťahu k predmetnej námietke bolo možné

uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, keďže ju žalovaný uplatnil na pojednávaní konanom dňa
12.01.2024, súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje najmä na samotné rozporné tvrdenia žalovaného o
nadobudnutí vlastníctva stavieb súp. č. XXX kúpnou zmluvou dňa 05.12.2016. Zo samotného vyjadrenia
žalovaného vo svojej žiadosti adresovanej 12.04.2019 vyplýva, že sa stal vlastníkom Športového
areálu TJ Doprastav Mlynské Nivy, pričom žiadal o majetkovoprávne usporiadanie podľa § 9a ods.

8 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb., a to vo vzťahu aj k parc. XXXXX/XX-XX s odôvodnením, že
nehnuteľnosti tvoria svojím umiestnením a využitím neoddeliteľný celok, pričom v danom čase (rok
2019) tvrdil, že nehnuteľnosti (teda aj pozemky na parc. č. XXXXX/XX-XX) udržiava na svoje náklady.
Celkom jednoznačne preukazuje vlastníctvo predmetov neevidovaných v katastri nehnuteľnosti, ako
volejbalové ihrisko, spevnené plochy-chodníky a parkovisko, oplotenie a ďalšie technické vybavenie

areálu nachádzajúce sa na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX, kúpna zmluva č. 056607402300 (bližšie
pozri č.l. 408 a nasl.), z ktorej toto vlastníctvo vyplýva. Námietku žalovaného preto súd považuje za
nedôvodnú.

52. Rovnako tak súd zdôrazňuje, že z kúpnej zmluvy č. 056607402300 okrem vlastníctva žalovaného, a

to predmetu kúpy neevidovaného v katastri na pozemku parc. č. XXXXX/XX-XX, vyplýva aj jednoznačný
dôkaz preukazujúci užívanie predmetných pozemkov vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava a
v správe žalobcu (bližšie pozri bod 16 odôvodnenia rozsudku). V zmysle predmetnej kúpnej zmluvy
došlo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu športového areálu TJ Doprastav. Z predmetnej zmluvy okrem
bodu 1.1. ako predmet kúpy, ktorým boli dva stavebné objekty so súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na

pozemku parc. č. XXXXX/XX-XX, vyplýva, že predmetom kúpy medzi žalovaným ako predávajúcim a
hlavným mestom SR Bratislava ako kupujúcim podľa bodu 1.2. boli aj tenisové kurty, volejbalové ihrisko,
spevnené plochy - chodníky a parkovisko, oplotenie a ďalšie technické vybavenie areálu nachádzajúce
sa na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, parc. č.
XXXXX/XX-XX (predmet kúpy neevidovaný v katastri nehnuteľností). Predávajúci výslovne prehlásil,

že prevádza do vlastníctva kupujúceho všetky veci, ktoré tvoria predmet kúpy neevidovaný v katastri
nehnuteľností. Z uvedeného je viac ako zrejmé, že na vyššie citovaných parcelách sa nachádzali
tenisové kurty, volejbalové ihrisko, spevnené plochy - chodníky a parkovisko, oplotenie a ďalšie
technické vybavenie areálu, ktoré neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti a ktoré boli vo vlastníctve
žalovaného, napriek tomu, že tvrdil, že pozemky na ktorých sa malo toto vybavenie športového

areálu nachádzať, nevyužíval. Takéto bezdôvodné užívanie pozemkov vo vlastníctve hlavného mesta
SR Bratislavy v správe žalobcu vyplýva zo samotného vlastníctva objektov a technického vybavenia
nachádzajúcom sa na predmetných pozemkov. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že na parc. č.
XXXXX/XX sa nachádzajú trávnaté plochy, ak takýto celok je neoddeliteľný od ostatných pozemkov
využívaných žalovaným a ktorý je navyše v rámci definovania toho, čo sa na ňom nachádza, predmetom

prevodu v zmysle bodu 1.2. kúpnej zmluvy. Skutočnosť, či žalovaný na pozemkoch parc. č. XXXXX/
XX-XX generoval aj nejaký zisk, či prenajímal tenisové kurty, volejbalové ihrisko a poskytoval ďalším
osobám technické vybavenie nachádzajúce sa na parc. č. XXXXX/XX-XX nie je následne v zmysle
vyššie uvedenej zistenej skutočnosti rozhodujúcim. V tomto smere je však možné poukázať na bod 4.5,
4.6. a 4.7. kúpnej zmluvy, pričom keďže sa na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX nachádzali stavby so

súp. č. XXX, je možné konštatovať, že predmet nájmu s dotknutými spoločnosťami (ISPA, spol. s.r.o.,
euroAWK spol. s.r.o., akzent media, spol. s.r.o., RABAKA reklamné panely, s.r.o., Media representative
s.r.o.), ktorými boli reklamné zariadenia, sa logicky museli nachádzať na ostatných pozemkoch vo
vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava v správe žalobcu. S ohľadom práve na umiestnenie „predmetukúpu nezapísaného v katastri nehnuteľnosti“ na pozemkov vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava
v správe žalobcu nie je rovnako tak ani rozhodujúcim pre zistenie užívania pozemkov s parc. č. XXXXX/
XX-XX žalovaným ani to, či predmetné pozemky prenajímal ďalším tenisovým školám, či umiestnenie

ich prevádzok na adrese Mlynské nivy 64.

53. V tejto súvislosti súd upozorňuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2019, sp.
zn. 3 Co 274/2017, s ktorým sa stotožnil v tom smere, že „zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani

jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Pod pojmom „užívanie pozemku“
rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzom pozemku, ktoré bráni vlastníkovi pozemku, tento
užívať riadnym spôsobom, ale aj stav vyvolaný (spôsobený) takýmto umiestnením stavby na pozemku,
ktorý bezprostredne prilieha k tomuto pozemku (na ktorom je zriadená stavba) a ktorého dispozičné
členenie (tvar) je podmienené umiestnenou stavbou a funkčne slúži bezprostredne pre potreby užívania
stavby ako hlavnej nehnuteľnosti. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného

titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu; potom je výlučne vecou jeho
rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému. Povinnosť
poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na
to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či
príp. komu, prináša užívanie stavby zisk“ (bližšie pozri aj závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR zo dňa 17.06.2019, sp. zn. 8 Cdo 186/2018).

54. V prípade, ak by žalovaný užíval pozemky žalobcov na základe právneho dôvodu, jeho majetkový
stav by sa zmenšil, nakoľko by musel poskytovať náhradu za užívanie pozemkov. Výšku bezdôvodného
obohatenia preto možno určiť peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo potrebné vynaložiť v danom

mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním
cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase
na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k
cudzejveci),ktorýmsaspravidlazakladáprávoužívaniavzhľadomnajehorozsahaspôsob;najčastejšie
ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou výškou nájomného, ktoré by bol

nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

55. Výšku bezdôvodného obohatenia, žalobca stanovil osobitne: a) pre pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX
spoluovýmereXXXm2,naktorýchsúpostavenéstavbyvovlastníctvežalovaného,atovovýškeXXeur/
mX/rok s odvolaním sa na rozhodnutie č. XX/XXXX; b) pre ostatné priľahlé pozemky parc. č. XXXXX/XX-

XX spolu o výmere XXXX m2, vo výške X,XX eur/m2/rok s odvolaním sa na znalecký posudok č. 29/2018
vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s.. Súd dal v tomto smere za pravdu žalovanému, ktorý
namietal spôsob výpočtu s ohľadom na odkaz na rozhodnutie č. 33/2015, keď zo samotného rozhodnutia
čl. 2 bod 2 vyplýva, že v prípade potreby určenia reálnej a objektívnej hodnoty nájmu konkrétnej
nehnuteľnosti je potrebné vypracovanie znaleckého posudku, pričom v prípade konkrétnych pozemkov

takýto znalecký posudok bol vypracovaný (bližšie pozri bod 15 odôvodnenia rozsudku). Predmetom
ohodnotenia znaleckého posudku č. 29/2018 bolo práve stanovenie nájmu za jeden mesiac užívania
predmetných pozemkov za rok 2016, 2017, 2018, vedené na LV XX/XXXX., k.ú. E., pričom súd považuje
práve tento znalecký posudok za objektívny (nebol žiadnym spôsobom zo strany žalobcu spochybnený,
dokonca bol predložený priamo žalobcom), ako aj zohľadňujúci všetky špecifiká konkrétnych pozemkov

na rozdiel od rozhodnutia č. 33/2015. Znalec v posudku s ohľadom na analýzu polohy, využitia a
prípadných rizík spojených s využitím nehnuteľnosti skonštatoval, že na základe posúdenia fyzických
faktorov-účel využitia pozemkov (využívané len v hracom období a sezónne) a využívanej výmery
pozemkov, ktorá bola zohľadnená, keďže pozemky tvoria nedeliteľný celok, stanovil nájom vo výške 0,24
eur/m2/mesiac, teda 2,828 eur/m2/rok. Keďže v predmetnom konaní neboli súdu predložené dôkazy,

ktoré by svedčili o tom, že v priebehu nasledujúcich rokov hodnota obvyklého nájomného za predmetné
pozemky vzrástla, vychádzal súd pri určení obvyklého nájomného práve z hodnoty stanovenej znalcom
vo výške 0,24 eur/m2/mesiac, teda 2,828 eur/m2/rok pre pozemky na parc. č. XXXXX/XX-XX, ale aj
pre pozemky na parc. č. XXXXX/XX-XX.

56. Vo vzťahu k spornej výške bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že žalobca si po viacerých
zmenách žaloby (ako aj čiastočných späťvzatiach žaloby) uplatňoval žalovanú sumu istiny vo výške
91.761,70 eur od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do 20.09.2021, teda za od 11.11.2018 do
30.11.2018 v sume 1.969,55 eur, za mesiac december 2.954,33 eur, po odčítaní sumy -2.678,40 eur(úhrada žalovaného), teda v sume 2.245,48 eur, za rok 2019 v sume 35.451,96 eur, za rok 2020 v sume
35.451,96 eur, od januára 2021 do júna 2021 v sume 17.725,98 eur, od 12.09.2021 do 20.09.2021 v
sume 869,32 eur.

57. Na danom mieste sa súd považuje za potrebné sa v prvom rade vyjadriť k námietke premlčania
vznesenej zo strany žalovaného. Keďže žalobca v priebehu konania reagoval na námietky premlčania
vznesenej žalovaným, ostala sporná len námietka premlčania vzťahujúca sa k nároku žalobcu za
obdobie od 12.09.2021 do 14.09.2021, teda 3 dni (žalobca si uplatnil nárok vo výške 886,32 eur od

12.09.2021 do 20.09.2021), nakoľko vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.09.2023 bolo doručené na súd až
14.09.2023 a za obdobie 11.11.2018, nakoľko bola žaloba podaná na súd až dňa 11.11.2020, teda 1
deň (žalobca si uplatnil nárok v sume 1.969,55 eur od 11.11.2018 do 30.11.2018). Ostatné námietky
žalovaného vo vzťahu k istine s ohľadom na čiastočné späťvzatia žalobcu sú bezpredmetnými, a preto
sa nimi súd ani nezaoberal.

58. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania žalobcovho nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia v období od 12.09.2021 do 13.09.2021, teda 2 dni, súd konštatuje, že
tento nárok bol premlčaný. Keďže medzi stranami vznikol občianskoprávny vzťah, súd posudzoval
námietku premlčania v zmysle § 107 OZ. Predmetné ustanovenie upravuje premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Počiatok plynutia dvojročnej objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie

práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti o
tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom obidva predpoklady
musia byť súčasne splnené a až týmto okamihom dochádza k vzniku oprávnenia uplatniť si právo na
súde. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného,
ktorou je v tomto prípade bezdôvodné obohatenie, teda od okamihu, kedy došlo k bezdôvodnému

obohateniu. Subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej
lehoty. Objektívna premlčacia lehota však nijakým spôsobom nepredlžuje lehotu subjektívnu. To
znamená, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr
v posledný deň objektívnej premlčacej lehoty. V predmetnej veci je zrejmé, že subjektívna lehota
premlčania začala plynúť momentom, keď sa žalobca dozvedel o neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti

žalovaným najneskôr dňa 05.12.2016 (vyplýva z Oznámenia k žiadosti o majetkovo právne usporiadanie
zo dňa 02.07.2018), pričom v rámci pretrvávania bezdôvodného užívania tejto nehnuteľnosti zo strany
žalovaného táto plynula každým dňom tohto užívania. Vo vzťahu ku konkrétnej námietke, je potom
možné skonštatovať, že žalobca podal návrh na rozšírenie petitu žaloby podaním doručeným súdu až
dňa 14.09.2023, kedy prestala plynúť subjektívna premlčacia lehota k nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia dňa 14.09.2021 vrátane (2 roky spätne), a preto súd konštatuje, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré si žalobca uplatnil za obdobie od 12.09.2021 až 13.09.2021, teda
2 dni, je premlčaný. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná, súd uvádza, že
táto plynula práve užívaním samotnej nehnuteľnosti, pričom premlčaný nárok z hľadiska objektívnej
premlčacej lehoty nebol. Výška jeho nároku má vychádzať z obvyklého nájomného, teda zmenšenia

pasív žalovaného, ktoré by hradil žalovaný za užívanie predmetného objektu žalobcovi. Žalobca si
uplatnil nárok vzťahujúci sa k predmetnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie,
od 12.09.2021 do 20.09.2021 vo výške 886,32 eur (za 9 dní), a preto je možné konštatovať, že nárok
v sume 196,97 eur je neoprávnený (886,32 eur:9dní=98,48 x 2dni). Námietka premlčania vo vzťahu
k nároku žalobcu ku dňu 14.9.2021 nie je dôvodná, keďže žalobca podal návrh na rozšírenie petitu

dňa 14.09.2023 a obdobne tak aj námietka vo vzťahu k nároku žalobcu zo dňa 11.11.2018, keďže
žalobca podal žalobu a vo vzťahu k nároku, ktorým si uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia k
uvedenému dátumu dňa 11.11.2020, čo znamená, že premlčacia doba prestala plynúť už dňom, kedy
túto žalobu a návrh na rozšírenie žaloby na súd podal (subjektívna premlčacia doba 2 roky spätne).

59. V rámci skúmania predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia (pozri bod 48-56 odôvodnenia
rozsudku) v nepremlčanej časti, teda v období od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 14.09.2021 do
20.09.2021, dospel súd k záveru, že žalovaný užívaním cudzej nehnuteľnosti-parc. č. XXXXX/XX-XX,
č. XXXXX/XX-XX, bez súhlasu vlastníka, resp. správcu (resp. akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by
ho na takéto užívanie oprávňoval) získal bezdôvodné obohatenie, pričom medzi týmto protiprávnym

konaním a majetkovou ujmou správcu, ktorý nemohol v rozhodnom období daný objekt užívať, je
daná. Súd však v rámci určenia tohto bezdôvodného obohatenia musel skúmať aj výšku bezdôvodného
obohatenia, pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo na strane žalobcu. Pri určení rozsahu (výšky)
bezdôvodného obohatenia súd vychádzal so zreteľom k špecifickému spôsobu užívaniu pozemku aspôsobu ocenenia takéhoto užívania z ceny obvyklej, teda nákladov, ktoré by v danom mieste a čase
museli byť vynaložené na získanie plnenia s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu (zmluvného typu,
či vecného práva k nehnuteľnosti), ktorým sa spravidla právo užívania vzhľadom k jeho rozsahu a

spôsobu zakladá. Najčastejšie teda ide o nájomnú zmluvu, keď sa výška náhrady pomeruje s obvyklou
hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností plniť, ak by užíval nehnuteľnosť na
základe platnej nájomnej zmluvy (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
20.03.2001, sp. zn. 25 Cdo 845/99, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.06.1999,
sp. zn. 25 Cdo 2578/98, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.11.2007, sp. zn. 28 Cdo

3767/2007). V tomto smere, tak ako súd už skonštatoval (bližšie pozri bod 55 odôvodnenia rozsudku)
vychádzal zo znaleckého posudku č. 29/2018. Nie je možné preto uzavrieť, že požadovaná výška
tohto bezdôvodného obohatenia vychádzajúca z rozhodnutia č. 33/2015 vo vzťahu k parcele č. XXXXX/
XX-XX je výškou obvyklého nájomného za prenájom nehnuteľnosti v danom mieste a čase, ktorá by
zodpovedala zmenšeniu pasív žalovaného, ktoré by bol za užívanie predmetnej nehnuteľnosti vynaložil
za bežných okolností s prihliadnutím aj na špecifické umiestnenie a využitie predmetných nehnuteľností.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd vychádzal z obvyklého nájomného pre všetky pozemky v
celkovej výmere XXXX mX v správe žalobcu z hodnoty X,XX eur/m2/mesiac, teda sumy 2,828 eur/
m2/rok, čo je 0,00775 eur/m2/deň. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že výška
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11.11.2018 do 30.11.2018 (20 dní) je vo výške 1.504,59 eur

(0,00775 eur/m2/deň x 20 dní=0,155 x 9707 m2), za obdobie mesiaca december 2018 je vo výške
2.954,33 eur (0,24 eur/m2/mesiac x 9707 m2). Po odčítaní úhrady zo strany žalovaného v celkovej
výške -2.678,40 eur, je suma bezdôvodného obohatenia v období od 11.11.2018 do 31.12.2018 vo
výške 1.155,87 eur, oproti uplatňovanému nároku žalobcu za toto obdobie vo výške 2.245,48 eur.
Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie roku 2019 je vo výške 27.451,40 eur, za rok

2020 rovnako tak vo výške 27.451,40 eur (2,828 eur/m2/rok x 9707 m2), oproti uplatňovanému nároku
žalobcu za toto obdobie vo výške 35.451,96 eur za rok 2019, ako aj za rok 2020. Výška bezdôvodného
obohatenia žalovaného za obdobie od januára 2021 do júna 2021 (vrátane) je vo výške 13.978,08
eur (0,24 eur/m2/mesiac x 6 mesiacov = 1,44 x 9707 m2), oproti uplatňovanému nároku žalobcu za
toto obdobie vo výške 17.725,98 eur. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie od

14.09.2021 do 20.09.2021 (7 dní) je vo výške 527,10 eur (0,00775 eur/m2/deň x 7 dní = 0,0543 x 9707
m2), oproti uplatňovanému nároku žalobcu za toto obdobie vo výške 886,32 eur, resp. 689,35 eur po
odčítaní nároku, ktorý je nedôvodný z titulu dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaným (suma
196,97 eur). Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia získaného žalovaným je dôvodný za obdobie od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 14.09.2021

do 20.09.2021, v celkovej výške 70.563,85 eur, a preto rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku
I. rozsudku.

61. Vzhľadom na nárok žalobcu požadovaný v žalobe vo výške 91.761,70 eur, súd žalobu vo výroku II.
rozsudku v prevyšujúcej časti vo výške 21.197,85 eur zamietol, a to v časti sumy 196,97 z titulu dôvodne

vznesenej námietky premlčania žalovaným (bližšie pozri bod 57 a 58 odôvodnenia rozsudku) a v časti
sumy 21.000,88 eur (1.089,61 eur + 8.000,56 eur + 8.000,56 eur +3.747,90 eur + 162,33 eur) z titulu
neoprávnenej požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia na základe rozhodnutia č. 33/2015 oproti
doloženému znaleckému posudku č. 29/2018, ktoré vychádza z obvyklého nájomného získaného za
užívanie predmetných pozemkov (súd zamietol nárok aj v časti úroku z omeškania-bližšie pozri bod 68

a 69 odôvodnenia rozsudku).

62. Na záver k samotnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom vzhliadol žalovaný
aj rozpor s dobrými mravmi, uvádza súd nasledovné. Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením
hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s

dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva,
ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia len vo
výnimočných prípadoch. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalovaný, ktorý sa dovoláva dobrých mravov, tieto sám porušil,
keď svojvoľne bez právneho titulu užíval predmetné nehnuteľnosti, čím bránil správcovi pozemkov, tieto
užívať riadnym spôsobom, čím získal majetkový prospech ich využívaním bez toho, aby došlo k úbytku
na jeho majetku. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval jeho námietku za dôvodnú.63. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

64. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa
ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

65. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

66. Základná úroková sadzba ECB v období od 18.09.2019 do 26.07.2022 bola vo výške 0,00 %, v
období od 02.08.2023 do 19.09.2023 vo výške 4,25 % a v období od 20.09.2023 doposiaľ vo výške
4,50 %.

67. Žalobca si uplatnil okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 58.377,75 eur

od 01.09.2020 do zaplatenia (nárok z bezdôvodného obohatenia od 11.11.2018 do 31.07.2020) a úrok
z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 33.383,95 eur od 05.10.2023 do zaplatenia (nárok z
bezdôvodného obohatenia od 01.08.2020 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do 20.09.2021).

68. Vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 58.377,75 eur od 01.09.2020 do

zaplatenia(nárokzbezdôvodnéhoobohateniaod11.11.2018do31.07.2020),súduvádza,žepredmetný
nárok si žalobca uplatnil už v predžalobnej výzve zaslanej žalovanému dňa 24.08.2020 s výzvou na
úhradu do 5 dní (síce v pôvodne uplatnenej sume 127.036,19 eur, keďže zahŕňal nárok od 01.01.2017
do 31.07.2020), čo žalovaný nerozporoval (skutočnosť, že mu bola doručená predžalobná výzva).
Nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na plnenie tohto nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

sa dostal žalovaný do omeškania s jej úhradou, pričom žalobcovi vznikol nárok aj na úhradu úrokov
z omeškania v príslušnej zákonom stanovenej sadzbe, avšak len v priznanom nároku za rozhodné
obdobie. Žalobcovi vznikol nárok na príslušný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 44.620,61
eur od 01.09.2020 do zaplatenia (za obdobie od 11.11.2018 do 31.12.2018 v sume 1.155,87 eur, za
obdobie roku 2019 v sume 27.451,40 eur a za obdobie 7 mesiacov roku 2020 vo výške 16.013,34 eur).

Vzhľadom na uvedené je preto možné konštatovať, že súd vo výroku II. rozsudku úrok z omeškania vo
výške 5 % p.a. zo sumy 13.757,14 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, zamietol.

69. Vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 33.383,95 eur od 05.10.2023 do
zaplatenia (nárok z bezdôvodného obohatenia od 01.08.2020 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do

20.09.2021), súd uvádza, keďže splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia zákon
neustanovuje, za deň splatnosti sa považuje deň po tom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie
(§ 563 OZ). Od uvedeného sa odvíja aj výška percentuálnej sadzby úrokov z omeškania. V zmysle § 3
nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. K omeškaniu s úhradou bezdôvodného obohatenia dochádza teda nasledujúci deň po splatnosti
pohľadávky. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaného na vydanie nároku z
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.08.2020 do 30.06.2021 podaním doručeným súdu dňa
01.07.2021, ktorým bol petit rozšírený za mesiace november a december roku 2020 a šesť mesiacov

roku 2021. Predmetné podanie bolo žalovanému doručené dňa 06.03.2022 (č.l. 271), a preto je zrejmé,
že základná úroková sadzba ECB sa posudzuje vo vzťahu k tomuto nároku vo výške 0,00 % spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. v zmysle § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. k rozhodnému
dňu 07.03.2022 (ako dňu nasledujúcemu), a to vo výške priznanej súdom (bližšie pozri bod 60 a 61
odôvodnenia rozsudku). Súd preto priznal žalobcovi vo výroku I. rozsudku nárok na úrok z omeškania

vo výške 5 % p.a. zo sumy 25.416,14 eur odo dňa 05.10.2023 (súd v zmysle zásady ne eat ultra petita
nemôže priznať viac, ako žalobca požadoval, keďže predmetný nárok v danej časti vznikol už ku dňu
07.03.2022) do zaplatenia (za obdobie od 01.08.2020 do 31.12.2020 v sume 11.438,06 eur, za obdobie
od 01.01.2021 do 30.06.2021 v sume 13.978,08 eur). Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zaobdobie od 12.09.2021 do 20.09.2021 si žalobca uplatnil v podaní doručenom súdu dňa 14.09.2023 a
doručenom žalovanému 04.10.2023 (č.l. 307). Nasledujúcim dňom po doručení tohto podania sa dostal
žalovaný do omeškania s úhradou tohto nároku, a preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania

v príslušnej základnej úrokovej sadzbe ECB vo výške 4,50 % a zákonom stanovenej výške úrokov z
omeškania 5 % p.a., avšak len v priznanom nároku za rozhodné obdobie (bližšie pozri bod 60 a 61
odôvodnenia rozsudku). Žalobcovi vznikol nárok na príslušný úrok z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo
sumy 527,10 eur od 05.10.2023 do zaplatenia (za obdobie od 14.09.2021 do 20.09.2021 v sume 527,10
eur). Vzhľadom na uvedené je preto možné konštatovať, že súd vo výroku II. rozsudku v časti úroku

z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 7.440,71 eur od 05.10.2023 do zaplatenia, ako aj úrok z
omeškania vo výške 4,50 % p.a. zo sumy 25.416,14 eur od 05.10.2023 do zaplatenia, zamietol.

70. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu
rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

73. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

74. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

75. O trovách konania vo výroku III. súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP v

spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
vo výške 7 %. Súd určil trovy podľa úspechu v konaní, ktorý bol čiastočný a procesnej zodpovednosti
za zavinené zastavenie konania v časti.

76. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej

procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa
procesného výsledku.

77. Počas tohto súdneho sporu došlo k úprave pôvodnej žaloby čiastočným späťvzatím po námietke
premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, keď žalobca vzal späť žalobu v časti istiny vo výške 40.134,84 eur,

úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 52.570,19 eur od 31.08.2018 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.230,26 eur od 31.08.2018 do 31.08.2020, úroku z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 56.132,27 eur od 24.08.2020 do 31.08.2020, úroku z omeškania vo výške
5 % p.a. zo sumy 32.497,63 eur od 01.07.2021 do 04.10.2023, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a.
zo sumy 984,78 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy

6.928,36 eur od 05.10.2023 do zaplatenia (bližšie pozri uznesenie č.l. 405).

78. V danej časti považuje súd za potrebné sa vyjadriť aj k podaniu žalovaného doručenom súdu dňa
14.12.2023. V tomto smere je treba uviesť, že zo strany žalovaného ide len o nesprávny výpočet, keďže
vo vzťahu k istine, v ktorej súd konanie zastavil vo výške 40.134,84 eur v porovnaní s namietanou

sumou istiny vo výške 40.198,42 eur, teda rozdielu vo výške 63,58 eur a v tejto časti aj tvoriaceho úroku
z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.928,36 eur od 05.10.2023 do zaplatenia oproti úroku
z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.991,94 eur od 05.10.2023, ktorý rozdiel tvorí rovnaká
suma, súd upozorňuje na nasledovné. Súd predovšetkým vychádzal z prejavu vôle žalobcu v podobe
navrhovanej zmeny petitu vo výške 91.761,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo

sumy 58.377,75 eur od 01.09.2020 do zaplatenia a 9,50 % p.a. zo sumy 33.383,95 eur od 05.10.2023 do
zaplatenia (predmetná suma späťvzatia v časti vo výške 6.928,36 eur spadá do obdobia 07/08 rok 2021
v sume 5.908, 66 eur a za obdobie od 01.09.2021 do 11.09.2021 v sume 1019,70 eur, celkovo späťvzatie
v sume 6.928,36 eur za predmetné obdobie). Uvedené žalobca nesprávne vypočítal v bode A na prvejstrane podania doručeného dňa 23.10.2023, avšak z bodu E a bodu D celkom zrejme vyplýva celkový
nárok,akoajpríslušnéobdobia,zaktorésitentouplatňuje,aztejtosumyajsumačiastočnéhospäťvzatia
za to-ktoré obdobie. Aj matematickým porovnaním nároku zo dňa 14.09.2023 vo výške 99.967,84 eur a

nároku zo dňa 23.10.2023 vo výške 91.761,70 eur vyplýva suma 7.913,14 eur, tak ako upozorňoval súd
na pojednávaní dňa 28.11.2023, pričom k späťvzatiu v časti istiny došlo práve za obdobie mesiaca júl a
august 2021 v sume 5.908,66 eur, za obdobie od 01.09.2021 do 11.09.2021 v sume 1.019,70 eur, teda
v sume 6.928,36 eur. Súd upozorňuje, že predmetnú sumu sčítaval so sumou 984,75 ako aj rozdielu v
uplatňovanísumyzaobdobieod11.11.2018do31.12.2018vcelkovejsume2.245,48europrotipôvodnej

sume vo výške 3.230 eur, teda v sume 984,75 eur, ktorú si žalobca po uplatnení námietky žalovaného
neuplatnil. Celková suma späťvzatia z podania doručeného dňa 23.10.2023 je tak 7.913,14 eur, po
sčítaní sumy 29.543,30 eur a sumy 2.678,40 eur, ktorú odpočítaval žalobca, je celková suma späťvzatia
40.134,84 eur. Súd v uznesení o zastavení konania v časti úroku vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.928,36
eur od 05.10.2023 do zaplatenia korešponduje s uvedeným. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúce
sa zastavenia sumy úroku vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.230,26 eur od 31.08.2018 do 31.08.2020,

uvádza, že žalovaný opomenul späťvzatie v časti úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 984,78
eur od 01.09.2020 do zaplatenia, a ktoré je logicky rozdielom upraveným zo strany žalobcu v podaní
doručenom dňa 23.10.2023 za obdobie od 11.11.2018 do 31.12.2019, keďže žalobca si nárok vo výške
2.245,48 eur naďalej uplatňuje, rovnako tak aj úrok z neho, ktorý je zahrnutý v úroku z omeškania vo
výške 5 % zo sumy 58.377,75 eur od 01.09.2020.

79. Späťvzatie žaloby (aj v časti) je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení
konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd
však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu. Súd v tomto smere neskúmal len dôvodnosť
podanej žaloby (aj len v časti), ale aj to, či k tomuto dispozičnému úkonu žalobcu došlo v dôsledku

správania sa strany. V sume vo výške 37.456,44 eur vzal žalobca žalobu späť v dôsledku dôvodne
vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Žalobca nepreukázal, že späťvzatie žaloby v
časti bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ale v tejto časti zavinil zastavenie konania
žalobca. Časť sumy vo výške 2.678,40 eur uhradil žalovaný 08.10.2020, teda ešte pred podaním žaloby.
Predmetnú časť sumy žalobca odpočítaval od uplatňovanej pohľadávky, ktorú si pôvodne v podanej

žaloba neuplatňoval, avšak v priebehu konania, keďže žalovaný túto pohľadávku uhradil za obdobie
od 01.10.2018 do 30.09.2020 za pozemky vo výmere 465 m2 na parc. č. XXXXX/XX-XX, uplatnil v
podaní doručenom súdu dňa 01.07.2021. Predmetnú sumu totiž odčítaval v podaní doručenom súdu
dňa 01.07.2021 od sumy 5.908,66 eur uplatnenú za obdobie od 01.11.2018 do 31.12.2018, následne v
podaní doručenom súdu dňa 23.10.2023 predmetnú uhradenú pohľadávku odčítaval zo sumy 4.923,88

eur za obdobie od 11.11.2018 do 31.12.2018, naproti tomu v žalobe túto pohľadávku odčítaval od sumy
35.451,96 eur za obdobie celého roka a celkovej výmery pozemkov v rozsahu 9707 m2. Ak by mal
súd skonštatovať, za aké obdobie bola predmetná pohľadávka započítaná, v zmysle § 567 OZ, keďže
žalovaný vymienil obdobie od 01.10.2018, je zrejmé, že v zmysle podanej žaloby a sume zisteného
bezdôvodného obohatenia, by došlo k započítaniu už za obdobie do 11.11.2018 (nárok žalobcu v období

od 01.10.2018 do 10.11.2018 bol vo výške 3.081,97 eur, teda 0,24 eur/m2/mesiac x 9707 m2 = 2.329,68
eur spolu s 10 dní mesiaca november 2018 vo výške 752,29 eur). Z uvedeného preto vyplýva, že vo
vzťahu k nároku žalobca nebolo dôvodné odčítavanie predmetnej sumy úhrady žalovaného od nároku,
ktorý si uplatnil v podaní doručenom súdu dňa 01.07.2021, ale keďže tak žalobca vykonal (ne eat ultra
petita), ide v tejto sume o čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 2.678,40 eur, ktoré zastavenie konanie

v tejto časti zavinil žalobca.

80. Okrem toho, že súd pri určení náhrady trov konania prihliadal na čiastočné späťvzatie žaloby, trovy
určil aj podľa úspechu v konaní vo zvyšnej časti žaloby.

81. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom
na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy,
ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov
konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta

od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na
náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.82. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MCdo
1/2004 z 27.4.2004: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní

je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada
nákladovkonania.Akmallenčiastočnýúspech,náhradanákladovbudepomernerozdelená.Nazáklade
uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak,
žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme
to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať

(predmet sporu)“.

83. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré
samostatné nároky. Obdobne to platí, ak súd posudzuje nárok na náhradu trov konania aj z pohľadu
procesného zavinenia na zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Bol vyslovený
právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu,

že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania,
ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom
rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a
jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky.

84. Súd s ohľadom na priznanú istinu, preto vychádzajúc z uvedených princípov, konštatuje, že pri
uplatnení istiny vo výške 91.761,70 eur a čiastočného späťvzatia žaloby istiny v sume 40.134,84 eur
spolu s istinou, ktorú súd žalobcovi nepriznal vo výške 21.197,85 eur v porovnaní s priznanou istinou,
ktorú požadoval žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby, v ktorej bol úspešný vo výške 70.563,85 eur,
predstavuje úspech žalobcu 53,50 % (70.563,85 eur) a úspech žalovaného v dôsledku procesného

zavinenia na zastavení konania spolu s plnením, ktoré bolo zamietnuté v rozsahu 46,50 % (40.134,84
eur + 21.197,85 eur). Po odpočítaní úspechu žalovaného (zásada úspechu a zásada procesnej
zodpovednosti za zavinené zastavenie konania) od úspechu žalobcu, je nutné v konečnom dôsledku
konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 7 %, čo predstavuje percentuálne
vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní.

85. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu

môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).