Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-6Cb/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621200780
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8621200780.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu StavBerEU-SK Bau und

Montage s.r.o., so sídlom Zámutov 191, IČO: 50 701 134 zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom,
advokátom, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50 003 500 proti žalovanému A. B., so sídlom
podnikania Matice Slovenskej 913/36, 091 01 Stropkov, IČO: 48 090 620, zastúpenému JUDr. Matúšom
Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108, o zaplatenie 3
000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 6.8.2021
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.5.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
3 000 eur s príslušenstvom, paušálnej náhrady nákladov v sume 40 eur a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva č. 03/2020 na dobu

určitú od 20.1.2020 do 31.12.2020, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonávať v tejto dobe montážne
práce na elektrických zariadeniach, na mieste a za podmienok uvedených v predmetnej zmluve
(na území Nemecka). Podľa bodu 8.1. zmluvy - Výpovedná lehota je 30 dní (pri podaní písomnej
výpovede ktoroukoľvek zmluvnou stranou) a začína plynúť prvý deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Ak poskytovateľ poruší svoju zmluvnú
povinnosť a to nedodrží výpovednú lehotu, resp. ukončí prácu (poskytnutie prác) pred uplynutím
výpovednej lehoty (60 dní) v nadväznosti na bod 3.1. tejto Zmluvy 20. január 2020 alebo

SK-6Cb/4/2021
-2-

poskytovateľ preruší alebo ukončí poskytovanie prác pre objednávateľa v zmysle bodu 3.1. Zmluvy (v
termínoch tam uvedených), je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške
3 000 eur. Právo objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknuté. V prípade, ak poskytovateľ
nezačne vykonávať prácu pre objednávateľa ihneď v termíne nástupu určenom objednávateľom podľa

bodu 3.1. Zmluvy, je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3 333
eur za porušenie tejto svojej zmluvnej povinnosti. Právo objednávateľa na náhradu škody tým nie je
dotknuté. Žalovaný svojím svojvoľným konaním porušil bod 8. 1. zmluvy tým, že dohodnuté práce
vykonával na mieste a za podmienok uvedených v predmetnej zmluve len v období od 20.1.2020do 16.3.2020, kde následne žalovaný bez podania výpovede, resp. bez akéhokoľvek informovania a
dohody so žalobcom z miesta odišiel dňa 16.3.2020 a už sa nevrátil, čím počnúc dňom 17.3.2020
(až do 31.12.2020) svojvoľne ukončil poskytovanie prác pred dohodnutým časom, preto mu vznikla

povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur. S poukazom na konanie žalovaného,
ktorý sa vyhýba plneniu povinností, ktoré na seba dobrovoľne prevzal, pričom so žalobcom odmieta
riadne komunikovať a uhradiť zmluvnú pokutu a tým splniť svoj zmluvný záväzok, neostáva žalobcovi
iná možnosť, ako podať túto žalobu a iniciovať sporové konanie. Preto si žalobca uplatňuje v zmysle
ust. § 369c Obchodného zákonníka aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške 40 eur.

2. Súd dňa 16.7.2021 pod č. k. 6Cb/4/2021-16 vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej
lehote žalovaný dňa 19.8.2021 podal odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca vo svojej žalobe
uvádza, že žalovaný dňa 16.3.2020 bez podania výpovede, resp. bez akéhokoľvek informovania a
dohody odišiel z miesta vykonávania prác, čím svojvoľne ukončil poskytovanie prác pred termínom.

Žalovaný popiera tieto skutkové tvrdenia žalobcu. Žalovaný dňa 16.3.2020 spolu s ďalšími 5-timi
kolegami pracujúcimi na danej stavbe so žalobcom telefonicky komunikoval, pričom sa všetci dohodli,
že vzhľadom k vzniknutej vážnej pandemickej situácii nebudú na stavbe v Nemecku pokračovať a vrátia
sa naspäť na Slovensko, pokiaľ sa situácia okolo pandémie COVID-19 neupokojí a nezastabilizuje.
Pandemická situácia sa následne ešte zhoršovala, opatrenia vlády proti šíreniu nákazlivej choroby

COVID-19 sprísňovali (vrátane cestovania do zahraničia), preto žalovaný zaslal žalobcovi e-mailom
zo dňa 31.3.2020 výpoveď zmluvy č. 03/2020. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.4.2020. Tvrdenia
žalobcu o nedodržaní termínov pri poskytovaní prác na základe zmluvy č. 3/2020 sa s poukazom
na uvedené nezakladajú na pravde, pričom uplatnená zmluvná pokuta podľa bodu 8.1 zmluvy je
nedôvodná. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby súd napadnutý platobný rozkaz postupom podľa §

267 ods. 3 CSP zrušil a žalobu zamietol.

3. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

4. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,

súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk;
žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

SK-6Cb/4/2021
-3-

5. Keďže žalovaný podal odpor, súd uznesením č. k. 6Cb/4/2021-29 zo dňa 13.9.2021 zrušil platobný
rozkaz a nariadil pojednávanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného v písomnom podaní zo dňa 1.10.2021 uviedol, že odpor
žalovaného zo dňa 19.8.2021 je nedôvodný, obsahuje nepravdivé tvrdenia a navyše aj nelogické
skutočnosti, resp. okolnosti. Žalovaný sa v odpore bráni v podstate len tým, že dňa 16.3.2020 spolu s
ďalšími 5-timi kolegami telefonoval so žalobcom (zrejme sa má na mysli konateľ žalobcu C. D.) a že

sa dohodlo, že všetci sa kvôli pandémii ochorenia COVID-19 vrátia na Slovensko. Žalobca zvýrazňuje,
že žalovaný v odpore uvádza klamlivé tvrdenia, pretože konateľ žalobcu C. D. nikomu nepovedal,
že by mohol odísť zo stavby. Bolo to tak, že žalovaný spolu s ďalšími 5-timi kolegami síce dňa
16.3.2020 telefonoval s konateľom žalobcu C. D., kde títo pracovníci žiadali povolenie opustiť stavbu
kvôlivšeobecnejexistenciipandémieochoreniaCOVID-19avrátiťsanaSlovenskospoukazomnariziko

uzatvorenia hraníc, avšak konateľ žalobcu C. D. povolenie opustiť stavbu nedal, pričom žalovanému a
ostatnýmpracovníkomvýslovneuviedol,ženastavbesariadneďalejpracuje,ničsanezatvára,vzmysle
uzatvorenej zmluvy sú povinní ďalej vykonávať dohodnuté práce, v opačnom prípade budú znášať
zmluvné následky v podobe sankcií. Žalovaný a ostatní pracovníci napriek nesúhlasu konateľa žalobcu
C. D. ukončili prácu dňa 16.3.2020 a odcestovali na Slovensko. Žalobca uvádza, že žalovaný a ostatní

pracovníci konali svojvoľne a v rozpore so zmluvnými podmienkami, pretože žalobca s ukončením prác
ku dňu 16.3.2020 nesúhlasil a všetkých upozornil na dôsledky z toho vyplývajúce. Žalobca uvádza,
že predmetná stavba nikdy v roku 2020 nebola uzatvorená pre pandémiu ochorenia COVID-19. V
dôsledku toho, že žalovaný a ostatní pracovníci v rozpore so zmluvnými podmienkami opustili stavbudňa 16.3.2020, boli konateľ žalobcu, E. F. a ďalší pracovník nútení vycestovať na predmetnú stavbu a
vykonávať práce namiesto žalovaného a ostatných pracovníkov. Žalobcovi síce bola doručená výpoveď
zo dňa 31.3.2020 zo strany žalovaného, avšak táto výpoveď bola doručená až o 2 týždne po tom,

čo žalovaný svojvoľne ukončil práce a odcestoval na Slovensko. Následne do dňa 30.4.2020 plynula
žalovanému výpovedná doba. Žalobca predkladá mail zo dňa 3.4.2020, ktorý zaslal žalovanému, kde
žalobca v tomto maile vytkol žalovanému pochybenia (vady) a v zmysle bodu 7. 1. zmluvy vyzval
žalovaného na odstránenie vád, k čomu bol určený deň 15.4.2020. Žalobca toto oznámil žalovanému
aj telefonicky. Žalovaný napriek uvedenému vady neodstránil a na stavbu sa ani nedostavil a preto bol

žalobca nútený vady odstrániť prostredníctvom externej firmy, ktorej musel uhradiť náklady. Žalobca
predkladá aj výpis chýb (zle zapojené moduly). So žalovaným dňa 16.3.2020 odišli aj pracovníci G. H. a
G.I.,avšaktítosanáslednevrátilispäťapretobymalivedieťpotvrdiť,žekonateľžalobcuC.D.nedaldňa
16.3.2020 súhlas na ukončenie prác a odchod na Slovensko. Žalobca navrhuje výsluch sporových strán
a tiež výsluch viacerých svedkov, a to svedka E. F. (jeho prítomnosť na pojednávaní zabezpečí žalobca)
k tomu, že on so C. D. a ďalším pracovníkom boli nútení prísť vykonávať práce namiesto žalovaného a

iných pracovníkov, svedkov G. H. a G. I. k tomu, či konateľ žalobcu C. D. dal (alebo nedal) dňa 16.3.2020
súhlas na ukončenie prác a odchod na Slovensko a prečo sa následne vrátili späť na stavbu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.1.2022 uviedol, že žalobca za účelom preukázania
tvrdenia, že súhlas na ukončenie prác a odchod na Slovensko dňa 16.3.2020 nedal, navrhuje vypočuť

svedkov G. H. a G. I.. S týmto návrhom
SK-6Cb/4/2021
-4-

žalobcunavypočutieuvedenýchsvedkovvplnejmieresúhlasíazároveňnavrhuje,abysúdnanariadené

pojednávanie za rovnakým účelom zároveň predvolal aj ďalších zmluvných pracovníkov žalobcu, ktorí
spolu so žalovaným vykonávali v Nemecku pracovnú činnosť v prospech žalobcu, a to B. B., J. B. a C. A..
Vady diela (nekvalitnú prácu), na ktoré vo svojom vyjadrení poukazuje žalobca, žalovaný neuznáva ani
v minulosti neuznal. Podstatné však je, že právnym titulom uplatnenej pohľadávky nie je nárok titulom
vád diela ale zmluvná pokuta ako následok ukončenia zmluvného vzťahu. Touto argumentáciou (vady)

sa preto nie je potrebné bližšie zaoberať. S poukazom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 8.2.2022 uviedol, že žalovaný sa bráni len tým, že dňa
16.3.2020 spolu s ďalšími 5-timi kolegami telefonoval so žalobcom (zrejme sa má na mysli konateľa

žalobcu C. D.) a že sa dohodlo, že všetci sa kvôli pandémii ochorenia COVID-19 vrátia na Slovensko.
Žalobca opätovne zvýrazňuje, že konateľ žalobcu C. D. dňa 16.3.2020 povolenie opustiť stavbu nedal.
Zmluva č. 03/2020 má písomnú formu a obsahuje aj jediný možný spôsob jej ukončenia, a to výpoveď.
Z uvedeného je zrejmé, že zmluva č. 03/2020 sa nedá ukončiť ústnou formou, ako to tvrdí žalovaný,
pričom ak by obchodné vzťahy fungovali podľa predstavy žalovaného, tak potom by každý tvrdil, že

zmluvu ukončil ústne, čo je ťažko dokázateľné, či sa tak stalo alebo nestalo. Preto je bežné, že
obchodný (zmluvný) vzťah obsahuje aj podmienky ukončenia takéhoto vzťahu, čo je aj prípad zmluvy
č. 03/2020, ktorá má písomnú formu a obsahuje aj jediný možný spôsob jej ukončenia, a to výpoveď.
Žalobcovi síce bola doručená výpoveď zo dňa 31.3.2020 zo strany žalovaného, avšak táto výpoveď
bola doručená až o 2 týždne po tom, čo žalovaný svojvoľne ukončil práce a odcestoval na Slovensko.

Následne do dňa 30.4.2020 plynula žalovanému výpovedná doba. Žalobca už v rámci vyjadrenia zo
dňa 1.10.2021 predložil mail zo dňa 3.4.2020, ktorý zaslal žalovanému, kde žalobca v tomto maile
vytkol žalovanému pochybenia (vady) a v zmysle bodu 7. 1. zmluvy vyzval žalovaného na odstránenie
vád, k čomu bol určený deň 15.4.2020, čím žalobca vyzval žalovaného na výkon práce v zmysle
zmluvy č. 03/2020, pričom táto zmluva zaväzovala žalovaného pracovať aj počas plynutia výpovednej

doby. Žalovaný napriek uvedenému, že zmluvný vzťah trval (a bežala výpovedná doba), svojvoľne
nevykonával prácu, vady neodstránil a na stavbu sa ani nedostavil, a preto bol žalobca nútený vady
odstrániť prostredníctvom externej firmy, ktorej musel uhradiť náklady. Žalobca predkladá aj faktúru za
tieto pochybenia. Žalovaný teda porušoval zmluvu č. 03/2020 a nevykonával prácu aj počas plynutia
výpovednej doby, čiže za všetkých možných okolností a výhovoriek žalovaného je nepochybné, že

žalovaný porušil bod 8. 1. zmluvy. Žalobca v prílohe predkladá vyhlásenie Fibercom zo dňa 7.10.2021
(aj s úradným prekladom), v ktorom sa konštatuje, že K. vôbec nevedel o tom, že zamestnanci žalobcu
dňa 16.3.2020 opustili miesto stavby a že to s nikým nebolo dohodnuté a ani k tomu nebolo dané
povolenie. Z uvedeného vyhlásenia vyplýva, že konateľ žalobcu C. D. dňa 16.3.2020 nemohol nikomudať ústne povolenie (resp. súhlas) k opusteniu stavby (ako to tvrdí žalovaný), pretože žalobca (a tým
aj žalovaný) zabezpečoval práce (dodávateľským spôsobom) pre Fibercom, a preto by takúto okolnosť
odchodu zo stavby musel konateľ žalobcu C. D. oznámiť K. a mať to od nich schválené, čo je logické,

aby žalobca nemusel uhrádzať náklady, ktoré by vznikli K. tým, že si žalobca neplní svoje zmluvné
povinnosti. Vzhľadom na uvedené je obrana žalovaná nepravdivá, neopodstatnená a nelogická a preto
ani nemôže obstáť v tomto konaní.

SK-6Cb/4/2021

-5-

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou č. 03/2020 (bez
dátumu),výpoveďouzozmluvyzodňa31.3.2020,mailomkonateľažalobcuzodňa3.4.2020,vyhlásením
firmy Fibercom zo dňa 7.10.2021 s úradným prekladom, Uznesením vlády SR č. 111 z 11.3.2020,
Zbierkou zákonov SR vyhlásených 16.3.2020, výsluchom strán, výsluchom svedkov E. F., C. A., G. H.,

G. I., J. B., B. B., faktúrou žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 19.3.2020 vystavenou žalobcovi na sumu
1 785 eur a zistil tento skutkový stav:

10. Zo zmluvy č. 03/2020 (bez dátumu) súd zistil, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným
ako poskytovateľom bola uzavretá zmluva na poskytnutie montážnych prác na elektrických zariadeniach

s tým, že práce budú vykonávané vo firme Fibercom v Nemecku. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
od20.1.2020do31.12.2020.Vzmluveboladohodnutácenazaodpracovanéhodinyaspôsobfakturácie.
V bode 6.6. zmluvy bolo dohodnuté, že ak poskytovateľovi vzniknú dôvody na vynechanie pracovnej
smeny, môže tak urobiť len po predchádzajúcom upozornení zástupcu objednávateľa a lekárskym
potvrdením. V opačnom prípade si objednávateľ vyhradzuje právo uplatniť voči poskytovateľovi sankčnú

pokutu 150 eur za jeden deň. V bode 8.1. zmluvy bolo dohodnuté, že výpovedná lehota je 30 dní
(pri podaní písomnej výpovede ktoroukoľvek zmluvnou stranou) a začína plynúť prvý deň v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Ak
poskytovateľ poruší svoju zmluvnú povinnosť a to nedodrží výpovednú lehotu, resp. ukončí prácu
(poskytnutie prác) pred uplynutím výpovednej lehoty (60 dní) v náväznosti na bod 3.1. tejto Zmluvy 20.

január2020aleboposkytovateľprerušíaleboukončíposkytovanieprácpreobjednávateľavzmyslebodu
3.1. Zmluvy (v termínoch tam uvedených), je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú
pokutu vo výške 3 000 eur. Právo objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknuté. V bode 8.2.
zmluvy bolo dohodnuté, že práva a povinnosti zmluvných strán tejto zmluvy sa riadia platným právnym
poriadkom Slovenskej republiky. Práva a povinnosti zmluvných strán tejto zmluvy bližšie neupravené

sa riadia platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, predovšetkým príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a ostatných platných právnych predpisov Slovenskej republiky.

11.Zvýpovedezozmluvyzodňa31.3.2020súdzistil,žežalovanývzmyslečlánku8.1.zmluvyvypovedal
zmluvuuzatvorenúdňa20.1.2020oposkytovanímontážnychprácnaelektrickýchzariadeniach,prácach

vykonávaných vo firme Fibercom v Nemecku. Vo výpovedi je uvedené, že výpovedná lehota skončí
uplynutím 30 dní ku dňu 30.4.2020.

12. Z mailu konateľa žalobcu zo dňa 3.4.2020 súd zistil, že žalobca uviedol žalovanému, že zaevidoval
jeho výpoveď, ale z dôvodu dokončenia zmluvných podmienok podľa bodu 8.1. a odstránenia chýb,

ktoré na stavbe zanechal, ho žiada o ich odstránenie na vlastné náklady podľa bodu 7.1., inak bude
musieť zavolať externú firmu a to mu bude prefakturovať.

13. Z vyhlásenia firmy Fibercom zo dňa 7.10.2021 s úradným prekladom súd zistil, že firma Fibercom
nevedela o tom, že všetci zamestnanci firmy StavBer dňa 16.3.2020 opustili miesto stavby a že táto

skutočnosť nebola s nikým dohodnutá a ani nedostali povolenie firmy. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že
to viedlo k výrazným omeškaniam na mieste stavby a boli prinútení rýchlo si objednať náhradnú firmu
a utrpeli aj stratu dôvery, ktorá je nevyčísliteľná.
SK-6Cb/4/2021
-6-

14. Z Uznesenia vlády SR č. 111 z 11.3.2020 vyhláseného v Zbierke zákonov SR 16.3.2020 súd
zistil, že vláda schvaľuje návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa § 8 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisovz dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej
republiky a vyhlasuje podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov 12. marca 2020 od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu

pre územie Slovenskej republiky.

15. Konateľ žalobcu pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že dňa 15.3.2020 okolo 12.00 hod. mu volal
B. B., jeden zo 6 ľudí, ktorí boli na stavbe, medzi nimi aj žalovaný, že celá partia sa rozhodli vzhľadom
na vznik pandémie, že všetci cestujú domov zo stavby z Nemecka. On im povedal, že v žiadnom

prípade nech zo stavby neodchádzajú, že stavba sa nezatvára, nech ostanú na mieste. Sľúbil im, že
zavolá stavbyvedúcemu z Fibercomu, t. j. vedúcemu stavby, pre ktorú pracovali a spýta sa ho, čo sa
deje. Povedal im, aby v pondelok riadne nastúpili do práce. Všetci sa však zobrali a odišli domov.
V pondelok mu prišlo upozornenie, že nikto neprišiel do práce a že jeho firma bude sankcionovaná
podľa dohodnutých platných zmlúv, ktoré mal podpísané s nemeckou firmou K.. Za tú dobu, čo tam
chlapi neboli, bolo zaplatené aj ubytovanie, čiže firma prišla o ďalšie peniaze, tieto peniaze sa platia

dopredu. Namiesto nich objednal druhú externú firmu, ktorú musel zaplatiť a 23.3.2020 nastúpil do práce
aj on osobne spolu s E. F. a pánom C.. Normálne vycestovali z domu, každý zo svojho bydliska, išli
jedným autom. Prešli cez hranice a akurát sa ich pýtali, kde idú a načo. Stavba fungovala normálne
ďalej, v Nemecku neboli žiadne obmedzenia, žiadne rúška, nič. Žalovaný, A., J. B. a B. B. sa už viac na
stavbu nevrátili, ale H. a I. sa asi po mesiaci vrátili a normálne pokračovali ďalej v práci. Dňa 31.3.2020

mu prišlo podanie od žalovaného, že chce s ním ukončiť zmluvný vzťah, asi 15 dní po tom, ako odišiel
a výpoveď mu skončila dňa 30.4.2020. Dňa 3.4.2020 žalovanému poslal mail s tým, že prišli na chyby,
ktoré na stavbe boli a žiadal ho, aby podľa platných zmluvných podmienok prišiel tieto vady odstrániť,
na čo žalovaný nereagoval a ostalo to tak. Zmluvnú pokutu alebo nejaké sankcie si uplatňoval aj voči
ostatným spolupracovníkom žalovaného, s niektorými sa dohodol.

16. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že u žalobcu pracoval spolu so svojimi 5-timi kolegami
od 20.1.2020 na základe podpísanej zmluvy v meste Hamburg. Dňa 15.3.2020 prišiel za ním a za
ostatnými do izby B. B. s tým, že mu volali zo Slovenska v súvislosti s pandémiou, že to musia nejak
riešiť. Ten zavolal konateľovi žalobcu, že vzhľadom na túto situáciu sa všetci zhodli na tom, že pôjdu

na Slovensko, že sa zatvárajú hranice. Myslí, že každý jeden a aj on povedali konateľovi žalobcu D.
svoj názor, ktorý zo začiatku nebol nadšený, ale nakoniec sa dohodli, že pôjdu domov a budú čakať, čo
bude ďalej s pandémiou, aká nastane situácia a že nastúpia do práce potom. Čo povedal D. konkrétne,
to presne nevie. Volali cez jeden telefón a každý si povedal svoj názor. Doma sa necítil dobre, išiel
následne k lekárovi. Stavba v Nemecku nebola zabezpečená, boli tam rôzni ľudia z rôznych krajín. Dňa

31.3.2020 podal výpoveď, ktorú D. zaevidoval. Výpoveď mu zaslal prostredníctvom e-mailu, aj ďalej
takto komunikovali. V tom čase nemal vyplatenú faktúru a ani do dnešného dňa neeviduje úhradu tejto
faktúry, ktorá bola splatná dňa 15.3.2020. Potom ho Béreš vyzval, že má ísť do Nemecka odstrániť
nejaké vady, ale on za to zodpovedný nebol. V jednom e-maile bolo uvedené, že Béreš bude za
to žiadať od neho

SK-6Cb/4/2021
-7-

zmluvnú pokutu 3 000 eur. Na zaplatení zmluvnej pokuty, prípadne na jej zníženej sume sa s ním nijako
nedohadoval.

17. Z výsluchu svedka E. F. súd zistil, že svedok pracoval u žalobcu ako predák v pracovnom pomere
asi 3 mesiace predtým, ako žalovaný začal vykonávať práce na stavbe. Rozdeľoval robotu, kontroloval,
vypisoval dátumy a počet hodín, kto koľko bol na stavbe, pracoval aj fyzicky. Niekedy v marci mu partia
6-tich spolupracovníkov, medzi nimi aj žalovaný, volali, že idú domov zo stavby, že je korona, že sa

zatvárajú hranice. On im povedal, že nech sa dohodnú s D., s ktorým sú zmluvne viazaní. V tom čase
bol na Slovensku. Pozeral si na facebooku a zistil, že sa dá v pohode prejsť cez hranice. Viacerí ľudia
normálne chodili na stavbu. Potom o týždeň s D. vycestovali na stavbu pracovať namiesto chlapcov
na urgenciu objednávateľa prác z Nemecka a normálne cez hranice prešli. Po ceste prekážky neboli
žiadne, akurát na nemeckej strane si vypýtali zmluvu, žiadny test od nich nepýtali, v marci a v apríli

sa na predmetnej stavbe riadne pracovalo, stavba fungovala tak, ako fungovala vo februári, v januári,
normálne to išlo ďalej, robili tam chlapci z ďalších slovenských firiem. Keď išli do obchodu nakúpiť si
nejaké potraviny, stačilo rúško, respirátor. Počas marca pracovalo na stavbe v Hamburgu asi 30 firiem -Nemci, Poliaci, Maďari, Slováci, Rumuni. Robili tam vodári, elektrikári, kúrenári, sadrokartónisti, oni mali
na starosti slaboprúd, na stavbe robilo okolo 200 až 250 ľudí.

18. Svedok C. A. pri výsluchu uviedol, že pána D. nepozná osobne, bol s ním v zmluvnom vzťahu, stretli
sa iba raz a žalovaného pozná od detstva, je to jeho spolužiak. Pracoval so žalovaným, býval s ním
na jednej izbe. Ostatní štyria, čo s nimi boli, prišli za nimi, že oni idú domov, že sa zatvárajú hranice,
že je pandémia, či idú s nimi. Potom všetci volali pánu D., oznámili mu, že majú strach, že idú domov.
Telefonát viedol pán H., D. povedal, že s tým nesúhlasí, aby išli domov.

19.SvedokG.H.privýsluchuuviedol,žepovypuknutícovidubolovsprávach,žesaidúzatváraťhranice.
H. B. B. volal osobne s pánom D. a riešili túto situáciu, oboznámili ho s tým, že na stavbe ubúda ľudí,
že všetci odchádzajú domov. On ten rozhovor nepočul, ale nakoniec sa dohodlo, že môžu ísť domov
a že sa uvidí, aká bude situácia a podľa toho sa vrátia. Báli sa o zdravie, to je prednejšie ako práca.
Nebolo to o tom, že nechceli pracovať. To, žeby pán D. povedal, že niekto môže odísť, nepočul. On si

nepreveroval osobne u pána D., či môže odísť, ale potom pre pána D. pracoval ďalej. Späť na stavbu
sa vrátil asi po 2 alebo 3 týždňoch, cez hranice sa dalo prejsť. Pán D. si voči nemu neuplatnil zmluvnú
pokutu za opustenie pracoviska.

20. Z výsluchu svedka G. I. súd zistil, že svedok pracoval so žalovaným za žalobcu ako elektrikár na

základe zmluvy na stavbe v Nemecku. Po vypuknutí covidu sa báli, ako sa dostanú domov, keď zavrú
hranice. Na stavbe bolo veľa ľudí a stále ich ubúdalo, bolo ich menej a menej. Báli sa, že sa nakazia
a potom nakazia svojich blízkych doma. Tak sa chceli dostať čo najskôr domov. Volali pánovi D., že
chcú ísť domov, že sa boja, že zatvárajú hranice, stavbu, že ostanú bez práce, že čo tam budú robiť, či
im preplatí mzdu, keď tam ostanú. Pán D. im povedal, že to sa určite nestane, že nezavrú stavbu, ani

hranice. Svedok potom volal na veľvyslanectvo, že čo sa ide diať a tiež im nevedeli nič povedať, len že
je chaos a že v podstate vedia iba z médií to, čo oni. D. po dlhej dobe súhlasil, aby išli

SK-6Cb/4/2021
-8-

domov, povedal to do telefónu B. B.. Následne išli domov, boli v karanténe a on sa potom ešte vrátil do
Nemecka na stavbu na zvyšnú dobu, čo mal v zmluve.

21. C. J. B. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že konateľ žalobcu C. D. bol jeho zmluvný partner,

pracoval u neho na stavbe asi pol roka 2020. Zachoval sa ako klamár, nevyplatil ho. Čo sa týka situácie,
ktorá nastala po vypuknutí covidu na stavbe, tak uviedol, že všetci sa báli a volali s pánom D. asi 2
hodiny, on konkrétne nie, povedali mu, že aká je situácia, čo nastalo na stavbe. Pamätá si, že tam bolo
okolo 1 000 ľudí a zo dňa na deň tam bolo 500, 400, 300 ľudí, každý sa bál a išiel domov. Pán I. volal
aj na konzulát, ani oni mu nevedeli povedať, či sa budú zatvárať hranice. Pán D. im stále hovoril, aby

neodchádzali, že to je obyčajná chrípka, chcel, aby ostali a potom nakoniec povedal, že dobre. Tak sa
zbalili a odišli domov. Na stavbu sa už potom viac nevrátil. Mal odrobené 3 týždne, svoj turnus.

22. Svedok B. B. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalobcom pracoval na základe zmluvy. S
bratom mali odrobený turnus a mali ísť už domov, keď mu zavolal pán D. a presviedčal ho, aby ešte

týždeň ostali, aj mu sľúbil, že ostane. Vtedy ešte nevedel, aká situácia ohľadom covidu nastala. Potom
za ním prišli ostatní chlapci s tým, že sa zatvárajú hranice a nevedia, čo ďalej. Zavolal ombudsmanovi
do Berlína a on mu povedal, že majú byť zatvorené hranice, ale nevedel, lebo tam bol tiež chaos, že
čo ďalej. D. ich stále presviedčal, aby zostali na stavbe a povedal aj jemu, nech chlapov presvedčí, aby
ostali tam a on mu povedal, že to nie je na ňom, povedal to, keď bol zapnutý odposluch. Potom, keď

už každý chcel odísť a sa pozbierali, tak pán D. povedal, že choďte, mne je to jedno, bol už nervózny,
tak už od nervov povedal, že choďte. Keď odchádzali, bola otvorená už len jedna hranica a to medzi
Rakúskom a Nemeckom, bola zatvorená aj česká hranica, aj poľská. Na otázky právneho zástupcu
žalovaného ohľadom vykonávania prác uviedol, že u žalobcu bol asi 3 mesiace v pracovnom pomere
a potom už pracoval na živnosť a či bol nejaký rozdiel vo výkone jeho prác, keď pracoval ako pracovník

na základe pracovnej zmluvy a potom, keď začal pracovať ako živnostník, či sa niečo zmenilo, uviedol,
že živnosť je lepšie platená, ale pracovne to bolo rovnako, ale keď sa pracuje v pracovnom pomere, tak
je minimálna mzda. Čo sa týka pracovného času, robili dajme tomu od 7.00 hod. do 18.00 hod., mali
stanovený pracovný čas, ale mohol zostať aj dlhšie. Mali majstra a vedúceho stavby, ktorý im určoval,čo majú robiť. Počty hodín a vykonanú prácu si na konci týždňa zapisovali a tiež si aj majster zapisoval,
aby to sedelo. Čo sa týka pracovných prostriedkov, základné veci, šrubováky mali svoje, veľká technika
a materiál boli na stavbe.

23. Z faktúry žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 19.3.2020 vystavenej žalobcovi súd zistil, že žalovaný
fakturoval žalobcovi elektrikárske práce - Hamburg za obdobie od 2. - 14. 3.2022 na sumu 1 785 eur.

24. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

SK-6Cb/4/2021
-9-

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

28. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

29. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

30. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť

registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

33. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

34. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

35. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

36. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.
SK-6Cb/4/2021

-10-

37. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

38. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní svoj záväzok, a to až
do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
39. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
40. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby

určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov zomeškaniaplatípočascelejdobyomeškania.Ak
veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia
úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

41. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

42. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

43. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že sporové strany, žalobca ako
obchodná spoločnosť a ako objednávateľ a žalovaný ako živnostník a ako poskytovateľ uzavreli podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu č. 03/2020 na poskytnutie montážnych prác na elektrických
zariadeniach s tým, že práce budú vykonávané žalovaným vo firme Fibercom v Nemecku. Zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú od 20.1.2020 do 31.12.2020. V zmluve bola dohodnutá cena za odpracované

hodiny, spôsob fakturácie a ďalšie podmienky dohodnuté v tejto zmluve. Súd konštatuje, že zmluvné
dojednania strán, predmet zmluvy a cena sú dostatočne určité a zrozumiteľné, teda zmluva je v celom
rozsahu platná. Súd posúdil predmetný obchodno-záväzkový vzťah medzi stranami ako inominátnu
zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zmluvným stranám, aby si v rámci
svojej zmluvnej voľnosti vymedzili predmet zmluvy a tým aj obsah svojho záväzku aj iným spôsobom,

ako je vymedzený pre jednotlivé zmluvné typy
SK-6Cb/4/2021
-11-

uvedené v Obchodnom zákonníku. Právny zástupca žalovaného v záverečnom stanovisku tvrdil,

že vzťah založený medzi stranami je celkom jednoznačne pracovnoprávnym vzťahom, pretože má
v sebe všetky prvky závislej práce a že to bolo výsluchom svedkov a žalovaného preukázané. Súd
je však názoru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah. Žalovaný počas
celého konania a vykonávania dokazovania netvrdil, že práca, ktorú vykonával, vykazuje znaky závislej
práce a nie právne znaky podnikania. V tomto smere nebolo ani vykonávané žiadne dokazovanie na

preukázanie vôle žalovaného uzatvoriť v skutočnosti pracovnú zmluvu, ktorá, ako uviedol aj svedok
B. B., je v konečnom dôsledku z finančného hľadiska nevýhodná. Preskúmaním zmluvy nedospel súd
k záveru, že by zmluva svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala a
tiež nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mala byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.Žalovaný už v období pred uzavretím zmluvy so žalobcom bol samostatne zárobkovo činnou osobou
(napr. na rozdiel od svedka B. B., ktorý bol najprv u žalobcu v pracovnom pomere) a vykonával
činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní ani netvrdil,

nieto ešte preukázal, že by mal záujem u žalobcu pracovať na základe pracovnej zmluvy, že by
žalobca s takouto formou spolupráce nesúhlasil alebo naopak, nútil ho k vykonávaniu činnosti na
základe živnostenského oprávnenia, či podmienil vznik ich vzájomnej spolupráce výlučne na základe
živnostenského oprávnenia. Vo vzťahu k argumentácii právneho zástupcu žalovaného, ktorý považuje
uzavretú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, majúc za to, že žalobca uzavretie obchodno-

záväzkových vzťahov simuloval zrejme s úmyslom, aby si nemusel plniť povinnosti vyplývajúce z
pracovnoprávnych vzťahov, najmä odvodové povinnosti, súd uvádza, že v ustanovení § 41a ods. 2
Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava prípadu zastretého právneho úkonu z dôvodu vnútornej
výhrady alebo simulácie, teda vedomej nezhody vôle a jej prejavu. Ak má byť určitým právnym úkonom,
t. j. konkrétne predstieraným (simulovaným) právnym úkonom zastretý iný právny úkon (disimulovaný
právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný pre nedostatok vôle subjektu ho uzavrieť (§ 37

Občianskeho zákonníka). Platiť však môže zastretý právny úkon za predpokladu, že zastretý právny
úkon zodpovedá vôli účastníkov a tiež za predpokladu, že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre
jeho platnosť. Zo znenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka tak nepochybne vyplýva, že v prípade
zastierania právneho úkonu platí to, čo účastníci právneho úkonu skutočne chceli a nie to, čo nechceli
a predstierali, pokiaľ sú splnené náležitosti platného právneho úkonu. Musí tak byť splnená jednak

podmienka dovolenosti právneho úkonu právnym poriadkom a právny úkon tiež musí spĺňať prípadnú
zákonom predpísanú podmienku formy právneho úkonu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012 a dodáva, že uzavretá
zmluva bola dvojstranným právnym úkonom a preto hovoriť o simulácii by bolo možno len v prípade,
že vôľu uzavrieť ju nemala ani jedna zo zmluvných strán. V konaní však nebolo preukázané, že by

zmluvné strany uzavretím zmluvy zastierali uzavretie pracovnej zmluvy, v konaní bolo nepochybné, že
tak žalobca ako aj žalovaný hodlali a chceli uzatvoriť obchodno-záväzkový vzťah. Súd preto považuje
Zmluvu č. 03/2020 uzavretú stranami za platnú.

44. Súd sa ďalej zaoberal platnosťou dojednanej zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že za platnú

považuje nielen zmluvu, ale aj dojednanie o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta bola medzi zmluvnými
stranami dojednaná písomne, jednoznačne je v zmluve špecifikovaná zmluvná povinnosť, ktorej
porušeniejezmluvnoupokutousankcionovanéatiežvýškazmluvnejpokuty.Keďže dojednaná zmluvná
pokuta spĺňa všetky formálne náležitosti jej
SK-6Cb/4/2021

-12-

platnosti, keď sankcionuje porušenie zmluvnej povinnosti, súd dospel k záveru, že ustanovenia o
dojednanej zmluvnej pokute v zmluve sú platné. Zmluvné strany sa v bode 8.1. Zmluvy dohodli, že ak
žalovaný ako poskytovateľ preruší alebo ukončí poskytovanie prác pre žalobcu ako objednávateľa v

zmysle bodu 3.1. Zmluvy (do 31.12.2020), je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú
pokutu vo výške 3 000 eur. Zmluvná pokuta patrí medzi zabezpečovacie prostriedky používané v
obchodnom aj občianskom práve. Predstavuje sankčný prostriedok používaný pri neplnení záväzkov
v obchodných vzťahoch. Úprava zmluvnej pokuty v § 300 až 302 Obchodného zákonníka nadväzuje
na základnú úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku, ale zároveň obsahuje podstatné zmeny pre

obchodné vzťahy. Obchodný zákonník pri právnej úprave zmluvnej pokuty vychádza z objektívneho
princípu a upravuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti bez
možnosti liberácie (tzv. absolútna zodpovednosť). Výsluchom žalovaného a svedkov bolo preukázané
a táto skutočnosť nebola sporná, že žalovaný dňa 16.3.2020 opustil pracovisko a ukončil poskytovanie
prác pre žalobcu, čím porušil zmluvne dohodnutú povinnosť - bod 3. 1. zmluvy tým, že dohodnuté práce

vykonával na mieste a za podmienok uvedených v predmetnej zmluve len v období od 20.1.2020 do
16.3.2020,tedapočnúcdňom17.3.2020(aždo31.12.2020)ukončilposkytovanieprácpreddohodnutým
časom. Žalovaný sa počas konania bránil, že dňa 15.3.2020 spolu s ďalšími 5-timi kolegami telefonoval
s konateľom žalobcu a že sa dohodlo, že všetci sa kvôli pandémii ochorenia COVID-19 vrátia na
Slovensko. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že konateľ žalobcu

mu dňa 15.3.2020 dal súhlas na opustenie pracoviska a ani to, že s ním telefonicky komunikoval. Toto
tvrdenie žalovaného konateľ žalobcu jednoznačne poprel. Podľa jeho tvrdenia im povedal, že v žiadnom
prípade nech zo stavby neodchádzajú, že stavba sa nezatvára, nech ostanú na mieste. Sľúbil im, že
zavolá stavbyvedúcemu z Fibercomu, t. j. vedúcemu stavby, pre ktorú pracovali a spýta sa ho, čo sadeje. Povedal im, aby v pondelok riadne všetci nastúpili do práce. V pondelok mu prišlo upozornenie,
že nikto neprišiel do práce a že jeho firma bude sankcionovaná podľa dohodnutých platných zmlúv,
ktoré mal podpísané s nemeckou firmou K.. Žalobca namiesto nich objednal druhú externú firmu, ktorú

musel zaplatiť a dňa 23.3.2020 nastúpil do práce aj on osobne spolu s E. F. a pánom C.. Uviedol, čo
potvrdili aj svedkovai, že normálne vycestovali z domu, každý zo svojho bydliska, išli jedným autom,
prešli cez hranice a akurát sa ich pýtali, kde idú a načo. Stavba fungovala ďalej, v Nemecku neboli žiadne
obmedzenia, žiadne rúška, nič. Žalovaný, A., J. B. a B. B. sa už viac na stavbu nevrátili, ale H. a I. sa
asi po mesiaci vrátili a pokračovali ďalej v práci. Tvrdenie žalovaného nebolo preukázané ani výsluchom

svedkov, ktorí vo svojich výpovediach nepotvrdili, že konateľ žalobcu dal ústny súhlas na opustenie
pracoviska žalovanému, príp. ostatným, ktorý pracovali na stavbe so žalovaným. Okrem svedka B. B.
všetci zhodne vypovedali, že nepočuli to, aby pán D. povedal, že môžu opustiť Nemecko, resp. stavbu.
B. B., ktorý bol ako svedok vypočutý posledný, uviedol, že pán D. mu na konci dlhého rozhovoru v zlosti
povedal, ta choďte, čiže uviedol úplne inú verziu, ktorá nepodporuje nikoho z ostatných svedkov, ktorí
vypovedali, že konateľ žalobcu im súhlas nedal. Bolo preukázané, že žalovaný dňa 31.3.2020 doručil

žalobcovi výpoveď, avšak táto výpoveď bola doručená až o 2 týždne po tom, čo žalovaný ukončil práce
a odcestoval na Slovensko s tým, že do dňa 30.4.2021 plynula žalovanému výpovedná doba, počas
ktorej sa žalovaný na stavbu nevrátil, a to aj napriek mailu žalobcu zo dňa 3.4.2020, ktorým ho žalobca
upozornil na odstránenie vád. Bolo normálne, že žalobca vyzval žalovaného na výkon práce v zmysle
Zmluvyč.03/2020,nakoľkozmluvazaväzovalažalovanéhopracovaťajpočasplynutiavýpovednej doby.

Nebolo
SK-6Cb/4/2021
-13-

sporné, že žalovaný napriek tomu, že zmluvný vzťah trval v rámci behu výpovednej doby, nevykonával

prácu, na stavbu sa viac nedostavil, ani vady neodstránil a preto bol žalobca nútený vady odstrániť
prostredníctvom externej firmy, ktorej musel uhradiť náklady, o čom predložil aj faktúru za tieto
pochybenia. Žalovaný teda porušoval Zmluvu č. 03/2020 a nevykonával prácu počas plynutia
výpovednej doby, a to aj napriek tomu, že už vedel, že v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie
na Slovensku sa hranice s Nemeckom nezatvorili a na stavbe sa pracovalo bez problémov ďalej.

Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný porušil bod 8. 1. zmluvy a preto mu vznikla povinnosť
uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

45. Pretože žalovaný svoj peňažný záväzok žalobcovi včas nezaplatil, dostal sa do omeškania s jeho
plnením a preto súd žalobcovi priznal v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj požadovaný 9

% úrok z omeškania ročne zo sumy 3 000 eur od 6.8.2021, t. j. dňom nasledujúcim po dni doručenia
žaloby žalovanému. Súd žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov podľa citovaných zákonných
ustanovení.

46. Súd len podotýka, že okolnosti, za ktorých žalovaný porušil zmluvné povinnosti, by sa javili ako

dôvody na uplatnenie moderačného práva podľa § 301 Obchodného zákonníka, ktorý dáva súdu
možnosť, nie povinnosť, uplatniť vo vzťahu k zmluvnej pokute moderačné právo. Bolo však na strane
žalovaného, aby sa moderácie zmluvnej pokuty domáhal, keďže súd nemôže uplatniť moderačné právo
zo svojej iniciatívy. Žalovaný však počas konania a v záverečnom návrhu argumentoval stále len
neplatnosťou zmluvnej pokuty a nie neprimeranosťou.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd priznal vo výroku II. rozsudku náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

SK-6Cb/4/2021
-14-

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.