Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/43/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209516

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8Csp/43/2023

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom 090 32 Vyšná Olšava 16, zastúpený advokátom JUDr. Danielom Tarbajom, Zámocká 525/28,
091 01 Stropkov IČO: 53 450 345, proti žalovanému 365.bank, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava – Nové mesto, IČO: 31 340 890, zastúpený advokátskou spoločnosťou Advokátska
kancelária Relevans s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o
primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

8Csp/43/2023

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8Csp/43/2023

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.386,49 Eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2Csp/47/2022 bol
ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný. Žalovaný (vtedajší žalobca) si v pôvodnom upomínacomkonaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/961/2021 a následne v konaní na OS Svidník
sp. zn. 2Csp/47/2022 uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 19 262,94 Eur (úverová istina 13.864,88
+ zmluvný úrok 5.398,06) s príslušenstvom zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1855370948 zo

dňa 3.9.2018. Nárok žalovaného v základnom konaní v celom rozsahu poprel. Žalovaný následne
vzal žalobu v celom rozsahu späť a Okresný súd Svidník uznesením č.k. 2Csp/47/2022-107 zo dňa
19.4.2023 konanie zastavil. Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj
„PFZ“) za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní podľa ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pri nároku

na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle tohto ustanovenia postačuje samotná hrozba ujmy.
V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame
naplnenie hrozby tým, že žalovaný uplatnil pohľadávku na súde žalobou o zaplatenie. Za primeranú
výšku finančného zadosťučinenia považuje sumu vo výške 1.386,49 Eur, čo predstavuje 10 % zo
sumy žalovanej istiny, pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným
objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma,

o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. K podmienkam priznania
PFZ po zastavení základného konania, analogicky s upomínacím konaním, ak žalobca nepodal návrh
na pokračovanie konania a súd konanie zastavil, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 22Co/98/2019 zo dňa 21.11.2019.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.9.2023 uviedol, že finančné zadosťučinenie
nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Zákonné ustanovenie § 3
ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov nemožno vykladať tak, že právo na
primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa presvedčenia súdu (OS Martin, sp. zn. 10Csp/59/2017) je ho

nutné vykladať tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá
spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Na
to, aby sa mohol žalobca domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné, aby
mal v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade o určení neprijateľných zmluvných podmienok.
Bez existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia nie sú splnené podmienky na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia. Žalobca výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil
a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, (sp. zn. 3Obo 147/2007, 6Obo 302/2006) z ktorého vyplýva, že je treba mať na zreteli, že finančné
zadosťučinenie a jeho výška má byť „kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel“,
resp. „prihliadne sa aj na to, aby náhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý musel

žalobcatýmtokonanímžalovanéhostrpieť“.Inakpovedané,jetrebazrozumiteľneuviesť,čiaktorépráva
žalobcu ako spotrebiteľa boli porušené jeho postupom a posudzovanou úverovou zmluvou v danom,
konkrétnom prípade. Nárok na primerané financˇné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však
neznamená ľubovôľu súdu. Podľa neho nie je postačujúce pokiaľ žalobca navrhuje určitú sumu PFZ,
avšak túto požadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo

mať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu.
Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 27.10.2023 uviedol, že inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia má mať charakter sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi

postupoval v rozpore so zákonom. Sofistikovaný postup žalovaného, ktorý skúšajúc súdnu moc si
uplatňuje nedôvodnú pohľadávku, je prejavom dôvodnosti žaloby na priznanie PFZ. Skutočnosti, ktoré
uviedol, evidentne preukazujú, že v súdnom (základnom) konaní bol preukázateľne úspešný. Vo vzťahu
k výkladu ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Vo vzťahu k nároku na PFZ v prípade zastavenia

základného konania po späťvzatí žaloby poukázal na nález Ústavného súdu SR z 21.09.2022, č. k.
II. ÚS 328/2022-41 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023.
Taktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/132/2019-84 zo dňa 28.05.2020,
č.k. 3Co/34/2019-72 zo dňa 11.06.2019. Akceptovaním právneho záveru žalovaného by strácal inštitút
primeranéhofinančnéhozadosťučineniasvojodradzujúciúčel.Ustanovenie§3ods.5zákonaoochrane

spotrebiteľa v žiadnom prípade neustanovuje exaktne podmienku, aby bol spotrebiteľ povinný z pozície
žalobcu na súde domáhať sa ochrany svojich práv. Poukázal na to, že v základnom konaní sa žalovaný
snažil súdne konanie využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že táto
jeho snaha bola nedôvodná a špekulatívna, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných rovnakýchsúdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v ktorých už bol so svojimi právnymi názormi
neúspešný. Poukázal na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali
primerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo

v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť, uplatnená. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaný sa na jeho úkor pokúsil bezdôvodne obohatiť a na to, že súdu je z jeho
rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva
na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanej, tento neustále
používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať.

5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 27.11.2023 uviedol, že nie je mu jasné, z čoho vychádzal žalobca pri
určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada od neho sumu 1.386,49 Eur. Túto výšku žiadnym
spôsobom neodôvodnil a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Nijakým spôsobom
nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

7. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 3.9.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
1855370948, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa žalobca
zaviazal vrátiť v 96. mesačných splátkach vo výške 242,97 Eur.

8. Zo spisu OS Svidník 2Csp/47/2022 súd zistil, že žalovaný dňa 28.7.2022 podal žalobu proti žalobcovi
v postavení žalovaného a žiadal, aby tento bol zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 13.837,80 Eur,
vyčísleného zmluvného úroku z istiny vo výške 5.398,06 Eur, vyčísleného zákonného úroku z omeškania
vovýške46,27Eura835,61Eurazákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške5%ročnezosumy13.837,88
Eur od 25.3.2021 do zaplatenia. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica

dňa 22.9.2021 pod sp. zn. 37Up/961/2021. Žalobca podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, ku
ktorému sa žalovaný vyjadril a následne bolo vo veci vytýčené pojednávanie. Žalovaný v postavení
žalobcu písomným podaním zo dňa 17.4.2023 zobral žalobu v tejto veci v celom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 19.4.2023 sp. zn. 2Csp/47/2022 – 107 konanie
vo veci zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2023.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde

proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny
stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len
jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov, poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa, uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie upierať
spotrebiteľovi práva podľa § 3.

11...Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 1855370948, ktorú uzavrel so žalobcom v postavení dlžníka dňa 3.9.2018 podal na Okresný
súd Banská Bystrica žalobu, ktorou sa v upomínacom konaní domáhal voči žalobcovi v postavení
žalovaného zaplatenia sumy 13.837,88 Eur s prísl. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.9.2021

platobný rozkaz sp. zn. 37Up/961/2021, proti ktorému žalobca podal odpor, ku ktorému sa žalovaný
vyjadril. Na vyjadrenie žalobcu k jeho vyjadreniu k odporu, ktoré mu bolo dourčené dňa 21.2.2023
žalovaný reagoval späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu a súd konanie zastavil. Súd má z toho
dôvodu za to, že žalovaný bol v tomto konaní, ktoré sa následne viedlo na OS Svidník pod sp. zn.
2Csp/47/2022 úspešný.

12. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola
neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančnéhozadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané
finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže,

že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je
spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením
povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné
uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné
zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú

(možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný si uplatnil svoje právo na
Okresnom súde Banská Bystrica a následne na Okresnom súde Svidník. Na súde si žalobca úspešne
uplatnil porušenie jeho práva. Žalobca bol ako dlžník vystavený nároku zo strany veriteľa na zaplatenie
toho, čo podľa zákona by žalovanému ako veriteľovi neprislúchalo. Žalobca ako dlžník úspešne uplatnil
svoju obranu, poukázal na porušenie jeho práv zo strany veriteľa, preto úspech v súdnom konaní pod sp.
zn. 2Csp/47/2022 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

13. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s

právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch a prípade iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie
žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet

dodávateľa.

14. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek

problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

15. V danom spore mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica sp.zn. 37Up/961/2021 v dôsledku procesnej obrany žalobcu došlo k zastaveniu

konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom upomínacom konaní bol dňa 22.9.2021 vydaný na
základe návrhu žalovaného platobný rozkaz sp. zn. 37Up/961/2021, ktorým súd žalobcu zaviazal na
zaplatenie 13.864,88 eur s príslušenstvom.

16. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalobca odpor, ktorý odôvodnil tým, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.9.2018 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 4.4 v časti
4 – Práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 6.3 časti 6. – záverečné ustanovenia a zároveň
neobsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/ a h/ Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu preto poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Taktiež má za to, že žalovaný

v tomto konaní žiadnym spôsobom neskúmal bonitu dlžníkov, čím hrubo porušil svoju povinnosť
postupovať s odbornou starostlivosťou. V dôsledku podaného odporu žalobcu, bol žalovaný výzvou zo
dňa 13.7.2022 vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému odporu v lehote 15 dní s tým, že môže v tej istej
lehote navrhnúť pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Žalovaný sa
k podanému odporu vyjadril a zároveň navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom okresnom súde,

po vyjadrení žalobcu k jeho vyjadreniu listom zo dňa 30.9.2022 zobral žalovaný následne žalobu späť
a žiadal konanie zastaviť.

17. Nie je tak pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby. Išlo
o úspešnú žalobcu voči nároku žalovaného. Nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa
spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a
z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil
svoje spotrebiteľské práva.18. Za úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je
potrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané rozhodnutie vo veci

samej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania(na podklade
späťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy
ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky
(z materiálneho hľadiska) úspešný (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Cdo/173/2022 z 25.04.2023).

19. Otázka nároku na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa, v rovnakej procesnej situácii ako
v prejednávanom prípade, teda pri zastavení konania v rámci upomínacieho konania po podaní odporu
spotrebiteľom a následnej pasivite dodávateľa, bola
riešená aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/98/2019 z 21.11.2019 na ktorý žalobca
poukázal a tento rozsudok spoločne so žalobou predložil. Zo záverov predmetného rozsudku je zrejmé,

že pokiaľ sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

20. Pokiaľ by spotrebiteľ nepodal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý mu bol doručený, takýto platobný
rozkaz by sa stal právoplatným a bol by titulom pre výkon rozhodnutia, čo by nepochybne negatívne
ovplyvnilo majetkovú sféru žalobcu. Nemožno súhlasiť so záverom, že meritórne nebolo vyslovené to,
či predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, že nedošlo ku konštatovaniu porušenia
práv spotrebiteľa. Pokiaľ mal žalovaný za dôvodné preukazovať tieto skutočnosti, mohol pokračovať

v pôvodnom konaní a nezobrať žalobu späť bez uvedenia dôvodu čo však neučinil, čím jednoznačne
zavinil situáciu, kedy bol spotrebiteľ úspešný a svojím aktívnym konaním pred súdom (podaním odporu
a vyjadrenia) splnil podmienku vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Nemožno priznať
dodávateľovi možnosť, aby tento sa obrátil na súd, vyčkávajúc prípadnú pasivitu spotrebiteľa a v
opačnom prípade by sa snažil vyhnúť povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Takéto

konanie je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa a je v rozpore s cieľom, ktorý bol sledovaný pri
prijímaní ustanovení o primeranom finančnom zadosťučinení. Práve cieľom tohto inštitútu je odradiť a
zároveň sankcionovať dodávateľa v spotrebiteľských veciach, aby sa domáhal súdnou cestou svojich
nárokov bez prípadnej sankcie v prípade, že nie je úspešný (porovnaj v obdobnej veci žalovaného za
rovnakej procesnej situácie (zastavenie upomínacieho konania) rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 13CoCsp/31/2023 z 13. 09. 2023.

21. Niet preto pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby.

22. Z vyššie uvedeného poukazujúc na citovanú judikatúru mal súd za jednoznačne preukázané, že v

konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 37Up/961/2021 si žalobca bez akejkoľvek
pochybnosti úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv, tak ako to vyžaduje § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa.

23. Spotrebiteľ, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa

priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/34/2018 z 26. 06. 2018, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/142/2018 z 15.11.2018). Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na
základe ktorého by žalobcovi
ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.

24. Neobstojí v danom prípade argumentácia žalovaného o nutnosti preukázať, že žalobcovi ako
spotrebiteľovi v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi vznikla určitá ujma. Jediným predpokladom, ktorý zákon vyžaduje totiž je, že súd judikuje

v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva, pretože účelom finančného zadosťučinenia
je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskej zmluve, nie zaťažiť
spotrebiteľa dôkazným bremenom preukazovať skutočnú existenciu ujmy pre priznanie finančnéhozadosťučinenia, pričom preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy je tu spravidla nereálne (porov.
Rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017).

25. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.

26. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak

sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne
podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak
stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok
KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196).
27. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Túto sumu

považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako
spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj
sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ,
teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa

priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma
v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany
svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky
zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

28.Nemôžebyťpochýbotom,žesúdnekonaniepredstavujeprebežnéhospotrebiteľastresovúsituáciu,
naviac, ak si nemôže byť istý želateľným výsledkom. Žalobca na ochranu svojich práv a svojou aktivitou
dosiahol v konaní úspech proti profesionálovi, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušovaného práva spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na
primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi.

30. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou

úvahou. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania,
satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval finančné plnenie,
na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť podanou žalobou. Súd
preto považoval primeranú výšku finančného zadosťučinenia s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného
do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal, vystavil ho

stresovým situáciám a hrozbu sociálno- ekonomickej tiesne. Súd preto považoval za primeranú výšku
finančného zadosťučinenia sumu 500,- Eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva
žalobcu ako spotrebiteľa.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa

pomeru úspechu strán konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej súd priznal
nárok na plnú náhradu trov konania (100%). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

8Csp/43/2023

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi
vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 21. mája 2024

JUDr. Mária Tvrdíková
sudca