Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. máj 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207373
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3122207373.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom

Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Mýtna 48, 810 07 Bratislava, IČO 37 927 795 proti žalovaným 1/ MK Zvar s.r.o. so sídlom
Slivková 770/10, 972 46 Čereňany, IČO 47 417 501 a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX
D., zast. LEGALINK s.r.o., Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO 50 990 365,
o zaplatenie 5 897,04 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5 897,04 € so
6% ročným úrokom od 29.11.2019 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 19,66 €, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a spoločne a nerozdielne náhrada 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovaným 1/, 2/ domáhal spoločne a nerozdielne zaplatenia zmenkovej
sumy 5 897,04 € so 6% ročným úrokom od 29.11.2019 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 19,66
€ a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že jeho právny predchodca, spoločnosť Československá
obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, uzatvoril so žalovaným
1/ dňa 20.12.2016 zmluvu o EÚ investičnom úvere č. 9197299M, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 10 000,- €, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť formou

zmluvne dojednaných splátok á 167,- € mesačne. Žalovaný 1/ neplnil svoje platobné povinnosti,
vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu dňa 15.07.2019
vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru za splatnú a vyzval žalovaného 1/ na jej zaplatenie. Na
účely zabezpečenia všetkých nárokov veriteľa zo zmluvy o úvere žalovaný 1/ dňa 20.12.2016 vystavil
na rad právneho predchodcu žalobcu blankozmenku, ktorá v čase jej vystavenia nebola vyplnená
v údaji o zmenkovej sume a v dátume splatnosti zmenky. Žalovaný 1/ spolu so žalovaným 2/ ako
avalom zo zmenky udelili podľa čl. II bod 2 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/

D1 právo právnemu predchodcovi žalobcu na vyplnenie blankozmenky v chýbajúcich údajoch, ak
nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. II ods. 1 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve
č. 9197299M/D1. Nakoľko pre neplnenie zmluvných povinností žalovaným v I. rade zo zmluvy o
úvere došlo k vyhláseniu úveru za splatný, právny predchodca žalobcu v súlade s podmienkami
dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1 vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke,
a to nasledovným spôsobom: zmenková suma 5 897,04 € a dátum splatnosti zmenky 28.11.2019.
Vyplnenie blankozmenky o chýbajúce údaje právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným listom zo

dňa 28.11.2019. Zmenku indosoval v prospech žalovaného. Na zmenku nebolo doteraz nič zaplatené.

1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: vlastná zmenka na sumu 5 897,04 € vystavená 20.12.2016
žalovaným 1/ a avalovaná žalovaným 2/, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 17.07.2019,vrátane doručenky, oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 28.11.2019, vrátane doručeniek,
výpis z úverového účtu, Zmluva o EÚ investičnom úvere č. 9197299M zo dňa 20.12.2016, Dohoda
o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1 zo dňa 20.12.2016.

2. Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2023 poukazovali
na to, že žalobca žiadnym hodnoverným, resp. preskúmateľným spôsobom nepreukázal, že mu
dlžia žalovanú sumu. Žalobca doposiaľ nepreukázal, z čoho pozostáva istina pohľadávky, ktorú si v
tomto konaní uplatnil. Rovnako nepreukázal, koľko žalovaní spolu zaplatili na úver. Mali zato, že je

povinnosťou žalobcu dôkazné bremeno na jeho strane preukázať, resp. predložiť nespochybniteľné
dôkazy, svedčiace o opodstatnenosti jeho nároku čo do základu a výšky. V tejto súvislosti poukazovali
na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu Košice č.k. 9Co/385/2016-111 zo dňa 25.05.2017, ktorý potvrdil
záver prvostupňového súdu, že „Bolo preto povinnosťou žalobcu a dôkazné bremeno na jeho strane ...,
predložiť nespochybniteľné dôkazy svedčiace o opodstatnenosti jeho nároku čo do základu a výšky...
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku nepredložil žiadny prehľad o

úhradách, kartu klienta, ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré splátky žalovaný uhradil
a ktoré v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi neuhradil.“
Žalovaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Namietali tiež spotrebiteľský charakter vo
vzťahu k žalovanému 2/. Uviedli, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmenkovej
sumy podľa predloženej zmenky. Zmenku nadobudol rubopisom od pôvodného veriteľa spoločnosti

ČSOB, a.s.. Mali zato, že terajší majiteľ zmenky, teda žalobca, pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Žalobca si bol vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje
spotrebiteľské úvery spotrebiteľom, a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenky
uplatniť, keďže by tým porušil zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a súd by pôvodnému
majiteľovi zmenky jeho zmenkový nárok uplatnený v tomto konaní pravdepodobne nepriznal. Záver

o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného odôvodňujú nasledovné skutočnosti: 1. v
texte zmenky sú ako vystavitelia uvedené fyzické osoby s rodným číslom, čo zakladá minimálne
pochybnosti o dobrej viere nadobúdateľa zmenky pri jej rubopisovaní, keďže si musel byť vedomý,
že k tejto zmenke patrí aj ,,spotrebiteľská“ zmluva; 2. ďalej samotný pôvodný zmenkový veriteľ, na
ktorého rad sa malo plniť, je subjektom poskytujúcim úvery s celoslovenskou pôsobnosťou a hlavne

známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami. Bez ohľadu na to, že žalobca konal na škodu žalovaného
pri nadobúdaní zmenky, a teda sú prípustné kauzálne námietky, žalovaní 1/, 2/ uviedli, že konajúci
súd by nemal postupovať príliš formalisticky a mal by rozlišovať situáciu, kedy zmenka vznikla zo
vzťahu spotrebiteľského, alebo obchodnoprávneho. V prípade spotrebiteľov nemožno odhliadnuť od
ich špecifických záujmov a postavenia. Je potrebné uviesť, že konajúci súd by sa dopúšťal výkladovej

svojvoľnosti, ak by napriek tomu, že nezistí, že žalobca konal na škodu žalovaných, neriešil kauzálne
vzťahy zmenky v spotrebiteľských veciach resp. podmienky vzniku samotnej zmenky. Je spoločensky
potrebné, aby súdy vedeli a zisťovali, či zmenka vznikla zo spotrebiteľského vzťahu alebo nie. V tejto
súvislosti žalovaní 1/,2/, že Ústavný súd ČR vyriešil otázku prísnej formálnosti zmeniek v prospech
spotrebiteľov, kedy v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 980/13 zo dňa 17.7.2014 uviedol

nasledovné: „Obecný soud se ústavní stížností napadeným rozsudkem dopustil výkladové „svévole“,
jestliže za základ svého rozhodnutí pojal závěr, že pokud v daném případě nebyla naplněna dispozice
ustanovení § 17 zákona směnečného a šekového, tj. pokud majitel směnky nejednal vědomě na škodu
dlužníka, nelze ke kauzálním námitkám stěžovatele přihlížet. Ústavní soud netoleruje orgánům veřejné
moci a především obecným soudům přehnaně formalistický postup za použití v podstatě sofistikovaného

odůvodňování zřejmé nespravedlnosti.“ a náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa
18.7.2013: ,, Ústavní soud si je vědom přísné formálnosti směnečného práva, nicméně nelze přihlížet
vzniku takové "právní" praxe, v jejímž důsledku dochází k využití, resp. zneužití směnečných institutů
v neprospěch jedné ze smluvních stran. Samotná formálnost směnečného práva přitom nemůže být
zjevně argumentační základnou, z níž by obecné soudy při posuzování takových případů vycházely.

Důvodem je zde především ta skutečnost, že je to právě směnečné právo, jehož základní principy
či instituty jsou zneužívány. Bez existence legislativních mechanismů, umožňujících zabránit výše
nastíněným postupům, je na obecných soudech, aby ve své činnosti hledaly taková východiska, jež
zneužívání práv zabrání.“ Je potrebné odmietnuť úvahy žalobcu ohľadom výhradnej aplikácie zákona
191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový na daný vzťah, keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.

V danom prípade, podľa aktuálnej judikatúry Ústavného súdu ČR, sa súdy majú zaoberať kauzou
zmenky resp. podmienkami jej vzniku, bez ohľadu na preukázanie podmienok podľa § 17 uvedeného
zákona. Prísna formálnosť zmenky v spotrebiteľských veciach nie je na mieste a je potrebné ochrániť
odporcu pred zneužívaním práva v prospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaní 1/, 2/ trvali natom, že súd by sa mal zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného
2/. Mali zato, že žalobca sa nemôže brániť ustanovením § 17 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a
šekový. Na tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky,

a to konkrétne § 4 odsek 7 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (porov. § 25 ods. 5 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Podľa §
4 ods. 7 uvedeného zákona, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa,
ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V súvislosti s poskytovaním úveru od

spotrebiteľa alebo inej osoby si musí veriteľ (banka - pôvodný vlastník zmenky) počínať tak, aby boli
zachované všetky práva spotrebiteľa. Rubopisom boli porušené práva žalovaného, keďže dochádza k
odnímaniu práv spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľovi - žalovanému nie sú zachované
všetky práva podľa § 4 odsek 7 zákona. Citované znenie ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Žalovaní 1/, 2/ boli toho
názoru, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade,

ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto
pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného musí mať prednosť ochrana práv
spotrebiteľa. Na základe uvedeného mali zato, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky je v zmysle §
53 ods. 1 OZ neprijateľnou podmienkou, a preto ako taká neplatná (§ 53 ods. 5 OZ).

Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená v zmluvných dokumentoch, teda formulári
(predtlačený obsah), ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich
ovplyvniť. Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie
práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná

podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 OZ. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom práve
blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008. Najvyšší súd v danom
prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy (Dohody o vyplňovacom práve zmenky) nemohlo
žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti

podmienok účastníkov zmluvy. V tejto súvislosti poukazovali aj na rozhodnutie ESD č. C 419/2011 zo
dňa 14.03.2013 (D. C. proti E. F.). V tomto konaní napriek tomu, že boli uplatnené práva zo zmenky,
skúmal súd aj postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list Európskej komisie z 25.04.2013
pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva EÚ. Poukazuje sa na praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých

podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.
Dohodu o vypĺňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti

úverovej zmluvy, dodržania podmienok vzniku zmenky, platnosti dohody o vyplňovacom práve, ako
aj posudzovania kauzálnych vzťahov. A v neposlednom rade aj aplikácii zákona o spotrebiteľských
úveroch, dôsledkom čoho boli porušené práva žalovaného, keďže dochádza k odnímaniu jeho práv ako
spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľovi - žalovanému nie sú v tomto konaní zachované
všetky práva podľa § 4 odsek 7 zákona. Preto boli toho názoru, že takýto postup žalobcu nemôže

požívať právnu ochranu. Aj naďalej boli však toho názoru, že je potrebné zamietnuť návrh v celom
rozsahu, nakoľko je v rozpore so zákonom, konkrétne § 4 ods. 7 Zákona. Zároveň mali pochybnosti
o výške zmenkovej sumy, vpísanej do zmenky samotnej, keďže, podľa ich názoru, nespĺňa zákonné
podmienky podľa zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Teda jej
výškajevrozporesozákonom.Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostinavrhli,abysúdpovykonanom

dokazovanívyhodnotilzmenkuuplatnenúvtomtokonaníakouplatnenúvrozporesozákonomadobrými
mravmi. Ak norma vnútroštátneho práva pripúšťa ako výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, tak i ten menej
priaznivý, eurokonformným aj ústavne konformným môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší
a je preto nevyhnutné odmietnuť formalistickejší prístup vyvodzujúci kritérium pre určenie príslušnosti
výlučne z povahy inštitútu uvedeného v žalobe za základ žalobou uplatneného nároku (ktorým inštitútom

je v príslušných súvislostiach zmenka), ale naopak pred uplatnením takéhoto kritéria treba vylúčiť
možnosť, že opretím žaloby výlučne o istý právny inštitút sa tu môže zastierať prvotný spotrebiteľský
charakter vzťahu (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. júna 2013 č. k. 10 Ncb/16/2013-15).
Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a vo výroku dalokresnémusúdupodnetnazastavenieexekúcievcelomrozsahu.Tým,žesadohodaovyplnenízmenky
stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, plne sa na ňu musí aplikovať ochrana spotrebiteľa
pred neprijateľnými podmienkami v rámci pravidiel verejného poriadku (čl. 50 uznesenie súdneho dvora

C-76/10;„vždyzakaždýchokolností“).Prvostupňovýsúdzmenkovýúroksprávnetakejtosúdnejkontrole
podrobil. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu pravidiel súdnej kontroly. Odvolací súd takto vykladá
generálnu klauzulu v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS. Odvolací súd považuje za nesprávne, ak by mal súd najprv v rozpore s právom Európskej únie
týkajúcim sa ochrany pred neprijateľnými podmienkami pripustiť poškodenie spotrebiteľa so zreteľom na

abstraktné prvky zmenky a po poškodení mu následne poskytnúť ochranu. Takáto prax by bola zjavne v
rozpore s princípom prednosti práva EÚ (rozsudok Simmenthal). Ak by sa členský štát mal držať floskúl
o potrebe (sankčného) „tlaku na dlžníka“ a v tomto význame obhajovať neprimerané sankcie, nemala
by žiaden význam ani smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v časti odporúčania transponovať neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája

2011 č. k. 6CoE 69/2011 ). Okresný súd však dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných
obchodných podmienkach nebankovej spoločnosti posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je od počiatku neplatná, a preto nebanková spoločnosť nebola vôbec oprávnená zmenku vyplniť a ani
si nárok z tejto zmenky uplatniť na rozhodcovskom súde. Súd všeobecne ustálil, že potom, ako súd
dospejekzáveruoneprijateľnostizmluvnejpodmienky,jejehoúlohou,abyuplatňovaniutakejtozmluvnej

podmienky zabránil. Okresný súd uzavrel, že ak nebanková spoločnosť na svojom nároku trvá, môže si
ho na súde opätovne uplatniť, avšak nie ako nárok zo zmenky, ale ako nárok z uzavretej spotrebiteľskej
zmluvy o úvere (rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V z 1. marca 2011 č. k. 37Er/7273/2010).
Záverom žalovaní 1/, 2/ uviedli, že zmenka, ktorá bola vystavená nad sumu dlžnej sumy ku dňu
vyhlásenia splatnosti úveru spolu s budúcimi splátkami istiny neplatná, keďže nezodpovedá výške

záväzku, ktorý zabezpečuje. Žalobca si uplatnil nad rámec aj budúce splátky úrokov, ktoré vymáha
prostredníctvom zmenky. V prípade, ak by právny predchodca žalobcu vypísal zmenkovú sumu ihneď
pri podpise zmluvy o úvere, je táto zmenková suma vypísaná v rozpore so zákonom, nakoľko v čase
vzniku záväzku žalovaného, žalovaný nebol povinný uhradiť takúto sumu. Vyššie uvedené potvrdzuje
aj skutočnosť, že veľká časť splátok je premlčaná. Na základe uvedeného teda vypísanú zmenkovú

sumu tvoria aj premlčané splátky. Žalovaní 1/, 2/ mali zato, že boli porušené práva žalovaného ako
spotrebiteľa, a taktiež bola zmenka vyplnená v rozpore so zákonom, čo zakladá jej neplatnosť.

3. Žalobca sa na pojednávania dňa 22.11.2023 a 26.04.2024 a žalovaní 1/, 2/ na pojednávanie
dňa 26.04.2024 nedostavili, hoci doručenie predvolaní mali riadne a včas vykázané, o ich odročenie

nežiadali, svoju neúčasť vopred ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania a pracovnej vyťaženosti.
Súd nezistil dôležitý dôvod pre odročenie uvedených pojednávaní v zmysle § 183 ods. 1, 2 CSP.
Vzhľadom k tomu súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu na pojednávaní dňa
26.04.2024avneprítomnostižalobcunapojednávanídňa22.11.2023,pričomžalovaní1/,2/aichprávny
zástupca sa zúčastnili pojednávania dňa 22.11.2023.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba, originál vlastnej zmenky na sumu 5 897,04 €
vystavená 20.12.2016 žalovaným 1/ a avalovaná žalovaným 2/, oznámenie o zosplatnení úveru
zo dňa 17.07.2019, vrátane doručenky, oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 28.11.2019,
vrátane doručeniek, výpis z úverového účtu zo dňa 28.11.2019, Zmluva o EÚ investičnom úvere

č. 9197299M zo dňa 20.12.2016, Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1 zo
dňa 20.12.2016, písomné vyjadrenia žalovaných 1/, 2/ zo dňa 03.03.2023, 20.11.2023, 28.02.2024,
písomné vyjadrenia žalobcu doručené súdu 22.11.2023, 25.04.2024, rozsudok Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 3CbZm/600/2015-422 zo dňa 17.05.2022, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2CoZm/20/2019-400 zo dňa 15.06.2021, Opakované výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa

25.05.2017,30.03.2017,prehľadpohybovnabankovomúčtezaobdobie01.01.2016-01.02.2024,výpisy
z bankového účtu za obdobia 15.12.2016-31.12.2016, 01.01.2017-31.12.2017, 01.01.2018-31.12.2018,
01.01.2019-31.12.2019, Výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 28.07.2021, 04.09.2023, 15.02.2023,
14.03.2017, 05.03.2019, 09.05.2017, Žiadosti o vyrovnanie debetného zostatku zo dňa 06.10.2017,
06.02.2018, 06.06.2017, 06.03.2019, Upomienka zo dňa 25.04.2017.

5. Žalobca predložil v konaní originál vlastnej zmenky, ktorá obsahuje:
miesto vystavenia: Prievidza,
dátum vystavenia: 20. decembra 2016, ,zmenková suma: 5 897,04 €,
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu 5 897,04 € dňa 28.11.2019 na rad D. G. H., I., Michalská
18, 815 63 Bratislava, IČO 36 854 140,

splatné v D. G. H., I., adresa: Michalská 1/, 815 63 Bratislava,
"bez protestu",
Zmluva č. 9197299M,
zmenka je vystavená vystaviteľom: MK ZVAR s.r.o. so sídlom Slivková 770/10, 972 46 Čereňany, IČO
47 417 501, za ktorého ju podpísal jeho konateľ A. B.,

ako aval za vystaviteľa: A. B., bydlisko: C. XXX/XX, XXX XX D. a jeho rodné číslo a podpis.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis) zo dňa 27.07.2021, ktorým bola zmenka prevedená
na žalobcu.

6. Dňa 20.12.2016 uzavrela Československá obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140 ako veriteľ so
žalovaným 1/ ako dlžníkom Zmluvu o EÚ investičnom úvere č. 9197299M, na základe ktorej banka

poskytla žalovanému 1/ peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 10 000,- €, pričom
úver mohol byť čerpaný do 13.01.2017. Žalovaný 1/ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
v pravidelných mesačných splátkach po 167,- €, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho
mesiaca. Prvá splátka mala byť splatná 16.01.2017 a posledná splátka dňa 15.12.2021.

7.Dňa20.12.2016uzatvorilveriteľČeskoslovenskáobchodnábanka,a.s.,IČO36854140sožalovaným
1/ ako vystaviteľom a žalovaným 2/ ako avalistom Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č.
9197299M/D1 k blankozmenke č. 9197299M/B1, ktorou žalovaní 1/, 2/ udelili banke právo doplniť
blankozmenku v chýbajúcich údajoch o zmenkovej sume a splatnosti.

8.Oznámenímozosplatneníúveruzodňa17.07.2019oznámilveriteľČeskoslovenskáobchodnábanka,
a.s. žalovanému 1/ ako dlžníkovi, že pohľadávku zo Zmluvy o malom investičnom úvere č. 9197299M
vyhlásila dňom 15.07.2019 za splatnú.

9. Listami zo dňa 28.11.2019 oznámil veriteľ Československá obchodná banka, a.s. žalovaným 1/, 2/, že

doplnil predmetnú blankozmenku v údaji zmenkovej sumy 5 897,04 € a v údaji o splatnosti 28.11.2019.

10.1. Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, vlastná
zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

10.2. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,
pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o

indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),

odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a

zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

10.3. Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovizmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

10.4. Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.

10.5. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

10.6. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov, majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

10.7. Podľa čl. I § 30 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,
zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.

10.8. Podľa čl. I § 32 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,
zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

10.9. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov, majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

10.10. Podľa čl. I § 70 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,

zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.

10.11. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

10.12. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10.13. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.14. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.15. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10.16. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

10.17. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

10.18. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2021, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

10.19. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je
záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú
zmenkou. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej
majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Pre zmenkové záväzky je typická

ich samostatnosť. Zmenkoví dlžníci sú zaviazaní solidárne. Ustanovenie § 47 ods. 1 a ods. 2 zák. č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov oprávňuje majiteľa zmenky požadovať
plnenie zo zmenky aj voči zmenkovému ručiteľovi. Zmenkový ručiteľ môže byť vyzvaný na plnenie
bez toho, aby vopred bolo neúspešne požadované plnenie od zmenkového dlžníka. „Z ustanovení
§ 47 čl. I zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva solidarita záväzku zmenečného ručiteľa so záväzkom

zabezpečovaným (ako aj so záväzkami ďalších zmenkových dlžníkov) vo vzťahu k majiteľovi zmenky
(zmenkovému veriteľovi), v dôsledku čoho je vylúčená subsidiarita záväzku zmenečného ručiteľa vo
vzťahu k záväzku zabezpečovanému (teda vylúčenie požiadavky, aby bolo právo najskôr bezúspešne
uplatnené u dlžníka ručením zabezpečovaného záväzku ako predpoklad úspešného uplatnenia práva
proti ručiteľovi).“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06 z 10.11.2006).

12. Zmenkové ručenie je ručením sui generis, predpoklady, úprava a účinky ktorého sa riadia jedine
ustanovením zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov a pre ktoré
ani podporne neplatia Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1
čl. I. zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, zaplatenie zmenky

možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenkovým ručením. Zmenkové ručenie
predstavuje zvláštny právny prostriedok, ktorého najvýznamnejším znakom je to, že nesmeruje voči
presne definovanému veriteľovi, ale voči každému majiteľovi zmenky. Zmenkový ručiteľ (avalista) svojím
ručiteľským vyhlásením garantuje zaplatenie zmenkovej sumy všetkými dlžníkmi, ktorí sú už podpísaní
na zmenke v dobe, keď urobí svoje prehlásenie, takisto ako tými, ktorí sa dlžníkmi stanú v budúcnosti.

Nejde teda len o náhradníka hlavného dlžníka, ako je to u všeobecných zabezpečovacích prostriedkov
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Vôbec nejde o ručenie za osobu. Avalista
ručí za vyplatenie zmenky. Zaplatenie zmenky je zabezpečené zmenkovým ručením vo vzťahu k tomu,
kto je v danom čase zmenkovým veriteľom, to znamená voči majiteľovi zmenky. Avalista je samostatným
dlžníkom a osoba avaláta len určuje, aká je kvalita a výška jeho záväzku a aké je jeho postavenie

vyplývajúce zo zmenky. Nie je dlžníkom akcesorickým ako bežný ručiteľ, ale je dlžníkom samostatným,
pri postihu solidárnym so všetkými ostatnými dlžníkmi. Rozsudok Najvyššieho súdu SR Obdo V.27/98
z 19.09.2001). Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj
záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe na zmenke. Záväzok ručiteľa je záväzkom
akcesorickým ku zmenke ako listine a zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenkového záväzku,

pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník, za ktorého zmenku avaloval. Z ustanovenia §
32 ods. 2 zákona zmenkového a šekového možno dovodiť, že záväzok zmenkového ručiteľa je nezávislý
na záväzku zmenkového dlžníka, za ktorého zmenku avaloval a aj v prípade, ak by sa zmenkový
dlžník zbavil svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmenky preukázaním námietok, môže sa zmenkovýveriteľ úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/362/2005
z 01.11.2008). Zmenkový ručiteľ môže, podľa § 17 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisov, robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch

k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté,
k majiteľovi zmenky.

13. Z písomného vyhotovenia úverovej zmluvy je zrejmé, že dňa 20.12.2016 uzatvoril veriteľ
Československá obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140 so žalovaným 1/ ako dlžníkom Zmluvu o EÚ

investičnom úvere č. 9197299M, na základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý úver. Žalovaný 1/
MK Zvar s.r.o., IČO 47 417 501 je, podľa jeho výpisu z obch. registra, obchodnou spoločnosťou,
podnikateľom. Vzhľadom k tomu nie je Zmluva o EÚ investičnom úvere č. 9197299M zo dňa 20.12.2016
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. keďže nebola uzatvorená medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, nakoľko žalovaný nie je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. (nie je fyzickou, ale
je právnickou osobou – obchodnou spoločnosťou, podnikateľom) a pri uzatváraní a plnení predmetnej

úverovej zmluvy konal v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný 1/ vystavil predmetnú zmenku
ako podnikateľ, a preto v spore nebol preukázaný ani spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného 1/
z uvedenej zmenky v zmysle § 52 ods. 1, 4 Obč. zák..

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 2/ je konateľom žalovaného 1/, a bol ním i v čase

uzatvorenia uvedenej úverovej zmluvy, Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve k blankozmenke zo
dňa 20.12.2016, vystavenia predmetnej blankozmenky a vyplnenia žalovanej zmenky. Vzhľadom k tomu
v spore nebol preukázaný spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného 2/ zo žalovanej zmenky, ani
Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1 zo dňa 20.12.2016 v zmysle § 52 ods. 1, 4
Obč. zák.. I keď žalovaný 2/ podpísal predmetnú zmenku a Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve

č. 9197299M/D1 zo dňa 20.12.2016 v právnom postavení zmenkového ručiteľa ako fyzická osoba,
z výpisu žalovaného 1/ z obchodného registra z času vystavenia zmenky (20.12.2016) a uzavretia
označenej Dohody je zrejmé, že žalovaný 2/ bol v predmetnom čase konateľom vystaviteľa zmenky
MK Zvar s.r.o. (žalovaného 1/), pričom žalovaná zmenka bola vystavená, a Dohoda uzavretá, v rámci
podnikateľskej činnosti žalovaného 1/, a to konkrétne na zabezpečenie záväzku vzniknutého z jej

podnikateľskej činnosti (Zmluvy o EÚ investičnom úvere č. 9197299M). Účelom vystavenia a avalovania
žalovanej zmenky a uzavretia Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1 zo dňa
20.12.2016 teda nebolo uspokojenie vlastných súkromných žalovaného 2/. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný 2/ nepodpísal žalovanú zmenku a predmetnú Dohodu v právnom postavení spotrebiteľa
v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci

C-419/11. Vzhľadom k tomu súd nezistil rozpor žalovanej zmenky a Dohody o vyplňovacom zmenkovom
práve č. 9197299M/D1 zo dňa 20.12.2016 so zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, ani so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a teda z tohto dôvodu ani neplatnosť žalovanej

zmenkyaDohodyovyplňovacomzmenkovomprávevzmysle§39Obč.zák..Súdpodotýka,žežalovaná
úverová zmluva, Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ako aj predmetná zmenka sú z 20.12.2016.
Zákon č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľských úveroch bol účinný do 11.06.2010, teda jeho účinnosť skončila
ešte pred uzavretím uvedených zmlúv a vystavením žalovanej zmenky (20.12.2016), aj v dôsledku čoho
tiež nebolo možné v tomto prípade aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z.. Žalované zmenkové záväzky voči

žalovaným 1/, 2/ nemajú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.. Zmenka je cenný
papier bežne používaný v obchodnom styku. Vzhľadom k tomu súd v dôsledku vystavenia, obsahu a
uplatnenia žalovanej zmenky nezistil jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák..

15. V spore nebol preukázaný spotrebiteľský charakter žalovaných zmenkových záväzkov, ani

predmetnej zmluvy o úvere a dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke v zmysle § 52 ods. 1
Obč. zák., a preto súd posúdil ako neopodstatnené všetky námietky žalovaných 1/, 2/, ktoré vychádzali
z právneho postavenia žalovaného 1/ ako spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., ktoré v konaní
preukázané nebolo. Išlo o námietky týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53
Obč. zák., aplikácie zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, porušenia práv spotrebiteľa, skúmanie bonity spotrebiteľa

16. Žalovaná zmenka je splatná 28.11.2019, žaloba bola v tomto spore podaná 18.11.2022. Predmetom
tohto konania je zaplatenie žalovanej zmenky (zmenečné nároky). Z uvedeného je zrejmé, že odo dňasplatnosti (zročnosti) žalovanej zmenky ku dňu podania žaloby neuplynula trojročná premlčacia doba.
Vzhľadom k tomu súd posúdil námietku premlčania, vznesenú žalovanými 1/, 2/ v tomto spore, podľa čl.
I § 70 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ako nedôvodnú.

17. Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že táto bola, v zmysle čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o
zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, obchodnou spoločnosťou Československá obchodná
banka, a.s. prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu. Vzhľadom k tomu mal súd preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, keďže je majiteľom žalovanej zmenky. Súd nezistil

rozpor indosamentu zo dňa 27.07.2021, ktorý sa nachádza rube žalovanej zmenky, s § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2021. Je potrebné mať pritom na zreteli,
že žalovaná pohľadávka zo zmenky bola prevedená indosamentom, teda nie zmluvou o postúpení
pohľadávky, pričom citované zákonné ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky. Okrem toho, banka
vyzvala žalovaného 1/ ako dlžníka na zaplatenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy listom zo
dňa 17.07.2019, ktorým mu zároveň oznámila jej zosplatnenie. Listami zo dňa 28.11.2019 oznámila

banka žalovaným 1/ vyplnenie žalovanej zmenky a zároveň ich vyzvala na jej zaplatenie. Indosament
na žalovanej zmenke je zo dňa 27.07.2021. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu prevodu žalovanej zmenky
boli žalovaní 1/, 2/ s jej zaplatením viac ako 90 dní, keďže banka ich vyzvala na jej zaplatenie listami
zo dňa 28.11.2019, ku ktorým súdu predložila i poštové doručenky, z ktorých je zrejmé, že i keď
žalovaní 1/, 2/ listy zo dňa 28.11.2019 neprevzali, mohli tak vykonať, a teda mali objektívnu možnosť sa

s nimi oboznámiť, na základe čoho ich súd považoval za doručené. V tejto súvislosti súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 129/2010 z 28.01.2011: „Všeobecnou požiadavkou toho,
aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto
oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej
prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu

vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.“.

18. V konaní nebolo preukázané zaplatenie zmenky, alebo jej časti. V konaní nebolo preukázané, že
by žalovaní 1/, 2/ uhradili zmenkovú sumu, alebo aspoň jej časť, príp. zmenkové úroky. Žalovaní 1/, 2/
predložili v spore výpisy z bankového účtu a prehľad pohybov na účte, ktoré sa však týkajú splácania

úveru, nie platenia žalovanej zmenky. Je potrebné mať tiež na zreteli, že záväzok zo zmenky nie
je totožný so záväzkom z úverovej zmluvy vrátiť poskytnutý úver. Ide o odlišné záväzky, s odlišným
právnym základom.

19.Akonedôvodnúsúd,vzmyslečl.I§10zák.č.191/1950Z.z.ozmenkáchašekochvzneníneskorších

predpisov, posúdil aj námietku žalovaných 1/, 2/, týkajúcu sa nesprávneho vyplnenia blankozmenky.
V konaní nebol preukázaný rozpor žalovanej zmenky s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve zo
dňa 20.12.2016, a ani neplatnosť uvedenej Dohody. Istina žalovanej zmenky predstavuje 5 897,04 €.
Podľa žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu zo dňa 28.11.2019, zmenková suma 5 897,04
€ pozostáva z istiny úveru 5 156,34 €, úroku v sume 169,18 €, poplatkov v sume 123,25 € a úroku

z omeškania v sume 448,27 €. V konaní nebolo preukázané, že by zmenková suma 5 897,04 €,
alebo dátum splatnosti žalovanej zmenky boli vyplnené v rozpore s čl. II bodom 2 písm. a), b) Dohody
ovyplňovacomzmenkovomprávezodňa20.12.2016.Taktiežnebolopreukázané,žebyzmenkováistina
bola vyplnená na základe premlčaných splátok úveru, keďže z oznámenia o vyplnení blankozmenky
je zrejmé, že žalovaná zmenka bola vyplnená už ku dňu 28.11.2019, pričom prvá splátka úveru bola

splatná 16.01.2017. Odo dňa splatnosti prvej splátky úveru ku dňu oznámenia o vyplnení žalovanej
zmenky teda neuplynula 4 ročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obch. zák.. Súd podotýka, že Zmluvu
o EÚ investičnom úvere zo dňa 20.12.2016 posúdil ako obchodnoprávnu zmluvu v zmysle § 261 ods. 6
písm. d) Obch. zák. a § 497 a nasl. Obch. zák.. Žalovaní 1/, 2/ v spore nepreukázali, že by zo žalovanej
sumy 5 897,04 € uhradili aspoň jej časť. Neuviedli, kedy a v akej sume (platbe) malo dôjsť konkrétne

k úhrade záväzku z predmetného úveru v sume 5 897,04 €. V konaní síce predložili výpisy z bankového
účtu a prehľad pohybov na účte, avšak napriek tomu neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali,
ktoré platby uvedené v označených dokladoch sú úhradami záväzku z predmetného úveru. V dôsledku
absencie skutkových tvrdení, keď žalovaní neuviedli, kedy a v akej sume vykonali úhrady na predmetný
úver, nemohli následne uniesť ani dôkazné bremeno na preukázanie neexistujúcich skutkových tvrdení.

Súd nemal v tomto konaní vyhľadávaciu povinnosť, v rámci ktorej by mal bez príslušných skutkových
tvrdení žalobcu vyhľadávať v predložených dôkazoch skutočnosti v prospech jednej zo strán sporu.
Súd podotýka, že žalovaní 1/, 2/ nemajú v tomto spore právne postavenie spotrebiteľov. V konaní
nebolo tiež preukázané konanie žalobcu ako druhého majiteľa žalovanej zmenky vedome na škodužalovaných 1/, 2/ ako dlžníkov, nakoľko žalovaná zmenka nebola vystavená, ani vyplnená na základe
spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Vzhľadom k tomu, ako konanie vedome na škodu žalovaných 1/,
2/ nemožno posúdiť ani skutočnosť, že pôvodný majiteľ žalovanej zmenky, Československá obchodná

banka, a.s., je subjektom poskytujúcim úvery s celoslovenskou pôsobnosťou a hlavne známym svojimi
spotrebiteľskými aktivitami.

20. V konaní tiež nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalovaných 1/, 2/ (písomné vyjadrenie zo dňa
03.03.2023), podľa ktorého je zmenka, ktorá bola vystavená nad sumu dlžnej sumy ku dňu vyhlásenia

splatnosti úveru spolu s budúcimi splátkami istiny neplatná, keďže nezodpovedá výške záväzku, ktorý
zabezpečuje. Podľa žalovaných, žalobca si uplatnil nad rámec aj budúce splátky úrokov, ktoré vymáha
prostredníctvom zmenky. Takéto skutkové tvrdenie však v spore preukázané nebolo. Žalobca predložil
v spore na preukázanie výšky zmenkovej sumy 5 897,04 € výpis z predmetného účtu, pričom žalovaní
1/, 2/ v konaní nepreukázali, že by dlh, vyčíslený v ňom, uhradili. Taktiež tvrdenie žalovaných 1/,
2/, podľa ktorého; v prípade, ak by právny predchodca žalobcu vypísal zmenkovú sumu ihneď pri

podpise zmluvy o úvere, je táto zmenková suma vyplnená v rozpore so zákonom, nakoľko v čase
vzniku záväzku žalovaného žalovaný nebol povinný uhradiť takúto sumu; súd posúdil v tomto spore
ako právne irelevantné. Súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že by pôvodný majiteľ
zmenky vyplnil žalovanú zmenku už pri podpise predmetnej úverovej zmluvy, čo popiera aj oznámenie
zo dňa 28.11.2019 o vyplnení žalovanej zmenky. Okrem toho, žalovaní 1/, 2/ v konaní neuviedli, ani

nepreukázali inú výšku ich záväzku z predmetnej úverovej zmluvy. Súd tiež podotýka, že nesprávne
vyplnenie blankozmenky nemá za následok neplatnosť zmenky. Ak vyplnená blankozmenka, hoci aj v
rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve, má všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky alebo cudzej
zmenky, ide o formálne platnú zmenku. Námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky sa dlžník zo
zmenky bráni voči plateniu zmenky z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutého vyplňovacieho práva. To

znamená, že ide o relatívnu námietku vyplývajúcu zo zmluvy o vyplňovacom práve. Opodstatnenosť
takejto námietky žalovaných 1/, 2/ však v tomto spore preukázaná nebola. Súd podotýka, že žalovaní
1/, 2/ mali k dispozícii predmetnú úverovú zmluvu, dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, výpisy
z úverového účtu, a tiež disponovali informáciami o vykonaných úhradách na predmetný úver, a teda
objektívne mali možnosť vyčísliť neuhradený zostatok v spore, pokiaľ trvali na námietke, že zmenková

suma bola vypísaná v rozpore s reálnou výškou pohľadávky. Napriek tomu však nimi predpokladaný
nevrátený zostatok úveru v konaní nevyčíslili, ani nepreukázali. Obmedzili sa iba na konštatovanie,
že zmenka je vystavená na sumu 5 897,04 €, pričom pohľadávka pôvodného veriteľa bola nižšia
(zodpovedajúca max. 2-3 splátkam). Takéto tvrdenie však v spore tiež nepreukázali.

21. Námietku žalovaných 1/, 2/, podľa ktorej nebol predmetný úver nikdy zosplatnený súd posúdil ako
nedôvodnú, keďže žalobca predložil v spore oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 17.07.2019, ktoré
súd považoval za doručené žalovanému 1/ ako dlžníkovi z predmetnej úverovej zmluvy. V konaní tiež
nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalovaných, že by zákon zakazoval uplatniť žalovanú zmenku,
keďže žalovaný 2/ nie je spotrebiteľom. Žalovaní 1/, 2/ poukazovali aj na rozdielnosť výšky dlžných súm,

uvádzaných vo výzvach na zaplatenie dlžnej čiastky zo strany veriteľa z predmetnej úverovej zmluvy
(banky).Uvedenúnámietkužalovanýchsúdposúdilakoprávneirelevantnú,nakoľkovýškapredmetného
záväzku z úverovej zmluvy závisí aj od dátumu ku ktorému bola vyčíslená (napr. s prihliadnutím na výšku
príslušenstva), a tiež úhrad vykonaných k danému dátumu a trvania omeškania so splnením záväzku.
Z obsahu výziev na zaplatenie, upomienky, oznámenia o zosplatnení úveru a oznámenia o vyplnení

blankozmenky je zrejmé, že dlžná čiastka bola v nich vyčíslená vždy k inému dňu a za iné obdobie, čo
odôvodňuje jej rozdielnu výšku v jednotlivých výzvach.

22. Súd sa v tomto rozsudku neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Žalovanými 1/, 2/ označené
súdne rozhodnutia, ktoré sa týkali spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák., súd v tomto spore

nemohol aplikovať, keďže v konaní nebol preukázaný spotrebiteľský charakter žalovaných zmenkových
záväzkov, ani zmluvy o úvere a dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Súd podotýka, že v spore
sa zaoberal aj zmluvnými vzťahmi medzi pôvodným majiteľom žalovanej zmenky a žalovanými 1/, 2/
z predmetnej úverovej zmluvy a Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, ako aj indosamentom
a vyplnením a platnosťou žalovanej zmenky.

23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, zaviazal súd
žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 5 897,04 € so 6% ročným
úrokom od 29.11.2019 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 19,66 €, keďže námietky žalovaných1/, 2/ posúdil v zmysle čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
ako nedôvodné.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP proti žalovaným
1/, 2/ spoločne a nerozdielne priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.