Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120248960
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120248960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava (predtým: Karadžičova 17, 825 22 Bratislava),
IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 853 186, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom
Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 344,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/85/2020-137 zo dňa 28.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/85/2020-137 zo dňa
28.06.2022 v časti I. výroku mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 344,76
Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.07.2018 do zaplatenia, v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/85/2020-137 zo dňa
28.06.2022 v časti II. výroku mení tak, že žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov

prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol
žalobcuvcelomrozsahuadruhýmvýrokomuložilžalobcovipovinnosťzaplatiťžalovanémuplnúnáhradu
trov konania, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

(ďalej len „zákon o PZP“), § 427, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súd dňa 04.03.2020 žiadal žalobca, aby
mu žalovaný zaplatil sumu vo výške 344,76 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 25.07.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu spôsobenej škody dopravnou nehodou
spôsobenej poistencovi žalobcu motorovým vozidlom poisteným u žalovaného. Súd z vykonaného

dokazovania zistil, že spornými medzi stranami sporu bola skutočnosť, či žalovaný mal vyplatiť žalobcovi
nárok z poistenia s alebo bez DPH. K dôvodnosti krátenia vyplateného poistného plnenia o DPH uviedol,
že poistenec žalobcu mal možnosť uplatniť si DPH na vstupe a následne znížiť daňovú povinnosť na
výstupe a tiež mal možnosť uplatniť si odpočet DPH pri prípadnom zadovážení nového motorovéhovozidla. Z toho dôvodu mal za to, že k zníženiu hodnoty majetku u poistenca žalobcu došlo bez zarátania
DPH, a preto svoj postup pri likvidácii označil ako korektný a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Z vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 25.05.2020 súd zistil, že žalobca namietal procesnú obranu
žalovaného s tým, že žalovaného argumentáciu možno pripustiť len v prípade vystavenia faktúry
autoservisu pri oprave poškodenia. V prípade zničenia vozidla absentuje osoba, voči ktorej si poistenec
môže uplatniť odpočet DPH. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/192/2018, ktorý konštatoval, že samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a vozidlo

využíval na podnikanie, neznamená, že zničením vozidla mu vznikol nárok na odpočet DPH. V prípade
zničenia vozidla niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol odpočet uplatniť.

4. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 04.10.2021, v ktorom uviedol, že má za to, že skutočná
škoda predstavuje zníženie majetku poškodeného a predpoklad, že poškodený si odpočet uplatnil pri
nadobudnutí vozidla a súčasne si ho môže opätovne uplatniť pri nadobudnutí ekvivalentu po škodovej

udalosti neumožňuje uplatnenie nároku vrátane DPH. Ak by žalovaný poskytol plnenie vrátane DPH,
túto by poškodený musel odviesť štátu, a teda by sa jeho majetok o DPH neznížil. Súčasne uviedol, že
na základe skutočnosti, že poškodenému nevznikla povinnosť odviesť DPH by vyplatením vrátane DPH
došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške vyplatenej DPH.

5. Súd neprisvedčil argumentácii žalobcu, nakoľko mal v konaní za nepreukázaný spôsob vyradenia
vozidlazmajetkupoškodeného.Považovalzanesporné,ževozidloajpoškodovejudalostimalohodnotu
minimálne 1.720 Eur (nesporná hodnota použiteľných zvyškov) a žalobca nepreukázal, akým spôsobom
(a či vôbec), bolo vyradené z účtovníctva poškodeného, a teda či nedošlo k jeho odpredaju alebo oprave.
V prípade opravy vozidla by si poškodený mohol uplatniť odpočet DPH za vykonané práce a následne

prípadne aj odpočet pri odpredaji tretej osobe. Naviac mal súd za to, že DPH nepredstavuje hodnotu
majetku poškodeného, ale jeho dočasne odloženú daňovú povinnosť voči štátu, a teda nemôže bez
ďalšieho predstavovať zníženie hodnoty jeho majetku. Na dôvodnosť tejto argumentácie by žalobca
musel preukázať vznik daňovej povinnosti poškodeného v žalovanom rozsahu, po vyradení vozidla
z účtovníctva poškodeného a jej úhradu štátu, čo nepreukázal. Bez preukázania tejto skutočnosti by

bola priznaná DPH bezdôvodným obohatením. Súd na základe uvedených skutočností konštatoval, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a žalobu
zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods.

1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu z

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP.

8.Namietal,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,keďsúddospelkzáveru,
že poškodený bol platcom DPH, v dôsledku čoho mal reálnu možnosť si uplatniť odpočet DPH. Z
tohto dôvodu údajne nešlo o nárok, ktorý by mal žalovaný vyplatiť žalobcovi v rámci regresu (§ 813

OZ). Uviedol, že v danom prípade však nevznikol poškodenému nárok na odpočet DPH. Zdôraznil,
že samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie
neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. Takáto možnosť
prichádza do úvahy iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za
opravu vozidla. Keďže DPH by bola bežnou súčasťou ceny diela, predstavovala by pre poškodeného

časť nákladov, ktorú by musel vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Ak si
poškodený môže DPH odpočítať, nie je dôvod na to, aby bola súčasťou poistného plnenia.

9. Uviedol, že v prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by
si poškodený mohol DPH odpočítať. Ani prípadný predaj použiteľných zvyškov, ktorých hodnotu

žalobca vyčíslil na sumu vo výške 1.720,- Eur (nejde o hodnotu vozidla, ako nesprávne uviedol
prvoinštančný súd), neumožňuje poškodenému odpočet DPH z vozidla. Poukázal na to, že odhliadnuc
od uvedeného, pri výpočte hodnoty motorového vozidla postupoval likvidátor v súlade s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v zneníneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). S poukazom na ust. § 2 vyhlášky uviedol, že nakoľko
vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, nie je dôvod na to, aby
žalobcovi nebolo poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu. Táto náhrada musí nevyhnutne kopírovať

výšku skutočnej škody, ktorej výpočet stanovuje vyhláška. Vyhláška výslovne uvádza, že do všeobecnej
hodnoty majetku sa nezapočítava DPH len v prípade, ak ide o typ vozidla, ktorý sa ako nový nepredával
v žiadnej z krajín Európskej únie. Okrem uvedenej výnimky obsahuje vyhláška, v súvislosti s DPH, už iba
povinnosť znalca uviesť, či vypočítaná východisková hodnota, všeobecná hodnota, resp. reprodukčná
obstarávacia hodnota, je s DPH alebo bez DPH. To znamená, že vyhláška považuje za obvyklý výpočet

s DPH. Je zrejmé, že zákonodarca uvažoval o výnimkách skôr v intenciách zamedzenia dvojitého
zdanenia, ako v úmysle znížiť plnenie škodcu o uplatnenú DPH. V nadväznosti na uvedené poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.03.2019, č.k. 3Cob/192/2018-228. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nemohol žalobu voči žalovanému zamietnuť, a preto žalobca
považoval napadnutý rozsudok za nezákonný a navrhol ho zmeniť.

10.Žalobcaďalejnamietal,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci. S poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP uviedol, že účelom odôvodnenia rozsudku je umožniť
stranám sporu vyabstrahovať myšlienkový postup súdu pri jeho rozhodovaní. Pokiaľ súd žalobu
zamietne, musí žalobcovi presvedčivým a najmä preskúmateľným spôsobom uviesť dôvody takéhoto
procesného postupu. Inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Naznačeným

spôsobom však súd prvej inštancie nepostupoval, čím znemožnil vecnú reakciu žalobcu na správnosť
jeho rozhodnutia. Tieto pochybenia súdu vedú k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

11. Mal za to, že súd sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami
uvádzanými žalobcom, prezentovanými aj v odvolaní. Svoje odôvodnenie obmedzil iba na jeden odsek

(ods. 19), pričom takto radikálne zjednodušené odôvodnenie nemôže spĺňať elementárne zákonné
požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie. Navyše sa nevysporiadal ani s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 06.03.2019, č.k. 3Cob/192/2018-228, na ktorý žalobca odkazoval a ktorý
sa v rovnakej veci stotožnil s argumentáciou žalobcu. K významnosti zákonnej požiadavky riadneho
odôvodnenia súdnych rozhodnutí poukázal aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.03.2012 sp.

zn. I. ÚS 327/2010 publikovaný v ZSP pod č. 13/2012 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
02.04.2009 sp. zn. IV. ÚS 110/2009 (publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR
pod č. 93/2009). Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých
súvislostiach má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Uvedené závery vyplývajú aj zo zjednocujúceho
stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 2/2016, podľa

ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok je vecne správny, odvolanie
nie je dôvodné a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to,
žalobca v odvolacom konaní neprodukoval žiadne nové skutočnosti a obmedzil sa iba na tvrdenia, ktoré

už uviedol v konaní pred súdom. Nestotožnil sa s argumentáciou uvádzanou v odvolaní, daň (DPH) nie
je skutočným nákladom podnikateľa, ktorý je platcom DPH. Pri úhrade DPH neprichádza reálne k úbytku
na majetku takéhoto platiteľa, ktorý si „vratku“ DPH uplatní. Inými slovami, ak by došlo k poistnému
plneniu aj vo výške DPH, potom by na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Považoval za
nesprávne, aby bola poškodenému vyplatená náhrada škody, ktorá zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty za

poškodené vozidlo, ktoré poškodený používal na podnikateľské účely a pri kúpe ktorého mal možnosť
uplatniť si odpočet DPH.

13. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej na základe škodovej udalosti nemal
poškodenému vzniknúť nárok na odpočet DPH. Poškodenému predsa vznikol nárok na odpočet DPH

v súvislosti s nadobudnutím motorového vozidla. Majetková hodnota poškodeného sa preto znížila o
sumu, ktorá nemôže zahŕňať DPH. Náhrada škody poskytnutá od žalovaného kopíruje výšku skutočnej
škodyanievýškupoistnéhoplneniaposkytnutéhopoškodenémuzostranyžalobcu.Napriekuvedenému
žalobca vznik daňovej povinnosti v konaní ani nepreukázal. V prípade, že by žalovaný plnil žalobcovi
sumu zodpovedajúcu výške DPH, došlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

14. Výklad vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. zo strany žalobcu pripúšťa situáciu,
kedy by muselo byť poškodeným z poistných udalostí poskytnuté poistné plnenie spolu s DPH aj
napriek skutočnosti že by im na DPH nevznikol nárok, čo považoval za výklad contra legem. Na základeuvedeného mal za to, že súd vydal vecne správny rozsudok, v ktorom uviedol riadne a presvedčivé
odôvodnenie.

15. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii, ktorú
prezentoval v odvolaní a žiadal, aby Krajský súd v Bratislave v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil
skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Po oboznámení
sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením

žalovaného k odvolaniu, odvolacou replikou, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

18. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou

udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

20. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý
rozsudkom zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti
uplatneného nároku voči žalovanému. So závermi súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý v
odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ak súd dospel k záveru, že

poškodený bol platcom DPH, v dôsledku čoho mal reálnu možnosť uplatniť si odpočet DPH a z tohto
dôvodu nejde o nárok, ktorý by mal žalovaný vyplatiť žalobcovi v rámci regresu. Ďalej v konaní namietol
absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku, jeho nepreskúmateľnosť,
ktorá zakladá tzv. inú vadu konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa v rozsudku nedostatočným
spôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalobcu, prezentovanými aj v odvolaní a tiež s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č.k. 3Cob/192/2018-228 zo dňa 06.03.2019.

24. Odvolací súd sa ako prvým zaoberal odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietol, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stotožnil sa s jeho argumentáciou
namietajúcou nesprávne právne posúdenie týkajúce sa žalobcom uplatnenej DPH v rámci regresu podľa

§ 813 OZ. Skutkovým základom prejednávanej veci je škodová udalosť, ktorá sa stala dňa 24.02.2018
v Šamoríne. Žalobca ako poisťovňa uzatvoril so spoločnosťou DZB Slovensko, s.r.o. poistnú zmluvu,
ktorou bolo poistené motorové vozidlo Škoda Octavia combi, EČV: BL-588AK pre prípad havárie,
krádeže alebo živelnej udalosti. Dňa 24.02.2018 došlo ku škodovej udalosti tak, že do zaparkovaného
poisteného vozidla u žalobcu narazilo motorové vozidlo Renault EČV: DS-289FK vo vlastníctve Norberta

Parnahaja, ktorý mal zmluvne dohodnuté zákonné poistenie u žalovaného. Z oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 22.05.2018 súd zistil, že žalobca plnil svojmu poistencovi titulom náhrady škody z
havarijného poistenia sumu 2.538,56 Eur. Výzvou zo dňa 28.05.2018 si žalobca uplatnil regresný nárok
vo výške 2.818,56 Eur u žalovaného s termínom úhrady do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný priznalžalobcovi poistné plnenie vo výške 2.968,56 Eur, z ktorého po odpočítaní DPH vo výške 494,76 Eur
uhradil žalobcovi sumu 2.473,80 Eur. Žalovaná istina 344,76 Eur predstavuje rozdiel medzi uplatneným
regresným nárokom žalobcu vo výške 2.818,56 Eur a vyplateným poistným plnením vo výške 2.473,80

Eur.

25. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či žalovaný mal vyplatiť žalobcovi nárok z poistenia
s alebo bez DPH. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poškodený bol platcom DPH, v dôsledku čoho
mal reálnu možnosť uplatniť si odpočet DPH a z tohto dôvodu nejde o nárok, ktorý by mal žalovaný

vyplatiť žalobcovi v rámci regresu. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie
nestotožnil a zhodne so žalobcom uvádza, že poškodenému nevznikol nárok na odpočet DPH. Samotná
skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že
mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. Takáto možnosť prichádza do úvahy
iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla. Keďže
DPH by bola bežnou súčasťou ceny diela, predstavovala by pre poškodeného časť nákladov, ktorú by

musel vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. V prípade, ak by si mohol poškodený
DPH odpočítať, nie je dôvod na to, aby bola súčasťou poistného plnenia. V prípade zničenia motorového
vozidla (totálnej škody) však niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Ani prípadný
predaj použiteľných zvyškov, ktorých hodnotu žalobca vyčíslil na sumu vo výške 1.720 Eur neumožňuje
poškodenému odpočet DPH z vozidla.

26. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca má nárok na
poskytnutie DPH z poistného plnenia, odpočítanie DPH žalovaným z poskytnutého plnenia bolo
vykonané neoprávnene. Aj keď poškodený bol platcom DPH, žalovaný nepreukázal, že došlo k oprave
poškodeného motorového vozidla, a teda k poskytnutiu služby v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č.

222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, takže niet osoby, voči ktorej by si poškodený, resp. žalobca
mohol DPH odpočítať. K rovnakému záveru pri skutkovo obdobnej veci dospel Krajský súd v Bratislave
aj v rozsudku sp. zn. 1Cob/156/2019 zo dňa 21.05.2020, v ktorom vyslovil právny názor, že pri totálnej
škode, keď nie je možné opraviť zničené vozidlo, nedochádza ani k poskytnutiu služby a vystaveniu
faktúry zo strany servisu za opravu vozidla, a niet preto ani osoby, voči ktorej by si mohol žalobca DPH

odpočítať. Obdobný právny názor vyslovil aj Okresný súd Bratislava I v rozsudku sp. zn. 37Cb/49/2014
zo dňa 12.06.2019, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Cob/207/2019
zo dňa 03.12.2020, kde súdy uviedli, že v prípade náhrady škody daňový subjekt nie je povinný zo
vzniknutej náhrady škody zaplatiť DPH, neuplatňuje DPH v súvislosti so vzniknutou škodou na vstupe
ani výstupe. Námietku žalovaného o možnosti zákonného odpočtu DPH žalobcom tak súdy považovali

v tomto prípade ako nedôvodnú.

27. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
v napadnutom rozsudku s jeho argumentáciou v tomto smere, ani s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 06.03.2019, č.k. 3Cob/192/2018-228, na ktorý odkazoval a ktorý sa v obdobnej veci

stotožnil s argumentáciou žalobcu a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým priznal poistné
plnenie v celej výške regresného nároku, a to v časti nevyplatenej DPH. Krajský súd v Bratislave v
uvedenom rozsudku konštatoval, že “...samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové
vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok
na jej odpočet. V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si

poškodený mohol DPH odpočítať. Podľa ustanovenia § 2 písm. g/ vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku „Na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou
majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej
ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť
na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s

patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty." Keďže Vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do
celkovej hodnoty motorového vozidla, nie je dôvod na to, aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval a
odmietol žalobcovi nahradiť poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu. Vyhláška výslovne uvádza že
do všeobecnej hodnoty majetku sa nezapočítava DPH len v prípade, ak ide o typ vozidla, ktorý sa ako

nový nepredával v žiadnej z krajín Európskej únie.“

28. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, ktorý v odvolaní poukázal na to, že v danom prípade
pri výpočte hodnoty motorového vozidla postupoval likvidátor v súlade s vyhláškou Ministerstvaspravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov. Vyhláška v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) predpokladá zahrnutie DPH do celkovej
hodnoty motorového vozidla. Nie je preto dôvod, aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval a žalobcovi

odmietol nahradiť poistné plnenie v rozsahu skutočnej škody aj vrátane DPH. Žalovaný tak nepostupoval
správne, keď poskytol poistné plnenie po odpočítaní DPH, nakoľko žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
poistného plnenia v celej výške regresného nároku, a to aj v časti nevyplatenej DPH. Je nepochybné, že
žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca dôvodne
okrem istiny uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe 5 % ročne z dlžnej sumy, ktoré

si uplatnil až odo dňa 25.07.2018, posledného pokusu žalobcu o mimosúdne vyriešenie veci.

29. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho
názoru, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý
rozsudok v časti I. výroku zmenil a žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011).

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil aj v napadnutej časti II. výroku tak, že žalobca má proti

žalovanému nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, nakoľko bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný.

35. Nakoľko žalobca bol plne úspešný aj v odvolacom konaní má proti žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

38. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.