Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200299
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8722200299.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a
členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcov: 2./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., 3./ D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX F., 4./ A.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 5./ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX
I., 6./ A. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 7./ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,

XXX XX C., všetci žalobcovia právne zastúpení Advokátska kancelária Maslák, s. r. o., so sídlom Šúrska
5, 900 01 Modra, IČO: 55 088 077, proti žalovaným: 1./ J. A. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/
XX, XXX XX L., 2./ J. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX L., žalovaní v 1./ a 2./ rade
právne zastúpení Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO:42 239
290, 3./ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 4./ N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., žalovaní v 3./ a 4./ rade právne zastúpení Hudzík&Partners, s.r.o., advokátska kancelária

so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, 5./ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX C., 6./ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 8./ M. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. R. XXXX/XX, XXX XX I., 9./ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 10./ G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX I., 11./ A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX,
XXX XX I., 12./ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. A. XX, XXX XX H., o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalobcov 2. – 7. proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C 4/2022-475 zo dňa 20.

novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom zo dňa 20.11.2024 rozhodol tak, že
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovaným v 1./, 2./, 3./ a 4./ rade voči žalobcom v 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 6./, 7./ rade náhradu trov

konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaným v 5./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./, 11./, 12./ rade náhradu trov konania nepriznáva.

2.ZodôvodneniarozsudkusúduI.inštancievyplýva,ževpredmetnejveciaplikovalust.§137CSP,§140
Občianskeho zákonníka, § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 603 ods. 2, ods. 3, § 605 Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov,

§ 9 ods. 8, § 14 ods. 3 citovaného zákona a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia
citovanéhorozsudkusúduI.inštancievyplýva,žedoplnenýmdokazovanímvsúladescitovanouprávnou
úpravou rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a právne argumenty strán súd dospel k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť.

3. Bolo nesporné, že žalobcovia v 2./ až 7./ rade a žalovaní v 1./ až 12./ rade sú podieloví spoluvlastníci

nehnuteľností - pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. C. a liste vlastníctva č. XXX v
k.ú. R. M.. Žalobcovia v 2./ až 7./ rade i žalovaní v 1./ až 12./ rade sú členmi L. P. T. A. U. C..4. V predmetnom konaní sa žalobcovia v 2./ až 7./ rade domáhali určenia, že žalovaní v 3./ až 9./
rade sú podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 3./

rade uzatvoril so žalovaným v 1./ rade kúpnu zmluvu dňa 30.09.2020, žalovaný v 4./ rade uzatvoril so
žalovaným v 2./ rade kúpnu zmluvu dňa 30.09.2020, žalovaná v 5./ rade uzatvorila so žalovaným v 1./
rade kúpnu zmluvu dňa 13.11.2020, žalovaný v 6./ rade uzatvoril s žalovaným v 1./ rade kúpnu zmluvu
dňa 15.01.2021, žalovaný v 7./ rade uzatvoril so žalovaným v 2./ rade kúpnu zmluvu dňa 20.01.2021,
žalovaný v 8./ rade uzatvoril so žalovaným v 2./ rade kúpnu zmluvu dňa 11.03.2021, žalovaný v 9./ rade

uzatvoril so žalovaným v 1./ rade kúpnu zmluvu dňa 15.01.2021.

5. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu súd opätovne posúdil existenciu naliehavého právneho
záujmu žalobcov v 2./ až 7./ rade na podanej žalobe.

6. Aplikujúc § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobca má naliehavý právny záujem na

určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,
že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť
sa prejaví tým, že určovací rozsudok bude podstatným spôsobom užitočný. Súd otázku naliehavého
právneho záujmu skúma vždy v konaní o žalobe podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku
berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej kauzy. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu

ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude nasledovať iné súdne konanie.

7. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia (že

právny vzťah alebo právo existuje) bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým, čo - povedané inými slovami - znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo)
už existujúci (aspoň v čase vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu
situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený , príp. pre neisté
svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme (pozri analogicky tiež nález Ústavného súdu

z 20. júna 1995, sp. zn. III. ÚS 17/95).

8. Odvolací súd skonštatoval a jeho názorom je súd I. inštancie viazaný, že naliehavý právny záujem
žalobcov na určení vlastníckeho práva pôvodných spoluvlastníkov v predmetnom spore je daný a
spočíva v zachovaní pôvodného okruhu spoluvlastníkov spoločnej veci, ktorým nie je jedno, s kým

sú spoluvlastníkmi a majú zákonnými prostriedkami presadzovať zachovanie pôvodného stavu v
spoluvlastníctve pôvodných spoluvlastníkov spoločnej veci resp. ich možnosti nadobudnutia podielov
oprávnených spoluvlastníkov v prípade riadneho výkonu predkupného práva. Naliehavý právny záujem
je daný aj z dôvodu, že žalobcovia chcú určovacím výrokom dosiahnuť zhodu medzi tvrdeným a
skutočným stavom, a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, zosúladiť evidovaný a právny stav,

keď navrhovaný výrok môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností.

9. Súd po doplnení dokazovania napriek konštatovanej existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcov v 2./ až 7./ rade na podanej žalobe dospel k opätovnému záveru, že žalovaní v 3./ a 4./

rade riadne splnili tzv. ponukovú povinnosť v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, § 603 a nasl.
Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 8 zákona 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

10. Podľa súdu I. inštancie je potrebné konštatovať, že v danom prípade ide o zákonné predkupné právo
podielovýchspoluvlastníkov.Jehopodstatoujepovinnosťpodielovéhospoluvlastníka,ktorýsarozhodne

previesť svoj podiel, ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z
predkupného práva. Zákonné predkupné právo obmedzuje podielového spoluvlastníka pri nakladaní s
jeho podielom, s ktorým inak môže, a to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne disponovať.

11. Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov podľa § 140 Občianskeho zákonníka má

vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale
je spojené s vlastníctvom veci (spoluvlastníckeho podielu) a prechádza s vlastníctvom veci (podielu)
na každého nadobúdateľa. Podstata vecnoprávneho charakteru predkupného práva sa prejavuje aj v
tom, že ak podielový spoluvlastníka ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na inéhobez toho, aby svoj podiel predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z
predkupného práva, nebude to mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nový
nadobúdateľ získal prevádzaný podiel, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa

relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na
predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novému nadobúdateľovi vzniká na základe výzvy
oprávneného podielového spoluvlastníka povinnosť ponúknuť vec na kúpu za podmienok, za ktorých
mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť,
môže sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený

súdnym rozhodnutím.

12. Spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na osobu inú ako osobu jemu blízku, vzniká
povinnosť ponúknuť podiel najprv ostatným spoluvlastníkom. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka musí
ponuka urobená v rámci predkupného práva obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník
ponúka svoj podiel na predaj, čo znamená oznámenie nielen podstatných náležitosti kúpnej zmluvy (t.j.

predmet kúpy a kúpna cena). Ale aj všetkých ostatných podmienok, za ktorých má dôjsť k prevodu
(splatnosť kúpnej ceny, zriadenie vecného bremena a pod.).

13. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaní v 3./ a 4./ rade ako
podieloví spoluvlastníci splnili ponukovú povinnosť dokonca duplicitne.

ad 1.) podľa lex specialis § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
ad 2.) písomnou výzvou zo dňa 05.11.2019.
Ad 1.) podľa lex specialis § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách

14. Zo zápisnice schôdze výboru zo dňa 23.08.2019 vyplýva, že žalovaní v 3./ a 4./ rade už v tom čase

žiadali výbor o možnosť predaja pozemkov tretím osobám, s tým, že výbor sa zaviazal uverejniť ponuku
na webovej stránke Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce C.. Skutočnosť, že výbor
následne nezabezpečil zverejnenie ponuky na zasadnutí najvyššieho orgánu spoločenstva, ktorým je
zhromaždenie skladajúce sa zo všetkých členov spoločenstva, znamená nesplnenie povinnosti výboru,
nie žalovaným v 3./ a 4./ rade a nemôže ísť na ich ťarchu.

15. Bolo preukázané výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu v 1./ rade M. D. i H. L., že žalovaní v 3./
a 4./ rade výboru najneskôr dňa 03.02.2020 predložili žiadosť o súhlas s predajom spoluvlastníckych
podielov tretej osobe, o podaní žalovaných v 3./ a 4./ rade hlasoval výbor. Dňa 05.03.2020 dokonca
výbor predložil žalovaných v 3./ a 4./ rade potvrdenie o splnení si ponukovej povinnosti.

16.Žalovanív3./a4./radepísomnežiadalizverejniťponukuvýborspoločenstva,očomsvedčízápisnica
bod 8. a) zo schôdze výboru zo dňa 23.08.2019 keď samotný predseda výboru M. D. skonštatoval, že
žalovaní v 3./ a 4./ rade a A. B. F. doručili „žiadosť o predaj pozemkov.“

17. Navyše dňa 05.03.2020 výbor spoločenstva potvrdil, že menovaný p. A. D., bytom C. XXX a p.
N. D. C. M. bytom C. V. XXX, ako členovia Pozemkového spoločenstva splnili povinnosť vlastníka
podielu pri prevode spoluvlastníckeho podielu podľa § 9 bod 8., zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách.

18. Zákon č. 97/2013 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 8 umožňuje realizovať povinnosť vyplývajúcu z
predkupného práva vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti aj prostredníctvom výboru. Teda
spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu realizovať povinnosť z predkupného práva v zmysle §
605 Občianskeho zákonníka alebo prostredníctvom výboru Spoločenstva. Je na výber spoluvlastníka
spoločnej nehnuteľnosti, ktorú možnosť využije.

19. Pokiaľ žalovaní v 3./ a 4./ rade využili možnosť podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z., čo nie
je sporné a vyplýva to z vykonaného dokazovania, skutočnosť, že výbor pozemkového spoločenstva
následne ponuku žalovaných v 3./ a 4./ rade nepredniesol ostatným spoluvlastníkom, nemôže ísť na
ťarchu žalovaných v 3./ a 4./ rade, ktorí si splnili zákonnú povinnosť.

20. Žalovaní v 3./ a 4./ rade duplicitne realizovali ponuku na predaj ostatným spoluvlastníkom písomnou
výzvou zo dňa 05.11.2019, ktorá bola preukázateľne doručená žalobcovi v 2./ rade dňa 07.11.2019,žalobcovi v 3./ rade dňa 14.11.2019, žalobcovi v 4./ rade dňa 07.11.2019, žalobcovi v 5./ rade dňa
06.11.2019, žalobcovi v 6./ rade dňa 07.11.2019, žalobcovi v 7./ rade dňa 21.11.2019.

21. Pokiaľ žalobcovia v 2./ až 7./ rade namietali, že podacie lístky nepredstavujú dôkaz, že obsahom
zásielky je ponuka zo dňa 05.11.2019, súd konštatuje, že pre súd je všeobecne známou skutočnosťou,
že podacie lístky pri doporučených zásielkach nikdy neobsahujú údaj o obsahu zásielky. Z obsahu
podacieho lístka vyplýva, že samotné tlačivo ani neobsahuje kolónku, kde by sa mal vpísať obsah
zásielky. Iba v prípade zásielok od štátnych orgánov sa obsah zásielky uvádza na zásielke, ale taktiež

nie na tzv. hromadných podacích lístkoch. V bežnom korešpondenčnom styku sa na podacom lístku
doporučenej zásielky neuvádza obsah zásielky.

22. Na preukázanie doručenia výzvy zo dňa 05.11.2019 žalobcom v 2./ až 7./ rade je preto postačujúce
preukázanie podacích lístkov a dokladov o doručení zásielok žalobcom v 2./ až 7./ rade. Žalobcovia v
2./ až 7./ rade žiadnym spôsobom nespochybnili, žeby v týchto zásielkach bola iná korešpondencia ako

výzva zo dňa 05.11.2019.

23. Pokiaľ žalobcovia v 2./ až 7./ rade namietali obsah výzvy zo dňa 05.11.2019, je potrebné uviesť, že
i keď vo výzve je uvedená lehota 30 dní na uplatnenie predkupného práva, uvedené v zmysle § 605
Občianskeho zákonníka nespôsobuje nesplnenie predkupného práva.

24. Žalobcovia v 2./ až 7./ rade namietali, že vo výzve zo dňa 05.11.2019 nebola realizovaná ponuka
podľa čl. III. bod 2 stanov pozemkového spoločenstva, podľa ktorého ak vlastník podielu na spoločnej
nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho najprv ponúknuť ostatným
vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru za

úradnú aktuálnu cenu. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene
spoločenstvo možno ho previesť tretej osobe a to za úradnú aktuálnu cenu.

25. Súd konštatuje, že ustanovenie čl. II. bod 2 stanov považuje za absolútne neplatný právny úkon,
keď ide o neurčitý právny úkon.

26. Pojem „aktuálna úradná cena“ je tak neurčitý, že nemožno ani pri výklade z neho vyvodiť, čo
predstavuje. V ustanovení stanov nie je odkaz, ktorý subjekt je oprávnený určiť aktuálnu úradnú cenu,
kdejemožnézistiťčopojem„aktuálnaúradnácena“predstavuje.Uvedenévzbudzujevážnepochybnosti
o tom, či vlastník, ktorý chce predať spoluvlastnícky podiel vie, aká kúpna cena by bola v súlade so

stanovami.Navyšesúdusajaví,žeideioustanovenieobmedzujúceprávovlastníkadisponovaťsvecou.

27. Za daných okolností nemožno konštatovať, žeby výzva zo dňa 05.11.2019 i keď obsahuje údaj o
cene 0,90 eur/m2, bola právnym úkonom realizovaným v rozpore so zákonom a stanovami a tento
jednostranný právny úkon žalovaných v 3./ a 4./ rade podľa názoru súdu je platným právnym úkonom.

28. Pretože žalovaní v 3./ a 4./ rade splnili ponukovú povinnosť i v zmysle § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách prostredníctvom výboru i podľa § 605 Občianskeho zákonníka
písomnou výzvou zo dňa 05.11.2019, žalobu je potrebné zamietnuť, keď žalobcovia v 2./ až 7./ rade
v konaní nepreukázali nesplnenie tzv. ponukovej povinnosti žalovaných v 3./ a 4./ rade pri predaji

spoluvlastníckych podielov. Za daných okolností prejudiciálne súd konštatuje platnosť namietaných
právnych úkonov, a to kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovanými v 3./ a 1./ rade dňa 30.09.2020,
žalovaných v 4./ a 2./ rade dňa 30.09.2020 a následne realizovaných kúpnych zmlúv medzi žalovanými
v 5./ a 1./ rade dňa 13.11.2020, žalovanými v 6./ a 1./ rade dňa 15.01.2021, žalovanými v 7./ a 2./ rade
dňa 20.01.2021, žalovanými v 8./ a 2./ rade dňa 11.03.2021, žalovanými v 9./ a 1./ rade dňa 15.01.2021.

29. Na základe uvedených skutočnosti v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozsudku.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešným

žalovaným v 1./ až 4./ rade priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaným v 6./ až
12./ rade náhradu trov konania nepriznal, keď náhradu trov konania neuplatnili. O výške trov konania
súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.31. Proti rozsudku súdu I. inštancie podali odvolanie žalobcovia v 2. – 7. rade prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. V podanom odvolaní poukázali na odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, § 365 ods. 1 písm. d) CSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods. 1 písm.

h) CSP. Súčasne poukázali na hrubé porušenie § 391 ods. 2 CSP, a teda viazanosť súdu prvej
inštancie právnym názorom odvolacieho súdu. Na základe uvedeného považovali rozsudok súdu I.
inštancie za svojvoľné. V podanom odvolaní dôvodili, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí č. k.
25Co/18/2023-409,konkrétnevbode54odôvodnenia,uviedol,žekuskutočnémuumožneniuuplatnenia
predkupného práva ostatnými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti môže dôjsť len vtedy, pokiaľ

výbor pozemkového spoločenstva takúto informáciu alebo takúto ponuku jednotlivým spoluvlastníkom
na valnom zhromaždení reálne aj predložil. Odvolací súd v tomto bode ďalej uvádza, že výklad nemôže
byť formalistický v tom smere, že predávajúci si splnili svoju povinnosť vo vzťahu k výboru a nemôžu
zodpovedať za konanie výboru.

32. Prvoinštačný súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k tejto otázke uvádza úplne protichodný záver.

V bodoch 70 a 75 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uvádza, že skutočnosť, že výbor
nezabezpečil zverejnenie ponuky na zasadnutí najvyššieho orgánu spoločenstva (t. j. zhromaždení),
znamená nesplnenie povinnosti výboru a toto nemôže ísť na ťarchu žalovaným v 3. a 4. rade. Dokonca
prvoinštančný súd v bode 75 odôvodnenia uvádza, že v konaní nebolo sporným, že ponuka žalovaných
v 3. a 4. rade nebola neprednesená ostatným spoluvlastníkom na zhromaždení (žalobcovia podotýkajú,

že ani na webovej stránke).

33. Zároveň prvoinštančný súd ignoruje právny názor krajského súdu vyjadrenom v tomto konaní
aj v otázke doručovania ponuky žalovaných v 3. a 4. rade žalobcom ako oprávneným podielovým
spoluvlastníkom.

34. Krajský súd v bode 55 zrušujúceho rozhodnutia č. k. 25Co/18/2023-409 konštatuje, že vo vzťahu
k žalobkyni v 5. rade a žalobcovi v 7. rade neboli predložené žiadne doručenky, ktoré by preukazovali
splnenie ponukovej povinnosti žalovanými v 3. a 4. rade. Zároveň v tomto bode zrušujúceho uznesenia
odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k ostatným žalobcom (2., 3., 4. a 6.) nebolo dostatočne preukázané,

čo doručenky predložené žalovanými osvedčujú, keďže predložené doručenky v rámci kolónky na
opísanie obsahu zásielky neobsahovali žiadny údaj. V bode 56 tohto zrušujúceho rozhodnutia odvolací
súd konštatuje, že z doposiaľ vykonaného dokazovania., v konaní nevyplýva záver, že žalobcom v 2. až
7. rade bola doručená ponuka na odpredaj nehnuteľností.

35. K tomu súd I. inštancie v bodoch 76 až 78 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že na
preukázanie doručenia ponuky z 05.11.2019 žalobcom v 2. až 7. rade je postačujúce preukázanie
podacích lístkov a dokladov o doručení zásielok.

36. Nevedno, aké doplnenie dokazovania má súd I. inštancie na mysli, ktoré všeobecne spomína

v bodoch 57 a 64 odôvodnenia, pretože toto doplnenie dokazovania súd I. inštancie v napadnutom
rozsudku nijako nekonkretizuje.

37. Túto svojvôľu potvrdzuje aj „odpoveď“ na jeden z podstatných argumentov žalobcov v tomto
konaní, a to, že predložená ponuka z 05.11.2019 žalovanými v 1. až 4. rade v konaní je vadná a

rozporná so zákonom, keď splatnosť ponuky je v rozpore s § 605 Občianskeho zákonníka, a keď
z ponuky nie je zrejmé, či oprávnený spoluvlastník na účinné uplatnenie prijatia ponuky musel kúpiť
všetky tri ponúkané podiely alebo stačil aj jeden. Na uvedené „zareagoval“ súd I. inštancie v bode 79
odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď uviedol len záver sám osebe (bez argumentov), a teda, že
hoci v ponuke z 05.11.2019 je uvedená lehota 30 dní na uplatnenie predkupného práva, uvedené v

zmysle § 605 Občianskeho zákonníka nespôsobuje nesplnenie predkupného práva. Prvoinštančný súd
v tejto súvislosti v bode 85 poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/115/2011,
ktoré hovorí o tom, že aj na úpravu zákonného predkupného práva treba aplikovať úpravu zmluvného
predkupného práva, napriek tomu § 605 Občianskeho zákonníka nijako právne neposudzuje vo vzťahu
k prejednávanej veci. V rámci právneho posúdenia veci má súd povinnosť dostatočne a presvedčivo

podložiť svoj právny názor argumentmi, záver sám osebe nemôže byť argumentom (tým je napadnutý
rozsudok aj v rozpore s bodom 59 odôvodnenia odvolacieho rozsudku, č. k. 25Co/18/2023-409). V tomto
prípade došlo k jednoznačnému záveru súdu, ktorý však z pohľadu základného práva na súdnu ochranu
a práva na spravodlivý proces, musí byť podložený argumentmi, ktoré k takémuto záveru vedú, čo vprípade záveru vyjadreného v bode 79 odôvodnenia rozsudku absentuje. Tým je naplnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

38. Súd I. inštancie sa absolútne nedostatočne venoval aj posúdeniu ceny, za ktorú bola urobená ponuka
vzhľadom na čl. III bod 2 Stanov spoločenstva z 13.1.2019, ako mu to uložil krajský súd v zrušujúcom
rozhodnutí (bod 57 odôvodnenia zrušujúceho odvolacieho rozhodnutia).

39. Súd I. inštancie v tejto súvislosti v bode 81 prichádza k právnemu záveru o absolútnej neplatnosti

tohto čl. III bod 2 Stanov ako právneho úkonu. Tento záver je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 30.12.2019, sp. zn. 4Obdo/19/2018 (R 33/2022), pričom z právnej vety tohto rozhodnutia vyplýva:
„Premlčacia doba na podanie žaloby proti rozhodnutiu Zhromaždenia pozemkového spoločenstva podľa
§ 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách je trojročná a začína plynúť
odo dňa prijatia rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva.“ Ak teda vady rozhodnutia

zhromaždenia pozemkového spoločenstva môže na súde žalobou napadnúť len zákonom aktívne vecne
legitimovaný subjekt a síce v zmysle § 15 ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z.z. prehlasovaný člen
spoločenstva,atovtrojročnejpremlčacejlehote,ktoráplynieododňaprijatiarozhodnutiazhromaždenia,
potom možno dospieť len k záveru, že vady rozhodnutí orgánov pozemkového spoločenstva, ktorých
dôsledkomjeneplatnosť,majúnásledkyrelatívnejneplatnosti,nieabsolútnejneplatnosti.Pritomstanovy

spoločenstva sa prijímajú rozhodnutím zhromaždenia v zmysle § 14 ods. 7 písm. b) zákona č. 97/2013
Z.z. Zároveň Najvyšší súd SR stabilne trvá na východisku, že uznesenie valného zhromaždenia nie
je právnym úkonom (napr. R 30/2022 či rozsudok zo dňa 29.04.2021, sp. zn. 2Obdo/30/2020, a tam
uvedené rozhodnutia), čo prvoinštančný rozsudok nerešpektuje. Čl. III bod 2 Stanov spoločenstva z
13.01.2019 nebol nikdy napadnutý žalobou na súde na jeho neplatnosť, pričom ak prvoinštančný súd

v tomto konaní prejudiciálne konštatoval absolútnu neplatnosť tohto ustanovenia Stanov ako právneho
úkonu, jeho právny názor je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, čo
zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

40. Samotnú neprimeranosť ceny uvedenej v ponuke z 05.11.2019, za ktorú mali kupovať podiely

na spoločnej nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. rade, potvrdil žalovaný v 1. rade v rámci výsluchu
na pojednávaní dňa 18.10.2022, keď uviedol: „Vedel som, že nie je jednoduché kúpiť prvýkrát
spoluvlastnícky podiel. Ja som ďalším žalovaným ponúkal cenu 0,23 eur za m2“ Z vykonaného
dokazovania (body 34 až 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku) vyplýva, že kúpna cena 0,90
eur/m2, resp. 0,995 eur/m2 v zmluvách, ktorými bolo porušené predkupné právo, ďaleko presahuje

kúpne ceny, ktoré boli v zmluvách, v ktorých žalovaní 1. a 2. nadobúdali ďalšie podiely na spoločnej
nehnuteľnosti.Zuvedenéhojenepochybné,žecieľomžalovanýchv1.a2.radebolodostaťsadookruhu
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti za akúkoľvek cenu a ďalej voľne nadobúdať (§ 9 ods. 7 zákona
č. 97/2013 Z.z.) ďalšie podiely na spoločnej nehnuteľnosti. S uvedeným sa prvoinštančný súd nijako
nevysporiadal (rovnako ani s časovou nenadväznosťou medzi ponukou podielu a prevodom podielu),

pričom absolútne nereagoval ani na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/30/1993, na ktoré
žalobcovia opakovane v tejto súvislosti poukazovali. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na to, že
hoci súd v bode 85 druhá zarážka odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza sp. zn. 3Cdo/30/1993,
ďalej cituje pasáže o doručovaní doručenkou. Tento rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/30/1993
sa však nijako nedotýka doručovania doručenkou, pričom citované pasáže nie sú z tohto rozhodnutia.

Aj uvedené svedčí o kvalite napadnutého rozsudku, ktorý nespĺňa základne náležitosti odôvodnenia v
zmysle § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti žalobcovia predkladajú odvolaciemu súdu obsah a znenie
rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/30/1993. Zároveň, ak prvoinštančný súd uvádza, že čl. III bod 2
Stanovz13.01.2019predstavujeobmedzenieprávavlastníkadisponovaťsvecou,uvedenésamoosebe
nemôže znamenať neplatnosť. Právny poriadok pozná nespočetné množstvo situácii, kedy je vlastnícke

právo istým spôsobom obmedzené. Vlastnícke právo nie je absolútne (napr. rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 22/2006, sp. zn. PL. ÚS 29/05). S obmedzením vlastníckeho práva počíta aj
Ústava SR v čl. 20 a čl. 13. Aj zákonná úprava predkupného práva podľa Občianskeho zákonníka a
podľa zákona č. 97/2013 Z. z. je úpravou istým spôsobom obmedzujúcou právo vlastníka disponovať s
vecou. V tomto smere je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

41. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil tak, že vyhovie
žalobe žalobcov, a to v znení petitu, ktorého zmenu súd I. inštancie pripustil samostatným uznesením.42. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní v 3. a 4. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
listom zo dňa 15.01.2025, v ktorom uviedli, že ako vlastníci podielu na spoločnej nehnuteľnosti ho pred
prevodom ponúkli ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti (t.j. žalobcom), to znamená,

že žalovaní v 3./ a 4./ rade pred súdom I. stupňa preukázali, že predkupné právo žalobcov nebolo
porušené.

43. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje zápisnica zo schôdze výboru zo dňa 23.08.2019, z ktorej
jednoznačne vyplýva, že žalovaní 3./ a 4/. rade žiadali predmetný výbor o možnosť predaja pozemkov

tretím osobám a výbor sa zaviazal uverejniť na webovej stránke L. A. U. C..

44. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje taktiež písomná výzva žalovaných 3./ a 4/. rade zo dňa 05.11.2019,
v ktorej realizovali ponuku na predaj svojich spoluvlastníckych podielov ostatným spoluvlastníkom, t.j.
žalobcom. Písomná výzva žalovaných 3./ a 4/. rade zo dňa 05.11.2019, bola doručená žalobcovi v
2./rade dňa 07.11.2019, žalobcovi v 3./ rade dňa 14.11.2019, žalobcovi v 4./ rade dňa 07.11.2019,

žalobcovi v 5./ rade dňa 06.11.2019, žalobcovi v 6./ rade dňa 07.11.2019 a žalobcovi v 7./ rade dňa
21.11.2019. Žalovaní 3./ a 4/. rade poukazujú odvolaciemu súdu, že žalobcovia v 2./ rade až 7./ rade
potvrdili skutočnosť, že uvedená výzva od žalovaných 3./ a 4/. rade im bola riadne doručená. Žalobcovia
o zámere, podstatných náležitostiach predaja spoluvlastníckych podielov žalovaných 3./ a 4/. rade mali
vedomosť, žalobcovia však predkupné právo nevyužili.

45. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žalovaní 3./ a 4/. rade dňa 03.02.2020
predložili žiadosť o súhlas s predajom spoluvlastníckych podielov tretej osobe a tejto skutočnosti
hlasoval výbor. Dňa 05.03.2020 výbor vydal potvrdenie ohľadom skutočnosti, že žalovaní 3./ a 4/. rade
o splnili zákonom určenú ponukovej povinnosť podľa § 9 ods. 8 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

46. Žalovaní 3./ a 4/. rade poukazujú na znenie § 9 ods. 8 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Ak vlastník podielu na spoločnej
nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným

vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti/podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru.“

47. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na dôkazy predložené súdu prvého
stupňa žalovaní 3./ a 4/. rade si riadne splnili zákonnú povinnosť podľa § 9 ods. 8 zák. č. 97/2013 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a taktiež si splnili duplicitne aj povinnosť

podľa § 605 Občianskeho zákonníka. Uvedené konštatuje aj súd I. inštancie - Okresný súd Poprad v
rozsudku, sp.zn. 17C/4/2022-475 zo dňa 20.11.2024.

48. Žalovaní 3./ a 4/. rade touto cestou navrhujú Krajskému súdu v Prešove ako odvolaciemu súdu, aby
rozsudok Okresného súdu Poprad, sp.zn. 17C/4/2022-475 zo dňa 20.11.2024 v súlade s § 387 CSP

potvrdil ako vecne správny a zároveň, aby priznal žalovaným 3./ a 4/. rade i náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

49. K odvolaniu sa vyjadrili aj žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
listom zo dňa 05.02.2025, v ktorom uviedli, že považujú odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu I.

inštancie za správne a v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Žalovaní majú za to,
že odôvodnenie rozsudku súdu I. inštancie je presvedčivé a dostatočne zrozumiteľné a spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods.
2 CSP.

50.Žalovanívplnomrozsahunesúhlasiasdôvodmiodvolania,ktoréuviedlivosvojompodanížalobcovia
a odvolanie považujú v celom rozsahu za nedôvodné.

51. Žalovaní majú za to, že pôvodní vlastníci spoluvlastníckych podielov A. D. (žalovaný v 3./ rade)
a N. D. (žalovaná v 4./ rade) postupovali v súlade so zákonom a svoje spoluvlastnícke podiely k

spoločnej nehnuteľnosti pred prevodom na žalovaného v 1./ a v 2./ rade ponúkli na predaj ostatným
spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, a to ponukou učinenou prostredníctvom výboru, ako aj
písomnou výzvou z 05.11.2019. Žalovaní v tomto smere poukazujú na dostatočné a presvedčivéodôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 65. až 84. rozsudku a s týmto
odôvodnením plne súhlasia.

52. Podľa zápisnice z výborovej schôdze Pozemkového spoločenstva obce C. z 23.08.2019 (č.l. 169
spisu) vyplýva, že výboru bola doručená písomná žiadosť o predaj pozemkov od členov spoločenstva A.
D. a N. D., teda žalovaných 3 a 4, podľa ktorej ponúkli odpredaj svojich podielov. Zároveň z predmetnej
zápisnice vyplýva, že oznam sa uverejní na webovej stránke spoločenstva. V tomto zmysle bolo aj
prijaté uznesenie, ktorým výbor schválil zverejnenie tohto oznamu na webovej stránke spoločenstva.

Týmto si žalovaný 3. a 4. jednoznačne splnili svoju povinnosť v zmysle cit. ustanovenia zákona o
pozemkových spoločenstvách. Do uzatvorenia kúpnych zmlúv so žalovanými 1. a 2. si u žalovaných
žiaden spoluvlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti neuplatnil svoj nárok na odkúpenie ich podielov,
a teda žalovaní 3. a 4. mohli odpredať svoje podiely tretím osobám.

53. V tejto súvislosti zároveň žalovaní uvádzajú, že nie je možné súhlasiť s právnym názorom, že ak

výbor reálne nepredloží ponuku, nemôže sa to považovať za splnenie predkupného práva. Žalovaní
majú za to, že uvedené konštatovanie nemá oporu v platnej právnej úprave. Zákon o pozemkových
spoločenstvách dáva dve rovnocenné možnosti vlastníkovi podielu pri prevode, aby dodržal povinnosti
ohľadne predkupného práva. Jednou možnosťou je urobiť tak cez výbor Pozemkového spoločenstva. V
prejednávanej veci tak žalovaní v 3./ a 4./ rade v auguste 2019 urobili. V zmysle právnej úpravy výbor

v takomto prípade má povinnosť uviesť to v programe valného zhromaždenia. V tejto záležitosti to však
výbor výslovne odmietol uskutočniť a to v hrubom rozpore so zákonom, nakoľko oznámil žalobcom 3.
a 4., že túto záležitosť nebude riešiť, a to vzhľadom na problém s úradnou cenou. Zákon nehovorí o
tom, že ak je výbor nečinný, alebo to neuskutoční, že má vlastník povinnosť realizovať predkupné právo
inou cestou, t.j. písomne. Nie je ani spravodlivé to od spoluvlastníka požadovať, keďže splnil všetko, čo

mu zákon ukladá. Pokiaľ výbor svojvoľne túto ponuku nezaradil na rokovanie VZ, nie je potom možné
následneuzavretúzmluvusankcionovaťneplatnosťou,resp.urobiťzáver,žespoluvlastníknepostupoval
pri plnení ponukovej povinnosti v súlade so zákonom.

54. Vo vzťahu k požiadavke Výboru na úradnú cenu je potrebné uviesť, že Stanovy nemôžu ukladať

žiadne obmedzenia spoluvlastníkovi nehnuteľnosti vo vzťahu k cene za predaj, pričom pojem úradná
cena je navyše pojem neurčitý, nezrozumiteľný a nezaväzujúci. Takto neurčito formulovaná povinnosť v
stanovách je neplatná a nestanovuje žiadne záväzné pravidlo správania pre člena spoločenstva. Pokiaľ
žalobcovia argumentovali vo vzťahu k cene tým, že sa jednalo o tzv. „cenu záľuby“, ktorá mala byť
neprimerane vysoká a poukazovali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/30/1993 zo dňa 27.04.1993, tak

k tomu je potrebné uviesť, že závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia NS SR je potrebné považovať za
prekonané, resp. nezodpovedajúce záverom neskoršej súdnej praxe. V zmysle Ústavy SR má vlastnícke
právo všetkých vlastníkov rovnaký obsah a ochranu. Niet rozumného dôvodu, aby z predkupného práva
ostatných spoluvlastníkov vyplývali pre spoluvlastníka, ktorý chce predať svoj podiel na spoločnej veci,
neprimerané obmedzenia týkajúce sa výšky ceny, za ktorú by mal v prostredí trhového hospodárstva

mať možnosť svoj podiel predať, čo by mohlo naopak viesť k neprimeraným zásahom do výkonu jeho
vlastníckeho práva, ktoré je z ústavného hľadiska chránené rovnako. Každý vlastník má oprávnený
záujem predať majetok za čo najvyššiu cenu, akékoľvek obmedzenie tohto vlastníckeho práva by bolo
protiústavné.

55. Vo vzťahu k realizácii ponukovej povinnosti navyše ešte žalovaný 3 a 4 doručili aj písomnú ponuku
zo dňa 05.11.2019 na odpredaj podielov všetkým ostatným spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že písomná ponuka na odpredaj spoluvlastníckych podielov
bola doručovaná aj žalobcom 2 až 7 a táto ponuka sa dostala do ich dispozičnej sféry a teda o tejto
ponuke museli a mohli mať vedomosť, pričom svoje predkupné právo si neuplatnili. Zároveň žalobca

3, 6 a 7 vo svojich výpovediach výslovne uviedli, že takúto ponuku na odkúpenie by ani neprijali, a to
kvôli cene, s ktorou nesúhlasili. Ohľadom preukázania doručenia výzvy žalobcom žalovaní poukazujú
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 76. až 78. a plne sa s ním stotožňujú.

56.Okremtohožalovanív3./av4./radepredmetnúzáležitosťriešiliešterazajsvýboromPozemkového

spoločenstva urbárskeho majetku obce C., o čom svedčí rozhodnutie výboru pozemkového
spoločenstva k žiadosti o vydanie potvrdenia o oboznámení členov pozemkového spoločenstva zo
dňa 05.03.2020. Podľa tohto rozhodnutia výbor pozemkového spoločenstva ako výkonný a štatutárny
orgán pozemkového spoločenstva po prekontrolovaní poštových podacích lístkov potvrdil, že žalovanív 3./ a 4./ rade ako členovia pozemkového spoločenstva splnili povinnosť vlastníka podielu pri prevode
spoluvlastníckeho podielu podľa ust. § 9 ods.8 zákona o pozemkových spoločenstvách.

57. Všetky vyššie uvedené okolnosti jednoznačne svedčia v prospech záveru, že žalovaní 3 a 4 si
svoje povinnosti pri predaji podielu tretím osobám riadne splnili v zmysle ust. § 9 ods.8 zákona o
pozemkových spoločenstvách, ohľadom tejto záležitosti vyvinuli maximálne úsilie a predkupné právo
žiadneho zo žalobcov nebolo porušené. Žalovaní 3 a 4 v žiadnom prípade nemôžu zodpovedať za
prípadný nesprávny postup výboru pozemkového spoločenstva v tejto záležitosti a tento nemôže byť na

ujmu ich práv. Žalovaní v 1./ a v 2.1 rade sa uzavretím kúpnych zmlúv so žalovanými 3 a 4 zákonným
spôsobom stali podielovými spoluvlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti a zároveň sa stali
riadnymičlenmiurbárskehospoločenstva.Naprevodďalšíchpodielovodžalovaných5až11savzmysle
ust.§9ods.7zákonaoPSnevzťahovalivšeobecnéustanovenieopredkupnompráve,nakoľkožalovaný
1 a 2 už boli v tomto čase riadnymi členmi urbáru a spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti.

58. K otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu v tomto súdnom konaní žalovaní uvádzajú
nasledovné stanovisko:

59. V súvislosti s otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcami majú žalovaní za to,
že v tomto súdnom konaní naliehavý právny záujem nebol preukázaný a v tejto časti sa nestotožňujú s

názorom súdu I. inštancie a ani s názorom odvolacieho súdu.

60. V posudzovanom prípade sa jedná o určovaciu žalobu, prostredníctvom ktorej by sa mali vyriešiť
všetky právne vzťahy medzi sporovými stranami. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak bez tohto
určenia by bolo právo žalobcu ohrozené alebo jeho právne postavenie neistým. Naopak naliehavý

právny záujem nie je daný, ak sa požadovaným určením nezmení právne postavenie žalobcu/žalobcov.
V tejto súvislosti žalovaní poukazovali a poukazujú na to, že, ak by súd žalobe žalobcov vyhovel, takýmto
rozhodnutím súdu nebudú vyriešené všetky právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože žalovaní
prídu o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bez toho, aby mali zabezpečené vrátenie zaplatenej
kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Takto podaná žaloba teda nespĺňa podmienku preukázania

naliehavého právneho záujmu, pretože požadované určenie, ktorého sa domáhali žalobcovia, vôbec
nerieši všetky právne vzťahy medzi sporovými stranami a zároveň by poškodilo práva žalovaných v 1./
a 2./ rade. V prípade neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
nej dostal a bolo by predsa nespravodlivé, aby v prípade neplatnej zmluvy žalovaný 1./ a 2./ nemali
zabezpečené vrátenie nimi zaplatenej kúpnej ceny. Jedná sa o povinnosť v zmysle § 457 Občianskeho

zákonníkaavtejtosúvislostižalovaný1./a2./poukazujúnajudikatúruNSSRakoajÚSSR,sozáverom,
že ak žalobný návrh uvedenie vzájomnej reštitučnej povinnosti neobsahuje, nemôže súd takejto žalobe
vyhovieť a musí ju zamietnuť.

61. Zároveň majú žalovaní za to, že požadovaným určením sa vôbec nezmení právne postavenie

žalobcov. Podľa aktuálneho znenia stanov pozemkového spoločenstva v súčasnej dobe platí, že
každý prevod podielov (s výnimkou prevodu medzi blízkymi osobami) je podmienený výlučne
súhlasom valného zhromaždenia spoločenstva. Uvedené znamená, že právne postavenie žalobcov sa
požadovaným určením nezmení, nakoľko na každý prevod podielu je potrebný súhlas VZ, či už bude
vlastníkom takéhoto podielu žalovaný v 1./ rade alebo žalovaný v 2./, alebo rovnako v prípade, ak by sa

podiely vrátili späť do vlastníctva žalovaným v 3./ až 11./ rade. Zároveň z toho vyplýva záver, že právne
postavenie žalobcov nie je a nebude bez požadovaného určenia ohrozené, resp. ich právne postavenie
nebude neisté, a teda tu nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

62. Žalovaní v súvislosti s posúdením preukázania naliehavého právneho záujmu poukazujú na to, že

s ich vyššie uvedenými argumentmi o tejto otázke sa nezaoberal ani súd I. inštancie a ani odvolací súd
a žiadnym spôsobom ich nevyhodnotili.

63. Žalovaný v 1./ rade a žalovaný v 2./ rade vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujú, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň

priznal žalovaným v 1./ a v 2./ rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

64. K vyjadreniu žalovaných reagovali žalobcovia replikou zo dňa 06.02.2025, v ktorej uviedli, že
im bola doručená výzva žalovaných v 3. a 4. rade z 05.11.2019. Žalobcovia popierajú toto bližšienekonkretizované tvrdenie žalovaných v 3. a 4. rade a poukazujú na svoje výpovede pred súdom z
18.10.2022, ako aj repliku z 12.05.2022 a ďalšie vyjadrenia v konaní. Žalobcovia podali žalobu práve
pre porušenie ich zákonného predkupného práva a pre konanie v rozpore so Stanovami L. P. T. A. U. C..

V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú, že aj žalovaná v 5. rade pred súdom dňa 18.10.222 vypovedala,
že nevedela o doručení ponuky na uplatnenie predkupného práva, t. j. nevedela o tom, že žalovaný v
1. rade kupoval podiely za 0,90 eur/m2. Ak by to vedela, iste by krátko na to nepredávala svoj podiel
za 0,265 eur/m2.

65. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu je v hrubom rozpore s právnym názorom krajského
súdu vydanom v tomto konaní. V konaní nebolo preukázané, že žalobcom bola doručená ponuka
na uplatnenie predkupného práva, a teda že žalobcovia sa o ponuke skutočne dozvedeli. Strana
žalovaného nepredložila po zrušujúcom uznesení krajského súdu v tomto konaní žiadne nové dôkazy,
ktoré by dopĺňali dovtedajšie dokazovanie a ktoré by preukazovali, že by žalobcovia skutočne o ponuke
na uplatnenie predkupného práva vedeli (v plnom rozsahu sa tak uplatní právny názor odvolacieho súdu

vyjadrený v bode 56 zrušujúceho uznesenia, keďže po zrušujúcom uznesení neboli predložené žiadne
nové dôkazy vo vzťahu k doručeniu ponuky).

66. Žalovaní v 3. a 4. rade sa k odvolaniu a odvolacím dôvodom žalobcov podaným vyjadrením
nevyjadrili. Žalobcovia v 2. až 7. rade v plnom rozsahu zotrvávajú na podanom odvolaní a žiadajú

odvolací súd, aby rozhodol tak, ako je uvedené v podanom odvolaní, t. j. aby prvoinštančný rozsudok
zmenil tak, že žalobe žalobcov v 2. až 7. rade v plnom rozsahu vyhovie.

67. K vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade reagovali žalobcovia replikou zo dňa 17.02.2025, v ktorej
uviedli, že výboru bola doručená písomná žiadosť o predaj pozemkov od žalovaných v 3. a 4. rade, a

že do uzatvorenia kúpnych zmlúv so žalovanými v 1. a 2. rade si u žalovaných žiadny spoluvlastník
podielu na spoločnej nehnuteľnosti neuplatnil svoj nárok na odkúpenie ich podielov, z čoho vyvodzujú, že
žalovaní v 3. a 4. rade mohli odpredať svoje podiely tretím osobám. Žalobcovia uvádzajú, že predmetom
konania nie je preskúmanie skutočnosti, či písomná žiadosť o predaj pozemkov od žalovaných v 3. a 4.
rade bola doručená výboru, ale to, či bola doručená žalobcom. To potvrdzuje aj právny názor Krajského

súdu v Prešove v rozsudku zo dňa 14.05.2024, č. k. 25Co/18/2023-409 v bode 54 odôvodnenia, v
ktorom odvolací súd uvádza, že podstatné je posúdenie, či mali ostatní spoluvlastníci sa o možnosti
realizácie predkupného práva skutočne aj dozvedieť a toto v prípade záujmu uplatniť — v tomto smere
je odpoveď negatívna, teda k možnosti ostatných spoluvlastníkov realizovať predkupné právo neboli
splnené zákonné podmienky, nemali túto informáciu a reálne si toto právo nemohli uplatniť, pretože

ponuka na uplatnenie predkupného práva im nebola predložená (v tejto súvislosti odkazujú žalobcovia
na bod 56 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu). Žalobcovia opätovne poukazujú na §
391 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd I. inštancie
vo svojom rozhodnutí, voči ktorému žalobcovia aj z tohto dôvodu podali odvolanie, toto ustanovenie

Civilného sporového poriadku nerešpektoval.

68. Ďalej žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení (odsek 6) uvádzajú, že zákon nehovorí o tom, že ak je
výbor nečinný, vlastník má povinnosť realizovať predkupné právo inou cestou, t. j. písomne, pričom ani
nie je spravodlivé to od spoluvlastníka požadovať, keďže splnil všetko, čo mu zákon ukladá. V ďalšom

texte vyjadrenia (odsek 8) však žalovaní v 1. a 2. rade uvádzajú, že žalovaní v 3. a 4. rade doručovali
ponuky žalobcom v 2. až 7. rade. Je to rozporuplné tvrdenie, keďže v jednej časti vyjadrenia sa uvádza,
že zákon neukladá povinnosť spoluvlastníkovi posielať ponuku na uplatnenie predkupného práva aj
spoluvlastníkom (ak ju už spoluvlastník zaslal výboru), no žalovaní v 3. a 4. rade tak mali napriek tomu
urobiť. Logicky z toho vyplýva, že žalovaní v 3. a 4. rade si sami uvedomovali nesplnenie ponukovej

povinnosti formou zaslania ponuky výboru, ak ju následne mali zasielať žalobcom v 2. až 7. rade. To,
že sa ponuka na uplatnenie si predkupného práva dostala do dispozičnej sféry žalobcov, t. j. že o tom
mali vedomosť, nebola v konaní preukázaná.

69. Takisto nie je pravdou, že úradná cena, ktorá je pojmom nachádzajúcim sa v stanovách, je neplatná.

Neplatnosť je oprávnený konštatovať súd, a nie strana konania, keď navyše ohľadom tejto údajnej
neplatnosti stanov nebolo vedené žiadne súdne konanie o určenie neplatnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade
vo vyjadrení len stroho konštatujú, že závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.04.1993, sp. zn. 3Cdo/30/1993 boli prekonané, avšak neuvádzajú žiadne konkrétne rozhodnutie,ktorým sa tak malo stať. Ak žalovaní v 1. a 2. rade poukazujú na Ústavu SR, tá bola v čase uvedeného
prijímaného rozhodnutia najvyššieho súdu už účinná, ergo najvyšší súd ju vo svojom rozhodnutí musel
rešpektovať.

70. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení uvádzajú (odsek 10), že žalovaní v 3. a 4. rade v žiadnom
prípade nemôžu zodpovedať za prípadný nesprávny postup výboru pozemkového spoločenstva v tejto
záležitosti a tento nemôže byť na ujmu ich práv. Rovnaký záver však platí aj pre žalobcov v 2. až 7.
rade. Tí neboli o zamýšľanom prevode podielov žalovaných v 3. a 4. rade upovedomení, a na tomto

závere nemení nič ani fakt, že žalovaným v 3. a 4. rade výbor pozemkového spoločenstva potvrdil
(hoci to nepripúšťa ani zákon o pozemkových spoločenstvách, ani stanovy pozemkového spoločenstva)
splnenie si povinnosti spoluvlastníka podľa § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách. Navyše,
výbor od žalovaných v 3. a 4. rade nemal žiadne podklady o tom, že žalovaní v 3. a 4. rade doručovali
ponuky ostatným spoluvlastníkom, ako to vyplýva zo zápisnice zasadnutia výboru z 03.02.2020, ktorá
je súčasťou spisu.

71. Dedukcia nepreukázania naliehavého právneho záujmu z toho dôvodu, že žaloba nerieši všetky
právne vzťahy medzi sporovými stranami (v prípade neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal a bolo by predsa nespravodlivé, aby v prípade neplatnej
zmluvyžalovanív1.a2.radenemalizabezpečenévrátenienimizaplatenejkúpnejceny)jeneprimeraná,

pretožežalobcovianemajúprečožalovaťovráteniekúpnychcien,niejetoichnárokanipovinnosť(vtejto
súvislosti nejde o vzťah medzi sporovými stranami, t. j. medzi stranou žalobcu a stranou žalovaného).
Je to plné právo žalovaných sa v tomto smere vyporiadať.

72. Na repliky žalobcov reagovali žalovaní v 3. a 4. rade listom zo dňa 17.02.2025, v ktorej zotrvali na

svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

73. Rovnako duplikou reagovali aj žalovaní v 1. a 2. rade, kde rovnako zotrvali na predchádzajúcich
vyjadreniach a považovali odvolanie za nedôvodné.

74. Vo veci poskytli ešte vyjadrenie žalovaní v 3. a 4. rade. Žalovaní v 3. a 4. rade ďalšie písomné
vyjadrenie zo dňa 12.03.2025, v ktorom rovnako zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach.

75.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací(§34CSP)vecpreskúmalvrozsahuurčenomustanoveniami
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok

prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) , d) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

76. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku 25Co/18/2023-409 zo dňa 14.05.2024 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade v zamietavom výroku. Tým že odvolací

súd potvrdil zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, konanie voči tomuto žalobcovi bolo
právoplatne ukončené a rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje znaky zmätočnosti, pokiaľ súd ďalej
konal so žalobcom v 1. rade a súčasne ho zaviazal svojim druhým výrokom na náhradu trov konania
voči žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade. V tomto smere odvolací súd zistil naplnenie zrušovacích dôvodov
podľa § 389 ods. 1 písm. d) vo vzťahu k druhému výroku odvolaním napadaného rozsudku súdu prvej

inštancie, pokiaľ sa jedná o časť výroku vo vzťahu k tomuto žalobcovi.

77. Odvolací súd nepopiera snahu súdu I. inštancie vysporiadať sa s vecou v zmysle pokynov
v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku odvolacieho súdu. Napriek uvedenému však je potrebné
konštatovať, že k aplikácii záväzného právneho názoru odvolacieho súdu nedošlo, resp. došlo tak, že

sa súd prvej inštancie odchýlil od tohto právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí. Súd I. inštancie rešpektoval právny názor odvolacieho súdu pokiaľ sa týka naliehavého
právneho záujmu, v ďalšom však už zaujal názor odlišný od právneho názoru vysloveného odvolacím
súdom.

78. V konaní zostali spornými otázky splnenia ponukovej povinnosti zo strany žalovaných 3/ a 4/ dvoma
spôsobmi a to prostredníctvom výboru a písomnou výzvou priamo spoluvlastníkom. Súd I. inštancie
konštatoval, že túto povinnosť si riadne splnili dokonca duplicitne. Tento právny názor zaujal v rozpore
s predchádzajúcim právnym posúdením veci odvolacím súdom. V predchádzajúcom rozhodnutí v bode54 odvolací súd uviedol, že vo vzťahu k zisteniam súdu I. inštancie týkajúcim sa realizácie predkupného
práva odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil so závermi a právnym posúdením zisteným súdom I.
inštancie.

79. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nebola ponuka na predaj v rámci realizácie
predkupného práva vykonaná riadne a v súlade so zákonom.

80. Zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách upravuje zákonné pravidlá pre realizáciu

predkupného práva v ust. § 9 ods. 8 citovaného zákona.

81. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem
ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej

osobe. Uvedené zákonné ustanovenie je potrebné vykladať v rámci uplatnenia metódy systematického
výkladu, aj v spojení s ust. § 14 ods. 3 alinea tretia, podľa ktorej, ak vlastník podielu na spoločnej
nehnuteľnostiponúkasvojpodielprostredníctvomvýborupodľa§9ods.8,aleboakfondprevádzapodiel
vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Výkladom
uvedených ustanovení možno dospieť k záveru, že upravujú procesný postup, ktorým je možné

ponúknuť realizáciu predkupného práva v rámci pozemkového spoločenstva buď priamo jednotlivým
spoluvlastníkom, alebo v tomto prípade prostredníctvom výboru. K skutočnému umožneniu uplatnenia
predkupného práva ostatnými spoluvlastníkmi podľa názoru odvolacieho súdu môže dôjsť len vtedy,
pokiaľvýbortakútoinformáciualebotakútoponukujednotlivýmspoluvlastníkomnavalnomzhromaždení
reálne aj predložil. Tak to v tomto prípade nebolo, zo strany výboru nedošlo ďalej k predloženiu

ponuky na kúpu podielov v pozemkovom spoločenstve vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Výklad
tohto ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť formalistický v tom smere, že si splnili
predávajúci svoju povinnosť vo vzťahu k výboru a nemôžu zodpovedať za konanie výboru. Podstatné je
posúdenie, či mali možnosť ostatní spoluvlastníci sa o možnosti realizácie predkupného práva skutočne
aj dozvedieť a toto v prípade záujmu uplatniť. V tomto smere je odpoveď negatívna, teda k možnosti

ostatných spoluvlastníkov realizovať predkupné právo neboli splnené zákonné podmienky, nemali
túto informáciu a reálne si toto právo nemohli uplatniť, pokiaľ ide o pasivitu spôsobenú nečinnosťou
výboru pozemkového spoločenstva. V tomto smere na zdôraznenie systematickej výkladovej metódy je
potrebné poukázať na zákonnú formuláciu...“ podiel ponúknuť ostatným vlastníkom .... prostredníctvom
výboru“. Takže aj pri ponuke podielu prostredníctvom výboru, nemôže ponuka zostať „na polceste“, ale

je potrebné aby sa reálna informácia dostala k ostatným vlastníkom.

82. Výklad § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. súdom I. inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku
je tak v priamom rozpore s výkladom tohto zákonného ustanovenia, ktorý podal odvolací súd v tomto
konaní. Odvolací súd zdôraznil potrebu systematického výkladu § 9 ods. 8 citovaného zákona v spojení

s § 14 ods. 4 alinea tretia citovaného zákona.

83. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti korešpondenciou vo vzťahu k jednotlivým členom
pozemkového spoločenstva, v tomto smere odvolací súd v predchádzajúcom rozsudku uviedol, že síce
žalovaní v 3. a 4. rade preukázali splnenie ponukovej povinnosti doručenkami, avšak nebolo dostatočne

preukázané, čo tieto doručenky osvedčujú. Ak doručenky neobsahovali v rámci kolónky určenej na
opísanie obsahu zásielky, žiadnu informáciu, nie je možné s určitosťou osvedčiť, aká písomnosť bola
doručovaná protistrane.

84. V priebehu súdneho konania boli opakovane ako listinný dôkaz produkované doručenky, ktoré

majú preukazovať splnenie ponukovej povinnosti zo strany žalovaných v 3. – 4. rade. Na predložených
doručenkách je uvedená osoba odosielateľa a osoba adresáta. Pod osobou adresáta je prázdna
kolónka, ktorá nie je nijako označená. Štandardným a zaužívaným spôsobom v praxi býva postup, kedy
do uvedenej prázdnej kolónky odosielateľ uvedie obsah odosielanej písomnosti. V takomto prípade
by z obsahu doručenky vyplývalo, čo bolo predmetom zásielky. V preskúmanej veci zostala táto

kolónka nevyplnená, prázdna. V zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, konkrétne uznesením
Ústavného súdu SR IV. ÚS 379/2008 a rozhodnutie NS SR 6Cdo 44/2016 odvolací súd konštatuje, že
doručenka preukazuje len tie skutočnosti, ktoré sú na nej uvedené. Doručenka preukazuje pravdivosť
údajov v nej uvedených, pokiaľ nie je preukázaný opak. Prezumpcia správnosti údajov uvedenýchna doručenke je však vyvrátiteľná, čo znamená, že umožňuje osobe, na ktorú dopadajú dôsledky
s tým spojené, vyvrátiť pravdivosť informácií v nej obsiahnutých. Ak účastník popiera správnosť údajov
uvedených v doručenke, ktoré sa týkajú postupu doručovania, musí navrhnúť dôkaz, ktorým preukáže,

že obsah listín nezodpovedá skutočnosti resp. je nepravdivý. V konaní žalobcovia namietali riadne
doručenievýzvyjednotlivýmoprávnenýmpodielovýmspoluvlastníkom.Svojenámietkyopreliajlogickým
spôsobomorozdielnuváhuzásielok,ktorébolidoručovanéjednotlivýmúčastníkomkonania,jednotlivým
podielovým spoluvlastníkom, pričom sa malo jednať o tú istú písomnosť. Na základe tejto skutočnosti
odvolací súd uzatvára, že dôkazné bremeno zaťažuje žalovaných v 3. a 4. rade, aby preukázali riadne

doručenie zásielok. Za danej dôkaznej situácie nimi produkované doručenky v konaní preukazujú len
to, že došlo k poštovému styku medzi odosielateľmi a adresátmi, nie je však zrejmé, čo bolo jednotlivým
adresátom doručované.

85. Ďalším pokynom odvolacieho súdu bolo, aby sa súd I. inštancie vysporiadal s otázkami podstatnými
prekonanieatoujeajcena,zaktorúbolaurobenáponukazostranyžalovanýchv3.a4.radepriprevode

podielov, a to vo vzťahu k pravidlu zakotvenému v čl. III bode 2. Stanov Pozemkového spoločenstva
z 13.01.2019.

86. Prvoinštančný súd pokyn odvolacieho súdu realizoval tak, že posúdil cenu, za ktorú bola urobená
ponuka vzhľadom na čl. 3 bod 2 Stanov pozemkov spoločenstva z 13.01.2019 a dospel k záveru

o absolútnej neplatnosti tohto článku stanov ako právneho úkonu. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 2Obdo 30/2020
z 29.04.2021, v ktorom Najvyšší súd SR s poukazom na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obdo 22/1998 opätovne zdôraznil, že uznesenie Valného zhromaždenia (v tomto prípade
obchodnej spoločnosti) nie je právnym úkonom, z čoho vyplýva záver, že na neplatnosť uznesenia

valnéhozhromaždenianemožnoaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníkaoabsolútnejarelatívnej
neplatnosti právnych úkonov. Rovnako v tomto rozsudku je poukázané na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo 21/2000, podľa ktorého, keďže uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym
úkonom, domáhať sa vyslovenia jeho neplatnosti môžu iba zákonom vymedzené osoby, a to iba v lehote
a z dôvodov v ňom uvedených. Súd pritom skúma iba skutočnosti uvedené v žalobe, prípadne tie,

ktoré boli uplatnené ešte v rámci trojmesačnej lehoty. Na dôvody neplatnosti uplatnené až po uplynutí
lehoty už súd nemôže prihliadnuť, preto sa nimi už nemusí ani vecne zaoberať. Odvolateľ takto správne
v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že čl. 3 bod 2 Stanov spoločenstva z 13.01.2019 nebol
nikdy napadnutý žalobou na súde pre jeho neplatnosť, pričom ak prvoinštančný súd v tomto konaní
prejudiciálne konštatoval absolútnu neplatnosť tohto ustanovenia stanov ako právneho úkonu, jeho

právny názor je v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

87. Odvolatelia v tomto smere ďalej poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/30/1993, pričom však súd prvej inštancie sa s citovaným rozhodnutím najvyššej súdnej autority
vyporiadal zmätočne. V rozsudku súdu prvej inštancie v bode 85 síce cituje sp. zn. uvedeného

rozhodnutia, avšak text samotnej citácie sa týka doručovania doručenkou, o čom tento citovaný
rozsudok najvyššieho súdu nepojednáva. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu
pritom vyplývajú práve právne závery v otázke výšky ponúkanej ceny. Podľa citovaného rozhodnutia
nemalo by „praktického významu“ predkupné právo, ak vec môže odkúpiť ten záujemca, ktorý najviac
ponúkne. Posúdenie výšky primeranej náhrady za prípadný spoluvlastnícky podiel v zákone nie je

osobitne upravený, takisto ani pri predkupnom práve ako vedľajšom dohovore pri kúpnej zmluve nie je
upravená výška kúpnej ceny, aj podmienky predkupného práva nie sú dohodnuté a je treba postupovať
podľa zákonnej úpravy nemožno právnu úpravu vykonávať tak, že obmedzenie vyplývajúce zo zákona
možno obísť a tým ich nerešpektovať. Nemalo by praktického významu predkupné právo, ak vec môže
odkúpiť ten záujemca, ktorý najviac ponúkne. Nehovoriac už o neobmedzenej možnosti obchádzania

zákona, ak predávajúci má záujem niekomu konkrétnemu vec predať aj bez toho odoslať predkupného
práva, aby sa znížil. Ak vec môže odkúpiť ten záujemca, ktorý najviac ponúkne, bude to znamenať,
že záujemcovia, ktorí majú nadmerný majetok, nadmerné príjmy, majú možnosť bez obmedzenia nielen
veci, kde pri predaji obmedzenia nie sú, ale aj tam, kde obmedzenie predkupným právom je.

88. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/19/2018 z 30.12.2019, podľa ktorého premlčacia doba na podanie žaloby proti rozhodnutiu
zhromaždenia pozemkového spoločenstva podľa § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách je trojročná a začína plynúť odo dňa prijatia rozhodnutia zhromaždenia pozemkovéhospoločenstva. V spojení s citovaným rozhodnutím najvyššieho súdu, podľa ktorého uznesenie valného
zhromaždenia nie je právnym úkonom, je potrebné právne uzavrieť tak, že vady rozhodnutia
zhromaždenia pozemkového spoločenstva môže zákonom aktívne vecne legitimovaný subjekt

napadnúť na súde žalobou v rámci trojročnej premlčacej lehoty odo dňa prijatia rozhodnutia
zhromaždenia. Potom vady rozhodnutia orgánu pozemkového spoločenstva, ktorej dôsledkom by bola
neplatnosť, majú následky relatívne neplatnosti, nie absolútnej neplatnosti. V tejto súvislosti sa súd prvej
inštancie nedôsledne vysporiadal s otázkou ponúkanej ceny zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, keďže
kúpnu cenu, ktorú ponúkli, ďaleko presiahla kúpne ceny, ktoré boli obsiahnuté v zmluvách, v ktorých

žalovaní v 1. a 2. rade nadobúdali ďalšie podiely na spoločnej nehnuteľnosti.

89. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd I. inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Uvedené znamená, že právny názor odvolacieho súdu je záväzný pre súd I. inštancie a vzťahuje sa
rovnako na otázky hmotného i procesného práva. Iba vo výnimočných prípadoch sa princíp viazanosti

právnym názorom odvolacieho súdu nemusí uplatniť. Ide o situácie, ak v dôsledku zmeny skutkových
zistení, z ktorých vychádzal odvolací súd, už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je
napríklad potrebné aplikovať inú právnu normu. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu sa pripúšťa
odchýlenie od záväzného právneho názoru aj vtedy, keď došlo v inom konaní k odlišnému vyriešeniu
prejudiciálnej otázky. Ďalším dôvodom je zmena právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušení rozhodnutia.

Odklon od kasačného právneho názoru môže napokon ovplyvniť aj podstatná zmena rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít po rozhodnutí odvolacieho súdu.

90. Odvolací súd na základe obsahu spisu konštatuje, že o žiadnu z uvedených situácií sa v
prejednávanej veci nejedná a preto súd I. inštancie nemal žiaden dôvod nerešpektovať záväzný právny

názor vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 14.05.2024.

91. Odvolací súd uvádza, že z uvedených dôvodov zistil, že je daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu
I. inštancie aj podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. V predmetnej veci absentuje správne právne
posúdenie veci. Právo na spravodlivý proces účastníkov konania prislúcha taký postup súdu I. inštancie,

ktorý svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.

92. Úlohou súdu I. inštancie bude vyhodnotiť vykonané dokazovanie a vec správne právne posúdiť
s uvedením relevantných právnych záverov.

93. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už
raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd
koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu I. inštancie.

94. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 570/2023-30 zo dňa 21.12.2023 uviedol,

že ak odvolací súd ignoruje alebo bez odôvodnenia nerešpektuje ustanovenie § 390 CSP, predstavuje
jeho postup ústavne neakceptovateľný zásah do základného práva na súdnu ochranu, pretože koliduje
s jeho obsahom v záruke postupu podľa zákona (sp. zn. I. ÚS 451/2022, III. ÚS 379/2017). Opomenutie
príkazu, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia tohto opomenutia,
je excesom, ktorý zakladá porušenie ústavných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (sp. zn. III. ÚS 5/2018). Tieto závery však neposkytujú odpoveď na otázku, či
zákaz druhýkrát zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť má absolútnu povahu a či z pravidla
podľa § 390 CSP je možné ústavne konformným spôsobom odvodiť výnimku. Z uvedených záverov je
zrejmé, že pokiaľ odvolací súd dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil rozsudok

súdu I. inštancie, takýto postup môže byť ústavne súladný. Odvolací súd musí splniť dve podmienky.
Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na § 390 CSP je pre
spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vrátiť vec súdu prvej inštancie. Vrátenie veci súdu prvej inštancie
musí byť posledná možnosť po tom, čo odvolací súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci
horším riešením. Okrem toho rozhodnutie súdu I. inštancie musí vykazovať závažné nedostatky. Je tomu

taknajmävprípade,keďjezjavné,žesasúdI.inštancievrozpores§391ods.2CSPnijaknevysporiadal
so skorším rozhodnutím odvolacieho súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery
alebo inak úplne ignoruje svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona.
Totiž, pokiaľ by nebolo možné odchýliť sa od § 390 CSP, tak by okresné súdy mali bezbrehý priestor naneplnenie svojich právomocí s následkom faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým
s rizikom porušenia iných ústavných práv strán civilného sporu (sp. zn. III. ÚS 570/2023).

95. Súd I. inštancie tak nerešpektovaním záväzného právneho názoru postavil odvolací súd do situácie,
v ktorej mal rozhodovať o veci samej v postavení súdu I. inštancie. K tomu došlo napriek tomu, že Civilný
sporový poriadok stranám sporového konania priznáva právo, aby o spore bolo v jeho skutkových a
právnych otázkach rozhodnuté vo dvoch inštanciách tak, aby bolo zabezpečená kvalita rozhodnutia,
ktorá zodpovedá ústavným právam strán na súdnu ochranu a spravodlivé konanie.

96. Rozsudkom súdu I. inštancie bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý proces, lebo súd I.
inštancie konal v rozpore s § 391 ods. 2 CSP, čím zároveň presunul svoju právomoc a povinnosť
rozhodnúťovecisamejnaodvolacísúd,atedaporušilzásadudvojinštančnostikonaniaakoprávastrany
civilného sporového konania na prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie, súdom vyššej inštancie.
Vzniknuté nedostatky je bezpochyby účelnejšie riešiť pred súdom I. inštancie, a to najmä s poukazom

na potrebu dodržania zásady dvojinštančnosti civilného sporového konania. Odvolaciemu súdu tak
neostala iná možnosť, než napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

97. Po vrátení veci bude prvoinštančný súd postupovať podľa už vysloveného právneho názoru

odvolacieho súdu a bude sa zaoberať podstatou veci až po skutočné a presvedčivé právne posúdenie
prejednávanej veci.

98. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

99. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2

CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).