Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824010308
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7824010308.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla
2025, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.1.2025, sp. zn. 2T/87/2024
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného ml. A. B. spolu s už odsúdeným ml. C. D.
za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. a už odsúdeného B. D. z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. e) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 2.3.2024 v čase okolo 02:30 hod., v E. na ulici F. pred bytovým domom F. XX, potom ako sa pridali k
väčšej skupine osôb presne neurčitého počtu, ktorí vykrikovali na poškodeného G. H., nachádzajúceho
sa v tom čase v byte na prízemí u svojej priateľky, aby vyšiel von, na čo poškodený otvoril okno z bytu,
obžalovaný 1/ až 3/ poškodeného G. H. fyzicky napadli tak, že obžalovaný 1/ ml. C. D. a 3/ B. D. ho udreli
najmenej po jednom raze päsťou do tváre a obžalovaný 2/ ml. A. B. ho udrel najmenej jedenkrát päsťou
do oblasti hrudníka, následne obžalovaný 1/ ml. C. D. drevenou palicou udrel do sklenenej výplne okna,

ktorú rozbil a tiež tam prítomný maloletý I. E. hodil do okna malé kamene a kus betónovej kocky, čím
rozbil ďalšiu časť sklenenej výplne okna, pričom v dôsledku tohto konania poškodený G. H. pri útoku
utrpel viaceré povrchové poranenia hlavy, ktoré si vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie a užívateľke
bytu J. K. bola rozbitím sklenenej výplne spôsobená škoda vo výške najmenej 95,- eur,
a obžalovaný 3/ B. D. tento skutok spáchal napriek tomu, že rozhodnutím Okresného úradu
Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. OU-RV-OVVS-2023/006199 zo dňa 11.08.2023,

právoplatným dňa 18.09.2023, bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu
uložená pokuta vo výške 20,- eur a
rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. OU-RV-
OVVS-2023/005757 zo dňa 28.08.2023, právoplatným dňa 06.10.2023, bol taktiež postihnutý za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta vo výške 10,- eur.

Za to okresný súd uložil obžalovanému ml. A. B. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 54 Tr. zák. s
poukazom na § 111 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 90 (deväťdesiat) hodín.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

zahlásil odvolanie vo vzťahu k obžalovanému ml. A. B. čo do výroku o treste prokurátor. V písomných
dôvodoch odvolania poukázal na to, že trest uložený obžalovanému ml. A. B. považuje za nespravodlivýa neprimeraný, uložený v rozpore so zásadami ukladania sankcií a trestov v zmysle § 33a, § 34 Tr. zák.
a účelom trestu u mladistvých v zmysle § 97 file_0.jpg

file_1.wmf

ods. 1 Tr. zák., ktorý má byť primárne výchovný - vychovať ho na riadneho občana a súčasne má pôsobiť
napredchádzanieprotiprávnychčinovaprimeranechrániťajspoločnosť.Zároveňpodľajehonázorusúd
pri jeho ukladaní v rozpore s ust. § 97 ods. 3 Tr. zák. dostatočne neprihliadol na osobnosť mladistvého

obžalovaného.

V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdne trestaný.
Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 3T/92/2023 zo dňa 10.1.2024 mu za pokračovací prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr.

zák., spáchané v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Uvedený rozsudok bol
vo výroku o treste zrušený následným rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 2T/27/2024 zo dňa
10.5.2024, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zák. (skutok zo dňa 8.11.2023). Pôvodne uložený súhrnný trest týmto rozsudkom bol v

dôsledku zmeny Trestného zákona obžalovanému zmiernený a rozsudkom Okresného súdu Rožňava
sp.zn.2T/27/2024zodňa23.8.2024,právoplatnýmtohoistéhodňa,muboluloženýsúhrnnýtrestodňatia
slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov.

Skutku v tejto trestnej veci sa teda obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe vyššie uvedeného

podmienečného odsúdenia za predchádzajúcu trestnú činnosť, a to len v pomerne krátkom čase od
vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 10.1.2024. Súčasne ide u neho aj o opakované
spáchanie rovnakého úmyselného trestného činu – prečinu výtržníctva.

Okrem uvedených odsúdení bol obžalovaný stíhaný aj v ďalšej trestnej veci vedenej Okresným súdom

Rožňava pod sp.zn. 3T/46/2024 za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. b), písm. c) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. (skutok zo dňa 15.7.2023),
pričom rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8To/86/2024 zo dňa 12.11 2024 bol spod obžaloby
oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom, nakoľko krajský súd dospel k záveru, že nebol
naplnený materiálny korektív v zmysle § 95 ods. 2 Tr. zák. a závažnosť spáchaného prečinu bola malá,

teda nie z dôvodu, že by skutok nespáchal.

Osobu obžalovaného dokresľuje aj záznam v ústrednej evidencii priestupkov MV SR, podľa ktorého sa
v roku 2023 dopustil aj troch priestupkov proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Vnadväznostinauvedenésúdprvéhostupňapodľajehonázorunerozhodolsprávne,keďpriuznaníviny
uložil obžalovanému ml. A. B. trest povinnej práce, nakoľko takýto druh trestu považuje v danom prípade
za neprimeraný. Z prehľadu kriminálnej minulosti obžalovaného je evidentné, že doposiaľ uložený
podmienečný trest nemal na neho dostatočný výchovný vplyv a nezabránil mu ani v páchaní ďalších

protiprávnych činov. V tejto súvislosti poukázal aj na síce neprávoplatné odsúdenie obžalovaného za
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. vo
veci Okresného súdu Rožňava sp.zn. 2T/5/2025, kde sa v plnom rozsahu priznal k spáchaniu skutku a
odvolanie podal len čo do výroku o treste.

Nestotožňujesasnázoromsúduprvéhostupňa,ževdanomprípadeniejenevyhnutnénaobžalovaného
pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ale že do úvahy prichádza uloženie alternatívneho
trestu, a to trestu povinnej práce. Domnieva sa, že uložením trestu povinnej práce nebude dosiahnutý
účel trestu, a to najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a vyššie uvedené skutočnosti. Z formálnej
stránky síce možno skonštatovať, že boli splnené podmienky na uloženie trestu povinnej práce

obžalovanému, avšak formálna stránka musí byť v súlade aj s materiálnou stránkou. Pri materiálnych
podmienkach je potrebné skúmať, či u obžalovaného možno očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, posúdiť všetky okolnosti súvisiace s osobou obžalovaného, jeho osobné a charakterovévlastnosti a celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, prostredie, v ktorom žije, ako aj povahu
a charakter trestného činu, ktorý spáchal.

Pokiaľ súd prvého stupňa pri ukladaní alternatívneho trestu poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný
študuje v 1. ročníku na strednej škole dodal, že z charakteristiky správania žiaka zo Spojenej školy
internátnej v Rožňave, oboznámenej na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že obžalovaný bol síce
bezproblémový, avšak v škole často vymeškával, čo nesvedčí o jeho reálnom záujme vyučiť sa a
dokončiť školu.

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

Z vyššie uvedeného je evidentné, že doterajšie tresty nemali na obžalovaného dostatočný prevýchovný
a preventívny účinok a iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody u obžalovaného ml. A. B. podľa
jeho názoru nesplní účel. Uloženie nepodmienečného trestu by tak v danom prípade bolo aj v súlade so

zásadou ultima ratio vyjadrenou u mladistvých v ust. § 117 ods. 2 Tr.zák., podľa ktorého nepodmienečný
trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti
prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne
neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Rožňava sp.zn. 2T/87/2024 zo dňa 22.1.2025 vo výroku o treste uloženom
obžalovanému ml. A. B., a aby rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. v intenciách tohto odôvodnenia
odvolania a podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadnuc
na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.

uložil obžalovanému ml. A. B. nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby
zníženej u mladistvých so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

K odôvodneniu odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne tak, že s
odvolacími dôvodmi prokurátorky nesúhlasí, odvolanie považuje za nedôvodné, uložený trest považuje

za spravodlivý a primeraný, ako aj súladný s Trestným zákonom, a tým pádom s uvedenými zásadami
ukladania trestov a je toho názoru, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal a odôvodnil, prečo mu
uložil alternatívny trest povinnej práce. Rozsudok súdu prvého stupňa aj čo do napadnutého výroku o
treste považuje za vecne správny a zákonný.

Keď prokurátorka poukazuje na § 97 ods. 1 Trestného zákona, vyberá len jednu časť celého zákonného
znenia predmetného ustanovenia, ktorý znie:
„Účelomtrestuumladistvéhojepredovšetkýmvychovaťhonariadnehoobčana,pričomtrestmázároveň
pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má
súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného

a sociálneho prostredia“.

Na základe uvedeného je zjavné, že prokurátorka nepoukazuje aj na tú časť predmetného ustanovenia,
ktoré sleduje aj individuálnu prevenciu trestu, a to jeho začlenenie do rodinného a sociálneho prostredia.
Práve ňou navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody by ho zo sociálneho prostredia vytrhol,

ktorýmnepochybnejeajD.L.M.,ktorúnavštevujeaještudentom1.ročníka.Poukázalnacharakteristiku
správania žiaka vypracovanú D. M. L. zo dňa 10.10.2024, ktorú prokurátorka vyhodnotila len v jeho
neprospech, pričom jeho správanie je charakterizované aj pozitívne, „Keď je prítomný v škole, jebezproblémový, neboli u neho evidované žiadne problémy ohľadom správania voči vyučujúcim,
zamestnancom školy a ani jeho spolužiakom..“

Tiež skutočnosť, že v škole vymeškával, prokurátorka svojvoľne vyhodnocuje nesprávne ako jeho
nezáujem vyučiť sa a dokončiť školu. S týmto nesúhlasí, školu chce ukončiť, aby mal výučný list a chce
pracovať. Na skutočnosť, že navštevuje školu, súd náležite prihliadol pri ukladaní druhu trestu.

Rovnako súd správne prihliadol a poukázal na okolnosti spáchania skutku a jeho účasť na tomto

skutku, keď poškodeného udrel len jedenkrát do hrudníka, pričom sa nepodieľal na rozbití okien, resp.
poškodzovaní majetku inej osoby a ku skutku sa priznal a oľutoval. Podporne ešte poukázal na okolnosti
spáchania skutku aj on, tak, ako to uviedol aj v zápisnici o svojom výsluchu ako osoby obvinenej v
prípravnom konaní dňa 7.8.2024, že spáchanie skutku nijako neplánoval, bol s kamarátmi na ihrisku,
keď počuli veľký krik a hluk z ulice F., tak sa tam išli pozrieť. Poukázal aj na to, že poškodený kričal
„rôzne nadávky na cigánov” a udrel poškodeného len vtedy, keď sa voči nemu oháňal rukami, čiže ho

chcel udrieť a až tak ho udrel on, akoby v sebaobrane. Nijako nepoškodil majetok tretích osôb a ani
nechcel vojsť do bytu ku G. H.. Uvedené potvrdil aj samotný poškodený G. H. v rámci svojho výsluchu
v prípravnom konaní dňa 26.09.2024.

Súd prvého stupňa tiež správne poukázal, že uložený trest vzhľadom na jeho povahu a okolnosti

neohrozí zdravie, bezpečnosť a jeho mravný vývoj, ale naopak, môže byť nástrojom na osvojenie si
základných pracovných návykov, pričom takýto trest môže obžalovaný vykonávať aj popri štúdiu na
strednej škole.

Zdôraznil, že trest povinnej práce mu bol uložený až v hornej polovici zákonom zníženej a povolenej

výmery, aj na to, že samotný Trestný zákon dbá aj na prípady, pokiaľ by uložený trest povinnej práce
neplnil svoj účel a keby neviedol riadny život, bol by mu nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody
podľa § 54 ods. 4 Tr. zák.

Súd prvého stupňa takisto správne poukázal na použitú zásadu - ultima ratio: „že v danom konkrétnom

prípade prichádza do úvahy uloženie alternatívneho a nie nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ktorý by bol síce podľa súdu vzhľadom na vyššie uvedené primeraným trestom, ale nie trestom
nevyhnutným(ultimaratio).“Podpornepoukázalna§109Tr.zák.,kdezákonodarcatrestodňatiaslobody
kladie až na posledné miesto, pretože prvoradá je u mladistvého prevýchova na riadneho občana
a nepochybne takýto účel trest povinnej práce aj plní, preto sú medzi druhmi trestov u mladistvých

uvádzané najprv tresty bez odňatia slobody a trest odňatia slobody možno uložiť skutočne len v krajnom
prípade, pričom v tejto súvislosti poukázal na samotnú novelu trestných kódexov, ktoré boli založené aj
na zásade humanizácii trestov.

V ďalšom sa tiež stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, kde poukázal na dikciu ust. §

33a ods. 1 Tr. zák. Poukázal aj na to, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine a svoj
skutok úprimne oľutoval, takéto vyhlásenie je považované za významnú poľahčujúcu okolnosť, keď sa
obžalovaný vzdáva práva na verejný proces, a tak sa pričinil o to, že súd mohol rozhodnúť na prvom a
jedinom pojednávaní, bez potreby rozsiahleho dokazovania majúc tým najmä na mysli výsluch veľkého
počtu svedkov, ktorí boli v prípravnom konaní vypočutí.

Prokurátorka vo svojom odvolaní uviedla, že bol stíhaný aj v ďalšej trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Rožňava sp.zn. 3T/46/2024, pričom bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
8To/86/2024-454 zo dňa 12.11.2024 spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebol naplnený materiálny
korektív v zmysle § 95 ods. 2 Tr. zák. a závažnosť spáchaného prečinu bola malá, teda nie z dôvodu,

že by skutok nespáchal. Poukazovanie na túto trestnú vec, kde bol právoplatne oslobodený považuje
za nezákonné, nerešpektovanie rozhodnutia odvolacieho súdu. Je toho názoru, že na tieto skutočnosti
nemožno prihliadať.

Zo svojej minulosti sa dostatočne poučil, chce viesť riadny život, pripravovať sa na budúce povolanie

a za tým účelom dokončiť školu.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné zamietol.Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora

je nedôvodné.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané do trestu len voči obžalovanému ml. A. B., rozsudok vo
vzťahu k spoluobžalovaným ml. C. D. a B. D. nadobudol právoplatnosť čo do výroku o vine a treste dňa
22.1.2025 a vo výroku o škode dňa 21.3.2025.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu na to, aby mohol vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Obžalovaný ml. A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a na všetky položené otázky
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal kladne. Správne postupoval okresný súd,

keď v zmysle § 257 ods. 7,8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku a v
ďalšom rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal ku spáchaniu sa nevykoná a
vykonajú sa len dôkazy súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade škody, prípadne ochranných opatrení.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd správne aplikoval relevantné ustanovenia

hmotného práva. K odôvodneniu výroku o treste u obžalovaného urobenému okresným súdom odvolací
súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil vyčerpávajúcim a
dostatočným spôsobom. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť

zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa
uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú
zásadne súčasne v každom treste.

Odvolacísúdnezistilpochybeniaokresnéhosúdupriurčenídruhuavýmerytrestu,ktorýbolmladistvému

obžalovanému uložený. Trest povinnej práce vo výmere 90 hodín aj napriek skutočnosti, že sa trestnej
činnosti obžalovaný dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, považuje
odvolací súd obdobne ako okresný súd za dostatočný na nápravu obžalovaného tak z hľadiska
individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie
sankcií a trestov tak ako sú uvedené v § 33a, § 34 ods. 4 Tr. zák., t.z., že prihliadol na spôsob spáchania
činu, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ale aj osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

Hodnotenie osoby páchateľa a jeho pomerov má veľký význam pri použití alternatívneho trestu. Nie
každémupáchateľovitrestnéhočinujepotrebnéuložiťtrestodňatiaslobody,aleaktozákonumožňuje,je
možné mu uložiť aj trest, ktorý bude spĺňať kritériá individuálnej prevencie bez toho, aby každý páchateľ
trestného činu musel skončiť vo výkone trestu odňatia slobody.

Odvolací súd má za to, že z hľadiska nápravy obžalovaného bude postačovať alternatívny trest vo forme
trestu povinnej práce. Uloženie trestu povinnej práce obžalovanému ml. A. B. je okresným súdom v
napadnutom rozsudku vecne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené zo všetkých hľadísk dôležitých pre
rozhodnutie o tomto výroku.

Záverom odvolací súd poznamená, že pokiaľ obžalovaný ml. A. B. v čase výkonu trestu povinnej práce
nebude viesť riadny život, alebo zavinene nevykoná práce v určenom rozsahu, súd mu premení trest
povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej
prácenariadijedendeňnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyazároveňrozhodneospôsobevýkonu
tohto trestu. Trest povinnej práce obžalovaný bude povinný vykonať osobne a vo svojom voľnom čase

bez nároku na odmenu.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní
prokurátora, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi rozsudku okresného súdu, a preto odvolanie
prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.