Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622201795
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8622201795.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ulici Prievozskej č. 2, IČO 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Prievozskej č. 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému M. E., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z. č. XX, o zaplatenie sumy X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 25.06.2024 č.k. SK- 2Csp 76/2022-99, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žiadnej zo strán právo na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu VÚB, a.s., Bratislava
uzatvorilsožalovanýmZmluvuospotrebiteľskomúvere„flexipôžička“,nazákladektorejbolžalovanému
poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 1.500 eur. Tento sa žalovaný zaviazal splácať v
mesačných splátkach vo výške po 29,36 eur, z toho mesačná splátka poistného predstavovala 1,22 eur.
Počet splátok bol dohodnutý na 108 pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 18 %.

3. Výška úrokovej sadzby pri obdobných úveroch (spotrebiteľské úvery nad 5 rokov) v rozhodnom
období bola 9,96 % ročne. Dohodnutá výška v danom prípade predstavuje dvojnásobok výšky úrokovej
sadzby, za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda v čase uzavretia zmluvy. Ide o
neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluva o
spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tejto časti neplatným právnym
úkonom. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie

sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O taký stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2009 sp. zn. 1MCdo 1/2009). Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavanie je častokrát zabezpečené aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so
všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dohoda o výške úrokov sa

pretopovažovalazaabsolútneneplatnúpodľa§41Občianskehozákonníka.Žalovanémubolposkytnutý
úver vo výške 1.470 eur (1.500 eur - poplatok vo výške 30 eur), pričom žalovaný zaplatil podľa prehľadu
splácania sumu 1.498 eur. Žalovaný vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru
tak žalobcovi zaplatil vyššiu sumu než na akú mu vznikol nárok, a preto prvoinštančný súd žalobu
žalobcu zamietol.

4. Čo sa týka dojednania poistenia, poistenie, tak ako bolo v úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá
ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nijako súdu nepreukázal,či skutočne došlo k dojednaniu poistenia. Taktiež nepredložil žiaden iný doklad preukazujúci vznik
poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Taktiež vznikli pochybnosti o skutočnom oboznámení sa
s príslušnými dokumentmi zo strany žalovaného, pretože podmienky s názvom poistenie sú súčasťou

vopred naformulovaného znenia obchodných podmienok a nie výsledkom dojednania.

5. Právny predchodca žalobcu si nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
to s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V žiadosti o

poskytnutie úveru žalovaný uviedol, že jeho príjem predstavuje sumu 350 eur, pričom vo svojej výpovedi
poprel, že by do svojej žiadosti uviedol, že pracovný pomer má uzavretý na dobu neurčitú. Trval na tom,
že pracovný pomer mal uzavretý na dobu určitú 1 rok alebo 1 a pol roka a taktiež zo žiadosti o úver
nebolo zrejmé aké náklady má žalovaný, a teda výdavky žalovaného neboli skúmané v dostatočnom
rozsahu s odbornou starostlivosťou. Právny predchodca žalobcu pred vstupom do zmluvného vzťahu
so žalovaným jeho bonitu náležite neskúmal.

6. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., nepostačuje len
formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie
a odborné posúdenie. Ak by pre nesplnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a

výdavkov spotrebiteľa bez náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti.

7. Už samotná terminológia zákona naznačuje, že veriteľ je povinný posúdiť platobnú schopnosť
spotrebiteľa, teda nielen mechanicky zistiť informácie o sociálnych a majetkových pomeroch, ale zistené

a overené informácie následne aj vyhodnotiť. Konanie veriteľa nemožno preto vyhodnotiť inak ako hrubé
porušenie povinností veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta pôžičku splácať.
Na strane veriteľa ide o nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti, ktorý nemôže zostať bez
povšimnutia a takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu.

8. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Preto
aj z tohto dôvodu bolo potrebné skonštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

9. Výrok o trovách bol odhodený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v plnom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Pri dojednanom úroku prvoinštančný súd skonštatoval, že v rozhodnom období sa výška úrokovej
sadzby pri obdobných úveroch pohybovala na úrovni 9,96 %, teda prípustná výška (dvojnásobok)
by predstavovala 19,92 %, avšak napriek tomu podľa odôvodnenia rozhodnutia je 18 % -ný úrok
neprimeraný a rozporný s dobrými mravmi. Pre posúdenie rozporu s dobrými mravmi by musel
dojednaný úrok prekračovať (nielen dosahovať) dvojnásobok výšky úrokovej sadzby pri obdobných

úveroch, pričom ani táto premisa nie je zjavne naplnená. Za takejto situácie nie je zrejmé, ako sa dospelo
k záveru o rozpore s dobrými mravmi pri dojednanom úroku v danej výške.

12. Pri dojednanom poistnom sa v odôvodnení rozsudku polemizuje nad dojednaním poistenia k
úveru. Nie je však zrejmé, aký právny záver z tejto nikým nerozporovanej skutočnosti bol zo strany

prvoinštančného súdu prijatý. Súd vytýka zmluvné dojednanie, predloženie, či nepredloženie dokladu,
na ktoré ani nevyzýval, vyjadruje pochybnosť o oboznámení sa s dokumentáciou zo strany žalovaného,
aj keď tento nič k tomu netvrdil, a to len preto, že dojednania boli formulované vopred, čo logicky samo
o sebe nie je dôvodom pre spochybnenie oboznámenia sa s obsahom. Toto všetko bez akejkoľvekprocesnej nevyhnutnosti, vysvetlenia angažovanosti žalovaného, či spornosti v rámci uplatneného
nároku (ak by platil opak, bolo povinnosťou súdu toto v odôvodnení uviesť). Nakoľko vo veci nebol
urobený žiaden právny záver vo vzťahu k poisteniu, možno považovať myšlienkové postupy súdu za

neukončené, a preto aj za zmätočné, nakoľko nie je zrejmé v akej súvislosti čo do uplatneného nároku
súd polemizuje na dojednaným poistením. V tejto časti je rozhodnutie absolútne nepreskúmateľné.

13. Podľa ust. § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh. Žalobca vo formulácii predmetného zákonného ustanovenia nenachádza
povinnosť osoby žalujúcej plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy predkladať dôkaz o splnení povinnosti
skúmania odbornej starostlivosti spolu so žalobou. Skúmanie bonity spotrebiteľa je bezpochyby otázkou
skutkovou. Žalobca zastáva názor, že veriteľ nie je povinný preukazovať skúmanie bonity spotrebiteľa ak
táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná a spotrebiteľ nevyužil svoje právo namietnuť takéto
skúmanie. Okrem toho je nutné podotknúť, že skúmanie bonity je otázkou odbornou, teda aj prípadná

povinnosť súdu preskúmať splnenie tejto povinnosti je limitovaná na samotný prieskum, nie následné
vyhodnocovanie, či by súd ako veriteľ na základe doložených listín spotrebiteľovi úver poskytol. Je
potrebnépoukázaťnaskutočnosť,žeakbyvyššieuvedenéneplatilo,atedažalobcabybolpovinnýspolu
s podanou žalobou predložil súdu aj dôkazné prostriedky preukazujúce skúmanie bonity, avšak tieto by
nepredložil, potom by sa aplikovali ust. § 129 a nasl. C.s.p., podľa ktorého má žalobcu súd vyzvať na

doplnenie žaloby pod následkom odmietnutia. Z priebehu konania je však zrejmé, že súd nepostupoval
podľa ust. § 129 C.s.p. a žalobcu na doplnenie žaloby nevyzýval. Zároveň žalobcu nevyzýval ani
iným spôsobom na preukázanie tejto skutočnosti - skúmania bonity, teda žalobcovi nevytvoril žiadny
procesný priestor, keďže žalobca mal legitímne očakávania, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli zo
strany žalovaného žiadnym spôsobom popreté.

14. Súd nemôže ani v spotrebiteľskom spore nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom rozsahu,
keď žalovaný nielenže nenavrhoval a nepredložil vykonať dôkaz za účelom preukázania, že právny
predchodca žalobcu neskúmal jeho bonitu, ale sa ani touto argumentáciou v konaní nebránil.

15. Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov pokiaľ došlo k hrubému porušeniu
povinností podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Na základe uvedeného je zrejmé, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani
jednýmzvyššieuvedenýchspôsobovpodľa§7ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch(t.j.nazáklade
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo
registra), spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ posudzoval
bonitu aspoň jedným zo spôsobov uvedených v ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tak

ako v prejednávanom prípade, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností podľa ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak má súd o tejto skutočnosti (skúmanie bonity) akékoľvek
pochybnosti, žalobcovi mal byť vytvorený procesný priestor na preukázanie opaku. Spôsob, akým súd
dospel k uvedeným záverom o neskúmaní bonity, je v tomto prípade značne nepredvídateľný.

16. Súd uvedeným konaním (nekonaním) znemožnil žalobcovi uplatňovať prostriedky procesného
útoku, kedy za nespornosti žalobcovho nároku a bez vytvorenia procesného priestoru žalobcovi, žalobu
zamietol, čím (opätovne) porušil právo na spravodlivý proces na úkor žalobcu. Zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli vinou nesprávneho
procesného postupu súdu žalobcom uplatnené. Tieto však môžu byť predmetom skúmania až po

zrušení napadnutého rozsudku, nakoľko pri porušení spravodlivého procesu do úvahy prichádza len
tento postup. V opačnom prípade by odvolací súd prevzal na seba celý proces dokazovania a prakticky
nahradil prvoinštančné konanie v celom rozsahu, čím by došlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti
súdneho konania.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené.18. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na skúmaní
a porovnávaní v zmluve dojednaného úroku s úrokovými sadzbami uplatňovanými pri poskytovaní
obdobných úverov v rozhodnom období. Úroky predstavujú len jednu zložku odplaty, pričom táto nesmie

prevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladovpriobdobnomúverealebopôžičke
ročne.

19. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý v ust. § 1a ods. 1 upravuje, že ak ods.
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný

produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

20. Výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra
legem by totiž nevyhnutne došlo k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho

štátu a to princípu právnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný,
jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom
na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov, čo platí práve
pre daný prípad. Tým, že prvoinštančný súd priznal ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu než mu v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície

právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcimi ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. prináležala, poprel účel a význam príslušných
ustanovení.Uvedenýmiustanoveniamibolozavedenégenerálnepravidlo,podľaktoréhoodplatanesmie
prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať a to z dôvodu, že v praxi
bolo potrebné reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti

s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a
stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, ponechalo sa toto určenie Vláde Slovenskej republiky, ktorá
odplatu aj najvyššiu prípustnú výšku stanovuje vládnym nariadením. Účelom predmetných ustanovení je
okrem iného aj ochrana veriteľov, ktorí dodržujú zákon pred nejednotnou rozhodovacou praxou štátnych
orgánov. Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre úrokové sadzby,

má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ súd prvej
inštancie vyhodnotil odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako súladnú s dobrými mravmi, nakoľko
táto bolo dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo svojich dôsledkoch naplnil ústavnoprávnu
požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty a to legitímnu predvídateľnosť postupov súdu a práva.
Tento záver bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 26.01.2023 vydaného vo veci 4Cdo 191/2022.

21. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práv na spravodlivý proces, s týmito je potrebné sa
stotožniť.

22. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

23. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra

2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.24. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo

k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

25. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

26. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku, podstatnou okolnosťou odôvodňujúcou zamietnutie
žaloby bolo nepreukázanie dojednania poistenia zo strany žalobcu a zanedbanie povinnosti právneho
predchodcu žalobcu ako veriteľa pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy so žalovaným s odbornou

starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Išlo teda o podstatné a
rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na výsledok sporu. Ak v priebehu konania vznikli pochybnosti
o dojednaní poistenia a o náležitom skúmaní bonity žalovaného pred poskytnutím úveru, mal byť
žalobca požiadaný o ďalšie skutkové tvrdenia potrebné na zistenie týchto podstatných a rozhodujúcich
skutočností majúcich vplyv na dôvodnosť uplatneného nároku. Platí totiž ust. § 150 ods. 2 C.s.p., podľa

ktoréhonazisteniepodstatnýcharozhodujúcichskutočnostímôžesúdstranypožiadaťoďalšieskutkové
tvrdenia.

27. Ak žalobca nemá možnosť vyjadriť sa k podstatným a rozhodujúcim skutočnostiam majúcim za
následok zamietnutie žaloby, ktoré predtým zo strany žalovaného v dôsledku jeho pasivity vôbec

namietané neboli, postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces.

28. Okrem vyššie uvedeného pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa prvoinštančný súd vôbec
nezaoberal ďalšou právne významnou skutočnosťou, podľa ktorej z poskytnutého spotrebiteľského

úveru vo výške 1.500 eur bol v deň poskytnutia úveru uhradený poplatok za jeho poskytnutie vo výške
30 eur. Právny predchodca žalobcu tak reálne žalovanému poskytol sumu 1.470 eur a nie sumu 1.500
eur. Aj v tejto časti je preto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

29. Keďže nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 C.s.p.).

30. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie umožniť žalobcovi vyjadriť sa k otázke existencie
dojednania poistenia k úveru, skúmania bonity žalovaného pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a úhrady poplatku za poskytnutie úveru v deň uzatvorenia zmluvy, vyzvať žalobcu na predloženie
dôkazov preukazujúcich ním uplatnený nárok a následne vo veci rozhodnúť opätovne spôsobom, aby
odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

31. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).