Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 15Sas/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200310
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 27.04.2023 vo veci nepriznania invalidného dôchodku a jemu
predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 22.06.2023 Krajskému súdu v Prešove a následne 29.06.2023 postúpenou na

konanie, ako vecne a miestne príslušnému Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“),
sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 27.04.2023,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj len „SP“) č. XXX XXX XXXX
X zo 17.02.2023 o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie mu invalidného dôchodku, aby z dôvodu
nezákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo toto zrušené.

Administratívne konanie

2. Podľa žalovaným predloženého administratívneho (posudkového a dávkového) spisu, u žalobcu
bol už aj 30.09.2021 posúdený zdravotný stav na základe žiadosti o invalidný dôchodok
z 30.09.2021 - neuznaná invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%.

3. Žalobca opätovnou žiadosťou zo 17.01.2023 žiadal o priznanie mu invalidného dôchodku počnúc od
17.01.2023.

K žiadosti žalobcu boli predložené nasledujúce lekárske správy:
- správa z psychologického vyšetrenia z 08.03.2022 so záverom prítomnosti syndrómu závislosti na
alkohole, zvýšenej nervozity, dráždivosti a nízkej tolerancii frustrácie (nechutenstvo, strach, úzkosť,
desivé sny, depresiu neudával, udával výpadky pamäte), zo závažných ochorení zaznamenaná
zlomenina ľavej ruky, operácia hernie; so záverom zmeny psychických funkcií na báze organického
poškodenia CNS toxoethylickej genézy, simplexná osobnosť afektívne a emocionálne labilná, náladová,
so zvýšenou nervozitou;

- správa gastroenterológa z 15.03.2022 – vyšetrený (odoslaný všeobecným lekárom) pre syndróm
závislosti na alkohole so záverom t.č. anamneticky abstinencia s odporúčaním šetriacej diéty a prísnej
abstinencie s odporúčaním na odbery;- správa o psychiatrickom vyšetrení z 23.03.2022 – na vyšetrenie odoslaný obvodným lekárom so
záverom o prítomnosti syndrómu závislosti od alkoholu s realizovanou verbálnou intervenciou so
zameraním na abstinenciu;

- správa z USG vyšetrenia orgánov dutiny brušnej z 13.05.2022 bez nálezu;
- správa gastroenterológa z 10.06.2022 – vyšetrený pre syndróm závislosti na alkohole so záverom t.č.
anamnetickyabstinenciasodporúčanímšetriacejdiétyaprísnejabstinencieasvyšetrenímuinfektológa
pre zvýšené laboratórne hodnoty, ktoré môžu svedčiť pre vírusovú hepatitídu typu B;
- správa všeobecného praktického lekára pre dospelých z 26.09.2022 – o v tom čase aktuálnom

zdravotnom stave žalobcu, bez nálezu;
- správa hematológa o krvných odberoch z 28.09.2022;
- správa o psychiatrickom vyšetrení z 27.10.2022 so záverom o prítomnosti syndrómu závislosti od
alkoholu s realizovanou verbálnou intervenciou so zameraním na abstinenciu;
- správa ortopéda z 30.11.2022 – odoslaný na vyšetrenie obvodným lekárom pre bolesť v oboch
ramenách, s údajom, že žalobca je pravák, v roku 2019 mal úraz na pravom ramene a v roku 2020 na

ľavom ramene, so záverom z ortopedického hľadiska stav trvalý s obmedzením hybnosti oboch ramien,
s kontrolou podľa potreby.

4. Podľa odborného posudku o invalidite zo 17.01.2023 posudkový lekár SP-ne, pobočka Vranov
nad Topľou na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu [správa ortopéda

z 30.11.2022; USG vyšetrenie ľavého a pravého ramena so záverom o zlomenine proximálnej
časti humeru vľavo; gastroenterologické vyšetrenie z 10.06.2022 a z 15.03.2022; USG vyšetrenie
dutiny brušnej z 13.05.2022; psychiatrické vyšetrenie z 27.10.2022 a z 23.03.2022; psychologické
vyšetrenie z 08.03.2022], posúdením žalobcu v jeho neprítomnosti z dôvodov opatrení počas krízovej
situácie ustálil, že žalobca nie je invalidným s tým, že jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím je

choroba poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu-syndróm závislosti a zdravotné
postihnutie v dôsledku úrazovej zlomeniny horného konca ramennej kosti, zaradené do kapitoly XV-
choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, pod položku 9 – stav
po zlomenine ramennej kosti zhojenej v nepriaznivom postavení so značným obmedzením funkcie
končatiny (stavy po vykonanej endoprotéze ramenného kĺbu s obmedzením pohyblivosti kĺbu), písm. a)

– na nedominantnej končatine.
Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu zo zákonného
rozpätia 20% - 30% na hornej hranici hodnotou 30 % s tým, že neidentifikoval iné ochorenia žalobcu,
ktoré by ovplyvňovali funkčný stav organizmu, preto posudkový lekár nenavýšil percentuálnu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudkový lekár v odôvodnení lekárskej správy uviedol, že v 11/2019 žalobca spadol a utrpel
vykĺbenie pravého ramenného kĺbu a zlomeninu hlavice úmeru vpravo, čo bolo liečené konzervatívne
ambulantným sledovaním chirurgom a liečba bola ukončená vo 02/2020 s odporúčanou rehabilitáciou
a plnou záťažou, keďže v tom čase bolo prítomné obmedzenie pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe
o polovicu s tým, že chirurgická ani rehabilitačná liečba neboli dokumentované. Dňa 21.06.2020 žalobca

spadol a udrel si ľavé rameno, pričom RTG vyšetrením bola potvrdená zlomenina chirurgického krčka
humeru vľavo; bol operovaný realizovaná otvorená repozícia jednoduchej zlomeniny kĺbnej oblasti;
v ďalšom priebehu sledovaný ambulantne chirurgom, operačná rana zhojená, odbornú rehabilitačnú
liečbu žalobca odmietol a chirurgická liečba bola ukončená 19.08.2020 v tom čase odporučená
plná záťaž, keďže hybnosť v ľavom ramennom kĺbe bola redukovaná o polovicu, ďalšie chirurgické,

rehabilitačné ani odborné lekárske vyšetrenia žalobca nedoložil až ortopedické vyšetrenie z 30.11.2022,
ktorým bolo zdokumentované obmedzenie hybnosti pravého ramenného kĺbu o 3 a pohyblivosť
v ľavom ramennom kĺbe obmedzená o polovicu. Žalobca bol hospitalizovaný v psychiatrickom
zariadení v Michalovciach z dôvodu súdom nariadenej protialkoholickej liečby; ambulantne bol
vyšetrený psychiatrom a psychológom v 03/2022 a 27.10.2022 pre syndróm závislosti od alkoholu

bez dokumentovanej pravidelnej liečby a vyčerpaní všetkých možností liečby, preto uvedené posudkový
lekárzposudkovéhohľadiskanehodnotil.V03/2022a06/2022bolžalobcavyšetrenýgastroenterológom
pre hepatopatiu z ľahko zvýšenými hodnotami pečeňových transamináz bez príznakov pečeňového
zlyhania, preto z posudkového hľadiska aktuálne nevýznamné. Posudkový lekár odôvodnil ustálenie
30% poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť obmedzením hybnosti obidvoch

ramenných kĺbov s tým, že všetky ostatné zdravotné postihnutia a doložené lekárske správy sú
z posudkového hľadiska nevýznamné a nepodmieňujú vznik invalidity ani navýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom.5. Sociálna poisťovňa, ústredie (SP) svojim rozhodnutím č. 700 126 8648 0 zo 17.02.2023 zamietla
žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo 17.01.2023 s odôvodnením, že u žalobcu v zmysle záveru
odborného posudku o invalidite posudkového lekára SP Vranov nad Topľou zo 17.01.2023, nebol zistený

zdravotný stav spôsobujúci pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou a teda podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), žalobca nenapĺňa znaky invalidnej osoby.
Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia SP je odborný posudok o invalidite zo 17.01.2023 posudkového
lekáraSP-ne,pobočkaVranovnadTopľou(viďvyššie),vktoromposudkovýlekárzhrnulavovzájomných

súvislostiach vyhodnotil diagnostické závery odborných vyšetrení tak, ako vyplývajú z predloženej
lekárskej dokumentácie žalobcu.

6. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP č. XXX XXX XXXX X zo 17.02.2023 odôvodnil púhym
tvrdením, že jeho zdravotný stav je horší, než ako bol posúdený v odbornom posudku o invalidite
zo 17.01.2023 posudkovým lekárom.

7. V súvislosti s odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu SP č. 700 126 8648 0 zo 17.02.2023, SP-ňa vec
postúpila 08.03.2023 svojmu posudkovému lekárovi vo Vranove nad Topľou za účelom prehodnotenia
správnosti, úplnosti a presvedčivosti jeho skoršieho posudku, ktorý bol podkladom pre odvolaním
napadnuté rozhodnutie SP. Posudkový lekár SP, pobočka Vranov nad Topľou nevyhovel odvolaniu

žalobcu a zotrval na svojich záveroch. Z uvedeného dôvodu 08.03.2023 SP postúpila odvolanie žalobcu
na vybavenie žalovanému, ktorý predložil vec žalobcu na posúdenie svojej posudkovej lekárke.

8. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní 19.04.2023 sa žalobca nedostavil na základe predvolania
na posúdenie zdravotného stavu pred posudkovú lekárku žalovaného, ktorý 19.04.2023 telefonicky

oznámil, že má teploty a nemôže sa dostaviť s tým, že na posúdenie zdravotného stavu sa dostaví
26.04.2023.
Dňa 26.04.2023 sa žalobca na posúdenie zdravotného stavu taktiež nedostavil preto posudková lekárka
žalovaného posúdila jeho zdravotný stav v neprítomnosti, na základe jeho z dostupnej zdravotnej
dokumentácie, konkrétne zohľadnila správu od ortopéda z 30.11.2022; gastroenterologické vyšetrenie

z 10.06.2022 a z 15.03.2022, správu z psychiatrického vyšetrenie z 27.10.2022 a z 23.03.2022; správu
psychológaz08.03.2022;laboratórnevyšetreniez28.09.2022aUSGbruchaz13.05.2022.Napodklade
uvedenej zdravotnej dokumentácie posudková lekárka žalovaného ustálila u žalobcu v dôsledku úrazu
zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo v roku 2020 a vykĺbenie plecového kĺbu vpravo v roku
2019, ktoré zdravotné postihnutie identicky ako posudkový lekár SP vo Vranove nad Topľou, posudková

lekárka žalovaného zaradila do kapitoly XV- choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G
– postihnutie končatín, pod položku 9 – stav po zlomenine ramennej kosti zhojenej v nepriaznivom
postavení so značným obmedzením funkcie končatiny (stavy po vykonanej endoprotéze ramenného
kĺbu s obmedzením pohyblivosti kĺbu), písm. a) – na nedominantnej končatine s tým, že na základe
tohto u žalobcu rozhodujúceho zdravotného postihnutia ustálila mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť žalobcu v rámci zákonného rozpätia od 20% - 30 % na dolnej hranici tohto rozpätia
t.j. vo výške 20 % s odôvodnením, že posudková lekárka zvolila dolnú hranicu zákonného rozpätia
pre zlomeninu ľavej ramennej kosti zhojenej v nepriaznivom postavení s obmedzením pohybu o polovicu
pri neabsolvovaní rehabilitačnej terapie. Súčasne posudková lekárka žalovaného navýšila uvedenú 20%
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 % pre všetky ostatné ochorenia,

t.j. pre stav po vykĺbení pravého ramena v roku 2019; pre poruchy osobnosti a správania zapríčinené
užívaním alkoholu s poškodením pečene, t.j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u žalobcu bola ustálená posudkovou lekárkou žalovaného na 30 % a teda invalidita u žalobcu
nevznikla.

9. Odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu SP č. XXX XXX XXXX X zo 17.02.2023, bolo zamietnuté
rozhodnutím žalovaného (Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne) č. 700 126 8648 0 z 27.04.2023 a
súčasne ním bolo potvrdené rozhodnutie SP.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí v prvom rade upriamil pozornosť na to, že posudkovú činnosť sociálneho
poistenia môže vykonávať iba osoba odborne spôsobilá, ktorá má špecializáciu v odbore posudkové

lekárstvo a že jeho činnosť spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníka konania na podklade jeho vyšetrenia, zdravotnej dokumentácie a správ
odborných lekárov.Žalovaný uviedol, že keďže v dôsledku odvolania žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia SP,
pobočka Vranov nad Topľou, aj po opätovnom 08.03.2023 vykonanom posúdení zdravotného stavu
žalobcu zotrval na svojich skorších záveroch, predložil posudkový spis na prešetrenie posudkovému

lekárovi žalovaného, ktorý tiež opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu 26.04.2023 (odborný lekársky
posudok z 26.04.2023 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia žalovaného) a to v neprítomnosti
žalobcu, keďže na predvolanie za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu sa žalobca nedostavil.
Podľa žalovaného posudkový lekár SP vo svojom odbornom posudku jasne a zrozumiteľne odôvodnil
mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá nepodmieňuje invaliditu s tým,

že žalovaný zopakoval svojou posudkovou lekárkou vykonané zaradenie rozhodného zdravotného
postihnutia u žalobcu do kapitoly XV, oddielu G, položky 9 a písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z., na základe, ktorého bola u žalobcu ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 20 % s 10 % navýšením za ostatné ochorenia opísané identicky ako v odbornom lekárskom
posudku z 26.04.2023.
Záverom žalovaný po vysvetlení, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok

na invalidný dôchodok, iba ak sa stal invalidným z dôvodu, že pre dlhodobo, t.j. viac ako rok trvajúci
nepriaznivý zdravotný stav bol u neho indikovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40%, ktorú podmienku žalobca nesplnil, pretože v odvolacom konaní pri opätovnom posúdení jeho
zdravotného stavu posudkový lekár žalovaného stanovili celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobcu na 30 %, identicky ako aj posudkový lekár SP, pobočka Vranov nad Topľou,

a preto žalobcovi v súlade so zákonom invalidita nevznikla.
Žalovaný sumarizoval, že pre rozhodnutie o nároku žalobcu na invalidný dôchodok sú rozhodujúce
závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, podkladom pre závery ktoré sú lekárske vyšetrenia
ošetrujúcich lekárov a špecialistov žalobcu s tým, že závery posudkových lekárov tak SP-ne, ako
ajžalovanéhosavosvojichzáverochzhodujúapretoneboldanýdôvodnaďalšiedokazovanie,anavyše

v odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť
posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
Z uvedených dôvodov žalovaný o dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 04.05.2023.

Konanie pred správnym súdom

10. Žalobca svoju správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného (generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne)
č. XXX XXX XXXX X z 27.04.2023, argumentačne odôvodnil tvrdením, že s týmto rozhodnutím
nesúhlasí, pretože jeho zdravotný stav je horší, než ako bol posúdený lekárom v odbornom lekárskom

posudku z 26.04.2023, ktorý tvorí prílohu tohto žalobou napadnutého rozhodnutia.
Žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôraznil, že podkladom pre jeho rozhodnutie bol odborný
lekársky posudok z 26.04.2023, podľa ktorého žalobca nie je invalidným, pretože u neho bol indikovaný

iba 30% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo nie je viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou tak, ako to vyžaduje zákon pre priznanie invalidity. Zopakoval, zhodne so
svojím rozhodnutím, posudkovým lekárom vykonané zaradenie rozhodného zdravotného postihnutia
u žalobcu do kapitoly XV, oddielu G, položky 9 písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.,
ako aj zákonom predvídané jeho percentuálne ohodnotenie z hľadiska poklesu miery schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť s dodatkom, že za ostatné zdravotné postihnutia žalovaného, posudkový
lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších
10 %, t.j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola určená na 30 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť

záver posudkového lekára a preto má za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom
pre rozhodnutie je presvedčivé a úplné. Uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho
zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je
rozhodujúce, pretože na toto posúdenie sa vyžadujú lekárske znalosti, preto táto činnosť bola zákonom
zverená lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár v danom prípade vychádzal z doloženej

zdravotnej dokumentácie žalobcu nachádzajúcej sa v posudkovom spise, takže zdravotný stav žalobcu
bol náležite zistený, preto má žalobca za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne
s dodatkom, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobca možnosť opätovne požadovaťo posúdenie svojho zdravotného stavu. V ostatnom sa žalovaný odvolal na dôvody svojho žalobou
napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.
Žalovaný uviedol, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

12. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené 06.11.2023, žalobca už svoje stanovisko
(replika) nezaujal.

13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté

a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

14. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

15. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

16. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy

verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“

17. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.05.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §

107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

18. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v
konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“

19. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania

opatrenia orgánu verejnej správy.“

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“

21. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej
osoby správny súd posudzuje neformálne.“

22. Podľa § 203 ods. 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby
nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“ alebo aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v jeho znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobcom
(ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“24. Podľa § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Poistenec
je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe (a) lekárskych správ
a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a (b) komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú

činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie
alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a

so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu

zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa

takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.“

25. Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase mala označenie
„PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI PODĽA DRUHU ZDRAVOTNÉHO

POSTIHNUTIA ORGÁNOV A SYSTÉMOV“
Kapitola XV, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mala
označenie „CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU“ a jej oddiel G mal označenie
„POSTIHNUTIE KONČATÍN,“
Podľa kapitoly XV, oddielu G a položky 9. písm. a), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom

v rozhodnom čase „Stav po zlomenine ramennej kosti zhojenej v nepriaznivom postavení so značným
obmedzením funkcie končatiny (stavy po vykonanej endoprotéze ramenného kĺbu, s obmedzením
pohyblivosti kĺbu) (a) na nedominantnej“ - ktoré ochorenie mohlo byť ohodnotené zákonnou mierou
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí cit. „20%-30%.“

26. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
(b) dôchodkového poistenia.“

27. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(3)

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie (a) dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len
„posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;

podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“28. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

29. V danom prípade žalobca svojou žalobou namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o neuznaní
mu invalidity dôvodiac, že jeho zdravotný stav je horší, než ako ustálila posudková lekárka žalovaného.

Napriekabsentujúcemuzdôvodneniupodanejžalobyskutočnosťami,kvôliktorýmbyžalobounapadnuté
rozhodnutie žalovaného malo byť nezákonným, tak s ohľadom na to, že v danom prípade sa jedná
o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný
žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) a je oprávnený takúto žalobu posudzovať neformálne (§ 202 ods.
2 SSP), správny súd rozhodnutie žalovaného komplexne preskúmal.

30. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada najsamprv upriamiť pozornosť na skutočnosť,
že v zmysle zákona o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z.), posúdenie otázky vzniku invalidity, nie
je otázkou právnou, ale otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie
ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje
ani Sociálna poisťovňa, do kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie

posudzovať) priznanie tohto „statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami
nedisponuje ani správny súd. Z uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie
posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku,
akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.),
o závery odborného lekárskeho posudku ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie

Sociálnej poisťovne. Samozrejme uvedené neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo
prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak,
závery lekárskeho odborného posudku posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne
a v logických súvislostiach vzhľadom na všetky ním preskúmavané lekárke správy (§ 71 ods. 4 zákona č.
461/2003Z.z.)ajodôvodnenétak,abybolipostupyauvažovanieposudkovéholekárapriprijímanítýchto

zverov preskúmateľnými (napr. aj iným kontrolným posudkom) a aby týmto jeho záverom, v ich logických
súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný
dôchodok, ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ako aj Sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe
tohto medicínskeho posúdenia o priznaní invalidity, či správny súd toto rozhodnutie preskúmavajúci. Z
uvedených dôvodov, aj správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej

žalobe na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity (v danom prípade
rozhodnutia žalovaného), môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia,
ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané,
správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť
napr. v tom smere, žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie

pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd
nemá, správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného
lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady
o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.

31. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v
rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/36/2022 z 24.08.2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší správny
súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné

znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje
Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods.
1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver

posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára súzachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k
prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,

na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je
nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa
len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje
posudkové závery náležite odôvodní.“

32. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti (identicky ako aj žalovaný vo svojom
rozhodnutí) skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje na podklade lekárskych
správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j.
jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na
jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom na medicínske poznatky, objektívne javí

byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa
v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je vo vzťahu k tomu ktorému konkrétnemu
ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a to príslušným
percentuálnymrozpätím.Inýmislovami,posudkovýlekárposudzujemožnývplyvkonkrétnehoochorenia
na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny

žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov
(napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príčine), čo môže byť ovplyvnené
aj tým, aký je osobný postoj pacienta k ochoreniu, jeho spolupráca a akceptovanie nastavenej liečby a
pod. (napr. ak pacient nespolupracuje pri nastavenej liečbe, subjektívne môže ochorenie vnímať ťažšie
v porovnaní s pacientom, ktorý pri tej istej diagnóze liečbu plne akceptuje a pod.), samozrejme ak toto

subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej objektívne existujúcej medicínskej diagnózy.

33. Posudkový lekár po preskúmaní všetkých žiadateľom jemu predložených lekárskych správ a iných
podkladov o zdravotnom stave žiadateľa, tieto preskúma a zistí, či u žiadateľa možno konštatovať
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, na podklade týchto lekárskych správ u neho

indikovaného ochorenia, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvá u žiadateľa dlhšie ako jeden rok
a ktoré súčasne u žiadateľa spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods.
2 zákona o sociálnom poistení), ktoré ochorenia sa nachádzajú v zozname ochorení uvedených
„tematicky“ (t.j. podľa príbuznosti postihnutých orgánov alebo časti tela) v jednotlivých položkách kapitol
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Posudkový lekár označí takéto ochorenie, za, pre posúdenie

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tzv. „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ u žiadateľa,
následne toto „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ priradí podľa jeho charakteru k príslušnému písmenu,
príslušnej položky v kapitole prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pri písmene príslušnej položky
a kapitoly ktorej, je už zákonom určené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťpritomktoromkonkrétnom„rozhodujúcomzdravotnompostihnutí“,pričomibavrámci

tohto rozpätia posudkový lekár môže určiť pri konkrétnom žiadateľovi, konkrétny percentuálny pokles
jeho schopnosti pri tomto ochorení vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmým, že k tomu,
aby bolo transparentným, akými úvahami sa posudkový lekár pri určení konkrétnej percentuálnej miery
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u konkrétneho žiadateľa z uvedeného percentuálneho spektra
(od – do) riadil, musí posudkový lekár svoje úvahy aj zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. Treba mať

na pamäti, že ak by konkrétny žiadateľ trpel viacerými ochoreniami, ktoré každé z nich by bolo možné
zaradiť do zoznamu ochorení v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., tak pri každom jednom z nich, z k
nemu prislúchajúceho percentuálneho rozpätia, posudkovým lekárom určenej konkrétnej percentuálnej
miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pre záver, či táto osoba týmito ochoreniami trpiaca má
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť a teda či je invalidnou, sa jednotlivé takto určené percentuálne miery nesčítavajú (§ 71 ods. 7
zákona o sociálnom poistení). Súčasne je však významným, že takto kvôli tomu ktorému konkrétnemu
„rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu“ žiadateľa určenú (najvyššiu) percentuálnu mieru poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť, možno túto percentuálnu mieru navýšiť o najviac 10%, ak žiadateľ trpí
aj inými ochoreniami, ktoré síce nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, avšak vzhľadom k ich

závažnosti ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení), odôvodnenie charakteru a závažnosti ktorých v interakcii s ich možným vplyvom na pokles
mieryvykonávaťzárobkovúčinnosť,jeopäťnaposudkovomlekárovi,abyzrozumiteľneapresvedčivovo
svojomposudkuvysvetlil,zakéhodôvodu„bolo“alebo„nebolo“možnétietoďalšieochoreniavzhľadomkich charakteru a závažnosti, zohľadniť pri „navýšení“ alebo „nenavýšení“ k rozhodujúcemu zdravotnému
postihnutiu už určenej percentuálnej miery poklesu žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť.

34. V danom konkrétnom prípade, po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu žalobcu,
ako aj s odbornými lekárskymi posudkami, vyhotovenými v čase po podaní odvolania žalobcom
proti prvostupňovému rozhodnutiu SP č. 700 126 8648 0 zo 17.02.2023, a to tak posudkového
lekára SP, pobočka Vranov nad Topľou zo 17.01.2023 s ktorým záverom sa tento posudkový lekár
stotožnil aj 08.03.2023 (po podaní odvolania žalobcom), ako aj posudkovej lekárky žalovaného

(ústredie) z 26.04.2023, dospel správny súd k záveru, že pre účely posúdenia zdravotného stavu
žalobcu a jeho príčinnej súvislosti s ustálením miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, boli obidvoma posudkovými lekármi bezo-zvyšku zohľadnené a vyhodnotené závery lekárskych
správ zo všetkých odborných vyšetrení žalobcu a tieto ich závery s týmito lekárskymi správami
a ich diagnostickými závermi plne korešpondujú, t.j. zdravotný stav žalobcu bol posúdený úplne a
vyčerpávajúco, a v tomto smere žalobca netvrdil ani nepreukázal, žeby v tomto procese posudzovania

jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom SP alebo posudkovým lekárom žalovaného boli
opomenuté alebo nezohľadnené niektoré z jeho lekárskych správ a v tomto ohľade z posudkového spisu
nezistil pochybenie ani správny súd.

35. Správny súd dodáva, že podkladom pre konečné rozhodnutie žalovaného bol odborný lekársky

posudokvypracovanýposudkovoulekárkoužalovaného26.04.2023vktoromjasneustálila,ževprípade
žalobcu je jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím, viac ako rok trvajúci stav po zlomenine ramennej
kosti zhojenej v nepriaznivom postavení so značným obmedzením hybnosti, pričom sa jedná o stav na
ľavej, t.j. pre žalobcu nedominantnej hornej končatine (s ktorou nepíše), čo korešponduje s lekárskou
správou ortopéda z 30.11.2022, podľa ktorej je žalobca pravák, t.j. jeho dominantnou končatinou je pravá

ruka, t.j. záver posudkovej lekárky je v tomto smere plne v zhode s lekárskymi správami ustálenými
diagnostickými závermi. Podľa lekárskych správ si totižto žalobca pri páde 21.06.2020 zlomil ľavú
ramennú kosť, ktorá zlomenina bola riešená operačne, s následným ambulantným sledovaním a po
jej zhojení bola u žalobcu zistená obmedzená hybnosť tejto ľavej končatiny. Následne po zaradení
žalobcovi, spomedzi jeho ochorení diagnostikovaného tohto najzávažnejšieho zdravotného postihnutia,

do jeho závažnosti zodpovedajúcej kapitoly XV, oddielu G, položky 9. písm. a) v prílohe č. 4 k
zákonu č. 461/2003 Z.z., posudková lekárka žalovaného určila u žalobcu 20% mieru poklesu jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t.j, posudková
lekárka žalovaného sa pri tomto určení „orientovala“ iba v rámci zákonného percentuálneho rozptylu
tohto ohodnotenia, ktorý pre označené zaradenie je zákonom určený v rozpätí cit. „20%-30%.“, takže

posudková lekárka určila u žalobcu ohodnotenie na dolnej hranici tohto zákonného percentuálneho
rozptylu a teda plne v súlade so zákonom. Súčasne je potrebné podotknúť, že posudková lekárka
žalovaného svoju úvahu o ustálení tejto 20% miery poklesu schopnosti u žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť zdôvodnila konštatovaním o neabsolvovaní žalobcom rehabilitačnej terapie, čo plne
korešponduje so závermi lekárskych správ z ktorých nevyplýva, žeby žalobca pre zlepšenie hybnosti

ľavej ruky absolvoval rehabilitačnú terapiu. Súčasne posudková lekárka žalovaného navýšila uvedenú
20% mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 % pre všetky ostatné
jeho ochorenia, t.j. pre stav po vykĺbení pravého ramena v roku 2019; pre poruchy osobnosti a správania
zapríčinené užívaním alkoholu s poškodením pečene; pre liečbu syndrómu závislosti od alkoholu, takže
po súčte týchto percentuálnych hodnôt tak celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť u žalobcu bola ustálená posudkovou lekárkou žalovaného na 30 % (20% + 10%) a teda invalidita
u žalobcu nevznikla, pretože podľa cit. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa pre vznik invalidity
vyžaduje, aby u posudzovanej osoby bol indikovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Inými slovami pre vznik invalidity musí byť
lekárom určený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť minimálne vo výške 41 % a viac, ktorú

hodnotu žalobca nedosiahol.
V súvislosti s uvedeným, sa správnemu súdu žiada tiež uviesť, že aj keby posudková lekárka žalovaného
určila u žalobcu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonnej sadzby,
t.j. hodnotou 30%, tak ani po jej navýšení o zákonne maximálnych 10% za iné ochorenia žalobcu,
by žalobcovi invalidita nemohla vzniknúť, pretože po súčte týchto zákonných maximálnych hodnôt, by

žalobca stále dosahoval iba 40% a nie podľa zákona potrebný min. 41% pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.
Uvedenú úvahu správny súd považoval za potrebné uviesť pre prípad spochybnenia odôvodnenia
posudkovej lekárky žalovaného o ustálení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť na dolnej zákonnej hranici rozpätia, tj. iba na 20%, z dôvodu jej konštatovania, že žalobca na
zlepšenie hybnosti ľavej ruky neabsolvoval rehabilitačnú terapiu. Totižto je síce pravdou, že zo žiadnej
posudkovoulekárkouzohľadnenejlekárskejsprávyžalobcunevyplýva,žebyabsolvovalrehabilitáciu,ale

zo žiadnej ani nevyplýva, žeby mu táto rehabilitácia aj bola naordinovaná a iba z posudku posudkového
lekára SP vo Vranove nad Topľou zo 17.01.2023 vyplýva jeho záver, že cit. „... odbornú rehabilitačnú
liečbu odmietol...“, ktorú informáciu však správny súd v žiadnej zo zohľadňovaných lekárskych správ
nezachytil a iba v posudkovom spise sa tiež nachádzajúcej lekárskej správe ambulancie úrazovej
chirurgie z 19.08.2020 (ktorá správa bola pri posúdení zdravotného stavu žalobcu už zohľadnená pri

prvom posúdení 30.09.2021 na základe prvej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok z 30.09.2021), je
uvedené, že cit. „Pacient cvičí individuálne. Odbornú FRO odmieta.“ (FRO – rozumej pravdepodobne
„fyzioterapeutickú liečbu“, pozn. súdu). Inými slovami, aj keby nemalo obstáť odôvodnenie posudkovej
lekárkyžalovaného(čoaleniejedanýprípad,pozn.súdu)ozníženímierypoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť na dolnú zákonnú hranu iba 20% , tak aj v tom prípade, pri aplikácii hornej maximálnej
zákonnej hranice 30% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, by žalobca aj pri jej

navýšení o 10 % pre iné chorenia, tak či tak nedosiahol minimálnu 41 % zákonnú hranicu na uznanie
invalidity. Pretože podľa cit. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa za invalidnú osobu môže považovať
iba osoba, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť až o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

36. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada opakovane dať do pozornosti (tiež viď aj vyššie),
že posudková lekárka žalovaného, ako aj posudkový lekár SP posúdili zdravotný stav žalobcu výlučne
len na podklade diagnostikovaných faktov, t.j. na podklade odbornými lekárskymi postupmi a metódami
zistených skutočností popísaných v jednotlivých lekárskych správach žalobcu a nie podľa subjektívneho
vnímania prejavov ochorenia samotným žalobcom, a to z už vyššie uvedených dôvodov, t.j. že vo

všeobecnosti subjektívne prežívanie (znášanie) ochorenia tým ktorým jedincom nie je objektívne
merateľným ani explicitným, pretože každý jednotlivec hoc aj to isté ochorene, ale znáša rôzne. Preto pri
tom ktorom ochorení existujú jeho objektivizované vonkajšie prejavy, ktoré sú zistiteľné vyšetrovacími
metódami a podľa ktorých je tak možné nestranne určiť objektívny, opakujem nie subjektívny, stupeň
jeho závažnosti či charakteru.

Z uvedených dôvodov, je tak osobné vnímanie závažnosti ochorenia samotným žalobcom pre
posudkovéholekáraniesmerodajným,pretožetenvychádzazobjektívnychlekárskychnálezov.Žalobca
by preto v komunikácii so svojim lekárom mal na zlepšenie svojho zdravotného komfortu „hľadať“ účinné
medicínske metódy napr. rehabilitácia.

37. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne
právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd v súlade s § 190 SSP v spojení s § 199 ods.
3 SSP, správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

38. Záverom smerom k žalobcovi, správny súd dodáva, že pokiaľ u neho dôjde k zmene skutočností
pre priznanie invalidného dôchodku, preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, nie je dotknuté právo
žalobcu podať si novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, o ktorej žiadosti SP rozhodne novým
rozhodnutím.

39. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

40.Podľa§168SSP„Žalovanémupriznásprávnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“

41. Podľa § 175 ods. 1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.