Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200171
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200171.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcov: 1/ S. I., narodená XX.XX.XXXX,. trvale bytom H. X, XXX XX F., právne zastúpenej:
Advokátskou kanceláriou AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
47 233 940, 2/ V.. G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX F., 3/ I.. I. F.,

narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX F., žalobcovia 2/ a 3/ právne zastúpení: Advokátskou
kanceláriou AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti
žalovanému: Mesto Žilina, právne zastúpenému: Advokátskou kanceláriou VICTORIA, s.r.o., so sídlom
Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353, za účasti: 1/ M. D., narodená XX.XX.XXXX,
trvalebytomT.F.XX,XXXXXF.,2/W.R.,narodenýXX.XX.XXXX,trvalebytomT.F.XX,XXXXXF.,obaja
právne zastúpení: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010

01 Žilina, IČO: 36 854 956, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačných
sťažnostiach žalobkyne 1/ (v kasačnom konaní ako sťažovateľka 1/) a žalobcov 2/ a 3/ (v kasačnom
konaní ako sťažovatelia 2/) voči uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-33Sa/10/2021
zo dňa 2. novembra 2023, ECLI: SK:SpSBB:2023:5021200171.6, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-33Sa/10/2021 z 2. novembra 2023 sa zrušuje a

vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom a postup žalovaného v danej veci

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 19.04.2021 doručenou
Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobcovia domáhali, aby
správny súd zakázal žalovanému odstraňovať akékoľvek predmety, prekážky a iné veci z pozemku

registra „C“ zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, kat. územie: H., na LV č. XXXX
s parcelným číslom XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2 (ďalej len „pozemok“),
ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú i žalobcovia (každý o veľkosti podielu 5/27-ín, spolu 15/27-ín),
ako aj zo spevnenej plochy nachádzajúcej sa na tomto pozemku.
2. Žalobcovia akcentovali skutočnosť, že žalovaný nie je a ani sa nikdy necítil byť vlastníkom spevnenej
plochy nachádzajúcej sa na dotknutom pozemku, a teda platí, že spevnená plocha nie je a ani

nemôže byť miestnou komunikáciou, preto mesto Žilina nie je a ani nemôže byť jej správcom. Podotkli,
že v súčasnosti (pozn. aj v dobe kasačného konania) je pozemok vedený ako zastavaná plocha
a nádvorie, spôsob využívania pozemku „22“, nakoľko plochu využívajú na parkovanie motorových
vozidiel. Spevnená plocha mala byť vybudovaná pred rokom 1990 ako súčasť cesty vedúcej z mestskej
časti Bytčica do obce Rosina, a to predchodcom spoločnosti Agrominčol a. s. Rosina bez územného
alebo stavebného povolenia, výlučne na účely presunu poľnohospodárskej techniky, pričom vjazd a

výjazd na túto spevnenú plochu bol zakázaný dopravnou značkou „zákaz vjazdu motorovým vozidlám“.V tejto súvislosti zdôrazňovali, že dotknutá plocha nie je vedená ako miestna komunikácia v existujúcom
pasporte.
3. Žalovaný výzvou zo dňa 02.02.2021 vyzval žalobcov „k odstráneniu prekážok cestnej premávky

umiestnených na cestnom telese verejnej miestnej komunikácie v Žiline - Bytčici do 10 dní od doručenia
tejto výzvy“, v ktorej spevnenú plochu označuje za miestnu komunikáciu. Žalobcovia vyzdvihli, že
žalovaný tak učinil napriek tomu, že o danej skutočnosti neexistuje žiadne právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie v zmysle § 16 a § 22 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon). Žalobcovia na výzvu reagovali listom zo dňa 11.02.2021, v ktorom žalovanému oznámili, že ním

realizovaný postup je nezákonný, keďže na pozemku sa nenachádza miestna komunikácia a postup
podľa § 10 ods. 1 cestného zákona nie je možné použiť, keďže ten sa vzťahuje výlučne na diaľnice,
cesty a miestne komunikácie. Listom zo dňa 08.04.2021 žalovaný oznámil, že na pozemku sa nachádza
miestna komunikácia, ktorej vlastníkom a správcom je práve mesto Žilina.
4. Žalobcovia namietali, že žalovaný záver o tom, že ide o miestnu komunikáciu, odvodzuje výlučne od
technickej evidencie pozemných komunikácií (od doplnenia pôvodného pasportu miestnych komunikácií

z roku 2018), ktorá však nemôže nahradiť rozhodnutie o zaradení do siete miestnych komunikácií,
pričom táto skutočnosť je uvedená aj v odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Žilina (ako
odvolacieho orgánu v konaní o povolenie o odstránenie stavby) č. OU-ZA-OCDPK-2019/038709-006
zo dňa 22.11.2019.
5. Žalobcovia objasnili (a vyplýva to napokon aj z pripojeného súdneho spisu), že na pozemku boli

umiestnené predmety, ktoré mali brániť neoprávnenému užívaniu pozemku tretími osobami. Žalobcovia
obhajujúc umiestnenie týchto prekážok argumentovali navyše skutočnosťou, že v tesnej blízkosti
pozemku sa nachádza viacero miestnych komunikácií, ktoré je možné využívať na ten istý účel (prejazd
z Bytčice do Rosiny).
6. Podľa žalobcov žalovaný dňa 15.04.2021 doobeda v čase medzi 09:00 hod. až 11:30 hod. realizoval

iný zásah spočívajúci v tom, že na pozemok sa dostavili zamestnanci žalovaného za účelom odstránenia
vecí z pozemku s tým, že svoje konanie odôvodňovali existenciou výzvy na odstránenie prekážok
cestnej premávky. Žalobcom nebolo predložené žiadne rozhodnutie a ani povolenie o oprávnení z
pozemku odstraňovať akékoľvek veci a predmety, a teda neexistoval platný právny ani iný titul na to, aby
žalovaný mohol realizovať predmetný zásah, a preto jeho konanie považujú za svojvoľné, protizákonné

a zasahujúce do práv žalobcov ako spoluvlastníkov pozemku a vecí nachádzajúcich sa na ňom.
7. Podaním zo 16.06.2022 žalobcovia rozšírili žalobu o nový petit popri pôvodnom petite (uvedenom v
bode 1) a navrhli, aby súd rozhodol uznesením tiež tak, že vyššie popisované konanie žalovaného je
nezákonné.
8. Žalovaný prezentoval v konaní pred správnym súdom názor, že predmetná komunikácia je v správe

mesta Žilina a nejde o spevnenú plochu, ako tvrdia žalobcovia. Odkázal pritom na obsah listu vlastníctva
k onej parcele, v ktorom je pri spôsobe využívania pozemku uvedená poznámka „22“, čo v zmysle prílohy
číslo 2 k vykonávacej vyhláške ku katastrálnemu zákonu označuje „pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti“. Zastáva jednoznačný názor, že na dotknutom pozemku je postavená líniová

stavba - „miestna komunikácia Ul. Granátová, Žilina - Bytčica“ a v zmysle § 3d ods. 3 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej aj ako „cestný zákon“) je vlastníkom predmetnej
komunikácie mesto Žilina. Na preukázanie skutočnosti, či predmetná stavba je miestnou komunikáciou
alebo nie, nie je podľa žalovaného nevyhnutne potrebné rozhodnutie správneho orgánu. Z rozsudkov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/15/2011 alebo 5Sžo/230/2015 vyplýva, že skutkový

stav je možné odvodiť aj z iných dôkazov ako je napr. prípadná správa ODI, pasportizácia miestnych
komunikácií, svedecké výpovede a pod.
9. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) žalobu uznesením sp. zn. ZA-33Sa/10/2021
zo dňa 2. novembra 2023, ECLI: SK:SpSBB:2023:5021200171.6 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“),
ako nedôvodnú zamietol.

10. V úvode právneho posúdenia načrtol teoretického východiská posudzovania iného zásahu orgánu
verejnej správy. Následne objasnil skutkové okolnosti veci a pomery v danej lokalite, keď uviedol, že
sporná cesta (s dĺžkou cca 170 m) medzi mestskou časťou Žilina - Bytčica a obcou Rosina už roky slúži
motoristom ako efektívna skratka a po realizácii výstavby diaľničného privádzača tranzit automobilov v
danej oblasti ešte vzrástol.

11. Správny súd podotkol, že otázka vlastníctva stavby na onom pozemku v k. ú. H. je predmetom
konania o odstránení stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby. Mesto Žilina ako špeciálny stavebný
úrad rozhodnutím zo dňa 08.12.2020 konanie prerušil do doby rozhodnutia Okresného súdu Žilinav súdnom spore spoluvlastníkov vo veci zachovania miestnej komunikácie na spoločnom pozemku
parcelné č. KN-C XXXX/XX v k. ú. H..
12. Po preskúmaní veci v rozsahu žalobných bodov správny súd dospel k záveru, že namietané

odstránenie prekážok v rámci plnenia úloh v oblasti verejnej správy nie je nezákonným zásahom
žalovaného, pretože zodpovedá sledovanému cieľu, a to sprístupniť na užívanie cestné teleso
verejnej miestnej komunikácie. Podľa názoru súdu žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci predmetného
pozemku musia rešpektovať existujúci stav a doterajšie využívanie pozemku, na ktorom sa nachádza
stavba komunikácie, a to až do vyriešenia otázky opodstatnenosti odstránenia tejto stavby, resp. otázky

právneho zadefinovania statusu existujúceho asfaltového telesa na ich pozemku, prípadne rozhodnutia
o tom, že sa nejedná o miestnu komunikáciu, ako tomu nasvedčuje zápis v pasporte miestnych
komunikácií mesta Žilina. Správny súd uviedol, že posudzovanie týchto otázok mu neprináleží, pretože
jeho úlohou je len posúdiť prípustnosť namietaného zásahu. Zohľadnil pritom proporcionalitu tvrdeného
zásahu do súkromného práva žalobcov a práva verejnosti užívať miestnu komunikáciu, ktorá zároveň
slúži na prejazd bezpečnostných a záchranných zložiek. Predmetná komunikácia ako ulica „Do Rosiny“

je podľa súdu verejným priestranstvom, ktoré v zmysle § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. slúži na
všeobecné užívanie bez ohľadu na vlastnícke vzťahy.
13. Správny súd tiež konštatoval, že žalovaný ako príslušný cestný správny orgán nemohol rezignovať
na svoju úlohu a nezabezpečiť prejazd miestnou komunikáciou, a to aj odstránením žalobcami
umiestnených prekážok cestnej premávky cez daný pozemok, pokiaľ nie je právne korektným

spôsobom preukázaný opak, teda že nejde o miestnu komunikáciu. Poukázal na to, že takto bola
predmetná komunikácia aj v minulosti užívaná, s jej zriadením minimálne konkludentne súhlasili právni
predchodcovia vlastníkov pozemku, na ktorom sa nachádza, a v súčasnosti je vo vlastníctve a správe
žalovaného. V postupe žalovaného podľa názoru súdu nemožno vzhliadnuť nezákonný zásah, proti
ktorému by mal správny súd poskytnúť žalobcom súdnu ochranu.

14. Správny súd nepovažoval za podstatnú námietku žalobcov ohľadom existencie zápisu spornej
komunikácie v pasporte miestnych komunikácií. Relevantným podľa súdu je, že miestna komunikácia
ako stavba patrí žalovanému (§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách), a
nie žalobcom, ktorí vlastnia výlučne podiely pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Spoluvlastníctvo
žalobcov k pozemku nevylučuje, aby sa na ňom nachádzala aj verejná miestna komunikácia, ktorá je

svojou povahou stavbou. Pokiaľ je však táto otázka sporná, neprináleží o nej rozhodovať správnemu
súdu na základe podanej žaloby, teda posúdením iného zásahu orgánu verejnej správy. Podľa názoru
súdu nie je sporné, že na liste vlastníctva je pri spôsobe využívania pozemku uvedená poznámka 22, čo
v zmysle prílohy č. 2 vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z. z. k zákonu o katastri nehnuteľností označuje
„pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná

cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Správny súd skonštatoval, že svojou
povahou miestna komunikácia spĺňa definičné znaky stavby v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona.
Z judikatúry súdov podľa súdu vyplýva, že je možné akceptovať zriadenie miestnej komunikácie bez
stavebného povolenia. Na faktickú existenciu vecí (stavba je vecou) nie je relevantný zápis v katastri
nehnuteľností.

15. Pokiaľ žalobcovia rozšírili žalobu o určenie, že konanie žalovaného je nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, správny súd mal za to, že v tejto časti bola žaloba podaná oneskorene. Konštatoval, že
došlo k zmeškaniu subjektívnej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 256 SSP, pre počiatok plynutia ktorej je
významný moment, kedy sa dotknutý nezákonným zásahom o tomto dozvedel.

II. Kasačné sťažnosti žalobkyne 1/ a žalobcov 2/ a 3/, vyjadrenia účastníkov
A)
II. a/ Kasačná sťažnosť žalobkyne 1 (sťažovateľka 1/)

16. Žalobkyňa (sťažovateľka 1/) zastúpená advokátom podala proti uzneseniu v zákonnej lehote

kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci)
a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (porušenie práva na spravodlivý súdny proces). Navrhuje, aby kasačný súd
zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
17. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body:
- nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu vidí sťažovateľka 1/ v tom, že na to, aby mohla byť

pozemná komunikácia kvalifikovaná ako miestna komunikácia (od 01.07.2022 miestna cesta), musí byť
vo vlastníctve obce a musí byť zaradená do siete miestnych ciest. Uvedené vyplýva z § 3d ods. 3 v
spojení s § 4b ods. 1 cestného zákona;- správny súd sa nevysporiadal s pre vec podstatnou (kľúčovou) otázkou, či spevnená plocha napĺňa
legálnu definíciu miestnej komunikácie (resp. miestnej cesty), keď len konštatoval, že spevnená plocha
je verejnou miestnou komunikáciou;

- sťažovateľka 1/ poukazuje na vyjadrenia žalovaného v minulosti (či už obsiahnuté v oficiálnych
odpovediach na žiadosti o informácie alebo vo verejných zdrojoch) z rokov 2015, 2018 a 2019, z ktorých
vyplýva, že sporná spevnená plocha nie je vedená ako miestna komunikácia, nie je vo vlastníctve mesta
Žilina a nie je vedená v existujúcom pasporte;
-spevnenáplochanikdynebolažiadnymrozhodnutímaniinýmindividuálnymsprávnymaktomzaradená

do siete miestnych komunikácii tak, ako to vyžaduje § 4b ods. 1 cestného zákona;
- žalovaný nemôže odstraňovať pevné prekážky z neverejných účelových komunikácii nespĺňajúcich
atribúty miestnej komunikácie, inak koná v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Správny súd vec nesprávne
práve posúdil, keď poukázal na prezumpciu správnosti zaradenia spevnenej plochy do technickej
evidencie miestnych ciest žalovaného (pasportu);
- k uplatnenému sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) cituje judikatúru k totožnému

dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP a nadväzuje na to námietkou, že správny súd v
napadnutom uznesení prezentuje závery, ktoré sú celkom svojvoľné a nezrozumiteľné, a to vo vzťahu
k okolnostiam, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej;
- poukazuje na to, že žalovaný začal tvrdiť, že spevnená plocha je miestnou cestou až v priebehu
roku 2019, kedy nechal na základe vlastného jednostranného konania zakresliť do pasportu miestnych

komunikáciínaúzemímestaŽilinaajpredmetnúspevnenúplochu,hocinatoneexistovalžiadnyzákonný
dôvod. Sťažovateľka 1/ preto považuje za nezodpovedajúce pravidlám formálnej logiky a tiež ústavne
neakceptovateľné, aby na jednej strane existovala masa vyjadrení žalovaného, ktorý do roku 2019
výslovne popiera, že spevnená plocha je v jeho vlastníctve a zároveň uvádza, že nie je miestnou cestou
ani verejným priestranstvom, a na druhej strane správny súd konštatuje, že spevnená plocha je telesom

verejnej miestnej komunikácie;
- sťažovateľka 1/ považuje za otázne, z akého administratívneho spisu správny súd vychádzal, keď
inému zásahu nepredchádzalo žiadne administratívne konanie (keďže iný zásah je zásadne faktický
postup orgánu verejnej správy, ktorý nie je vykonávaný v rámci správneho konania);
- z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôkazov správny súd

vychádzal, keď uvádza, že cit „Sporná cesta medzi mestskou časťou Žilina - Bytčica a obcou Rosina
už roky slúži motoristom ako efektívna skratka. Počas výstavby diaľničného privádzača bola asfaltová
komunikácia uzatvorená po dobu niekoľkých mesiacov. Po dokončení premostenia ju opäť sprístupnili,
čo sa stretlo s pozitívnym ohlasom verejnosti.“ (ods. 41). Uvedená časť odôvodnenia nevyplýva
zo žiadnych dôkazov a je celkom zjavne arbitrárna. Sťažovateľka 1/ koriguje uvedenú konštatáciou

poukazom na skutočnosť, že spevnená plocha nikdy neslúžila ako miestna komunikácia, dokonca do
roku2005vjazdubránilozákazovédopravnéznačenieumiestnenénaobochstranáchspevnenejplochy;
- podľa sťažovateľky 1/ nie je zároveň zrejmé, na základe čoho správny súd prijal záver, že žalobcovia
preukázateľne nie sú vlastníci asfaltového cestného telesa na dotknutom pozemku, keďže je otázne,
či je spevnená plocha vôbec samostatnou vecou v právnom zmysle, a nie len povrchovou úpravou

pozemku. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/766/2011 zo dňa
17.10.2012;
- opätovne odkazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu ČR podotýka, že ani spevnené asfaltové plochy
určenénaparkovanieniesúvzmyslesúdnejpraxesamostatnýmivecami.Pretozáverysprávnehosúdu,
podľa ktorých žalobcovia nie sú vlastníkmi spevnenej plochy, považuje sťažovateľka 1/ vzhľadom na

nedostatok odôvodnenia za nepreskúmateľné a arbitrárne;
- k zápisu spôsobu využitia pozemku do katastra nehnuteľností došlo v roku 2018 na základe
geometrického plánu predloženého žalobcami, ktorí spevnenú plochu využívali na parkovanie
motorových vozidiel. Z toho zápisu nijako nevyplýva, že spevnená plocha je práve miestnou cestou;
- správny súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi ani zároveň

nijako nereagoval na návrhy žalobcov na výsluchy označených svedkov. Tým, že správny súd nijako
neodôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov majúcich potenciál prispieť k posúdeniu nezákonnosti
iného zásahu, porušil procesné práva žalobkyne 1/ a ostatných žalobcov v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces;
- správny súd postupoval nesprávne, pokiaľ považoval doplnenie určovacieho petitu za zmenu žaloby.

Z ustanovenia § 62 ods. 1 SSP možno odvodiť, že zmena petitu sa za zmenu žaloby nepovažuje, a teda
k nej môže dôjsť aj po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby, pokiaľ zákon neustanovuje inak. V
prípade žaloby proti inému zásahu SSP v znení účinnom do 30.06.2023 inú úpravu neobsahoval, pričom
právna úprava v znení účinnom od 01.07.2023 sa na prejednávanú vec v zmysle § 493e SSP neaplikuje.18. Podaním doručeným kasačnému súdu dňa 31.01.2025 sťažovateľka 1/ doložila do konania vybrané
súdne rozhodnutia, ktoré majú preukazovať dôvodnosť podanej kasačnej sťažnosti. Má z nich celkom
jednoznačne vyplývať, že na to, aby mohla byť pozemná komunikácia kvalifikovaná ako miestna cesta,

musí byť preukázateľne vo vlastníctve obce a musí byť rozhodnutím alebo iným správnym aktom
zaradená do siete miestnych ciest.

II. b/ Kasačná sťažnosť žalobcov 2/ a 3/ (sťažovatelia 2/)

19. Žalobcovia v 2. a 3. rade (sťažovatelia 2/) zastúpení advokátom podali proti uzneseniu v zákonnej
lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie
veci) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (porušenie práva na spravodlivý súdny proces). Navrhujú, aby kasačný
súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
20. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body nasledovne:
- sťažovatelia 2/ odkazujú na už v konaní predloženú korešpondenciu, v ktorej žalovaný opakovane

uviedol, že na spornom pozemku sa nenachádza žiadna miestna komunikácia, žalovaný nie je správcom
cesty na pozemku, ani jej vlastníkom. Listy tvoriace dotknutú korešpondenciu sťažovatelia 2/ v rámci
kasačnej sťažnosti v podrobnostiach približujú. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že práve predložené listiny
odzrkadľujú skutkový stav veci - stav, ktorý nie je možné zistiť z neexistujúceho administratívneho spisu
žalovaného a poukazujú na to, že správny súd sa s ich obsahom nijakým spôsobom nevysporiadal;

- pripomínajú, že závery o tom, že sporná plocha nie je miestnou cestou, potvrdil aj Okresný úrad Žilina
v rozhodnutí č. OU-ZA-OCDPK-2019/038709-006 zo dňa 22.11.2019, keď uviedol, že na to, aby bola
cesta považovaná za miestnu komunikáciu, musí existovať rozhodnutie o zaradení do siete miestnych
komunikácií a takéto rozhodnutie nemožno nahradiť technickou evidenciou pozemných komunikácií;
-podotýkajú,žeaksprávnysúdneboloprávnenývyhodnocovaťotázkuvlastníctvacestyajejcharakteru,

tak uvedenú otázku je oprávnený posúdiť okresný úrad. Ten poskytol v danej veci záväzné stanovisko,
ktorého závermi mal byť správny súd viazaný. Správny súd však ním formulované závery nerešpektoval
a v konaní nesprávne procesne postupoval pri vyhodnocovaní dôkazov predložených účastníkmi
konania;
- nesprávny procesný postup správneho súdu je takej intenzity, že sa ním zasiahlo do práva účastníkov

na spravodlivý proces, medzi ktoré patrí aj
§ právo na to, aby každé rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom
rozhodnutie súdu musí vychádzať z vykonaného dokazovania;
§ právo na to, aby žalobcovia mali možnosť preukázať svoje tvrdenia nimi navrhnutými dôkazmi. V tejto
súvislosti správnemu súdu vytýkajú, že zamietol návrh žalobcov na výsluch svedkov, ktoré mali potenciál

preukázať, že žalovaný nie je a ani nikdy nebol vlastníkom plochy na spornom pozemku;
§ právo na to, aby každé rozhodnutie súdu bolo náležite zdôvodnené tak, aby toto odôvodnenie
umožňovalo spätnú kontrolu správnosti úvah súdu;
- namietajú, že na jednej strane správny súd uvádza, že o tom, či je plocha na pozemku miestnou cestou,
nie je oprávnený rozhodovať, na druhej strane ale prijal jednoznačný záver, že na pozemku sa nachádza

„stavba ako miestna komunikácia“. Tento záver považujú za svojvoľný a arbitrárny;
- považujú za neprípustné, aby bolo vlastnícke právo určené tak, že ak určitá plocha spĺňa vlastnosti
cesty, o ktorej obec (na území ktorej sa nachádza) tvrdí, že ide o miestnu cestu, tak potom podľa
ustanovenia § 3d ods. 3 cestného zákona je vlastníkom tejto plochy táto obec. Takýmto postupom by boli
porušené všetky základné zásady právneho štátu, keďže obec by bola schopná nadobudnúť vlastnícke

právo k akejkoľvek ploche na svojom území, o ktorej by začala tvrdiť, že ide o miestnu cestu.

B/
21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačným sťažnostiam uvádza, že rozhodnutie správneho súdu považuje
za zákonné a vecne správne. Upozorňuje na skutočnosť, že cestný zákon a ani vyhláška, ktorou

sa tento vykonáva, expressis verbis neupravujú formu, akou je možné v dnešných podmienkach
rozhodovať o zaradení cesty do siete miestnych ciest. Vlastníctvo obce k spornej spevnenej ploche
vyplýva zo záznamov zverejnených na portáli informačného systému modelu cestnej siete (IS MCS).
V tejto súvislosti pripomína, že spevnená plocha je ako miestna komunikácia využívaná od počiatku jej
vybudovania, s jej zriadením súhlasili právni predchodcovia vlastníkov pozemku, na ktorom sa nachádza

a v dôsledku uvedeného nikoho nemožno obmedziť v jej užívaní.
22. Má za to, že postupoval v súlade so zákonom v snahe obnoviť premávku na miestnej komunikácii
a žiadnym spôsobom tým nezasahoval do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Naopak,
za nezákonné považuje konanie žalobcov argumentujúc pritom, že nikto nie je oprávnený obmedziťužívanie verejného priestranstva. Ich konaním bol podľa žalovaného súčasne ohrozený aj verejný
záujem spoločnosti, a to ohrozením života a zdravia obyvateľov (nielen) mestskej časti Bytčica.
23. Záverom vyjadrenia podotýka, že predmetom rozhodnutí súdov doložených sťažovateľkou 1/

do kasačného konania bolo preskúmanie zákonnosti a zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva,
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie, že
vecné bremeno nevzniklo. Správny súd však v posudzovanej veci hodnotil zákonnosť a oprávnenosť
žalobcami tvrdeného zásahu žalovaného. Preto predložené rozhodnutia vo vzťahu k predmetu tu
prejednávanej veci považuje za irelevantné.

C/
24. Ďalší účastníci konania vo vyjadrení ku kasačným sťažnostiam uvádzajú, že sa stotožňujú s
obsahom vyjadrenia žalovaného v konaní pred správnym súdom a navrhujú kasačné sťažnosti
zamietnuť ako nedôvodné.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“ alebo „najvyšší
správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§
438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola

podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil
pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú
dôvodné, a preto rozhodol spôsobom podľa § 462 ods. 1 SSP.
26. Ťažiskom sťažnostných bodov (v oboch prípadoch) je námietka nevysporiadania sa správneho súdu

s charakterom spevnenej plochy pri osvojení si záveru o tom, že táto je miestnou komunikáciou, ako aj
prijatie arbitrárnych záverov nevyplývajúcich z predložených dôkazných prostriedkov.
27. Kasačný súd vzhľadom na druh podanej žaloby v prvom rade poukazuje na § 3 ods. 1 písm. e)
SSP, v zmysle ktorého je účelom konania o ochrane pred?nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
primárne poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo?právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená

na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,
ktorý nie je rozhodnutím alebo?opatrením či nečinnosťou, a tento zásah trvá alebo opakovane hrozí
(prípadne jeho následky). Ak bol namietaný zásah už ukončený, môže sa žalobca domáhať určenia
jeho nezákonnosti za podmienok stanovených zákonom. Súdne konanie o ochrane pred?nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy je zárukou, že súd rozhodnutím vo veci vytvorí reálny predpoklad na?

eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním správneho orgánu na ujmu práv
a chránených záujmov žalobcu. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má teda iný zásah orgánu
verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebieha pri ňom žiadne formalizované administratívne
konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom
(por. rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 19SVs/1/2022 z

29.03.2023, bod 23).
28. V zmysle ustanovenia § 120 SSP písm. b) SSP v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej
správy správny súd spravidla nemá k dispozícii iné podklady pre skutkové zistenia ako tie, ktoré uvedú a
doložiaúčastnícikonaniaksvojimpodaniam.Pretosavtomtotypekonaniaodsprávnehosúduočakáva,
že v prípade potreby sám vykoná dokazovanie pre náležité rozhodnutie o správnej žalobe. Keďže cieľom

konania proti inému zásahu je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi do
ich právneho postavenia, ktoré nevyplývajú z konkrétnych písomných rozhodnutí alebo opatrení orgánu
verejnej správy (vyjadrených slovami alebo znakmi), nejde o typické preskúmavacie konanie, ktoré
je charakteristické pre správne súdnictvo. Správny súd sa tu ocitá v postavení nachádzacieho, resp.
skutkového súdu (s odkazom na § 135 ods. 2 SSP) a musí reflektovať aj prípadnú zmenu skutkových

okolností prejednávanej veci, a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však
správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval
(rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Sžk/28/2021 z 14.12.2021).
29. V prejednávanej veci sťažovatelia vnímajú ako faktický zásah do svojich práv v zmysle § 3 ods. 1
písm. e) SSP konanie žalovaného, ktorým zo spornej spevnenej plochy nachádzajúcej sa na pozemku

v spoluvlastníctve sťažovateľov odstránil fyzické prekážky, ktoré tam sťažovatelia inštalovali za účelom
ochrany ich vlastníckeho práva v podobe znemožnenia prejazdu motorových vozidiel touto plochou.
Po preskúmaní podaní účastníkov a pripojených dokladov kasačný súd konštatuje, že závery prijatésprávnym súdom ohľadom právneho statusu spevnenej plochy na pozemku sťažovateľov ako miestnej
cesty sú nedostatočne podložené a predčasné.
30. Kasačný súd prisvedčuje námietke sťažovateľov, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie

je zrejmé, na základe akých skutočností okrem tvrdení žalovaného správny súd ustálil, že sporná
spevnená plocha je miestnou komunikáciou. Ak pri konštatovaní uvedeného vychádzal len z toho, že
dotknutá plocha je počnúc rokom 2018 zapísaná v technickej evidencii pozemných komunikácií, keď
bola doplnená do pôvodného pasportu miestnych komunikácií žalovaného, tu je potrebné zdôrazniť, že
takto realizované zaradenie nezakladá ceste uvedený právny status a nemôže mať konštitutívny účinok

vo vzťahu k povahe plochy (cesty) ani predurčovať vlastníctvo mesta (obce) k nej.
31. Je faktom, že zaradenie plochy do siete miestnych komunikácií nebolo konštatované žiadnym
rozhodnutím ani iným individuálnym správnym aktom, tak ako predpokladá § 4b ods. 1 cestného zákona.
Rovnako tak status cesty ako miestnej komunikácie na spornom pozemku automaticky nezakladá ani
poznámka č. 22 k spôsobu využívania parcely evidovaná v liste vlastníctva, keďže táto poznámka vo
všeobecnosti indikuje zastavanú plochu majúcu rôzne podoby (dokonca nielen formu cesty). Kasačný

súd zároveň podotýka, že k tomuto zápisu došlo v roku 2018 na základe geometrického plánu
predloženého sťažovateľmi, ktorí spevnenú plochu využívali na parkovanie motorových vozidiel.
32. Bez toho, aby správny súd ustálil, aký je charakter sporného pozemku, či je zastavaný alebo nie, a ak
áno, aká je faktická povaha stavby na ňom umiestnenej (miestna alebo účelová komunikácia, prípadne
iná stavba), teda bez vykonania relevantných dôkazov, ich následného vyhodnotenia a ustálenia, kto

danú spevnenú plochu vystaval a za akým účelom, nie je podľa kasačného súdu možné uzavrieť,
že táto plocha jej zaradením do miestnej siete komunikácií automaticky patrí žalovanému a ten bol
oprávnený realizovať odstránenie prekážok na nej umiestnených. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom
sťažovateľov 2/, že je neprípustné, aby správny súd odvodil vlastnícke právo žalovaného a teda aj
oprávnenosť jeho zásahu ako orgánu verejnej správy len zo skutočnosti, že ak podľa názoru žalovaného

táto plocha spĺňa vlastnosti cesty a zároveň žalovaný (na území ktorého sa cesta nachádza) tvrdí, že
ide o miestnu cestu, tak potom podľa ustanovenia § 3d ods. 3 cestného zákona je vlastníkom tejto
cesty žalovaný. Ak by správny súd dospel v ďalšom konaní k záveru, že dotknutá spevnená plocha
je cestou (miestnou alebo účelovou), potom je z hľadiska oprávnenosti konania žalovaného v podobe
odstránenia prekážok cestnej premávky z takejto komunikácie opodstatnenou aplikácia ustanovenia §

3 ods. 2 cestného zákona, v zmysle ktorého miestnu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových
ciest vykonávajú v rámci preneseného výkonu štátnej správy práve obce (v tomto prípade Mesto Žilina).
33. Sťažovatelia v priebehu konania opakovane zdôrazňovali, že sporná spevnená plocha bola
vystavaná bývalým družstvom (predchodcom spoločnosti Agrominčol a. s. Rosina) bez územného a
stavebného povolenia a jej charakter bol výlučne obslužný, čo má dokladovať skutočnosť, že do roku

2005 vjazdu na túto plochu bránilo zákazové dopravné značenie umiestnené na oboch jej stranách.
34. Za daných skutkových okolností, berúc do úvahy aj postoj žalovaného k otázke povahy a vlastníctva
k spornej spevnenej ploche (ceste) z minulosti, bolo povinnosťou správneho súdu vykonať dokazovanie
zaúčelomobstaraniaprevecrozhodujúcichskutkovýchzisteníohľadomcharakteruspevnenejplochy(či
ideocestu,ktoazaakýmúčelomjuvystaval,kýmanazákladečohobolaužívanáapod.),jejvlastníctva,

a na základe toho ustáliť, či sa môže jednať o miestnu alebo účelovú cestu v zmysle cestného zákona.
Len z takýchto predbežných zistení môže rezultovať záver, či sťažovatelia ako spoluvlastníci pozemku
boli oprávnení v záujme ochrany svojho vlastníctva vytvoriť prekážky v prejazde po spevnenej ploche
nachádzajúcejsanatomtopozemku,atedačimohlibyťnamietanýchkonanímžalovanéhospočívajúcim
v odstránení týchto prekážok ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy.
35. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k?záveru, že kasačné sťažnosti
sú dôvodné, pretože procesným postupom správneho súdu došlo k naplneniu sťažnostného dôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý súdny proces). Kasačný súd preto
napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a?vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

Ako už kasačný súd naznačil v bodoch 32. a 34. odôvodnenia tohto uznesenia, úlohou správneho súdu
v?ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie na účely ustálenia charakteru spornej spevnenej plochy
(prostredníctvom výsluchov v konaní navrhovaných svedkov či realizovaním šetrenia u nástupníckej
spoločnosti tvrdeného stavebníka spevnenej plochy - spoločnosti Agrominčol a. s. Rosina) a na základe
takto vykonaného dokazovania v zmysle právnych záverov kasačného súdu ustáliť pre vec podstatné

skutočnosti a z toho vyvodiť záver, či boli naplnené definičné znaky nezákonného zásahu zo strany
žalovaného.
36. Bez toho, aby správny súd ustálil, aký je charakter sporného pozemku, či je zastavaný alebo nie, a ak
áno, aká je faktická povaha stavby na ňom umiestnenej (miestna alebo účelová komunikácia prípadneiná stavba), teda bez navrhovaných vykonania dôkazov, ich následného vyhodnotenia a ustálenia, kto
danú spevnenú plochu vystaval a za akým účelom, nie je podľa kasačného súdu možné uzavrieť,
že táto plocha jej zaradením do miestnej siete komunikácií automaticky patrí žalovanému a ten bol

oprávnený realizovať odstránenie prekážok na nej umiestnených. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom
sťažovateľov 2/, že je neprípustné, aby správny súd odvodil vlastnícke právo žalovaného a teda aj
oprávnenosť jeho zásahu ako orgánu verejnej správy len zo skutočnosti, že ak podľa názoru žalovaného
táto plocha spĺňa vlastnosti cesty a zároveň žalovaný (na území ktorého sa cesta nachádza) tvrdí, že
ide o miestnu cestu, tak potom podľa ustanovenia § 3d ods. 3 cestného zákona je vlastníkom tejto cesty

žalovaný.
37. Sťažovatelia v priebehu konania opakovane zdôrazňovali, že sporná spevnená plocha bola
vystavaná bývalým družstvom (predchodcom spoločnosti Agrominčol a. s. Rosina) bez územného a
stavebného povolenia a jej charakter bol výlučne obslužný, čo má dokladovať skutočnosť, že do roku
2005 vjazdu na túto plochu bránilo zákazové dopravné značenie umiestnené na oboch jej stranách.
38. Za daných skutkových okolností, berúc do úvahy aj postoj žalovaného k otázke povahy a vlastníctva

k spornej spevnenej ploche (ceste) z minulosti, bolo povinnosťou správneho súdu vykonať (aspoň)
sťažovateľmi navrhované výsluchy svedkov za účelom obstarania pre vec rozhodujúcich skutkových
zistení ohľadom charakteru spevnenej plochy (či ide o cestu, kto a za akým účelom ju vystaval, kým a na
základe čoho bola užívaná a pod.), jej vlastníctva, a na základe toho ustáliť, či sa môže jednať o miestnu
alebo účelovú cestu v zmysle cestného zákona. Len z takýchto predbežných zistení môže rezultovať

záver, či sťažovatelia ako spoluvlastníci pozemku boli oprávnení v záujme ochrany svojho vlastníctva
vytvoriť prekážky v prejazde po spevnenej ploche nachádzajúcej sa na tomto pozemku, a teda či mohli
byť namietaných konaním žalovaného spočívajúcim v odstránení týchto prekážok ukrátení na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
39. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k?záveru, že kasačné sťažnosti sú

dôvodné, pretože procesným postupom správneho súdu došlo k naplneniu sťažnostného dôvodu podľa
§ 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý súdny proces). Kasačný súd preto napadnuté
uznesenie správneho súdu zrušil a?vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Úlohou
správnehosúduv?ďalšomkonaníbudedoplniťdokazovanievýsluchomsvedkovnavrhnutýchžalobcami
1/-3/ v konaní pred správnym súdom v replike zo dňa 11.11.2021 a v podaní označenom ako „Zhrnutie

skutkového a právneho stavu“ zo dňa 16.06.2022 a na základe takto vykonaného dokazovania v zmysle
právnych záverov kasačného súdu ustáliť pre vec podstatné skutočnosti a z toho vyvodiť záver, či boli
naplnené definičné znaky nezákonného zásahu zo strany žalovaného.
40. Pokiaľ sťažovateľka 1/ namietala, že správny súd nesprávne vyhodnotil rozšírenie určovacieho petitu
ako zmenu žaloby, kasačný súd v prvom rade podotýka, že v konaniach o ochrane pred?nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy je správny súd viazaný rozsahom aj dôvodmi žaloby. S ohľadom na
špecifickosť posudzovaného druhu žaloby, ktorej podaniu nepredchádza formalizované administratívne
konanie, možno dospieť k záveru, že za rozsah žaloby je potrebné považovať rozsah, v akom sa
tvrdený zásah napáda (t. j. či žalobca požaduje, aby súd určil nezákonnosť zásahu alebo aby uložil
pôvodcovi zásahu povinnosť nepokračovať v ňom). Zákonodarca výslovne normatívne upravil viazanosť

správneho súdu rozsahom žaloby a žalobnými bodmi, aby nebolo pochýb, že správny súd nemôže za
žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia
či opatrenia orgánu verejnej správy (v tomto prípade zásahu orgánu verejnej správy). Ide o normatívne
vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán).
41. Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej

zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Preto ak žalobcovia
pristúpili k doplneniu určovacieho petitu po lehote na podanie zásahovej žaloby (čo mal kasačný súd z
pripojeného súdneho spisu preukázané), správny súd nepochybil v konštatovaní o oneskorenom podaní
žaloby v tejto časti.
42. V?ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o?nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467

ods. 3 SSP).
43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.