Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/164/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200637
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200637.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcov: 1/ A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D.; 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX
XX D.; 3/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D.; 4/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX/X, XXX XX E. J. K.; 5/ A. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. M. XX, XXX XX N.; 6/ A. O. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. XX, XXX XX E. J. K., všetci kvalifikovane právne zastúpení advokátkou:
JUDr. Eva Kováčechová, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37890697, 7/ Obec
Janík, so sídlom 044 05 Janík 135, IČO: 00324256, konajúca prostredníctvom starostu, kvalifikovane

právne zastúpený advokátom: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice,
IČO: 31942423; 8/ K. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX N., kvalifikovane právne zastúpená
advokátkou: JUDr. Iveta Rajtkáková, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice a 9/ Košický samosprávny
kraj, so sídlom Nám. Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, kvalifikovane právne zastúpený advokátskou
kanceláriou: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice,
IČO: 52651258, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ AR DONAX s.r.o., so sídlom

Mlynárska 11, 040 01 Košice, kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Novák, so
sídlom Štúrova 8, 040 01 Košice, 2/ organizácia Priatelia Zeme – SPZ, so sídlom Haluzice 761, 913
07 Bošáca, IČO: 35529261, 3/ občianske združenie PRO NATURO, so sídlom Dvorníky 36, 044 02
Dvorníky-Včeláre, 4/ Q. R., bytom S. XXXX/X. 080 05 Solivar a 5/ E. C. E., bytom XXX XX D. XXX, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2021/025287-003 z 29.07.2021 vo
veci zisťovacieho konania podľa zákona o EIA, a jemu predchádzajúceho administratívneho konania,
takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP3-2021/025287-003 z 29.07.2021, ako aj jemu

predchádzajúce rozhodnutie Okresného úradu N.- T., odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-
KS-OSZP-2021/001602-119 z 19.04.2021 a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému úradu N.- T.,
odboru starostlivosti o životné prostredie.
II. Žalobcom 1/ až 6/ spoločne a nerozdielne, žalobcovi 7/, žalobkyni 8/ a žalobcovi 9/ priznáva voči
žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov správneho súdneho konania.

III. Ďalším účastníkom 1/ až 5/ nepriznáva voči žalovanému právo na náhradu trov správneho súdneho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. A. Žalobou elektronicky bez autorizácie doručenou 27.09.2021 a doplnenou jej originálom 28.09.2021
pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhali,
aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného (Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov) č.OU-KE-OOP3-2021/025287-003 z 29.07.2021, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Okresného
úradu Košice- okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-KS-
OSZP-2021/001602-119z19.04.2021,vovecizisťovaciehokonaniaonávrhuďalšiehoúčastníka1/(AR

DONAX s.r.o.), na zmenu navrhovanej činnosti „Splynovanie biomasy Janík“, podľa zákona č. 24/2006
Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie“), aby z dôvodu ich nezákonnosti boli tieto rozhodnutia zrušené a vec vrátená okresnému
úradu na ďalšie konanie a žalobcom, aby bol priznaný plný nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd o tejto žalobe konal pod sp. zn. 8 S/164/2021.

2. B. Žalobou doručenou 01.10.2021 pôvodne krajskému súdu sa žalobca 7/ (obec Janík) domáhal
zrušenia, jemu 02.08.2021 doručeného rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2021/025287-003 z
29.07.2021, vo veci zisťovacieho konania o návrhu ďalšieho účastníka 1/ (AR DONAX s.r.o.), na zmenu
navrhovanej činnosti „Splynovanie biomasy Janík“ a vrátenia žalovanému veci na nové konanie.
Krajský súd o tejto žalobe konal pod sp. zn. 7 S/70/2021.

3. C. Žalobou elektronicky bez autorizácie doručenou 19.10.2021 a doplnenou jej originálom 22.10.2021
pôvodne krajskému súdu sa žalobkyňa 8/ domáhala zrušenia, rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2021/025287-003 z 29.07.2021, vo veci zisťovacieho konania o návrhu ďalšieho účastníka 1/
(AR DONAX s.r.o.), na zmenu navrhovanej činnosti „Splynovanie biomasy Janík“ a vrátenia žalovanému

veci na nové konanie.
Krajský súd o tejto žalobe konal pod sp. zn. 7 S/73/2021.

4. D. Žalobou elektronicky doručenou 18.10.2021 pôvodne krajskému súdu sa žalobca 9/ domáhal, aby
po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2021/025287-003 z 29.07.2021, ako aj jemu

predchádzajúceho rozhodnutia okresného úradu č. OU-KS-OSZP-2021/001602- 119 z 19.04.2021, vo
veci zisťovacieho konania o návrhu ďalšieho účastníka 1/ (AR DONAX s.r.o.), na zmenu navrhovanej
činnosti „Splynovanie biomasy Janík“, podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, aby
z dôvodu ich nezákonnosti boli tieto rozhodnutia zrušené a vec vrátená okresnému úradu na ďalšie
konanie a žalobcovi, aby bol priznaný plný nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd o tejto žalobe konal pod sp. zn. 6 S/86/2021.

5. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach

(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobách žalobcov A. až D., v
zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023,
pridelené senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

6. Obvodný úrad životného prostredia Košice - okolie rozhodnutím č. 2013/01037 z 10.06.2013 rozhodol
v zisťovacom konaní o žiadosti spoločnosti AMARCO BGS, s.r.o. (ďalej len „žiadateľ“) z 22.04.2013,
zastúpenej spoločnosťou KE Inžiniering, s.r.o. (ďalej len „zástupca žiadateľa“) vo veci posúdenia zámeru
výstavby a prevádzky „Splyňovacej stanice biomasy Janík“ (ďalej len „zámer“ alebo „pôvodný zámer“),

na spracovanie biomasy z lesníckej a poľnohospodárskej výroby (drevná štiepka, slama) na plyn a z
neho na elektrickú energiu a teplo, s umiestnením na parcele C KN 509/6 v katastrálnom území D., obci
Janík, okrese Košice, Košický kraj (ďalej len „dotknutá stavba“) a to tak, že predmetný zámer sa nebude
posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (č. 24/2006 Z.z.) a preto pre
jeho realizáciu je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.

Uvedené rozhodnutie bolo vydané po vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR; Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR; Obvodného úradu životného prostredia Košice-okolie; Obvodného
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice-okolie; Obvodného úradu Košice-okolie,
odboru civilnej obrany a krízového riadenia; Regionálneho úradu verejného zdravotníctva; Okresného
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach; Úradu Košického samosprávneho kraja

a Obce Janík s tým, že verejnosť k zverejnenému zámeru v stanovenej lehote nevzniesla žiadne
pripomienky.7. Okresný úrad Košice-okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-KS-OSZP
Z/2013/00445 z 12.12.2013 udelil súhlas, aby pre investora AR DONAX s.r.o. bolo vydané rozhodnutie
o povolení stavby „Splyňovanie biomasy Janík“, ktorá mala byť umiestnená v katastrálnom území obce

Janík na parcele č. 506/2 vo vzdialenosti areálu od najbližšej obytnej zóny obce Janík cca 600 m, s tým,
že ako vstupná surovina sa mali používať iba drevná štiepka z prírodného dreva bez aglomerovaných
materiálov a materiálov povrchovo upravených, seno, slama s v rozhodnutí uvedenými podmienkami,
medzi inými aj s potrebou predložiť tomuto úradu návrh výpočtu množstva emisií k žiadosti o užívanie
stavby.

8. Obec Janík ako stavebný úrad, rozhodnutím č. 155/2013 z 31.12.2013 rozhodol o žiadosti spoločnosti
AR DONAX s.r.o. (ďalej len „stavebník“, v tomto súdnom konaní má procesné postavenie ďalšieho
účastníka 1/, pozn. súdu) o vydanie stavebného povolenia na výstavbu stavby „Splyňovacej biomasy
Janík“ (ďalej len „dotknutá stavba“) na parcele C KN 509/1 v katastrálnom území D. a to tak, že túto
stavbu povolil, pričom táto stavba mala pozostávať z dvoch častí a to z administratívnej jednopodlažnej

budovy, ktorá mala mať spoločnú fasádnu stenu s prevádzkovou halou na splyňovanie biomasy,
a toto stavebné povolenie bolo vydané na dobu 36 mesiacov od nadobudnutia jeho právoplatnosti
(právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo 31.12.2013).
Obec Janík rozhodnutím č. JAN-2018/198-OcU zo 17.12.2018 na žiadosť stavebníka (AR DONAX
s.r.o.) rozhodla jednako o predĺžení platnosti stavebného povolenia č. 155/2013 z 31.12.2013 a

jednako (ii) o zmene tohto stavebného povolenia tak, že dotknutá stavba mala byť realizovaná na
novovytvorenej parcele C KN 509/11 v katastrálnom území D. do 31.12.2020. Obec D. toto svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že uznala dôvodnou žiadosť stavebníka, podľa ktorej kvôli finančnej
náročnosti dotknutej stavby nebola stále doriešená otázka financovania a investora dotknutej stavby a
tiež prihliadla aj na rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie, pozemkového a lesného odboru č.

OU-KS-PLO P/2013/00863 z 20.12.2013 (právoplatné 31.12.2013), ktorý bola zmenená bonita parcely
C KN 509/1 z ornej pôdy na ostatnú plochu, pri súčasnom vytvorení novej parcely C KN 509/11.

9. V prehlásení o postúpení práv z 03.06.2020 prehlásil konateľ žiadateľa (AMARCO BGS, s.r.o.) Ing.
Miroslav Ihnát, že neodvolateľne a v celom rozsahu postupuje na stavebníka (AR DONAX s.r.o.) všetky

práva a povinnosti, ktoré žiadateľ získal rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice -
okolie č. 2013/01037 z 10.06.2013, ako aj všetky s tým súvisiace rozhodnutia, vyjadrenia, doklady a
ostatné právne náležitosti.

10. Podaním predloženým okresnému úradu 09.06.2020 ďalší účastník 1/ (AR DONAX s.r.o.) predložil

oznámenie spolu so zámerom o zmene navrhovanej činnosti „Splynovanie biomasy Janík“ (ďalej len
„žiadosť o zmenu pôvodného zámeru“) a to za účelom jeho posúdenia v zmysle zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie.
Podľa predloženého zámeru sa zmena pôvodného zámeru mala týkať zamýšľaného rozšírenia
vstupných surovín pre zámer spaľovania biomasy za účelom výroby plynu, ktorý sa následne mal

premietať na elektrickú a tepelnú energiu. V uvedenej súvislosti ďalší účastník uviedol, že mal
vypracovaný projekt na cielené pestovanie biomasy s označením Arundo Donax (čl. 14 zámeru) vhodnej
na splyňovanie, ktorá biomasa aj bola vysadená na pokusnom pozemku v katastri obce Janík a bola
preukázaná jej použiteľnosť pre zámer splyňovania avšak, keďže v poslednom období sa zmenil postoj
EÚ k využívaniu biopalív z cielene pestovanej biomasy, preto ďalší účastník plánoval rozšíriť palivovú

základňu aj o (i) odpadovú biomasu (najmä záhradný odpad, čl. 14 a 15 zámeru), keďže v zmysle
Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 je predpoklad verejnej podpory
tých plynových staníc, ktoré budú odoberať vytriedený bioodpad a tiež o (ii) tuhé druhotné palivo (TDP),
ktoré v rámci Slovenska ponúkajú viaceré spoločnosti a ktoré ma vyššiu výhrevnosť, nižšiu cenu a
je dostupnejšie ako drevná štiepka, pričom jeho využitím sa zužitkujú druhotné suroviny a zvýši sa

energetická sebestačnosť, preto sa použitím TDP malo pokryť 70 % celkovej ročnej potreby vstupných
surovín. Podľa žiadateľa cit. „Rozšírením palivovej základe dôjde k zníženiu nákladov na vstupnú
surovinu, k zhodnoteniu odpadovej biomasy s doplnením TDP aj k vyššej výhrevnosti, ktorá je viac ako
25 MJ/kg.“ (čl. 14, 78, 79 zámeru, pozn.).
Súčasťou spracovaného zámeru navrhovanej zmeny, v dôsledku rozšírenia zamýšľanej palivovej

základnepresplynovaniejeajopiszmien,ktorébytotorozšírenieprinieslonajednotlivézložkyživotného
prostredia a požiadavky v porovnaní s posúdením pôvodného zámeru spaľovania cielene pestovanej
biomasy a to nasledovne:- požiadavky na vstupy: spotreba elektrickej energie - bez zmeny; spotreba plynu - bez zmeny; nároky
na dopravnú a inú infraštruktúru - pozitívny vplyv na dopravné zaťaženie, ktoré bude nižšie o cca 17 %;
nároky na pracovné sily - bez zmeny; záber lesných pozemkov a pôdy - bez zmeny; spotreba vody -

bez zmeny; surovinové zdroje - základnými surovinami na výrobu plynu v navrhovanej činnosti je 30%
biomasa zahrňujúca drevnú štiepku, energetické plodiny, obilnú slamu a 70% tuhé druhotné palivo,
pričom v rámci navrhovanej činnosti sa plánovalo ročne spracovať maximálne 9 200 t paliva s obsahom
85 % sušiny.
- údaje o výstupoch: splyňovaním budú vyrobené (i) elektrická energia - bude prostredníctvom

trafostanice napojená do verejnej rozvodnej siete, (ii) tepelná energia - vo forme teplej vody, bude
využívaná pre ohrev reaktora, na vykurovanie haly a sušenie vstupných surovín a (iii) pyrolýzny popol.
Elektrický výkon plynovej stanice 920 kW a tepelný výkon splyňovacej stanice do 1200 kW - bez zmeny;
- údaje o zdrojoch znečistenia: znečistení ovzdušia - dôjde k zníženiu emisií z dopravy vzhľadom na
pokles jej objemu o cca 17 %,; odpadové vody - bez zmeny; odpady - bez zmeny; hluk - bez zmeny
(nemení sa zloženie strojno-technologických zariadení); žiarenie a iné fyzikálne polia - bez zmeny;

vibrácie, zápach a iné výstupy - bez zmeny.

11. Po doručení okresnému úradu žiadosti ďalšieho účastníka 1/ spolu s projektom (zámerom), okresný
úrad oznámil príslušným rezortným orgánom začatie zisťovacieho konania podľa § 29 zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie s výzvou na vyjadrenie a súčasne pre dotknutú obec aj s

výzvou na sprístupnenie predmetnej žiadosti ďalšieho účastníka verejnosti na vyjadrenie.
Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie v liste zo 16.06.2020 oznámil,
že k žiadosti ďalšieho účastníka 1/ o zmene pôvodného zámeru z hľadiska odpadového hospodárstva
nemá žiadne pripomienky.
Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie v liste zo 16.06.2020 oznámil,

že z hľadiska štátnej vodnej správy má k žiadosti ďalšieho účastníka 1/ o zmene pôvodného zámeru
pripomienku týkajúcu sa stavebného povolenia č. 155/2013, ktorým bola povolená aj stavba studne
a vodovodnej prípojky s dodatkom, že podľa § 52 zákona 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej len „vodný
zákon“), je studňa vodnou stavbou a na jej povolenie sa vyžaduje súhlas príslušného Okresného úradu
Košice-okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej vodnej správy a nie obce, pričom

s novou žiadosťou je potrebné požiadať aj o vydanie povolenia na odber podzemných vôd podľa § 21
ods. 1 písm. b) vodného zákona s doloženým hydrogeologickým posudkom.
Ministerstvo dopravy a výstavby SR (ďalej len „ministerstvo dopravy“) oznámilo svoje pripomienky
listom zo 16.06.2020 s tým, že navrhovanú zmenu je potrebné odsúhlasiť so správcom a vlastníkom
ovplyvňovaných komunikácií; je potrebné ustáliť počet parkovacích stojísk a je potrebné dodržať všetky

dopravné parametre v súlade s príslušnými normami STN a technickými predpismi a so záverom,
že ministerstvo dopravy súhlasí s ukončením procesu posudzovania navrhovanej zmeny pôvodného
zámeru v štádiu zisťovacieho konania.
Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie oznámil svoje pripomienky k
žiadosti ďalšieho účastníka 1/ o zmene pôvodného zámeru v liste z 22.06.2020 s tým, že keďže zmena

navrhovanej činnosti spočíva v rozšírení vstupných surovín spaľovania o certifikované tuhé druhotné
palivo (TDP), je potrebné zmeniť názov zdroja znečistenia ovzdušia zo „Splyňovanie biomasy Janík“ na
„Splyňovanie biomasy a tuhého druhotného paliva Janík“, súčasne namietal potrebu upraviť v súlade s
platnou legislatívou v oblasti ochrany ovzdušia (zákon č. 137/2010 Z.z.) kategorizáciu zdroja znečistenia
ovzdušia na cit. „palivovo - energetický priemysel“ s tým, že TDP musí byť certifikované a k rozhodnutiu

o povolení zmeny stavby „Splyňovanie biomasy Janík“ je potrebné žiadať o nový súhlas z hľadiska
ochrany ovzdušia; záverom úrad uviedol, že ak bude uvedeným námietkam vyhovené úrad nepožaduje,
aby bola táto žiadosť o zmene pôvodného zámeru ďalšieho účastníka posudzovaná podľa zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Úrad Košického samosprávneho kraja sa k veci vyjadril listom z 23.06.2020 s námietkou v projekte

ďalšieho účastníka 1/ nedostatočného zadefinovania pojmu tuhé druhotné palivo (TDP) s dodatkom, že
ak je TDP zhodnotený zmesový plastový odpad, ktorý by mal byť splyňovaný v zariadení pre biomasu,
tak nesúhlasí s využitím takéhoto druhu vstupnej suroviny.
Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie listom z 13.07.2020 oznámil, že v
zámerom dotknutom území podľa zákona o ochrane prírody a krajiny platí prvý stupeň ochrany, lokalita

nie je v dotyku s národnou sieťou chránených území ani sieťou európskej sústavy chránených území
NATURA 2000, preto úrad nemal k navrhovanej zmene zámeru žiadne pripomienky, pretože navrhovaná
zmena zámeru je environmentálne únosná.12. Dňa 13.07.2020 boli okresnému úradu doručené vyjadrenia obyvateľov obce Janík s nesúhlasným
stanoviskom k realizácii zámeru „Splyňovne biomasy Janík“, ako aj zmeny tohto zámeru a to konkrétne
- vyjadrenie Mgr. Mariána Tótha (žalobca 3/) [(i) namietal v projekte absenciu schémy toku materiálov

a energií a výstupných látok a emisií pri zmene spaľovania biomasy na TDP, ako aj absenciu plánu
všetkých druhov odpadov podľa katalógových čísel, vrátane ich odhadovaného ročného množstva a
spôsobu ich spracovania; (i) namietal nepravdivosť tvrdenia ďalšieho účastníka o potrebe zamýšľaného
zámeruvdanejlokalitesodôvodnením,ževdanejlokalitesaužspaľovnenachádzajúatospaľovňaTDP
cementáreň v Turni nad Bodvou vzdialenej 12 km od obce Janík, ako aj spaľovňa TDP spoločnosti Kosit

v Kokšov-Bakši vzdialená 43 km od obce Janík a niekdajšia spaľovňa v Moldave nad Bodvou vzdialená
6 km od obce Janík na spaľovanie odpadových plastov, ktorá bola z dôvodu ekonomickej neefektívnosti
po vyčerpaní príjmov z Recyklačného fondu SR utlmená a to so záverečným dopytom, či na tak malom
regionálnom priestore je konkurenčne a ekonomicky nevyhnutné realizovať ďalšiu spaľovňu TDP a s
dodatkom o požiadavke posúdenia aktuálnych vplyvov označených cementárni na kvalitu životného
prostredia v lokalite medzi obcou Janík a cementárňou F. v rádiuse 15 km vypracovaním posudku

HIA; (i) namietal, že ďalší účastník nepreukázal dostatok finančných prostriedkov na financovanie
zámeru s vyjadrením obavy, aby tento neslúžil iba k ďalšej finančnej operácií na trhu schránkových
spoločnosti, keďže podľa informácie FINSTAT ďalší účastník vykazuje dlhodobo iba symbolické tržby a
výška vlastných aktív dosahuje iba 10 % predpokladaných nákladov na realizáciu zamýšľaného zámeru;
(i) namietal nedostatočný opis zamýšľaného použitia TDP aj keď ide o najvýznamnejšiu časť zmeny

pôvodného zámeru spočívajúcej v použití iného druhu paliva, v súvislosti s novou vstupnou surovinou,
je potrebné vypracovať dopravno-kapacitné posúdenie dopravnej záťaže v súvislosti s navážaním tejto
novej vstupnej suroviny v synergii s existujúcim dopravným zaťažením komunikácií s tým, že doprava je
možná iba cez mostné konštrukcie ktoré nie sú stavané na kamiónovú záťaž a v tej súvislosti žiadal aj
vypracovanie hlukovej štúdie o dopade hluku z dopravy na dotknutú lokalitu; (i) namietal, že spaľovaním

úplne inej suroviny ako v pôvodnom zámere nastáva diametrálne odlišná situácia vo výstupoch tohto
splyňovania, preto poukázal na potrebu, aby ďalší účastník predložil štúdiu o vplyve navrhovanej činnosti
na emisnú situáciu v dotknutej lokalite s doplnením o predpokladaných množstvách produkovaných
emisií pri realizácii navrhovanej zmeny; (i) namietal aj nepravdivé vyjadrenie o neexistencii vplyvu
navrhovanej zmeny na odpadové hospodárstvo, pretože spaľovaním novej suroviny dôjde aj k inému

zloženiu odpadu, ako tomu bolo pri pôvodnom zámere a preto ďalší účastník musí uviesť, ako sa
bude nakladať s komunálnym odpadom, kde sa bude zhromažďovať; (i) namietol nepravdivosť tvrdenia
o vzdialenosti stavby zamýšľaného zámeru 600 metrov od obytnej zóny, v ktorej súvislosti navrhol
stavebnému úradu dať preveriť túto vzdialenosť od najbližších domov; (i) namietal rozpor stavebného
povolenia so zmenou zámeru, ktorá je v rozpore s pôvodným zámerom spaľovanie iba biomasy s tým,

že ide o nový zámer a teda takáto navrhovaná zmena ďalším účastníkom, by mala byť posúdená
stavebným úradom v novom konaní s odkazom na potrebu posúdenie podľa zásad EIA; (i) namietal, že
zamýšľaný zámer presahuje štátne hranice Slovenskej republiky s poukazom na ovplyvnenie ovzdušia
aj blízkych maďarských obcí] a v dňoch 13.07.2020 a 14.07.2020 boli okresnému úradu doručené
vyjadrenia ďalších obyvateľov aj obce Janík, ktorí v menšom rozsahu rozpracúvali tú ktorú z vyššie

uvedených námietok - jednalo sa o vyjadrenia P. U.; P. N.; E. N.; PeadDr. H. K.; Urbariátu obce Janík;
AGRO LYN, s.r.o.; N. R.; R. I.; R. E.; Ladislava Karčáka; Mgr. Zity Borszékovej; G. I.; Ing. Petra Borszéka
(žalobca 5/); K. I.; C. C. (žalobkyňa 2/); Ing. Evy Korfantovej; Mgr. Zuzany Mušinskej; Anny Potankovej
(žalobkyňa 4/); E. G. U.; A. T. B.; A. B. V.; E. G.; E. W. X. H.; F. N.; E. N. G.; R. X.; D. N. W.; E. F. U.;
A. A. R.; Ing. Erika Zeleního (žalobca 1/); W. R.; G. Y..

13. Obec Janík vo svojom liste z 01.07.2020 upozornila že parcely, na ktorých sa má nachádzať stavba
„Splyňovanie biomasy Janík“ sa nachádzajú v záplavovom pásme vodného toku Ida a potoka Konotopa,
ako to vyplýva aj zo spracovaného cit „Hladinového režimu IDA pri prietoku Q100“, ktorá informácia
bola obcí Janík ako stavebnému úradu zatajená, v ktorej oblasti sa každým rokom zhoršuje záplavová

situácia; v ďalšom obec Janík poukázala, že obec Janík nemá spracovaný územný plán obce a preto
sú pre ňu záväzné nadradené územnoplánovacie dokumentácie a to konkrétne územný plán Košického
samosprávneho kraja (ďalej len „ÚP KSK“) v zmysle, ktorého parcely č. 509/6, 509/9, 509/10 a 509/11
v katastrálnom území obce Janík zasahujú do biokoridoru vodohospodársky významného toku Ida a sú
zaradené medzi chránené pôdy, preto je ich potrebné naďalej ponechať ako poľnohospodársku krajinu

so zachovaním vidieckeho, prírodno-krajinného priestoru s tým, že podľa tohto ÚP KSK je v tejto lokalite
navrhovaná cestná komunikácia na neobmedzený cestovný styk a obmedzený tovarový styk do 3,5
ton s dodatkom, že na ceste Janík - Rešica sa nachádzajú závlahové systémy a svahové deformácie.
Obec D. sa pripojila k stanovisku Košického samosprávneho kraja a v ďalšom poukázala, že v žiadostiďalšieho účastníka sa nachádzajú polopravdy - nie je pravdou, že katastrálne územie obce Janík nepatrí
do zaťažených oblastí z hľadiska ochrany ovzdušia, pretože v minulosti vykonané merania preukázali,
že kataster obce Janík patrí do okrajového pásma znečistenia spoločností cementáreň Turňa a USS

Košice; taktiež nie je pravdou, že stavba „Splyňovanie biomasy Janík“ by mala byť situovaná v oblasti s
vyhovujúcim dopravným prepojením, pretože prístup k dotknutej stavbe je z obidvoch strán možný iba
cez mosty ktoré nie sú dimenzované na predpokladaný objem prepravy; a napokon nie je pravda ani
to, že v okolí navrhovaného zámeru sa nachádzajú z lesy a poľnohospodárske podniky, ktoré produkujú
vstupné suroviny, pretože lesy nachádzajúce sa v okolí, nie sú klasifikované ako zrelé, t.j. vhodné na

ťažbu a poľnohospodárske podniky majú úplné iné zameranie ako produkciu vstupnej suroviny. Záverom
obec Janík vyjadrila nesúhlasné stanovisko s navrhovanou zmenou pôvodného zámeru a celkovo sa
vyjadrila proti realizácii tohto projektu s tým, že neplánuje žiadne stavebné aktivity v danej lokalite, ktorej
využitie je možné iba na poľnohospodárske účely.
Obec Janík listom z 29.07.2020 žiadala, aby boli posudzované vplyvy navrhovaného zámeru ako aj jeho
zmeny na životné prostredie s poukazom na aktuálne podmienky v obci ktorá je atraktívnym vidieckym

sídlomspriaznivýmipodmienkamiprekvalitnýživotobyvateľovajejnávštevníkov,ktorýmaobeczáujem
zachovať a chrániť s dodatkom, že s uvedeným je v rozpore realizácia a rozvoj priemyselnej činnosti,
čo vylučuje umiestnenie prevádzky „Spaľovne biomasy Janík“ s rozšírenou palivovou základňou o TDP,
ktorá činnosť neprimerane zaťaží danú lokalitu. V súvislosti s uvedeným obec Janík žiadala, aby pri
posudzovaní vplyvov na životné prostredie boli zohľadnené aj v jej okolí sa už nachádzajúce prevádzky

spoločnosti CRH Slovensko so sídlom v Turni nad Bodvou, RDB s.r.o. so sídlom Moldave nad Bodvou a
aj USS Košice a aby sa posúdili kumulatívne synergické vplyvy všetkých týchto činností a ich dopad na
daný mikroregión, t.j. dopad na ovzdušie, rozptylové, hydrologické podmienky, vplyv na pôdu, hlukovú a
dopravnú kapacitu a pod. s dodatkom, že obec žiadala, aby bola zvolená konzultácia podľa § 63 zákona
posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasne s týmto listom obec Janík zaslala aj uznesenie

č. 2/2020 z 21.07.2020 zo spoločného rokovania Združenia miest a obcí údolia Bodvy, podľa ktorého
okolité obce nesúhlasia s realizáciou zámeru „Spaľovne biomasy Janík.“
Listom z 03.08.2020 obec Janík predložila jednak zoznam mokradí Slovenska t.j. zoznam území
s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhkých lúk, prírodnými tečúcimi vodami a prirodzenými
stojacimi vodami, vrátane vodných tokov a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami, medzi ktoré

patrí aj rybník v obci D. a taktiež predložila aj úradný preklad vyjadrenia starostov maďarských obcí
nachádzajúcich sa iba 1 km od miesta stavby plánovaného zámeru „Spaľovne biomasy Janík“, ktorí
vyjadrili nesúhlas s realizáciou tohto projektu z dôvodu, že im nie sú známe jej škodlivé účinky na životné
prostredie a človeka a so žiadosťou, aby sa tieto maďarské samosprávy mohli zúčastniť príslušného
konania o posudzovaní vplyvov dotknutého zámeru na životné prostredie.

Listom zo 06.08.2020 obec Janík oznámila okresnému úradu, že 01.07.2020 zverejnila na úradnej tabuli
obce žiadosť ďalšieho účastníka a navrhovanú zmenu pôvodného zámeru a 05.08.2020 ich zverejnila
aj na webovom sídle obce.
14. Okresný úrad v jemu predĺženej lehote na rozhodnutie, rozhodnutím č. OU-KS-
OSZP-2020/008225-052 zo 14.08.2020 rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Splyňovanie biomasy

Janík“ ktorá je umiestnená v Košickom kraji, okrese Košice-okolie, v obci Janík na parcelách č. 509/6,
509/9, 509/11 a 509/12 v katastrálnom území D. sa bude posudzovať podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie.
Po sumarizácii vyššie uvedených vyjadrení a stanovísk, okresný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom, že v dôsledku navrhovanej zmeny pôvodného zámeru bude mať neväčší vplyv na životné

prostredie a obyvateľov množstvo emitovaných imisií, zápach, zvýšené hlukové hladiny, vibrácie a
zvýšená intenzita dopravy s dodatkom, že vplyv na obyvateľstvo bude významný aj z dôvodu blízkosti
obytnej zóny cca 600 metrov, vrátane blízkosti iba 7 km vzdialených maďarských obcí a to aj s
poukazom už aj aktuálne v dotknutej lokalite sa nachádzajúcich viacero obdobných činností (spaľovňa
v Turni nad Bodvou a Moldave nad Bodvou) a navrhovaná zmena bude mať vplyv aj na vodné toky

riek Ida a Konotopa, preto bude potrebné posúdiť či navrhovaná zmena činnosti, nie je situovaná do
inundačného (záplavového) územia týchto tokov. Okresný úrad uviedol cit. „Na základe uvedeného
a taktiež dvíhajúceho sa odporu verejnosti, či už občanov obce Janík alebo okolitých obcí sa dá
konštatovať,ženavrhovanáčinnosťvdanomúzemíprinášaenvironmentálnedopadyavplyvynaživotné
prostredie, ktoré je potrebné ďalej posúdiť a zistiť či sú únosné, primerané a v antopogénne zmenenej

krajineprijateľné.“Okresnýúraduviedol,žeprisvojomrozhodovanízohľadnilajsúčasnýstavdotknutého
územia, ako aj význam očakávaných dopadov zmeny navrhovanej činnosti a keďže sa v zisťovacom
konaní vyskytli významné otázky, na ktoré možno ustáliť odpovede len v rámci ich posúdenia podľazákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, okresný súd rozhodol, že v danom prípade sa tieto
vplyvy budú posudzovať podľa EIA.

15. Proti rozhodnutiu okresného úradu podal ďalší účastník odvolanie, dôvodiac, že najväčšiu váhu
zo všetkých okresnému úradu doručených vyjadrení by malo mať stanovisko Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky a vyjadrenie Okresného úradu Košice-okolie, odboru starostlivosti o
životné prostredie - ochrany ovzdušia, pretože v dôsledku navrhovanej zmeny pôvodného zámeru
bude najväčšia záťaž na dopravu a ovzdušie, avšak ani jeden z označených úradov nepožadoval

posudzovanie navrhovanej zmeny pôvodného zámeru v rámci EIA. V ďalšom označil za nerelevantné
vyjadrenie KSK, ktorý vyjadril en bloc nesúhlas so zámerom ako takým, aj napriek tomu, že v minulosti
listom z 24.05.2013 sa k zriadeniu „Splynovania biomasy Janík“ KSK vyjadril súhlasne. Zdôraznil, že
navrhovanou zmenou pôvodného zámeru nedochádza k vplyvu na životné prostredie ani v jedinom
ukazovateli, ale dochádza k poklesu vplyvu na dopravu a k zníženiu emisií do ovzdušia, čo bolo v
úvodnomprojektepreukázané.Podotkolsanavýzvuokresnéhoúraduz24.06.2020zaslanúúčastníkom

konania a zúčastneným osobám sa tieto subjekty nevyjadrili a podľa ďalšieho účastníka boli tieto
subjekty dodatočne informované podľa ďalšieho účastníka neznámou osobou, ktorá týmto subjektom
zaslala list v mene okresného úradu so zjavným zámerom poškodiť ďalšieho účastníka (navrhovateľa),
keďže vo všetkých vyjadreniach je uvedené, že sa jedná o odpoveď na tento list s dodatkom, že okresný
úrad sa napriek upozorneniu ďalším účastníkom s uvedenou otázkou nezaoberal. Keďže stanoviská

došli po lehote okresný úrad mal, podľa ďalšieho účastníka vydať rozhodnutie v tom zmysle cit. „...
že navrhovaná zmena sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.“ s dodatkom, že okresný
úrad vychádza z nesprávnych údajov ktoré nepochádzajú z oznámenia ďalšieho účastníka o zmene
pôvodného zámeru a to s poukazom, že v oznámení ďalšieho účastníka bola preukázaná neexistencia
vplyvu na dopravu vzhľadom na pokles 400 prejazdov nákladných vozidiel ročne oproti pôvodnému

zámeru a tým pádom nebude mať vplyv ani na hluk z dopravy oproti pôvodnému zámeru. Podľa ďalšieho
účastníka rozhodnutie okresného úradu je založené na nesprávnych údajoch, pretože okresný úrad
neposudzoval pri vydaní rozhodnutia údaje a informácie uvedené v oznámení ďalšieho účastníka o
zmene pôvodného zámeru.

16. Rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/045747-002 z 24.11.2020 žalovaný odvolaním napadnuté
rozhodnutie okresného úradu č. OU-KS-OSZP-2020/008225-052 zo 14.08.2020 zrušil a vec vrátil
okresnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Žalovanýdôvodiltým,žeokresnýúradnevyhodnotilprírodnépomeryvdotknutomúzemíanevysporiadal
sa s tým, či žiadateľ (t.j. v tomto súdnom konaní ďalší účastník 1/) preukázal súlad ním navrhovanej

zmeny zamýšľaného pôvodného zámeru s environmentálnymi záujmami podľa osobitných predpisov
a či žiadateľ v zámere uviedol dostatok environmentálnych opatrení; tým, že okresný úrad sa
nevysporiadal s jednotlivými stanoviskami k zmene navrhovanej činnosti a tieto stanoviská v rozhodnutí
iba uviedol bez uvedenia svojho právneho názoru. Vo vzťahu k námietke žiadateľa (odvolateľa,
ďalšieho účastníka 1/), že okresný úrad neskúmal ako bolo jeho oznámenie z 24.06.2020 k podkladom

pre rozhodnutie oznámené verejnosti, žalovaný uviedol, že okresný úrad toto skúmať nemusel, toto
oznámenie bolo zverejnené na stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a obce
Janík a tak sa dostalo do dispozičnej sféry verejnosti a preto vyjadrenia k podkladom pre rozhodnutie
nemožno považovať za nesúladné so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon
o EIA). Žalovaný ďalej dôvodil, že okresný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyhodnotil

vyjadrenia verejnosti, ale sa k nim iba priklonil, hoci mal k dispozícii rozhodnutie zo zisťovacieho
konania uskutočneného v roku 2013, ako aj podklady v oznámení o zmene navrhovanej činnosti a v
doplňujúcom vyjadrení žiadateľa (alebo ďalej aj „navrhovateľ“) k pripomienkam dotknutých subjektov,
takže podľa žalovaného, okresný úrad ničím nepodporil svoj záver, že predložený navrhovaný zámer
navrhovanej činnosti si vyžaduje ďalšie posúdenie podľa zákona o EIA, takže podľa žalovaného,

rozhodnutie okresného úradu nebolo riadne odôvodnené. Záverom žalovaný konštatoval dôvodnosť
väčšiny odvolacích námietok s tým, že okresný úrad nebral na vedomie, že zámer navrhovanej
činnosti už bol posúdený v zisťovacom konaní, tj. boli posúdené relevantné vplyvy tejto činnosti na
životné prostredie a to v rámci zámeru „Splynovanie biomasy Janík“ boli vyhodnotené prírodné pomery,
geologicke, tektonické a hydrologické charakteristiky dotknutého územia, súlad s územnými plánmi

okolitých obcí, cezhraničné vplyvy a variantné riešenie s dodatkom, že obec Janík v roku 2013 nemala
výhrady k umiestneniu splyňovacej stanice. Žalovaný tiež poukázal, že navrhovateľ v oznámení o
zmene navrhovanej činnosti uviedol, že touto zmenou dôjde k zníženiu nepriaznivých vplyvov na
životné prostredie a to k zníženiu emisií a hluku z prejazdu motorových vozidiel; poukázal, že subjekty,ktoré zaslali svoje pripomienky súhlasili so skončením posudzovania v zisťovacom konaní, že zmena
navrhovanej činnosti spočíva v zmene surovín pre výrobu plynu v pomere minimálne 30 % biomasy
maximálne 70 % TDP cit. „... čo je riadny výrobok, ktorý v súčasnosti predstavuje regulárne palivo, čo

prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia neuviedol.“

17. Po vrátení veci na ďalšie konanie, okresný úrad umožnil dotknutým subjektom vyjadriť sa k
podkladom pre rozhodnutie, pričom okresnému úradu 24.03.2021 bolo doručené vyjadrenie verejnosti
(žalobcov 1/,3/, 5/ a E. C. E.), ktorá namietala mimo iné aj neaktuálnosť navrhovateľom predloženého

zámeru, pretože zmenou vstupných surovín splyňovania sa zmenil celý pôvodný zámer a preto je
nutné, aby navrhovateľ predložil nové enviromentálne hodnotenie zámeru a aby bolo vykonané nové
posúdenie tohto zámeru, pretože splyňovanie odpadu má oproti pôvodnému zámeru splyňovať iba
biomasu, niekoľko násobne väčší vplyv na životné prostredie. Namietali aj nesúlad medzi právnickými
osobami a to medzi právnickou osobou, ktorá predložila pôvodne schválený zámer splyňovania biomasy
a právnickou osobou, ktorá neskôr vystupuje vo veci zmien zámeru, ako aj medzi právnickou osobou,

ktorej bolo obcou vydané stavebné povolenie a právnickou osobou vystupujúcou ako jej realizátor, alebo
ako subjekt vo veci jeho predĺženia s tým, že toto stavebné povolenie bolo neprávom viacnásobne
predĺžené s argumentáciou rozostavanosti zámeru, avšak skutočný stav rozostavanosti predstavuje iba
jednoduchý násyp štrku, ktorý v dôsledku záplav v danej oblasti úplne zerodoval. Okrem toho upozornili
na záplavy, ktoré v danej lokalite boli v roku 2020 a zdokumentovanie ktorej bolo predložené okresnému

úradu.
Žiadosti právneho zástupcu obce Janík na predlženie lehoty na vyjadrenie sa, nebolo okresným úradom
vyhovené.

18. Okresný úrad vo veci opätovne rozhodol a to žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-KS-

OSZP-2021/001602- 119 z 19.04.2021, že zmena navrhovanej činnosti „Splyňovanie biomasy Janík“,
ktorá je umiestnená v Košickom kraji, okrese Košice-okolie, v obci Janík na parcelách č. 509/6,
509/9, 509/11 a 509/12 v katastrálnom území D. sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Súčasne okresný úrad uložil navrhovateľovi (v tomto súdnom konaní
ďalšiemu účastníkovi, pozn.) za účelom eliminovania alebo zmiernenia vplyvu navrhovanej činnosti

na životné prostredie tieto povinnosti: - navrhovanú stavbu odsúhlasiť so správcom a vlastníkom
ovplyvnených komunikácií; - dopravné parametre navrhnúť v súlade s príslušnými normami STN a
technickými predpismi; - doplniť informácie o počte parkovacích stojísk vrátane ich výpočtu v súlade s
príslušnými normami STN; - premenovať zdroj znečisťovania ovzdušia z názvu „Splyňovanie biomasy
Janík“ na názov „Splyňovanie biomasy a tuhého druhotného paliva Janík“; - opraviť kategorizáciu

zdroja znečistenia ovzdušia na stredný zdroj znečistenia ovzdušia; - TDP musí byť certifikované a
spĺňať požiadavky v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 228/2014 Z.z. ktorou sa
ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách, t.j. teda TDP môže
byť dodávané iba dodávateľmi, ktorí sú oprávnení na jeho výrobu, pričom ku každej dodávke musí
byť pripojené vyhlásenie o druhotnom palive a protokol zo skúšky z akreditovaného laboratória, čo

bude preukazovať, že palivo spĺňa požiadavky v zmysle označenej vyhlášky a s tým, že navrhovateľ
k rozhodnutiu o povolení zmeny stavby z hľadiska ochrany ovzdušia priloží žiadosť o vydanie nového
súhlasu na príslušný orgán; - rešpektovať všetky pripomienky uvedené v stanoviskách dotknutých
orgánov.
Okresný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uloženými povinnosťami reaguje na pripomienky

dotknutých úradov, ktorými je navrhovateľ povinný sa riadiť; vo vzťahu k po lehote v období od
02.07.2020 do 03.08.2020 vznesením námietkam verejnosti okresný úrad uviedol, že v skutočnosti
sa jednalo o totožné pripomienky s tým, že palivo sa nebude spaľovať formou horenia, ale bude
splyňované a splyňovacie zariadenie nemá priamy výduch vyrábaného plynu do ovzdušia a do ovzdušia
bude vypúšťaný iba filtrovaný vzduch s tým, že navrhovateľ je povinný dodržiavať emisné limity;

vplyvom rozšírenia používaných vstupných splyňovaných surovín o TDP, ktoré ma vyššiu výhrevnosť
ako biomasa, dôjde k zníženiu množstva vstupov, čo oproti pôvodnému zámeru predstavuje zníženie
dopravného zaťaženia až o 200 vozidiel ročne, t.j. o 400 prejazdov menej, čo predstavuje priaznivý vplyv
pre dotknuté obyvateľstvo. Vo vzťahu k námietkam verejnosti uplatneným po rozhodnutí žalovaného,
okresný úrad uviedol, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa vykonáva v predprojektovom

štádiu; že navrhovateľ predkladajúci zmenu pôvodného zámeru si je vedomý záplavového územia a
preto uvažuje vyvýšiť hlavnú prevádzkovú halu nad okolitý terén o 50 - 100 cm s tým, že dotknuté
parcely nie sú „pobrežné pozemky“ v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z., ale sú vzdialené od brehovej
čiary rieky Ida viac ako 200 m. V ďalšom okresný úrad uviedol, že skúmanie straty platnosti stavebnéhopovolenia nie je v jeho kompetencii a o jeho predĺžení rozhoduje príslušný stavebný úrad. Okresný úrad
konštatoval, že je len logické, že v priebehu rokov sa zmenil pôvodný zámer navrhovateľa a doplnil
vstupné suroviny splyňovania, ktoré mu vďaka vyššej výhrevnosti zvýšia ziskovosť a to s poukazom

na podporu takejto činnosti v zmysle Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku
2030, ktorá predpokladá vytvorenie podmienok a verejnú podporu pre také plynové stanice, ktoré budú
odoberať vytriedený záhradný bioodpad, ktorý podľa okresného úradu navrhovateľ plánuje využívať.
V ďalšom okresný úrad opísal z predloženého projektu priebeh splyňovania, pri ktorom sa bude
zhromažďovať odpadová voda v podzemnej plastovej žumpe; opísal vývoz kontaminovanej vody

vzniknutej kondenzáciou pri sušení plynu uzavretej nádrží na likvidáciu do čistiarne odpadových vôd
v Moldave nad Bodvou; uviedol, že pri navrhovanej zmene činnosti dôjde k zníženiu emisií z dopravy
vzhľadom na zníženie objemu vstupov a výstupov o cca 17 %; že vodná nádrž nachádzajúca sa v
obci Janík je vzdialená od dotknutého územia cca 2 km a v hodnotenom území sa nachádzajú vodné
toky Ida a Janický potok, avšak dotknuté parcely nie sú „pobrežnými parcelami“, za ktoré sa považujú
iba parcely, ktoré sú vzdialené do 10 m od brehovej čiary, a pri drobnom vodnom vo vzdialenosti

do 5 m od brehovej čiary a ktoré pobrežné pozemky by mali ostať nezastavané voľné; že počas
prevádzky budú okrem komunálneho odpadu vznikať aj odpady z údržby objektov, technologických
zariadení a mechanizmov, ktoré budú zhromažďované podľa druhu; pri prevádzke sa budú z hľadiska
hluku používať iba certifikované technologické zariadenia a hluk z prevádzky bude minimalizovaný aj
polohou stavby vzdialenej od obytnej zóny viac ako 600 m; že realizovaná činnosť bude umiestnená do

uzatvoreného, novovybudovaného areálu a aj po zmene zámeru bude činnosť realizovaná v súlade s
vydaným stavebným povolením a táto činnosť nebude mať žiadne negatívne vplyvy presahujúce štátne
hranice.
Územie dotknuté navrhovanou činnosťou patrí v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny do prvého stupňa, t.j. prevádzka sa nachádza na území, ktorému sa neposkytuje osobitná

ochrana, nenachádza sa na ňom žiadne chránené územia a chránené stromy, nie je súčasťou územia
európskeho významu NATURA 2000, neboli na ňom ani v jeho okolí zaznamenané žiadne hniezdiská
významných druhov vtáctva, ani výskyt chránených rastlín európskeho alebo národného významu,
nenachádzajú sa tu regionálne ani národne významné mokrade, ani iné biotopy, nachádza sa tu iba
mokraď lokálneho významom a to rybník v Janíku s rozlohou 0,9 ha a západne od navrhovanej

činnosti sa nachádza rieka Bodva, ktorá je biokoridorom regionálneho významu a tieto lokality nebudú
ovplyvnené navrhovanou činnosťou; v blízkosti dotknutej lokality je biokoridor regionálneho významu
sledujúci tok Ida a Čečejovský potok, do ktorých taktiež navrhovaná činnosť nebude zasahovať.
Obyvatelia obce nebudú priamo dotknutí navrhovanou činnosťou, pretože prevádzka bude emitovať len
minimálny zápach a je situovaná na pozemku v dostatočnej vzdialenosti od zastavanej časti obce cca

600 metrov, pričom v dotknutom území prevládajú severozápadné vetry vejúce smerom na veľkoplošné
poľnohospodárske plochy mimo zastavaného územia obce; „Splyňovanie biomasy Janík“ nebude
zdrojom nadlimitných emisií hluku, nebude dochádzať ku kontaminácii pôdy, vody alebo znečisteniu
ovzdušia a nebude mať negatívny vplyv na zdravie obyvateľov obce ani iných osôb. Na dotknutom území
sa nenachádzajú žiadne ťažené ani výhľadové ložiská nerastných surovín a v súvislosti s navrhovanou

činnosťou sa neočakáva vznik geodynamických javov ako sú zosuvy a pod.. Okresný úrad uviedol cit.
„Rozšírením vstupom o TDP nedochádza k zmenám výstupov, samotného procesu, ani, v nárokoch na
strojno-technologické vybavenie a pod.. Z toho dôvodu nedochádza ani k zmene vplyvov na horninové
prostredie,nerastnésurovinygeodynamickéjavyageomorfologicképomery.Toutozmenounedochádza
k zmene vplyvov na klimatické pomery, ani na mikroklímu.“

Okresný úrad ďalej konštatoval, že oproti pôvodnému zámeru bude mať navrhovaná zmena priaznivý
vplyv tým, že sa využije surovinu, ktorá je energeticky účinnejšia, t.j. potreba TDP oproti pôvodnému
palivu biomase bude oveľa nižšia, čo bude mať priaznivý vplyv na životné prostredie, vzhľadom aj na
nižší objem emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Rozšírením vstupných surovín nedôjde k zmene
vplyvu na povrchové a podzemné vody, zníži sa množstvo dopravy surovín, čím sa zníži dopravné

zaťaženie, nedôjde k zmene stavebného ani technologického riešenia stavby a tým ani z k zmene
vplyvu na krajinu, jej ekologickú stabilitu; navrhovaná zmena nebude produkovať emisie nad rámec
platných emisných limitov do ovzdušia s tým, že prevládajúci severozápadný smer vetra je priaznivý z
hľadiska rozptylu emisií voči obytným zónam obce; prevádzka nebude produkovať znečistené vody ani
iné škodlivé výstupy, ktorých koncentrácia by mohla ohroziť zdravie a hygienické pomery dotknutého

obyvateľstva, pretože navrhovaná činnosť je umiestnená na území, na ktoré sa vzťahuje prvý všeobecný
stupeň ochrany, v ktorom sa nenachádzajú žiadne chránené územia, ani žiadne chránené dreviny či
živočíšstvo. Okresný úrad uzavrel cit. „Z hodnotení vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia,
výsledný dopad možno zhodnotiť ako nepatrný vzhľadom na minimum priamych dopadov. (...) Výslednázáťaž na životné prostredie je prijateľná a zachováva jeho kvalitu v lokálnom i v širšom meradle.
Navrhovaná činnosť nie je v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky.“
Okresný úrad záverom konštatoval, že v priebehu zisťovacieho konania sa k predloženej zmene

verejnosť vyjadrila všeobecným konštatovaním a všetky zúčastnené subjekty vyjadrili kladný postoj k
zmene navrhovanej činnosti a z ich stanovísk nevyplynuli žiadne očakávané vplyvy na životné prostredie
takého významu, aby bolo potrebné posudzovať ich vplyv na životné prostredie; nepredpokladajú sa
také negatívne vplyvy, ktoré by mali mať za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia
a zdravia obyvateľov v dotknutom území oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej

posudzovať podľa zákona so záverom cit. „Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú
väčšie, ako sa uvádza v oznámení o zmene, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia
na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými
v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.“

19. Proti rozhodnutiu okresného úradu sa odvolali zástupcovia verejnosti (A. O. D., A. H. K., E. E. F., H.

E. Q. R., C. C., A. B. C., A. H. I., E. G. U., občianske združenie PRO NATURO, Mgr. Zuzana Mušinská,
Košický samosprávny kraj, organizácia Priatelia Zeme - SPZ; Obec Janík), ktorí namietali nasledovné:
- nesprávne zaradenie posudzovanej činnosti do kapitoly 9 - Infraštruktúra, položky 16 - Projekty rozvoja
obcí vrátane (písm. a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov) ak nie sú uvedené v iných
položkách tejto prílohy mimo zastavaného územia od 1 000 m2 podlahovej plochy, prílohy č. 8 zákona

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (č. 24/2006 Z. z.) s tým, že posudzovaná činnosť mala
byť správne zaradená do kapitoly 9 - Infraštruktúra, avšak do jednej z položiek 5 až 12 pojednávajúcich
o zhodnocovaní a zneškodňovaní odpadov (biologického, či ostatného pôvodu), predovšetkým pod
položku 5 - zneškodňovanie alebo zhodnocovanie ostatných odpadov v spaľovniach a zariadeniach
na spoluspaľovanie odpadov resp. pod položku 8 - Zariadenie na zhodnocovanie odpadov tepelnými

postupmi s tým, že táto činnosť podlieha povinnému (obligatórnemu) posudzovaniu vplyvov podľa EIA
bez limitov a bez potreby zisťovacieho konania, z ktorého dôvodu je tak okresným úradom prijaté
rozhodnutie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe, ktorých bolo vydané;
s dodatkom, že navrhovateľ tak zrejme činil zámerne s cieľom vyhnúť sa posudzovaniu vplyvov zmeny
pôvodného zámeru na životné prostredie, keďže identická činnosť v iných lokalitách je zaradená v inej

kategórii ako napr. „Výrobňa elektrickej energie Bio CON 1, Hnúšťa - rozšírenie palivovej základne“,
z dôvodu zlého zariadenia je tak aj pôvodný zámer z roku 2013 neplatný, a aj snaha o jeho aktuálnu
zmenu je irelevantná;
- nezohľadnenie v dotknutej lokalite sa už nachádzajúcich aj iných spaľovni majúcich už negatívny vplyv
na životné prostredie s požiadavkou o vypracovanie imisno-prenosového posudku;

- žiadosť o začatie posudzovania navrhovanej zmeny činnosti ako novej činnosti s ohľadom na jej rozsah
i povahu, keďže splyňovaním aj TDP, ktoré je vyrobené z odpadu v podstate dôjde k zmene klasifikácie
pôvodného zámeru na v skutočnosti zariadenie na zneškodňovanie odpadu;
- s poukazom na absenciu identifikovania všetkých druhov odpadu, ktoré pri prevádzke budú vznikať
a s dodatkom o nesúhlase s navrhovateľom navrhovaným spracovaním popola zo splyňovania v

stavebníctve pri výrobe cementu, stavebného plniva a pod., z dôvodu, že tento odpad obsahujúci
nebezpečné látky by mal byť zneškodňovaný len na skládke na to určenej (zmena navrhovanej činnosti
neobsahuje žiadne údaje o chemickej analýze popola so spevňovania TDP);
- nevysporiadanie sa s tým, že navrhovateľ neidentifikoval aký TDP bude používať, aké budú jeho
zdroje, pôvod a prevoz tohto materiálu, pretože sa jedná o palivo vyrobené z odpadu, ktoré má úplne

iné vlastnosti ako materiály posudzované v pôvodnom zámere (t.j. biomasa) a v tej súvislosti ani
neexistujúca zmienka o chemických látkach, resp. iných znečisťujúcich látkach, ktoré splyňovaním TDP
budú vznikať;
- s poukazom na neaktuálnosť dôvodov z pôvodného zisťovacieho konania z roku 2013, keďže v
pôvodnom zámere boli uvedené úplne iné vstupné materiály (biomasa) ako v prípade zmeneného

návrhu, ohľadne čoho však navrhovateľ nepredložil všetky potrebné štúdie s tým, že aj pôvodná štúdia
obsahovala nejasnosti, napríklad o prevládajúcom smere vetra bez uvedenia dôvodu, na základe,
ktorého bolo uvedené konštatované;
- vzhľadom k tomu, že produktom splyňovania má byť aj TDP, t.j. palivo vyrobené z odpadu, ktorého
hmotnosťjepribližnepolovičnáoprotihmotnostibiomasy,najehoprepravu(pripredpokladespracovania

vstupu v hmotnosti 9 200 t/ročne), ako vstupnej suroviny bude potrebné väčšie množstvo vozidiel, čím
neobstojí argument navrhovateľa o potrebe menšieho množstva áut pri dovoze suroviny a tým aj nižších
emisií z dopravy; s dodatkom, že navrhovateľ v návrhu uvádza, že dopravu vstupnej suroviny bude
realizovať 10 tonovými autami, čo je v podstate neexistujúca kategória vozidiel s tým, že navrhovateľ takzrejmeurobilvedome,abysavyholzákazuprechoducezobecnýmost,priktoromjeuvedenémaximálne
zaťaženie 10 ton, pričom celková hmotnosť vozidiel predstavujúca ich úžitkovú hmotnosť je iba okolo
3 - 5 ton, so záverom, že vzhľadom k uvedenému neobstojí najpodstatnejší argument navrhovateľa

o znížení množstva emisií z dopravy a o znížení dopravy ako takej o 17 %, keďže zmenou vstupnej
suroviny dôjde k navýšeniu dopravy zo 656 prejazdov na 911 prejazdov ročne, tj. nárast o 39 % a v
prípade, ak by bol vstupným údajom navrhovateľom uvádzaný údaj o použití 10 tonových áut, tak pri
váhe 10 ton užitočných a nie celkových, by tak obcou prešlo ročne 1840 áut, čo by bol nárast až o 180
% a v prípade áut s celkovou hmotnosťou 10 ton by obcou prešlo ročne 3680 áut čo je nárast až o 500

%, t.j. jednalo by sa o niekoľko násobné zvýšenie dopravy a s tým spojených zvýšených emisií, pričom
do tejto kalkulácie neboli zapojené ešte prejazdy s vyvážanými výstupmi zo splyňovne;
- nepravdivosťou v návrhu uvádzaného tvrdenia navrhovateľom, že dodávateľom TDP bude spoločnosť
RAMEKO, s.r.o. pretože podľa údajov priamo od tejto spoločnosti táto v roku 2019 vyprodukovala a
predala maximálne 330 ton;
- predložili odkazy na články o negatívnych skúsenostiach aj zo zahraničia o množstve toxických emisií

emitovanými do ovzdušia tzv. „zelenými technológiami“, ktoré sú na úrovni tých istých hodnôt, ako pri
klasických spaľovniach s tým, že splyňovanie, pyrolýza, plazmové spaľovanie sú ešte menej účinné pri
výrobe elektriny, ako klasické spaľovne;
- neidentifikovanie podkladov na základe, ktorých okresný úrad ustálil, že zmena činnosti oproti
pôvodnému zámeru nebude mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ani na hlučnosť, prašnosť

alebo na čistotu ovzdušia, vrátane nepreukázania dopadu prejazdu kamiónovej dopravy cez cestu a
technicky na záťaž neprispôsobené mosty v obci, vzhľadom na možnosť ich maximálneho zaťaženia;
- s poukazom, že prvotné rozhodnutie okresného úradu v tejto veci, ktorým bolo rozhodnuté, že
navrhovaná zmena činnosti bude posudzovaná podľa EIA bolo zrušené, avšak nie z dôvodu vecnej
nesprávnosti jeho výroku, ale z dôvodu procesných pochybení (nedostatočného odôvodnenia) s

dodatkom, že správny orgán v priebehu jedného roka zmenil svoje stanovisko bez toho, aby došlo
k akejkoľvek zmene v návrhu o zmene činnosti a ani navrhovateľ nedodal žiadne dokumenty, ktoré
by pôvodné stanovisko správneho orgánu vyvrátili a ani okresný úrad nevykonal jediný nový dôkaz a
neuviedol žiadnu novú skutočnosť t.j. za úplne identického právneho a skutkového stavu, okresný úrad
rozhodol úplne opačne ako vo svojom prvom rozhodnutí, za situácie, kedy okresný úrad nevysvetlil a

nezdôvodnil svoj odklon od prvotného rozhodnutia;
- nevysporiadanie sa s námietkami starostov priľahlých obcí v Maďarsku a neoslovenie starostov
susedných obcí na Slovensku v rádiuse 3 km od posudzovanej lokality, a taktiež nevysporiadanie sa s
námietkami ohľadne finančnej nerentability navrhovateľa (v tomto súdnom konaní ďalšieho účastníka,
pozn.),ktorýnemážiadnychzamestnancov,nevykazuježiadnyzisky,vykazujezápornúúčtovnúhodnotu

a je schránkovou firmou sídliacou v daňovom raji na Seychelách, čo vyvoláva pochybnosti o jeho
dôveryhodnosti, zabezpečiť a riadiť zamýšľaný zámer;
- nepríslušnosťou Okresného úradu naozajstná zisťovacie konanie, ktoré by malo byť plne v kompetencii
ministerstva životného prostredia podľa § 54 ods. 2 písm. f) zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie;

- nesprávnosť záveru, že ak správny orgán v roku 2013 pri posudzovaní pôvodného zámeru navrhovanej
činnosti dospel k stanovisku, že tento sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA, tak ani pri zmene
navrhovanej činnosti nie je potrebné ani možné toto posúdenie, a to s poukazom, že zákon o
posudzovanívplyvovnaživotnéprostrediesámobmedzujeplatnosťzáverečnéhostanoviskaoposúdení
EIA na dobu 7 rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ak v uvedenej lehote nedôjde k

začatiu posudzovanej činnosti, tak toto záverečné stanovisko stráca platnosť a je potrebné navrhovanú
činnosť posudzovať nanovo ak má byť realizovaná, takže keď o posúdení pôvodného zámeru bolo
rozhodnuté pred siedmimi rokmi (2013) tak, že sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, tak aj keď
zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nepozná ustanovenia o právoplatnosti rozhodnutia
zo zisťovacieho konania, avšak s ohľadom na zákonný zámer tohto zákona a to zabezpečovať ochranu

životného prostredia, bolo potrebné, aby okresný úrad navrhovanú zmenu činnosti posudzoval nanovo
ako celok, tj. ako novú činnosť a keď tak neučinil, konal tak v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a so základným účelom zákona o EIA a Aarhuského dohovoru, a to s poukazom, že aj napriek
tomu, že naposledy rozhodnutím obce Janík zo 17.12.2018 bola predĺžená lehota platnosti stavebného
povolenia do 31.12.2020, tak navrhovateľ s výstavbou zariadenia nezačal a žiadne iné rozhodnutie

o predĺžení doby výstavby nie je a nebolo ani v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia
okresného úradu, takže ani okresný úrad nemohol vychádzať z predpokladu, že by navrhovateľ začal
s umiestnením či s realizáciou navrhovanej činnosti; aj z toho dôvodu okresný úrad nemohol a nemal
vychádzať z rozhodnutia zo zisťovacieho konania z roku 2013;- nesprávny procesný postup okresného úradu, ktorý (i) pred rozhodnutím vo veci nezaslal účastníkom
konania, ani im neumožnil oboznámiť sa s listinami, ktoré cituje vo svojom rozhodnutí; (ii) nevyhovel
žiadosti obce Janík o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa po vrátení veci okresnému úradu na ďalšie

konanie, aj napriek tomu, že okresným úradom stanovená lehota na vyjadrenie 5 dní zahŕňala aj obdobie
veľkonočných sviatkov t.j. dni pracovného pokoja a voľna;
- nevykonaním a neodôvodnením testu proporcionality ohľadne uprednostnenia záujmu
podnikateľského zámeru navrhovateľa pred verejným záujmom na ochranu životného prostredia;
neodôvodneným zásahu do práva na obydlie a práva na jeho pokojné užívanie obyvateľmi obce Janík;

- poukazom, že v zámerom dotknutej lokalite sa jedná o prírodné a ochranársky významné miesto
s početnými druhmi chránených a v niektorých prípadoch aj kriticky ohrozených druhov flóry a fauny
s požiadavkou o potrebe vyžiadania stanoviska od Štátnej ochrany prírody SR a to s poukazom
na vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR č. 5627/2020 z 30.06.2020, kde ministerstvo v
obdobnej skutkovej a právnej veci (Hnúšťa) rozhodlo o povinnom posudzovaní vplyvov zámeru na
životné prostredie podľa zákona o EIA.

20. Žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2021/025287-003 z 29.07.2021
označené odvolania proti rozhodnutiu okresnému úradu č. OU-KS-OSZP-2021/001602- 119 z
19.04.2021 zamietol a toto rozhodnutie okresného úradu potvrdil.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že návrh zmeny posudzovanej činnosti bol

spracovaný odborne spôsobilou osobou, ktorý návrh žalovaný nemá dôvod spochybňovať, tento bol
spracovaný podľa zákona o EIA a keďže v ňom boli riadne vyhodnotené všetky vplyvy, preto Obcou
Janík predložené podklady, ktoré mala obec predložiť skrz svojho splnomocneného zástupcu nemajú na
rozhodnutie žiadny vplyv s dodatkom, že je vecou samotného navrhovateľa, cit. „...kde získa biohmotu
pre chod bioplynovej stanice.“

Podľa žalovaného v rámci navrhovanej zmeny pôvodného zámeru nedochádza k zmene miesta, ani
charakteru činnosti, ani výkonových parametrov, ani k zmene technológie ani limitu podlahovej plochy
mimo zastavaného územia obce a nie sú prekročené limity pre zisťovacie konanie. Zdrojom znečistenia
budú plynové motory tak, ako pred navrhovanou zmenou, ich výkon sa nemení, takže emisné limity budú
oveľa nižšie, ako pri hodnotení zámeru v roku 2013, t.j. v porovnaní s pôvodným zámerom sa znížia

emisie. Žalovaný zdôraznil, že navrhovaná zmena nie je spaľovňou, t.j. nejedná sa o spaľovanie odpadu,
ale o splyňovanie certifikovaného paliva, t.j. navrhovateľ pri navrhovanej zmene nebude zhodnocovať
odpady ani ich spaľovať a do ovzdušia bude vypúšťaný iba filtrovaný vzduch použitý na sušenie
pyrolýzneho plynu s obsahom vodnej pary. Bioplyn sa radí medzi obnoviteľné zdroje energie a jeho
širšie využívanie výrazne prispieva k šetreniu prírodných zdrojov. Pri splyňovaní sa emituje minimálne

množstvo odpadových vôd, ktorá sa zneškodňuje prostredníctvom oprávnenej organizácie. V prevádzke
nebudú skladované škodlivé a nebezpečné látky a prevádzková hala bude vyvýšená nad okolitý terén
tak, aby aj pri mimoriadnej udalosti nedošlo k jej zaplaveniu. Pre TDP platia požiadavky podľa vyhlášky
č. 228/2014 Z.z., ktoré palivo bude dodávané od dodávateľov oprávnených na jeho výrobu a ku každej
dodávke bude pripojený certifikát. Hodnotenie nárokov na dopravu bolo už vykonané pri hodnotení

pôvodného zámeru s tým, že pri navrhovanej zmene dochádza k zníženiu nárokov na dopravu o
minimálne 17 %; taktiež v rámci pôvodného zámeru boli vyhodnotené aj vplyvy prevádzky na zdravie
obyvateľstva, t.j. jedná sa o riadne posúdenú schválenú činnosť, ktorej posúdenie nepresiahlo štátne
hranice.
Žalovaný podotkol, že aj dotknuté správne orgány posúdili zmenu navrhovanej činnosti a ich závery

nie je namieste spochybňovať s tým, že dodržanie podmienok, ktoré vyplývajú z právnych predpisov
bude dotknutými správnymi orgánmi sledované v ďalšom stupni prípravy a povoľovania navrhovanej
činnosti. Stanoviská dotknutých subjektov k zmene navrhovanej činnosti nepreukázali skutočnosti, ktoré
by znamenali riziko vážneho poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia či zdravia obyvateľov
s tým, že všetky vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľov sa dajú eliminovať opatreniami a

dôsledným dodržiavaním technických a pracovných postupov. Výsledná zaťaž na životné prostredie
je prijateľná a zachováva jeho kvalitu, tj. neboli zistené skutočnosti takého charakteru, ktoré by boli
dôvodom na potrebu posudzovania zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona o EIA.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam Obce Janík žalovaný uviedol, že okresný úrad sa vo svojom
rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými námietkami dotknutých osôb a vo vzťahu k námietke o

nepredĺžení lehoty na vyjadrenie Obci Janík, žalovaný konštatoval, že okresný úrad nepochybil, pretože
Obec Janík bola riadne oboznámená so zámerom navrhovanej činnosti a so všetkými dôkazmi vo
veci. Ohľadne odvolacích námietok A. C. žalovaný uviedol, že tieto vychádzajú z neznalosti zákona o
EIA s tým, že dotknutá verejnosť nepodala námietky k návrhu zámeru navrhovanej činnosti ani k jehozmene v stanovenej zákonnej lehote a všetky podané námietky boli vyhodnotené odborne spôsobilou
osobou s tým, že požiadavky na vypracovanie štúdií sú irelevantné, pretože nedochádza k zmene
zdroja znečisťovania ovzdušia, ani k zmene už posúdenej technológie v pôvodnom zámere v ktorom sú

uvedené aj emisné limity, ktoré boli v oznámení o zmene aktualizované; taktiež nároky na dopravu boli
vyhodnotené v pôvodnom zámere s dodatkom že odvolateľ nijako nepreukázal tvrdenie, že navrhovateľ
je pochybnou spoločnosťou bez schopnosti takýto projekt zhotoviť a riadiť. Vo vzťahu k ostatným
odvolacímnámietkamuviedol,ževychádzajútaktiežzneznalostizákonaoEIA,žežalovanýnemádôvod
spochybňovať odborné závery spracovaného návrhu zmeny posudzovanej činnosti s tým, že zmenou

paliva nedochádza k zmene výkonu zariadenia, ani k zmene limitu podlahovej plochy mimo zastavaného
územiaobce;žeodvolacienámietkyvychádzajúznesprávnehonázorunadruhotnépalivá,navrhovanou
zmenou nedochádza k zmene v charaktere navrhovanej činnosti. Ostatné odvolacie námietky (bez ich
identifikácie, pozn. súdu) zhodnotil ako oneskorene podané a bez relevancie ich dopadu na rozhodnutie
sdodatkom,žeKSKniejeúčastníkomkonaniapodľazákonaoEIApretosakjehoodvolacímnámietkam
nevyjadril. Záverom žalovaný podotkol, že okresný úrad pochybil, keď nerozlišoval medzi subjektami,

ktorým je potrebné doručiť rozhodnutie a ktorým je potrebné ho dať iba na vedomie s tým, že táto zrejmá
nesprávnosť nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, na zmenu alebo zrušenie ktorého žalovaný
nenašiel žiadny dôvod.
Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť 17.08.2021.

Konanie pred správnym súdom

A.
21. Žalobcovia 1/ až 6/ (spolu ďalej len žalobcovia“), ako zástupcovia dotknutej verejnosti a súčasne
obyvatelia obce Janík, svoju včas podanú všeobecnú správu za žalobu proti rozhodnutiu žalovaného,

ako aj proti rozhodnutiu okresného úradu, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odôvodnili:
- nesprávnym zaradením navrhovanej zmeny posudzovanej činnosti do prílohy č. 8, kapitoly č. 9
a položky č. 16 zákona o EIA z dôvodu, že toto zaradenie nezodpovedá charakteru a dôsledkom
navrhovanej zmeny posudzovanej činnosti, keďže kritériom pre toto zaradenie je veľkosť zastavanej
plochy v intraviláne alebo v extraviláne, avšak toto kritérium nijako nezohľadňuje vplyv prevádzky

na životné prostredie z hľadiska jej charakteru s dodatkom, že žalobcovia na uvedené opakovane v
administratívnom konaní poukazovali a majú za to, že navrhovateľ úmyselne obchádza zákon tým, že
túto činnosť nesprávne zaradil a ani okresný úrad ani žalovaný uvedené neskúmali. Podľa žalobcov
navrhovaná zmena posudzovanej činnosti mala byť správne zaradená do prílohy č. 8, kapitoly č. 9 a
položky č. 5 zákona o EIA označenej ako „Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie ostatných odpadov

v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov“ alebo mala byť zaradená do položky č. 8
označenej ako „Zariadenie na zhodnocovanie odpadov tepelnými postupmi“ a to obdobne ako tomu bolo
pro obdobnom projekte označenom ako „Výroba elektrickej energie Bio CON 1, Hnúšťa - rozšírenie
palivovej základne“, kde sa taktiež jednalo o zmenu spočívajúcu v rozšírení palivovej základne o TDP
a kde bola táto činnosť zaradená do prílohy č. 8, položiek č. 5 a č. 8 zákona o EIA, pri správnom

zaradení ktorom navrhovaná činnosť podlieha povinnému posúdeniu jej vplyvu na životné prostredie
podľa zákona o EIA s dodatkom, že v tom dôsledku sa jedná nie o zmenu pôvodnej činnosti, ale o novú
činnosť vzhľadom na jej charakter. Žalobcovia konštatovali, že ak by bola navrhovaná činnosť správne
zaradená, tak nielenže by sa neuskutočnilo zisťovacie konanie, ale navrhovaná zmena posudzovanej
činnosti by musela byť povinne posúdená z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie podľa zákona o

EIA, avšak správne orgány sa v žalobou napadnutých rozhodnutiach s touto námietkou nevysporiadali
a iba mechanicky a nekriticky prebrali návrh navrhovateľa, preto sú žalobou napadnuté rozhodnutie
nezákonné;
- poukazom na formalistický záver žalovaného, na základe ktorého žalovaný zrušil v poradí prvé
rozhodnutie okresného úradu o povinnom posudzovaní navrhovanej zmeny podľa zákona o EIA a

podľa ktorého bol zámer „Splyňovňa biomasy Janík“ už posúdený v roku 2013, avšak ani v roku 2013
navrhovaná činnosť nebola posúdená v procese EIA, ale len v zisťovacom konaní sa rozhodlo, že sa
ďalej nebude posudzovať, ktorým názorom podľa žalobcov žalovaný upomenul účel zákona o EIA a
ktorý názor po vrátení veci, okresný úrad iba mechanicky prevzal od žalovaného a nevykonal vo veci
žiadne nové dokazovanie. Podľa žalobcov navrhovateľ iba využil pôvodný zámer splyňovania biomasy z

roku 2013 a následne, keď sa ten stal medzičasom preňho nevýhodným, tento iba prepracoval, čím však
zmenildruhsplyňovanejsuroviny,vktoromdôsledkusavšakpodľažalobcovzmenilcelýpôvodnýzámer,
preto v skutočnosti nejde o zmenu navrhovanej činnosti, ale o úplne novú činnosť, ktorú je potrebné
posúdiť v celom novom procese podľa zákona o EIA a navyše pôvodná činnosť nebola nikdy postavenáa uvedená do prevádzky, teda neexistuje a aj z toho dôvodu je nutné nové riadne posúdenie navrhovanej
činnosti v rámci procesu podľa zákona o EIA;
- s poukazom na neplatnosť stavebného povolenia na výstavbu zámeru „Splyňovňa biomasy Janík“,

ktoré stavebné povolenie č. 155/2013 z 31.12.2013 vydal stavebný úrad s určením doby ukončenia
výstavby do 36 mesiacov, ktorú dobu na opakovanú žiadosť navrhovateľa t.j. stavebníka, stavebný
úrad predlžoval a to naposledy na základe listu stavebníka z 20.11.2018, avšak keďže podľa § 67 ods.
2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa nezačalo zo stavbou do dvoch
rokov odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia alebo do lehoty, ktorú určil stavebný úrad, stavebné

povolenia stráca platnosť, pričom v danom prípade stavba začatá nebola;
- s poukazom na nepravdivosť tvrdení správnych orgánov, že zamýšľaný zámer je situovaný v oblasti
podliehajúcej prvému všeobecnému stupňu ochrany s nepatrným dopadom na životné prostredie a to s
poukazom žalobcami na podľa odbornej literatúry menoslov v danej lokalite vyskytujúcich sa živočíchov
arastlín,akoajnavdanejlokaliteexistujúcebiokoridoryamokrade,zaktorésapovažujúvšetkyprírodné
biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody a ktoré sú evidované v databáze štátnej

ochrany prírody s dodatočným s poukazom aj na vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku
(SVP) zo 06.07.2021, podľa ktorého dotknutá lokalita patrí do záplavového územia v ktorom je podľa §
20 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2010 Z.z. zakázané budovať akékoľvek prekážky, ktoré by sťažovali odtok
povrchovýchvôdazktoréhodôvoduSVPnedoporučilumiestneniepriemyselnýchstaviebvpredmetnom
území, ktoré stanovisko však žalovaný nezohľadnil ani sa žiadnym spôsobom k nemu nevyjadril a v

uvedenej súvislosti žalobcovia ilustračne poukázali na haváriu v bioplynovej stanici v obci Budča v júli
2021, kedy došlo k masívnym environmentálnym škodám v dôsledku úniku digestátu do rieky Hron, ktorý
príklad taktiež potvrdzuje potrebu posudzovania vplyvu zamýšľaných činnosti obdobného charakteru na
životné prostredie;
- s poukazom na nepravdivosť záveru správnych orgánov, že obyvatelia obce Janík nebudú priamo

dotknutí navrhovanou činnosťou „Splyňovňa biomasy Janík“, v ktorej súvislosti žalobcovia predložili
odborný posudok P. Q. I., posudzovateľa a konzultanta Ministerstva životného prostredia SR, v ktorom
konštatoval, že 60 % znečistenie ovzdušia za rok predstavuje významný vplyv na kvalitu ovzdušia
a obcí Janík a to aj s dodatkom, že v danej lokalite sa nachádzajú aj ďalšie dva významné zdroje
znečistenia ovzdušia (cementáreň, USSteal), vyhodnotenie kumulatívneho vplyvu, ktorých nebolo nie je

ani súčasťou návrhu a ani súčasťou vyhodnotenie okresného úradu a žalovaného;
- poukazom, že v administratívnom konaní nebolo predmetom posúdenia, či navrhovaná činnosť, resp.
zmena pôvodného zámeru vzhľadom na prúdenie vetrov neovplyvní aj obce na území Maďarska
vzdialené cca 4-5 km od územia obce Janík;
- poukazom, že správne orgány nezobrali v zreteľ, že návrh je spracovaný formalisticky a na jeho

základe tak nie je možné aplikovať kritéria pre jeho posúdenie podľa prílohy č. 10 k zákonu o EIA a
to s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžp/27/2011, podľa ktorého
náležitá ochrana životného prostredia bude vždy náležite zabezpečená prioritne tým, že navrhovaná
činnosť, resp. jej zmena bude predmetom posudzovania jej vplyvu na životné prostredie, ako v prípade,
že posudzovaná nebude, takže podľa žalobcov prioritou je plnohodnotný proces posudzovania vplyvov

na životné prostredie a rozhodnutie v zisťovacom konaní by malo byť vydané iba vtedy, keď skutočne
neexistuje dôvod pre riadny proces EIA, pričom podľa žalobcov sa žalovaný a ani okresný úrad
nezabezpečili vysokú úroveň ochrany životného prostredia;
- nevysporiadanie sa žalovaným s odvolacími námietkami ohľadne neznámeho pôvodu a zloženia
navrhovateľom zamýšľaných TDP, čo znamená, že nie je zrejmé ani aké emisie môžu pri jeho splyňovaní

vznikať a aký vplyv na ovzdušie môžu mať;
- nepochopením zo strany správnych orgánov ich úlohy v procese posudzovania vplyvov na životné
prostredie podľa zákona o EIA, keď tvrdia, že nie sú oprávnené spochybňovať vypracovaný návrh
odborne spôsobilou osobou, pretože podľa § 29 ods. 2 zákona o EIA je úlohou správneho orgánu
vykonať zisťovanie konanie o posúdiť návrh činnosti, či sa bude alebo nebude posudzovať podľa zákona

o EIA z čoho plynie, že správne majú povinnosť preskúmať a vyhodnocovať predložený návrh v zmysle
kritériípodľaprílohyč.10kzákonuoEIA,ktorúkompetenciusprávneorgányvdanomprípadenevyužilia
iba nekriticky prijali všetky tvrdenia navrhovateľa a všetky vecné pripomienky bagatelizovali, zosmiešnili
alebo zamietli bez náležitého zdôvodnenia;
- rozhodnutia žalovaného a okresného úradu sú nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov na ktorých sú

založené a taktiež vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže v oznámení sú zmene
absentujú vstupné parametre navrhovanej činnosti a teda nie je možné vyvodiť aké emisie navrhovaná
činnosť spôsobí.
Žalobcovia 1/ až 6/ žiadali o nariadenie pojednávania vo veci.22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe po zhrnutí podstaty žalobou napadnutých rozhodnutí
konštatoval, že v danej veci okresný úrad vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v príbehu

zisťovacieho konania a pripomienky v nich zapracoval do výroku rozhodnutia s tým, že odvolacie
námietky, ktoré sú identické so žalobnými námietkami, nepreukázali skutočnosti, ktoré by znamenali
riziko vážneho poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia alebo zdravia obyvateľstva, prípadne
by znemožňovali samotnú realizáciu posudzovanej činnosti. Podľa žalovaného všetky vplyvy na životné
prostredie, resp. na zdravie obyvateľstva v okolí dotknutého územia sa dajú eliminovať technickými

opatreniami a dôsledným dodržiavaním technických a pracovných postupov, takže neboli zistené
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu ďalšieho posudzovania vplyvu navrhovanej zmeny
dotknutej činnosti na životné prostredie podľa zákona o EIA. V ďalšom, keďže žalobcovia v žalobe
neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, sa žalovaný v celom rozsahu dovolával odôvodnenia svojho
žalobou napadnutého rozhodnutia, na ktorom zotrváva, ktoré považuje za zákonné a preto navrhuje
zamietnutie žaloby.

Žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

23. Ďalší účastník konania 1/ (AR DONAX s.r.o.) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe
uviedol, že so žalobnými námietkami žalobcov, ktoré sú identické s odvolacími námietkami sa náležite a
zákonnýmspôsobomvysporiadalužžalovanývžalobounapadnutomrozhodnutí,naktoréďalšíúčastník

1/ v celom rozsahu poukázal. V ďalšom uviedol, že hodnotenie vplyvu zámeru „Splyňovanie biomasy
Janík“ na životné prostredie bol vyhodnotený už v roku 2013 v zisťovacom konaní tak, že tento zámer
sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA, pretože sa jednalo o činnosť, ktorá podľa zákona o EIA
nepodlieha povinnému posudzovaniu s tým, že táto vec je právoplatne skončená a preto túto činnosť
nemožno posudzovať opätovne a posúdiť sa môže len zmena tejto činnosti, ktorá spočíva v zmene

vstupných splyňovaných surovín tak, že vstupným palivom bude v pomere 30 % biomasa a 70 % TDP s
tým, že celá zmena bola riadne zdokumentovaná a správnymi orgánmi posúdená, ktoré určili podmienky
na eliminovanie prípadného vplyvu na životné prostredie alebo zdravie obyvateľov. Limity pre zisťovacie
konanie tejto zmeny z hľadiska výkonu o zariadenia (5 MW do 50 MW), ako aj z hľadiska podlahovej
plochy stavby neboli prekročené a podľa ďalšieho účastníka 1/ navrhovanou zmenou nedochádza k

zmene charakteru posudzovanej činnosti t.j. výroba tepelnej a elektrickej energie, pričom zmenou paliva
nedochádza ani k zmene výkonu zariadenia, ani k zmene limitu podlahovej plochy mimo zastavaného
územia, preto má zato, že zmena navrhovanej činnosti bola správne zaradená podľa zákona o EIA
s dodatkom, že k zmene dochádza pokiaľ ide o vstupnú surovinu splyňovania ktorou je TDP, ktoré
sa v zmysle vyhlášky č. 228/2014 Z.z. nepovažuje za odpad, ale za látku, zmes alebo výrobok ktoré

dosiahli stav konca odpadu. Ďalší účastník 1/ teda pri navrhovanej zmene činnosti nebude zhodnocovať
odpad ani ho spaľovať a teda táto činnosť bola správne zaradená s dodatkom, že pokiaľ žalobcovia
poukazujú na obdobný prípad v Hnúšti, tak v tomto inom prípade sa jedná o výrobu elektrickej energie s
použitím odpadu TAP, t.j. nejedná sa o identickú činnosť s činnosťou ďalšieho účastníka 1/, ktorý nebude
spracovávať odpad, preto nemôže ustáť žalobná námietka o povinnom posudzovaní navrhovanej zmeny

na životné prostredie, pretože činnosťou ďalšieho účastníka 1/ sa nebude splyňovať odpad, ale druhotné
palivo (TDP), ktoré nie je odpadom a ktorý rozdiel žalobcovia nepochopili. V súvislosti so žalobnou
námietkou, že zariadenie nebolo ďalším účastníkom 1/ ešte postavené uviedol, že na to musí mať ďalší
účastník 1/ vydané všetky právoplatné povolenia a až po ich vydaní je možné zrealizovať celý projekt.
Ďalší účastník 1/ nežiadal nariadenie pojednávania.

24. Návrh žalobcov 1/ až 6/ na priznanie žalobe odkladného účinku, ktorý bol súčasťou žaloby, bol
zamietnutý uznesením krajského súdu č. k. 8 S 164/2021-74 z 05.04.2022.

25. Na žiadosť Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) z 09.05.2022 ohľadne

zapožičania administratívneho spisu pre účely preskúmania rozhodnutia okresného úradu a žalovaného
v mimo odvolacom konaní ministerstvom, bol administratívny spis 18.05.2022 krajským súdom
zapožičaný ministerstvu.
Naopakovanéurgenciesprávnehosúduboladministratívnyspisministerstvomvrátenýsprávnemusúdu
20.12.2024.

26. Žalobcovia 1/ až 6/ vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ v prvom
rade uviedli, že skutočnosť, že v danom prípade ide o zmenu navrhovanej činnosti, v žiadnom prípade
neznižuje nároky na jej posúdenie oproti posúdeniu samotnej činnosti tak, ako sa snaží naznačiť ďalšíúčastník 1/ s dodatkom, že ani v roku 2003 navrhovaná činnosť (pôvodný zámer) nebola posúdená v
celom procese EIA, ale iba v zisťovacom konaní bolo rozhodnuté, že sa nebude posudzovať v tomto
celomprocese,pretopodľažalobcovniejemožnétvrdiť,žečinnosťbolariadneposúdená,keďževrámci

zisťovacieho konania nedochádza ku komplexnému posúdeniu činnosti z hľadiska všetkých jej možných
dopadov a vplyvov. Podľa žalobcov už samotná činnosť v roku 2013 bola nesprávne zaradená, keďže
podstatou tejto činnosti bolo zhodnocovanie odpadu za účelom výroby tepelnej energie a elektrickej
energie,pričomtýmtoodpadommalabyťbiomasa,zaktorúsapovažujúzvyškyrastlinnýchaživočíšnych
látok z poľnohospodárstva, lesníctva alebo biologicky rozložiteľné zložky priemyselného a komunálneho

odpadu, preto už táto činnosť mala byť zaradená do prílohy č. 8, kapitoly č. 9 a položky č. 5 a/alebo č.
8 zákona o EIA. V ďalšom žalobcovia poukázali na § 37 ods. 8 zákona o EIA, podľa ktorého záverečné
stanovisko má platnosť iba po dobu 7 rokov od jeho právoplatnosti, ak sa počas tejto doby nezačne
konanie o umiestnení alebo povolení činnosti podľa osobitného predpisu s dodatkom, že je nesporné,
že od právoplatnosti rozhodnutia v zisťovacom konaní z roku 2013 táto lehota 7 rokov už uplynula,
v ktorej lehote ďalší účastník 1/ nezačal s realizáciou zariadenia a preto je dôvodnou pochybnosť o

platnosti záverečného stanoviska z roku 2013, na ktoré tak okresný úrad, ako aj žalovaný poukazovali,
v uvedenej súvislosti žalobcovia majú za to, že ďalší účastník 1/ si vo svojom vyjadrení protirečí, keď
na jednej strane tvrdí, že prevádzku nezrealizoval, pretože nemal všetky právoplatné povolenia a na
druhej strane sa dovoláva právoplatného rozhodnutia zo zisťovacieho konania z roku 2013. Uvedené
podľa žalobcov svedčí o formalistickom a zákon obchádzajúcom konaní ďalšieho účastníka 1/, ktorý

napriek právoplatnému stavebnému povoleniu a právoplatnému rozhodnutiu zo zisťovacieho konania z
roku 2013 nezačal s realizáciou prevádzky. Podľa žalobcov je síce možné súhlasiť s tým, že zmenou
paliva nedochádza k zmene výkonu zariadenia, ani k zmene podlahovej plochy mimo zastavaného
územia, avšak sú aj iné kritériá s tým, že zmena vstupnej suroviny, ktorú bude tvoriť až zo 70% TDP,
môže zásadným spôsobom zmeniť pôvodný zámer, keďže oproti pôvodnému zámeru sa zmenia emisné

vplyvy na prostredie, s tým, že ďalší účastník 1/ síce tvrdí, že uvedené vplyvy budú menšie, avšak toto
tvoje tvrdenie žiadnym spôsobom nedoložil, t.j. takéto tvrdenie nemá žiadny reálny základ. Záverom
žalobcovia poukázali na nepravdivosť vyjadrenia ďalšieho účastníka 1, že v obdobnom projekte v Hnúšti
bude spaľované iba tuhé alternatívne palivo (TAP) a nie TDP, pretože v zmysle verejne dostupného
projektu v Hnúšti je zrejmé, že v Hnúšti bude splyňovaná biomasa, TAP, ale aj TDP tak, ako aj v prípade

obce Janík t.j. jedná sa o identické zámery s tým, že zámer v Hnúšti bol zaradený do prílohy č. 8,
položiek č. 5 a č. 8 zákona o EIA. Vo vzťahu k vyjadreniu, že ďalší účastník 1/ nebude spracovávať
ani zhodnocovať odpad, ale TDP, žalobcovia uviedli že splyňovanie je iba iná technologická forma
postupu pri spracovaní vstupnej suroviny, ktorou je z 30 % stále biomasa, ktorá sa považuje za formu
odpadu a ktorá skutočnosť v administratívnom konaní nebola spochybnená s tým, že pred správnymi

orgánmi nebolo zisťované, aké bude zloženie TDP a teda, aký môže mať zhodnocovanie tejto suroviny
vplyv na životné prostredie. Podľa žalobcov sa TDP síce formálne nepovažuje za odpad, avšak jeho
podstatou je, že ide o palivo produkované práve z odpadov rôzneho charakteru, napr. aj z plastov a
priemyselných odpadov, preto zloženie TDP môže obsahovať látky s negatívnym dopadom na ovzdušie,
keďže emisie, ktoré pri jeho energetickom zhodnocovaní vznikajú môžu obsahovať nebezpečné látky,

ktorých negatívny dopad zohľadnilo aj Ministerstvo životného prostredia SR v aktuálne v legislatívnom
procese predkladanom návrhu zákona o ochrane ovzdušia, v dôvodovej správe, ktorého je uvedené,
že využívanie druhotných palív vyrobených z odpadov neprináša očakávaný environmentálny efekt,
skôr naopak a preto sa navrhovaným zákon zakazuje vyrábať a uvádzať na trh druhotné paliva s tým,
že cit. «Bez jednoznačného vymedzenia kritérií stavu konca odpadov pri výrobe druhotných palív zo

strany odpadového hospodárstva, nie je možné zabrániť opakovanému zneužívaniu inštitútu „stavu
konca odpadu“ v spojitosti s druhotnými palivami.» V uvedenej súvislosti žalobcovia záverom uviedli, že
neznáme zloženie PTD, ktoré by sa malo využívať v splyňovni Janík jednoznačne podporuje naliehavosť
potreby pre komplexné posúdenie navrhovanej činnosti a jej zmeny v riadnom procese posudzovanie
podľa zákona o EIA.

K vyjadreniu žalovaného, žalobcovia 1/ až 6/ vo svojej replike uviedli, že čisto formalistické vyjadrenie
žalovaného k žalobe, ktorým nereflektoval na žalobné námietky žalobcov, odráža aj postoj žalovaného
k priebehu celého administratívneho konania, kedy nevynaložil žiadne úsilie na dôsledné vyhodnotenie
skutkového stavu. Žalovaný nevyhodnotil žalobcami predložené dôkazy ani v administratívnom konaní,
anivovyjadreníkžalobe,napr.nevyjadrilsakodbornémuposudkuRNDr.Szabóa,CSc.,anikvyjadreniu

Slovenského vodohospodárskeho podniku ktorý nedoporučil umiestnenie stavby v dotknutom území.
Vo vzťahu k okresným úradom v rozhodnutí určeným opatreniam na eliminovanie vplyv prevádzky
na životné prostredie uviedli, že tieto sú formálne, iba všeobecne odkazujú na povinnosť dodržiavať
všeobecne záväzné právne predpisy, ktorá povinnosť vyplýva aj bez uloženia tejto povinnosti vosobitnom rozhodnutí, avšak bližšie tieto opatrenia okresný úrad nešpecifikoval a preto rozhodnutie
nespĺňa zákonnú podmienku zrozumiteľnosti a určitosti.

B.
27. Žalobca 7/ (obec Janík) svoju všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného odôvodnil
jeho nezákonnosťou, ako aj nesprávnosťou tak skutkových, ako aj hmotnoprávnych dôvodov. Poukázal,
že správne orgány napriek opakovane žalobcom 7/ vznášaným požiadavkám v administratívnom konaní
o potrebe zabezpečenia odborných stanovísk, vyjadrení a posudkov o možnom vplyve posudzovanej

navrhovanej zmeny činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, tieto nezohľadnili a v rámci
zisťovacieho konania iba konštatovali, že tieto posudky, stanoviská a odborné vyjadrenia nie sú pre
toto štádium administratívneho konania potrebné a relevantné, preto žalobca 7/ na svoje vlastné
náklady zaobstarané tieto odborné stanoviská, posudky a vyjadrenia priložil k všeobecnej správnej
žalobe. Podľa žalobcu 7/ vo výroku rozhodnutia okresného úradu sú síce stanovené podmienky, ktoré
majú eliminovať a zmierňovať vplyv navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie, avšak tieto

podmienkynespĺňajúzákonnúpožiadavkuurčitostiazrozumiteľnosti.Akopríkladžalobca7/poukázalna
podmienku uvedenú vo výroku rozhodnutia okresného úradu, podľa ktorej treba cit. „rešpektovať všetky
ostatné podmienky a pripomienky uvedené v stanoviskách dotknutých orgánov“, ktorá podmienka, podľa
žalobcu 7/ iba odkazuje na obsah administratívneho spisu, avšak zákonodarca vyžaduje, aby všetky
podmienky boli vo výrokovej časti rozhodnutia explicitne a jasne uvedené. V uvedenej súvislosti žalobca

7/ citáciou poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, avšak bez uvedenia spisovej
značky tohto rozhodnutia, podľa citácie ktorej, vo výrokovej časti správneho orgánu nedostatočne
konkretizovaná podmienka vyplývajúca zo stanoviska dotknutého orgánu, ktorá by mala eliminovať
dopady posudzovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie, spôsobuje nepreskúmateľnosť
tohto rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu 7/ všetky v

rozhodnutítakokresnéhoúradu,akoajžalovanéhouvedenépodmienky,ktorébymalieliminovaťdopady
posudzovanej zmeny na životné prostredie, sú bezobsažné, nekonkrétne, nezrozumiteľné a teda aj
nevynútiteľné, pretože nie je zrejmý ich obsah. Žalobca 7/ má tiež za to, že v posudzovacom konaní bola
porušená zásada rovnosti účastníkov konania, pretože správne orgány akceptovali a vysporadúvali sa
iba so stanoviskami orgánov a inštitúcií, ktoré predložil ďalší účastník 1/, avšak stanoviská predložené

žalobcom 7/ správne orgány nevyhodnocovali ako rovnocenné, už len z ktorého dôvodu je podľa žalobcu
7/ na mieste zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.
Podľa žalobcu 7/ v administratívnom konaní neboli dodržané zásady materiálnej pravdy; správne orgány
nevykonali ohliadku na mieste samom, aby tak zistili reálnu situáciu a rozhodli so znalosťou miesta,
ale svoje rozhodnutie založili na konštatovaní, že nemajú dôvod spochybňovať im predložené podklady

s dodatkom žalobcu 7/, že úlohou správnych orgánov nie je spochybňovať, ale zabezpečiť všetky
relevantné podklady pre rozhodnutie a tieto posúdiť. Žalobca 7/ poukázal, že žalovaný vo svojom
rozhodnutí zdôrazňoval, že v danom prípade sa nejedná o spaľovanie biomasy alebo o jej splyňovanie,
avšak paradoxne okresný úrad v podmienkach vo výrokovej časti vyslovene uviedol, že zdrojom
znečistenia je spaľovanie biomasy. Podľa žalobcu 7/ nie je zrejmé na základe čoho okresný úrad vyvodil

záver, že pri splyňovaní sa bude produkovať len minimum množstva odpadových vôd, keďže v tomto
smere nevykonal žiadne dokazovanie; taktiež nie je zrejmý podklad pre záver okresného úradu podľa
ktorého, zdrojom znečistenia počas prevádzky budú plynové motory kogeneračných jednotiek ktorých
výkon sa nebude meniť a stanovené imisné limity budú nižšie ako boli pri hodnotení pôvodného zámeru
v roku 2013, v ktorej súvislosti žalobca 7/ predložil odborné stanovisko P. Q. I., Z. a vyjadrenie znalca Ing.

Mariána Švagrovského. Podľa žalobcu 7/ sa žalovaný s jeho odvolacou námietkou, že dotknutá stavba
sa nachádza v záplavovom území vysporiadal iba konštatovaním, že výrobná hala bude vyvýšená nad
okolitý terén, aby nedošlo k jej zaplaveniu, čo podľa žalobcu 7/ však nie je odpoveďou na to, aké druhy
stavieb sa na danom území nesmú stavať, pričom v súvislosti s povodňami v danej lokalite predložil
žalobca 7/ fotodokumentáciu z miesta, kde má byť umiestnená splyňovňa s tým, že cit. «Je z nich

zrejmé, že ide o celú lokalitu a nepostačuje „vyvýšenie stavby“, pretože pod vodou by zostal celý areál
spoločnosti bez možnosti zásobovania a prístupu.», pričom v súvislosti so záplavovým územím žalobca
7/ poukázal aj na § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami, upravujúci druhy
stavieb, ktorých výstavba je v inundačnom území zakázaná s tým, že s touto odvolacou námietkou sa
žalovaný nevysporiadal. V ďalšom poukázal, že tak okresný úrad, ako ani žalovaný sa nevysporiadali s

námietkou o nejasnom pôvode TDP, ktoré mieni prevádzkovateľ splyňovne používať s poukazom na v
tomto smere nedostatočné konštatovanie žalovaného, že TDP budú dávať iba certifikovaní dodávatelia,
pretože z tohto vyjadrenia žalovaného nie je zrejmým odkiaľ žalovaný čerpá túto informáciu, keďže
spoločnosť RAMEKO s.r.o., na ktorú žalovaný poukázal v odôvodnení, nie je podľa obratov z Finstatua nikdy nebola spôsobilá vyprodukovať také množstvo TDP, aké predpokladá využiť ďalší účastník 1/.
Podľa žalobcu 7/ z administratívneho spisu nevyplýva ani záver žalovaného, že nároky na dopravu boli
vyhodnotené už v rámci pôvodného zámeru v roku 2013 a že navrhovanou zmenou dôjde k zníženiu

týchto nárokov na dopravu o minimálne 17 %, k otázke ktorej predložil žalobca 7/ odborné znalecké
posudky a vyjadrenia, z ktorých vyplýva, že k splyňovni nie je zabezpečený prístup, pretože tento je
možný jedine cez most, ktorý však staticky nie je prispôsobený na predpokladanú záťaž a aj šírka
prístupovej cesty je 3 - 4 metre, čo je nepostačujúce s dodatkom, že obec Janík ako koncová obec má
zanedbanú prístupovú infraštruktúru, ktorá nie je určená na takéto predpokladané zaťaženie. Žalobca

7/ tiež poukázal na nesúhlasné postoje obcí z Maďarskej republiky o negatívnom dopade zámeru na
ich územie, ktoré vyvracajú záver žalovaného, podľa ktorého navrhovaná zmena nebude mať vplyv na
životné prostredie za hranicami Slovenskej republiky, pričom nie je zrejmé odkiaľ žalovaný čerpal túto
skutočnosť, v uvedenej súvislosti žalobcu 7/ uviedol, že hranica je vzdialená od zámeru 3 km a nie 7
km a poukázal na odborný posudok o charaktere prevládajúcich vetrov v danej lokalite, ktorý je odlišný
od konštatovania žalovaného.

Sumarizujúc uvedené žalobca 7/ konštatoval, že žalovaný iba mechanicky prebral tvrdenia žiadateľa
s jednoduchým odôvodnením, že nemá dôvod tieto tvrdenia spochybňovať namiesto toho, aby tieto
podporil relevantnými dôkazmi. Žalobca 7/ poukázalna rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp.
zn.5A48/2001podľaktorého,aksavadministratívnomkonanívyskytliprotichodnétvrdeniapríslušných
orgánov a správnych orgán sa nevyjadrí, ktoré z nich zobral do úvahy ako podklad pre svoje rozhodnutie,

je takéto rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľným.
Žalobca 7/ má za to, že z ním predložených odborných posudkov a vyjadrení vyplýva, že nie sú splnené
podmienky na potvrdenie rozhodnutia žalovaného; namietol, že žalovaný nevykonal test proporcionality
ohľadne na jednej strane sledovaného zámeru a na strane druhej ohľadne zásahu do ústavného
práva obyvateľov obce Janík na súkromie ktorého súčasťou je aj ochrana obydlia, ktorá nespočíva

len v práve na rešpektovanie určitej fyzickej oblasti, ale aj právo na jej pokojné užívanie, zásah do
pokojného užívania ktorého môže mať dopad aj na súkromný a rodinný život jednotlivca. V uvedenej
súvislosti žalobca 7/ poukázal na petíciu obyvateľov obce Janík, ktorí požadujú zákaz umiestnenia
stavby splyňovne v dotknutej lokalite s tým, že obdobne sa vyjadrili aj zástupcovia maďarských obcí.
Záverom žalobca 7/ poukázal, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou, podľa

ktorej mu bolo znemožnené relevantne sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia okresného úradu, čím bolo
porušené jeho právo na spravodlivý proces, keďže okresný úrad mu na toto vyšetrenie určil lehotu 5 dní,
ktorá zahŕňala obdobie veľkonočných sviatkov a neakceptoval jeho žiadosť o jej predĺženie s dodatkom,
že okresný úrad nevyhovel ani žiadosti žalobcu 7/ o poskytnutie mu kópie administratívneho spisu, ktorý
nebol a nie je riadne žurnalizovaný.

Žalobca 7/ tiež predložil odborný materiál o botanickom a zoologickom prieskume v dotknutom území
obce Janík s dodatkom, že s týmito skutočnosťami sa žalovaný tiež vôbec nevysporiadal.
Záveromspoukazomnapožiadavkulegitímnychočakávaní,žalobca7/poukázal,ževinejobdobnejveci
„Výroba elektrickej energie Bio CON 1 Hnúšťa - rozšírenie o palivovej základne“ Ministerstvo životného
prostredia SR nariadilo povinné posudzovanie tohto zámeru podľa zákona o EIA a určilo povinnosť

správnemu orgánu uviesť podrobný popis zloženia TAP (tuhého alternatívneho paliva) a TDP (tuhého
druhotného paliva), tj. z akých odpadov budú vyrobené a s poukazom na splnenie požiadavky ohľadne
kvality týchto palív, keďže v zámere nebol pri TDP definovaný stav konca odpadu takže, aby sa zabránilo
že nebudú v skutočnosti spracovávané odpady; popísať vznik štiepneho plynu; uviesť prístupovú cestu;
predložiť vypracoval imisno-technologickú štúdiu k navrhovanej činnosti a imisno-prenosový posudok;

analyzovať možný únik škodlivých látok a predložiť hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie.
Záverom žalobca 7/ s poukazom na uvedené rozhodnutie v obdobnej veci, podotkol, že správne orgány
naň neprihliadali v prípade splyňovne Janík a to tieto závery neakceptovali.

28. Žalovaný ohľadne svojho vyjadrenia k žalobe žalobcu 7/ poukázal v celom rozsahu už na svoje

vyjadrenie k žalobe žalobcov 1/ až 6/.

29. Ďalší účastník konania 2/ (organizácia Priatelia Zeme - SPZ) vo svojom vyjadrení z 27.01.2022
uviedol, že sa v celej miere stotožňuje so žalobou žalobcu 7/ a navrhuje zmeniť rozhodnutie okresného
úradu a žalovaného tak, že navrhovaná zmena činnosti bude povinne posudzovaná podľa zákona o EIA;

poukázal na neodborne vypracovaný zámer ďalšieho účastníka 1; podotkol, že už v administratívnom
konaní namietal ohľadne TDP že, keďže toto TDP vzniká z rôznorodých odpadov väčšinou z plastov,
textilu, papiera a dreva ako aj vzhľadom na ešte nedostatočné skúsenosti s takýmto palivom na
Slovensku, že žiadal aby navrhovaná zmena činnosti bola povinne posudzovaná podľa zákona o EIA;uviedol, že aj keď sa prihlásil ako účastník konania v čase, keď rozhodnutie okresného úradu nebolo
ešte právoplatné a svoje námietky uplatnil po termíne na odvolanie, aj tak bolo povinnosťou žalovaného,
aby sa s jeho námietkami vysporiadal a nie, že žalovaný vo svojom rozhodnutí iba zmienil, že aj

ďalší účastník 2/ zaslal svoje pripomienky, avšak vôbec ich nepreskúmaval a nevysporiadal sa s nimi.
Poukázal, že v zámere na str. 5 je uvedené aké látky budú vznikať splyňovaním biomasy, avšak
absentuje uvedenie toho, aké produkty budú vznikať splyňovaním TDP, aj keď ide o podstatnú časť
zmeny, t.j. v zámere nie sú popísané žiadne znečisťujúce látky, ktoré budú vznikať splyňovaním TDP, v
ktorej súvislosti žiadal o uvedenie charakteru TDP vrátane identifikovania jednotlivých druhov odpadov

z ktorých bude vyrábané. Poukázal, že v rozhodnutí žalovaného absentuje kumulatívne vyhodnotenie
účinkov navrhovanej zmeny činnosti s už existujúcimi znečisteniami v danej lokalite; že v zámere nie
sú uvedené všetky odpady, ktoré budú vznikať pri prevádzke; že nie je možné súhlasiť s v zámere
uvedeným predpokladom, že popol zo splyňovania by mal byť používaný na výrobu stavebných hmôt a
to z dôvodu, že tento môže obsahovať nebezpečné organické látky a preto by mal byť zneškodňovaný
iba na skládke na to určenej; že zmena navrhovanej činnosti neobsahuje žiadne údaje o analýze

popola zo splyňovania TDP a vzhľadom na riziko obsahu nebezpečných látok v záujme „princípu
predbežnej opatrnosti“ je potrebné takýto druh odpadu nevnášať do prostredia, ale zabezpečiť jeho
odborné zneškodnenie; že v zámere nie sú konkretizovaní výrobcovia TDP na Slovensku, ktorí by mali
byť dodávateľmi pre daný zámer; že rozšírenie vstupnej suroviny o TDP je skutočnosť, ktorá vedie k
zvýšeniu rizika znečisťovania životného prostredia; že platnosť stavebného povolenia už vypršala; že

návrh zmeny bagatelizuje vplyv na zdravie obyvateľstva. Záverom ďalší účastník 2/ sumarizoval, že
vzhľadom k tomu, že na Slovensku nemáme ešte dostatok skúseností s využívaním TDP je žiadúci
preventívnyprístup,požadujúciposudzovanievplyvutejtočinnosti,resp.jejzmenynaživotnéprostredie.

30. Ďalší účastník 1/ (AR DONAX s.r.o.) uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

považuje za správne a zákonné; poukázal, že samotný zámer splyňovania biomasy Janík bol posúdený
už v roku 2013; že v stavebnom v konaní o vydanie stavebného povolenia ďalšiemu účastníkovi
1/, nemala obec Janík, ako stavebný úrad, žiadne námietky, čo znamená, že súhlasila s prepravou
vstupných surovín po existujúcej komunikácii, tiež súhlasila s umiestnením prevádzky bioplynovej
stanice a s využitím vyrobeného plynu na výrobu energií v kogeneračných jednotkách. Identicky ako v

administratívnom konaní uviedol, že opätovne nemôže byť posudzovaná samotná činnosť splyňovania
biomasy, ktorá už bola posúdená v rámci zisťovacieho konania v roku 2013, ktoré je právoplatne
skončené a preto posúdená môže byť iba jej navrhovaná zmena, v rámci ktorej má dôjsť k zmene
vstupného paliva od TDP. Podľa ďalšieho účastníka 1/ navrhovaná zmena nepodlieha pod činnosti, pri
ktorých je povinné posudzovanie vplyvu na životné prostredie podľa zákona o EIA s tým, že charakter

posudzovanej činnosti bol posúdený ako výroba tepelnej a elektrickej energie zaradenej do časti 2
energetický priemysel, položky č. 13 - Ostatné priemyselné zariadenia na výrobu elektriny, pary a
teplej vody ak nie sú zaradené v položkách č. 1-4 a 12 s tým, že limit pre zisťovacie konanie v tomto
prípade je od 5 MW do 50 MW a keďže v danom prípade je výkon posúdeného zariadenia 1 340
kW a elektrický výkon 998 kW, tak limit pre zisťovacie konanie nebol prekročený. Limit pre zisťovanie

konanie bol síce prekročený pri posúdení navrhovanej zmeny činnosti podľa časti 9 - Infraštruktúra,
položka č. 16 - projekty rozvoja obcí vrátane pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak
nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy s plochou nad 1000 m2 podlahovej plochy mimo
zastavaného územia, keďže navrhovaná činnosť mal byť realizovaná na ploche vo výmere 1264 m2,
avšak okresný úrad rozhodol v rámci zisťovacieho konania, že proces posudzovania navrhovanej zmeny

bude ukončený v štádiu zisťovacieho konania bez potreby jej posúdenie podľa zákona o EIA. Uviedol,
že zmenou paliva nedochádza k zmene výkonu zariadenia ani k zmene limitu podlahovej plochy mimo
zastavaného územia. V ďalšom ďalší účastník 1/ zdôraznil, že TDP, ktorým sa má nahradiť časť vstupnej
suroviny sa nepovažuje za odpad, t.j. pri navrhovanej zmeny sa nebude nakladať s odpadmi, nebudú
sa zhodnocovať odpady a ani sa nebudú spaľovať.

31. Žalobcovia 1/ až 6/ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrili k žalobe žalobcu 7/, s
ktorou sa v plnej miere stotožnili a zdôraznili, že aj v priebehu administratívneho konania poukázali
na rozsiahle negatívne dopady navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie, ktoré boli podložené
odbornými posudkami a vyjadreniami kompetentných orgánov, avšak žalovaný sa s nimi nevysporiadal

a zamietol ich bez ďalšieho zdôvodnenia.

32. Podaním zo 16.02.2022 ďalšia účastníčka konania K. P. P. navrhla spojenie predmetného konania
s konaním vo veci ňou podanej ďalšej žaloby, ktorou sa domáha preskúmania identického rozhodnutiažalovaného, ako aj žalobcovia 1/ až 6/ a žalobca 7/ s jej dodatkom, že v administratívnom konaní podala
riadne a včas odvolanie proti rozhodnutiu okresného úradu, avšak žalovaný ako odvolací orgán o jej
odvolaní nerozhodol a so žiadnymi jej námietkami sa nevysporiadal.

C.
33. Žalobkyňa 8/ svoju všeobecnú správnu žalobu proti, jej 17.08.2021 doručenému rozhodnutiu
žalovaného odôvodnila poukazom, že reprezentuje zainteresovanú verejnosť, keďže sa jedná o
vec ochrany životného prostredia. Poukázala, že v administratívnom konaní podaním realizovaným

elektronickými prostriedkami bez autorizácie 21.06.2021, ktoré doplnila v listinnej podobe 22.06.2021,
podala odvolanie proti rozhodnutiu okresného úradu OU-KS-OSZP-2021/001602 z 19.04.2021, ktoré
bolo zverejnené na webovom sídle okresného úradu 20.05.2021. Podľa žalobkyne 8/ z výroku žalobou
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný o jej odvolaní nerozhodol a z odôvodnenia vyplýva,
že odvolanie podané žalobkyňou 8/ považoval žalovaný za oneskorene podané. V uvedenej súvislosti
žalobkyňa 8/ s poukazom na § 24 ods. 4 a § 29 ods. 15 zákona o EIA uviedla, že lehota na podanie

odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu vydanému v zisťovacom konaní začala plynúť po uplynutí
15. dňa od jeho zverejnenia na webovom sídle okresného úradu, t.j. po jeho zverejnení dňa 20.05.2021
sa za deň doručenia predmetného rozhodnutia považuje deň 04.06.2021, takže 15 dňová lehota na
podanie odvolania voči nemu tak skončila 19.06.2021, avšak, keďže tento deň pripadol na sobotu
bol posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň t.j. 21.06.2021, kedy žalobkyňa svoje odvolanie

riadne a včas podala, a tým, že žalovaný sa jej odvolaním nevysporiadal toto pochybenie robí žalobou
napadnuté rozhodnutie nezákonným, pretože žalobkyňa 8/ v tomto rozhodnutí nedostala odpoveď na
svoju odvolaciu námietku, podľa ktorej navrhovaná zmena činnosti podlieha povinnému posudzovaniu
podľa zákona o EIA.
V, k žalobe pripojenému odvolaniu, ktoré žalobkyňa 8/ podala proti rozhodnutiu okresného úradu

elektronicky o 23:10 hod. dňa 21.06.2021 (pondelok), žalobkyňa 8/ namietala nezákonnosť rozhodnutia
okresného úradu z dôvodu, že navrhovaná zmena podľa nej podlieha povinne zisťovaniu podľa EIA,
keďže jednou zo surovín, ktoré sa mali splyňovať pri zamýšľanej činnosti je aj odpadová biomasa, ktorá
je v zmysle prílohy č. 1 k vyhláške č. 365/2015 Z.z. považovaná za odpad.

D.
34. Žalobca 9/ svoju všeobecnú správnu žalobu proti, jeho právnej zástupkyni dňa 07.09.2021
doručenému právoplatnému rozhodnutiu okresného úradu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.08.2021,
odôvodnil poukazom, že zastupuje zainteresovanú verejnosť keďže, žalobou napadnutými
rozhodnutiami bol porušený verejný záujem v oblasti ochrany životného prostredia a to tým, že tieto

rozhodnutia boli prijímané v rozhodovacom procese na ktorom sa majú občania právo podieľať. Žalobca
9/ uviedol, že proti rozhodnutiu okresného úradu podal 19.05.2021 odvolanie, v ktorom poukázal, že
v tomto administratívnom konaní má nie len postavenie dotknutého orgánu, ale v zmysle § 1 a § 4
zákona č. 302/2001 Z. z. má aj postavenie právnickej osoby, ktorá má zabezpečovať a chrániť práva
a záujmy svojich obyvateľov a má zákonnú povinnosť podieľať sa na tvorbe a ochrane životného

prostredia. V ďalšom žalobca 9/ poukázal na svoje odvolacie námietky, v zmysle ktorých mal zato, že
žiadateľom predkladaný zámer nie je iba zmenou už v minulosti (r. 2013) posúdenej činnosti, ale sa
jedná o činnosť, ktorá by mala byť posúdená opäť ako celok, t.j ako nová činnosť s poukazom, že
zákon o EIA obmedzuje platnosť záverečného stanoviska vydaného v konaní o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie na dobu 7 rokov, preto podľa žalobcu 9/ je neprípustným, aby okresný úrad

analogicky nepostupoval aj v tomto prípade, ak má na zreteli účel zákona o EIA. Žalobca 9/ uviedol
cit. „... pokiaľ sa príslušný orgán nezaoberal vplyvom navrhovanej činnosti ako jej celku na životné
prostredie, postupoval v rozpore so zákonom o EIA označenou smernicou a Aarhuským dohovorom.“
Poukázal aj na svoju odvolaciu námietku v zmysle, ktorej došlo k zániku platnosti ďalšiemu účastníkovi
1/ vydaného stavebného povolenia s tým, že stavba nebola doposiaľ realizovaná; poukázal na zlé

zaradenie posudzovanej navrhovanej zmeny činnosti, ktorá mala byť správne zaradená do prílohy č. 8,
časti A zákona a EIA, pojednávajúcej o zneškodňovaní a zhodnocovaní odpadov, pretože zo zámeru
ďalšieho účastníka 1/ cit. „... vyplýva jeho zámer rozšíriť palivovú základňu o odpadovú biomasu“;
napokon poukázal na nevysporiadanie sa žalovaným s existenciou biokoridorov v dotknutom území,
vplyv na ktorý v danom konaní nebol skúmaný.

Podľa žalobcu 9/ sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uvedenými jeho odvolacími námietkami
vôbec nezaoberal, majúc za to, že žalobca 9/ nie je účastníkom konania podľa zákona o EIA a preto
jeho odvolanie nie je prípustné, pričom z výroku žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že o tomto
odvolaní žalovaný ani nerozhodol. Preto žalobca 9/ považuje svoje odvolacie námietky súčasne zanámietky žalobné. Sumarizoval, že ma za to, že pri zmene činnosti v roku 2021 správne orgány nemohli
vychádzať z výsledkov zisťovacieho konania z roku 2013 a bolo ich povinnosťou skúma či žiadateľ začal
s realizáciou navrhovanej činnosti.

35. Žalovaný ohľadne svojho vyjadrenia k žalobe žalobcu 9/ poukázal v celom rozsahu už na svoje
vyjadrenie k žalobe žalobcov 1/ až 6/.

A. - D.
36. Uznesením č. k. 8 S/164/2021-94 zo 07.12.2022 krajský súd spojil na spoločné konanie veci vedené
pred krajským súdom pod sp. zn. 8 S/164/2021, sp. zn. 7S/73/2021, sp. zn. 7 S/70/2021 a sp. zn. 6
S/86/2021, s tým, že spoločné konanie bolo ďalej vedené pod spoločnou sp. zn. 8S/164/2021.

37. Po spojení vecí na spoločné konanie Obec Janík vo svojom vyjadrení poukázala na svoju
argumentáciu v ňou v inej spojenej veci podanej žalobe s tým, že správne orgány nevyhodnotili a
neposúdili vplyv navrhovanej činnosti z hľadiska jej povahy na životné prostredie a to ani v interakcii s
už existujúcimi zdrojmi znečistenia v danej lokalite; jedná sa o predčasné rozhodnutie bez vykonaného
dokazovania navrhovaného účastníkmi konania, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces; v

ďalšom sa dovolal svojich vyjadrení produkovaných v iných spojených veciach.

38. Ďalší účastník konania 2/ (organizácia Priatelia Zeme - SPZ) vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcov
1/ až 6/ poukázala na svoje vyjadrenie k žalobe žalobcu 7/ (obce Janík) vo veci sp. zn. 7 S/70/2021;
stotožnila sa so žalobnými námietkami žalobcov 1/až 7/; k vyjadreniu žalovaného uviedla, že jeho

rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci
a nevysporiadania sa s pripomienkami účastníkov konania; k vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ (AR
DONAX,s.r.o.)uviedol,žesasnímnestotožňuje,pretožeprávezmenouvstupnýchsurovinovýchzdrojov
v ktorých by prevažovalo TDP dôjde k zvýšeniu znečistenia životného prostredia, resp. k zníženiu kvality
ovzdušia, kvôli čomu Ministerstvo životného prostredia SR predložilo návrh legislatívnej zmeny na zákaz

spaľovania TDP.

39. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu v konaní vedenom pod sp.
zn. KE-8 S/164/2021.

40. V ďalšom procesnom postupe boli účastníkom konania zaslané na vyjadrenie všetky ich vzájomné,
do tej doby im nedoručené, vyjadrenia a žaloby ostatných účastníkov konania, no ďalšie vyjadrenia k
veci už doručené správnemu súdu neboli.

41. Na prejednanie vecí nariadil správny súd pojednávanie na 28.05.2025, na ktorom právni zástupcovia
žalobcov, ako aj právny zástupca ďalšieho účastníka 1/ zotrvali na svojich dovtedajších písomných
vyjadreniach.

Právne východiská pre rozhodnutie správneho súdu

42. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

43. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

44.Podľa§42ods.1písm.a),d)aods.2SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„(1)Akmázainteresovaná

verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného
predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená (a) podať
správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a); (d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú
aj na zainteresovanú verejnosť.
(2) Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie

je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.“

45. Podľa § 178 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(3) Zainteresovaná verejnosť je oprávnená
podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy,
ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“

46. Podľa § 181 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(3) Zainteresovaná verejnosť musí správnu
žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

47. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (ďalej len „zákon o

samosprávnych krajoch“) „(5) Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených
zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni
práva a záujmy svojich obyvateľov.“

48. Podľa § 4 ods. 1 písm. g) zákona o samosprávnych krajoch „(1) Samosprávny kraj pri výkone

samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä
(g) podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia.“

49. Podľa § 3 písm. c), f), q), r) a s) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
(ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“ alebo aj „zákon o EIA“) v znení účinnom

ku dňu (09.06.2020) podania návrhu (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Na účely tohto
zákona (c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti
tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,
určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení

vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „správa
o hodnotení činnosti“) alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny (ďalej len „záverečné stanovisko“), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená
účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov
presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou;

(f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len „navrhovaná činnosť alebo jej
zmena“)jerealizáciastavieb,inýchzariadení,realizačnýzámeraleboinýzásahdoprírodnéhoprostredia
alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny;
(q) dotknutá obec je obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať,
alebo ktorej územia sa týka navrhovaný strategický dokument, alebo ktorej územie môže byť zasiahnuté

vplyvom navrhovanej činnosti, jej zmeny alebo prijatím navrhovaného strategického dokumentu;
(r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny;
(s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia

podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.“

50. Podľa § 18 ods. 1 písm. a), c), d), f) a ods. 2 zákona o EIA v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá

a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené
v písmene b);
c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania;
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo

prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A
ustanovená;f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,
realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania.

(2) Predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny
navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel
rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali
viac ako dva roky,

b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B,
c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1
písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú,
povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý
vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu

realizácie.“

51. Podľa § 19 ods. 5 a 6 zákona o EIA v znení účinnom v rozhodnom čase „(5) Ak ide o rozhodovanie o
tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, príslušný
orgán prihliada najmä na

a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
b) miesto realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu
poskytovanú podľa osobitných predpisov,
c) význam očakávaných vplyvov,
d) odôvodnenie podnetu,

e) doručené stanoviská povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce.
(6) Príslušný orgán pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude podliehať
posudzovaniu podľa tohto zákona, použije kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10. Ak
príslušný orgán rozhodne, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena má podliehať posudzovaniu vplyvov
podľa tohto zákona, postupuje sa ďalej v konaní podľa § 30.“

52. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 písm. d), ods. 4 zákona o EIA v znení účinnom v rozhodnom čase „(2)
Dotknutáverejnosťmápostavenieúčastníkavkonaniachuvedenýchvtretejčastianáslednepostavenie
účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa
odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej

verejnostinapriaznivéživotnéprostredie,ktoráprejavilazáujemnanavrhovanejčinnostialebojejzmene
postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
(3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
(d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

(4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o
vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29

ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním
odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.“

53. Podľa § 29 ods. 2, ods. 9 a 11 zákona o EIA v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Príslušný
orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie

o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a
rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
(9) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému
orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní
od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje

za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8;
písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci.
(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.“54. Podľa § 37 prvej vety ods. 1, ods. 8 zákona o EIA v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Výsledkom
posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko.

(8) Platnosť záverečného stanoviska je sedem rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Záverečné stanovisko nestráca platnosť, ak sa počas jeho platnosti začne konanie o umiestnení alebo
povolení činnosti podľa osobitných predpisov.“

55. Podľa § 40 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona o EIA v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Predmetom

posudzovania vplyvov presahujúcich štátne hranice sú (b) činnosti navrhované na území Slovenskej
republiky uvedené v prílohe č. 13 a navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8 vrátane ich zmien, ktoré
môžu mať závažný vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice.
(2) Príslušným orgánom na posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice je ministerstvo.“

56. Podľa § 55 písm. b) zákona o EIA v znení účinnom v rozhodnom čase „Okresný úrad v sídle kraja

vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie (b) vykonáva zisťovacie konanie strategických
dokumentov podľa § 7 a navrhovaných činností podľa § 29 s dosahom na územie kraja, v ktorom má
sídlo, okrem zisťovacieho konania pre zmeny navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 2 písm. c).“

57. Podľa prílohy č. 8 k zákonu o EIA, označenej ako „ZOZNAM NAVRHOVANÝCH ČINNOSTÍ

PODLIEHAJÚCICH POSUDZOVANIU ICH VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE“, jej kapitoly č. 2
označenej ako „Energetický priemysel“ je v položke č. 13 zaradená činnosť - „Ostatné priemyselné
zariadenia na výrobu elektriny, pary a teplej vody, ak nie sú zaradené v položkách č. 1 - 4 a 12“, ktorá
podľa časti „A“ podlieha povinnému hodnoteniu jej vplyvu na životné prostredie podľa zákona o EIA ak
je v limite cit. „od 50 MW“ a podľa časti „B“ podlieha iba zisťovaciemu konaniu ak sa nachádza v limite

cit. „od 5 MW do 50MW“

58. Podľa prílohy č. 8 k zákonu o EIA, označenej ako „ZOZNAM NAVRHOVANÝCH ČINNOSTÍ
PODLIEHAJÚCICH POSUDZOVANIU ICH VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE“, jej kapitoly č. 9
označenej ako „Infraštruktúra“ je:

- v položke č. 5 zaradená činnosť - „Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie ostatných odpadov v
spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov“, ktorá podľa časti „A“ bez limitu vždy podlieha
povinnému hodnoteniu jej vplyvu na životné prostredie podľa zákona o EIA;
- v položke č. 8 zaradená činnosť - „Zariadenie na zhodnocovanie odpadov tepelnými postupmi“, ktorá
podľa časti „A“ bez limitu vždy podlieha povinnému hodnoteniu jej vplyvu na životné prostredie podľa

zákona o EIA;
- v položke č. 16 sú zaradené - „(a) Projekty rozvoja obcí vrátane pozemných stavieb alebo ich súborov
(komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy“, ktoré podľa časti „B“ podliehajú iba
zisťovaciemu konaniu ak sa nachádzajú v limite cit. „v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej
plochy mimo zastavaného územia od 1 000 m2 podlahovej plochy“; (b) Projekty rozvoja obcí vrátane

statickej dopravy, ktorá podľa časti „A“ podliehajú povinnému hodnoteniu podľa zákona o EIA, ak sú
v limite cit. „od 500 stojísk“ a podľa časti „B“ podliehajú iba zisťovaciemu konaniu ak sa nachádzajú v
limite cit. „od 100 do 500 stojísk“ a napokon (c) Projekty rozvoja obcí vrátane územných plánov zóny,
ktoré nahrádzajú územné rozhodnutie pre činnosti uvedené v písmenách a) a b)“, ktoré podľa časti „B“
podliehajú bz limitu vždy iba zisťovaciemu konaniu.

59. Podľa prílohy č. 10 k zákonu o EIA označenej ako „KRITÉRIÁ PRE ZISŤOVACIE KONANIE PODĽA
§ 29 ZÁKONA“ v znení účinnom v rozhodnom čase „I. Povaha a rozsah navrhovanej činnosti
1. Rozsah navrhovanej činnosti (vyjadrený v technických jednotkách).
2. Súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými).

3. Požiadavky na vstupy (napr. záber lesných pozemkov a pôdy, využívanie vody, potreba surovín a
celkové využitie prírodných zdrojov, potreba energetických zdrojov).
4. Údaje o výstupoch, najmä znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk,
vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné očakávané vplyvy).
5. Pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva.

6. Ovplyvňovanie pohody života.
7. Celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia vrátane ovplyvňovania biodiverzity.
8. Riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené
s realizáciou navrhovanej činnosti (napr. prírodné katastrofy, zmena klímy).II. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti
Pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude
pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na

1. súčasný stav využitia územia,
2. súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou,
3. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti a v
horninovom prostredí,
4. únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti:

4.1. vodné útvary,
4.2. mokrade,
4.3. pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží) vrátane ústí riek,
4.4. pohoria a lesy,
4.5. chránené územia [napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná
rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený

krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho
významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), chránené vodohospodárske oblasti],
4.6. oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr.
chránené druhy a ich biotopy),
4.7. oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia,

4.8. husto obývané oblasti,
4.9. historicky, kultúrne alebo archeologicky významné oblasti.
III. Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov
Význam očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I. a II. s
prihliadnutím najmä na

1. pravdepodobnosť vplyvu,
2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie),
3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice,
4. veľkosť a komplexnosť vplyvu,
5. predpokladaný začiatok, trvanie, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu.

6. povahu vplyvu,
7. kumuláciu vplyvu s vplyvom iných existujúcich alebo schválených činností,
8. možnosť účinného zmiernenia vplyvu.“

60. Podľa § 1 písm. a) bod 5. vyhlášky č. 228/2014 Z.z. ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu

palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách (ďalej len „vyhláška o palivách“) v znení účinnom v
rozhodnom čase „Táto vyhláška ustanovuje požiadavky na (a) kvalitu (5.) palív vyrobených z odpadov.2a
- odkaz na zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.“

61. Podľa § 2 písm. t) vyhlášky o palivách v znení účinnom v rozhodnom čase „(t) druhotným palivom

palivo vyrobené z odpadu, ktorý dosiahol stav konca odpadu podľa osobitného predpisu11a)- odkaz na
§ 2 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktoré sa ďalej nepovažuje za odpad, ale za látku, zmes
alebo výrobok podľa osobitného predpisu 11b) - odkaz na zákona č. 67/2010 Z. z, a ktoré zároveň spĺňa
požiadavky § 6b a 9 ods. 11 písm. c); na spaľovanie druhotných palív platia požiadavky pre spaľovacie
zariadenia.

62. Podľa § 6b) ods. 1 a 8 vyhlášky o palivách v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na výrobu
druhotného paliva možno použiť len odpad, ktorý nesmie
a) vykazovať žiadnu z nebezpečných vlastností uvedených v osobitnom predpise okrem odpadov
klasifikovaných ako HP 3 ,Horľavý', ktoré sú označené výstražným upozornením H220 až H226 a H228,

b) prekročiť limitné koncentrácie perzistentných organických znečisťujúcich látok ustanovené osobitným
predpisom,
c) sa zmiešavať s iným palivom alebo surovinou s cieľom riedením znížiť obsah znečisťujúcej látky a
takto dosiahnuť kvalitatívne požiadavky ustanovené pre druhotné palivo.
(8) Palivo vyrobené z odpadov, ktoré nespĺňa požiadavky podľa odsekov 1 až 6, zostáva odpadom a

nesmie sa miešať s vyhovujúcim druhotným palivom. Na jeho spaľovanie platia požiadavky platné pre
spaľovne odpadov alebo pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.“63. Podľa § 8a) prvej vety ods. 1 vyhlášky o palivách v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Splnenie
požiadaviek na kvalitu druhotného paliva podľa § 6b sa zisťuje a preukazuje pre každú dávku tuhého
druhotného paliva (...)“

64. Podľa § 2, prvej vety ods. 5 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch (ďalej len „zákon o odpadoch“) v
znení účinnom v rozhodnom čase „(5) Stav konca odpadu je stav, ktorý dosiahne niektorý špecifický
odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu vrátane recyklácie a ak zároveň ide o
odpad, pre ktorý boli ustanovené osobitné kritériá v osobitnom predpise alebo vo vykonávacom predpise

[§ 105 ods. 3 písm. p)] a ktorý spĺňa tieto kritériá.“

65. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 146/2023 Z.z. o ochrane ovzdušia v aktuálne účinnom znení „(3)
Zakazuje sa vyrábať a uvádzať na trh tuhé druhotné palivo okrem druhotného paliva z odpadového
dreva, ktoré zodpovedá kvalitatívnym požiadavkám ustanoveným vo vykonávacom predpise podľa § 62
písm. l).“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

66. V danom prípade žalobcami 1/ - 9/ uvádzané žalobné dôvody, kvôli ktorým majú za to, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP3-2021/025287-003 z 29.07.2021, ktorým bolo

verifikované jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu č. OU-KS-OSZP-2021/001602-119
z 19.04.2021 vo veci zisťovacieho konania podľa zákona o EIA, ohľadne projektu „Splyňovanie
biomasy Janík“ možno rozčleniť do štyroch kategórii a to - (i) žalobné námietky ohľadne správnymi
orgánmi nedostatočne ustáleného skutkového stavu [tu patria námietky o nedostatkoch ďalším
účastníkom 1/ predloženého projektu (zámeru) navrhovanej zmeny činnosti, či o jednostrannom

vyhodnocovaní dôkazov iba v prospech ďalšieho účastníka 1/ a nevysporiadaní sa s dôkazmi a
tvrdeniami predkladanými ostatnými účastníkmi konania]; (ii) žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho
právneho posúdenia veci [tu patrí námietka ohľadne nesprávnej kategorizácie posudzovanej zmeny
činnosti podľa zákona o EIA; námietka o potrebe posúdenia navrhovanej zmeny činnosti ako nového
projektu a nie iba ako zmeny pôvodnej činnosti]; (iii) žalobné námietky o nepreskúmateľnosti žalobou

napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov [tu patria námietky o nezdôvodnení akého charakteru
bude TDP, ktoré malo byť využívané ako vstupná surovina splyňovania; aké všetky odpady a škodlivé
látky budú vznikať pri prevádzke splyňovne a aké konkrétne opatrenia budú prijaté na eliminovanie
ich prípadných škodlivých vplyvov na životné prostredie; ako bude zabezpečovaná doprava vstupných
surovín do prevádzky splyňovne po nosnosťou a technicky nevyhovujúcich mostoch a ceste; či

je prijateľnou existencia prevádzky na tepelnú úpravu splyňovaním odpadovej biomasy a TDP v
záplavovom území; nezdôvodnenie správnymi orgánmi prijatého záveru o neopodstatnenosti vyjadrení
starostov prihraničných obcí v Maďarku o možnom vplyve prevádzky splyňovne aj na tieto obce;
absencia odôvodnenia o synergii (spolupôsobení) prevádzky splyňovne s v dotknutej lokalite sa už
nachádzajúcimi inými zdrojmi znečistenia a ich vplyvov na zdravie obyvateľstva; neodôvodnenie testu

proporcionality medzi právom na podnikanie ďalšieho účastníka 1/ na jednej starne a právom na pokojné
bývanie obyvateľov dotknutej obce Janík na strane druhej], a napokon (iv) žalobné námietky týkajúce
sa procesných pochybení správnych orgánov [tu patria námietky o neumožnení sa žalobcovi 7/ vyjadriť
sa k veci v okolnostiam veci primeranej lehote; o nerozhodnutí o odvolaniach žalobcov 8/ a 9/].

67. V súvislosti s prvou naznačenou skupinou žalobných námietok, je nevyhnutným v okolnostiach
veci upriamiť pozornosť, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci sú žalobami žalobcov 1/ až
9/ napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v zisťovacom konaní, vykonanom podľa § 29
zákona o EIA (č. 24/2006 Z.z.), ktoré zisťovacie konanie je akýmsi prvým štádiom konania podľa zákona
o EIA v rámci ktorého správne orgány zisťujú či žiadateľom navrhovaná činnosť alebo jej zmena, je

alebo nie je z hľadiska jej možného vplyvu na životné prostredie takého charakteru, žeby podľa jej
kategorizácie v zmysle katalógu činností v prílohe č. 8 tohto zákona, podliehala obligatórne (povinne)
aj ďalšiemu štádiu konania podľa zákona o EIA a to tzv. „posudzovaciemu konaniu“ alebo je takého
charakteru, že jej prípadné vyhodnotenie aj v rámci „posudzovacieho konania“ závisí od fakultatívnej
úvahy správneho orgánu o tejto potrebe, zhmotnenej a odôvodnenej (rozumej úvahy) v rozhodnutí zo

„zisťovacieho konania“ (§ 29 ods. 2 a 11 zákona o EIA).
Pre správnymi orgánmi fakultatívne posudzované prípady, t.j. pre prípady, v ktorých správny orgán
zvažuje, či určitá činnosť alebo jej zmena z hľadiska jej možného nepriaznivého vplyvu na životné
prostredie, bude alebo nebude podliehať aj tzv. „posudzovaciemu konaniu“ podľa § 30 a nasl.zákona o EIA, zákonodarca v prílohe č. 10 zákona o EIA ako pomôcku pre úvahy správneho
orgánu predurčil kritéria pre toto zisťovacie konanie, v rámci ktorých správny orgán musí brať v
zreteľ jednako - povahu a rozsah navrhovanej činnosti [t.j. rozsah navrhovanej činnosti vyjadrený v

technických jednotkách; súvislosť s inými jestvujúcimi, prípadne plánovanými činnosťami; pre činnosť
predpokladané vstupy ako napr. záber lesných pozemkov a pôdy, využívanie vody, potreba surovín
a celkové využitie prírodných zdrojov, potreba energetických zdrojov; údaje o výstupoch, najmä
znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk, vibrácie, žiarenie, teplo, zápach
a iné očakávané vplyvy; pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva a ovplyvňovanie pohody

života; ovplyvňovania biodiverzity; riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie,
ako aj ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti ako napr. prírodné katastrofy,
zmena klímy a pod.]; - miesto vykonávania navrhovanej činnosti [súčasný stav využitia územia;
súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou; regeneračné schopnosti
prírodných zdrojov v dotknutej oblasti; únosnosť prírodného prostredia s ohľadom na výskyt vodných
útvarov, mokradí, riek, jazier, nádrží, pohorí, lesov, chránených území, či oblasti s výskytom vzácnych

druhov fauny a flóry alebo husto obývané oblasti a napokon historicky, kultúrne alebo archeologicky
významné oblasti]; - význam a vlastnosti očakávaných vplyvov [pravdepodobnosť a rozsah vplyvu,
pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice, predpokladaný začiatok, trvanie, frekvenciu a
reverzibilitu vplyvu a jeho povahu, možnosť zmiernenia vplyvu].
Správny orgán konajúci v zisťovacom konaní je povinný svoje rozhodnutie v tomto zisťovacom konaní

odôvodniť s ohľadom na všetky uvedené hľadiská zisťovania a to v úzkej interakcii a nadväznosti na,
samotnýmžiadateľom,resp.navrhovateľomdotknutejčinnostialebojejzmeny,predloženýaspracovaný
zámer (projekt) tejto činnosti alebo jej zmeny, obsahujúci náležitosti podľa prílohy č. 9 zákona o EIA.
V interakcii na uvedené sa správnemu súdu žiada uviesť, že je to v prvom rade navrhovateľ
posudzovanej činnosti alebo jej zmeny (v danom prípade ďalší účastník 1/), ktorý musí správnemu

orgánu predložiť kvalitatívne a v súlade so zákonom o EIA spracovaný projekt (zámer) činnosti alebo
jej zmeny a to položkovite tak, ako to vyžaduje príloha č. 9 zákona o EIA, t.j. tak, aby následne správny
orgán mohol tieto jednotlivé položky projektu vecne konfrontovať podľa kritérií v prílohe č. 10 zákona
o EIA, ktoré kritéria vo svojej podstate lícujú (prekrývajú sa) s jednotlivými, v prílohe č. 9 zákona o
EIA uvedenými položkami projektu, a tak, aby si správny orgán mohol vytvárať logicky odôvodniteľnú

svoju úvahu o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena z hľadiska jej možných nepriaznivých vplyvov
na životné prostredie bude alebo nebude aj predmetom „posudzovacieho konania“ podľa zákona o
EIA. Inými slovami, ak je navrhovateľom predložený projekt spracovaný iba na úrovní tvrdení bez ich
objektivizácie v podobe predloženia, tieto tvrdenia potvrdzujúcich vyjadrení a stanovísk vyžiadaných
navrhovateľom k navrhovanej činnosti alebo k jej zmene ešte pred vypracovaním projektu (zámeru) tak,

ako to predpokladá článok VII., bod 2. prílohy č. 9 k zákonu o EIA (v znení účinnom v rozhodnom čase),
tak v tom prípade správny orgán vo svojej podstate nemá objektivizované v projekte uvádzané skutkové
tvrdenia a teda ich nie je schopný ani podrobiť objektívnej konfrontácii.
K uvedenej situácii došlo, podľa správneho súdu, aj v danom skúmanom prípade, keďže ďalší
účastník 1/ (navrhovateľ zmeny) predložil okresnému úradu projekt (zámer) navrhovanej zmeny činnosti

„Splyňovanie biomasy Janík“ bez náležitej objektivizácie v tomto zámere ním proklamovaných tvrdení,
keďže k tomuto projektu (zámeru) boli pripojené iba - rozhodnutie č. 2013/01037 z 10.06.2013 zo
zisťovacieho konania o pôvodnom posúdení činnosti, ktorej zmenu navrhovateľ aktuálne navrhoval, ako
aj prehlásenie z 03.06.2020 o postúpení práv z tohto rozhodnutia z pôvodného navrhovateľa činnosti na
ďalšieho účastníka 1/; - grafické mapové zobrazenie dotknutej lokality; - stavebné povolenie č. 155/2013

z 31.12.2013 na výstavbu stavby „Splyňovanie biomasy Janík“, ako aj rozhodnutia o predĺžení jeho
platnosti; - stanovisko okresného úradu z 12.12.2013 vo veci posúdenia pôvodnej činnosti „Splyňovanie
biomasy Janík“ na ovzdušie, ktorej zmenu navrhovateľ (ďalší účastník 1/) aktuálne navrhoval, podľa
zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší.
Z uvedeného je zrejmým, že navrhovateľ (t.j. ďalší účastník 1/) svoje, v projekte uvádzané tvrdenia o

absencii akýchkoľvek negatívnych dopadov navrhovanej zmeny činnosti „Splyňovanie biomasy Janík“
naživotnéprostredieanazdravieobyvateľov,žiadnymspôsobomneobjektivizovalatietojehovyjadrenia
tak ostali iba na úrovni nepodložených subjektívnych a neoveriteľných skutkových tvrdení, keď napr.
ďalší účastník 1/ si vôbec nevyžiadal aktuálne stanovisko okresného úradu vo veci možného vplyvu
aj navrhovanej zmeny činnosti na ovzdušie v dotknutej lokalite, ale v tomto smere sa prezentoval iba

neaktuálnymvyjadrenímokresnéhoúraduz12.12.2013,ktorévšakbolospracovanépreúčelyskoršieho
zisťovacieho konania v roku 2013 týkajúceho sa pôvodnej činnosti „Splyňovanie biomasy Janík“, ktorej
zmenu však aktuálne ďalší účastník 1/ navrhoval. Inými slovami, pre potreby aktuálneho zisťovacieho
konania v roku 2020 a 2021 o navrhovanej zmene činnosti, predmetné vyjadrenie okresného úraduz 12.12.2013 bolo neaktuálnym, pretože nereagovalo na navrhovanú zmenu spočívajúcu v zmene
vstupných splyňovaných surovín (pridanie odpadovej biomasy a TDP), ktorých splyňovanie by zaiste
produkovalo iné výstupné látky, častice, či zápach a pod., ako tomu bolo pri pôvodnom, v roku

2013 zamýšľanom zámere činnosti splyňovania výlučne iba biomasy (tráva, seno, drevná štiepka).
Uvedené napokon ďalším účastníkom 1/ predloženému projektu, v rámci vyjadrovania sa k nemu
zainteresovanými orgánmi, vytkol aj samotný Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné
prostredie na úseku ochrany ovzdušia v liste z 22.06.2020, v ktorom mimo iné požadoval predloženie
nového vyjadrenia vo veci posúdenia aj navrhovanej zmeny (nie len pôvodnej činnosti) z hľadiska

ochrany ovzdušia v dotknutej lokalite s podmienkou, že iba v prípade splnenia aj tejto jeho požiadavky,
tento úrad nebude požadovať posudzovanie navrhovanej zmeny činnosti aj v posudzovacom konaní
podľa zákona o EIA, ale v tom prípade bude súhlasiť s jeho ukončením už v zisťovacom konaní.
Avšak napriek tomu, že ďalší účastník konania 1/, predmetné aktualizované vyjadrenie ohľadne vplyvu
navrhovanej zmeny činnosti na čistotu ovzdušia v dotknutej lokalite nepredložil, vo veci konajúci okresný
úrad, aj bez neho, a bez ohľadu na požiadavku k veci sa vyjadrujúceho sa úradu na úseku ochrany

ovzdušia, uveril neoveriteľným v projekte uvedeným tvrdeniam ďalšieho účastníka 1/ o neexistencii
negatívnych vplyvov navrhovanej zmeny činnosti na čistotu ovzdušia v dotknutej lokalite a konanie
ukončil žalobou napadnutým rozhodnutím už v zisťovacom konaní. Žalovaný sa v odvolacom konaní
taktiež bez akéhokoľvek ďalšieho podkladu v danom smere stotožnil so záverom okresného úradu a
konštatoval neexistenciu negatívnych vplyvov navrhovaného splyňovania odpadovej biomasy a TDP na

čistotu ovzdušia s tým, že do ovzdušia bude vypúšťaný iba čistý vzduch, ktorý záver žalovaný prijal iba
na základe v projekte uvádzaných tvrdení ďalšieho účastníka 1/ a k nemu pripojeného už neaktuálneho
(vzhľadom k zmene vstupných informácii) vyjadrenia okresného úradu na úseku ochrany ovzdušia
z 12.12.2013, na neaktuálnosť vyjadrenia ktorého tento samotný úrad (t.j. samotný pôvodca tohto
vyjadrenia) poukázal v svojom liste z 22.06.2020. Inými slovami, okresný úrad, ako aj žalovaný ustálili

skutkový stav v položke týkajúcej sa posúdenia vplyvu navrhovanej zmeny činnosti na čistotu ovzdušia
iba na ničím nepodložených tvrdeniach ďalšieho účastníka 1/ v projekte a aj napriek nesúhlasenému
v tomto smere vyjadreniu okresného úradu na úseku ochrany ovzdušia, pričom nie je zrejmým, na
základe čoho správne orgány ustálili, že do ovzdušia bude vypúšťaný iba čistý vzduch - v tomto smere
je tento záver správnych orgánov neodôvodneným (viď tretí okruh žalobných námietok, pozn.). Pri

správnom postupe mal vo veci konajúci okresný úrad vyžiadať od ďalšieho účastníka 1/ nové vyjadrenie
príslušnéhokompetentnéhoorgánunaúsekuochranyovzdušia(takakotourobilajpôvodnýnavrhovateľ
v roku 2013), ktorý by vo svojom vyjadrení odborne vyhodnotil vplyv navrhovanej zmeny činnosti na
čistotu ovzdušia v danej lokalite a v prípade potreby aj s vymedzením prípadných konkrétnych opatrení,
ktoré by bolo potrebné prijať na zamedzenie prípadných negatívnych vplyvov (napr. potreba inštalácie

konkrétneho druhu filtrov na zachytávanie mechanických nečistôt zo splyňovania alebo chemických
či pachových produktov splyňovania a pod.) alebo by odporúčal vykonanie „posudzovacieho konania“
podľa EIA, a až následne tak mal vo veci konajúci okresný úrad uvedeným odborným vyjadrením
príslušného úradu na úseku ochrany ovzdušia buď podporiť svoj záver o ukončení konania už v štádiu
zisťovacieho konania z dôvodu predpokladu neexistencie negatívnych vplyvov navrhovanej zmeny

činnosti na ovzdušie s prípadným stanovaním vo svojom rozhodnutí už konkrétnych, kompetentným
orgánom určených opatrení na zamedzenie prípadných negatívnych vplyvov na čistotu ovzdušia
alebo mal okresný úrad na podklade tohto odborného vyjadrenia rozhodnúť o potrebe preklopenia sa
konania do štádia „posudzovacieho konania“ podľa EIA. Žalobou napadnuté rozhodnutia však uvedené
objektívne ustálenie skutkového stavu nemajú a sú založené iba na skutkovom stave tvrdenom ďalším

účastníkom 1/ v ním predloženom projekte.
Obdobne tak správne orgány nedostatočne ustálili skutkový stav aj na úseku vplyvu navrhovanej zmeny
činnosti na dopravu v danej lokalite a v tomto smere ani okresný úrad a ani žalovaný nereflektovali
na požiadavku k veci sa vyjadrujúceho dotknutého ministerstva dopravy, ktoré vo svojom liste zo
16.06.2020 požadovalo, aby navrhovaná zmena činnosti bola odsúhlasená so správcom a vlastníkom

ovplyvňovaných komunikácií, ktorí by sa vedeli zodpovedne vyjadriť k stavu dotknutých prístupových
koridorov a ich využiteľnosti tak, ako to požadovali aj žalobcovia. Okresný úrad a stotožniac sa s ním aj
žalovaný, však namiesto uvedeného v žalobou napadnutých rozhodnutiach iba konštatovali, že otázka
vplyvu navrhovanej zmeny činnosti na dopravu bola už posúdená v rámci zisťovacieho konania v roku
2013 a ministerstvom dopravy uvedenú požiadavku iba vo všeobecnej rovine premietli do podmienok,

ktorými by mal byť eliminovaný negatívny vplyv navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie.
Opätovne aj v tomto smere pri správnom a zákonnom postupe mal okresný úrad vypočuť požiadavku
k veci sa vyjadrujúceho ministerstva dopravy a vyžiadať od ďalšieho účastníka 1/, aby svoj projekt
(zámer) doplnil o vyjadrenie správcu dotknutých komunikácií, ktorý by opätovne buď bez výhrad moholsúhlasiť alebo by pre prípad eliminovania negatívnych dopadov na dopravu v dotknutej lokalite a tým aj
na životné prostredie uložil povinnosť vykonať konkrétne opatrenia (napr. potrebu vykonávať dopravu
vstupnej suroviny iba v určitej max. povolenej hmotnosti alebo iba v určitom čase kvôli obmedzeniu hluku

a pod.), o ktoré vyjadrenie by následne okresný úrad a aj žalovaný mohli oprieť svoje rozhodnutie pokiaľ
ide o ustálenie skutkového stavu a to či už v tom smere, že v dôsledku navrhovanej zmeny činnosti
nehrozia žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie a život v danej lokalite alebo by prípadne mohli
uložiť správcom komunikácie uložené už konkrétne opatrenia alebo by mohli rozhodnúť, že správcom
komunikácie vo vyjadrení uvádzané skutočnosti sú tak závažného charakteru, že sa vyžaduje, aby

navrhovaná zmena činnosti bola posúdená aj v posudzovacom konaní podľa EIA. Vo veci konajúce
správne orgány však aj v tomto prípade, uvedenú požiadavku k veci sa vyjadrujúceho kompetentného
orgánu (ministerstva dopravy) odignorovali a rozhodli v podstate iba na podklade v projekte uvádzaných
tvrdeníďalšiehoúčastníka1/anavyšeabsolútnenelogickyajsodkazomnazáveryzisťovaciehokonania
zroku2013,oddobyktorej(po7.rokoch)sazaistenielenžezmenilstavavyužiteľnosťprístupovýchciest
a mostov v lokalite, na čo žalobcovia (zástupcovia zainteresovanej verejnosti) opakovane upozorňovali,

ale aj závery ktoré vychádzali z iných vstupných premenných ako v roku 2020 a 2021. Kým v roku 2013
mal pôvodný navrhovateľ zámer splyňovať predovšetkým v okolí samotnej prevádzky ním pestovanú
trávu (biomasu), ktorá skutočnosť tak nevyvolávala zvýšené požiadavky na jej dopravu do prevádzky
splyňovne, tak pri navrhovanej zmene činnosti mal ďalší účastník 1/ zámer splyňovať iba dováženú
odpadovú biomasu a od iných výrobcov dovážené TDP, čo zaiste už na prvý pohľad kládlo iné

požiadavky na dopravu vstupných surovín do prevádzky splyňovne, ako tomu bolo v roku 2013.

68. V nadväznosti na uvedené sa správnemu súdu žiada uviesť, že vyjadrovanie sa k projektu
zamýšľanej činnosti alebo jej zmeny, vecou dotknutými orgánmi (ktorých diapazón vymedzuje priamo
zákon o EIA), nie je zaiste samoúčelným a formálnym, takže vo veci konajúci správny orgán musí na

tieto vyjadrenia reflektovať predovšetkým v prípade ak obsahujú ďalšie už v projekte sa nenachádzajúce
informácie alebo vyjadrenia, ktoré by, ako už bolo vyššie uvedené, na podporu svojich tvrdení
uvádzaných v projekte, ešte pred jeho spracovaním mal vyžiadať sám predkladateľ projektu. A až po
predložení buď priamo s projektom jeho predkladateľom všetkých vyjadrení objektivizujúcich aspoň na
úrovni pravdepodobnosti v projekte uvádzané tvrdenia, alebo po ich dodatočnom konajúcim správnym

orgánom vyžiadanom predložení navrhovateľom zámeru, reagujúc tak na vyjadrenia dotknutých
orgánov, môže konajúci správny orgán naozaj vecne a nie iba na základe svojich neodôvodnených
pocitov či neosvedčených tvrdení navrhovateľa, ustáliť skutkový stav natoľko, aby mohol konštatovať pre
neexistenciu hrozby negatívnych vplyvov zamýšľanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie, buď
skončenie konania už v štádiu „zisťovacieho konania“ so stanovením opatrení na prípadne eliminovanie

týchto negatívnych vplyvov alebo aby v prípade existencie hrozby negatívnych vplyvov zamýšľanej
činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie mohol konštatovať potrebu posúdenia tejto činnosti
alebo jej zmeny v posudzovacom konaní podľa EIA. Samozrejme, ak by sa v uvedenom procese pri
predkladaní vyjadrení vyskytli protichodné stanoviská o existencii či neexistencii hrozby negatívnych
vplyvov zamýšľanej činnosti alebo jej zmeny na životné, napr. ak by zainteresovaná verejnosť predložila

odborné vyjadrenie odlišné od vyjadrenia predloženého či už spolu s projektom jeho navrhovateľom
alebo ním dodatočne predloženým po výzve správneho orgánu, tak vo veci konajúci správny orgán by
musel v logických súvislostiach vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo uveril alebo neuveril niektorému
z nich a na základe čoho tak dospel k svojmu konečnému rozhodnutiu pokračovať alebo nepokračovať
v posudzovacom konaní.

Vzhľadom k uvedenému tak možno konštatovať, že v danom prípade, ako už bolo uvedené, ďalší
účastník 1/ ako navrhovateľ zmeny činnosti nepredložil sám s projektom (zámerom) žiadne vyjadrenia
podporujúce jeho v projekte uvádzané konštatovania, a v tomto smere ďalšieho účastníka 1/ na ich
dodatočné predloženie nevyzval ani okresný úrad a ani žalovaný, ktoré správne orgány tak rozhodli
na podklade skutkového stavu ustáleného iba na ich ničím nepodloženej dôvere v tvrdenia ďalšieho

účastníka 1/, pričom v tomto smere zákonom o EIA vyžadovanú aktivitu navrhovateľa (ďalšieho
účastníka 1/) a správnych orgánov sa síce snažili vykompenzovať žalobcovia (v administratívnom
konaní mali status zainteresovanej verejnosti, pozn.) a to predkladaním rôznych odborných vyjadrení a
posudkov,sktorýmisasprávneorgánynevysporiadalibuďvôbec(viďtretiuskupinužalobnýchnámietok,
pozn.) alebo sa s nimi vysporiadali iba strohým poukazom opäť na nepodložené tvrdenia navrhovateľa

v projekte alebo na závery zisťovacieho konania ešte z roku 2013, kedy však bola posudzovaná za
iných skutkových okolností absolútne iná činnosť, ktorej v názve ostalo iba označenie „splyňovanie“ ale
úplne iných surovín [v roku 2013 - biomasa; v roku 2020 - odpadová biomasa a TDP]. Napokon na
uvedený rozdiel poukazoval vo svojom vyjadrení k projektu (zámeru) aj okresný úrad na úseku ochranyovzdušia, ako vo veci zainteresovaný orgán, vo svojom liste z 22.06.2020, keď s poukazom, že zmena
navrhovanej činnosti spočíva v rozšírení vstupných surovín splyňovania o TDP navrhoval túto podstatnú
zmenu zohľadniť aj v zmene označenia zdroja znečistenia ovzdušia zo „Splyňovanie biomasy Janík“

na „Splyňovanie biomasy a tuhého druhotného paliva Janík“, a súčasne navrhoval upraviť v súlade s
platnou legislatívou v oblasti ochrany ovzdušia (zákon č. 137/2010 Z.z.) aj kategorizáciu tohto zdroja
znečisteniaovzdušianacit.„palivovo-energetickýpriemysel“.Suvedenýminávrhmisavovecikonajúce
správne orgány taktiež vecne nevysporiadali, ale stále jednali v zabehnutých koľajach zisťovacieho
konania z roku 2013 aj bez zmeny kategorizácie navrhovaného nového zdroja znečistenia a predmetné

požiadavky okresný úrad iba vo všeobecnej rovine premietol do výroku svojho žalobou napadnutého
rozhodnutia ako požiadavky, ktoré by mali eliminovať prípadný negatívny vplyv navrhovanej zmeny
činnosti na životné prostredie - na tomto mieste správnemu súdu prichodí sa dopytovať, ako môže púha
zmena názvu činnosti eliminovať jej prípadný negatívny vplyv na životné prostredie (?), veď pointou
navrhovanej zmeny názvu činnosti a s tým súvisiacej zmeny kategorizácie zdroja znečistenia ovzdušia,
boli a pre vo veci konajúce správne orgány mal byť vecnou nápovedou, že oproti roku 2013 sa jedná o

absolútny nový/iný zdroj znečistenia ovzdušia, ktorým sa je potrebné nanovo vecne zaoberať z hľadiska
posudzovania jeho vplyvu na životné prostredie, čo ale vo veci konajúce správne orgány neučinili.
Uvedené úvahy boli podkladom pre záver správneho súdu o vecnej dôvodnosti žalobných námietok
týkajúcich sa konajúcimi správnymi orgánmi nedostatočne ustáleného skutkového stavu.

69. Správny súd vzhliadol dôvodnou aj v poradí druhú skupinu žalobných námietok žalobcov, podľa
ktorýchvovecikonajúciokresnýúradaajžalovanývectiežnesprávneprávneposúdili,keďženesprávne
kategorizovali posudzovanú zmenu činnosti podľa zákona o EIA a tiež túto navrhovanú zmenu činnosti
neposúdili ako nový projekt, ale iba ako zmenu pôvodnej činnosti z roku 2013.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že každú navrhovanú činnosť alebo jej zmenu je vo

veci konajúci správny orgán povinný zaradiť (kategorizovať) podľa katalógu (zoznamu) činností
podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie, ktorý katalóg je uvedený v prílohe č. 8 k
zákonu o EIA (v znení účinnom v rozhodnom čase) a ktorý je následne podľa charakteru posudzovanej
činnosti následne členený do tematických kapitol a tie sa následne členia na položky.
Vo veci konajúci okresný úrad a stotožniac sa s ním aj žalovaný zaradili ďalším účastníkom 1/

navrhovanú zmenu činnosti podľa prílohy č. 8 k zákonu o EIA do jej kapitoly č. 9 označenej ako
„Infraštruktúra“ a to do jej položky č. 16 pojednávajúcej o „Projektoch rozvoja obcí vrátane pozemných
stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy“, ktoré podľa
zákona o EIA podliehajú iba zisťovaciemu konaniu ak sa nachádzajú v limite cit. „v zastavanom území
od 10 000 m2 podlahovej plochy“ a „mimo zastavaného územia od 1 000 m2 podlahovej plochy.“, a

keďže objekt „Splyňovne biomasy Janík“ sa mal nachádzať mimo zastavaného územia obce a to vo
výmere nad 1 000 m2, konkrétne vo výmere 1 264 m2, tak podľa správnych orgánov, táto činnosť v
zmysle týchto parametrov podľa zákona o EIA podlieha iba zisťovaciemu konaniu a správne orgány
nevzhliadli žiadne dôvody, pre ktoré by to malo byť inak a pre ktoré, by táto činnosť mala podliehať aj
„posudzovaciemu konaniu“ podľa EIA.

Podľa výkladových slovníkov sa infraštruktúrou rozumie súhrn všetkých, zvyčajne verejných systémov,
zariadení a služieb, ktorých prevádzkovateľom môže byť tak štát ako aj súkromný subjekt, ktoré môžu
používať všetci obyvatelia na danom území a ktoré umožňujú fungovanie určitého prostredia alebo
činnosti - týka sa hlavne dopravy (cesty, koľajnice, mosty, letiská a pod.), energeticky (rozvodné el.
siete),školstvačizdravotníctva.Inýmislovamiúčelominfraštruktúryjeposkytnúťzázemie,resp.podporu

v záujme zabezpečenia fungovania celku, či už teritoriálneho celku alebo funkčne určitou činnosťou
prepojeného celku (funkčnej identity).
Z uvedeného plynie, že pri zaradzovaní posudzovanej činnosti alebo jej zmeny do príslušnej kapitoly
prílohy č. 8 zákona o EIA by mal byť, pre vo veci konajúce správne orgány, hlavným kritériom účel
(poslanie) posudzovanej činnosti alebo jej zmeny. V danom prípade však hlavným ukazovateľom pre

správne orgány, ktoré zaradili ďalším účastníkom 1/ navrhovanú zmenu činnosti „Splyňovanie biomasy
Janík“ do prílohy č. 8 k zákonu o EIA a do jej kapitoly č. 9 označenej ako „Infraštruktúra“, zjavne
nemohol byť účel tejto navrhovanej zmeny činnosti, pretože jej účelom nebolo zabezpečenie fungovania
elektrickej rozvodnej siete, ktorá by v danej lokalite fungovala a funguje aj bez predmetnej prevádzky
splyňovne, ale ich kritériom bolo umiestnenie predmetnej prevádzky mimo zastavaného územia obce a

jej rozloha. Uvedené, okresným úradom a aj žalovaným zvolené kritérium, však vôbec neodzrkadľuje
podstatu (účel) vzniku a fungovania prevádzky „Splyňovanie biomasy Janík“, ktorej účelom bola, podľa
ďalšímúčastníkom1/predloženéhoprojektu(zámeru),činnosťspočívajúcavovýrobeelektrickejenergie
zo splyňovaním vyrobeného bioplynu, ktorá činnosť tak mala by predmetom posúdenia z hľadiska jejmožného vplyvu na životné prostredie a nie poloha a rozloha prevádzky ako taká, ako to nesprávne
ustálili správne orgány. Inými slovami, predmetom zisťovania nemala byť príčinná súvislosť medzi
polohou a rozlohou prevádzky splyňovne na jednej strane a jej vplyvom na životné prostredie na strane

druhej, ktorý príčinný vzťah je absolútne irelevantným, pretože v tomto konkrétnom prípade samotná
rozloha prevádzky splyňovne nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, aký
vplyv bude alebo môže mať táto prevádzka na čistotu životného prostredia (príkladom, tento parameter
by mal význam napr. pri parkovisku, pretože čím väčšia rozloha parkoviska, tým väčší počet parkovacích
miest a tým väčší zdroj znečistenia a pod., čo však nie je daný prípad). Teda predmetom zisťovacieho

konania z hľadiska vplyvu na životné prostredie nemala byť prevádzka splyňovne ako taká, ale činnosť
v nej vykonávaná, ktorá činnosť spočívala v splyňovaní odpadovej biomasy a TDP s cieľom výroby
bioplynu ako medziproduktu a následne z neho výroby elektrickej energie a tepelnej energie.
Vzhľadom k uvedenému účelu prevádzky „Splyňovanie biomasy Janík“ tak podľa správneho súdu, mala
byť táto posudzovaná činnosť správne zaradená v prílohe č. 8 k zákonu o EIA, do jej kapitoly č. 2
označenej ako „Energetický priemysel“ a jej položky č. 13 pojednávajúcej o „Ostatných priemyselných

zariadeniach na výrobu elektriny, pary a teplej vody, ak nie sú zaradené v položkách č. 1 - 4 a 12“, ktorá
činnosť by v prípade, žeby sa pri nej vyrobila el. energia v limite od 5 MW do 50 MW ročne podliehala iba
zisťovaciemu konaniu ak by v prípade potreby ad hoc správny orgán nerozhodol aj v tomto prípade inak,
a pri limite výroby el. energie v limite od 50 MW ročne, by táto činnosť ex lege obligatórne (povinne),
t.j. bez ohľadu na vôľu správneho orgánu, podliehala „posudzovaciemu konaniu“ podľa zákona o EIA.

Napokon na uvedené zaradenie navrhovanej zmeny činnosti vo svojich vyjadreniach v konaní pred
súdom poukazoval aj sám ďalší účastník 1/ keď dôvodil, že v danom prípade, by „Splyňovanie biomasy
Janík“ vyrobilo el. energiu v limite od 5 MW do 50 MW ročne a teda podľa ďalšieho účastníka 1/, by tak
či tak táto činnosť zo zákona nepodliehala „posudzovaciemu konaniu“ podľa zákona o EIA.
V uvedenej súvislosti však správny súd uvádza, že z projektu (zámeru) ďalšieho účastníka 1/ sa

nedozvedel,vakomobjemeMWbolplánovanýročnýobjemvýrobyel.energievprevádzke„Splyňovanie
biomasy Janík“ a na čl. 18 tohto zámeru je iba uvedené, že v predmetnej prevádzke kogeneračné
jednotky (t.j. zariadenie, ktoré súčasne vyrába elektrickú energiu a teplo využitím jedného paliva, pozn.)
vyrobia ročne cca 4 000 000 m3 plynu, avšak v ďalšom už absentuje údaj koľko m3 plynu je potrebných
na výrobu 1 MW el. energie, aby bolo možným ustáliť ročný objem výroby el. energie v tejto prevádzke,

a k doplneniu tohto údaju ďalšieho účastníka 1/ nevyzval ani okresný úrad. Na tomto mieste správny súd
iba ilustračne podotýka, že ak by platila premisa z verejne dostupného článku prof. Ing. Ivana Michalíka,
DrSc., Nitra, a to že cit. „... 1 m3 bioplynu je ekvivalentný 0,5 kg uhlia, 0,7 l benzínu a 0,5 l topného
oleja. Kogeneráciou 1 m3 bioplynu je možné získať 1,25 kW elektrickej energie...“, tak v tom prípade
by kogeneráciou 4 000 000 m3 bioplynu bolo možné získať 5 000 000 kW el. energie, t.j. 5 000 MW

el. energie, pri objeme výroby ktorom by tak táto činnosť ex lege povinne podliehala „posudzovaciemu
konaniu“ podľa zákona o EIA.
Uvedené výpočty sú však v tomto štádiu konania iba hypotetické a to pre absenciu, v ďalším účastníkom
1/ predloženom zámere, podstatných vstupných údajov, na odstránenie nedostatku ktorého však
ďalšieho účastníka 1/ okresný úrad a ani žalovaný nevyzvali.

70. Ako už bolo uvedené, správny súd mal za dôvodnú aj ďalšiu, z druhej skupiny žalobných námietok,
podľa ktorej okresný úrad a žalovaný vec nesprávne právne posúdili keď ustálili, že ďalším účastníkom
1/ navrhovaná zmena činnosti je iba zmenou pôvodnej činnosti posúdenej v zisťovacom konaní už v
roku 2013 a nie novou činnosťou, aj napriek tomu, že od vydania rozhodnutia v zisťovacom konaní v

roku 2013 do vydania žalobou napadnutých rozhodnutí uplynulo viac ak 7 rokov.
Na tomto mieste je potrebným uviesť, že zákon o EIA v jeho cit. § 37 ods. 8 síce explicitne obmedzuje
iba platnosť rozhodnutia v podobe záverečného stanoviska vydaného už v „posudzovacom konaní“
a to na dobu 7 rokov, nie však rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. Avšak majúc na zreteli
účel zákona o EIA, ktorý spočíva v snahe zachovať a chrániť životné prostredie, tak aplikáciou

výkladu od väčšieho k menšiemu (argumentum a maiore ad minus) možno dospieť k záveru, že ak
zákon imperatívne obmedzuje dobou siedmych rokov platnosť záverečného stanoviska vydaného v
„posudzovacom konaní“, ktoré konanie je z hľadiska dokazovania podstatne zložitejšie a náročnejšie
ako „konanie zisťovacie“, tak o to viac je žiadúcim očakávať, aby aj rozhodnutie z vecne menej
náročnejšieho „zisťovacieho konania“ nemalo neobmedzenú životnosť, ale aby vzhľadom na časom

stále sa meniace prísnejšie kritéria na ochranu životného prostredia, bolo aj toto po nejakom čase
preverené s možnosťou jeho revidovania. Inými slovami, ak zákon v záujme zabezpečenia ochrany
životného prostredia vyžaduje, aby záverečné stanovisko z posudzovacieho konania podľa EIA bolo
revidované z hľadiska aktuálnosti jeho záverov po 7 rokov od jeho vydania, a to aj napriek tomu, že vposudzovacom konaní podľa zákona o EIA dochádza k naozaj odbornému dokazovaniu existencie či
neexistencie vplyvu posudzovanej činnosti na životné prostredie zabezpečením rôznych odborných aj
znaleckých posudkov a pod., tak o to viac by z podstaty veci bolo žiadúcim spravodlivo očakávať, aby

aj napriek mlčaniu zákonodarcu v tomto bode, bol takýto postup revízie vo veci konajúcimi správnymi
orgánmi zvolený aj pri činnosti alebo jej zmene, ktorá v minulosti bola podrobená iba zisťovaciemu
konaniu, v ktorom konaní správny orgán svoje závery modeluje iba na podklade vyjadrení na veci
dotknutých verejných orgánov bez ich hlbšej konfrontácie s odbornou obcou z tej ktorej oblasti ochrany
životného prostredia, a to o to viac, že časom sa stále aj zo strany EÚ menia požiadavky a kritéria

kladené na ochranu životného prostredia idúc ruka v ruke a reagujúc na časom sa taktiež stále vyvíjajúce
poznatky o možných negatívnych vplyvoch na životné prostredie aj takých činností a aktivít, ktoré sa
spätne nezdali byť pre životné prostredie nebezpečnými čo ohrozujúcimi, ktorá zmena sa navonok
odzrkadľuje v stále prísnejšie legislatívou nastavovaných kritérií a požiadaviek na ochranu životného
prostredia (napr. zvyšovanie a precizovanie emisných limitov a pod.).
V danom konkrétnom prípade však vo veci konajúce správne orgány takýto preventívny postup nezvolili

a v podstate sa v celom rozsahu stotožnili so závermi zisťovacieho konania z roku 2013 a to aj napriek
tomu, že v skutočnosti z pôvodného zámeru činnosti hodnoteného v roku 2013 ostal iba formálny názov
tejto činnosti a to „Splyňovanie biomasy Janík“, avšak ani ten, ako už bolo aj vyššie uvedené, už nebol
autentickýkpodstatenímpomenovanejčinnosti,keďžeajnavecizainteresovanýokresnýúradnaúseku
ochrany ovzdušia navrhoval jeho zmenu na nový názov „Splyňovanie biomasy a tuhého druhotného

paliva Janík“, ktorá zmena sa mala odzrkadliť aj v úprave kategorizácie tohto zdroja znečistenia
ovzdušia na cit. „palivovo - energetický priemysel.“ V tomto smere, podľa správneho súdu neobstojí
argumentácia okresného úradu a žalovaného, kopírujúca argumentáciu ďalšieho účastníka 1/, podľa
ktorej, navrhovaná zmena činnosti je identická s pôvodnou v roku 2013 hodnotenou činnosťou, keďže
sa nemení miesto, spôsob ani technológia výroby bioplynu a z neho el. energie. V danom prípade, je

síce pravdou, že sa nemení technológia výroby bioplynu splyňovaním, avšak mení sa, podľa správneho
súdu, podstatný vstupný údaj o tom, aká surovina sa bude splyňovaním tepelne upravovať tak, aby bol
vyrobený bioplyn, pretože kým v pôvodnom zámere činnosti to mala byť cielene pestovaná biomasa
(tráva), tak v ďalším účastníkom 1/ navrhovanej zmene tejto činnosti to mala byť odpadová biomasa
a TDP (viď aj čl. 14, 78 a 79 projektu, pozn.), čo je, podľa správneho súdu, diametrálny rozdiel oproti

zámeru z roku 2013, ktorý však vo veci konajúce správne orgány nevzhliadli a nezohľadnili.

71. Podľa štúdie týkajúcej sa bioplynových staníc a kvality ovzdušia, zverejnenej na webovej stránke
Ministerstva životného prostredia SR (www.minzp.sk) v rámci projektu „Zlepšovanie informovanosti
a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku.“

spolufinancovaného z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia,
je zrejmým, že za životnému prostrediu neškodnú a dokonca celospoločensky žiadúcu je v celku
považovaná prevádzka bioplynových staníc zhodnocujúcich, na výrobu aj el. energie, cielene pestovanú
biomasu (trávu, seno, kukuricu a pod.), čo bol aj v tomto konaní zmienený pôvodný zámer činnosti z roku
2013, a súčasne, avšak už s potrebnými korekciami, podľa tejto štúdie, aj zhodnocovanie odpadovej

biomasy, v súvislosti so zhodnocovaním ktorej je v predmetnej štúdii uvedené cit. „Rizikom nielen pre
bioplynové stanice sú však nečistoty, ktoré sa v tomto odpade môžu nachádzať a ohrozovať nielen
samotný technologický proces, ale aj životné prostredie. Ide hlavne o prímesi plastov, ktoré ak sa
nevyseparujú pred vstupom do technológie, sú v nej rozdrobené na menšie časti a v koncom produkte
- digestáte sa môžu nachádzať až vo forme mikroplastov. Preto je nevyhnutné, aby tento odpad bol

dokonale vyseparovaný už pri zdroji v domácnosti. Nevhodnými substrátmi pre bioplynové stanice z
biologicky rozložiteľných odpadov sú vysokovláknité suroviny, ako sú drevo, papier a pod. Čerstvá
pokosená tráva je vhodná v prípade, ak už nedošlo k jej zahnívaniu alebo vysušeniu.“
Z uvedenej citácie je zrejmým, že už aj zhodnocovanie odpadovej biomasy na rozdiel od splyňovaním
zhodnocovanej cielene pestovanej biomasy, má už svoje „ale“ zacielené na potrebu jednako voľby

vhodnej odpadovej biomasy, ako aj na jej separáciu a čistenie od iných nežiadúcich látok, ktoré sa v
nej môžu nachádzať a ktoré môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie. Podľa správneho súdu
o to viac, by mala byť zaostrená pozornosť vo veci konajúcich správnych orgánov v tomto prípade,
keďže ďalším účastníkom 1/ navrhovaná „zmena“ pôvodnej činnosti z roku 2013 sa mala týkať nie
len splyňovania odpadovej biomasy (už pri splyňovaní ktorej sa môžu vyskytnúť nežiadúce javy), ale

aj TDP, ktoré vstupné suroviny splyňovania, by mali klásť oveľa vyššie požiadavky na obozretnosť pri
posudzovaní ich vplyvov na zdravie človeka a na životné prostredie o to viac, keď v rozhodnom čase
predloženia projektu ďalším účastníkom 1/ v roku 2020, spoločnosť nedisponovala ešte výpovednýmiempirickými skúsenosti s tepelnou úpravou TDP (tuhé druhotné palivo) vyrábaného z odpadov rôzneho
druhu.
Inými slovami, správne orgány by pomerovaním (vyvažovaním) na jednej strane práva navrhovateľa

činnosti alebo jeho zmeny na podnikanie a práva verejnosti na zdravé a čisté životné prostredie na
strane druhej (test proporcionality), pri najmenšej pochybnosti v neprospech práva na ochranu životného
prostredia, mali preventívne zvoliť cestu „menšieho rizika“ vzniku nezvratných dôsledkov na životnom
prostredí a nariadiť potrebu posúdenia tejto činnosti v „posudzovacom konaní“ podľa EIA, t.j. „urobiť
radšej viac ako menej“ a to v konečnom dôsledku aj v záujme samotného navrhovateľa činnosti alebo

jej zmeny, ktorý má samozrejme taktiež právo na čisté životné prostredie.
V danom prípade, počas administratívneho konania na prípadné pochybnosti o neexistencii vplyvu
navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie poukazovali zástupcovia zainteresovanej verejnosti
(napr. požiadavkou na konkretizáciu charakteru TDP, ktoré ďalší účastník 1/ zamýšľal použiť), s ktorými
pochybnosťami sa vo veci konajúce správne orgány vysporiadali poukazom, že v danom prípade sa
jedná o identicky pre zdravie a pre životné prostredie „neškodnú“ činnosť, ako v roku 2013, „zmena“

ktorej mala spočívať iba v použití, taktiež ako v roku 2013, neškodných vstupných surovín. Podľa
správneho súdu však práve zmena vstupných surovín v tomto prípade signalizuje, že vo svojej podstate
sa síce vzhľadom jednako na spôsob (technológiu) výroby bioplynu splyňovaním a jednako vzhľadom k
výslednému produktu, ktorým je el. energia z bioplynu, jedná o identickú činnosť aká bola hodnotená aj
v roku 2013, avšak v dôsledku zmeny vstupov sa v skutočnosti jednalo o takú jej podstatnú zmenu, ktorá

objektívne mohla mať skrz jej sprievodné javy a sprievodné výstupy negatívny vplyv na kvalitu životného
prostredia, ktoré mali byť vo verejnom záujme preventívne vecne preverené, t.j. vecne išlo o zmenu
kvalitatívne na úrovni novej, do tej doby vecne nepreskúmanej činnosti, ktorá bola formálne len „ukrytá“
pod pôvodným názvom „Splyňovanie biomasy Janík“ aj keď v skutočnosti sa jednalo o „Splyňovanie
odpadovej biomasy a tuhého druhotného paliva Janík.“

Ako už bolo uvedené, vo veci konajúce správne orgány mali v prípade čo i najmenšej pochybnosti o
tom, že tu neexistuje žiadne riziko negatívneho vplyvu navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie
zvoliť cestu najmenšieho rizika (v prípade pochybností v prospech životného prostredia), že pochybnosti
sa naplnia, o to viac, keď v danom prípade boli tieto pochybnosti praxou neoverené (t.j. neoverené
účinky používania TDP). Pričom v tomto prípade zainteresovaná verejnosť vzniesla viaceré pochybnosti

s ktorými sa správne orgány vysporiadali, iba púhym poukazom na závery zisťovacieho konania z
roku 2013 s dodatkom, že ani splyňovanie TDP nie je pre životné prostredie nepriaznivé, pretože sa
bude používať iba certifikované TDP, aj keď napokon samotná prax dala týmto pochybnostiam za
pravdu a pripísala im prívlastok „odôvodnené“, keďže aj podľa aktuálne účinného § 37 ods. 3 zákona č.
146/2023 Z.z. o ochrane ovzdušia cit. „Zakazuje sa vyrábať a uvádzať na trh tuhé druhotné palivo okrem

druhotného paliva z odpadového dreva, ktoré zodpovedá kvalitatívnym požiadavkám ustanoveným
vo vykonávacom predpise podľa § 62 písm. l).“- uvedené ustanovenie síce správne orgány neboli
povinné v danom prípade aplikovať, keďže v rozhodnom čase ich rozhodovania neexistovalo, avšak toto
nasvedčuje dôvodnosti preventívneho správania sa v zmysle záveru „v prípade pochybností v prospech
životného prostredia.“

72. O zmenu pôvodnej činnosti by sa jednalo v prípade ak by nastala zhoda vo všetkých jej definičných
znakoch a to - kto, kde, z čoho, ako a čo bude vyrábať, t.j. o zmenu by sa v danom prípade jednalo, ak by
ďalšíúčastník1/chceloprotipôvodnejčinnosti(zámeru)napr.zvýšiťmnožstvosplyňovanímspracúvanej
cielene pestovanej biomasy alebo by chcel rozšíriť jej spracúvanie vo viacerých splyňovacích reaktoroch

a pod., t.j. nemenilo by sa miesto, ani čo, z čoho a ako sa bude vyrábať, zmenil by sa iba objem výroby,
čo však nie je daný prípad. V tomto prípade totižto ďalším účastníkom 1/ navrhovaná „zmena“ činnosti
modifikuje jeden z popisných resp. definičných znakov tejto činnosti ako celku a to znak „z čoho sa
bude vyrábať“, takže v konečnom dôsledku sa nejedná o zmenu pôvodnej činnosti, ako sa to snažil
v predloženom projekte (zámere) prezentovať ďalší účastník 1/, ale o kvalitatívne novú činnosť, ktorú

mali ako novú činnosť vo veci konajúce správne orgány aj vyhodnotiť a nie odvolávať sa iba na závery
zisťovacieho konania z roku 2013, tobôž ak od posúdenia kvalitatívne inej pôvodnej činnosti uplynulo
sedem rokov.
Okrem uvedeného, správny súd nad rámec, keďže žalobcovia uvedené nenamietali (resp. namietali
to iba nepriamo, pozri ďalej, pozn.), podotýka, že návrh „zmeny“ činnosti v roku 2020 predkladal

okresnému úradu iný právny subjekt (ďalší účastník 1/ - AR DONAX s.r.o.), než ako bol predkladateľ
pôvodnej činnosti v roku 2013 (AMARCO BGS, s.r.o.), t.j. tu nastala zmena aj v ďalšom definičnom
znaku hodnotenej činnosti a to „kto“ bude činnosť vykonávať. V tejto súvislosti má správny súd za to,
že predmetom vyhodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie by mal byť ajsubjekt, ktorý bude činnosť alebo jej zmenu realizovať a to z hľadiska ním poskytnutých záruk jeho
dôveryhodnosti a schopnosti (odbornej, finančnej či technickej), hodnotenú činnosť realizovať tak, aby
nepoškodzovala životné prostredie a aby táto činnosť v prípade nepreverenia aj týchto záruk, nebola

realizovaná iba do etapy vyčerpania prípadných dotačných programov bez jej reálneho prínosu. V
tomto prípade sa správne orgány nevysporiadali s otázkou účinnosti, iba na základe jednostranného,
spoločnosťou AMARCO BGS, s.r.o. dňa 03.06.2020 učineného prehlásenia, že všetky svoje práva
plynúce jej z rozhodnutia v pôvodnom zisťovacom konaní č. 2013/01037 z 10.06.2013 postupuje
na ďalšieho účastníka 1/ (AR DONAX s.r.o.). Okrem toho aktuálne na pojednávaní právny zástupca

ďalšieho účastníka 1/ prehlásil, že ďalší účastník 1/ má stále záujem vyrábať el. energiu, avšak na
strane druhej s týmto jeho vyhlásením koliduje stav, že do dnešného dňa, hoc má povolený pôvodný
zámer na výrobu el. energie z cielene pestovanej biomasy, ďalší účastník 1/ s výstavbou prevádzky
splyňovne nezačal.
V súvislosti s otázkou posúdenia identickosti ďalším účastníkom 1/ navrhovanej činnosti v roku 2020
s pôvodnou činnosťou z roku 2013, prichádza do úvahy zamyslieť sa aj nad miestom jej vykonávania,

ktorý faktor miesta, má nepochybne vplyv na posudzovanie jej vplyvu na životné prostredie v danom
konkrétnom touto činnosťou dotknutom území, keďže z administratívneho spisu vyplynulo, že v pôvodná
činnosť v roku 2013 mala byť vykonávaná na parcele C KN 509/6 v katastrálnom území D.; následne
Okresný úrad Košice-okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-KS-OSZP
Z/2013/00445 z 12.12.2013 udelil súhlas, aby pre AR DONAX s.r.o. bolo vydané rozhodnutie o povolení

stavby „Splyňovanie biomasy Janík“ na parcele č. 506/2 v katastrálnom území D., avšak stavebné
povolenieč.155/2013z31.12.2013boloObcouJaníkvydanénarealizáciustavby„Splyňovaniebiomasy
Janík“ na parcele C KN 509/1 v katastrálnom území D. a napokon ďalším účastníkom 1/ predkladaný
návrh „zmeny“ činnosti bol navrhovaný na parcele C KN 509/11 v katastrálnom území D., pričom
súslednosť zmeny inak identickej parcely bola vysvetlená iba pri parcelách C KN 509/1 a C KN 509/11

v katastrálnom území D..
Záverom, vo vzťahu k druhej skupine žalobných námietok o nesprávnom právnom posúdení veci, vo
veci konajúcimi správnymi orgánmi, správny súd sumarizujúc uvedené konštatuje ich dôvodnosť.

73. Pokiaľ ide o v poradí tretiu skupinu žalobných námietok o žalobcami tvrdenej nepreskúmateľnosti

žalobou napadnutých rozhodnutí okresného úradu a žalovaného, pre nedostatok v nich uvedených
dôvodov vo vzťahu k jednotlivým, účastníkmi administratívneho konania uplatneným námietkam či
pochybnostiam, tak vzhľadom k vyššie už uvedeným dôvodom je zrejmým, že správny súd aj tieto
námietky považuje za opodstatnené.
Vo veci konajúce správne orgány sa buď vôbec nevysporiadali s ďalej uvedenými námietkami alebo

iba poukázali na závery zo zisťovacieho konania v roku 2013. Konkrétne: - s námietkou absencie
špecifikácie v predloženom projekte charakteru a pôvodu TDP, ktoré malo byť využívané ako vstupná
surovina splyňovania sa správne orgány vysporiadali iba konštatovaním, že sa bude využívať iba
certifikované TDP, ktoré odôvodnenie, podľa správneho súdu nie je postačujúcim aj vzhľadom k, na
túto požiadavku nadväzujúce faktory, pretože s identifikáciou dodávateľov certifikovaných TDP súvisí

aj ich výrobná kapacita a schopnosť pokryť dopyt ďalšieho účastníka 1/, ako aj súvisiaca požiadavka
množstva dopravy vstupnej suroviny do splyňovne od jednotlivých výrobcov TDP a v neposlednom
rade s charakterom pôvodu TDP (t.j. z akého druhu odpadu by bolo TDP vyrobené) súvisí aj charakter
jeho tepelnou úpravou uvoľňovaných látok a teda s tým súvisiaca požiadavka na určenie opatrení na
zamedzenie ich prípadných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie; - s námietkou aké všetky

odpady a škodlivé látky budú vznikať pri prevádzke splyňovne a aké konkrétne opatrenia budú
prijaté na eliminovanie ich prípadných škodlivých vplyvov na životné prostredie sa správne orgány
vysporiadali konštatovaním, že keďže oproti roku 2013 nedochádza z zmene technológie splyňovania
pri výrobe bioplynu, tak ani v smere produkcie škodlivých látok sa nič nemení; - s námietkou ako
bude zabezpečovaná doprava vstupných surovín do prevádzky splyňovne po nosnosťou a technicky

nevyhovujúcich mostoch a ceste sa správne orgány vôbec nevysporiadali; s námietkou či je prijateľnou
existencia prevádzky na tepelnú úpravu splyňovaním odpadovej biomasy a TDP v záplavovom území
sa správne orgány vysporiadali konštatovaním, že ďalší účastník si je uvedeného vedomý a preto
„uvažuje“ zdvihnúť prevádzkovú halu nad zemský povrch (otázka posúdenia či vzhľadom na záplavové
územie je takáto stavba v tejto lokalite možnou je podľa správneho súdu vecou posúdenia zo strany

stavebného úradu, pozn.); - s námietkou o možnom vplyve zamýšľanej zmeny činnsoti aj na pohraničné
maďarské obce v interakcii na písomné vyjadrenia starostov prihraničných obcí v Maďarku sa správne
orgány vôbec nevysporiadali, pričom v tomto smere sa žiadalo odôvodnenie v interakcii na kritéria
tohto cezhraničného posúdenia, uvedené v prílohách č. 13 a č. 14 zákona o EIA; - s námietkouohľadne nevyhodnotenia synergie (spolupôsobení) prevádzky splyňovne s v dotknutej lokalite sa už
nachádzajúcimi inými zdrojmi znečistenia a ich vplyvov na zdravie obyvateľstva sa správne orgány
vôbec nevysporiadali, pričom odôvodnenie tejto námietky je o to naliehavejšie, že v samotnom projekte

ďalšieho účastníka 1/ je uvedené cit. „Niektoré údaje poukazujú, že ukazovatele zdravotného stavu
populácie v danej lokalite sú mierne horšie ako je ich celoslovenská hodnota.“ (čl. 40 projektu, pozn.); - s
námietkouoabsenciiodôvodneniatestuproporcionalitymedziprávomnapodnikanieďalšiehoúčastníka
1/ na jednej strane a právom na pokojné bývanie obyvateľov dotknutej obce Janík na strane druhej
sa, ako už bolo uvedené, správne orgány vôbec nevysporiadali. Napokon s námietkou, že identická

činnosť splyňovne v Hnúšti bola ministerstvom vyhodnotená ako takého charakteru, že musí podliehať
„posudzovaciemu konaniu“ podľa zákona o EIA, sa žalovaný síce vysporiadal konštatovaním, že sa
nejedná o identickú činnosť, pretože v Hnúšti sa malo splyňovať TAP (tuhé alternatívne palivo) a nie
TDP, avšak toto konštatovanie je v rozpore s textom žalobcami predloženého projektu v Hnúšti, kde je
uvedené, že aj tam sa malo splyňovať aj TAP, ale aj TDP.
V naznačených smeroch pre nedostatok dôvodov je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným, pokiaľ

ide o jeho myšlienkové pochody a úvahy o ním prijatých konečných záveroch.

74. Napokon správny súd prisvedčil dôvodnosti aj v poradí štvrtej skupine žalobných námietok týkajúcich
sa procesných pochybení správnych orgánov.
Dôvodnou je námietka o nerozhodnutí žalovaným o odvolaniach žalobcov 8/ (K. P. P.) a 9/ (Košický

samosprávny kraj), ktorí nie sú vôbec zmienení ani v záhlaví a ani vo výrokovej (záväznej) časti žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ do, avšak iba v odôvodnení rozhodnutia uvedeného
konštatovania žalovaného o oneskorene podaných odvolaniach proti rozhodnutiu okresného úradu
spadá aj žalobkyňa 8/, tak žalovaný mal v rozhodnutí rozvinúť svoju úvahu o tom, prečo a z dôvodu
akého výpočtu lehoty považoval ňou podané odvolanie za oneskorene podané a to s poukazom na cit.

§ 24 ods. 4 zákona o EIA, podľa ktorého sa lehota na podanie odvolania počíta nie „od“ 15 dňa od
doručenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania (kde doručenie je rozhodnou skutočnosťou určujúcou
začiatok plynutia lehoty), ale cit. „Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje
pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní“ (t.j. nie 15 dní „od“ zverejnenia,
ale 15-ty deň samotného zverejnenia).

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu 9/, ktorého odvolanie opäť iba podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný
považoval za podané neoprávnenou osobou s odôvodnením, že žalobca 9/ je orgánom verejnej moci
a preto nemôže v konaní zastupovať aj zainteresovanú verejnosť, správny súd sa s týmto záverom
nestotožňuje, keďže zákonodarca v samotnom cit. § 1 ods. 5 zákona o samosprávnych krajoch, ako
jednu z elementárnych kompetencií zveril samosprávnemu kraju povinnosť, že cit. „... zabezpečuje a

chráni práva a záujmy svojich obyvateľov.“ a súčasne v cit. § 4 ods. 1 písm. g) zákona o samosprávnych
krajoch mu bola zverená aj povinnosť v zmysle ktorej cit. „... podieľa sa na tvorbe a ochrane životného
prostredia.“, v mantineloch zákonných kompetencií ktorých žalobca 9/ v tomto prípade aj konal.
Napokon v súvislosti so žalobcom 7/ (obec Janík) namietaným porušením jeho procesného práva
oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie správneho orgánu a vyjadriť sa k nim v jemu, okolnostiam

veci stanovenej primeranej lehote, ktorá lehota mu mala byť stanovená správnym orgánom (okresným
úradom) iba v rozpätí 5 dní zahŕňajúcich obdobie veľkonočných sviatkov, s ktorým postupom sa
stotožnil aj žalovaný, správny súd uvádza, že v danom prípade nevzhliadol tak závažný dôvod, pre
ktorý by správny orgán nemohol vypočuť žiadosť žalobcu 7/ o predĺženie mu lehoty na vyjadrenie
sa napr. o ďalších 5 dní, tobôž keď okresný úrad po rozhodnutí žalovaného z 24.11.2020 opätovne

vo veci rozhodoval s časovým odstupom až 19.04.2021, kde bol dostatočný časový priestor na
vyjadrenie sa k veci a aj napriek tomu, že žalobca 7/ sa už predtým v administratívnom konaní síce
vyjadril, avšak aktuálne sa vec nachádzala v štádiu po zrušení v poradí prvého rozhodnutia okresného
úradu zo 14.08.2020 a to rozhodnutím žalovaného z 24.11.2020, v ktorom rozhodnutí žalovaný
nastolil novú argumentačnú rovinu a nové smerovanie administratívneho konania, ktorá situácia si

vyžadovala vytvorenie dostatočného časového priestoru na zaujatie nového stanoviska pre účastníkov
administratívneho konania, tobôž keď sa uvedeného dovolávali z objektívnych dôvodov.

75. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP
v znení účinnom do 30.06.2023, keďže rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, súčasne je nezrozumiteľným a taktiež je založené na nedostatočne zistenom skutkovom
stave, v spojení s § 191 ods. 3 psím a) SSP, keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni
prvostupňovéhosprávnehoorgánu(okresnýúrad),nanávrhžalobcovzrušiltakrozhodnutiežalovaného,akoajjemupredchádzajúcerozhodnutieokresnéhoúraduavecvrátilokresnémuúradunanovékonanie
a rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

76.Priopätovnomrozhodovaníbudeokresnýúradvsúlades§191ods.6SSPpostupovaťarozhodovať
v súlade s vyššie uvedeným záväzným právnym názorom správneho súdu, v zmysle ktorého okresný
úrad opätovne v zisťovacom konaní posúdi návrh ďalšieho účastníka 1/ ohľadne ním navrhovanej
„zmeny“ činnosti po jeho náležitom doplnení o potrebné vyjadrenia a opätovne rozhodne s náležitým
odôvodnením a vysporiadaním sa s námietkami účastníkov konania, či posudzovaná činnosť bude alebo

nebude aj predmetom „posudzovacieho konania“ podľa zákona o EIA.

77. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

78. Podľa § 167 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

79. Podľa § 169 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní

a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi
konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny
súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

70. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

81. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods. 1
SSP keďže žalobcovia mali v konaní plný úspech, správny súd im priznal voči v konaní neúspešnému
žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku II.
tohto rozsudku.
O náhrade trov konania medzi v konaní neúspešným žalovaným na jednej strane a ďalšími účastníkmi

1/ až 5/ na strane druhej, správny súd rozhodol podľa cit. § 169 SSP zohľadniac, že tieto subjekty majú
právo na náhradu iba tých trov konania voči v konaní neúspešnému účastníkovi (žalovaný), ktoré im
vznikli iba v súvislosti s plnením, im správnym súdom uložených povinnosti. Keďže v danom prípade, ako
to vyplýva zo súdneho spisu, súd výzvou adresovanou týmto subjektom na vyjadrenie sa k podaniam
ostatných účastníkov, im týmto iba vytvoril procesný priestor na realizáciu ich procesného práva vyjadriť

sa k veci, t.j. výzvami na vyjadrenie súd tak ďalším účastníkom 1/ až 5/ neukladal žiadnu povinnosť
vyjadriť sa, bez vyjadrenia ktorého by nebolo možné v konaní pokračovať a ani im neukladal povinnosť
zúčastniť sa na pojednávaní, ale im umožnil iba realizovať tieto ich práva (t.j. týmto subjektom nebola
súdom uložená žiadna povinnosť, ale možnosť sa vyjadriť a to aj s poučením, že aj keď sa nevyjadria,
súd môže vo veci konať), preto im správny súd právo na náhradu trov im vzniknutých realizovaním ich

práv, voči v konaní neúspešnému žalovanému nepriznal.
Na tomto mieste správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/10/2021 z 21.09.2022, podľa ktorého cit. „...najvyšší
správny súd zase v takto stanovenom rámci uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej
úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania

vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania, osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému
účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,
ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť
neuložil,právonanáhradutrovkonaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobu

na vyjadrenie alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že
by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia
spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné.“82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).