Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-8Csp/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422201052
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8422201052.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
za účasti osobitného subjektu OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom
Šrobárova 2676/30, 058 01 Poprad, IČO: 37 872 117, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 11.200
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouz26.05.2022sažalobcanažalovanomdomáhalzaplateniaistinyvovýškeuvedenejvzáhlaví
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo nesplnenie dlhu zo Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 1764827450.

2. Žalobca tvrdil, že 14.11.2017 jeho právny predchodca (Poštová banka, a. s.) uzavrel so žalovaným
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom boli peňažné prostriedky v celkovej výške 11.000 eur.
Toto podstatné skutkové tvrdenie v žalobe absentovalo. Súd ho zistil zo zmluvy sporových strán.

3. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať dlh v 96 mesačných splátkach vo výške 195,71 eur. Toto skutkové
tvrdenie v žalobe úplne absentovalo. Súd ho taktiež zistil z obsahu Zmluvy.

4. Do podania žaloby žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu, ktorú žalobca v žalobe taktiež vôbec neuviedol.
Zo žaloby a listinných dôkazov súd zistil, že touto sumou je 1.293,31 eur.

5. Žalovaný dlh nezaplatil včas a riadne, a preto žalobca úver zosplatnil k 22.10.2019.

6. Do podania žaloby žalovaný dlh, ktorý je predmetom sporu nezaplatil.

7. Výzvu na vyjadrenie k žalobe žalovaný prevzal 04.07.2022. K žalobe sa nevyjadril. V ďalšom priebehu
konania vyslovil súhlas s pribratím osobitného subjektu do konania.8. Osobitný subjekt v prostriedkoch procesnej obrany namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
súčasného žalobcu, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku v konaní. Uvedené odôvodnil tým, že
žalobou doručenou konajúcemu súdu 25.05.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému úhrady jeho

údajnej pohľadávky, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
1764827450, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou 365.bank, a. s. (v čase
uzavretia úverovej zmluvy konajúcej pod obchodným menom Poštová banka, a. s.) a žalovaným
14.11.2017.

9. V súčasnosti však na strane žalobcu vystupuje spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá
postúpením pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa mala nadobudnúť v predmetnom zmluvnom
vzťahu postúpenie veriteľa, čím mala nadobudnúť všetky práva a povinnosti veriteľa vyplývajúce
z predmetného zmluvného vzťahu. Doposiaľ však nebolo preukázané, že v prejednávanom prípade
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Na základe uvedeného je tak potrebné vychádzať z toho,
že v prejednávanom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, na základe čoho je potrebné

vyvodiť záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane súčasného žalobcu.

10. Na doplnenie uvedeného poukázal na to, že posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky je potrebné
skúmať aj s ohľadom na osobitosti strán takého postúpenia, a síce, že pôvodným veriteľom z predmetnej
úverovej zmluvy bol bankový subjekt, ktorý je v prípade záujmu o postúpenie svojej pohľadávky viazaný

špecifickými pravidlami pre takéto postúpenie.

11. V tejto súvislosti poukázal na § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

12. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, kde na miesto pôvodného veriteľa
vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. V prejednávanom prípade
vystupuje v postavení postupcu banka a teda v súlade s ustanovením § 92 ods. 8) zákona č. 483/2001
Z. z o bankách, musí dôjsť k splneniu troch základných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky.
Pohľadávka, ktorá sa postupuje musí byť zo záväzku, s ktorým dlžník (klient banky) je v omeškaní dlhšie

ako 90 kalendárnych dní, a to čo i len v časti záväzku, a to i napriek písomnej výzve. Druhou podmienkou
je, že musí ísť o tzv. dospelé splátky, čo znamená, že pohľadávka alebo jej časť je už splatná. Treťou
podmienkou je už spomenutá písomná výzva zo strany banky voči dlžníkovi.

13. Z uvedeného vyplýva, že splatná pohľadávka a písomná výzva, po tom čo klient bol dlhšie ako 90

dní v omeškaní, sú obligatórnymi náležitosťami pre platné postúpenie pohľadávky banky a ktoré musia
byť splnené v čase postúpenia.

14. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky
vyzval žalovaného na splnenie omeškaných splátok poskytnutého úveru a že predmetné splátky

boli „dospelými splátkami“ – teda nebolo preukázané, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti celého úveru, pričom v tejto súvislosti osobitný subjekt odkázal na čl. III svojho vyjadrenia
k žalobe, v ktorom sa podrobnejšie zaoberal otázkou neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Postúpenie pohľadávky, na podklade ktorého mal súčasný žalobca nadobudnúť aktívnu vecnúlegitimáciu v tomto konaní je tak potrebné skúmať aj s ohľadom na vyššie uvedené podmienky, pričom ak
konajúci súd dospeje k záveru, že splnenie vyššie špecifikovaných podmienok nebolo v prejednávanom
prípade preukázané, z dôvodu absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky je potrebné podanú žalobu

zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na podporu uvedeného právneho názoru
osobitný subjekt poukázal na Uznesenie Krajského súdu Nitra z 24.06.2021 sp. zn. 9Co82/2020–267
a Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27.06.2018 sp. zn. 6Co132/2018.

15.Nazákladevyššieuvedenéhojetakpotrebnéskúmaťaktívnuvecnúlegitimáciužalobcuajsohľadom

na dikciu ustanovenia § 92 ods. 8) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom ak zo strany žalobcu
nedôjde k preukázaniu splnenia všetkých predpokladov pre platné postúpenie takejto pohľadávky, nie
je možné prijať záver o dostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane súčasného žalobcu.

16. Pokiaľ ide o namietané vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v tejto súvislosti
osobitný subjekt poukázal na to, že takéto vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nie je možné

považovať za platné, nakoľko k uvedenému došlo v priamom rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené odôvodnil nasledovne:

17. Podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

§ 7 ods. 1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

§ 11 ods. 2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:

§ 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Vyššie citované ustanovenie § 7 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

zakotvuje povinnosť dodávateľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmať schopnosť
spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, pričom v rámci uvedeného je dodávateľ povinný prihliadať najmä
na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, jeho výšku, príjem spotrebiteľa, prípadne aj jeho účel.
Zároveň z ustanovenia § 11 ods. 2) tohto zákona vyplýva, že schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý
úver má dodávateľ skúmať na podklade údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa,

ako aj s prihliadnutím na údaje z príslušných databáz a registrov (napr. bankový register, register
exekúcií atď.). Zo strany žalobcu však doposiaľ nebolo nijakým spôsobom preukázané, aby žalobca
skutočne akýmkoľvek spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, keď samotná
žiadosť o poskytnutie úveru, ako ani žiadne iné dokumenty neobsahujú akékoľvek údaje o výdavkoch
spotrebiteľa, a takisto z uvedeného nijakým spôsobom nevyplýva, či právny predchodca žalobcu skúmal

túto povinnosť lustráciou v príslušných databázach a registroch, ako to požaduje ustanovenie § 11 ods.
2) tretej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

20. S ohľadom na uvádzané je preto potrebné vychádzať z toho, že žalobca pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa

splácať poskytnutý úver, čo dané ustanovenie postihuje nielen bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru (na čo osobitný subjekt poukázal aj v rámci čl. VIII vyjadrenia), ale na tomto
mieste je potrebné poukázať najmä na prvú vetu ustanovenie § 11 ods. 2) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorej dodávateľ nemohol pristúpiť k jednorazovému zosplatneniupredmetného úveru. Ak napriek tomu takýto úkon vykonal, samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru priamym spôsobom odporuje zákonu, a preto v zmysle ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka ho nie je možné považovať za platné.

21. Osobitný subjekt v ďalšom namietol, že aj samotná zmluva o postúpení pohľadávky trpí vadami, pre
ktoré ju nie je možné považovať za platne uzavretú. V súvislosti s uvádzaným poukázal na nasledovné.

22. Z ustanovenia čl. II ods. 1. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že predmetom

danej zmluvy je záväzok postupcu postúpiť na postupníka pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1, ktorá
tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V závere predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok sa síce
nachádza dokument označený ako „Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2021“, avšak
vdanejpríloheniejeuvedenápredmetnápohľadávkavočižalovanému,resp.vnejniejeuvedenážiadna
pohľadávka. Žalobca síce spolu s podanou žalobou predložil konajúcemu súdu dokument označený
ako „Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi 365.bank, a. s.“, avšak ani zo samotnej zmluvy

o postúpení ani z tejto listiny nijakým spôsobom nevyplýva, že uvedený dokument mal byť prílohou, na
ktorú samotná zmluva o postúpení odkazuje. Takisto je možné pochybovať o tom, či tento dokument
skutočne tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže už na prvý pohľad je
evidentné, že ide o samostatnú listinu, ktorá nebola nijakým spôsobom spojená so samotnou zmluvou
o postúpení.

23. Poukázal i na to, že po formálnej stránke príloha predložená žalobcom je identická ako prílohy, ktoré
majú tvoriť prílohu zmlúv o postúpení pohľadávok uzatváraných medzi žalobcom a inými subjektami.
V prílohe tohto podania predloži konajúcemu súdu listinu, ktorá mala byť prílohou zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., ako aj listinu, ktorá mala

byť prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a. s. Ak teda táto príloha k predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok mala
byť zostavená právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou 365.bank, a. s., je až podozrivé, že je
formálneidentickáakoprílohy,ktorésúsúčasťouzmlúvopostúpenípohľadávokmedzižalobcomainými
postupcami.

24. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky tak neobsahuje dostatočne určitú a zrozumiteľnú
identifikáciu pohľadávky, ktorá má byť predmetom postúpenia, na základe čoho je tak potrebné túto
zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon, a to tak, ako to predpokladá ustanovenie § 37
ods. 1) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

25. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 11.200 eur.

26. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad a oznámenia o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:

27. Právny predchodca uzavrel so žalovanými 14.11.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej
predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 11.000 eur.

28. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 12,5 %.

29. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť 96 mesačnými splátkami vo výške 195,71 eur.

30. Prvá splátka bola splatná 25.12.2017, posledná 25.11.2025.

31. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 15,7 %.

32. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 22.10.2019. O tom bol žalovaný informovaný listom
z 22.10.2019. Ten prevzal 04.11.2019 prostredníctvom.

33. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 11.000 eur.
Na dlh zaplatil 1.293,31 eur. Dlh vo výške žalovanej sumy nezaplatil.34. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k nasledovným
právnym záverom.

35. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

36. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice

výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje (ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

37. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (ust. § 2 písm. d) Zákona
o spotrebiteľských úveroch).

38. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť

právopodľa§565najskôrpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkyakeďsúčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. § 53 ods. 9 OZ).

39. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

40. Žalobca v prejednávanom spore ani netvrdil, žeby sa pôvodný veriteľ so žalovaným dohodol na
svojom práve žiadať v prípade omeškania jednorazové splatenie pohľadávky tak ako to predpokladá
ust. § 565 OZ.

41. Avšak, aj keby sa zmluvné strany dohodli na tejto možnosti veriteľa uplatniť právo podľa ust. § 565
OZ, právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa si ho uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému
ustanoveniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Táto skutočnosť je zrejmá z vyššie uvedeného vykonaného
dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti z 22.10.2019 je tak právnym úkonom neplatným keďže

je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).

42. Nepreukázal ani splnenie povinnosti pôvodného veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného úver splatiť tak ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 7 ods. 1 Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

43. Prvoradou povinnosťou súdu bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou
posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť

preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej
veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).44. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

45. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

46. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa

§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. § 11 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z. z.).

47. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods.
1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie.

48. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.

49. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

50. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia

na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity

a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

51. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií

(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého zmluvného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

52. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku vzásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

53. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit

Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

54. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer
Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom
zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe
ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným

vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

55. V prejednávanom spore žalobca ani netvrdil, žeby veriteľ posúdil schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver.

56. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132
ods. 1C. s. p.).

57. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132
ods. 2 C. s. p.).

58. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť
týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie

splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku.

59. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

60. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť
pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to
ukladá ust. § 150 ods. 1 C. s. p.

61. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

62. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

63. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.

64. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym

dôkazným bremenom.

65. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení
objektívneho dôkazného bremena.66. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je

určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

67. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo

(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

68. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia
a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú

povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné
dôkazy, ktoré boli súčasťou miestami neprehľadnej prílohy.

69. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností
súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so

žalovaným,taknebolomožnétietorozhodnéskutkovéokolnostiobjasniť.Uvedenéskutočnostitakniesú
ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet). Na tomto mieste sa dopĺňa,
že vyjadrenie osobitného subjektu k žalobe obsahujúce prostriedky procesnej obrany spočívajúce najmä
v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a iné z 10.08.2023 bolo žalobcovi doručené 11.09.2023. Súdom
prvej inštancie bol vyzvaný, aby sa v rámci repliky vyjadril v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalobca

tak však učinil až podaním doručeným súdu 28.11.2023, to znamená 24 hodín pred pojednávaním.
Z uvedeného dôvodu tak na uvedené podanie žalobcu súd neprihliadol aplikujúc tak na daný stav ust.
§ 153 ods. 2 C. s. p. Prostriedky procesného útoku obsiahnuté v uvedenom vyjadrení mohol žalobca
nepochybne predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania
(ust. § 153 ods. 1 C. s. p.).

70. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe
dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z. z.

71. Možno preto uzavrieť, že veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri
posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď túto
zákonnú povinnosť vôbec nesplnil.

72. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované

informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).
Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime,priemernýchvýdavkochobyvateľstvaapod.atieto

porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch
a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

73. Pôvodný veriteľ pohľadávky nesplnil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., a preto
i z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

74. Žalobca preukázal doručenie Oznámenia pôvodného veriteľa o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
do dispozičnej sféry žalovaného. Nepreukázal však splnenie podmienky vyplývajúcej z ust. § 98 ods.
2 Zákona o bankách keď v konaní netvrdil ani nenavrhol dôkaz, z ktorých by bolo zrejmé, žeby veriteľ

pohľadávky žalovaného pred vyhlásením úveru za predčasne splatný písomne vyzval na splnenie dlhu
so špecifikáciu splátky, s ktorou by bol v omeškaní.75. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie
citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť je zrejmá z vykonaného dokazovania. Vyhlásenie
predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).

76. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie pokračuje
do splatnosti poslednej splátky (25.11.2025).

77. Pôvodný veriteľ však so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel zmluvu o postúpení

pohľadávky nepochybne pred splatnosťou poslednej splátky.

78. Žalobca nenavrhol dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky veriteľom ani dôkaz
preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom (aktuálnym žalobcom). V priebehu konania pred
súdom prvej inštancie nepreukázal, žeby žalovaným reálne doručil do jeho sféry vplyvu oznámenie
o postúpení pohľadávky, prípadne preukázanie postúpenia pohľadávky.

79. Právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádza a veriteľ ho nemôže previesť
na tretiu osobu, to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru (ust. § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
zákona č. 438/2015 Z. z.).

80. Je zrejmé, že v danom prípade veriteľ pohľadávky porušil ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona č.
129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto zmluvu

je tak potrebné kvalifikovať ako právny úkon neplatný.

81. Okrem posledne uvedeného sa súd prvej inštancie stotožnil i s námietkou neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky vznesenou osobitným subjektom. Z dôvodu procesnej ekonómie súd prvej
inštancie odkazuje na vyššie uvedenú námietku (pozri ods. 21 – 24 odôvodnenia tohto rozsudku).

82. V dôsledku posledne uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka
pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je aktívne vecne
legitimovaným, a preto žalobu zamietol.

83. Podľa § 255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc
zásadu úspechu v konaní. Žalovaní boli v konaní úspešní, a preto im bol voči žalobcovi priznaný nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % (Výrok III).

85. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.