Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19C/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123208116
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123208116.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou A. B. C. v spore žalobkyne: D. E. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. F. G.

XX/XX, XXX XX H. I., právne zastúpenej A. J. K., advokátom, so sídlom L.: M. XX, XXX XX I., proti
žalovaným: 1/ N. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX I. a 2/ I. O., nar.: XX.X.XXXX, bytom P.
X, XXX XX I., o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní v y p r a t a ť nehnuteľnosť – byt č. X, nachádzajúci sa na X.
poschodí,vovchodeč.Xobytnéhodomu,P.X,sosúp.č.XXXXstojacehonaparcelereg.KN„C“,parc.č.
XXXX o výmere 200 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemku o veľkosti 894/10

000, evidovaný na LV č. XX XXX vedenom pre okres: I. D., obec: I. – K. J., kat. úz. K. J., a takto vypratanú
nehnuteľnosť o d o v z d a ť žalobkyni, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne n a h r a d i ť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100%.

III. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.5.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť

vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. X obytného domu, P. X, so súp. č. XXXX
stojaceho na parcele reg. KN „C“, parc. č. XXXX o výmere 200 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a k pozemku o veľkosti 894/10 000, evidovaný na LV č. XX XXX vedenom pre okres: I.
D., obec: I. – K. J., kat. úz. K. J. (ďalej len „byt“) a takto vyprataný ho odovzdať žalobkyni, pričom si
uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uznesením F. K. I. D., sp. zn.: XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 25.7.2022,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bol schválený príklep, ktorý udelil súdny exekútor
A. A. N. žalobkyni na dražbe nehnuteľnosti, ktorá sa konala dňa 9.10.2020 a predmetom ktorej bol
sporný byt na ulici P., v tom čase vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Nakoľko žalobkyňa doplatila
najvyššie podanie, byt po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súdu o schválení príklepu (avšak
spätne ku dňu udelenia príklepu) nadobudla do výlučného vlastníctva a aj v súčasnosti je v celku jej
výlučným vlastníkom. Žalobkyňa žalovaných vyzvala na vypratanie a odovzdanie bytu v stanovenej

lehote, žalovaní výzvu prevzali, avšak ku dnešnému dňu lehotu uplynula márne. Žalovaný v 1. rade
odpovedal na výzvu mailom zo dňa 18.11.2022, pričom oznámil, že výzvu neakceptuje. Žalovaná v 2.
rade na doručenú výzvu nereagovala. Žalovaní teda aj napriek doručenej výzve žalobkyne na vypratanie
a odovzdanie bytu tento i naďalej užívajú a je možné konštatovať, že od 09.10.2020 ho užívajú bezprávneho dôvodu, nakoľko nie sú vlastníkom a nemajú ku nej ani žiadne iné užívacie právo. V tejto
súvislosti žalobkyňa uviedla, že žalovaní neplatia ani len náklady súvisiace s užívaním bytu, žalobkyňa
nielen že byt nemôže užívať, ale musí znášať aj náklady súvisiace s neoprávneným užívaním bytu

žalovanými. Nakoľko pomery strán sporu nie je možné upraviť inak a žalovaní aj napriek výzve byt
dobrovoľne nevypratali a neodovzdali žalobkyni, je nutné, aby o povinnosti vypratania rozhodol súd,
aby sa tak prípadne žalobkyňa mohla následne domáhať núteného výkonu rozhodnutia. Žalovaní mali
dodatočný časový priestor, aby byt vypratali a odovzdali žalobkyni, čo však nevyžili a naopak, naďalej
zneužívajú vzniknutú situáciu a bezodplatne a na cudzie náklady užívajú cudzí majetok. Žalobkyni

uviedla, že jej zo zákona nevyplýva povinnosť poskytnúť žalovaným akúkoľvek bytovú náhradu.

3. K podanej žalobe pripojila ako dôkazy uznesenie F. K. I. D. sp. zn.: XXXX/XXXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX, doložku právoplatnosti uznesenia, výpis z LV č. XX XXX, kat. úz. K. J., výzvu na vypratanie
a odovzdanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa XX.X.XXXX, podacie lístky
a doručenky k tejto výzve a odpoveď na výzvu zo strany žalovaného v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX.

4. K žalobe sa žalovaní vyjadrili v spoločnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom uviedli, že
popierajú tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu, uviedli, že sa nikdy nevzdali svojho vlastníckeho práva
k predmetnému bytu, nikto nemá právo im vlastnícke právo odňať, ani súd ani exekútor, žalobkyňa
neosvedčila verejný záujem, uviedli, že sporný byt nie je nehnuteľnosťou s poukazom na ust. § 119 OZ,

uviedli, že sporný byt je ich jediným obydlím, nadobudli ho v súlade so zákonom, majú základné právo
vlastniť majetok a právo na ochranu obydlia. Uviedli, že žalobkyňa sa nikdy nestala vlastníčkou sporného
bytu, nakoľko tento jej nikdy nebol odovzdaný do jej vlastníctva, uviedli, že byt nemohol byť predmetom
dražby exekútorom, táto dražba je neplatná, uviedli, že súdny exekútor vedel, že nebolo ich vôľou byt
predať, vedel, že byť nie je nehnuteľnosťou, že je to ich jediné obydlie, uviedli, že exekúcia predajom

bytu neexistuje, uviedli, že exekútor nemohol predať ich byt, nakoľko ako vlastníci boli zapísaní žalovaní,
uviedli, že od nevlastníka nemožno nadobudnúť vlastníctvo, uviedli, že nie je v súlade s princípom
materiálneho právneho štátu, aby občan SR bol vyhodený bytu na ulicu, žalovaným nemôže byť odňaté
ich právo na život v ich byte, uviedli, že sa týmto postupom zasahuje do ich súkromia, ktoré je chránené
Ústavou SR, pričom ich súkromie je v predmetnom byte, exekútor pri predaji bytu obchádzal zákon,

uviedli, že vydražená môže byť iba nehnuteľnosť a nie byt, v ktorom žalovaní majú svoje jediné obydlie,
na vznik vlastníctva žalobkyne neobstojí tvrdené schválenie udeleného príklepu súdom, na záver uviedli,
že užívajú predmetný byt v súlade so zákonom a nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že ho užívajú bez
právneho dôvodu.

5. Žalobkyňa v replike zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že tvrdenie žalovaných, ktorým spochybňujú jej
vlastníctvo k bytu považuje za účelové, vlastníctvo k bytu nadobudla ex lege v súlade s ustanovením
§ 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, reálne odovzdanie bytu nie
je zákonnou podmienkou nadobudnutia vlastníctva, súdu nepredkladala list vlastníctva spôsobilý na
právne úkony, keďže jej vlastníctvo vyplýva priamo z uznesenia súdu, ktorým súd schválil príklep a

zápis do katastra nehnuteľností plnil len evidenčnú úlohu. Uviedla, že principiálne spochybňovanie
možnosti nadobudnutia vlastníctva ex lege ako výsledku lege artis postupu orgánu verejnej moci (v
tomto prípade exekučného konania ako súčasti právneho poriadku SR), pokiaľ s takýmto prechodom
vlastníctva súčasne nebude súhlasiť aj povinný, považuje za okruh tvrdení, ktoré patria mimo spektrum
racionálneho uvažovania, tvrdenia žalovaných o tom, že exekúcia predajom nehnuteľnosti nemôže

byť vedená na byt, ako aj ich odôvodnenie, prečo tomu tak má byť, sú absurdné a nezodpovedajú
právnej úprave. Ďalej uviedla, že ak si žalovaný v 1. rade neplnil svoje záväzky a existoval vykonateľný
exekučný titul, súdny exekútor samozrejme môže toto plnenie vynútiť aj predajom nehnuteľnosti, ktorá
je obydlím žalovaného v 1. rade. Aj proti vôli žalovaných tak môže v tomto prípade dôjsť k strate ich
vlastníckeho práva k bytu, ktoré následne nadobudla žalobkyňa zákonným spôsobom. Ak by sa na

exekúciu predajom nehnuteľnosti vyžadoval súhlas povinného (žalovaného v 1. rade), tento spôsob
vedenia exekúcie by bol nepoužiteľný a pohľadávky oprávnených by boli nevymožiteľné, aj keď by
povinný vlastnil značný majetok. Skutočnosť, že byt má charakter nehnuteľnosti vyplýva z mnohých
ustanovení právneho poriadku SR, napr. § 43 ods. 1, § 43a ods. 2 zák. č. 50/1976 Stavebného zákona,
§ 3 ods. 2, § 7b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a keďže

ide o stavbu tak priamo aj z ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záverom uviedla, že
žalovaní doposiaľ nepredložili jediný dôkaz o tom, že by nebola vlastníčkou bytu, resp. jediný dôkaz,
že vlastníkmi bytu sú ešte stále oni, pričom o jej vlastníckom práve k bytu svedčí zápis vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľnosti, ako aj predložené rozhodnutie súdu o schválení príklepu, ktorý udelilsúdny exekútor, vlastnícke právo žalobkyne k bytu tak nebolo doposiaľ účinne spochybnené, a teda ako
vlastníčka bytu má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby proti osobám, ktoré bez akéhokoľvek
oprávnenia užívajú jej byt a nie sú ochotné ho vypratať. Žalovaní vo svojom vyjadrení potvrdili, že byt

skutočne užívajú, preto im svedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní a len prosté vyhlásenie
žalovaných, že sa cítia byť vlastníkmi bytu, nemá žiaden právny význam.

6.Vspoločnejduplikezodňa8.11.2023žalovaníuviedli,žeF.K.I.D.,ktorývydalrozhodnutieoschválení
príklepu súdneho exekútora už neexistuje, že jeho rozhodnutie nemá vyššiu právnu silu ako Ústava

SR, ani ako Dohovor o ľudských právach a slobodách, že ide o formálne rozhodnutie, uviedol, že súd
pri vydávaní uznesenia o schválení príklepu súdneho exekútora nerešpektoval princíp materiálneho
právneho štátu, súd rozhodol výlučne formalisticky, citovali rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn.: I.
ÚS 407/2010, uviedli, že nie je možné im odňať obydlie pre nezaplatenie pohľadávky cca 8 000,- Eur,
ktorú pohľadávku chcel žalovaný v 1. rade vyplatiť súdnemu exekútorovi pred dražbou, keď mu priniesol
peniaze v hotovosti sumu 10 000,- Eur, avšak súdny exekútor ju odmietol prijať, uviedli, že žalobkyňa

nebola dobromyseľnou vydražiteľkou, nakoľko v čase dražby vedela o ich jednoznačnej vôli, že nechcú
svoj byt predať, preto jej právo nepožíva právnu ochranu, uviedli, že v exekučnom konaní je chránený
aj povinný, nie len oprávnený a v ďalšom opakovali svoje stanoviská z pôvodného vyjadrenia.

7.Vzáveresvojejduplikypodalinávrhnaprerušeniekonania,pretožeexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

8. Na prvom pojednávaní vo veci žalovaná v 2. rade uviedla nové skutkové tvrdenie a predložila nové
dôkazy v konaní. Skutkové tvrdenie spočívalo v spochybnení užívania sporného bytu z jej strany,
teda v spochybnení jej pasívnej vecnej legitimácie v konaní a na uvedené účely predložila na danom

pojednávaní, ako aj následne v podaní zo dňa 12.4.2024 nájomné zmluvy zo dňa 20.8.2020, 24.3.2022
a 1.11.2023.

9. Taktiež na predmetnom pojednávaní žalovaná v 2. rade uviedla, že navrhuje prerušenie tohto konania
z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania voči žalovanému v 1. rade, sp. zn.: XXXXX/XXX/XXXX,

navrhla pripojiť za tým účelom uvedený súdny spis a vypočuť správcu konkurznej podstaty, a taktiež
navrhla prerušenie konania aj z dôvodu, že ešte nebolo ukončené exekučné konanie, v ktorom došlo
k vykonaniu dražby spornej nehnuteľnosti, stále nebol schválený rozvrh výťažku, pričom podľa tvrdení
žalovanej v 2. rade mal správca konkurznej podstaty vykonať nejaké, bližšie nešpecifikované návrhy
a žiadosti, ktorými mal spochybniť postup súdneho exekútora v rámci vykonanej exekúcie.

10. Na výzvu súdu žalovaní neposkytli súdu konkrétne skutkové a právne súvislosti predmetných konaní
(konkurzné a exekučné konanie) ako konaní, v ktorých by sa mala riešiť otázka, ktorá by mala mať
význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

11. Žalobkyňa sa v podaní doručenom súdu dňa 22.4.2024 vyjadrila v tom smere, že spochybňuje
autenticitu nájomných zmlúv predložených žalovanou v 2. rade, nakoľko nájomné zmluvy ohľadne nájmu
bytov na I. L. Q. R. nie sú uzatvorené so žalovanou v 2. rade ako zmluvnou stranou, ale s osobou s N. J.,
ale iným B. E., azda s B. O. H. X. N., uviedla, že aj keby boli tieto zmluvy autentické, neboli by spôsobilé
spochybniťpasívnuvecnúlegitimáciužalovanejv2.rade,nakoľkoto,žežalovanáv2.radebyužnemala

bývať v spornom byte, neznamená, že si splnila svoju povinnosť nehnuteľnosť vypratať a odovzdať.
Uviedla, že byt je naďalej uzamknutý a vo sfére užívania bývalých vlastníkov. Čo sa týka prebiehajúceho
exekučného konania ako dôvodu na prerušenie konania, žalobkyňa uviedla, že predmetná exekúcia je
v štádiu rozvrhu finančných prostriedkov a rieši sa tam už len otázka schválenia alebo neschválenia
exekútorom zostaveného rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti medzi veriteľov a iné oprávnené

osoby, pričom nie je mysliteľné očakávať, že v tomto štádiu by mohlo byť v tomto exekučnom konaní
vydané akékoľvek súdne rozhodnutie, ktoré by malo vplyv na povinnosť žalovaných vypratať a odovzdať
byt. K uvedenému doplnila citáciu uznesenia Krajského súdu Košice vydaného v rámci predmetného
exekučného konania, v ktorom sa konštatuje, že predmetom daného exekučného konania už je len
vysporiadanie výťažku z predaja bytu, pričom otázka nadobudnutia vlastníctva žalobkyňou nie je sporná.

Návrh na prerušenie konania do skončenia veci exekučnej je podľa jej názoru celkom nedôvodný
a účelový. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie tohto konania z dôvodu prebiehajúceho konkurzného
konania voči žalovanému v 1. rade žalobkyňa uviedla, že ani toto oddlženie nemá vplyv na povinnosť
žalovaných v tomto konaní, žalovaná v 1. rade neoznačila, ani nepreukázala nijaké prebiehajúcekonania, ktorý by inicioval správca konkurznej podstaty voči žalobkyni, alebo niekomu inému, ktoré by
mohli mať akýkoľvek význam pre prebiehajúce konanie. Ďalej uviedla, že sporný byt bol vylúčený zo
súpisu majetku patriaceho do konkurzu. Pre účely ozrejmenia uvedeného konania uviedla, že sporný

byt bol v čase právoplatnosti uznesenia súdu o schválení príklepu zapísaný v súpise majetku patriaceho
do konkurznej podstaty dlžníka, ktorým je žalovaný v 1. rade, žalobkyňa však voči tomuto zápisu podala
námietku, na podklade ktorej bol byt správcom zo súpisu majetku patriacemu do konkurzu výlučný, a
to z dôvodu, že konkurzu nepodlieha.

12. Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný
skutkový stav.

13. Z uznesenia F. K. I. D., sp. zn.: XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 25.7.2022 vyplýva, že sú schválil príklep
udelený na dražbe konanej dňa 09.10.2020 v sídle S. T. K. exekútora A. A. N. v U. , R. K. V. XXXX
na nehnuteľnosť vedenú F. T. I., katastrálny odbor, zapísanú na LV č. XXXXX, nachádzajúcu sa v

katastrálnom území K. J., F. I. J., F. I. D., a to : parcela registra „C-KN“ V. F. výmere 200 m2, zastavané
plocha a nádvoria, súpisné číslo XXXX, obytný dom na ul. P. , vchod č. X, poschodie X, byt č. X , podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku vo veľkosti 894/10000, všetko v podiele 1/1, do výlučného vlastníctva vydražiteľovi – žalobkyni.

14.Zdoložkyprávoplatnostisúdzistil,žepredmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa21.8.2022.

15. Z výpisu z LV č. XX XXX, kat. úz. K. J. súd zistil, že vlastníkom sporného bytu žalobkyňa v podiele
1/1, zapísaná na základe titulu nadobudnutia, ktorým je uznesenie F. K. I. D., sp. zn.: XXXX/XXXX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX.

16. Z výzvy na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti zo dňa 21.9.2022 (čl. 9 – 10 a čl. 12 – 13) súd zistil,
že žalobkyňa vyzvala žalovaných, aby do 30 dní od doručenia výzvy vypratali a odovzdali byt žalobkyni.

17. Z doručenky na čl. 11 súd zistil, že žalovaná v 2. rade prevzala výzvu dňa 12.10.2022.

18. Z doručenky na čl. 14 súd zistil, že žalovaný v 1. rade prevzal výzvu dňa 17.10.2022.

19. Z odpovede žalovaného v 1. rade zo dňa 17.11.2022 súd zistil, že žalovaný v 1. rade žalobkyni
na výzvu na vypratanie bytu uviedol, že dražba je podľa jeho názoru neplatná, žalobkyňa sa nestala

vlastníčkou, byt je vo výlučnom vlastníctve žalovaných, byt nadobudli zákonným spôsobom, pričom
žalobkyňa nemá právo ho vyzývať na vzdanie sa jeho základného ľudského práva.

20.Znájomnejzmluvyzodňa13.2.2018(čl.130)súdzistil,žetátojeuzatváranásnájomníčkousmenom
I. O., ale s iným B. E. ako je B. E. O. H. X. N..

21. Z dodatku k nájomnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX zo dňa XX.X.XXXX (čl. 133) vyplýva, že tento je
uzatvorený s nájomníčkou s menom I. O., ale s D. B. E. ako je B. E. O. H. X. N..

22. Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX (čl. 135) súd zistil, že žalovaná v 2. rade mala uzatvorenú

nájomnú zmluvu na nájom bytu na ul. G. na obdobie nájmu od uzatvorenia zmluvy do X.X.XXXX.

23. Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX (čl. 139) súd zistil, že táto je uzatváraná s nájomníčkou
s menom I. O., ale s iným B. E. ako je B. E. O. H. X. N..

24. Z oznámenia z Obchodného vestníka č. 21/2023 – druh podania: vylúčenie súpisovej zložky majetku
zo súpisu (čl. 151) súd zistil, že správca A. J. V. v konaní o oddlžení žalovaného v 1. rade sp.
zn.: XXXXX/XXX/XXXX vylúčil sporný byt zo súpisu majetku podliehajúceho konkurzu, nakoľko tento
majetok nepodliehal konkurzu, nakoľko nepatril dlžníkovi – žalovanému v 1. rade ku dňu vyhlásenia
konkurzu na jeho majetok.

25. Z uznesenia I. K. I., sp. zn.: XXXXX/XX/XXXX zo dňa 29.2.2024 súd zistil, že súd odmietol odvolanie
žalovaného v 1. rade ako povinného, aj odvolanie žalobkyne ako vydražiteľky a zrušil uznesenia vo
výroku o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti a vrátil v tomto rozsahu vec súdu prvejinštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd ďalej z odôvodnenia tohto rozhodnutia zistil priebeh
a stav predmetného exekučného konania, a teda, že žalovaný v 1. rade v čase doručenia uznesenia
o schválení príklepu na dražbe správnosť tohto uznesenia nenamietal, nenapadol ho riadnymi ani

mimoriadnymi opravnými prostriedkami, uznesenia sa stalo právoplatným dňa 21.8.2022 a žalobkyňa
sa ako vydražiteľka stala vlastníčkou, pričom v tomto štádiu exekučného konania sa súd už nezaoberá
otázkou zákonnosti udelenia príklepu, nepreskúmava postup súdneho exekútora pri uskutočňovaní
dražby, či súdu pri schvaľovaní príklepu udeleného súdnym exekútorom.

26. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných právnych noriem.

27. Podľa ust. § 118 ods. 2 OZ platí, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty
alebo nebytové priestory.

28. Podľa ust. § 125 ods. 1 OZ platí, že osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým

priestorom.

29. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platí,
že právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. platí, že byt alebo nebytový priestor v dome môže
byť vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby
alebo právnickej osoby alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

31. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa
na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné
predpisy.

32.Podľaust.§3ods.2zákonač.182/1993Z.z.platí,žeprávnevzťahykbytomanebytovýmpriestorom

v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú
nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa ust. § 146 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, príklep udelí exekútor tomu, u koho sú

splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí
rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom o tom, komu
sa má príklep udeliť. Ak však bol jedným z týchto dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva
predkupné právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu.

34. Podľa ust. § 148 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, udelenie príklepu podlieha schváleniu
súdom. Súd rozhodne o schválení príklepu do 30 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie
príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep.

35. Podľa ust. § 150 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a
súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

36. Podľa ust. § 123 ods. 1 OZ platí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

37. Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ platí, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

38. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP platí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie súuplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

39. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP platí, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

40. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP platí, že ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

41. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP platí, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

42. Konajúci súd sa vo veci v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie. Pasívnou vecnou
legitimáciou sa zaoberal len u žalovanej v 2. rade, nakoľko pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1.
rade v konaní nebola sporná.

43. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11.

2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo
214/2011) platí, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie

účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotného
práva má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie
len vtedy, ak žalobca je nositeľom hmotného práva a ak zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
vecnej legitimácie žalobcu, príp. žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorý ale ako strana sporu nevystupuje.

44. Žalovaná v 2. rade svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní spochybnila až na prvom pojednávaní

vo veci, po tom, čo v priebehu prípravy pojednávania podľa § 167 CSP zhodne so žalobkyňou potvrdila,
že spornú nehnuteľnosť, sporný byt, užíva.

45. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi, napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia

alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Povinnosť strán sporu uviesť všetky
podstatné a relevantné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany je zákonom
daná už v štádiu prípravy pojednávania podľa § 167 CSP. Ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii
konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 CSP, podľa ktorého

môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní. Ust. § 153 CSP zakotvuje v ods. 1 právnu povinnosť a v ods. 2 a 3 sankciu
za jej porušenie. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia
sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP.
Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je
definované v § 153 ods. 1, druhá veta CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu
mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo
je lex generalis. Lex specialis k ust. § 153 ods. 1, druhá veta CSP je v označenom zmysle ustanovenie §

167 CSP. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2
a 4 CSP) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného
k žalobe (§ 167 ods. 3 CSP) sú predlžené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP a ak
neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhovaž na pojednávaní nie je včasné. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť
a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon

neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky).

46. V nadväznosti na to ďalej ust. § 186 ods. 2 CSP oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov, súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom
skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho

rozhodnutia, pričom ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd
nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo nie. Oprávnenie
nedokazovať zhodné tvrdenia účastníkov má významný praktický dopad, ktorý spočíva v tom, že súdne
konanie sa zbytočne nepredlžuje dokazovaním skutočností, na ktorých sa zhodnú obe sporové strany.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pojem zhodné tvrdenia možno obsahovo stotožniť s nespornými
tvrdeniami ako ich ustanovuje § 151 CSP.

47. Súd vyhodnotil vo vzťahu k posudzovaniu pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade skutkové
tvrdenia strán sporu a osobitne procesný postup žalovanej v 2. rade v konaní pri plnení jej procesných
povinností.

48. Vzhľadom na to, že žalovaná v priebehu celej prípravy pojednávania podľa § 167 CSP vo všetkých
svojich písomných podaniach tvrdila, že užíva spornú nehnuteľnosť, že táto sporná nehnuteľnosť je jej
jediné obydlie, že práve v spornej nehnuteľnosti majú so žalovaným v 1. rade svoje súkromie, pričom jej
zástupkyňa na pojednávaní neuviedla žiadny objektívny, ani subjektívny dôvod, prečo skutkové tvrdenie
o spochybnení pasívnej vecnej legitimácie a na to predkladané dôkazy sú predložené až na prvom

pojednávaní (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.3.2024 – zadná strana čl. 111), súd posúdil, že toto
skutkové tvrdenie a na jeho preukázanie predložené dôkazy neboli žalovanou v 2. rade predložené včas
a uplatnil vo vzťahu k nemu sankciu podľa § 153 ods. 2 a 3 CSP a na tieto prostriedky procesnej obrany
žalovanej v 2. rade neprihliadol.

49. Naviac súd prihliadol aj na postup predpokladaný podľa § 186 ods. 2 CSP a nakoľko po ukončení
prípravy pojednávania (§ 167 CSP) bolo skutkové tvrdenie o užívaní spornej nehnuteľnosti žalovanou
v 2. rade nesporné, súd ani aplikujúc uvedené ust. § 186 ods. 2 CSP nemohol na zmenu v tomto tvrdení
ako zhodnom skutkovom tvrdení strán sporu prihliadnuť.

50. S prihliadnutím na uvedené súd vyhodnotil pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade v konaní
ako danú.

51. V konaní strany sporu urobili sporným vlastnícke právo žalobkyne k spornému bytu, ktorý pôvodne
vlastnili žalovaní. Žalovaní teda spochybnili v konaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne.

52. S argumentáciou žalovaných k uvedenému skutkovému tvrdeniu sa súd nestotožnil.

53. Podľa Občianskeho zákonníka byt ani nebytový priestor nemožno považovať za vec v právnom
zmysle, a teda ani ho zaradiť do podskupiny nehnuteľných vecí, keďže nenapĺňajú pojmové znaky

nehnuteľnosti. Byt a nebytový priestor je považovaný za časť veci (budovy), ktorá nie je spôsobilá
byť samostatným predmetom právnych dispozícií. Uvedenú otázku možnosti samostatnej dispozície s
bytom či nebytovým priestorom Občiansky zákonník vyriešil práve vytvorením ich samostatnej skupiny
predmetov občianskoprávnych vzťahov. Osobitná povaha bytu a nebytového priestoru spôsobila, že
problematika vlastníctva bytov a nebytových priestorov sa vyčlenila do úpravy v osobitnom zákone, a

to zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zákon o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov považuje byt a nebytový priestor za samostatné jednotky v obytnom dome, čím
umožňuje aj samostatnú právnu dispozíciu s nimi. V ust. § 3 ods. 2 daného zákona pritom ustanovuje
subsidiárne použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, či iných osobitných predpisov týkajúcich sa
nehnuteľností, pokiaľ to zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevylučuje, čím vo svojej

podstate vytvára fikciu ich povahy nehnuteľných vecí.

54. Čo sa týka nadobúdania vlastníckeho práva k bytu, ust. § 4 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. stanovuje
konkrétne zákonom dané spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu. Predmetné ustanovenieje však potrebné vykladať v systematickej nadväznosti aj na ust. § 3 ods. 1 tohto zákona, pričom s
ohľadom na ust. § 3 ods. 1 tohto zákona je prípustné, aby sa subjektívne vlastnícke právo, ktorého
predmetom je byt, nadobudlo aj na základe iného právneho titulu, obsiahnutého, či už v OZ, alebo v inom

právnom predpise (napr. v ZoDD). K takémuto výsledku interpretácie je možné dospieť prostredníctvom
systematického a logického výkladu, keďže opačný výklad v tejto otázke by znamenal nemožnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu napríklad v dôsledku vydržania (ust. § 134 OZ) alebo príklepom
licitátora nielen na dobrovoľnej, ale napr. aj pri exekučnej alebo konkurznej dražbe, čo by nezodpovedalo
účelu právnych noriem.

55. S ohľadom na uvedené je nutné konštatovať, že systematickým, logickým a teleologickým výkladom
právnych noriem má byt právne postavenie obdobné nehnuteľnosti a je k nemu možné nadobudnúť
vlastnícke právo pri exekučnej dražbe.

56. Vyššie citovaná právna úprava Exekučného poriadku stanovuje postup výkonu exekúcie predajom

nehnuteľnosti. Nehnuteľnosťou sa v zmysle ust. § 134 Exekučného poriadku rozumejú pozemky a
stavby (výsledok stavebnej činnosti), ktoré sú spojené so zemou pevným základom (§ 119 OZ) a ak sú
predmetom vlastníckeho práva byt alebo nebytový priestor, tieto sa taktiež považujú za nehnuteľnosti.

57. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že predmetom dražby v rámci výkonu exekúcie predajom

nehnuteľnosti bezpochyby môže byť aj byt.

58. Na základe vykonaných dôkazov súvisiacich s priebehom výkonu dražby – exekúcie predajom
nehnuteľnosti v konaní vedenom pod sp. zn.: XXXX/XXXX/XXXX mal súd v konaní za preukázané, že
žalobkyňa právoplatnosťou uznesenia súdu o schválení príklepu exekútora nadobudla vlastnícke právo

k spornému bytu spätne ku dňu udelenia príklepu.

59. Súd mal teda v konaní za preukázané, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k spornému bytu
a preto aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v konaní považoval za danú.

60. Ďalšou spornou skutočnosťou v konaní bola existencia oprávnenia žalovaných na užívanie sporného
bytu, keďže žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho titulu a žalovaní
tvrdili, že im svedčí právny titul užívania sporného bytu, ktorým je vlastnícke právo.

61. Vychádzajúc z prijatého záveru o tom, že vlastnícke právo k spornému bytu na základe ex

lege postupu podľa Exekučného poriadku nadobudla spätne ku dňu udelenia príklepu súdneho
exekútora žalobkyňa, je nutné konštatovať, že momentom, ktorým nadobudla žalobkyňa vlastnícke
právo k spornému bytu o veľkosti 1/1 došlo zároveň k strate vlastníckeho práva žalovaných k spornému
bytu. Týmto momentom teda zanikol právny titul užívania sporného bytu žalovanými.

62. Vlastnícke právo ako právny titul užívania sporného bytu zo strany žalovaných v konaní nebolo
preukázané.

63. Súd s ohľadom na uvedené v konaní posudzoval, či žalovaným svedčí iný právny titul, na základe
ktorého by užívanie sporného bytu z ich strany aj po strate ich vlastníckeho práva v dôsledku jeho

nadobudnutia žalobkyňou bolo oprávneným.

64. Nakoľko však žalovaní v konaní ani netvrdili ani nepreukázali žiadny iný právny titul užívania
sporného bytu ako vlastnícke právo, ktoré im preukázateľne zaniklo v deň nadobudnutia vlastníckeho
práva žalobkyňou, súd má za to, že žalovaným nesvedčí žiadny právny titul užívania sporného bytu,

a teda žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o oprávnenosti užívania sporného
bytu z ich strany.

65. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav, existenciu neoprávneného zásahu žalovaných do
vlastníckeho práva žalobkyne v podobe užívania nehnuteľnosti – sporného bytu bez právneho dôvodu,

súd posudzoval oprávnenosť podanej žaloby zo strany žalobkyne podľa ust. § 126 ods. 1 OZ.

66. Vychádzajúc z citácie ust. § 126 ods. 1 OZ a z potreby materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia
ako exekučného titulu platí, že výkon rozhodnutia možno realizovať len spôsobom, ktorý je uvedenýv zákone, pričom kým hmotné právo všeobecne hovorí pri neoprávnenom zásahu do vlastníckeho
práva o práve na vydanie veci, bez rozdielu, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, procesné právo
výslovne spája s hnuteľnými vecami ich vydanie v súlade s ustanovením § 185 Exekučného poriadku

a s nehnuteľnými vecami ich vypratanie v súlade s § 181 a nasl. Exekučného poriadku. Vzhľadom na
potrebu zabezpečenia výkonu rozhodnutia v rozsahu ustanovenia § 62 Exekučného poriadku musí znieť
vindikačná žaloba, ak je predmetom nehnuteľnosť, na jej vypratanie a nie na jej vydanie.

67. Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, v tomto prípade bytu, je preto potrebné považovať za vlastnícku

žalobu podľa § 126 OZ.

68. Na základe danosti tak aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie strán sporu v konaní, na základe
preukázania neoprávneného zásahu zo strany žalovaných do vlastníckeho práva žalobkyne, ako aj na
základe zistenia, že žaloba uplatnená žalobkyňou je prípustná vlastnícka žaloba podľa § 126 OZ, súd
rozhodol tak, že žalobe podanej žalobkyňou v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovaným povinnosť nimi

neoprávnene užívaný byt vypratať a odovzdať ho žalobkyni ako subjektu, ktorému svedčí vlastnícke
právo k danému bytu.

69. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP platí, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

70. Podľa čl. 7 CSP, súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania
určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

71. Súd pri určovaní konkrétnej lehoty na plnenie vychádzal zo žalobného návrhu samotnej žalobkyne.

Žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať a odovzdať jej
vypratanú nehnuteľnosť, pričom sama žalobkyňa navrhla stanoviť žalovaným na plnenie lehotu v trvaní
15 dní. Vzhľadom na to, že takto stanovená lehota neporušuje práva žalovaných, ktorým by súd mal v
zmysle cit. § 232 ods. 3 CSP uložiť lehotu kratšiu, pričom táto lehota je zároveň v súlade s požiadavkou
samotnejžalobkyne,ktorájusamaakolehotunaplnenieprežalovanýchvpodanejžalobenavrhlauložiť,

súd rozhodol tak, že žalovaným uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobkyni vypratanú nehnuteľnosť
v lehote dlhšej ako je zákonom stanovená lehota a zároveň v lehote, ktorú navrhla sama žalobkyňa.

72. Podľa ust. § 164 CSP platí, že ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

73. Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP platí, že o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu
s rozhodnutím vo veci samej.

74. Prvý dôvod, ktorý žalovaní uviedli ako dôvod na prerušenie konania boli dôvody hodné osobitného
zreteľa. S prihliadnutím na dikciu ust. CSP týkajúcich sa obligatórneho a fakultatívneho prerušenia
konania musel súd konštatovať, že termín dôvody hodné osobitného zreteľa síce CSP ako procesný
kódex pozná, avšak tieto dôvody nie sú spájané s prerušením civilného sporového konania.

75. S ohľadom na uvedené pre tento dôvod súd konanie prerušiť nemohol a návrh na jeho prerušenie
pre tieto dôvody zamietol.

76. Čo sa týka dôvodu na prerušenie súvisiaceho s konkurzným konaním voči žalovanému v 1. rade,
príp. exekučným konaním, v rámci ktorého došlo k výkonu exekučnej dražby, tento návrh na prerušenie

konania ako ani súvis a dôvody požiadavky na prerušenie tohto konania v súvislosti s uvádzanými
konaniami žalovaná v 2. rade ani na výzvu súdu z prvého pojednávania bližšie nešpecifikovala.

77. Súd v tejto súvislosti súd vyhodnotil aj stanovisko žalobkyne k tomuto návrhu, vrátane skutočností
ňou uvedených a dôkazov, ktoré v konaní súdu predložila.

78. Z uvedených tvrdení a dôkazov je zrejmé, že exekučné konanie, v rámci ktorého došlo k výkonu
exekučnej dražby, síce stále nie je ukončené, ale v štádiu, v ktorom sa nachádza nie je a už ani nemôže
byť spochybnené vlastníctvo žalobkyne k spornej nehnuteľnosti, čo je skutočnosť, ktorá je relevantnépre predmet tohto konania. Prebiehajúce exekučné konanie teda nie je konaním, v ktorom by sa ešte
riešila akákoľvek otázka podstatná pre meritum tohto konania.

79. Zo žalobkyňou uvedených tvrdení a predložených dôkazov vyšlo najavo, že v konkurznom konaní
vedenom na majetok žalovaného v 1. rade bola sporná nehnuteľnosť vylúčená zo súpisu majetkovej
podstaty podliehajúcej konkurzu. Absencia vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k spornému bytu
a existencia vlastníckeho práva žalobkyne k nemu teda nie je spornou ani v rámci predmetného
konkurzného konania.

80. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalovaná v 2. rade neposkytla súdu ozrejmenie ňou uvádzaných
návrhov na prerušenie tohto konania, pričom z vykonaných dôkazov súd uvážil, že ani jeden žalovanou
v 2. rade tvrdený dôvod nie je možné považovať za dôvod na prerušenie tohto konania, rozhodol tak,
že návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol.

81. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

82. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

83. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

84. V ustanovení § 255 CSP sa ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania stanovuje
zásada úspechu v spore. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť
v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo
vzťahukpredmetusporuúspechom(t.j.víťazstvom)vspore.Plnýúspechvsporesazisťujeporovnaním

žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať
žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo
v celom rozsahu.

85. Nakoľko porovnaním žalobného petitu žaloby a výroku rozsudku je zrejmé, že súd vyhovel podanej
žalobe v celom rozsahu, je možné konštatovať, že úspech v tomto spore mala žalobkyňa.

86. S ohľadom na uvedené, nakoľko v konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa a žalovaní boli
preto v celom rozsahu neúspešní, súd priznal žalobkyni proti žalovaným nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

87. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní s ohľadom na jeho predmet nebol rozhodujúci rozsah
zodpovednosti jednotlivých žalovaných na vzniku protiprávneho stavu a s ohľadom na povahu plnenia
nešlo o deliteľné plnenie, súd rozhodol tak, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania

spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na Mestskom súde Košice .

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).