Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 33Cb/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123401109
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Pravotiaková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123401109.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jankou Pravotiakovou v spore žalobcu mateco Slovakia s.r.o., so

sídlom Strážska cesta 7892, Zvolen 960 01, IČO: 36 620 114, zast. JUDr. Pavlom Sabom, advokátom,
ul. B. Němcovej 10, Lučenec 984 03, proti žalovanému LPN s. r. o., so sídlom Na Kalvárii 5, Košice 040
01, IČO: 44 672 900, zast. Mgr. Dávidom Jánom Novákom, advokátom, Na Kalvárii 5, Košice 040 01,
IČO: 55 515 878, o zaplatenie 2.300 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia istiny 1.900 € zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 400 € a 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 156,40 €
od 19.3.2023 do 15.5.2023, 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.300 € od 19.3.2023 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu v upomínacom konaní dňa 22.9.2023 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa
21.11.2023 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.300 € s prísl. a na

náhradutrovkonania,ztituluneuhradeniunájomného,dopravnýchnákladovanáhradypodľazmluvných
podmienok za prenájom pracovnej plošiny.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že na základe Rámcovej nájomnej zmluvy LPN č. 19352
a Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 31.1.2023 prenajal žalovanému pracovnú plošinu
MT1440 H02901 EXTERNA, sériové číslo EXT31-PL v období od 1.2.2023 do 5.2.2023 na miesto
Hlavná 17, Trnava. Prevzatie plošiny žalovaný potvrdil na protokole o odovzdaní a prevzatí stroja č.

2485468. Žalobca vyfakturoval žalovanému nájomné, dopravné náklady a náhrady podľa zmluvných
podmienok faktúrou č. 223150507 v sume 2.456,40 € splatnou dňa 18.3.2023. Žalovaný dňa 15.5.2023
uhradil sumu 156,40 €, zostatok faktúry neuhradil. Na pokus o zmier zo dňa 13.6.2023 žalovaný
nereagoval. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a na náhradu trov konania.

3. Upomínací súd vydal vo veci dňa 3.10.2023 platobný rozkaz sp.zn. 9Up/1511/2023, proti ktorému

podal žalovaný odpor.

4. V podanom odpore žalovaný namietal preklep žalobcu v podanej žalobe, kde žalobca uviedol
nezaplatenú časť faktúry v sume 1.300 €. Žalovaný namietal podpis na protokole o odovzdaníaprevzatístrojaauviedol,žepodpis„nájomcu“niejepodpisomkonateľažalovanéhoažalovanýprotokol
nepodpísal. Z tohto dôvodu žalovaný popieral nárok žalobcu.
Žalovaný v podanom odpore uviedol, že na základe rámcovej zmluvy dňa 31.1.2023 uhradil kauciu

na účet žalobcu, preto si uplatnil kompenzačnú námietku v sume 1.900 € a to z dôvodu, že v zmysle
čl. V ods. 8 rámcovej zmluvy je žalobca oprávnený kauciu jednostranne započítať s pohľadávkou voči
nájomcovi.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že pri sume 1.300 € uvedenej v žalobe

ide o preklep a správne má byť uvedená suma 2.300 €. Tvrdenie žalovaného, že nepodpísal protokol
o odovzdaní plošiny žalobca považuje za v hrubom rozpore s konaním žalovaného, keď žalovaný aj sám
konateľ žalovaného v komunikácii so žalobcom opakovane písomne potvrdili prevzatie pracovnej plošiny
a uznali aj záväzok za jej prenájom. Rovnako čiastočná úhrada faktúry a návrh na zápočet kaucie je
prejavom uznania pohľadávky. Žalovaný emailom zo dňa 17.4.2023 navrhol zápočet zaplatenej kaucie
1.900 € a uviedol, že rozdiel doplatí v najkratšom možnom termíne. Žalobca žalovanému oznámil, že

kauciu započíta ku dňu úhrady rozdielu v sume 556,40 € avšak žalovaný uhradil len sumu 156,40 €.
Žalovaný v liste zo dňa 12.7.2023, ktorým reagoval na pokus o zmier žalobcu, žiadal o predĺženie lehoty
na uhradenie faktúry a to do 31.8.2023.

6. Na pojednávaní dňa 11.3.2024, žalobca uviedol, že na základe požiadavky žalovaného dopravil

stavený stroj na miesto a v termíne podľa požiadaviek žalovaného a to na stavbu Hlavná 17, Trnava
dňa 1.2.2023. Pracovnú plošinu prevzala osoba, ktorá bola poverená žalovaným na základe telefonickej
dohody. Konateľ žalovaného v komunikácii so žalobcom v reakcii na pokus o zmier svoj záväzok uznal,
čižepopieranietoho,žebybolžalovanýprevzalstavebnýstrojjekontraproduktívne.Vrámcikomunikácie
medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným konateľ žalovaného žiadal o predĺženie lehoty na

zaplatenie, čím vlastne svoj záväzok voči žalobcovi uznal. Zábezpeka v praxi sa rieši na dobu celej
platnosti rámcovej zmluvy. Žalobca požičiava rôzne stavebné stroje, zoberie zábezpeku na začiatku
spolupráce a keď spolupráca končí, tak zábezpeku po uhradení všetkých záväzkov vráti, pokiaľ nedošlo
k nejakému poškodeniu stroja, alebo nie je nejaký záväzok zo strany nájomcu neuhradený.
Z dôvodu, že zábezpeka nebola započítaná a vrátená, ale vzhľadom k tomu, že s odstupom času je

zrejmé, že spolupráca nepokračuje, žalobca uviedol, že je ochotný započítať túto zábezpeku a o takúto
čiastku znížiť aj žalobu. Z rámcovej zmluvy vyplýva, že započítať túto zábezpeku žalobca nemá
povinnosť. V tomto štádiu konania však započíta svoju pohľadávku vo výške 1.900 € so zábezpekou
a o túto čiastku žalobu zníži. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku
vo výške 400 €, nakoľko žalovaný rozdiel 156,40 zaplatil po uznaní celej pohľadávky s tým, že uvádzal,

že rozdiel doplatí v najkratšom možnom termíne, čo sa v podstate od 17.4.2023 nestalo. Na základe
uvedeného žalobca žiadal žalobe v tomto zníženom rozsahu vyhovieť a žalovaného zaviazať k náhrade
trov konania vo výške 100%.

7. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odporu. Poprel

tvrdenie žalobcu, že nepožadoval úhradu celej sumy, ale požadoval iba úhradu 400 €, pretože žalobca
vyzýval žalovaného na úhradu celej sumy aj napriek tomu, že suma vo výške 1.900 € bola uhradená ešte
predtým než došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu. A tak ako žalovaný uvádzal v podaných vyjadreniach,
si uplatňuje do tejto výšky kompenzačnú námietku. Čo sa týka náhrady trov konania, v žiadnom prípade
nemôže mať žalobca plný úspech, nakoľko táto úhrada prebehla ešte pred podaním žaloby, čiže v tejto

časti je žaloba nedôvodná. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

8. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže
vziať žalobu späť.

9. Podľa ust. § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

10. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v časti istiny 1.900 €, súd v súlade
s citovaným zákonným ustanovením konanie v tejto časti zastavil.11. Súd vykonal vo veci dokazovanie týkajúce sa zaplatenia zostávajúcej sumy istiny 400 € a to
oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným a zistil tento skutočný stav:

12. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom dňa 31.1.2023 Rámcovú nájomnú
zmluvu LPN s.r.o. XXXXX, ktorej predmetom bol nájom stavebnej mechanizácie (najmä stavebné stroje
a pracovné plošiny).

13. Podľa predloženého protokolu o odovzdaní a prevzatí stroja, č. 2485468, žalobca odovzdal

žalovanému pracovnú plošinu MT1440 EXT31-PL v období od 1.2.2023 do 5.2.2023. Žalovaný na
uvedenom protokole svojím podpisom potvrdil prevzatie aj odovzdanie plošiny.

14. Faktúrou č. 223150507 splatnou dňa 18.3.2023 žalobca vyfakturoval žalovanému prenájom plošiny
v celkovej sume 2.456,40 €. Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaný dňa 15.5.2023 uhradil žalobcovi
sumu 156,40 €.

15. Pokusom o zmier zo dňa 13.6.2023 žalobca vyzval žalovaného na úhradu horeuvedenej faktúry,
ale neúspešne.

16. Žalovaný predložil výpis z účtu, podľa ktorého dňa 31.1.2023 uhradil žalobcovi kauciu vo výške 1.900

€.

17. Žalobca predložil email žalovaného zo dňa 17.4.2023, ktorý žiadal žalobcu o priradenie sumy kaucie
1.900 € na úhradu faktúry s tým, že rozdiel žalovaný doplatí na účet žalobcu v najkratšom možnom
termíne. Žalobca žalovanému odpovedal emailom dňa 20.4.2023, v ktorom uviedol, že kauciu započíta

žalovanému ku dňu rozdielu úhrady v sume 556,40 €.

18. Listom zo dňa 12.7.2023 žalovaný žiadal právneho zástupcu žalobcu o predĺženie termínu splatnosti
predmetnej faktúry do 31.8.2023.

19. Podľa čl. V bod 1 rámcovej zmluvy, nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi a prenajímateľ
je oprávnený fakturovať nájomcovi cenu za prenájom predmetu nájmu v súlade s cenovou ponukou
prenajímateľa za každý aj začatý deň nájmu až do dňa ukončenia doby nájmu resp. do dňa vrátenia
predmetu nájmu prenajímateľovi.

20. Podľa čl. V bod 8 rámcovej zmluvy, nájomca je povinný pred prevzatím predmetu nájmu od
prenajímateľa uhradiť prenajímateľovi kauciu vo výške určenej prenajímateľom. Prenajímateľ kauciu
vráti nájomcovi najneskôr do 30 dní od ukončenia doby nájmu a riadneho vrátenia predmetu nájmu
prenajímateľovi. Prenajímateľ je oprávnený kauciu jednostranne započítať najmä s pohľadávkou voči
nájomcovi, ktorá vznikne prenajímateľovi v súvislosti s jednotlivou zmluvou uzavretou na základe tejto

zmluvy (potvrdená objednávka), s ktorou nájomca prenajímateľovi kauciu uhradil a to aj v prípade,
že sa o tejto pohľadávke prenajímateľ dozvie po ukončení doby nájmu a vrátení predmetu nájmu
prenajímateľovi, najmä s pohľadávkou z titulu neuhradeného nájomného, príslušenstva, zmluvných
pokút, spôsobenej škody a pod. alebo s akoukoľvek inou pohľadávkou prenajímateľa voči nájomcovi,
vzniknutej z iných právnych titulov.

21. Podľa ust. § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako
zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type
v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

22. Podľa ust. § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky.

23. Podľa ust. § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomca je povinný platiť
nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a spôsob jej užívania.24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami vznikla nájomná zmluva
v zmysle ust. § 663 Občianskeho zákonníka. Titulom uzatvorenej rámcovej zmluvy, t.j. užívaním
predmetu nájmu bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi nájomné spojené s užívaním predmetu nájmu

– pracovnej plošiny. Žalovaný si však svoju povinnosť plynúcu mu z uzatvorenej zmluvy riadne nesplnil
a svoj záväzok voči žalobcovi neuhradil včas a riadne, v lehote splatnosti, čím sa dostal žalovaný do
omeškania.Zpísomnýchdokladovaemailovpredloženýchžalobcomvyplýva,žežalovanýpočastrvania
nájmu ani po jeho ukončení nenamietal, že podpis na preberacom protokole nie je jeho, resp. jeho
konateľa. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku voči žalobcovi,

žiadal o predĺženie lehoty splatnosti a žiadal započítanie kaucie na úhradu predmetnej faktúry. Preto
obrana žalovaného, že podpis na preberacom protokole nie je jeho neobstojí, nakoľko z predložených
dokladov jednoznačne vyplýva, že žalovaný svoj podpis počas celej doby nájmu ani po jej skončení
nenamietal. Ďalej z dokladov jednoznačne vyplýva, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku, ktorý
čiastočne aj uhradil, v sume 156,40 €. V časti 1.900 € žalobca na pojednávaní vzal žalobu späť z dôvodu
započítania kaucie zloženej žalovaným, čo sám žalovaný v emaile adresovanom žalobcovi žiadal, preto

v tejto časti súd považuje žalobu za podanú dôvodne – započítanie pred uhradením dlžnej sumy nebolo
povinnosťou žalobcu, ale jeho ústupkom a oprávnením voči žalovanému a teda žaloba v tejto časti bola
podaná dôvodne. Ak sa žalovaný odvolával v konaní a na skutočnosť, že žalobca mal použiť na úhradu
jeho nedoplatkov kauciu, na tento postup bol žalobca podľa čl. V ods. 8 rámcovej zmluvy oprávnený,
ale nie povinný. Je len prejavom ústretovosti žalobcu, že žalobca napriek tomu, že na tento postup

nebol povinný a vopred žalovaného upozornil na postup, že započíta kauciu na jeho dlh len po zaplatení
zostávajúcej sumy 556,40 €, čo žalovaný nezaplatil, žalobca v časti istiny 1.900 € vzal žalobu späť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je
skutkovo a právne dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel.

25. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi neuhradil včas a riadne, v lehote splatnosti, čím sa
dostal do omeškania, preto je povinný žalobcovi uhradiť aj úroky z omeškania.

26. Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.

27. Podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej

sadzbe A. B. C. platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

30. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p,. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, k späťvzatiu žaloby v časti istiny 1.900 € pristúpil

z ústretovosti voči žalovanému, hoci na tento postup nebol povinný, aj v tejto časti bola žaloba podaná
dôvodne, preto mu súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362 ods. 1, 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)