Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201072
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201072.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6Csp/29/2024

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Radimom Komkom,
advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpenému: JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05
Bratislava, IČO: 42 185 190, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 640 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

6Csp/29/2024

I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa
XX.X.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 640,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 640,- eur od dňa 23.04.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č.
XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, obsiahnutá v bode 2., podľa ktorej má spotrebiteľ zaplatiť
dodávateľovi administratívny poplatok vo výške 149,56 eur, za administratívne náklady na vypracovanie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

IV.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveospotrebiteľskomúvere č.XXXXXXXXX,
zo dňa XX.X.XXXX, v bode 3, v časti v znení:
„ Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.V. Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, v
bode 8., v prvom odseku:

„Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
33 EUR.“,
a v treťom odseku:
„Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10 EUR, a to do 5 dní

odo dňa doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, v bode
08., v štvrtom odseku, v znení:
„Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva

spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského
konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a
iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, bod
12., v znení:
„Účastníci sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek
upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v

hlavičke zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto
klienta vytvorené na webovskej stránke veriteľa E. (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti).
Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov
elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalovaný je povinný nahradi? žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

6Csp/29/2024

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 15.4.2024 žalobkyňa žiadala, aby súd určil,
že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX,

je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žiadala, aby mu súd uložil povinnosť vydať jej bezdôvodné
obohatenie vo výške 640 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 640 eur
od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému. Ďalej žiadala určiť neprijateľnosť zmluvných
podmienok:
a) zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, k

Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, obsiahnutá v bode 2., podľa ktorej
má spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi administratívny poplatok vo výške 149,56 eura, za administratívne
náklady na vypracovanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou,
b) zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX,

v bode 3, v časti v znení: „ Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“
c) zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, k

Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, v bode 8., v prvom odseku:„Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
33 EUR.“, a v treťom odseku: „Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku

čiastku 10 EUR, a to do 5 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na úhradu.“
d) zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, k
Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, v bode 08., v štvrtom odseku, v
znení: „Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva
spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského

konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach
a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“
e) zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru,
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, bod 12., v znení: „Účastníci
sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky,
SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v hlavičke zmluvy,

dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto klienta vytvorené
na webovskej stránke veriteľa E. (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti). Spotrebiteľ súhlasí
s tým, aby veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov elektronickej
komunikácie bez účasti človeka.
Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy jej žalovaný poskytol
bezúčelový úver vo výške 200 eur. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali
sumu 196 eur, pričom žalovanému mala zaplatiť celkovo 396 eur do 20.08.2015. V zmluve je uvedený

úrok vo výške 23,22 % ročne, čo predstavuje 46,44 eura, administratívny poplatok vo výške 149,56
eura, RPMN vo výške 98 % a priemerná RPMN vo výške 44,26 %. Žalovanému na predmetný úver
zaplatila 840 eur. Zmluva podľa jej názoru neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a y)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Neobsahuje ani správny údaj o priemernej RPMN, keďže priemerná
hodnota RPMN podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 ku dňu 30.6.2014 bola pri spotrebiteľských úveroch vo výške do 1 500
eur so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov v úrovni 44,06 %. Aj keby úver nebol bezúročný a bez
poplatkov z dôvodov uvedených vyššie, tak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška ročnej
úrokovejsadzby23,22%.Vtejtosúvislostipoukázalanapriemernéúrokovémieryzúverovposkytnutých
v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v mesiaci

august 2014, vo výške 10,72 % p.a. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v
zmluve o spotrebiteľskom úvere je viac ako dvojnásobne vyšší. Žalovanému na predmetný úver zaplatila
sumu 840 eur. Pri poskytnutom úvere 200 eur, sa teda žalovaný na jej úkor mohol bezdôvodne obohatiť
o sumu 640 eur. O podozrení, že sa žalovaný na jej úkor mohol bezdôvodne obohatiť, sa dozvedela
od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ňou a

žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovaného, do
ktorej žalovaný dopisoval len jej údaje. Jej „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške
poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky, ako aj všetky dokumenty predložené
spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich
obsah.

Zmluva podľa žalobkyne obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, obsiahnutú v bode 2., podľa ktorej
má spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi administratívny poplatok vo výške 149,56 eura, za administratívne
nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je podľa žalobkyne aj zmluvná podmienka, uvedená v zmluve v

bode 3. v časti v znení: „ Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v
rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán,

v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods.
4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými
podmienkami. Zmluva obsahuje podľa žalobkyne aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, a to vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, uvedené v bode 8., v prvom odseku:„Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
33 EUR.“,

a v treťom odseku:
„Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10 EUR, a to do
5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, ako aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, v bode 08., v štvrtom odseku, v znení:
„Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva

spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského
konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a
iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“ Tiež je neprijateľnou podľa
žalobkyne aj podmienka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 12.,
v znení:
„Účastníci sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek

upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v
hlavičke zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto
klienta vytvorené na webovskej stránke veriteľa E. (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti).
Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov
elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uviedol, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k
tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalobca nesie dôkazné bremeno a
jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a

teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú
a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s uvedenými vstupnými údajmi,
ktoré sú uvedené na zmluve o úvere. Žalobca bol dostatočne informovaný o výške RPMN. Údaj RPMN
je uvedený jednak na prednej strane zmluvy o úvere a zároveň na samostatnej listine, s ktorou bol

žalobca oboznámený a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. Je toho
názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri
užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je
dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri

poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Z vyššie uvedeného
jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením
a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN.
Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 396,- eur s termínom

splatnosti dňa 20.08.2015. Ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikované, splátka vo
výške 396,- eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 200,- eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov vo výške 196,- eur a úroku vo výške 46,44 eur, čím je zároveň zachovaná zákonom
ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Rovnako nie je správne konštatovanie absencie údaju

o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v
bode 3. zmluvy o úvere: ,,Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 20.08.2015.“
Z uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená
ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne

náležitosti. Žalovaný má i naďalej za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na
jeho vydanie podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaný dovoľuje opätovne poukázať
na to, že požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy o úvere sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej
lehote v celom rozsahu dňa 23.06.2023 (t.j. po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňa
23.06.2021, kedy žalobca poukázal na účet žalovaného splátku nad rámec sumy istiny).

4. Žalobkyňavreplikeuviedla,žežalovanývosvojomvyjadrenísavyjadrujekproblematikebezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, avšak vo vzťahu k iným zmluvným náležitostiam, ako napr. výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nesprávnej RPMN. Ona však v žalobe tieto dôvodynenamieta, ale namieta absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, t. j. doba trvania zmluvy a predpokladov na výpočet RPMN, nesprávne
uvedenie výšky priemernej RPMN, ako aj výšku úrokov v rozpore s dobrými mravmi. K dobe trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za to, že v zmluve o úvere exaktne takýto údaj nie je vyjadrený. Túto
náležitosť nie je možné stotožňovať ani s údajom o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej
splatnosti je samostatnou náležitosťou a v praxi nemusí byť totožný s údajom o konci doby trvania
zmluvy. Z uvedeného dôvodu preto aj zákonodarca vyžaduje uvedenie týchto náležitostí samostatne.
Úrok vo výške 23,22 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatný. Úžernosť odplaty je

zjavne daná extrémnou RPMN v úrovni 98 %. K premlčaniu nároku uviedla, že je nepochybné, že ide
o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiacim
na finančnom trhu v Slovenskej republike, ako taký si je plne vedomý toho, aké právne predpisy regulujú
jehočinnosťaporušenieprávnychpovinnostívneprospechspotrebiteľaakodlžníkamuprinášafinančné
benefity.

5. Žalovaný v duplike zopakoval časť argumentácie z vyjadrenia k žalobe doplniac ho tým, že žalobca
si predložením Zmluvy, ako aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej aj
„VPPSÚ“) splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej
bolasplnenápodmienkapísomnejformyzmluvyoúvere.Žalovanýjetohonázoru,ženenastalaanijedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej

zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako
tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy,
zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

6. Súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 9.12.2024. Na pojednávanie sa nedostavil

žalovaný, ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa
5.12.2024 súhlasiac s pojednávaním v ich neprítomnosti, preto súd postupujúc podľa § 180 CSP,
prejednal vec v neprítomnosti žalovaného. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom žaloby a vyjadrení, ich príloh, a to: žaloba na č.l. 1-5, súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch na č.l. 12, štandardné európske informácie o

spotrebiteľskom úvere na č.l. 13, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru na č.l. 14,
vyjadrenie žalovaného na č.l. 23-30, vyjadrenie žalobcu na č.l. 46-48, duplika na č.l. 53-60, zmluva o
spotrebiteľskom úvere na č.l. 86, ako aj s ďalšími listinami, ktoré sú súčasťou spisu.

7. Na základe nerozporovaných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaným dokazovaním súd

zistil, že žalobkyňa so žalobcom uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa
XX.XX.XXXX. Na základe zmluvy (čl. 13 spisu - informácie o spotrebiteľskom úvere, čl. 86 spisu -
zmluvaospotrebiteľskomúvere)žalovanýposkytolžalobkynibezúčelovýúvervovýške200eur.Celkové
nákladyspojenésospotrebiteľskýmúverompredstavovalisumu196eur,pričomžalovanémumalapodľa
zmluvy zaplatiť celkovo 396 eur do 20.08.2015. V zmluve je uvedený úrok vo výške 23,22 % ročne,

čo predstavuje 46,44 eura, administratívny poplatok vo výške 149,56 eura, RPMN vo výške 98 % a
priemerná RPMN vo výške 44,26 %. Podľa výpisu z klientskej zóny žalobkyňa uhradila žalovanému 840
eur na predmetný úver s tým, že žalovaný žiada od nej ešte zaplatiť ďalších 801,04 eur evidovaných
ako dlžná suma. Nerozporovaným skutkovým tvrdením je aj to, že dňa 23.6.2021 žalobkyňa poukázala
na účet žalovaného sumu nad rámec sumy istiny (viď čl. 26 spisu - vyjadrenie žalovaného).

8. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 8.4.2024 súd zistil, že dňa
3.4.2024 sa do kancelárie Združenia odstavila žalobkyňa - spotrebiteľa so žiadosťou, že potrebuje
poradiť so zmluvou, ktorú uzavrela so žalovaným predložiac zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. V ten deň ju po posúdení zmluvy informovali, že podľa ich názoru je

pravdepodobné, že ide o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov a je pravdepodobné, že zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, o čom je oprávnený rozhodnúť súd. Bola informovaná, že ak jej veriteľ
poskytol úver vo výške 200 eur a uhradila sumu 840 eur, čiže vyššiu sumu ako jej bola veriteľom
poskytnutá, pravdepodobne došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa o sumu 640 eur na
jej úkor. Združenie jej odporučilo sa obrátiť ohľadom právnych služieb na advokáta.

9. Podľa údajov NBS o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v mesiaci august 2014, tieto boli
vo výške 10,72 % p.a..10.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až §
54 Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
19. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
20. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
22. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ichpoužitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatvárala
žalovaná ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,

že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

23. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

24. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

26. Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
28. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
29. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §

9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

30. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebobez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

31. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32. Podľa ustanovenia § 298 odsek 1 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou

je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.
33. Podľa ustanovenia § 298 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal

plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
35. Podľaust.§451Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
37. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
38. Podľa ust. § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva

sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
39. Podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,

za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
40. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
41. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto

podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
42. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

43. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere je daná dôvodnosť aplikácie a

použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou
ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, a teda ani do uvedeného dňa nie je v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. Tento príkaz
zákonodarcu súd nemôže nerešpektovať a ani ho vo svojej rozhodovacej činnosti opomínať. Právepojem na prospech spotrebiteľa je pre súd určujúci pre aplikáciu konkrétnych ustanovení vprávnom
poriadku, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka sú nepochybne výhodnejšie pre spotrebiteľa ako
ustanovenia Obchodného zákonníka.

45. Okrem toho novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52
odsek 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné
ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto

právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015
vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie
Občianskeho zákonníka.
46. Aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka teda nie je vylúčená ani na právne
vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka.

47. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou
sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva), ale
dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na jednej strane a inými úvermi na druhej
strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere
subjektov takéhoto vzťahu. Žalovaný je právnická osoba, nebanková spoločnosť, ktorá v rámci
predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže
je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania.
48. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona.
Nakoľkozmluvyuzavretémedzistranamisporumajúcharakterzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysle
zák. č. 129/2010 Z. z., musia obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9

ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
49. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je ochrana spotrebiteľa zavedená smernicou Rady
93/13/EHS založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s
podmienkamipripravenýmivopreddruhouzmluvnoustranoubeztoho,abymoholovplyvniťobsahtýchto
podmienok. Súdny dvor tiež vo svojej judikatúre konštatoval, že systém ochrany zavedený smernicou

93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (viď rozsudky F., EU:C:2014:101, bod 39 a citovaná judikatúra; G. G. D.,
C-26/13, EU:C:2014:282 bod 39 a citovaná judikatúra, ako aj H. I. a J., C-169/14, EU:C:2014:2099,

bod 22). Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky,
prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť,
aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych

kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny
súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne
a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. V danom spore je spornou otázka, či úver poskytnutý
žalobkynipodľazmluvy oúvere sa považuje zabezúročnýa bez poplatkov ako následok porušenia
uvedenia obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch.
50. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno
vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až y). Zároveň predmetný zákona

v § 11 ods. 1 v prípade nedodržania písomnej formy alebo v prípade absencie náležitostí podľa § 9
ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 stanovuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.51. Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého v prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 (posudzovania schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej
situácii spotrebiteľa) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, podľa súdu je potrebné predmetný

spotrebiteľský úver považovať ako bezúročný a bezpoplatkový, a to z dôvodu hrubého porušenie
povinnosti žalovanej ako veriteľa podľa § 7 ods. 1, keďže žalovaná pred uzavretím zmluvy neposúdila
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Takýto stav
tvrdený nebol a nevyplýval ani z predložených dôkazov. Podľa súdu, vychádzajúc pritom zo zisteného
skutkového stavu veci, žalovaná ako veriteľ si tak nesplnila zákonnom uloženú povinnosť v zmysle

§ 11ods. 2 ZoSÚ. Uvedený postup bol postup stanovaný zákonom, preto nebolo povinnosťou súdu
žalovaného na preukázanie tohto zákonom stanoveného postupu vyzývať, nakoľko by tým
súd zasahoval do hmotnoprávnych ustanovení a porušil by tým zásadu „rovnosti“ sporových strán v
neprospech žalobkyne (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoCsp/42/2021-222 zo
dňa 23.3.2022, tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave ). Právnym následkom uvedeného stavu je
potom v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ to, že poskytnutý spotrebiteľský úver zo dňa XX.X.XXXX sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov.

52. Okrem toho vzťahu k samotnej výške RPMN 98 %, ktorá nepochybne neprimerane prevyšuje
akékoľvek úroky a poplatky a žalovaný takéto náklady od žalobkyne žiadal napriek skutočnosti, že
ako poskytovateľovi finančnýchslužieb mu muselo byť z dostupných zdrojov zrejmé (napr. z

internetovej stránky MinisterstvafinanciíSR, z ktorej vyplývapriemernáRPMNpritaktoposkytovaných
úveroch vo výške 44,26 % v rozhodnom období, že toto úverovanie prekračuje akékoľvek medze
úrokovania (viac ako dvojnásobok priemernej RPMN) a vzhľadom na vzájomné plnenie je v hrubom
nepomere, preto bez pochýb možno konštatovať neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ, ktorá
v konečnom dôsledku je prepojená aj na už spomenuté nepreukázanie skúmania úveruschopnosti

spotrebiteľa.

53. Úročenie spolu s poplatkami vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája
absolútnu neplatnosť (§39 OZ), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody, a toto
konanie možno jednoznačnepovažovať za úmyselné porušenie Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona

o spotrebiteľských úverocha z toho potom vyplýva ako nutný dôsledok aj úmysel (minimálne
nepriamy) na strane dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie. Dohodnutá úroková miera teda
podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné konštatovať aj rozpor s dobrými mravmi
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd ďalej poznamenáva, že nie je možné neprihliadnuť
na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej

inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané, až úžernícke úroky.(§39a Občianskeho
zákonníka) (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/35/2023 zo dňa 30.11.2023).

54. Nakoľko súd mal zato, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, mal zato, že žalobkyňa

zaplatila žalovanému na predmetnom úvere o 640 eur viac, než mala. V tomto rozsahu došlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, nakoľko toto plnenie prijaté od žalobcu
bolo uskutočnené bez právneho dôvodu. Táto suma predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú
žalobca žalovanému celkom uhradil 840 eur a sumou poskytnutého úveru 200 eur. K priznanému
nároku prináležia žalobkyni aj zákonné úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v

spojení s § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré jej súd taktiež priznal z dlžnej sumy.
55. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a
spotrebiteľ,zmluvouspotrebiteľskouavzťahujúsanaňuustanovenia§52až54Občianskehozákonníka
a zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)

a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

56. Ako vyplýva z cit. zák. ust. Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by
stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j.
výklad v súlade s komunitárnym právom ).

57. Platí teda, že členské štáty mali a majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

58. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu
práv naplnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-473/00 potvrdil, že
uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť

ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice
rady 93/13/EHS. Ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky a aktívnej legitimácie žalobkyne, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
28.03.2019, sp.zn. 6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom
vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti

zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je
určovacou žalobou v zmysle § 137ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh
žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.). V

prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Taktiež
z rozhodnutia NS SR z 23.01.2017, sp.zn. 6Ndc/20/2016, vyplýva, že právo súdu vysloviť v konkrétnom
prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na
rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes.

59. Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu(nie vždy
splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná
žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v

spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového

právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou
na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).“ (viď rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

60. Zavedenie osobitného konania podľa § 301 C. s. p. neznamená, že spotrebiteľ sa nemôže domáhať
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade
neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti C. s. p. zachované, ale na rozdiel

od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. C. s. p. len s účinkami inter partes.“ (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 zo dňa 23.01.2017)

61. Ak je spotrebiteľovi umožnené domáhať sa svojho práva do budúcna napr. uplatnením si vydania
bezdôvodného obohatenia od žalovaného alebo žiadať primeraného finančného zadosťučinenia, je

namieste aj predmetná žaloba o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je len na spotrebiteľovi,
ktoré právo si zvolí, resp. ktoré právo z viacerých práv použije. Na primerané finančné zadosťučinenie
(relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred súdom. Niet žiadneho
dôvodu z okruhu úspešne vedených vecí pred súdom vylučovať práve rozsudok o neplatnosti niektorejzmluvnej podmienky, ak ju spôsobil dodávateľ pri zanedbaní povinnosti postupovať s odbornou
starostlivosťou (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa). Za porušenie povinnosti postupovať
s odbornou starostlivosťou treba považovať aj používanie neprijateľných zmluvných podmienok (§

3 ods. 3 ZOS, § 53 ods. 1 OZ), nekalých obchodných praktík (§ 7 a nasl. zákona o ochrane
spotrebiteľa), ale aj iné porušenie práv spotrebiteľa (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/220/2012 z 30.08.2013). Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je
zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti.
Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť

podmieňované (kumulatívne) uplatnením, či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo
primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do
uplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti.

62. Súd v zhode s názorom Krajského súdu v Prešove (viď rozsudok sp. zn. 15CoCsp/23/2020 zo

dňa 11.2.2021) zastáva názor, že spotrebiteľ má právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej
podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Zz. o ochrane
spotrebiteľa ( ,,ZoS“), podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže domáhať na súde (§ 3 ods.5 ). Aj

gramatický výklad ustanovenia § 53a OZ predpokladá takéto určenie dokonca ,,v prvej línii“ a ďalšie
spôsoby ochrany ,,na plnenie“ sú evidentne alternatívami (arg. slovo ,,alebo“). Explicitné zakotvenie
tohto práva do ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č.129/2010 Zz. súvisí len s tým, aby sa odstránili
akékoľvek pochybnosti o možnostiach spotrebiteľa podať žalobu o neplatnosť zmluvy (čiastočnej
neplatnosti ,..et minor“). Principiálne nemožno nútiť žiadneho spotrebiteľa sledujúceho právnu istotu,

aby sa domáhal reštitučného plnenia kumulatívne popri určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

63. Vzhľadom na uvedenú judikatúru vyšších súdnych autorít a tiež argumentačne podporenou
judikatúrou všeobecných súdov sa súd vysporiadal s navrhovaným vyslovením prijateľnosti jednotlivých
zmluvných podmienok nasledovne:

64. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXX, zo
dňa XX.X.XXXX, obsiahnutá v bode 2., podľa ktorej má spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi administratívny
poplatok vo výške 149,56 eura, za administratívne náklady na vypracovanie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, táto je podľa názoru súdu neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, nakoľko nárokovanie tohto poplatku nie sú spotrebiteľovi vopred známe, nie je
zrejmé ani to, aké protiplnenie za tento poplatok spotrebiteľ dostáva. Tu sa žiada uviesť, že o úplne
obdobnom znení podmienky u žalovaného už bolo právoplatne rozhodnuté (viď rozsudky Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/23/2023, sp. zn. 6CoCsp/3/2023). Od záverov týchto rozhodnutí nevidel
súd dôvod odkloniť sa a preto na dôvody v nich uvedené odkazuje.

65. Rovnako uvedené platí aj pre zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, v bode 3, v časti v znení:
„ Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať.“, keďže rozsudkami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2023, sp. zn.
10CoCsp/31/2023, sp. zn. 12CoCsp/5/2023, bola táto podmienka potvrdená ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4
písm. l) Občianskeho zákonníka neprijateľne prenáša dôkazné bremeno a to v otázke oboznámenia sa

s úverovými podmienkami.

66. Aj ďalšie zmluvné podmienky, a to uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, v bode
8., v prvom odseku:

„Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
33 EUR.“,
a v treťom odseku:„Spotrebiteľsazaväzujeuhradiťveriteľovizakaždúzaslanúupomienkučiastku10EUR,atodo5dníodo
dňa doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, možno posúdiť ako neprijateľné, pričom ich neprijateľnosť
bola vyslovená v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/23/2023, 1CoCsp/11/2021, s

ktorými sa súd stotožnil a v podrobnostiach na ne odkazuje. Žalobkyni si zmluvnú pokutu so žalovaným
individuálne nevyjednala, táto bola zapracovaná do zmluvných podmienok na vopred pripravenom
tlačive zo strany žalovaného.

67. Napokon aj zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, v bode
08., v štvrtom odseku, v znení:
„Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva
spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského
konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a
iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“ je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, pričom aj o tejto bolo už právoplatne rozhodnuté vo vzťahu k žalovanému, a to rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/95/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3CoCsp/33/2022
„Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napl´ňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v

rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania
nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Zz.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá
vyjadrujefinančnýzáväzokspotrebiteľazaplnenie,,ktorémupomateriálnejstránkeniejedodanéaslúži
v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Sankčnú povahu má evidentne aj paušálna náhrada nákladov 1.660,-Eur v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky. Pri tejto zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu
príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd považuje za neprijateľnú podmienku aj takú, ktorá predstavuje
takýto odklon od zmyslu a účelu zákonného inštitútu. Podľa § 121ods.3 Občianskeho zákonníka sa
za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem iného ,,náklady spojené s jej uplatnením“. Paušálna

náhrada výdavkov umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná
podmienka dostáva do rozporu s ust. § 121 ods.3 v spojení s § 54 ods. 1Občianskeho zákonníka,
ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Nemali
by byť pochybnosti, že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklad je nevýhodnejším
ustanovením oproti zákonnému pravidlu (por. Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu

(K. L.) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06 Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej
forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady
za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie).“
68. Nakoniec aj zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX, bod

12., v znení:
„Účastníci sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek
upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver,
v hlavičke zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské
konto klienta vytvorené na webovskej stránke veriteľa E. (upozornenie na termín splátky a iné

skutočnosti).Spotrebiteľsúhlasístým,abyveriteľmuposielaloznámeniaajpomocouautomatizovaných
prostriedkov elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pričom jej neprijateľnosť bola vyslovená tým istým spomenutým rozhodnutím Okresného súdu Poprad
sp. zn. 17Csp/95/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/33/2022,
z podnetu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Komisie na posudzovanie podmienok v

spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, z 11.12.2012, na odôvodnenie
bodu 10.2. vyplýva: „Komisia posúdila zmluvné podmienky ako nevyvážené, ktoré v rozpore s
požiadavkou dobrej viery zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Predmetné zmluvné podmienky umožňujú nepredvídateľné
konanie dodávateľa spojené s neistým postavením spotrebiteľa v danom zmluvnom vzťahu. Komisia

nepovažuje za primerané a v súlade s požiadavkou dobrých mravov, aby dodávateľ formou štandardnej
zmluvnej klauzuly prezumoval súhlas spotrebiteľa s nahrávaním telefónnych hovorov, zasielaním
správ, informácií a inej obchodnej komunikácie. Vylúčenie skutočnej možnosti voľby spotrebiteľa, či
súhlasí s konaním dodávateľa alebo nie, považuje Komisia za neprijateľné.“ Predmetná zmluvnápodmienka neobsahuje žiadne obmedzenia, ktoré by umožňovali brániť dodávateľovi nadmerne
obťažovať spotrebiteľa rozsahom komunikácie, čo sa týka jej obsahu, početnosti, používania v dňoch
pracovného pokoja a voľna, prípadne dennej doby, v ktorej by mohla byť komunikácia uskutočňovaná,

pričom nadmerné obťažovanie umožňuje aj slovné spojenie „a iné skutočnosti“, keď v tejto časti je
sporné, k čomu vlastne dal spotrebiteľ súhlas, čo sa týka určitosti tohto súhlasu ako platného prejavu
vôle.

69. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne aj vo vzťahu k posudzovaniu zmluvných podmienok

už judikovaných a k procesnej stránke dokazovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré už boli
judikované. S týmito názormi právnej spisby možno súhlasiť a na ne aj v odôvodnení poukázať citujúc
z publikácie B., I., M., H., K., N., I., H.,K., N., O., I., J. G.. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H. Beck, 2016, 1037, 1038 s.: „Napriek tomu, že vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú v
jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v
inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu obdobných skutkových okolností by mal súd

rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu požiadavka právnej istoty vyjadrená v článku 2 CSP, ako aj v
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.“ a tiež B., I., P., J., K., N., M., I., H., M., O., I., J. G.. Občiansky
zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.: „Ak by však dodávateľ opätovne
uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie
z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už

opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok
súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom.“

70. Ešte záverom treba uviesť, že súd sa neopomenul zaoberať aj vznesenou námietkou premlčania
žalovaným, a teda či sú nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní (nároky na vydanie

bezdôvodného obohatenia sa plnením bez právneho dôvodu - žalobkyňa totiž žalovanému plnila viac,
ako bol jej záväzok vydať mu plnenie - § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) premlčujú v objektívnej
trojročnej alebo desaťročnej dobe a odkedy začala plynúť žalobkyni subjektívna premlčacia doba toho,
ktorého nároku, ktorá je v takomto prípade dvojročná.

71. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná
premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia

doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné. Žalovaný
má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou
bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný
obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluva nemá zákonom
stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na

získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
72. Žalovaný namietal uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Začiatok subjektívnej
premlčacejdobyprávanavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasa neviaže k dátumu splatnosti,
ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej
skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto sa obohatil.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 256/2010 z 28.
septembra 2011).

73. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je dva roky a začína plynúť odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil.

Vyžaduje sa skutočná, preukázaná vedomosť oprávneného a teda nestačí, že mal možnosť sa potrebné
skutočnosti dozvedieť aj skôr (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.8.2007 sp.
zn. 30Cdo/2758/2006).

74. Ustanovenie § 107 ods. 1 OZ nemá na mysli znalosť právnej kvalifikácie, ale len znalosť skutkových

okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2000 sp. zn. 20Cdo/927/98). V zmysle ustálenej
súdnej praxe o vzniku bezdôvodného obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď nadobudolvedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, že
už predtým mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe, ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku
bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Relevanciu má teda to, kedy sa dotknutá osoba dozvie, že

plniť nemala (viď uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 430/2018 zo dňa 05.12.2018). V tejto súvislosti
je preto dôležitá tá skutočnosť, že žalobkyňa po porade s jej právnym zástupcom v tomto konaní
nadobudla vedomosť pri návšteve Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Za rozhodujúci pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa oprávnený v

konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti
už skôr.“ ( ZSP 2/2025, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.3Cdo/154/2004 zo dňa
01.01.2005).

75. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba

dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala
a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno
nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Právny poriadok slová ,,vedieť mal a mohol“
pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Existuje preto
obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie" sa potiera rozdiel medzi objektívnou a

subjektívnou dobou. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle
byť „advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia
až s odstupom času po vykonaní plnenia. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie,
že plniť nemala a nie že plnila. (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/114/2019 zo
dňa 28.01.2020).

76. Krajský súd v Prešove aj v rozhodnutí sp. zn. 17CoCsp/49/2022 zo dňa 14. 03. 2023 uviedol,
že pri posudzovaní plynutia objektívnej premlčacej doby a dĺžky jej plynutia je potrebné preukazovať
úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Vtedy je namieste aplikovať namiesto 3-ročnej
objektívnej premlčacej doby 10-ročnú premlčaciu dobu. Plynutie objektívnej lehoty, jej dĺžka, najmä

zvýhodnená10-ročná lehota, prešlo určitým názorovým vývojom pri posudzovaní úverových zmlúv,
ktoré majú spotrebiteľský charakter. Súdny dvor uviedol v rozhodnutí C-485/19, že za okolností, o
ktoré ide v prejednávanej veci, existuje nezanedbateľné riziko, že sa spotrebiteľ nebude počas lehoty
na plnenie vyplývajúce z úverovej zmluvy dovolávať svojich práv priznaných právom únie, keď
k premlčaniu v trojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 OZ dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ sám

nie je schopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o nekalej povahe
zmluvnej podmienky. Potrebné je preto zohľadniť znevýhodnené postavenie spotrebiteľa, pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a skutočnosť, že je možné, že spotrebitelia
nevedia o svojich právach, a preto Súdny dvor na prvú položenú prejudiciálnu otázku vo veci
C-485/19 odpovedal, že: „Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej

právnej úprave, ktorá stanovuje, žena žalobu podanú spotrebiteľom o vrátanie súm neoprávnene
zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice
93/13, alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice 2008/48, sa vzťahuje
trojročná premlčacia lehota, ktorá
začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu“. Táto odpoveď Súdneho dvora

na posudzovanie plynutia troj alebo desaťročnej premlčacej doby bola zásadná pre prijatie
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.2.2022 pod sp. zn. 7Cdo/268/2021, ktoré uznesenie
bolo uverejnené akoR15/2022 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022, podľa ktorého
„analogická aplikácia10-ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve
spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka)

získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22.4.2021 v právnom poriadku Slovenskej
republiky.“ Na základe uvedeného potom odvolací súd musí konštatovať, že v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je irelevantné, či bezdôvodné obohatenie, ktoré
získal dodávateľ na úkor spotrebiteľa, vzniklo v dôsledku neprijateľných zmluvných podmienok,

alebo absencie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, vždy je potrebné v zmysle rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 aplikovať analogicky 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu
v úverových spotrebiteľských vzťahoch.77. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011 oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohateniaaoosobeobohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To kedy sa oprávnený
dozvedel, ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie
je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Znamená
to, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107

ods. 1 OZ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom,
kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu, nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie.

78. Podľa konštantnej judikatúry pre začiatok plynutia premlčacej doby sa vyžaduje skutočná a
nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie

a kto ho získal (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013).27.

79. V konaní žalobkyňa tvrdila, že o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na
jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, o
čom žalobkyňa predložila dôkaz - Prehlásenie zo dňa 8.4.2024 (č.l. 8 spisu). Žalobkyňa podala

žalobu dňa 15.4.2024.

80. Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa vedela, že platby, ktoré od nej
žalovaný prijal nad poskytnutý úver, prijíma protizákonne, že sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje.
Dvojročná subjektívna doba na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia tak začala podľa súdu

plynúť od 8.4.2024. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 15.4.2024, bola podaná, pokiaľ ide o nároky
uplatnené žalobkyňou, včas, a to rovnako aj berúc v úvahu začiatok plynutia objektívnej desaťročnej
premlčacej doby (ktorá začala plynúť dňa 23.6.2021, kedy podľa nerozporovaného tvrdenia žalovaného
(viď čl. 26 spisu) dňa 23.6.2021 došlo k poukázaniu splátky na účet žalovaného nad rámec sumy istiny
- Začiatok plynutia objektívnej lehoty sa viaže na moment obohatenia. K momentu bezdôvodného

obohatenia došlo u žalovaného úhradou ako to aj sám uviedol dňa 23.6.2021 (čl. 26 spisu)). Súd teda
právne uzatvára, že nárok žalobkyne nie je premlčaný.

81. S prihliadnutím na uvedené súd ani v prejednávanej veci nevidí žiadne dôvody pre odklon od týchto
súdnou praxou ustálených právnych názorov.

82. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bola
v spore v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

83. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

6Csp/29/2024

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.