Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/180/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204703
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1223204703.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: H. X., Q.. XX.XX.XXXX (v čase začatia konania maloletá, aktuálne plnoletá), S.
J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. I. J., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: D.Š. E., N.. E., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. W.
XXXXX/XXD, U. a otca: E. X., Q.. XX.XX.XXXX, Š. K. E. N., W. U. S. Y. X. XX, Q.. R. XXXXX, E., v
konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: H. X., Q..
XX.XX.XXXX, W. U. W. XXXXX/XXD, U., proti osobe povinnej platiť výživné: E. X., Q.. XX.XX.XXXX, Š.
K. E. N., W. U. S. Y. X. XX, Q.. R. XXXXX, E. o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otca k maloletej S. J. X., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy 250,- eur na sumu 300,- eur
mesačne ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred,
s účinnosťou od 15.12.2023.

II. Súd zvyšuje výživné osoby povinnej platiť výživne k osobe oprávnenej na výživné H. X., Q..
XX.XX.XXXX zo sumy 250,- eur na sumu 320,- eur mesačne ktoré je osoba povinná platiť výživné
povinná uhrádzať k rukám osoby oprávnenej na výživné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred,

s účinnosťou od 15.12.2023.

III. Zročné výživné na maloletú S. J. X., Q.. XX.XX.XXXX, za obdobie od 15.12.2023 do 31.01.2025 vo
výške 677,20 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do jedného mesiaca od doručenia rozsudku.

IV. Zročné výživné na osobu oprávnenú na výživné H. X., Q.. XX.XX.XXXX, za obdobie od 15.12.2023 do
31.01.2025vsume948,42eurjeosobapovinnáplatiťvýživnépovinnáuhradiťkrukámosobyoprávnenej
na výživné do jedného mesiaca od doručenia rozsudku.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/115/2017-129 zo dňa 05.06.2018 v
časti vyživovacej povinnosti.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 15.12.2023 sa matka domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca k v čase podania návrhu dvom maloletým deťom H. X., Q.. XX.XX.XXXX a S.

J., Q.. XX.XX.XXXX, a to zo sumy 250,- eur na sumu 450,- eur mesačne, u oboch v čase podania návrhu
maloletých deťoch. V návrhu matka uviedla, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II č. k. 27P/115/2017-129 zo dňa 05.06.2018, t. j. pred piatimi rokmi a teda už uvedené
zakladá zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu výšky výživného. Od posledného určenia výživnéhodošlo nielen k výraznému nárastu životných nákladov a inflácie, ale aj k podstatnému zvýšeniu nákladov
oboch maloletých detí. Matka bola od júna 2023 do augusta 2023 dlhodobo práceneschopná a následne
v auguste 2023 bola zrušená jej pracovná pozícia, takže aktuálne je nezamestnaná, bez podpory

v nezamestnanosti. Maloletá S. sa od posledného rozhodnutia venuje športu v športovom klube, 2x
týždenne absolvuje doučovanie. V roku 2019 zažila maloletá S. pokus o únos, následná dlhodobá
terapia matku stála cca 3000,- eur. Laura má genetickú predispozíciu zubnej kazivosti, nepravidelné
návštevy zubára predstavujú cca 1000,- eur celkovo. Obe dcéry majú diagnostikovaný astigmatizmus,
čo v priebehu posledných piatich rokov znamenalo u S. výmenu troch okuliarov, celkové náklady cca

600,-eur.MaloletáH.odposlednéhorozhodnutiaovýživnomzačalanavštevovaťšportovégymnáziuma
volejbalový klub, s čím sú spojené zvýšené výdavky, okrem toho matka uhradila za zubný strojček sumu
3000,-eur,taktiežvýdavkyspojenéslekárskymivyšetreniami(súvisiacesvykonávanímprofesionálneho
športu) vo výške cca 1500,- eur. Psychologické sedenia v súvislosti s rozvodom rodičov predstavovali
celkovo sumu cca 10 000,- eur. H. taktiež začala chodiť na doučovanie a na kurzy maľovania. Náklady
na električenky pre obe dcéry predstavujú sumu 200,- eur, každoročné školy v prírode 1000,- eur,

elektronika v sume 1500,- eur. Maloletá H. navštevovala dva roky súkromné gymnázium, o čom bol otec
informovaný. Vzhľadom k tomu, že matku nedokázala hradiť náklady s tým súvisiace, od školského roku
2023/2024 prestúpila H. na štátne gymnázium. Ďalšie náklady na maloleté deti pozostávajú z nákladov
na stravu, ošatenie, drogériu a školu. Priemerný mesačný príjem matky predstavoval posledný rok a
pol sumu 2500,- eur brutto. Výdavky súvisiace s bývaním predstavujú sumu 350,- eur mesačne, okrem

toho matka spláca hypotekárny úver vo výške 380,- eur mesačne.

2. V čase podania návrhu maloletá H. X. dovŕšila dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, podaním doručeným
súdu dňa 02.08.2024 uviedla, že sa pripája k návrhu matku o zvýšenie výživného.

3. Otec sa k návrhu matky nevyjadril. Otec je štátny občan E. N.. Súd doručoval otcovi písomnosti
(návrh spolu s prílohami, predvolanie na pojednávanie, poučenie, výzva na vyjadrenie sa k návrhu) na
adresu uvedenú matkou, prostredníctvom dožiadaného orgánu. Otec si písomnosti riadne prevzal, na
výzvu súdu však nereagoval, na pojednávanie sa nedostavil. Súd vec prejednal podľa § 180 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku („CSP“) v neprítomnosti otca.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom osoby oprávnenej na výživné,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise ako aj s obsahom súvisiaceho spisu 27P/115/2017
a zistil nasledovný skutkový stav:

-RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.27P/115/2017-129zodňa05.06.2018súdzverilmaloletú
H. a maloletú S. J. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletú
H. vo výške 250,- eur mesačne a na maloletú S. J. vo výške 250,- eur mesačne, vyčíslil zročné výživné,
ktoréuložilotcoviuhradiťkrukámmatky,určilžeobajarodičiabudúmaloletédetizastupovaťaspravovať
ich majetok a upravil styk otca s maloletými deťmi každý rok v júli od 01.07. od 9:00 hod. do 31.07. do

18:00 hod.,
- maloletá S. J. bola v školskom roku 2023/2024 žiačkou deviateho ročníka M.X. Š. R. J. T. U., v školskom
roku 2024/2025 nastúpila do prvého ročníka na E. S.. Q.F., U. (č. l. 139, 140);
- maloletej S. J. bola diagnostikovaná mentálna anorexia (č. l. 141), okrem toho jej bola diagnostikovaná
alergická rinitída (č. l. 142);

- osoba oprávnená na výživné bola v školskom roku 2023/2024 žiačkou tretieho ročníka E. Z. F. T. U.,
- matka bola v čase od 01.04.2022 do 31.08.2023 zamestnaná v spoločnosti O. Y..N..K.. (potvrdenie
o zamestnaní č. l. 63). Pracovný pomer bol s matkou skončený z organizačných dôvodov podľa § 63
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Dohoda o skončení pracovného pomeru č. l. 62);
- matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.09.2023, v zmysle

rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo: 8659/2024-BAM-DvN zo dňa 14.03.2024 matka nemá nárok na
dávku v nezamestnanosti (č. l. 61);
- rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. k.: BA1/RSK/ZAM/2023/94474 zo dňa
03.11.2023 bola matka vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie ku dňu 01.09.2023
- matka vlastní vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, byt na ulici M. XX T. K.

U. - J. Č. N., X.. Ú.. Q., nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX,
byt na ulici W. XX/D T. K. U. - J. Č. Q.É. J., X.. Ú.. Q. J., nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy, a
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, byt na ulici XX/C T. K. U. - J. Č. Q. J., X.. Ú.. Q. J., nadobudnutý
na základe kúpnej zmluvy, zaťažený záložným právom v prospech Y. Y., G..Y..;- v čase podania návrhu mala matka príjem z prenájmu nehnuteľností, ktoré vlastní vo výlučnom
vlastníctve, a to dvoch bytov v U. (U. na M. Č.. XX - nájom vo výške 480,- eur, byt na W. XX/C - nájom
vo výške 565,- eur) (č. l. 49 - 57) ;

- matka bola od 07.02.2020 do 11.12.2023 konateľom a spoločníkom spoločnosti G., Y..N..K..;
-. otec bol rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-31T/121/2021 zo dňa 06.12.2023 uznaný
vinnýmzospáchaniaúmyselnéhoprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia
slobody vo výmere dva roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Otcovi bolo

zároveň uložené, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné;
- matka býva spolu s oboma dcérami v byte na W. I. XX/D, U., kde mesačné náklady pozostávajú zo
zálohovej platby vo výške 256,09 eur a platby za elektrinu 27,- eur;
- mesačné náklady na prevádzku bytu na I. W. XX/C, U. pozostávajú zo zálohovej platby vo výške 155,13
eur a platby za elektrinu 27,- eur; mesačné náklady na prevádzku bytu na I. M. XX, U. pozostávajú zo
zálohovej platby vo výške 212,- eur eur a platby za elektrinu 16,- eur,

- matka spláca úver na základe Zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej so Y. Y., G..Y.., výška mesačnej
splátky predstavuje sumu 388,57 eur;

5. Pred súdom matka uviedla, že otec bol odsúdený za zanedbanie povinnej výživy, boli mu uložené tri
roky podmienečne. Trestného konania sa nezúčastňoval. V trestnom konaní si otec preberal zásielky

prostredníctvom dožiadaných justičných orgánov. S otcom dcér nekomunikuje, občas s ním komunikuje
staršia dcéra. Zo Slovenska odišiel v roku 2013. Dcéry chodia do E. za starými rodičmi, u ktorých otec
žije. Do E. však chodia veľmi sporadicky. Výživné otec neplatí. Otec výživné od počiatku neplatí. Keď
žil na Slovensku pracoval v J. J. ako vedúci skladu s príjmom okolo 1.000,- Eur. Aktuálne nepracuje.
Dcéra si s ním píše cez Whatsapp. Matka je aktuálne nezamestnaná. Za posledný rok absolvovala asi 30

výberových konaní. Chodí aj na také pracovné pohovory, ktoré vyžadujú nižšiu kvalifikáciu, ako reálne
má. Pracovný pomer matky bol skončený z dôvodu zrušenia pracovnej pozície, na ktorej pracovala. Jej
aktuálny príjem pozostáva len z prenájmu nehnuteľností. Vlastní byt v U., v ktorom býva spolu s dcérami.
Jedná sa o 3-izbový byt. Okrem toho vlastní 1-izbový byt v U., ktorý prenajíma. Na oba tieto byty spláca
hypotekárnyúver.OkremtohoeštevlastnígarsónkuvU.,ktorútaktiežprenajíma.Ajtentobytjezaťažený

hypotekárnym úverom. Na dcéru poberá rodinné prídavky vo výške 60,- Eur. Úrad práce jej vypláca
náhradné výživné v plnej výške. Od februára 2024 už nie je konateľkou a spoločníčkou spoločnosti
G. Y..N..K.. Dcéra H. je už síce dospelá, avšak všetky náklady, ktoré sumarizovala a dokladala, hradí
matka. Výživné si uplatňuje odo dňa podania návrhu. S nákladmi jej pomáha mama. Staršej dcére
bola diagnostikovaná celiakia. Mladšia dcéra má veľké psychické problémy (poruchy príjmu potravy

- mentálna anorexia), s čím sú spojené zvýšené náklady. Na pojednávaní dňa 12.02.2025 matka
uviedla, že posledné štyri mesiace pracuje pre realitnú kanceláriu, nemá však pracovnú zmluvu. Mala
by pracovať na živnosť, ktorú si ešte nezaložila. Za 4 mesiace bol jej mesačný príjem spolu okolo 1.100,-
Eur v čistom. Hľadá si aj inú prácu. Stále je evidovaná na úrade práce, nepoberá však žiadne dávky,
nevznikol jej nárok. Jeden z dvoch bytov, ktoré prenajímala je v ponuke na predaj, zatiaľ neúspešne.

Aktuálne jej ostal príjem len z jedného prenájmu, tento mesiac nájomník končí (byt na W., predáva sa byt
na M.). Iný príjem nemá. Z Úradu práce naďalej poberá náhradné výživné. S otcom v kontakte nebola.
Staršia dcéra si s ním písala, jednalo sa o bežnú konverzáciu. Maloletá S. má psychické problémy, má
poruchy príjmu potravy. Navštevuje psychoterapie, navštevuje centrum O. Ž., kde matka platí 25,- Eur za
hodinu terapie. Na terapiu chodí raz za týždeň alebo za dva týždne. Ešte chodí na nutričné poradenstvo,

kde mesačne matka platí 50,- Eur. S. navštevuje E. na W., jedná sa o štátnu školu. Obedy uhrádza
matka vo výške 60,- Eur. Doučovanie bolo z dôvodu prijímačiek na gymnázium, po prijatí na gymnázium
už na doučovanie nechodí (66,- Eur mesačne, v priemere). S. chodí na volejbal. Aktuálne chodí aj
na Venček, taktiež mala matka výdavok na lyžiarsky vo výške 450,- Eur. S dcérou H. aktuálne rieši
fyzioterapiu, mesačne okolo 160,- Eur. H. taktiež chodí na štátne gymnázium. H. chodila na doučovanie

minulý školský rok, v priemere 66,- Eur. Na krúžok výtvarnej už nechodí. H. nechodí na žiaden krúžok.
Osoba oprávnená na výživné pred súdom uviedla, že sa plnej miere pridržiava návrhu, ktorý podávala
matka. Zotrváva na mesačných výdavkoch, ktoré sumarizovala a taktiež sa pridržiava toho, čo uviedla
na pojednávaní. S otcom si píše, približne raz za mesiac. Keby sa s otcom začne rozprávať o výživnom,
nikam by to neviedlo, neodpovedal by na otázky. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že návrh

matky považuje za dôvodný, matka znáša náklady na obe deti. Otec má k tomu veľmi laxný prístup.
Majetkové pomery otca však známe nie sú. Kolízna opatrovníčka sa priklonila k zvýšeniu výživné o 50,-
až 70,- eur.6. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca k maloletej S. J. a návrh osoby
oprávnenej na výživné (plnoletej H.) na zvýšenie výživného voči osobe povinnej platiť výživné (otec).
Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané
skutočnosti a tvrdenia účastníkov v konaní. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy individuálne a vo

vzájomných súvislostiach. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či od posledného rozhodnutia súdu došlo
k takej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletej, resp. na strane osoby oprávnenej na
výživné, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného otca k maloletej i plnoletej dcére.

8. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Súd vykonal porovnanie majetkových pomerov na strane rodičov, ako aj na strane maloletej S. J.

a plnoletej H. a zistil nasledovné. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/115/2017-129 zo
dňa 05.06.2018 súd zveril maloletú H. a maloletú S. J. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal
povinnosťou platiť výživné na maloletú H. vo výške 250,- eur mesačne a na maloletú S. J. vo výške 250,-
eur mesačne, vyčíslil zročné výživné, ktoré uložil otcovi uhradiť k rukám matky, určil že obaja rodičia
budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a upravil styk otca s maloletými deťmi každý

rok v júli od 01.07. od 9:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. Toho času plnoletá H. mala v čase prvého
rozhodnutia 13 rokov, navštevovala športové gymnázium, venovala sa volejbalu, mala astigmatizmus,
nosila zubný strojček. Maloletá S. J. mala v čase prvého rozhodnutia 10 rokov, navštevovala základnú
škola, vo voľnom čase sa venovala tenisu, nosila okuliare, mala histamínovú intoleranciu. Mesačné
výdavkynaobemaloletédetipredstavovalispolusumu871,42euranepravidelnévýdavkypredstavovali

sumu 1837,42 eur. Príjem matky v tom čade prestavoval sumu 680,- eur, okrem toho mala ešte príjem z
prenájmu nehnuteľností vo výške 590,- eur mesačne. Otec bol aj čase prvého konania nečinný, na výzvy
súdu nereagoval, lustráciou v Sociálnej poisťovni ako aj dopytom na predchádzajúcich zamestnávateľov
súd zistil, že príjem otca u zamestnávateľa J. J. Y. Y..N..K.. bol 963,- eur netto a u zamestnávateľa
D. F. Y. 600,- eur netto. Vtom čase bol otec navštíviť maloleté deti asi trikrát, následne o ne nejavil

žiaden záujem, nekontaktoval ich. Aktuálne, v čase podania návrhu maloletá H., je plnoletá, má 19
rokov, navštevuje štvrtý ročník E.Á. Z. F. T. U., navštevuje fyzioterapiu, uplynulý školský rok chodila na
doučovanie, aktuálne už nechodí. Aktuálne nenavštevuje žiaden krúžok. Maloletá S. J. má aktuálne 16
rokov, je žiačkou prvého ročníka E. S.. Q. T. U.. Maloletá navštevuje školskú jedáleň, uplynulý školský rok
chodila na doučovanie (príprava na prijímačky na strednú školu), chodí na volejbal. Maloletá S. taktiež

chodí na tanečný kurz (venček). Navštevuje psychoterapie (O. O. Ž.), raz alebo dvakrát za týždeň, má
psychické problémy, trpí poruchou príjmu potravy. Taktiež chodí na nutričné poradenstvo. Majetkové
pomery otca sa súdu opätovne, ako aj pri prvom určení vyživovacej povinnosti, zistiť nepodarilo, nakoľko
otec je občan E. N., na Slovensku sa od roku 2013 nezdržiava, matka s ním nie je v žiadnom kontakte,výživné na dcéry neplatí, s dcérami je iba v občasnom telefonickom kontakte. Matka bola v čase podania
návrhu nezamestnaná, jej príjem pozostával iba z prenájmu dvoch nehnuteľností, spolu vo výške 1045,-
eur. V čase rozhodnutia súdu mala matka príjem už len z prenájmu jednej nehnuteľnosti, posledné štyri

mesiace pracuje pre realitnú kanceláriu, nemá však uzatvorenú pracovnú zmluvu, jej príjem spolu za
uplynulé štyri mesiace bol cca 1100,- eur. Matka si prácu stále hľadá.

14. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery

rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen
z odôvodnených potrieb maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch
rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú
pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z
ustanovenia§75Zákonaorodine,odôvodnenépotrebyoprávneného,schopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného.

15. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom
rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným

spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie
dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových
možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného

rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné.

16. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky "zásada, že nerozhodujú
skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie

z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí
a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S
povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého
telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca
zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej

výhodné. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo

neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť
výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania
takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného" (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa 01.04.2019).

17. Súd na základe vykonaného dokazovania a z neho plynúceho porovnania pomerov dospel k
záveru, že na strane ako maloletej S. J., tak aj na strane plnoletej H. došlo k takej zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca. Súdpovažoval za nesporné, že obe dcéry aktuálne navštevujú strednú školu, pričom v čase prvého konania
boli obe žiačkami základnej školy. Taktiež je nesporné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
ubehlo ku dňu podania návrhu päť rokov, ku dňu rozhodnutia súdu šesť rokov. Už len pri zohľadnení

týchto dvoch nesporných skutočností a teda prechod zo základnej školy na strednú školu a taktiež
uplynutie značného časového obdobia (5 rokov) súd konštatuje, že sa jedná o skutočnosti, ktoré
zakladajú legitímny právny nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Okrem toho treba brať do úvahy
aj mieru inflácie, t. j. zvyšovanie cien či už potravín, alebo energií, ktorá je taktiež nesporná a vyplýva zo
všeobecne známych skutočností. Matka preukázala, že výdavky na maloleté deti sa zvýšili, nespornou

skutočnosťou je aj to, že matka, mimo vyživovacej povinnosti (platenej Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, matka poberá náhradné výživné), znáša všetky výdavky na maloleté deti sama. Otec na
maloleté deti výživné neplatí, s deťmi sa nestretáva. Matka výdavky na obe dcéry riadne vyčíslila. Súd
považoval za odôvodnené, preukázané a objektívne mesačné výdavky na mal. S. J. vo výške 465,- eur,
pozostávajúce z výdavkov na bývanie 100,- eur mesačne (pomerná časť mesačných výdavkov, ktoré má
matka na bývanie spolu vo výške 300,- eur mesačne), strava 120,- eur, hygienické potreby 20,- eur lieky

a vitamíny 10,- eur, ošatenie a obuv 55,- eur, školská jedáleň 60,- eur, volejbal 30,- eur, voľnočasové
aktivity 35,- eur, mobil 25,- eur, električenka 10,- eur. Súd považoval za odôvodnené, preukázané a
objektívne mesačné výdavky na plnoletú H. vo výške 415,- eur, pozostávajúce z výdavkov na bývanie
100,- eur mesačne (pomerná časť mesačných výdavkov, ktoré má matka na bývanie spolu vo výške
300,- eur mesačne), strava 120,- eur, hygienické potreby 20,- eur lieky a vitamíny 10,- eur, ošatenie a

obuv 55,- eur, školská jedáleň 50,- eur, voľnočasové aktivity 25,- eur, mobil 25,- eur, električenka 10,-
eur. Mesačný príjem matky aktuálne pozostáva z prenájmu jedného bytu, okrem toho začala pracovať,
jej mesačný príjem za uplynulé štyri mesiace predstavoval spolu sumu 1100,- eur. Matka si však stále
hľadá prácu. Matka sa o obe dcéry stará sama, otec sa o maloleté deti nezaujíma, neprispieva na ich
výživu, nepodieľa sa ani na osobnej starostlivosti o dcéry. Súd síce aktuálne majetkové pomery otca

nemá preukázané, avšak súd pri rozhodovaní o návrhu matky resp. návrhu osoby oprávnenej na výživné
na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca prihliadal aj skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť si musí plniť
každý, bez ohľadu na jeho možnosti a schopnosti. Súd po vyhodnotení všetkých skutkových ako aj
listinných dôkazov, vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj z § 78 ods. 1 a 3 Zákona o
rodine, taktiež zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletej S. J. a plnoletej

H., pri ktorých všetky náklady znáša matka, prihliadnuc taktiež na skutočnosť, že matka je aktuálne stále
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, jej aktuálny príjem je nižší ako bol pri prvom rozhodnutí, dospel
súd k záveru, že za primerané a súladné s najlepším záujmom maloletej S. J. a plnoletej H. považoval
zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S. J. zo sumy 250,- eur na sumu 300,- eur a vyživovaciu
povinnosť k plnoletej H. zo sumy 250,- eur na sumu 320,- eur. Matka síce nepreukázala všetky výdavky,

ktoré uvádzala, že na jednu či druhú dcéru má, uvedené zvýšenie výživného však odráža minimálne
mieru inflácie za posledné roky, keď pri zohľadnení len uvedeného kritéria a jemu prislúchajúcemu
zvýšeniu výživného za každý uplynulý rok v priemere o 10,- až 15,- eur (suma zodpovedajúca nárastu
cien), je súdom priznané zvýšenie výživného v prípade maloletej S. J. o 50,- eur a v prípade plnoletej H.
o 70,- eur, plne adekvátne. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že otec si všetky písomnosti zasielané

súdom riadne prevzal, mal možnosť sa k nim vyjadriť, mal možnosť dostaviť sa na pojednávanie, no v
konaníopätovneostalnečinný,čorozhodnenemôžeísťnaúkorjehodvochdcér.Prvoradouazákladnou
povinnosťou otca je vyživovacia povinnosť voči jeho dvom dcéram, ktorú si však otec dlhodobo neplní,
o čom svedčí aj skutočnosť, že bol v trestnom konaní uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej
výživy. Konanie a počínanie si otca nemožno vyhodnotiť inak ako nezodpovedné a nesprávne a nemôžu

naň doplácať jeho dve dcéry.

18. Súd priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu t. j. od 15.12.2023 do 31.01.2025 vzniklo otcovi
zročné výživné na maloletú S. J. vo výške 677,20 eur (13 mesiacov a 17 dní x 50,- eur = 677,20 eur) a
na plnoletú H. vo výške 948,42 eur (13 mesiacov a 17 dní x 70,- eur = 948,42 eur), ktoré je otec povinný

uhradiť v prípade maloletej S. J. k rukám matky a v prípade plnoletej H. k jej rukám, do jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozsudku.

19. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku súd zároveň rozhodol o zmene
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 27P/115/2017-129 zo dňa 05.06.2018 v časti vyživovacej

povinnosti na maloleté deti.

20. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.