Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoPr/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201863
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1319201863.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: P. T. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: U. XX, W., zast.: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., IČO: 36 783 188, so
sídlom: Tichá 45, Bratislava, proti žalovanému: OMV Slovensko, s.r.o., IČO: 00 604 381, so sídlom:
Einsteinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o, IČO: 35 886

625, so sídlom: Zelená 2, Bratislava, o zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19. októbra 2023,
č.k. B3-11Cpr/4/2019-504, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti (v časti prevyšujúcej sumu
46.024,80 eur brutto, t.j. v rozsahu prevyšujúcom náhradu mzdy za 12 mesiacov) m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 69.050,40 eur brutto, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne:

zo sumy 2.751,39 eur brutto od 09.04.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.05.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.06.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.07.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.08.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.09.2019 do zaplatenia,

zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.10.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.11.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.12.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.01.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.02.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.03.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.04.2020 do zaplatenia,

zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.05.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.06.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.07.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.08.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.09.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.10.2020 do zaplatenia,

zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.11.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.12.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.01.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.02.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.03.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.04.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.05.2021 do zaplatenia,

zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.06.2021 do zaplatenia,zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.07.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.08.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur brutto od 09.09.2021 do zaplatenia,

to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej vyhovujúcej časti (v rozsahu 19.179,20
eur brutto s príslušnými úrokmi z omeškania) sa žaloba zamieta.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho)
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného poskytnúť

žalobcovi náhradu mzdy vo výške 134.254,40 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 2.751,39 eur od 09.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.05.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.07.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.09.2019 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.11.2019 do zaplatenia,

zo sumy 3.835,84 eur od 09.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.01.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.03.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.05.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.07.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.09.2020 do zaplatenia,

zo sumy 3.835,84 eur od 09.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.11.2020 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.01.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.03.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.05.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.07.2021 do zaplatenia,

zo sumy 3.835,84 eur od 09.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.09.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.11.2021 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.835,84 eur od 09.02.2022 do zaplatenia,
zo sumy 3.835,84 eur od 09.03.2022 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku žalobu zamietol.

2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,
v znení jej rozšírenia pripustenom súdom prvej inštancie dňa 21.09.2021, ako aj rozšírenia zo dňa
30.08.2023, ktoré žalobca vymedzil tak, že sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe výpovede danej žalovaným zo dňa 24.10.2018,
doručenej žalobcovi dňa 25.10.2018 a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Taktiež sa domáhal

aj priznania náhrady mzdy vo výške 138.738,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a.
zo sumy 2.751,39 eur od 09.04.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
3.853,84 eur od 09.05.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur
od 09.06.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.07.2019
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.08.2019 do zaplatenia,

úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.09.2019 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.10.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.11.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 %
p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.12.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
3.853,84 eur od 09.01.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur

od 09.02.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.03.2020
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.04.2020 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.05.2020 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.06.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.07.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 %

p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.08.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
3.853,84 eur od 09.09.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur
od 09.10.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.11.2020
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.12.2020 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.01.2021 do zaplatenia, úroku z

omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.02.2021 do zaplatenia, úroku z omeškaniavo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.03.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 %
p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.04.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
3.853,84 eur od 09.05.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur

od 09.06.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.07.2021
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.08.2021 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.09.2021 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.10.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.11.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 %

p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.12.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
3.853,84 eur od 09.01.2022 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur
od 09.02.2022 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.853,84 eur od 09.03.2022
do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3/ Súd prvej inštancie konštatoval, že v poradí prvým rozsudkom, č.k. 11Cpr/4/2019-304 zo dňa
21.10.2021 určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe výpovede

danej žalovaným dňa 24.10.2018, doručenej žalobcovi dňa 25.10.2018, je neplatné, určil, že pracovný
pomer trvá a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 114.457,94 eur
s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Následne Krajský súd v Bratislave rozhodnutím, č.k.
10CoPr/7/2022-379 zo dňa 31.01.2023 tento (prvý) rozsudok vo výroku, že skončenie pracovného
pomeru je neplatné, že pracovný pomer trvá a v zamietajúcom výroku potvrdil, pričom vo výroku, ktorým

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 114.457,94 eur s príslušenstvom zrušil
a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie v časti náhrady
mzdy odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal žalobcovi náhradu mzdy
presahujúcu 12 mesiacov je nepreskúmateľné, nakoľko súd neprípustne obmedzil odôvodnenie tohto
nároku iba na konštatovanie, že žalobca je v preddôchodkovom veku, poukazujúc na dĺžku zamestnania

u žalovaného a záverom, že získať inú prácu nie je pre neho jednoduché ani na Slovensku a ani v
Bulharsku.Podľaodvolaciehosúduniejemožnézistiť,čisažalobcaponeplatnomskončenípracovného
pomeru zapojil do práce a či poberal mzdu. Súdu prvej inštancie preto uložil, aby prihliadol najmä na
to, či bol žalobca medzitým zamestnaný inde, akú prácu tam vykonával, prípadne z akého dôvodu sa
do práce nezapojil.

4/ Zhrnul argumentáciu žalobcu, ktorý uviedol, že je v preddôchodkovom veku, u žalovaného odpracoval
väčšinu svojho kariérneho života, pričom nie je pre neho jednoduché nájsť si novú prácu na Slovensku
ako Bulharovi a z dôvodu straty kontaktu v domovskej krajine ani v Bulharsku. Po skončení pracovného
pomeru sa prihlásil na Úrade práce v Bratislave, prostredníctvom ktorého hľadal nové vhodné
zamestnanie. Za obdobie od 05.03.2019 do 31.05.2022 podal 48 žiadostí o prijatie do zamestnania,

pričom v štyridsiatich šiestich prípadoch bol neúspešný, v trinástich prípadoch dostal negatívnu odpoveď
a v tridsiatich troch prípadoch neobdržal žiadnu odpoveď. V období 01.02.2019 do 14.09.2021 si
nevedel nájsť žiadnu prácu, pričom sa ale aktívne uchádzal o pozície, ktoré zodpovedali jeho vzdelaniu,
znalostiam a skúsenostiam, avšak problémy zväčšovala aj skutočnosť súvisiaca s jeho vekom a
národnosťou, pričom mimo oblasti žalovaného nemal žiadne skúsenosti na slovenskom pracovnom trhu,

keďžepredtýmsatuoprácuneuchádzal.ZuvedenéhodôvodusapresťahovalnaspäťdoBulharska,kde
bol úspešný v prípade spoločnosti Metro C&C BG a do práce nastúpil od 15.06.2021. Túto pozíciu prijal
napriek tomu, že išlo o prácu prevádzkarne na zmeny, podstatne nižšie kvalifikovanú a navyše fyzicky
extrémne náročnú, kde ho pre zdravotné problémy spôsobené ochorením COVID-19 zamestnávateľ
prepustil pred skončením skúšobnej doby dňa 06.12.2021. Následne bol zamestnaný aj v spoločnosti

NIS Petrol BG od 20.06.2022 na pozícii manažér pre oblasť potravín, ktorú vykonával do návratu k práci
u žalovaného t.j. do 13.04.2023. Vyjadril názor, že je oprávnený na náhradu mzdy v dĺžke 36 mesiacov a
žiadosť žalovaného na jej zníženie za čas presahujúci 12 mesiacov považoval za nedôvodnú, nakoľko si
objektívne nevedel nájsť prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii počas viac ako 34 mesiacov. Súd prvej
inštancie zhrnul aj argumentáciu žalovaného, podľa ktorého žalobca odmietol vrátiť odstupné vo výške

trojmesačného priemerného zárobku, ktoré mu bolo vyplatené v roku 2019. Mal za to, že ak by súd
priznal žalobcovi náhradu mzdy v celom rozsahu, tak by sa žalobca obohatil minimálne o trojmesačný
zárobok a bol by zvýhodnený oproti všetkým ostatným zamestnancom. Ďalej uviedol, že by súd mal
prihliadnuť na obdobie, počas ktorého žalobca vykonával prácu v Bulharsku. Vyjadril názor, že obdobie
prvých 12 mesiacov má sankčný charakter voči žalovanému a náhrada za obdobie od 12 mesiacov do

36 mesiacov je považovaná za obdobie, kde sankčná strana ustupuje a je zvýraznená sociálna funkcia,
a preto je jeho žiadosť o zníženie náhrady odôvodnená, pričom by mal súd prihliadnuť aj na zložku
úrokov z omeškania.5/ Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.02.2019 do 31.07.2019 a následne od
01.08.2023,pričomevidenciatrvá.ZpotvrdeniaspoločnostiMetroCash&CarryBulgariaEOODzistil,že

žalobca pracoval v tejto spoločnosti ako obchodný manažér od 15.06.2021 do 06.12.2021 (5 mesiacov
a 22 dní) za 14.515,28 BGN. Z potvrdenia spoločnosti NIS Petrol EOOD mal preukázané, že žalobca
pracoval v spoločnosti od 20.06.2022 do 31.12.2022 (6 mesiacov 9 dní) na pozícii manažér potravín
a jeho zárobok dosiahol 21.937,44 BGN. Od 01.01.2023 do 12.04.2023 pracoval na rovnakej pozícii
so zárobkom 11.898,71 BGN. Napokon z e-mailu zo dňa 06.03.2019 zistil, že žalobca prejavil záujem

o prácu prostredníctvom spoločnosti Manpower. Dňa 26.03.2019 reagoval na stránke Profesia.sk na
ponuku práce spoločnosti Business Development s.r.o., dňa 19.05.2019 reagoval na ponuku práce v
spoločnosti GSK, dňa 21.05.2019 v spoločnosti Development Manager Europe a dňa 09.06.2019 v
spoločnosti GROUPE GM. Dňa 19.08.2019 žalobca prejavil záujem o prácu prostredníctvom portálu
JOBS.BG, pričom následne sa opakovane neúspešne uchádzal o mnohé pozície.
6/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 78 ods. 1, § 79 ods. 1 a 2, § 118 ods. 2 a §

134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca sa domáha voči žalovanému
náhrady mzdy vo výške 138.738,24 eur. Uviedol, že rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného
zárobku žalobcu bol posledný kalendárny štvrťrok roku 2018, v ktorom žalobca odpracoval 464 hodín.
Za toto obdobie bola žalobcovi zúčtovaná hrubá mzda vo výške 3.975,45 eur + 3.604,94 eur + 3.975,45
eur. Po odpočítaní náhrad vo výške 1.322,26 eur mu teda bolo spolu vyplatených 10.233,58 eur, čo

predstavuje priemerný hodinový zárobok vo výške 22,05 eur (10.233,58 : 464 = 22,0552 eur). Zhrnul,
že priemerný mesačný zárobok žalobcu teda predstavuje sumu vo výške 3.835,84 eur. Skonštatoval,
že žalobcovi priznal náhradu mzdy za obdobie od 07.03.2019, kedy oznámil žalovanému, že trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával. Poukázal na § 79 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak celkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd

na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane
znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať, avšak náhrada mzdy môže byť priznaná
najviac za čas 36 mesiacov. V tomto kontexte ozrejmil, že rozsudok v časti, v ktorej určil, že skončenie
pracovného pomeru je neplatné, nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2023, pričom žalobcovi mohol
priznať náhradu mzdy najviac za 36 mesiacov.

7/ V tejto súvislosti sa preto zaoberal obranou žalovaného, ktorý žiadal, aby súd náhradu mzdy za dobu
presahujúcu12mesiacovmoderoval.Vysvetlil,ženáhradamzdymácharakterekvivalentumzdy,ktorúsi
zamestnanec nezarobil v dôsledku neumožnenia vykonávať prácu. K jej zníženiu, prípadne nepriznaniu
môže súd pristúpiť iba po zhodnotení všetkých okolností prípadu, pričom skúma, či sa žalobca zapojil
alebo mohol zapojiť do práce za podmienok v zásade rovnocenných ako u žalovaného a je povinný

zohľadniť, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný inde, ako aj okolnosti za akých svoj zárobok
dosahoval, napríklad či vykonával prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, či išlo o prácu nadčas alebo s
mimoriadnym vypätím a podobne. Dospel v tejto súvislosti k záveru, že žalobca vyvinul adekvátne úsilie
na získanie práce a to aj práce, ktorá nezodpovedala práci, ktorú vykonával u žalovaného, ak by s ním
žalovanýneplatneneskončilpracovnýpomeraprihliadolajnato,žežalobcajevpreddôchodkovomveku

a u žalovaného pracoval viac ako desať rokov. Ďalej konštatoval, že v rozhodnom období sa žalobcovi
nepodarilo zamestnať v adekvátnej práci na Slovensku, ani v Bulharsku. Vo vzťahu k zapojeniu sa do
práce žalobcu na obdobie 5 mesiacov a 22 dní, t.j. od 15.06.2021 do 06.12.2021 u zamestnávateľa
Metro Cash & Carry Bulgaria EOOD, kde zarobil spolu 14.515,28 BGN, čo predstavuje mesačne sumu
cca 1.485,- eur, uviedol, že sa nejedná o zapojenie do práce u iného zamestnávateľa za podmienok

v zásade rovnocenných, ako by mal žalobca pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, a preto nie sú
splnenépodmienkynielenknepriznaniunáhradymzdy,aleanikjejzníženiu.Uviedol,ženavykonávanie
práce žalobcom v období od 20.06.2022 do 13.04.2023 v Bulharsku už neprihliadal, nakoľko sa jednalo
o obdobie presahujúce 36 mesiacov od momentu, kedy žalovanému oznámil, že trvá na zamestnávaní.
8/ Poukázal ešte v tejto súvislosti na argumentáciu žalovaného, ktorý namietal, že súd by mal prihliadať

aj na úroky z omeškania, a že žalobca odmietol vrátiť odstupné, čím bol podľa žalovaného zvýhodnený
oproti ostatným zamestnancom. Prvoinštančný súd uviedol, že odstupné nebolo predmetom sporu,
pričom ani úroky z omeškania nemožno považovať za zvýhodnenie žalobcu, nakoľko žalovaný mal
možnosť vyplatiť aspoň časť náhrady mzdy po rozhodnutí súdu, ktorým bolo konštatované, že pracovný
pomer trvá, čo však neurobil.

9/ Záverom zhrnul, že žalobcovi priznal náhradu mzdy za obdobie od 07.03.2019 do 07.03.2022,
s výnimkou mesiaca november 2021, nakoľko bolo preukázané, že v danom čase bol žalobca
práceneschopný, a preto nemá za toto obdobie nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka
práce. Žalobcovi teda priznal nárok na náhradu mzdy za 35 mesiacov spolu v sume 134.254,40 eur avo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z náhrady mzdy s poukazom na §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 4 Zákonníka práce za každý jednotlivý mesiac obdobia,
za ktoré mu bola táto priznaná, odo dňa nasledujúceho po dohodnutej dobe splatnosti mzdy.

10/ Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. Dôvodil, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne
argumentoval tým, že ako prvé skutkové tvrdenie, ktoré tvrdil v súvislosti so svojou žiadosťou o zníženie
náhrady mzdy v zmysle § 79 ods. 2 Zák. práce bola námietka priznania úrokov z omeškania. Z
tohto dôvodu nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že nenamietal celkovú výšku uplatneného
nároku na náhradu mzdy zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vyplatenie úrokov z
omeškania nemožno považovať za zvýhodnenie žalobcu, avšak žalovaný v tejto súvislosti nenamietal

zvýhodnenie žalobcu ale potrebu posúdenia náhrady mzdy priznávanej žalobcovi ako celku, ktorý vo
svojej celosti, po uplynutí 12 mesiacov začína mať okrem satisfakčnej a sankčnej funkcie aj funkciu
sociálnu. Na takto postavenej miske váh je potrebné posúdiť celkové plnenie, ktoré má byť poskytnuté
žalobcovi, najmä s ohľadom na preváženie sociálnej funkcie na hranici 36 mesiacov. Súd prvej inštancie
tak neposúdil jeho námietku vo vzťahu k celkovej náhrade (istina plus úrok z omeškania) v zmysle

zásady spravodlivosti a z hľadiska ústavných princípov, ktoré zodpovedajú inštitútu náhrady mzdy. Ako
druhé skutkové tvrdenie, ktoré počas celého konania tvrdil, a ktoré súd v odôvodnení svojho druhého
rozhodnutia vo vzťahu k § 79 ods. 2 Zák. práce neuviedol a ani nevyhodnotil, bola skutočnosť, že
náplň práce, ktorú pôvodne vykonával žalobca u žalovaného objektívne zanikla, nakoľko zaniklo celé
projektové oddelenie, ktoré sa venovalo rôznym projektom v rámci skupiny OMV, a preto už žalovaný

objektívne nemohol a nemal možnosť žalobcu zamestnávať na takej pracovnej pozícií a s takým
mzdovým ohodnotením. Skutočnosť, že projektové oddelenie zaniklo, nebola v konaní sporná. Súd prvej
inštancie sa preto mal zaoberať aj otázkou, prečo žalovaný neumožnil žalobcovi vykonávať rovnakú
prácu. Ak by sa totiž súd prvej inštancie týmto zaoberal, zistil by, že na strane žalovaného nastali
také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby žalobcovi umožnil pokračovať v práci. Ako tretie

skutkové tvrdenie, ktoré uvádzal a ktoré preukázal priamo žalobca bolo, že v období od 05.06.2021
do 06.12.2021 vykonával prácu v Bulharsku pre iného zamestnávateľa, čím zároveň v danom období
nemohol vykonávať prácu pre žalovaného, naviac, ak ju vykonával v inom štáte. Súd prvej inštancie
vo vzťahu k tejto skutkovej okolnosti len skonštatoval, že žalobca zarábal menej, čo však na druhej
strane preukazuje len to, že žalobca u žalovaného počas 10 rokov trvania pracovného pomeru zarábal

nadštandardne. Ak teda žalobca dosahoval príjem počas obdobia, za ktoré požaduje náhradu mzdy,
je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie mal v prvom rade zvážiť a zohľadniť dĺžku obdobia
zamestnania u iného zamestnávateľa a ak by tak neurobil, mal minimálne zvážiť výšku náhrady mzdy
vo vzťahu k uplatňovanému finančnému nároku žalobcu. Zároveň súd nemal ničím podložené vlastné
tvrdenie, že sa žalobca v rámci obdobia od 05.06.2021 do 06.12.2021 nezapojil do práce v zásade

za rovnakých podmienok. Súd totiž, okrem samotnej výšky náhrady mzdy, žiadnu inú podmienku v
dôvodoch svojho rozhodnutia neuvádza. Žalovaný totiž nemôže byť sankcionovaný za to, že sa žalobca
neuchádzal o prácu napríklad v Rakúsku, kde je priemerná mzda 2.114 eur, ale v Bulharsku, kde je
priemerná mzda 445 eur (na Slovensku to je 866 eur). Podľa žalovaného tak výška mzdy nemôže byť
jediným dôvodom, pre ktorý by súd nemal pristúpiť k moderácii nároku žalobcu v zmysle § 79 ods. 2

Zákonníka práce, nakoľko táto je výlučne daná ekonomickými pomermi daného konkrétneho štátu. V
opačnom prípade je sankcionovaný za to, že v Bulharsku je nižšia priemerná mzda. Záverom ako „štvrté
skutkové tvrdenie“ namietal, že žalobcovi bolo vyplatené odstupné vo výške 11.561,52 eur v dobrej
viere. Konštatoval, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi odmietol vrátiť vyplatené odstupné s cieľom
ponechať si neoprávnenú majetkovú výhodu pre seba. Mal za to, že vyplatenie odstupného je potrebné

vnímať cez princíp spravodlivosti celkovej výšky náhrady mzdy ako sankcie, navyše žalovaný objektívne
nemal pre žalobcu prácu, ktorú dovtedy vykonával, keďže celá projektová činnosť u žalovaného bola
zrušená, v dôsledku čoho už nemohol ďalej žalobcu zamestnávať. Uzavrel, že je nespravodlivé, ak súd
prvej inštancie nereflektoval na žiadnu námietku žalovaného pri aplikácii § 79 ods. 2 Zákonníka práce
aj v prípade, že sa žalobca obohatil o 11.000,- eur. Žalovaný záverom odvolania navrhol odvolaciemu

súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu mzdy
za obdobie 12 mesiacov a vo zvyšku žalobu zamietne.
11/Kodvolaniužalovanéhosaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvyjadrilžalobca,ktorýuviedol,
že napadnuté rozhodnutie považuje za správne, riadne odôvodnené a dávajúce odpoveď na všetkypodstatné otázky, a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby ho potvrdil a priznal mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k žalobcom namietanej aplikácii § 79 ods. 2 Zákonníka práce
uviedol, že súd prvej inštancie sa riadil záväzným právnym názorom vysloveným odvolacím súdom,

keď sa v ďalšom konaní nie len zaoberal, ale aj dostatočne zistil, či sa žalobca po neplatnom skončení
pracovného pomeru zamestnal aj inde, za akých podmienok svoj zárobok dosahoval, či vykonával
prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, či pracoval nadčas alebo s mimoriadnym vypätím, prípadne
z akého dôvodu sa do práce nezapojil a súčasne sa vysporiadal s argumentami žalovaného, ktorými
odôvodňoval svoj návrh žalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy moderovať. Poukázal na to, že

od neplatného skončenia pracovného pomeru so žalobcom do jeho návratu do zamestnania uplynulo
viac ako 50 mesiacov, z ktorých bol žalobca preukázateľne nezamestnaný približne 35 mesiacov, pričom
počas celého obdobia si žalobca neúspešne a opakovane hľadal prácu. Zamestnaný bol niečo viac ako
15 mesiacov, avšak za podstatne nižšiu mzdu ako mal u žalovaného a za podstatne horších podmienok.
Ďalej tvrdil, že je nepravdivé tvrdenie žalovaného o zániku celého projektového oddelenia žalovaného a
o nemožnosti vykonávania práce žalobcom pre žalovaného, nakoľko medzinárodné oddelenie v skupine

OMV zaniklo v druhej polovici roku 2022 a v roku 2023 časť úloh prešla z tohto oddelenia na lokálne
pobočky. Nepravdivým podľa žalobcu je aj tvrdenie žalovaného o preplácaní žalobcu, nakoľko podľa
vyjadrenia manažéra zarábal žalobca v porovnaní s jeho kolegami z tímu podpriemerne. Poukázala v
tejto súvislosti ešte na to, že žalobca bol aktívny na pracovnom trhu pri hľadaní si práce, pričom jeho
pozícia v METRO Bulharsko bola o 2 až 3 úrovne nižšia ako jeho práca u žalovaného a oveľa horšie

platená. Žalobca túto pozíciu prijal, lebo si nevedel nájsť prácu primeranú jeho vzdelaniu a pracovným
skúsenostiam. Záverom skonštatoval, že žalovaným namietané nevrátenie odstupného nie je možné
subsumovať pod konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný si nikdy tento nárok na vrátenie
odstupného neuplatnil. Mal ale za to, že práve žalovaný koná voči žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi,
ktorý bez ohľadu na potrebu vykonávania práce znovu neponúkol žalobcovi žiadnu prácu a opätovne s

ním skončil pracovný pomer, a ktorý i napriek tomu, že rozsudok v časti náhrady mzdy za obdobie 12
mesiacov nenapadol odvolaním, tak mu do dnešného dňa nezaplatil túto časť náhrady mzdy.
12/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti (t.j. v rozsahu presahujúcom
náhradu mzdy 12 mesiacov), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné.
13/ Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce (v znení účinnom ku dňu doručenia neplatnej výpovede), ak celkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na
žiadosťzamestnávateľajehopovinnosťnahradiťmzduzačaspresahujúci12mesiacovprimeraneznížiť,
prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada

mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
14/ K zníženiu, prípadne nepriznaniu náhrady mzdy podľa § 61 ods. 2 ZP (teraz 79 ods. 2 ZP), môže
súd pristúpiť len vtedy, ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu možno vyvodiť, že pracovník sa
zapojil (mohol zapojiť) do práce v inej organizácii za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca
výhodnejších, než by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, ak by organizácia plnila svoju

povinnosť prideľovať mu túto prácu (R 8/1994 (ČR).
15/ K zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce môže súd
pristúpiť, len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dovodiť, že zamestnanec sa
zapojil alebo mohol zapojiť (a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce u iného zamestnávateľa
za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone práce

podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu. Pri
rozhodovaníotom,činažiadosťzamestnávateľazníži,prípadnenepriznázamestnancovináhradumzdy
za dobu presahujúcu dvanásť mesiacov, súd prihliadne najmä k tomu, či bol zamestnanec medzitým
zamestnaný, akú prácu tam vykonával a akého zárobku dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce
nezapojil (I. ÚS 689/2024).

16/ Predmetom odvolacieho prieskumu (vychádzajúc z odvolania žalovaného) je vyhovujúci výrok
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy 134.254,40
eur (brutto) s úrokmi z omeškania, a to, s ohľadom na odvolací návrh, v rozsahu presahujúcom
náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov (t.j. od 07.03.2019 do 07.03.2020), čo činí 46.030,08 eur
brutto (mesačná mzda 3.835,84 eur brutto x 12 mesiacov). Predmetom odvolacieho konania tak zostala

náhrada mzdy v rozsahu 88.223,32 eur brutto za obdobie od 08.03.2020 do 07.03.2022 (s výnimkou
mesiaca november 2021, kedy bol žalobca práceneschopný a poberal nemocenské dávky, za ktorý
mu súd prvej inštancie náhradu nepriznal, avšak zjavne nesprávne, príslušné úroky z omeškania už
žalobcovi priznal, poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný namietal celkovú výšku súdom priznanejvýšky náhrady mzdy (t.j. rozsah presahujúci 12 mesiacov), vrátane úrokov z omeškania. Dôvodil, že
súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 79 ods. 2 Zák. práce, keď mal za to, že v predmetnej
právne veci existujú dôvody na krátenie náhrady mzdy na zákonné minimum 12 kalendárnych mesiacov.

Konkrétneargumentovaltým,ženáplňpráce,ktorúpôvodnevykonávalžalobcaužalovanéhoobjektívne
zanikla, nakoľko zaniklo celé projektové oddelenie, ktoré sa venovalo rôznym projektom v rámci skupiny
OMV, a preto už objektívne nemohol a nemal možnosť žalobcu zamestnávať na takej pracovnej pozícií
a s takým mzdovým ohodnotením. Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii odvolací súd uvádza, že
konanie v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je právoplatne skončené. Súd prvej

inštancie (v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 10CoPr/7/2022-379) s konečnou platnosťou
uzavrel, že žalovaný si voči žalobcovi nesplnil svoju zákonnú ponukovú povinnosť; akcentoval, že v
spore nebolo preukázané, že žalovaný ponúkol žalobcovi inú prácu, pričom nebolo skutkovo sporné,
že v čase doručovania výpovede mal voľnú pozíciu gastro špecialistu, ktorú žalobcovi neponúkol s
odôvodnením, že nespĺňa predpoklady, a to aktívne ovládanie slovenského jazyka. Nakoľko žalovaný
neuvádzalpriinzerciitejtopozícieakopodmienkuovládanieslovenskéhojazyka,apretonemožnourobiť

záver, že voľná pracovná pozícia bola pre žalobcu nevhodná. Žalobca podľa popisu práce vykonávanej
u žalovaného pracoval v oblasti gastro, niektoré popisy činnosti z jeho pracovnej zmluvy sa prekrývajú
s opisom činnosti na voľné pracovné miesto. Navyše, v prípade ponúkanej pozície žalovaný jasne
nedefinoval, že hľadá pracovníka „lokálneho“, ktorý by hovoril po slovensky ako rodným jazykom. V
inzerovanej ponuke to nebolo definované. Preto súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že žalovaný

v oznámení o voľnom pracovnom mieste neuviedol požiadavku na ovládanie slovenského jazyka na
úrovni pokročilej alebo na najvyššej úrovni. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že voľná pracovná
pozícia bola pre žalobcu vhodná (viď ods. 39, 40, 41 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).
Nebolo teda sporné, že žalovaný z hľadiska pracovnej náplne a mzdového ohodnotenia už žalobcovi
nemohol ponúknuť doterajšiu pracovnú pozíciu. Mal však iné, vhodné pracovné miesto pre žalobcu

(hoci menej finančne ohodnotené), ktoré mohol žalobcovi ponúknuť. Odvolací súd však považuje za
dôvodný odvolací argument žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkovú okolnosť
zapojenia sa žalobcu do pracovného pomeru v pracovnej pozícii obchodný manažér u zamestnávateľa
Metro Cash & Carry Bulgaria EOOD v období od 15.06.2021 do 06.12.2021 (t.j. takmer 6 mesiacov),
v ktorom dosiahol príjem spolu 14.515,28 BGN (cca 1.485,- eur, brutto mesačne). Súd prvej inštancie

v napadnutom rozsudku (ods. 33) uzavrel, že v prípade, ak sa žalobca zapojil do práce na obdobie 5
mesiacov a 22 dní (z tohto 4 týždne bol PN, poznámka odvolacieho súdu), t.j. v období od 15.06.2021
do 06.12.2021 u zamestnávateľa Metro Cash & Carry Bulgaria EOOD a zarobil spolu sumu 14.515,28
BGN, čo predstavuje mesačne čiastku cca 1.485 eur, dosiahol teda nižší zárobok, nemožno konštatovať,
že sa zapojil do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných, ako by mal pri

výkone práce podľa pracovnej zmluvy, a preto nie sú splnené podmienky nielen k nepriznaniu náhrady
mzdy, ale ani k jej zníženiu. Súd prvej inštancie opomenul zohľadniť, že žalobca po zrušení svojho
pracovného miesta už nemohol pokračovať na pracovnej pozícii obsahovo a platovo porovnateľnej s tou
predošlou; ďalej aj okolnosť, že pracovná pozícia „gastro špecialista“, ktorá mala byť v rámci ponukovej
povinnosti žalobcovi ponúknutá, bola s mesačným príjmom 1.350 eur brutto (č.l. 51, 52). Nevzal v úvahu

ani to, že s ohľadom na priemerný plat v Bulharsku v danom období (cca 445 eur mesačne), žalobca s
príjmom 1.485 eur dosahoval v mieste svojho trvalého bydliska nadštandardný príjem a v zásade vyšší
príjem, aký by získal, pokiaľ by prijal pracovné miesto „gastro špecialista“ na Slovensku. Preto jeho
úvaha, že žalobca u zamestnávateľa Metro Cash & Carry Bulgaria EOOD nemal pracovné podmienky v
zásade rovnocenné, nebola posudzovaná v kontexte všetkých skutkových okolností prejednávanej veci.

Zohľadniac, že žalobca prijal od žalovaného aj odstupné vo výške 11.000 eur, od ÚPSVaR podporu v
nezamestnanostivobdobíod01.02.2019do31.07.2019(sohľadomnajehoposlednýplatužalovaného)
v maximálnej zákonnej výške, potom v súhrne nemožno spravodlivo uzavrieť, že je dôvodné priznať mu
náhradu mzdy v maximálnom rozsahu, t.j. v rozsahu 36 mesiacov (so zohľadnením jedného mesiaca
trvania PN - ky žalobcu, poznámka odvolacieho súdu).

17/ Nakoľko súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, tento však (pokiaľ ide o aplikáciu §
79 ods. 2 Zák. práce) nesprávne právne posúdil, odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že v súhrne žalobcovi priznal náhradu mzdy v rozsahu 30 mesiacov /z dôvodov
uvedených v ods. 16/, vrátane príslušných úrokov z omeškania a vo zvyšnej vyhovujúcej časti žalobu
zamietol. Odvolací súd dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku v časti, ktorou

bola žalobcovi priznaná náhrada mzdy za obdobie 12 mesiacov, čo činí sumu 46.024,80 eur brutto,
nebol odvolaním napadnutý a preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Zohľadniac zmeňujúci výrok
rozsudku odvolacieho súdu tak žalobca získa titulom neplatného skončenia pracovného pomeru celkomsumu 115.075,20 eur brutto (náhrada za 30 mesiacov) plus úroky z omeškania vo výške 5% ročne z
30 mesačných platov.
18/ Pokiaľ ide o úroky z omeškania priznané k jednotlivým mesačným náhradám, odvolací súd

pre úplnosť poukazuje na právny názor a ustálenú súdnu prax, ktorú v dôvodoch napadnutého
rozsudku dôkladne ozrejmil súd prvej inštancie (ods. 41, 42), akcentujúc právny záver Ústavného
súdu SR vyslovený v uznesení zo dňa 04.07.2017, sp. zn. III. ÚS 460/2017: „Záver, podľa ktorého by
zamestnávateľa nestíhala sankcia v podobe úroku z omeškania, pokiaľ sa dostane do omeškania s
plnením mzdy, náhrady mzdy a obdobných záväzkov voči zamestnancovi, by bol neudržateľný.“ Z tohto

dôvodu je zrejmé, že úroky z omeškania (§ 517 Obč. Zák) sú sankcia za omeškanie zamestnávateľa
z dôvodu nesplnenia svojej právnej povinnosti na náhradu mzdy. V tomto prípade žalovanému nič
nebránilo zaplatiť žalobcovi, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy aspoň za 12 mesiacov, nakoľko ide
o obligatórne zákonné minimum, z ktorého niet výnimky.
19/ O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2

CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca mal plný úspech v určovacej časti
žaloby, a napokon aj v časti náhrady mzdy, keďže výška tejto náhrady závisela od úvahy súdu.
20/ Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že konanie o
náhrade mzdy je konaním, kde je konečný výsledok daný na úvahe súdu. V danom prípade aj odvolací

súd konštatoval dôvodnosť žaloby čo do právneho základu a priznal žalobcovi nárok na náhradu mzdy,
len využil svoju úvahu a nepriznal žalobcovi celú žalovanú sumu. Zásadu úspechu vo veci (§ 255
CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého
posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou

za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie,
že pracovný pomer bol skončený neplatne, výška náhrady mzdy je potom druhotná a nadväzujúca.
Civilný sporový poriadok neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré by bolo obdobou § 142 ods. 3 OSP, a
ktoré by výslovne upravovalo spôsob rozhodovania o náhrade trov konania v situácií, keď rozhodnutie

o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Avšak ani nová právna úprava
nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď
výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade
zhodne ako podľa doterajšej úpravy (pozri II. ÚS 225/2020 z 27. augusta 2020, zverejnenom v Zbierke
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 31/2020, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS

399/2019, sp. zn. I. ÚS 56/2017, sp. zn. IV. ÚS 652/2018, I. ÚS 24/2021, II. ÚS 225/2020). Odvolací súd
vzhľadom na uvedené zastáva názor, že aj ustanovenie § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, umožňuje v takýchto veciach priznať strane plnú
náhradu trov konania. V prípade uplatňovania nároku, ktorý žalobca objektívne nie je schopný celkom
presne vyčísliť (nakoľko jeho konkrétna výška závisí od návrhu zamestnávateľa podľa § 79 ods. 2 Zák.

práce a následne od úvahy súdu), je potrebné posudzovať úspech strán sporu v konaní podľa toho, či
žalobca preukázal danosť svojho nároku čo do základu. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené
dospel k záveru, že žalobca bol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v konaní plne procesne
úspešný čo do základu uplatneného nároku náhrady mzdy a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto
jeho procesného úspechu závisela od úvahy súdu.

21/ O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (Výška náhrady trov konania z druhého navrhovaného rozsudočného petitu sa bude počítať z
výšky súdom priznanej náhrady mzdy 115.075,20 eur.)
22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).