Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201220
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3120201220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Kubincovej PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, právne zast.: JUDr. Matej Valjent,
advokát so sídlom kancelárie Jesenského 232, 958 01 Partizánske proti žalovanému: E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, XXX XX I., právne zast.: Mgr. Martin Spišiak, advokát so sídlom
kancelárie Jesenského 233/1, 958 01 Partizánske, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 38Odi/2/2020-229 zo dňa 15. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 38Odi/2/2020-229 zo dňa 15. júna 2022 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. zrušil pre nepoctivý zámer oddlženie
žalovaného, ktorý bol oddlžený uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 22Odk/338/2018-22 zo dňa
10. 09. 2018. Vo výroku II. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý
zámer, nakoľko celý životný štýl žalovaného bol postavený na tom, že bude žiť z cudzích finančných

prostriedkov,požičiavaťsipeniaze,nebudeplatiťzdravotnéodvody,sociálnepoistenieapod.anásledne
využije inštitút osobného bankrotu a formou oddlženia sa zbaví svojich dlhov. Žalovaný mal v úmysle
už pri požičaní si finančných prostriedkov od žalobkyne tieto nevrátiť, čomu nasvedčuje skutočnosť,
že bez problémov podpísal dokument o uznaní svojho záväzku voči žalobkyni. Nemal by žiaden dôvod
uznávať svoj záväzok, keď vedel, že formou oddlženia sa zbaví všetkých záväzkov. V konkurznom
konaní žalovaného sú ako veritelia uvedené aj ostatné fyzické osoby, VUB, a.s., nebankovky, VšZP, a.s.,
Sociálna poisťovňa, pričom celkové uspokojenie veriteľov je na úrovni 0,16 % zo zistených pohľadávok.

Vo výpovedi v trestnom konaní žalovaný uviedol, že nikdy nepracoval, príjem mal len občasný, mal
exekúcie a teda celý jeho životný štýl bol postavený na tom, že žil z cudzích finančných prostriedkov
a využitím oddlženia sa zbavil všetkých dlhov naraz.

3. Okresný súd uviedol, že žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok žalovaného prihlásil
pohľadávku vo výške istiny 35.024,42 Eur, ktorá nebola popretá. Pohľadávka žalobcu pozostáva z
viacerých pôžičiek, ktoré poskytol žalovanému počas dlhšieho časového obdobia. Pohľadávka žalobcu

bola v rámci konkurzu uspokojená vo výške 0,16% a to vo výške 56,04 Eur. Žalobca sa zrušenia
oddlženia domáhal s poukazom na skutkovú podstatu nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 písm. g/
ZKR (zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom) a v § 166g ods.2 písm. e/ ZKR (zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne
priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh), pričom v týchto dôvodoch vidí
žalobca nepoctivý zámer žalovaného. Žalovaný sám uviedol, že nepracoval, nič mu nebránilo živiť sa

poctivo a zarábať si prácou. Aj zo štruktúry veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky je jasné, že na svoje
životné náklady si požičiaval financie a to od fyzických osôb, banky aj nebankovej spoločnosti, neplatil
zdravotné a sociálne odvody. Celková výška záväzkov žalovaného v sume prihlásených pohľadávok
celkom 58.178,46 Eur dotvára obraz o nepoctivom zámere žalovaného, pričom celková suma na
uspokojenie nezabezpečených veriteľov predstavovala sumu 93,91 Eur. Žalovaný nikdy nevlastnil ani

žiaden majetok vyššej hodnoty, iba dve motorové vozidlá, z ktorých bol získaný finančný výnos 400 Eur,
nikdy nemal záujem sa zamestnať, pracovať, získavať nejaký majetok a teda z celkového postoja a
správania žalovaného nepochybne vyplýva, že nikdy nemal poctivý zámer.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný tvrdenia žalobcu poprel. Žalovaný pred podaním návrhu na konkurz
v mieste svojho trvalého bydliska podnikal ako živnostník, vykazoval obraty, podával daňové priznania.

Pohľadávkažalobcuprihlásenádokonkurzuztituluzmluvyopôžičkenasumu33.000Eurbolačiastočne
splatená dávno pred podaním návrhu na konkurz vo výške šesť mesačných splátok po 100 Eur, t.j.
spolu 600 Eur a to dňa 31.03.2018, čo svedčí o dobrej vôli uhrádzať svoje záväzky. Žalobca nemal s
platobnou disciplínou žalovaného problém, keďže mu 30.03.2016 požičal na základe zmluvy o pôžičke
26.000 Eur, ktorú mu žalovaný, aj keď nie v dohodnutom čase, 19.09.2016 vrátil, o čom žalobca vystavil

kvitanciu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podal na neho trestné oznámenie pre zločin podvodu,
ktoré bolo ako nedôvodné odmietnuté. Dňa 21.07.2020 doplnil, že v čase pred podaním návrhu na
konkurz sám z vlastnej iniciatívy vykonával právne úkony, ktoré vo vzťahu k žalobcovi formalizovali
doposiaľ poskytnuté pôžičky, ktoré boli poskytnuté neformálne, na základe ústnej zmluvy o pôžičke. Sám
žalobca o formalizáciu nikdy nežiadal. Ak by teda chcel žalobcu poškodiť, stačilo popierať, že medzi

stranamidošlokpožičaniupeňazí,keďžežalobcanemalžiadenpísomnýdokladaprispisovanízoznamu
veriteľov by ho stačilo vynechať. V takom prípade by bolo namieste tvrdenie, že zo správania žalovaného
pred podaním návrhu na konkurz vyplýva, že už v čase prijatia pôžičiek vedel, že ich nikdy nesplatí a
situáciu bude riešiť oddlžením. Žalobca od počiatku ich vzťahu vedel, že žalovaný podniká, ako aj o jeho
striedavej finančnej situácii, nevadilo mu to, bol s tým uzrozumený, nemal pripomienky. Pri poskytnutí

pôžičky žalobca vedel, na čo je poskytnutá a na čo bude použitá, že to bolo na úhradu jeho záväzkov
ako aj na podnikanie, pričom v tomto prípade očakával zhodnotenie - zisk. Žalobca sa tak podieľal na
jeho podnikaní ako tichý spoločník. Pred podaním návrhu na konkurz sa žalovaný nedopustil žiadneho
konania v rozpore so zákonom, čoho dôkazom je i odmietnutie trestného oznámenia pre zločin podvodu.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca požičiaval
žalovanému peniaze na základe ústnych dohôd bez určenia konkrétnej lehoty splatnosti, ktoré mu
mal žalovaný vrátiť, keď bude peniaze mať. Nebolo sporné, že následne po vrátení sumy 26.000
Eur žalobcovi v roku 2016 tento požičal žalovanému ďalšie finančné prostriedky vo výške 33.000

Eur, z ktorej žalovaný dňa 31.3.2018 vrátil žalobcovi sumu 600 Eur vkladom hotovosti na jeho účet.
Následne žalovaný prostredníctvom Centra právnej pomoci podal návrh na oddlženie cestou konkurzu
a uznesením Okresného súdu Trenčín zverejnenom v Obchodnom vestníku zverejnenom ku dňu
18.9.2018bolžalovanýoddlženýkonkurzom,vktoromboliveriteliaprihlásenýchazistenýchpohľadávok
uspokojení z predaja dvoch motorových vozidiel vo výške 0,16 %, konkrétne žalobca vo výške 56,04

Eur. Žalovaný v konaní tvrdil ako aj daňovými priznaniami za roky 2008-11, 2015-2019, faktúrami a
pokladničnými príjmovými dokladmi za obd. 1-5/2021 preukázal, že v uvedených rokoch, teda i v rokoch
2016 -2019 ako aj v r. 2021 vykonával živnosť, z ktorej dosahoval nemalý príjem. Takisto žalovaný
sám uviedol (v Zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 19.07.2019 v pripojenom vyšetrovacom spise), že
nemá zriadený žiaden bankový účet z dôvodu, že boli voči nemu vedené exekúcie, a teda aby mu

všetko nevzali. Z uvedeného mal okresný súd jednoznačne za to, že žalovaný nemal poctivý zámer pred
podaním návrhu ani po jeho podaní, keďže nevynaložil primerané úsilie na čo najvyššom uspokojení
svojich veriteľov podľa svojich možností a schopností. Jediné, čo v konaní bolo preukázané, je konanie
a správanie žalovaného, teda že si opakovane požičiaval finančné prostriedky od žalobcu, tieto mu
nesplácal napriek tomu, že dosahoval určitý príjem, pričom zároveň netvrdil relevantné skutočnosti (a

teda ani žiadne nepreukázal), pre ktoré z dosiahnutého príjmu nebol schopný postupne ani čiastočne
uspokojovať svojich veriteľov.6. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný ani len netvrdil, že by nebol schopný z dosiahnutého príjmu
zo živnosti postupne aspoň v nižších sumách žalobcovi splácať požičanú sumu. Z uvedeného mal
okresný súd za to, že žalovaný žalobcovi pôžičku vo výške 33.000 Eur v rokoch 2016 až do podania

návrhu na konkurz nesplácal z dôvodu, že nemal záujem svoj záväzok splatiť, k splateniu záväzku
minimálne voči žalobcovi pristupoval ľahkomyseľne a nedbalo bez akéhokoľvek primeraného úsilia mu
aspoňpomernúčasťpôžičkypodľasvojichschopnostíamožnostívrátiť.Okresnémusúduzdokazovania
nevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že dlžník sa poctivo
snažil vysporiadať so svojimi veriteľmi a to minimálne so žalobcom. Konanie žalovaného spočívajúce

v tom, že si neustále požičiaval finančné prostriedky (či už od žalobcu, ako aj od iných bankových
aj nebankových subjektov), ktoré nesplácal, napriek tomu, že mal príjem z výkonu živnosti (ako sám
žalovaný tvrdil aj preukázal), bez tvrdenia relevantných skutočností, ktoré mu bránili resp. pre ktoré
nebol schopný v rámci svojich možností a schopností svoje záväzky z dosahovaného príjmu plniť, sa
okresnému súdu javilo ako ľahkomyseľný, márnotratný a všeobecne nezodpovedný prístup žalovaného
k svojim záväzkom. V uvedenom konaní nie je možné vidieť žiaden poctivý zámer žalovaného, teda že

by vynaložil maximálne úsilie na vyrovnanie existujúcich záväzkov voči veriteľom, so snahou predísť
ich poškodeniu, bez primárnej kalkulácie zbavenia sa záväzkov oddlžením. Konkurzný súd vyjadril
presvedčenie, že dobrodenie inštitútu oddlženia patrí predovšetkým čestnému a poctivému dlžníkovi,
teda dlžníkovi, ktorý zreteľne prejavuje zrejmú snahu splniť svoje splatné zväzky tak, aby žiaden z
jeho veriteľov nebol nespravodlivo poškodený. V konaní žalovaného však okresný súd žiadnu úprimnú

snahu uspokojiť svojich veriteľov v čo najvyššej možnej miere v rámci svojich možností a schopností
nezistil. Práve naopak, aj po oddlžení žalovaného (v dôsledku ktorého záväzky nezanikajú, len sa
stávajú nevymáhateľnými, tzv. naturálne obligácie) žalovaný nemal záujem ani čiastočne dobrovoľne
uspokojiť záväzok voči žalobcovi a snažiť sa tak zmierniť nemalé poškodenie žalobcu, ktoré mu spôsobil
nevrátením pôžičky, resp. vrátením len zanedbateľnej sumy vo vzťahu k výške požičaných peňazí a to

napriek tomu, že v období 1-5/2021 mal nemalý mesačný príjem zo živnosti . Z celkového správania
žalovaného pred podaním návrhu na oddlženie, ako aj po jeho podaní, sa súdu jednoznačne javí, že
žalovanýoddlženievyužillenvosvojvlastnýprospechbezohľadunaoprávnenézáujmysvojichveriteľov
a bez zodpovednosti za záväzky voči nim.

7. Okresný súd poukázal na to, že poctivý zámer je v § 166g ods. 1 ZKR definovaný ako
vynaloženie úprimnej snahy riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, pričom zákon
len demonštratívnym spôsobom uvádza konanie, ktoré môže byť považované za poctivý zámer.
Za poctivý zámer preto možno považovať aj také konanie, z ktorého by vyplývala snaha resp.
prejavenie záujmu z dosahovaného príjmu poskytnúť aspoň určitú minimálnu časť svojim veriteľom

na úhradu záväzkov, keďže títo neboli v konkurze uspokojení ani vo výške 1% ich pohľadávok.
Takisto aj skutkové podstaty nepoctivého zámeru definované v § 166g ods. 2 ZKR sú uvedené len
demonštratívne a teda za nepoctivý zámer je možné považovať aj také správanie žalovaného, aké
bolo preukázané u žalovaného v danom konaní, t.j. opakované požičiavanie si financií (zadlžovanie
na tzv. kšefty) a ich následné nesplácanie bez uvedenia vážnych dôvodov ich nesplácania, teda

ľahkomyseľný, márnotratný a všeobecne nezodpovedný prístup žalovaného k svojim záväzkom. Ani
konanie žalovaného spočívajúceho v tom, že úmyselne si nezriadil resp. zrušil bankový účet z dôvodu,
že sa voči nemu viedli exekúcie, v rámci ktorých mohol prísť o peniaze na účtoch v prospech veriteľov,
nie je možné považovať za prejav poctivého zámeru žalovaného. Práve naopak, aj týmto konaním dal
žalovaný najavo, že nemá snahu ani záujem na uspokojení svojich záväzkov v rámci svojich možností

a schopností.

8. Okresný súd posudzoval konanie žalovaného podľa § 166g ods. 3 ZKR, teda prísnejšie, keďže bolo
preukázané, že tento má skúsenosti s podnikaním, od roku 2008 podnikal a v podnikaní dosahoval
príjem. Záverom dal do pozornosti, že skutočnosť, že žalovaný sa svojim konaním nedopustil žiadneho

trestného činu automaticky neznamená, že nemohol mať nepoctivý zámer. Dlžník môže konať s
nepoctivým zámerom aj vtedy, ak sa nedopustí svojim konaním trestného činu. Pretože žalobca bol
v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

9. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Odvolateľ zrekapituloval závery rozhodnutia okresného súdu a namietol, že okresný súd sa
pri posudzovaní zistených skutočností nedostatočne zaoberal okolnosťami vzniku pohľadávky žalobcu,vzťahmi medzi sporovými stranami, ako i správaním sa žalobcu pri vzniku a zmenách záväzkov medzi
sporovými stranami. Žalovaný pripomenul, že žalobca sa s ním osobne dlhodobo poznal, udržiavali
nadštandardný priateľský vzťah a peniaze žalobca požičiaval žalovanému ako investíciu, ktorá sa aj

s očakávaným ziskom vracala. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa chcel podieľať na podnikaní žalovaného
ako tichý spoločník a de facto v postavení tichého spoločníka mohol predpokladať vznik situácie, že nie
každé podnikanie musí priniesť zisk a že podnikanie môže priniesť i stratu. Zdôraznil, že sám žalobca
nepožadoval formalizovanie vzájomného záväzkového vzťahu a že k jeho formalizácii prišlo na základe
vôle žalovaného.

10. Žalovaný uviedol, že zo skutkových zistení okresného súdu vyplývajú iné závery, než k akým
dospel okresný súd. Konkrétne jeho zistenia svedčia o serióznom prístupe žalovaného k vlastnému
záväzku,keďžepôžičkazhľadiskazákonnýchpožiadavieknemusímaťpísomnúformuažalovanémuby
bolo postačovalo poprieť jej poskytnutie. O poctivom zámere žalovaného pred podaním návrhu svedčí
aj čiastočná úhrada poskytnutej pôžičky, ku ktorej prišlo ešte pred oddlžením. Žalovaný uviedol, že

vynaložil primerané úsilie na čo najvyššom uspokojení záväzku voči žalobcovi, keďže v situácii postupne
vznikajúcej platobnej neschopnosti uhradil 600,- Eur, teda 1,82 % z hodnoty pohľadávky, čo podľa
žalovaného nemožno považovať za okrajovú alebo nepodstatnú čiastku, ako to prezentoval okresný súd
v napadnutom rozhodnutí.

11. Žalovaný namietol záver súdu, že jediné, čo v konaní bolo preukázané je, že žalovaný si opakovane
požičiaval finančné prostriedky od žalobcu a tieto nesplácal, žalovaný namietol a poukázal na vyjadrenie
žalobcu v trestnom konaní, z ktorého naopak vyplýva, že žalovaný požičiavané peniaze vracal. Zároveň
z výpovedí žalobcu má vyplývať, že pôžičky žalovanému považoval žalobca za investície do podnikania
a teda sa správal ako jeho tichý spoločník, pričom žalovaný priebežne splácal pôžičky aj so ziskom

a náhradou vynaložených nákladov. Žalovaný položil otázku, čo môže byť znakom poctivej snahy
o vysporiadanie s veriteľom viac, než čiastočná úhrada pôžičky. Za scestnú označil úvahu súdu, že by
správanie sa žalovaného po jeho oddlžení voči žalobcovi malo vo vzťahu k podanej žalobe posudzovať
na ťarchu žalovaného. Minimálny a dočasný zárobok žalovaného v roku 2021 za prvých 5 mesiacov
bol spotrebovaný na jeho vlastnú obživu a táto zárobková činnosť a možnosť zárobku sa skončila

pracovným úrazom a dlhodobou PN, čo súd zabudol uviesť, hoci mal z predložených lekárskych správ
o tom vedomosť. V tomto mieste ide úvaha súdu nad rámec zákona. Skutočnosť, že sa žalovanému
podarilo naozaj a nie iba naoko začať pracovať a byť tak na prospech spoločnosti naopak svedčí o
tom, že v prípade žalovaného sa reštart podaril a žalovaný bude v ďalšom živote na prospech a nie na
ťarchu spoločnosti a že sa tak naplní úvaha zákonodarcu umožniť ľuďom, ktorým bola novela zákona

prinášajúca osobný bankrot a oddlženie určená na reštart.

12. Žalovaný namietol aj závery okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu výšky čiastočného splatenia
záväzkov žalovaného voči žalobcovi, kedy tento zaplatil 600,- Eur, teda 1,82 % z hodnoty pohľadávky
33.000,- Eur, čo žalovaný na rozdiel od okresného súdu vnímal tak, že nejde o nepodstatnú čiastku

a namietol, že súd si osoboval matematicky kvantifikovať, čo ešte považuje za poctivý zámer a čo
už nie, pričom sa odrazil od hodnoty 1 % pohľadávky bez ohľadu na nesporné skutočnosti, osobu
žalobcu a žalovaného, ich doterajší a terajší život, vzdelanie. Za nesprávnu označil úvahu súdu, že
správanie žalovaného t.j. opakované požičiavanie si financií a ich následné nesplácanie bez uvedenia
vážnych dôvodov je skutkovou podstatou nepoctivého zámeru definovaného v § 166g) ods. 2 ZKR.

Žalovaný namietol, ako môže súd považovať za dôkaz nepoctivého zámeru snahu žalovaného vykonať
právne úkony, ku ktorým nebol povinný, pričom mal na mysli formalizáciu právneho vzťahu pôžičky
alebo priebežné splácanie drobných pôžičiek i z väčšej pôžičky, a to ešte pred oddlžením. Mal za to, že
správanie sa žalovaného za dôkaz nepoctivého zámeru považovať nemožno.

13. Žalovaný v odvolaní namietol aj skutočnosť, že okresný súd prihliadol prísnejšie na okolnosti
posúdenia poctivosti jeho zámeru a okresnému súdu vyčítal, že sa u žalovaného nezaoberal posúdením
jeho vzdelanostnej úrovne a neprihliadol vzhľadom na druh dosiahnutého vzdelania, teda ukončenú
základnú školu a 3-ročnú strednú odbornú školu v odpore pekár bez maturity ako na skutočnosť
spôsobilúmiernejšieovplyvňujúcepoctivýzámerudlžníka.Uviedol,žejehovzdelaniehopripravovalona

robotnícku profesiu a nie na podnikanie, na ktoré by ho pripravilo napríklad stredné alebo vysokoškolské
vzdelanie v ekonomickom smere.14. Vo vzťahu k posúdeniu správania sa žalovaného sa žalovaný dovolával nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. III.ÚS 72/2010, ktorý vymedzoval postup súdov pri výklade a aplikácii právnych noriem. Uviedol,
že aj keby boli formálne splnené podmienky definujúce nepoctivý zámer, čo v danom prípade nie sú v

záujme spravodlivého a ústavno-konformného výkladu, súd musí vec posúdiť komplexne a prihliadnuť
nazámerzákonodarcu.Podľaodvolateľaokresnýsúdneprihliadolnazámerzákonodarcu,vecneposúdil
komplexne, ale jednostranne na prospech výkladu uvedeného žalobcom a skutočnosťami vrátane
tých medzi sporovými stranami nesporných, uvádzaných žalovaným na svoju obranu sa nezaoberal
a nevysporiadal vôbec. Pokiaľ sa okresný súd z hľadiska posudzovania poctivosti zámeru dlžníka

zaoberal jeho správaním po podaní návrhu na konkurz a oddlženie iba v tom rozsahu, či tento uspokojil
žalobcu s poukazom, že pohľadávka nezanikla, žalovaný namietol, že súd opomenul zvážiť a posúdiť
celkové správanie sa dlžníka, či využil novú šancu alebo či pokračuje v zadlžovaní. Namietol, že okresný
súd skúmal iba minimálne správanie sa dlžníka pred podaním návrhu a obmedzil sa na recipovanie
tvrdení uvádzaných žalobcom a na konštatovanie nesporných tvrdení. Nezaoberal sa podrobnejšie
správaním žalobcu samotného, jeho participáciou na podnikaní žalovaného, a z toho vyplývajúcimi

možnými očakávaniami smerom k jednotlivým záväzkom. V odvolaní namietol žalovaný aj závislý výrok
o nároku na náhradu trov konania. Keďže mal za to, že okresný súd mal žalobu zamietnuť, navrhol, aby
náhrada trov konania bola priznaná žalovanému.

15. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil v

rozsahu odvolania žalovaného, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

16.Žalobcasavovyjadreníkodvolaniustotožnilsozávermiokresnéhosúdu,naktorépoukázal.Pripustil
tvrdenie žalovaného, že využitím inštitútu oddlženia tento realizoval svoje zákonné právo, zároveň však

zdôraznil, že inštitút oddlženia vyžaduje aj splnenie určitých podmienok, ktoré nie sú len formálneho
charakteru. Týmito podmienkami sú práve poctivý zámer dlžníka, ktorý sa absolútne neskúma v procese
oddlženia, ale len v takom osobitnom súdnom konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka,
v ktorom bolo preukázané, že žalovaný poctivý zámer nemal, nesprával sa ako čestný dlžník a preto
nemožno súhlasiť s čisto formalistickým poukázaním na právo žalovaného využiť inštitút oddlženia na

zbavenie sa svojich záväzkov. Žalobca zdôraznil, že žalovaný napriek tomu, že dosahoval príjem, ktorý
v konaní preukazoval, neprejavil žiadnu snahu o čo i len čiastočnú úhradu svojich záväzkov, a to nielen
vo vzťahu k žalobcovi, ale ani vo vzťahu k iným veriteľom. Príjem využíval iba na svoj vlastný prospech
bez toho, aby čo i len čiastočne uspokojil svojich veriteľov. K námietke žalovaného, že má ukončenú
iba strednú školu bez maturity žalobca uviedol, že toto tvrdenie nemá žiadnu právnu relevanciu a pokiaľ

má žalovaný za to, že ho vzdelanie nepripravilo na podnikanie, tak je zodpovednosťou žalovaného, že
podnikať začal, pričom treba vziať do úvahy, že žalovaný v podnikaní dosahoval relatívne vysoké tržby,
takže nie je možné tvrdiť, že by jeho podnikanie sa dalo hodnotiť ako neúspešné.

17. Žalobca vo vyjadrení zotrval na dôvodoch, pre ktoré sa domáhal rozhodnutia súdu o zrušení

oddlženia žalovaného osobitne z dôvodov, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno
usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený návrh podať, a že
z jeho správania pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to,
že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Aj vo vzťahu k uvedenému žalobca
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Odvolací súd bol v zmysle ustanovenia § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie:

20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že 1/ žalovaný bol rozhodnutím súdu oddlžený, 2/ žalobca je
veriteľomžalovaného,ktorýmávočižalovanémupohľadávkutitulomposkytnutýchpôžičiekžalovanému,
3/žalobca si prihlásil v konkurze pohľadávku vo výške 35.024,42 Eur, ktorá nebola popretá a v konkurze

bola uspokojená vo výške 56,04 eur, 4/ trestné oznámenie žalobcu na podvodné konanie žalovaného
bolo odmietnuté, 5/ žalovaný čiastočne splatil pôžičku poskytnutú vo výške 33.000 Eur pred podaním
návrhu na konkurz vo výške 600 Eur dňa 31.03.2018, 6/ dňa 30.03.2016 žalobca požičal žalovanému
financievovýške26.000Eur,ktorúžalovanýuhradildňa19.09.2016,očomvystavilžalobcažalovanémupotvrdenie, 7/ žalobca mal vedomosť o účele pôžičiek, k formalizácii zmluvy o pôžičke vo výške 26.000
Eur a k overeniu podpisov došlo z iniciatívy žalovaného, 8/ uznanie záväzku žalovaného voči žalobcovi,
9/ žalovaný nevlastnil žiaden majetok vyššej hodnoty.

21. Z Obchodného vestníka č. 179/2018 zo dňa 17.09.2018 vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením
sp.zn. 22Odk/338/2018 zo dňa 10.09.2018 vyhlásil na majetok žalovaného konkurz a rozhodol o
oddlžení žalovaného. Z Obchodného vestníka č. 222/2018 zo dňa 19.11.2018 vyplýva, že do súpisu
majetku v konkurze vyhlásenom na majetok žalovaného boli zapísané 2 motorové vozidlá v súpisovej

hodnote 700 eur spolu. Z Obchodného vestníka č. 37/2019 zo dňa 21.02.2019 spolu s rozvrhom
výťažkuvyplýva,žekonkurzvyhlásenýnamajetokžalovanéhobolukončenýposplnenírozvrhuvýťažku,
pričom veritelia zistených pohľadávok boli uspokojení v rámci konkurzu vo výške 0,16% ich zistených
pohľadávok. Zároveň z rozvrhu výťažku vyplýva, že do konkurzu žalovaného prihlásili pohľadávky 2
nebankové spoločnosti, 2 fyzické osoby (vrátane žalobcu), VUB, a.s., Krajský súd v Bratislave, Sociálna
poisťovňa a VšZP, a.s., pričom žalobca v konkurze vystupoval ako veriteľ s najväčšou pohľadávkou vo

výške 35.024,42 Eur.

22. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že tento je datovaný dňa 30.8.2018. Z potvrdenia o
vklade v hotovosti vyplýva, že žalovaný vložil na účet žalobcu dňa 31.03.2018 sumu 600 eur ako splátky
december až apríl z dlžnej sumy 33.000 Eur. Z písomného dokladu označeného ako Požičanie peňazí

30.3.2016 vyplýva, že žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky vo výške 26.000 Eur na dobu
3 mesiacov. Z písomného dokladu označeného ako Vrátenie peňazí zo dňa 21.09.2016 vyplýva, že
žalovaný vrátil žalobcovi sumu 26.000 Eur dňa 19.09.2016. Z daňového priznania žalovaného za rok
2016 vyplýva hlavná činnosť žalovaného - ostatné stavebné kompletizačné práce a dokončovacie práce
a zároveň z neho vyplývajú príjmy žalovaného v roku 2016 vo výške 47.000 eur a výdavky 44.980 eur.

Z daňového priznania žalovaného za rok 2017 nevyplýva hlavná činnosť žalovaného a zároveň z neho
vyplývajú príjmy žalovaného v roku 2017 vo výške 43.100 Eur a výdavky 39.380 Eur. Z príjmových
pokladničných dokladov a faktúr za obd. 1/2021-5/2021 vyplýva, že žalovaný mal v tomto období príjem
zavykonanéstavebnéprácenabyteodberateľa(vpriemerecca2.200Eur/mesiac).Zdaňovýchpriznaní
žalovaného za roky 2008-2011, 2015-2017 vyplýva, že žalovaný mal príjem zo živnosti.

23. Zo zápisnice zo dňa 7.2.2019 vyplýva výpoveď žalovaného k podanému trestnému oznámeniu
voči jeho osobe žalobcom, ako aj zo Zápisnice o výsluchu svedka - žalovaného zo dňa 19.7.2019 ,
kde vypovedal, že je živnostník, živnosť má od r. 2008, viac krát v rokoch 2008-2019 ju prerušil, teda
nevyvíjal podnikateľskú činnosť. Venuje sa stavebníctvu. V rokoch 2014 až 2019 nemal iný zdroj príjmu

než z podnikateľskej činnosti, finančne mu vypomáhali kamaráti, keď ich požiadal, požičiaval si od nich,
niečo splatil, niečo nie. Bankrot vyhlásil z dôvodu, že bol dlžný na sociálnom a zdravotnom. Oficiálne
pôžičky od spoločností splácal keď mal na splátku, neoficiálne pôžičky od kamarátky spravidla neplatil,
lebo na splatenie nemal. Od žalobcu si vzal viacero pôžičiek, asi 30 tis. Eur, ktoré chcel vrátiť, ale nemal
peniaze. Pôžičku 26.000 Eur mu vrátil do ruky a znova si od neho požičal. Nemá bankový účet z dôvodu,

že mal exekúcie a aby mu všetko nevzali. Žalobca vedel, že žalovaný je nemajetný, že má exekúcie,
že má dlhy na zdravotnom a sociálnom. Požičané peniaze používal na splácanie dlhov prípadne na
živobytie. Vždy mal v úmysle peniaze žalobcovi vrátiť, keď bude mať. Je pravda, že peniaze 33.000 Eur
mu nevrátil, lebo nemal.

24. Uznesením OR PZ v Partizánskom ČVS: ORP-20/VYS-PE-2019 dňa 04.03.2019 bola vec týkajúca
sa podozrenia zo spáchania zločinu podvodu, ktorého sa mal voči žalobcovi dopustiť žalovaný,
odmietnutá, proti čomu žalobca podal sťažnosť (čl. 145 pripojeného vyšetrovacieho spisu), ktorá bola
uznesením Okresnej prokuratúry sp.zn. 1Pn80/19/3305-13 dňa 13.3.2019 zamietnutá ako nedôvodná.
Uznesením OR PZ v Partizánskom ČVS: ORP-20/VYS-PE-2019 zo dňa 15.10.2019 bolo trestné

stíhanie, začaté pre zločin podvodu, zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Proti
uvedenému žalobca podal sťažnosť dňa 25.10.2019, ktorá bola Uznesením Okresnej prokuratúry
Partizánske dňa 04.11.2019 zamietnutá ako nedôvodná.

25. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, akpreukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

26. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

27. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo

má iné osobitné životné skúsenosti.

28. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav obstojí.

V konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil vady procesných podmienok, ani nesprávny
procesný postup v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil, keď oddlženie žalovaného zrušil.

29. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa
ďalšie dôvody.

30. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný sa nedostatočne zaoberal okolnosťami vzniku pohľadávky.
Uvedená námietka je vo vzťahu k predmetu sporu, ktorým je posúdenie poctivosti zámeru dlžníka pri

návrhu na oddlženie irelevantná. Okresný súd bol v zmysle žaloby povinný preskúmať dôvody, ktoré
žalobca tvrdil vo vzťahu k preukázaniu nepoctivosti zámeru žalovaného vo vzťahu k postoju žalovaného
k splneniu svojho záväzku. Žalobca odkázal na to, že zo správania sa žalovaného pred podaním návrhu
bolo možné usúdiť, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti a zároveň z jeho správania bolo
možné usúdiť, že sa pri preberaní záväzkov spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo

splátkovým kalendárom. Dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto tvrdeniam znášal žalobca. Žalobca potom
uniesol povinnosť tvrdenia skutkových okolností, rovnako ako dôkazné bremeno, keď z dokazovania
vyplynulo, že celkový životný štýl žalovaného bol postavený na tom, že žalovaný žil z cudzích finančných
prostriedkov, požičiaval si peniaze, neplnil si záväzky ani vo vzťahu k iným povinnostiam (zdravotné
odvody, sociálne poistenie a podobne), pričom sa vedome snažil vyhnúť týmto záväzkom využitím

inštitútu osobného bankrotu a formou oddlženia. Uvedené v konečnom dôsledku potvrdil žalovaný, keď
v trestnom konaní pripustil, že v rokoch 2014 až 2019 nemal iný zdroj príjmu, než z podnikateľskej
činnosti, finančne mu vypomáhali kamaráti, keď ich požiadal, požičiaval si od nich, niečo splatil, niečo
nie. Sám žalovaný pripustil, že bankrot vyhlásil z dôvodu, že bol dlžný na sociálnom a zdravotnom
poistení. Osobne uviedol, že bankový účet nemá z dôvodu, že „mal exekúcie a aby mu všetko nevzali“.

Uvedené vyjadrenia žalovaného tak potvrdzujú primárny dôvod, pre ktorý sa žalobca domáhal zrušenia
oddlženia na strane žalovaného a tým je jeho nezodpovedný prístup k plneniu svojich finančných
záväzkov (nielen vo vzťahu k žalobcovi). Konkrétne okolnosti vzniku pohľadávky, ktorú uplatnil žalobca
voči žalovanému v konkurze, teda otázka intenzity vzájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
skutočnosť, že žalovaného platobná disciplína bola slabá a požičanie finančných prostriedkov so sebou

nieslo riziko toho, že ich žalovaný nevráti, nie sú takými dôvodmi, ktoré by vyjadrovali prezumpciu
poctivosti zámeru dlžníka. Naopak svedčia o celkovom nepoctivom postoji žalovaného vo vzťahu k jeho
povinnosti uhrádzať vlastné záväzky veriteľom.

31. Tvrdenia žalovaného, že žalobca mu poskytoval finančné prostriedky do podnikania a že žalobca

bol v postavení tichého spoločníka, na základe čoho mohol predpokladať vznik situácie, že každé
podnikanie so sebou nesie podnikateľské riziko, žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal.
Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že z výpovedí žalobcu v trestnom konaní vyplýva, že pôžičky
žalovanému považoval za investície do podnikania, a teda sa správal ako tichý spoločník, nemôžuzaložiť predpoklad, že sa žalobca stal tichým spoločníkom v rámci podnikania žalovaného. Tichým
spoločníkom sa subjekt môže stať výlučne na základe zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá je povinne
zmluvou písomnou, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca bol tichým spoločníkom v

jeho podnikaní. Zároveň pokiaľ by aj tichým spoločníkom bol a žalovanému by z takéhoto právneho
vzťahu vznikla povinnosť zaplatiť finančné prostriedky tichému spoločníkovi, naďalej by bol žalovaný
v situácii, kedy by si žalobca voči nemu uplatnil pohľadávku v konkurze a pri zistení, že žalovaný
sa správal spôsobom naznačujúcim nepoctivosť jeho zámerov, naďalej by mu zachovalo oprávnenie
žiadať o zrušenie oddlženia žalovaného z dôvodu nepoctivého zámeru pri podaní návrhu na oddlženie.

Nepochybne žalobca znášal riziko, že žalovaný mu finančné prostriedky nevráti, že bude náročné sa k
nim dostať či už prostredníctvom všeobecnej exekúcie alebo generálnej exekúcie v podobe konkurzu,
avšak znášanie tohto rizika nezbavuje žalobcu oprávnenia domáhať sa riadneho uspokojenia svojej
pohľadávky, prípadne aj postupom podania návrhu na zbavenie oddlženia v dôsledku preukázanej
nepoctivosti zámeru dlžníka.

32. Žalovaný v odvolaní namietol, že skutočnosti, ktoré okresný súd zistil, sú v rozpore s úvahami
okresného súdu. Mal za to, že o jeho serióznom prístupe svedčí, že sám trval na tom, aby pôžičky
boli formalizované, pričom k tomuto pristúpiť nemusel a stačilo mu poprieť poskytnutie pôžičky. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že pokiaľ bol žalovaný ochotný priznať, že si pôžičku od žalobcu vzal,
tak mu to síce svedčí ku cti, avšak nezbavuje ho to povinnosti túto pôžičku vrátiť. Z okolností zistených

okresným súdom vyplynulo, že žalovaný v zásade nemal problém priznať všetky svoje pôžičky, keďže
predpokladal, že aj tak ich nebude musieť vrátiť, keďže v dôsledku oddlženia bude všetkých svojich
dlhov zbavený. Preto samotná skutočnosť, že bol ochotný priznať existenciu pôžičky a túto formalizovať,
nie je potvrdením poctivosti jeho zámeru pri podaní návrhu na zbavenie sa dlhov.

33. Vo vzťahu k zisteniu okresného súdu, že žalovaný pred podaním návrhu zaplatil časť svojich
záväzkov voči žalobcovi, odvolací súd konštatuje, že otázka pomeru uhradeného záväzku (1,82 %
z hodnoty pohľadávky) nie je natoľko podstatná, ako celkové okolnosti, za akých došlo k uhradeniu
čiastkovej sumy zo záväzku a následnému podaniu návrhu na oddlženie. Suma 600,- Eur sama o sebe
nie je sumou zanedbateľnou, v tomto je možné prisvedčiť žalovanému, avšak v pomere k nesplatenej

pohľadávke žalobcu (33.000,- Eur) je suma 600,- Eur naozaj čiastkou, ktorá nepochybne z pohľadu
veriteľa (žalobcu) nie je postačujúcou, keďže po uhradení 600,- Eur ostáva neuhradených 32.400,-
Eur. Poctivosť alebo nepoctivosť zámeru pritom zákon nedefinuje vo vzťahu k percentuálnemu pomeru
uhradených záväzkov, preto bez ohľadu na to, či by vopred uhradený záväzok bol vo výške 1 %, 2 %
alebo 5 %, uvedené samo o sebe výpovednú hodnotu nemá. Okresný súd síce v rámci odôvodnenia

poukázal na skutočnosť, že uhradených bolo iba 1,82 % pohľadávky, celkove však dôvody, pre ktoré
návrhu žalobcu vyhovel, vychádzali z celkového posúdenia zistených skutočností, osobitne zo životného
štýlu žalovaného, ktorý sám priznal, že žil z cudzích finančných prostriedkov, tieto niekedy vrátil, niekedy
nevrátil a napriek tomu, že si bol schopný podnikaním zabezpečiť príjem, aby uspokojil svoje potreby,
viackrát v rokoch 2008 - 2019 podnikanie prerušil, teda nevyvíjal žiadnu podnikateľskú činnosť. Celkove

tak prístup žalovaného k plneniu povinností a zabezpečení svojich potrieb vyhodnotil okresný súd ako
nezodpovedný, pri ktorom nie je dôvod vyjsť dlžníkovi v ústrety vo forme oddlženia tým, že ho súd zbaví
dlhov voči jeho veriteľom.

34. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že pokiaľ si od žalobcu vypýtal nejaké peniaze, tak tie niekedy

vrátil, konkrétne odkázal na vyjadrenie žalobcu, že ten si pamätá, že keď dal žalovanému v minulosti
50,- Eur tie vrátil asi o deň, dva. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný v
určitýchprípadochpožičanéfinančnéprostriedkyvrátil,relevantnýmvšakbolozistenie,ženevrátilvšetky
finančnéprostriedky.Vovzťahukpôžičke33.000,-Eurprijatejodžalobcutietonevrátil,aanisanepokúsil
vykonať úkony, ktoré by mu umožnili túto pôžičku vrátiť, teda zabezpečiť si finančné prostriedky vlastnou

prácou, či už formou podnikania, alebo formou zamestnaneckého vzťahu.

35. Žalovaný v odvolaní namietol tie úvahy okresného súdu, ktoré sa týkali jeho správania po oddlžení.
Poukázal na to, že zárobok v roku 2021 získaný podnikaním spotreboval na vlastnú obživu a na
to, že podnikanie musel prestať vykonávať v dôsledku pracovného úrazu. V tejto súvislosti odvolací

súd zdôrazňuje, že i keď okresný súd v rámci komplexného posúdenia vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným poukázal aj na správanie žalovaného po oddlžení (tak ako to hodnotí Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii, ktorý pozná aj vyhodnotenie poctivosti zámeru dlžníka vo vzťahu k jeho správaniu po
oddlžení), primárne rozhodoval okresný súd o návrhu tak ako bol podaný v žalobe, a teda posudzovalsprávanie dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie. Žalobca v konaní poukazoval na ust. § 166g
ods. 2 písm. g) a písm. e) ZKR, ktoré okresný súd primárne posudzoval a správne dospel k záveru, že
tieto naplnené sú, a to vo vzťahu k nezodpovednému postoju žalovaného k plneniu svojich finančných

povinností voči veriteľom. Nielen voči žalobcovi, ale aj voči ostatným veriteľom, vrátane zdravotnej
a sociálnej poisťovne, pri ktorých sa žalovaný úplne otvorene vyjadril, že k návrhu na vyhlásenie
konkurzu pristúpilvsnahevyhnúťsapovinnostizaplatiťpoisťovniamsvojezáväzky.Ztohtouhlapohľadu
tak konkrétne zárobky za rok 2021 neboli primárnym dôvodom rozhodnutia okresného súdu. Napriek
tomu záver okresného súdu, že žalovaný ani po konkurze neprejavil snahu aspoň čiastočne uhradiť

svoj záväzok voči žalobcovi, nie je možné označiť za scestný (ako to urobil odvolateľ), keďže ide o
konštatovanie objektívne zistenej skutočnosti. Odvolací súd zároveň vyjadruje uspokojenie z toho, že
žalovanému sa za "reštart" podaril, tak ako to žalovaný uviedol v odvolaní, avšak samotný reštart pre
dosiahnutie spravodlivosti vo vzťahu k jeho veriteľom nepostačuje, predpokladá sa, že aspoň časť
existujúcich dlhov (ktoré ostali v podobe naturálnej obligácie) žalovaný voči svojim veriteľom po získaní
príjmu uhradí. Tým potvrdzuje poctivosť svojho zámeru, teda skutočnosť, že i keď sa dostal do dlhovej

pasce, ktorá mu bránila dôstojne uspokojovať svoje potreby, tak po odpadnutí prekážok v podobe
splácania vysokých úrokov alebo sankcií je schopný a najmä ochotný zo svojho príjmu postupne, po
častiach vyrovnať aspoň časť svojho dlhu voči veriteľom, v rámci svojich možností. Žalovaný v konaní
ani len netvrdil, že by sa o niečo podobné pokúsil.

36. Žalovaný v odvolaní položil otázku, ako môže okresný súd považovať za dôkaz nepoctivého zámeru
snahu vykonávať právne úkony, ku ktorým nebol povinný. Samozrejme, žiaden súd nemôže vyvodzovať
závery z právnych úkonov, na ktoré sporová strana nie je povinná a ani okresný súd tak nepostupoval.
Ako už bolo vyššie uvedené, samotná formalizácia právneho vzťahu pôžičky nemá vzťah k povinnosti
túto pôžičku vrátiť a nemá ani vzťah k posúdeniu poctivosti zámeru dlžníka vyhnúť sa vráteniu tejto

pôžičky podaním návrhu na oddlženie. Zároveň sa odvolací súd stotožnil s okresným súdom v tom, že
správanie žalovaného spočívajúce v opakovanom požičiavaním si financií a ich následné nesplácanie
bez vážnych dôvodov, rovnako ako správanie, z ktorého vyplýva, že prerušil výkon podnikateľskej
činnosti napriek tomu, že z neho poberal finančné prostriedky, ktoré mu umožnili zabezpečiť svoje
potreby (prerušenie v rokoch 2008 až 2019 opakovane, ako sám uviedol v zápisnici zo dňa 07.02.2019 a

19.07.2019 v trestnom konaní) svedčia práve o nepoctivosti zámeru žalovaného. Samotná formalizácia
pôžičky takýto záver vyvrátiť nie je spôsobilá.

37. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd sa nezaoberal posúdením jeho vzdelanostnej úrovne
a neprihliadol na druh dosiahnutého vzdelania, čím sa domáhal priaznivejšieho nazerania súdu pri

posudzovaní poctivosti jeho zámeru dosiahnuť oddlženie. Odvolací súd sa však stotožnil s okresným
súdom, ktorý správne vychádzal z ust. § 166g ods. 3 ZKR, keď prísnejšie prihliadol na skutočnosti
ovplyvňujúce poctivý zámer dlžníka z dôvodu, že mal skúsenosti s podnikaním, čo bolo odôvodnené vo
vzťahu k skutkovému zisteniu, že dlžník bol podnikateľom. Odbor, v ktorom dlžník vyštudoval, ani dĺžka
jeho štúdia nebránili tomu aby dlžník vykonával dlhodobo podnikateľskú činnosť (pokiaľ sám uviedol,

že túto prerušoval v rokoch 2008 až 2019 znamená to, že ju zároveň v tomto období priebežne aj
vykonával). Ako podnikateľ si nepochybne musel byť vedomý toho, čo znamená záväzok a zároveň si
musel byť vedomý svojej povinnosti záväzky uhrádzať. Okresný súd tiež správne vychádzal z okolností
upravených v ust. § 166g ods. 3 ZKR, teda okolností kedy súd prihliada prísnejšie na vyhodnotenie
poctivosti zámeru dlžníka. Žalovaný nepreukázal, že by boli naplnené okolnosti uvedené v ust. § 166g

ods.4ZKR,kedynaopaksúdpriposudzovanípoctivostizámerudlžníkaprihliadanaokolnostimiernejšie
(že by žalovaný dosiahol iba základné vzdelanie, že by bol v dôchodkovom veku alebo veku blízkom
dôchodkovému veku, že by mal vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho
postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti). Okresný súd preto dôvodne prihliadal
na prísnejšie posúdenie okolností pri vyhodnotení poctivosti jeho zámeru.

38. Žalovaný v odvolaní namietol, že podmienky definujúce nepoctivý zámer je súd povinný posúdiť
komplexne a prihliadnuť na zámer zákonodarcu, nestačí, že tieto podmienky by boli splnené iba
formálne. Odvolací súd sa pritom plne stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý skonštatoval, že
dobrodenie inštitútu oddlženia patrí predovšetkým čestnému a poctivému dlžníkovi, teda dlžníkovi, ktorý

zreteľne prejavuje zrejmú snahu splniť svoje splatné záväzky tak, aby žiaden z jeho veriteľov nebol
nespravodlivo poškodený. Z celkového správania žalovaného pritom nevyplýva, že by išlo práve o takýto
typ dlžníka. Naopak, žalovaný zabezpečoval finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb
opakovane získavaním pôžičiek od známych, pričom tieto položiť niekedy vrátil, niekedy nevrátil a zpovinností, ktoré ho viažu voči verejnému poisteniu sa sám snažil dostať práve vyhlásením "bankrotu".
Odvolací súd má za to, že nebolo zámerom zákonodarcu dosiahnuť zánik vymožiteľnosti pohľadávok
práve voči dlžníkom, ktorí vedome svoje povinnosti neplnia. Vyhlásenie oddlženia je intenzívnym

zásahom do práv veriteľa, ktorý napriek ústavou garantovanému vlastníckemu právu stratí možnosť
vymáhania pohľadávky, ktorou disponuje voči svojmu dlžníkovi. Podmienky a dôvody pre takýto zásah
zákonodarca definoval ako snahu umožniť poctivému dlžníkovi zbavením starých dlhov nový spôsob
života, v ktorom nebude vytvárať voči budúcim veriteľom nové dlhy a zároveň ktorým voči starým
veriteľom sa pokúsi aspoň čiastočne im nahradiť to, o čo prišli v dôsledku oddlženia. V prejednávanom

prípade žalovaný nepreukázal snahu vygenerovať zamestnaním alebo podnikaním príjem, ktorý by
pokryl jeho potreby a zároveň aspoň čiastočne umožnil uspokojenie jeho veriteľov.

39. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd sa nezaoberal skutočnosťami uvádzanými žalovaným
na svoju obranu a že sa s nimi nevysporiadal. Z odvolania v tomto odseku nie je zrejmé, ktoré konkrétne
skutočnosti mal žalovaný na mysli, pričom dovolací súd nie je oprávnený vytvárať si domnienky a sám

určovať, ktoré okolnosti uvádzané žalovaným na jeho obranu by mohol mať na mysli.

40. Žalovaný v odvolaní napokon namietol, že okresný súd sa pri posudzovaní správania dlžníka
opomenul zaoberať podrobnejšie správaním žalobcu. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, samotné
okolnosti vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanému nezbavujú žalobcu práva na to, aby mu splatné

záväzky boli uhradené. Pokiaľ v dôsledku oddlženia žalobca stratil možnosť vymáhať svoju pohľadávku
voči žalovanému, nestratil možnosť v konaní o zrušenie oddlženia vyvrátiť poctivosť zámeru dlžníka, čo
sa mu aj podarilo a preto okresný súd rozhodol správne, pokiaľ návrhu žaloby vyhovel.

41. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie.

43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).