Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/796/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124283513
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124283513.8

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Andrej Gara, nar: 16.06.1973, A.
XXXX/XX, XXX XX B., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, 831 01
Bratislava-mestskáčasťNovéMesto,IČO:36836460,protipovinnej:C.B.D.,nar:4.9.1978,XXXXXB.
XXX, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Boris Gerbery so sídlom
exekútorskéhoúraduStarosaská3,05201SpišskáNováVes,IČO:35512881,podsp.zn.48EX722/24,

o vylúčení súdneho exekútora, o sťažnosti súdneho exekútora a sťažnosti povinnej voči uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/796/2024 zo dňa
08.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .

II. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 08.01.2025 rozhodnutie vyslovil, že súdny exekútor, JUDr. Boris
Gerbery, nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §
33ods.1,ods.2písm.j/,ods.6,ods.8,ods.12aods.13zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor súdu oznámil, že vo veci nemôže konať

nezaujato pre pomer k veci a účastníkom konania, keďže jemu blízka osoba má (rovnako ako v prípade
tejto exekúcie) s matkou ich maloletého dieťaťa obdobný problém a ani na základe právoplatných
rozhodnutí súdov neumožňuje styk s maloletým dieťaťom. Je mu známa Iniciatíva za vymazaných
rodičov, ktorej predstaviteľkou je aj povinná. Osobne sa vie vžiť do jej situácie a jeho objektívnosť je
preto v tomto prípade spochybnená.

2/ Vyšší súdny úradník poukázal, že nezávislosť, nestrannosť súdneho exekútora sú jedným zo
základných predpokladov vykonávania exekučnej činnosti. Súdny exekútor je, pokiaľ ide o vykonávanie
exekučnej činnosti orgánom verejnej moci a podieľa sa na realizácii súdnej ochrany (realizuje
nútený výkon súdnych rozhodnutí), preto musí vo vzťahu k nemu existovať garancia nezávislosti a
nestrannosti. Nestrannosť je daná nedostatkom vnútorného psychického vzťahu ku konkrétnej veci a
tiež neexistenciou okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že súdny exekútor takýto

vzťah k veci nemá. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej
požiadavky nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom
ustanovených predpokladov. Exekútor je povinný, len čo sa dozvie o okolnostiach, ktoré zakladajú
dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti, resp. o okolnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený,
oznámiť ich súdu. Exekútor sám neposudzuje, či sú tu skutočne objektívne dané dôvody, ktoré zakladajú
jeho vylúčenie, existenciu týchto skutočností musí posúdiť a o vylúčení súdneho exekútora musí

rozhodnúť exekučný súd. Dôvodom vylúčenia môže byť čokoľvek, z čoho možno vyvodiť pochybnosť o
nezaujatosti exekútora. Táto pochybnosť môže vyplývať z pomeru exekútora k veci, účastníkom aleboich právnym zástupcom. O pomere k veci možno hovoriť, ak je súdny exekútor osobne zainteresovaný
na výsledku konania, keď má o výsledok konania osobný záujem alebo vopred také poznatky o veci,
ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť pri rozhodovaní.

O pomere k účastníkom možno hovoriť v prípade existencie príbuzenského vzťahu k jednému z
účastníkov konania alebo nadštandardných priateľských vzťahov s jedným z účastníkov konania. Za
pomer súdneho exekútora k účastníkovi alebo k veci možno považovať skutočnosť, keď má súdny
exekútorosobnývzťahkúčastníkovialebojehoprávnemuzástupcovi,napríkladpríbuzenský,priateľský,
čiinývzťah,aleboakbysúdnyexekútorsámmoholmaťosobnýzáujemnavybaveníveci.Predpokladom

vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie je taký vzťah k veci, účastníkom alebo k ich
zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe súdneho exekútora o nezaujatosť
v exekučnom konaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému vykonávaniu
exekúcie. Dôvody pre vylúčenie exekútora však nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podložené
konkrétnymi skutočnosťami.

3/ Súdnym exekútorom uvedené dôvody vyšší súdny úradník nevyhodnotil ako také dôvody, pre ktoré by
mal byť exekútor vylúčený a pre ktoré nebude môcť vykonávať exekučnú činnosť nezávisle a nestranne.
Preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol o tom, že súdny exekútor nie je
vylúčený z vykonávania exekúcie.

4/ Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť súdny exekútor, v ktorej zopakoval
dôvody, pre ktoré by mal byť z vykonávania exekúcie vylúčený. Vo veci nedokáže byť objektívny, keďže
je to v rozpore s jeho morálnym postojom a vierou, osobne a vnútorne je na strane povinnej, ktorá
má podľa jeho názoru právo na styk s dieťaťom. To, že matka pravdepodobne v zúfalstve ohľadom
umožnenia styku so svojim dieťaťom a starostlivosťou o neho zasahuje, resp. nezasahuje do ochrany

osobnosti oprávneného ako advokáta (právneho zástupcu otca dieťaťa), podľa neho predstavuje snahu
i „bojovať“ a viniť advokáta-oprávneného za tento stav. V budúcnosti by zo strany oprávneného mohlo
dôjsť k výhradám vo vzťahu k jeho osobe ako exekútora, a to i vo vzťahu k jednotlivým úkonom, ktoré by
vykonával a k ich posúdeniu pri výkone exekúcie. V danej veci nie je predmetom exekúcie vymáhanie
finančných nárokov. Navrhol, aby súd sťažnosti v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o jeho vylúčení.

5/ Proti uzneseniu podala sťažnosť aj povinná. V nej uviedla, že vzhľadom k vylúčeniu v poradí už
druhého exekútora na základe oznámenia zaujatosti, nemá dôveru nielen v súdny systém, ale ani
exekúcie. Mala za to, že ak exekútor požiada súd o vylúčenie z dôvodu svojej zaujatosti, znamená to,
že je zaujatý. O vylúčenie exekútora nepožiadala matka, ale samotný exekútor. Poukázala na čl. 46

ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorých
vyplýva právo účastníka súdneho konania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť
súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne,
žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv,

ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS 71/97, III. ÚS
24/05, IV. ÚS 38/09). Z ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je nesporne zrejmé, že exekútor
musí byť vylúčený z prejednania a rozhodovania veci, ak (okrem iného) so zreteľom na jeho pomer k
stranám možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, t.j. že existuje čo i len zdanie (javenie
sa) pochybnosti, že by exekútor neprejednával vec, resp. nerozhodol nestranne. Mal byť vylúčený

každý exekútor, u ktorého existuje opodstatnená obava, že nie je celkom nestranný, pretože v stávke je
dôveryhodnosť, ktorú musí súdna moc vzbudzovať v demokratickej spoločnosti a hlavne u účastníkov
konania (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Padovani v. Taliansko zo dňa 26.02.1993).
Akbynedošlokvylúčeniutretiehozaujatéhoexe-kútora,povinnejbybolodmietnutéprávonaspravodlivý
exekučný proces.

6/ Ďalej v sťažnosti uvádzala skutočnosti o tom, že oprávnený je advokátom jej ex partnera, a počas
celých sporu o určenie práv a povinností k maloletému 8 rokov na ňu účelovo podáva nielen trestné
oznámenia (v počte 82 trestných oznámení), ale aj účelové exekúcie. Aj tento exekučný návrh nie
je vymožiteľný, nakoľko oznámenie pravdivej informácie (v samotnom konaní bolo povinnou riadne

preukázané, že oprávnený je spojený so zvukovou nahrávkou, na ktorej je zachytené okrem iného
evidentne korupčné správanie, t.j. vybavovanie súdnych rozhodnutí za finančnú odmenu) nezasahuje do
práva na ochranu osobnosti, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31.05.2010, sp. zn. 4 Cdo 149/2009 (aj rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. II. ÚS 191/2015 z 26.03.2015), ktoré vychádzalo zo záverov Ústavného súdu Českej republiky
(sp. zn. II. ÚS 2051/14). Význam jednotlivých sporných príspevkov je odlišný od významu tvrdení
uvedených v nároku na exekúciu. Do pozornosti dala preto uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

zo dňa 28.11.2022, sp. zn. 60Ek/1005/2021, z obsahu ktorého vyplýva, že exekúcia vedená proti nej
bola zastavená práve z dôvodu, že obsah príspevkov zverejnených povinnou neporušoval neodkladné
opatrenie(exekučnýtitul).Vzhľadomnauvedenéskutočnostinavrhla,abysúdvylúčilsúdnehoexekútora
JUDr. Borisa Gerberyho z vykonávania exekúcie.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/Podľa§33ods.1Exekučnéhoporiadkuexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúcie,aksozreteľom

na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou.

11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením

§ 249 CSP a zistil, že ani sťažnosť povinnej a ani sťažnosť súdneho exekútora nie sú dôvodné.

12/ Sťažnosť podanú súdnym exekútorom vyhodnotil sudca ako podanú neoprávnenou osobou.
Exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie
pohľadávkyvyplývajúcejzexekučnéhotitulu.Ksubjektomexekučnéhokonaniamožnozaradiťexekučný

súd, súdneho exekútora, platiteľa mzdy povinného a pod., ktorých však nemožno stotožňovať s
účastníkmi exekučného konania. Za účastníkov exekučného konania Exekučný poriadok považuje
okrem povinného a oprávneného aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie priznáva pre určitý úsek
konania. Účastníci konania majú procesné práva a povinnosti, vrátane možnosti podávať opravné
prostriedky voči rozhodnutiam súdu a súdneho exekútora. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi

priznáva postavenie účastníka exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o jeho trovách
(§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). Pri výkone exekučnej činnosti má súdny exekútor postavenie
verejného činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Z uvedeného potom vyplýva, že Exekučným poriadkom
preniesolštátčasťvýkonusvojejmoci-špecifickymocisúdnej,ktorejsúčasťoujeajkonanievykonávacie
- na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne

technicky či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp.
súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo
vzťahu, ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký
štandard ochrany základných práv v konaní pred súdmi. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní o vylúčení

súdneho exekútora nie je súdny exekútor účastníkom exekučného konania, a teda nositeľom žiadnych
základných práv, ale je sám súčasťou súdnej moci, v dôsledku čoho nemôže podať opravný prostriedok
voči rozhodnutiu o vylúčení exekútora (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2013
z 16.01.2013).

13/ Súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou osobou, preto
sudca sťažnosť súdneho exekútora podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

14/ Ďalej sa zaoberal sťažnosťou povinnej, ktorú možno považovať za osobu vecne legitimovanú na
podanie sťažnosti proti uzneseniu o (ne)vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie. Podľa už

konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď nakaždújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa

predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Súd
sa tak v rámci rozhodovania sťažnosti zaoberal len skutočnosťami podstatnými pre posúdenie dôvodov
na vylúčenie súdneho exekútora, nie však námietkami povinnej vo vzťahu k prípustnosti exekúcie ako
takej.

15/ Povinná mala za to, že ak exekútor požiada súd o vylúčenie z exekúcie, znamená to, že je zaujatý,
inak to podľa nej znamená odmietnutie práva na spravodlivý exekučný proces. Súdny exekútor sám
svoju zaujatosť odôvodňoval svojimi osobnými vnútornými pocitmi vychádzajúcimi z jeho presvedčenia,
že rodič má právo na styk s dieťaťom, čo v tomto prípade znamená, že sa vnútorne cíti byť na strane
povinnej.

16/ Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

17/ Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdny exekútor je jedným zo subjektov, ktorý sa podieľa na
realizácii súdnej ochrany (nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 21/2000) a aj k nemu musí existovať
garancia nezávislosti a nestrannosti. Východiská, ku ktorým vo vzťahu k nezávislosti a nestrannosti
súdov a sudcov dospeli či už Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR alebo Európsky súd pre ľudské práva
tak možno aplikovať aj vo vzťahu k súdnemu exekútorovi.

18/ Pri posudzovaní aspektu nestrannosti sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že
súdny exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť. Tieto aspekty
nestrannosti rozlíšil ESĽP aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Pri
subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.

Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej
zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko
sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o
nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,
ale podľa objektívnych symptómov. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených
pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria
sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne
skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku).
Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko

osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto
obava považovať objektívne za oprávnenú (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Nc 10/2015).
Judikatúra sa tiež ustálila v názore, že skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych hľadísk „cíti
byť zaujatý“, nezakladá bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci,
ak povaha okolností, z ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o svojej nezaujatosti, nemôže

z objektívneho hľadiska viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti rozhodovania (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 30.04.2009, sp. zn. 3Nc 13/2009).

19/ Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdneho exekútora (z
objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z jeho zaujatosti, vychádzal sťažnostný súd

z vyššie citovanej judikatúry ESĽP, ktorá vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Súdny exekútor aj so zreteľom
na ustanovenie § 3 Exekučného poriadku má zachovávať k prejednávanej veci, k účastníkom konania
a k ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. V konaní musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby
jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez

akýchkoľvek predsudkov. Miera schopnosti exekútora zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od
veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s priebehom exekučného konania, je daná stupňom
osobnej a osobnostnej pripravenosti súdneho exekútora na výkon exekučnej činnosti. O nestrannosť
musí predovšetkým dbať sám súdny exekútor. Pri výkone svojej profesijnej činnosti má zachovať vecnýprístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopností ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru
svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej
veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosť o jeho nezaujatosti.

20/ Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť exekútor vylúčený iba v prípade, keď je celkom zjavné, že
jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek
zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť v exekúcii postupovať „sine ira et studio“, teda nezávisle
a nestranne. Súdny exekútor musí byť profesionálom za každých okolností, aj keď s vykonaním exekúcie

z nejakého svojho vnútorného presvedčenia alebo výhrady svedomia nesúhlasí. Z vyjadrenia súdneho
exekútora súd nezistil, že by na výsledku konkrétnej prejednávanej veci mal súdny exekútor osobný
záujem, ani že by bližšie poznal povinnú. Ak aj má nejaké výhrady k neumožneniu styku rodiča s
dieťaťom všeobecne, predmetom exekúcie je diametrálne odlišná povinnosť povinnej vyplývajúca z
ochrany osobnosti oprávneného (a to bez ohľadu na to, že je právnym zástupcom otca jej dieťaťa).
Vnútorné presvedčenie a postoj súdneho exekútora ku skutočnosti, že povinná má mať umožnený styk

s jej dieťaťom, tak nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou. Poukaz súdneho exekútora, že sa v danej
veci nejedná o peňažnú exekúciu je nekonkrétny a zvádza k tomu, že jeho tvrdenia vyznievajú účelovo -
v prípade peňažnej exekúcie by zrejme súdu svoje subjektívne dôvody nestrannosti neoznámil. Inštitút
vylúčenia súdneho exekútora (či už na základe námietky alebo oznámenia súdneho exekútora) nemá
slúžiť na to, aby sa odďaľovalo vykonanie exekúcie, a už vôbec nie na to, aby sa exekútor zbavil veci.

21/ Vzhľadom na uvedené, tvrdenie povinnej, že ak sa súdny exekútor subjektívne cíti byť zaujatý, má
byť vylúčený, a s tým súvisiaca súdnym exekútorom tvrdená obava (pocit) z nestrannosti, nestačí na
založenie dôvodných pochybností o nedostatku nezaujatosti vzhľadom na právne (zákonné) garancie
nezávislosti súdnych exekútorov a zákonné povinnosti exekútorov konať vo veci bez predsudkov,

nezávisle a nestranne. Pokiaľ nedôjde k preukázaniu konkrétnych pochybností v prejednávanej veci,
nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti súdneho exekútora zo subjektívneho hľadiska. Relevantnou je
len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne
závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže
vrhnúť čo i len tieň pochybnosti na nestrannosť exekútora, ho automaticky vylučuje ako exekútora z

vykonávania exekúcie.

22/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca sťažnosť povinnej ako
nedôvodnú zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).