Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100095
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100095.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z. (zainteresovaná
verejnosť), so sídlom Rovniankova 1667/14, 581 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO:
31 820 174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska
29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, odbor cestnej dopravy
a pozemkových komunikácii, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 16, 058 44 Poprad, za účasti ďalších

účastníkov konania: 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 01 Bratislava,
IČO: 31 364 501 a 2/ AQUAPARK Poprad s.r.o., so sídlom Športová 1397/1, 058 01 Poprad, IČO: 36
482 609, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PP-OCDPK-2024/032666-02
z 13.12.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 05.02.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny
súd“) sa žalobca domáhal z dôvodu nezákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného č. č. OU-PP-
OCDPK-2024/032666-02 z 13.12.2024, ako aj týmto rozhodnutím potvrdeného rozhodnutia Mesta
Poprad (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 76277/2409/2024 z 08.08.2024 vo veci stavebného
povolenia stavby „SO 12-38-07 Podchod pre chodcov v žkm 196,826-chodníky“, v rámci hlavnej stavby:
„Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Poprad Tatry (mimo) – Krompachy“, a

následnéhovráteniavecinanovékonanieprvostupňovémuorgánuapriznaniamunáhradytrovkonania.

2.Žalobcaspolusosprávnoužaloboupredložilajnávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,
ktorý odôvodnil konštatovaním, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí reálne hrozí závažná
ujma na životnom prostredí a to s poukazom na zásadu právnej bdelosti (vigilantibus iura scripta sunt)
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011. Podľa žalobcu pri posudzovaní

odkladnéhoúčinkusprávnejžalobemusísprávnysúdposudzovaťajprincípyprávnejistotyaprezumpcie
správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré princípy prelamuje inštitút odkladného účinku správnej
žalobe, pričom správne orgány zneužívajú princíp prezumpcie správnosti aby rozhodovali arbitrárne
a nezákonne a aby iné orgány verejnej moci im pripisovali väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia.
Žalobca poukázal, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje protichodnými
zásadami a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti, pričom

žalobca pokladá za potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna
z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému a to v záujme ustúpenia
prílišnému formalizmu pred princípom predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození
životného prostredia. V ďalšom žalobca parafrázuje teóriu účinkov priznania žalobe odkladného účinku
ako-žepriznanímodkladnéhoúčinkusprávnejžalobenejdeoprejudikovanierozhodnutiavovecisamej;
že uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu zrušiť, ak sa v priebehu

konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
Mimo iné žalobca bez ďalšieho zmienil, že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanóznehovýkonu práva. Žalobca uzavrel, že v kontexte uvedeného má za to, že sú splnené všetky podmienky na
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobesprihliadnutímnanasledovnézáujmyživotnéhoprostredia
- povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a §

18 zákona o životnom prostredí; - uplatnenie zásady vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov,
pretože okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa
čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

ponechal posúdenie tohto návrhu správnemu súdu, pričom zdôraznil mimoriadnosť tohto inštitútu;
podotkol, že dôkazné bremeno nesie predkladateľ návrhu (žalobca), ktorý je povinný existenciu, resp.
hrozbu negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli nastať v dôsledku výkonu právoplatného rozhodnutia,
nie len tvrdiť, ale predovšetkým konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť. Žalovaný nepredložil administratívny
spis z dôvodu, že tento bol 17.01.2025 predložený Okresnej prokuratúre Poprad, od ktorej žalovaný
bezúspešne žiadal o jeho vrátenie, pretože spis bol odstúpený Krajskej prokuratúre v Prešove.

Na vyžiadanie správneho súdu mu bol administratívny spis predložený 19.05.2025.

4. Ďalší účastník 1/ (Železnice SR) vyjadril nesúhlasné stanovisko s návrhom žalobcu na priznanie
žalobe odkladného účinku, pretože sa nedá súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že vydaním napadnutého
rozhodnutia vznikla hrozba poškodenia životného prostredia, keďže navrhnuté technické riešenie nemá

negatívny vplyv na životné prostredie, naopak prinesie zvýšenie bezpečnosti chodcov a cyklistov v
predmetnom území, pričom žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Pre
vyhovenie návrhu nie je postačujúce len nepodložené všeobecné tvrdenie o hroziacej závažnej ujme,
značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Ďalší účastník 1/ má za to, že žalobca svoje
tvrdenia neosvedčil takým spôsobom, aby mal súd za preukázané, že predmetný návrh na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe je dôvodný.

5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

6. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.“

8. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

9. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným

prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať
v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu
sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinnýnie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto
návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce
len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom

následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním
predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou

napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho
aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri

rozhodovaní vo veci samej.

12. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185
písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to
dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a

prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)

k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

13. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte
aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v
tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny

súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

14. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky, má správny súd za to, že žalobca v
postavení zainteresovanej verejnosti vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

vzáujmeochranyživotnéhoprostredia,neuviedolžiadnekonkrétneskutočnosti,zktorýchbybolomožné
dospieť k záveru, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne mohol mať za
následok závažnú a nezvratnú ujmu na životnom prostredí (napr. zánik chránenej rastliny, či živočícha
apod.)Žalobcaneosvedčilnegatívnenásledky,ktorébyskutočnehroziliaktorébymalikonkrétne,nielen
hypotetické dopady na životné prostredie a tieto ani nešpecifikoval, t.j. neuviedol, akým spôsobom by

stavbou prechodu pre chodcov (chodníka), ktorého sa týka žalobou napadnuté rozhodnutie, malo dôjsť
k závažnému zásahu do životného prostredia, tobôž, ak zo žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že možný vplyv dotknutej stavby na životné prostredie bol posúdený Ministerstvom životného prostredia
SR v záverečnom stanovisku č. 1554/07/3.4/ml z 05.06.2007 poľa zákona o EIA (zákon č. 24/2006 Z.z.).

15. Ak žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný
následok na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok má ísť, ide tak len o tvrdenie vo všeobecnej rovine, ktoré nemá pre správny
súd z dôvodu jeho neurčitosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcu.

Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne
osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní
nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu
na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu
nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov konania a „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného

účinku správnej žalobe.

16. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil s prihliadnutím na záujmy
životného prostredia najmä tým, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonnéa nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Správny súd má za to, že len pochybnosti
žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí v kontexte princípu prevencie a princípu
predbežnej opatrnosti ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného neobstoja a nie sú postačujúce. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo
možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve
správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym
dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti
ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Princíp prevencie a predbežnej opatrnosti ako

kritérium posúdenia dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje.
Správny súd pre úplnosť poukazuje, že § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom
je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného
alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce
okolnostipredpokladať,čovprejednávanejvecinebolonaplnené.Argumentáciažalobcu,žeprávoplatné
stavebné povolenie umožňuje takú ujmu životnému prostrediu, ktorá je nad rámec zákona a povinností

stavebníka uložených mu v súlade so zákonom, žiadnym spôsobom nevysvetľuje, ani nepreukazuje
závery žalobcu, že by dochádzalo, alebo hrozilo porušenie ústavného imperatívu účinnej ochrany
životného prostredia zo strany orgánu verejnej správy podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.

17. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku

žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným
záujmom.

18. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).