Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CbPv/13/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457566
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124457566.1
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu: ProWise, a. s. so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, IČO:
51 871 998, zastúpeného: Advokátska kancelária Miroslav Vaško, s. r. o. so sídlom Šándorova 2, 821
03 Bratislava, proti žalovanému 1): A. A. B., trvale bytom C. A. D. XXXX/XX, XXX XX D. a žalovanému
2): 360.media j. s. a. so sídlom Námestie Martina Benku 4083/24, 811 07 Bratislava, IČO: 56 461 321,
obaja zastúpení: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o. so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO:
35 905 832, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1) v celom rozsahu z a m
i e t a .
II. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2) v celom rozsahu z a m
i e t a .
III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 24. 12. 2024 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného
opatrenia voči žalovaným 1 a 2 v nasledovnom znení: „I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému 1 a žalovanému 2 ukladá povinnosť zdržať sa, aj prostredníctvom akýchkoľvek tretích osôb,
akéhokoľvek používania označenia, ktoré je predmetom prihlášky obrazovej ochrannej známky vedenej
Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod číslom POZ 2313-2024, a to až do dňa
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
2 ukladá povinnosť bezodkladne odstrániť z celej webovej stránky E. označenie, ktoré je predmetom
prihlášky obrazovej ochrannej známky vedenej Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
pod číslom POZ 2313-2024, a to až do dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. III. Žalobca je
povinný podať žaloby vo veci samej, a to najneskôr v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v predmetnej veci. IV. Súd priznáva žalobcovi voči
žalovanému 1 a žalovanému 2 nárok na náhradu trov konania, ako aj trov právneho zastúpenia, a to
v rozsahu 100 %.“.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom
informačného systému TRANSPAREX., ktorý je založený na verejnej distribúcii informácií o
podnikateľských subjektoch a iných právnických osobách a organizáciách, v súvislosti s čím sa stal
majiteľom obrazových ochranných známok Európskej únie zapísaných v registri ochranných známok
Európskej únie pod číslom 018308711 a 018335807. Základná identita rozlišovacích znakov je čierne
písmo na bielom podklade s modrou bodkou (kruh) a biele písmo na čiernom podklade s modrou bodkou
(kruh), pričom hlavným, najpodstatnejším a dominantným, resp. rozlišovacím prvkom ochranných
známok je modrá bodka na pravej strane ochranných známok. Poukázal na to, že dňa 03.09.2024 bola
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podaná prihláška obrazovej ochrannej známky
pod číslom POZ 2313-2024, ktorá je voči ochranným známkam žalobcu prihlásená pre rovnaké tovarya služby a jej prihlasovateľom je žalovaný 1. Má za to, že hlavným, dominantným a rozlišovacím
prvkom ochrannej známky je modrá bodka (kruh) na jej pravej strane, ktorá má zhodnú identitu ako
jeho ochranné známky, a to najmä vyobrazenie s bielym písmom na čiernom podklade a rovnaký odtieň
modrej farby bodky, a preto možno z pohľadu verejnosti považovať ochrannú známku za zameniteľnú
s jeho ochrannými známkami. Okrem podobnosti, až zhodnosti z vizuálneho hľadiska poukázal aj
na zhodnosť zo sémantického hľadiska, keďže výraz „transparex“, ktorého slovný základ tvorí slovo
„transparentne“ s významom „priesvitne, priehľadne, jasne, zreteľne“, ako aj výraz „360“ (stupňov) s
významom „všetky smery, resp. sledovanie všetkými smermi“, vnútorne evokujú u bežného spotrebiteľa
sledovanie a najmä odhaľovanie niečoho, nejakej skutočnosti/pravdy. S ohľadom na vyššie uvedený
záver o zhode ochranných známok zo sémantického a vizuálneho hľadiska považuje žalobca ich
porovnanie z fonetického hľadiska za nepodstatné, pretože sémantické a vizuálne hľadiská sú v danom
prípade u spotrebiteľa voči fonetickému hľadisku jednoznačne dominantné. Vychádzajúc z uvedeného
tak má za to, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko žalovaný 1 a 2 už používajú
ochrannú známku prostredníctvom spravodajského webu (poskytujú služby obdobné so službami
poskytovanými žalobcom) napriek tomu, že prihláške tejto ochrannej známky ešte nebolo vyhovené, a
táto ešte nie je zapísaná v zozname ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky a aj napriek výzve odmietajú upustiť od používania ešte riadne nezapísanej ochrannej známky.
Jej ďalším používaním bude dochádzať k zvyšovaniu rozsahu a intenzity porušovania viacerých práv
žalobcu, a to najmä k ochranným známkam a nekalosúťažného konania. Žalobca deklaroval zámer
obrátiť sa na príslušný súd a voči žalovaným podať jednak žalobu na porušovanie práv k ochrannej
známke a jednak žalobu na nekalosúťažné konanie žalovaných, no pred podaním takých žalôb a do
času právoplatnosti rozhodnutí o nich, žiada súd o poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia.
3. Dňa 16.01.2025 žalovaní, bez predchádzajúcej výzvy súdu, doručili prostredníctvom právneho
zástupcu svoje vyjadrenie k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo svojom
vyjadrení poukázali na hrubý rozpor medzi žalobcom vykonaným posúdením podobnosti loga 360°
a ochranných známok T-INDEX. a F., podľa ktorého majú byť tieto údajne podobné, ba až zhodné,
s metodikou porovnávania podobnosti používanou v známkovom práve. Žalovaní naopak označujú
za dominantný a rozlišujúci prvkov oboch ochranných známok žalobcu slovné prvky, a to buď
TRANSPAREX alebo T-INDEX, nakoľko tieto sú proporčne výrazne väčšie oproti grafickej časti
označení, ktorú reprezentuje modrý bod, uvedený na štandardnom syntaktickom mieste na konci
slova, kedy v tomto kontexte má podľa nich výlučne dekoratívny charakter. Modrá farba bodu tak plní
primárne estetickú úlohu, zatiaľ čo rozpoznávacia funkcia ochranných známok je zabezpečená slovnými
prvkami TRANSPAREX a T-INDEX, ktoré nesú významovú aj identifikačnú váhu a grafický prvok dopĺňa
celkový dizajn bez narušenia jeho dominantne textového charakteru. Sporný kruh/bod je súčasťou loga
žalovaného 2 z dôvodu, že reprezentuje slovný prvok „stupeň“ a teda spolu s číslicou predstavuje slovné
spojenie „tristošesťdesiat stupňov“. Žalovaný 2 poskytuje pod týmto označením audiovizuálne mediálne
služby z oblasti spravodajstva a svojim názvom odkazuje na fakt, že sa na veci verejného záujmu snaží
pozerať z každého uhla pohľadu, teda z tristošesťdesiatich stupňov. Žalovaní tiež poukázali na to, že
samotný modrý krúžok nie je sám o sebe chránený žiadnym právom, žalobca k nemu nemá výlučné
práva a nemôže si na základe svojich ochranných známok monopolizovať používanie základného
geometrického tvaru v akejkoľvek farbe. Predmetné označenia tak podľa žalovaných nevyvolávajú
žiadnu obrazovú podobnosť, keď rozdiely sú zrejmé v rozlišovacích slovných prvkoch, tvare, písme
aj celkovej kompozícii. Žalobcom namietaný modrý krúžok v označení 360° nemá v žiadnom prípade
zhodnú a ani podobnú vizuálnu a už vôbec nie sémantickú identitu ako modrá bodka zobrazená v
ochranných známkach T-INDEX., či TRANSPAREX. Odkázali tiež na rozhodovaciu činnosť Súdneho
dvora EÚ, ktorý opakovane judikoval, že ak označenie pozostáva zo slovnej a obrazovej zložky (ako
je to v prípade označení v tejto veci), slovná zložka označenia má väčší vplyv na spotrebiteľa ako
obrazová zložka, pretože verejnosť nezvykne analyzovať označenia a ľahšie odkáže na predmetné
označenia pomocou ich slovného prvku, než opisom ich obrazových prvkov (rozsudok SD EÚ vo veci
T-312/03, Selenium-Ace, bod 37). Nesúhlasili tiež so žalobcom tvrdenou podobnosťou tovarov a služieb
medzi kolidujúcimi označeniami, keď žalobca poskytuje pod ochrannými známkami informačný systém
zameraný na poskytovanie ekonomických a obchodných informácií o podnikateľských subjektoch,
ponúka databázy finančných ukazovateľov, informácie o verejnom obstarávaní, analýzy konfliktu
záujmovaprepojeníosôb,akoajprístupkúdajomzkatastranehnuteľností,tedazjavneposkytujeslužby
skôr pre odbornú verejnosť. Naproti tomu služby žalovaného 2 majú byť poskytované na spravodajskom
spoločensko-politickom internetovom portáli, ktorý sa zameriava na poskytovanie kritickej žurnalistiky,
rozhovorov, reportáží a investigatívnych materiálov o aktuálnych politických a spoločenských témach,teda žalovaný 2 poskytuje služby pre širokú verejnosť. Tieto rozdiely v povahe, účele, charaktere a
zameraní služieb podľa názoru žalovaných jasne odlišujú obe služby. Na základe uvedeného preto súdu
navrhli, aby žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
4. Podľa § 341 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým
ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. K doručenému vyjadreniu žalovaných k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza,
že na neho nevyzýval, ani nepovažoval za potrebné sa s jeho obsahom oboznámiť, preto ho ani
nedoručoval žalobcovi.
8. K návrhu žalobcu na odopretie prístupu do spisu žalovanému 1) a žalovanému 2) súd uvádza, že
žiadne z ustanovení Civilného sporového poriadku neumožňuje súdu odoprieť prístup do spisu strane
sporu, pričom tak žalovaný 1), ako aj žalovaný 2) sa stali stranou sporu okamihom doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia súdu. Aj keď argumentácia žalobcu je nepochybne racionálna,
pokiaľ zákonodarca neupravil postavenie strán sporu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
odlišne, súd nemá zákonný podklad na nesprístupnenie spisu žalovanému. Analogicky súd poukazuje
na konkurzné konanie, pri ktorom sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k možnosti úpadcu, voči
ktorému bol podaný tzv. veriteľský návrh, nahliadať do spisu a dokonca podať aj k návrhu vyjadrenie,
hoci zákon o konkurze a reštrukturalizácii takýto postup nepredvída, v uznesení sp. zn. II. ÚS 396/2021
uviedol, cit.: „Dlžníkovi nemožno uprieť postavenie účastníka konania aj v tejto fáze konania, a preto
sa môže stať aj to, že dlžník sám zistí, že je voči nemu podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a sám
sa iniciatívne k nemu vyjadrí. Vedomosť o návrhu získal dlžník už z obsahu uznesenia o spojení vecí,
pričom mu nemožno uprieť právo na nahliadnutie do súdneho spisu, ktoré dlžník aj využil.“. Obdobný
záverplatíajprekonaniaonariadeníneodkladnéhoopatrenia,keďpostavenieúčastníkovkonania(strán
sporu) neupravujú odlišne od bežného sporového konania.
9. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov strán sporu.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Je však nevyhnutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku
bezprostrednej ujmy. Neodkladným opatrením súd vo veciach duševného vlastníctva upravuje pomery
strán sporu len dočasne, pričom musia byť kumulatívne naplnené viaceré predpoklady. Žalobca musí
osvedčiť existenciu svojho nároku, musí existovať potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená a neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej
sa strana domáha za súčasného zachovania princípu proporcionality a navrhovaným neodkladným
opatrením, ktoré má dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav. Súd je v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia povinný poskytnúť ochranu nielen strane žalobcu, ale aj strane žalovaného,
ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne
znemožnenie ochrany jeho záujmov. Neodkladné opatrenia predstavujú rozhodnutia, trvanie ktorých je
spravidla obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené. Tento účel neodkladného opatrenia
sa dosahuje bez ujmy na práve na konečnú a definitívnu ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím vo
veci samej.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je tak základným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatreniaosvedčenienároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana.Žalobcapodanýmnávrhom
vrátane jeho príloh osvedčil, že je majiteľom obrazovej ochrannej známky Európskej únie číslo
018308711 s názvom TRANSPAREX file_0.jpg
file_1.wmf
zapísanej dňa 08. 01. 2021 a obrazovej ochrannej známky Európskej únie číslo 018335807 s názvom
T-INDEX file_2.jpgfile_3.wmf
zapísanejdňa13.03.2021.Zároveňosvedčil,žežalovaný1)podaldňa03.09.2024Úradupriemyselného
vlastníctvaSlovenskejrepublikypodčíslomPOZ2313-2024prihláškuobrazovejochrannejznámky360°
file_4.jpg
file_5.wmf
.
11.Žalobcasapodanýmnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniadomáhaochranysvojichdvoch
obrazových ochranných známom Európskej únie file_6.jpg
file_7.wmf
a file_8.jpg
file_9.wmf
, do ktorých má zasahovať žalovaný používaním a prihlásením ochrannej známky: file_10.jpg
file_11.wmf
. Pre záver o tom, či sa žalobcovi podarilo dostatočne osvedčiť, že žalovaný 1) a 2) na území Slovenskej
republiky zasahujú do výlučných práv žalobcu ako majiteľa ochranných známok, v súlade s ním
prezentovaným tvrdením, sa súd musel vysporiadať s otázkou, či sa ochranná známka používaná
žalovaným 1) a žalovaným 2) javí byť zhodná alebo podobná s ochrannými známkami žalobcu, v
dôsledku čoho existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, čo by v prípade jej kladného
zodpovedania znamenalo, že zo strany žalovaných dochádza k ohrozeniu alebo porušeniu práva
duševného vlastníctva žalobcu. Možnú zameniteľnosť je potrebné hodnotiť z hľadiska celkového dojmu,
ktorýsúschopnévyvolaťupriemernéhospotrebiteľasprihliadnutímnavšetkyokolnosti,ktoréovplyvňujú
jeho rozhodovanie v súvislosti s predmetným tovarom alebo službou, resp. samotným podnikateľom.
12. Argumentácia žalobcu spočívala predovšetkým v tom, že za hlavný, dominantný a rozlišovací prvok
svojej ochrannej známky považuje modrú bodku (kruh), ktorá má podľa jeho názoru zhodnú identitu s
ochrannou známkou žalovaného obsahujúcou bodku v rovnakom odtieni modrej farby, čím z vizuálneho
hľadiska tieto považuje za zameniteľné. Okrem toho poukázal aj na zhodnosť zo sémantického hľadiska,
keď výraz „transparex“, ktorého slovný základ tvorí slovo „transparentne“ s významom „priesvitne,
priehľadne, jasne, zreteľne“, ako aj výraz „360“ (stupňov) s významom „všetky smery, resp. sledovanie
všetkými smermi“, podľa jeho názoru vnútorne evokujú u bežného spotrebiteľa sledovanie a najmä
odhaľovanie niečoho, nejakej skutočnosti/pravdy.
13. Súd nemohol prisvedčiť naznačenej argumentácii žalobcu o sémantickej zameniteľnosti ochranných
známok, keď pojem „transparex“, resp. „transparentne“ a „360 (stupňov)“ nie sú pojmami, ktoré by
u bežného spotrebiteľa viedli k žalobcom naznačovaným úvahám, ktoré sú skôr výsledkom umelého
odvodzovania významu. Ide o pojmy, ktoré pripúšťajú viacero výkladov, nejde o zaužívané výrazy,
s ktorými by sa spájal primárne žalobcom prezentovaný výklad („360 stupňov“ je pojem využívaný
aj v geometrii) a ktoré by boli vzájomne zameniteľnými pojmami. Len s veľkou dávkou fantázie by
bolo možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že priemerný spotrebiteľ si z označením „360“
asociuje výraz „transparentný“. Naopak, súd má v danom prípade za to, že pri hodnotení celkového
dojmu je sémantická (konceptuálna) a vizuálna odlišnosť predmetných ochranných známok dostatočne
dominantná, keď slovné prvky používané žalobcom pozostávajú z písmen, zatiaľ čo ochranná známka
žalovaných pozostáva výhradne z číselnej trojkombinácie, pričom ako už bolo uvedené, nespája ich
obdobný význam. V dôsledku uvedeného vizuálny prvok spočívajúci v použití modrej bodky (kruhu) nie
je sám o sebe spôsobilý bezprostredne vyvolať nebezpečenstvo zámeny s ochrannou známkou žalobcu.
Samotné použitie modrej bodky (kruhu) nedisponuje tak dominantnou rozlišovacou schopnosťou, ktorá
by sama o sebe viedla k záveru o zameniteľnosti obrazových ochranných známok a ich majiteľovalebo o vzájomnom prepojení ochranných známok, resp. ich majiteľov. Vychádzajúc z porovnania oboch
ochranných známok s prihliadnutím na mieru ich rozlišovacej schopnosti treba s väčším dôrazom
prihliadať na ich celkový dojem a kompozíciu, pričom pravdepodobnosť zámeny nedosahuje takú mieru
intenzity, ktorá by si vyžadovala bezprostredný zásah súdu. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru,
ženiesúsplnenépodmienkynanariadenieneodkladnéhoopatreniaapretonávrhžalobcunanariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
14. Súd pre úplnosť uvádza, že samotné posúdenie dôvodnosti nárokov žalobcu, ktorý ich odvodzuje z
práva na ochranu práv vyplývajúcich z ochranných známok, spadá do predmetu dokazovania v konaní
vo veci samej. V tomto konaní, v ktorom súd posudzuje dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, bolo pre súd určujúce, že zo strany žalobcu nebol v zákonom požadovanej
miere a intenzite osvedčený taký zásah do práv z ochrannej známky, ktorý by odôvodňoval potrebu
neodkladnej úpravy pomerov.
15. Na strane žalovaných vystupujú dva subjekty v postavení samostatného procesného spoločenstva,
preto súd rozhodol o návrhu smerujúcemu voči každému z nich samostatnou výrokovou vetou.
16. Nakoľko navrhovateľ neosvedčil podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, že by
žalovaný 1), ako prihlasovateľ obrazovej ochrannej známky 360° file_12.jpg
file_13.wmf
, pod číslom POZ 2313-2024, zasahoval do práv žalobcu, keď nemal osvedčenú zameniteľnosť
s ochrannými známkami žalobcu, file_14.jpg
file_15.wmf
a file_16.jpg
file_17.wmf
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1) v celom rozsahu zamietol (I. výrok
uznesenia).
17. Nakoľko navrhovateľ neosvedčil podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, že by
žalovaný 2), ako prevádzkovateľ spravodajského webu, E., zasahoval do práv žalobcu, keď nemal
osvedčenú zameniteľnosť používaného označenia file_18.jpg
file_19.wmf
s ochrannými známkami žalobcu, file_20.jpg
file_21.wmf
a file_22.jpg
file_23.wmf
, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2) v celom rozsahu zamietol (II.
výrok uznesenia).
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu. O trovách konania rozhodol
súd z dôvodu, že nevie predpokladať, či žalobca podá aj žalobu vo veci samej (v ktorej prípadne
by sa mohlo rozhodnúť aj o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a ide
o rozhodnutie, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí. Súd rozhodoval len
o nároku žalobcu, nakoľko akýkoľvek iný výrok by mal za následok doručovanie tohto uznesenia aj
protistrane, nakoľko by sa rozhodovalo aj o ich právach a povinnostiach (III. výrok uznesenia).
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané,
v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.