Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123382668
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123382668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto,
IČO: 00 151 700, o zaplatenie 702,80 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46C/83/2023-68 zo dňa 27. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 46C/83/2023-68 zo dňa 27. marca 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 702,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 702,80
eur od 11.08.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň priznal
žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vyššie

uvedeného plnenia na tom skutkovom základe, že dňa 06.12.2022 došlo v Tepličke nad Váhom
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v
čase dopravnej nehody bol A. B. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom
vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 895/2022 zo dňa 20.12.2022, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové

vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 20.12.2022 do 06.02.2023
po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho
listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik
škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo
a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 1192023 splatnú dňa 21.02.2023 na
sumu 1.842,80 eur s DPH za 49 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume

bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 07.02.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.842,80 eur s DPH,

ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 28.07.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.140,- eur. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom na to, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu

zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z uvedenej faktúry
a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Žalovaný sa vzhľadom na uvedené dostal do

omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný
poskytnúť žalobcovi najneskôr do 10.08.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 26.07.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného

plnenia.
3. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu a žiadal žalobu zamietnuť. Poškodený si
voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody za opravu poškodeného osobného motorového vozidla na
základe faktúry za opravu č. 2023220014, ktorý bol v celom rozsahu vysporiadaný a žalovaný zaplatil
na účet autoservisu ALTERIA MOTOR, s. r. o. so sídlom v Žiline sumu 4.480,45 eur dňa 07.02.2023.

Poškodený si z predmetnej poistnej udalosti uplatnil aj právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade
nákladov vynaložených
za prenájom motorového vozidla v celkovej sume 1.842,80 eur bez DPH za 49 dní prenájmu náhradného
vozidla Peugeot 208. Poškodený si v čase opravy svojho poškodeného vozidla požičal náhradné vozidlo
od žalobcu za cenu 37,- eur s DPH / 1 deň + 30,- eur poplatok

za pristavenie vozidla, pričom vozidlo mal zapožičané od 20.12.2022 do 06.02.2023, t. j. 49 dní.
Pri likvidácii nároku poškodeného sa žalovaný riadil kritériom nutnosti a účelnosti jednak z pohľadu
nevyhnutnej dĺžky prenájmu ako aj ceny za prenájom obdobného motorového vozidla. Žalovaný
akceptoval cenu za prenájom náhradného vozidla vyúčtovanú žalobcom a vyplatil žalobcovi dňa
27.07.2023 plnenie výške 1.140,- eur (30 dní x 37,- eur s DPH + 30,- eur poplatok za pristavenie

vozidla). Pokiaľ ide o dĺžku trvania nájmu vozidla žalovaný neakceptoval celú dobu trvania prenájmu
náhradného motorového vozidla, t. j. 49 dní. Žalovaný plnil za prenájom náhradného vozidla za 30 dni,
a to z dôvodu, že faktúra č. 2023220014 k oprave poškodeného motorového vozidla bola vystavená dňa
17.01.2023 s dátumom dodania služby 17.01.2023. Z uvedenej faktúry teda vyplýva, že dňa 17.01.2023
bolo poškodené vozidlo opravené, a teda odpadol dôvod, pre ktorý poškodený A. B. nemohol používať

vlastné motorové vozidlo a požičal si náhradné vozidlo. Ku dňu ukončenia opravy, t. j. 17.01.2023
žalovaný pripočítal 1 deň na vrátenie náhradného vozidla a priznal prenájom náhradného vozidla do
18.01.2023, teda v celkovej dĺžke 30 dní. Žalovaný mal
za to, že momentom vystavenia faktúry došlo k ukončeniu opravy poškodeného motorového vozidla
a vozidlo tak bolo pojazdné a spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a už nebolo

nutné zapožičanie náhradného motorového vozidla. Celková dĺžka nájmu náhradného vozidla priznaná
žalovaným tak predstavovala obdobie od 20.12.2022
do 18.01.2023, t. j. 30 dní. Žalovaný bol toho názoru, že aj keď samotná škoda
na poškodenom motorovom vozidle (škoda na veci) je síce nahradená až poskytnutím peňažného
plnenia (peňažnej náhrady škody - v tomto prípade vo výške sumy fakturovanej

za opravu), avšak nárok na náhradu inej škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného motorového
vozidla nie je naviazaný na obdobie do poskytnutia náhrady škody za poškodené motorové vozidlo,
ale na dobu nevyhnutnej opravy motorového vozidla, lebo sa poskytuje práve pre nepoužiteľnosť
(nepojazdnosť alebo nespôsobilosť do premávky) vlastného motorového vozidla poškodeného, a nie
pre neposkytnutie náhrady škody za motorové vozidlo poškodené pri nehode. Nemožno teda uzavrieť,

že kým nie je nahradený jeden nárok (skutočná škoda na veci), je dôvodný (len z tohto dôvodu) iný nárok
(nájomné za náhradné motorové vozidlo). Poškodený má nárok na plnenie z dôvodu nájmu náhradného
motorovéhovozidlalenzadobunevyhnutnúnaopravujehopoškodenéhomotorovéhovozidla.Žalovaný
zároveň svojim postupom neovplyvnil negatívne dobu (dĺžku) opravy a hradil za celú dobu, kedy bolovozidloopravované.Zároveňžalovanýargumentoval,žezostranyautoservisunebolomožnéuplatňovať
voči hnuteľnej veci (opravenému vozidlu) ani zádržné právo
v zmysle ust. § 151 ods. 1 OZ, keďže zádržné právo je možné uplatniť len voči splatným pohľadávkam

(splatnosť faktúry č. 2023220014 nastala až dňa 24.01.2023). Na základe uvedeného preto nemal servis
žiadny dôvod a ani nemohol zadržiavať opravené vozidlo zákonným spôsobom a poškodený si ho mohol
vyzdvihnúť už po vykonanej oprave, ktorá bola ukončená dňa 17.01.2023. Avšak aj v prípade dojednania
akýchkoľvek podmienok medzi autoservisom a poškodeným ohľadom vydania opraveného vozidla, išlo
by

o individuálne dojednania medzi poškodeným a autoservisom, ktoré žiadnym spôsobom škodca nemôže
ovplyvniťaniesťnákladystýmspojené.Spoukazomnauvedenémalžalovanýzato,žeposkytolplnenie
za prenájom náhradného vozidla za celú dobu opravy poškodeného vozidla a pripočítal aj deň navyše
potrebný na vrátenie náhradného vozidla. Pokiaľ ide o prenájom náhradného vozidla od 19.01.2023 do
06.02.2023, t. j. v trvaní 19 dni, tento považoval za nedôvodný, keďže poškodené vozidlo bolo opravené
a teda spôsobilé na používanie, čím odpadol dôvod na prenájom náhradného vozidla. Ak autoservis po

ukončení opravy dňa 17.01.2023 nevydal poškodenému opravené vozidlo, ide o okolnosť, ktorá nie je
v príčinnej súvislosti s objektívnou zodpovednosťou prevádzateľa podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, a preto
žalobca nemá nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu
v uplatnenom rozsahu.
4. K obrane žalovaného v spore žalobca zaujal stanovisko, v zmysle ktorého je pri posudzovaní nutnosti

a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla potrebné vychádzať z celkovej
doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať
svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Žalovaný
vôbec nevzal do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania

vylúčený z užívania svojho vozidla. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia
prác na vozidle dňa 17.01.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je
oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade
z titulu náhrady škody žalovaným. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne
prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda

na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného
vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo.
Po pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodeného o možnosti prevzatia
opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Krycí list, t.
j. oznámenie o poistnom plnení zo dňa 06.02.2023, ako náhrada platby za opravu, bol práve v tento

deň vystavený. Pokiaľ teda žalovaný vystavil krycí list autoservisu až dňa 06.02.2023, táto skutočnosť
nemôže byť na ťarchu poškodeného, resp. žalobcu. Poškodený náhradné vozidlo bezodkladne v
tento deň vrátil. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu
trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. V prípade vykonávania opráv
motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí je zo strany autoservisov bežne uplatňované

zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlo, a to celkom v súlade so zákonom až do
momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia
poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu
opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu
nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla, a nie je možné od neho spravodlivo požadovať,

aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými
prostriedkami vo výške 4.480,45 eur)
na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného
motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za
účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie

vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.
Jedná sa o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla
v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci bolo relevantné, že poškodené vozidlo sa
po celé obdobie v čase od 20.12.2022 do 06.02.2023, t. j. 49 dní nachádzalo v autoservise.

5. Žalovaný reagoval na argumentáciu žalobcu tým, že jeho postup žalovaného nie je možné vyhodnotiť
ako nedôvodný, nemajúci oporu v skutkovom ani právnom stave s cieľom vyhnúť sa plneniu. Zo
žalobcom predložených vyjadrení autoservisov vyplýva, že prax (vystavenie krycích listov) je využívaná
výlučne v prípadoch, kedy je servis v zmluvnom vzťahu s poisťovňou. V danom prípade však zmluvnývzťah medzi servisom a poisťovňou neexistoval. Preto nemôže obstáť argumentácia žalobcu a samotné
potvrdenia servisov sú tak pre daný spor úplne bezpredmetné. Žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu ani
s poškodeným (právnym predchodcom žalobcu). Pokiaľ sa poškodený a servis dohodli, že budú čakať

na úhradu poisťovateľa (žalovaného), nemôže byť takáto dohoda na ťarchu žalovaného, ktorý nebol
zmluvnou stranou takejto dohody. Konanie autoservisov, ktoré zadržiavajú opravené motorové vozidlo
aždodoručeniakrycieholistubezsplatnejpohľadávky,považovalžalovanýzanekalúobchodnúpraktiku
(rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/71/2023, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.
13C/78/2023).

6. Súd prvej inštancie citujúc ust. čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ust. § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6 a 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.,
§ 442 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uviedol,
že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 06.12.2022 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený v dôsledku škodovej udalosti nechal

svoje vozidlo opraviť v autoservise ALTERIA MOTOR s. r. o. a požičal sa na dobu opravy náhradné
vozidlo u žalobcu, t. j. so žalobcom uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 895/2022 zo
dňa 20.12.2022, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 20.12.2022 do 06.02.2023. Za dobu nájmu žalobca vyúčtoval žalovanému
faktúrou

č. 1192023 zo dňa 06.02.2023 sumu 1.842,80 eur za 49 dní nájmu a jednorazový poplatok 30,- eur
za pristavenie a prevzatie vozidla. Faktúra bola splatná dňa 21.02.2023. Poškodený následne postúpil
pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.02.2023. Ďalej súd prvej inštancie
uviedol, že prednostne skúmal vecnú legitimáciu v spore. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na
základezmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa07.02.2023postúpilpoškodenýsvojupohľadávkutitulom

vyúčtovaného nájmu náhradného vozidla na žalobcu. Z toho súdu prvej inštancie vyvodil, že žalobca
je v spore aktívne vecne legitimovaný. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky,
keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť
postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo
dňa 07.02.2023. Pasívna vecnú legitimáciu žalovaného považoval súd prvej inštancie tiež za danú

a nesporne vyplývajúcu zo skutočnosti, že škodca - vinník dopravnej nehody bol v rozhodnom čase
poistený u žalovaného. Rovnako považoval súd prvej inštancie za nesporné, že po skončení doby nájmu
vystavil žalobca ako prenajímateľ dňa 06.02.2023 nájomcovi faktúru č. 1192023 za prenájom vozidla v
dĺžke 49 dní, čo
pri dojednanej výške denného nájomného 37,- EUR s DPH spolu s jednorazovým poplatkom za

pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur s DPH, predstavovalo celkovú
sumu za prenájom 1.813,- eur s DPH. Celková vyúčtovaná suma faktúrou bola suma 1.842,80 eur.
Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 07.02.2023
na náhradu škody na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, a to vo výške nájomného
v sume 1.842,80 eur, pričom uvedené si uplatnil v zmysle ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.

Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.07.2023 vyplynulo, že žalovaný oznámil žalobcovi, že
v najbližších dňoch z povinného zmluvného poistenia klienta žalobcovi poskytne plnenie v sume 1.140,-
eur. Zároveň mu oznámil, že z poistného plnenia bolo odpočítané plnenie
za dobu nájmu od 19.01.2023, pri zohľadnení doby na vrátenie vozidla za relevantnú považoval dobu
nájmu do 18.01.2023 pri realizácii opravy vozidla dňa 17.01.2023. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu

1.140,- eur dňa 28.7.2023.
7. K sporným otázkam súd prvej inštancie uviedol, že bolo nepochybné, že poškodený mal prenajaté
náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho bol jeho nárok voči žalovanému
opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Bolo však nutné súhlasiť so žalovaným,
že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd prvej inštancie mal za to, že nepochybne ide o

náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla, a
tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením klienta žalovaného. Súd prvej
inštancie sa zaoberal účelnosťou vzhľadom k žalovaným krátenému poistnému plneniu a argumentácii
týkajúcej sa nezákonnosti zádržného práva autoservisu, ktoré si uplatňuje autoservis na opravené
vozidlo do doby vyplatenia nákladov opravy, resp. vydania krycieho listu. Vo vzťahu k spornosti nároku

súd prvej inštancie poukázal na to, že autoservis, ktorý vykonával opravu vozidla poškodeného, t. j.
ALTERIA MOTOR s. r. o. prevzal vozidlo na opravu dňa 06.12.2022a po ukončení opravy a doručení krycieho listu dňa 06.02.2023 odovzdal vozidlo poškodenému.
Z uvedeného je zároveň zrejmé, že žalovaný si zapožičal náhradné vozidlo až od 20.12.2022, t. j. 14
dní po odovzdaní svojho vozidla autoservisu. Žalovaný tvrdil,

že opravené vozidlo bol autoservis povinný vydať poškodenému - jeho vlastníkovi a nemá nárok
uplatňovať si zádržné právo. Naopak, žalobca poukazoval na bežnú prax autoservisov, že vozidlo
poškodenému vydajú opravené po doručení krycieho listu na úhradu faktúry
od poisťovne. Faktúra autoservisu za opravu poškodeného vozidla bola skutočne vystavená dňa
17.01.2023, avšak na strane druhej žalovaný neuviedol, čo mu bránilo vydať krycí list, resp. poistné

plnenie na úhradu opravy vozidla skôr ako dňa 06.02.2023, t. j. z akého dôvodu mu trvalo vystavenie
krycieho listu alebo oznámenia o plnení až 20 dní. Súdu prvej inštancie zároveň nebola zrejmá
argumentácia žalovaného, z akého dôvodu by mal byť práve poškodený opätovne poškodený tým, že
si má sám zabezpečiť prípadnú finančnú hotovosť
na úhradu opravy motorového vozidla, aby mu bolo vydané, pričom príčina jeho nevydania autoservisom
je daná práve dĺžkou administratívneho procesu u žalovaného (20 dní trvajúci proces vystavenia

krycieho listu). Nebolo povinnosťou poškodeného, ktorý už v dôsledku škodovej udalosti bol bez
vlastného motorového vozidla v trvaní dva mesiace, zabezpečovať si finančné prostriedky, aby mu bolo
vydané jeho vozidlo autoservisom. K argumentácii žalovaného k neoprávnenosti uplatnenia zádržného
práva k vozidlu sa súd prvej inštancie vyjadril tak, že autoservis je oprávnený zadržať vozidlo až
do času, kým nie je uhradená fakturovaná suma. Neobstojí ani argumentácia žalovaného týkajúca

sa absencie zmluvného vzťahu medzi autoservisom, ktorý vykonal opravu vozidla poškodeného a
žalovaným. Samotný žalovaný výslovne uviedol, že rozdiel spočíva v tom, že krycí list vystavuje
zmluvnému autoservisu, nezmluvnému oznamuje poskytnutie poistného plnenia, pričom reálny rozdiel
podľa názoru súdu prvej inštancie je tak iba vo forme vybavenia poistnej udalosti. Žalovaný nijakým
spôsobom netvrdil a ani nepreukazoval, či tento postup vydania oznámenia o poistnom plnení predlžuje

čas na poskytnutie plnenia. Súdu prvej inštancie sa nejavilo ako spravodlivé, aby žalovaný, ktorý v
konečnom dôsledku uhradil časť nájomného za poškodeného vozidlo a sám zapríčinil dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise (od vydania faktúry dňa 17.01.2023 do dňa 06.02.2023 - vystavenie
oznámenia o poistnom plnení), nemal byť za svoje zdĺhavé konanie sankcionovaný. Je predsa zrejmé,
že nie nečinnosťou žalobcu, či poškodeného, nedošlo k prevzatiu opraveného vozidla, ale došlo

k tomu z dôvodu nečinnosti žalovaného.
8. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že v zmysle ustálenej súdnej praxe je škodca povinný nahradiť
škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca
v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec,
ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na

použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou
je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje
výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod neposkytnúť
žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, a preto žalobe v časti o zaplatenie istiny vyhovel. Zároveň priznal
žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania stotožniac sa s jeho argumentáciou.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne

a prizná mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s odkazom na
ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa nestotožnil
s jeho argumentáciou v spore, pričom namietal opačné závery súdu prvej inštancie o oprávnenosti
zadržiavania opraveného motorového vozidla poškodeného servisom až do doručenia krycieho listu,
resp. oznámenia o poistnom plnení a irelevantnosti skutočnosti, že žalovaný nebol v žiadnom právnom

vzťahu k autoservisu. V tomto žalovaný zotrval v plnom rozsahu na už vyššie uvedenej argumentácii,
ktorú v odvolaní zásadne zopakoval. Zároveň žalovaný argumentoval tým, že vzťah medzi poškodeným
a ním je daný ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. V zmysle tohto zákona má žalovaný ako
poisťovateľ povinnosť bezodkladne začať prešetrovať poistnú udalosť
a do troch mesiacov oznámiť výšku plnenia alebo vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť či

znižuje poistné plnenie. Poisťovateľ teda nie je zodpovedný za úhradu faktúry za opravu motorového
vozidla poškodeného. Na podklade uvedenej argumentácie mal žalovaný za to, že nárok na náhradu
škody v posudzovanom prípade je viazaný len na dobu nevyhnutnej opravy motorového vozidla
poškodeného, nie na dobu do poskytnutia náhrady škody za poškodené motorové vozidlo. Používanienáhradného motorového vozidla poškodeným po ukončení opravy jeho poškodeného motorového
vozidla tak už nie je v príčinnej súvislosti s konaním škodcu.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V rozsiahlom vyjadrení zásadne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v konaní pred
súdom prvej inštancie, pričom na jej podporu poukázal
na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023, sp. zn. 9Co/107/2023, sp. zn. 14Cob/89/2022
a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/202/2020, sp. zn. 3Cob/86/2023 a 3Cob/94/2023.

12. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal a odvolaciemu súdu neboli doručené ani žiadne iné ďalšie
podania strán v odvolacom konaní.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto

opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2
a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust.
§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny v celom rozsahu, t. j. tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov
konania, potvrdil.
14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvej inštancie.
16. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380
CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na
ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,
že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,

ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže,
aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ
má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych

námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.
17. Odvolací súd tak považoval v ďalšom za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú
dôvodné.
18. Primárne odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to,
aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného
práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/3/1997 zo dňa 19.03.1997 a
sp. zn. II.ÚS/251/2003 zo dňa 17.12.2003). Skutočnosť, že sa žalovaný s vysloveným právnym názoromsúdu prvej inštancie, ako aj jeho skutkovými závermi nestotožnil, nemôže teda založiť záver o inej vade
konania [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], či porušení práva žalobcu na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP]. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, o akom žalobcom

uplatnenom nároku súd prvej inštancie konal, ako tento nárok právne kvalifikoval, na podklade akých
dôvodov žalobe vyhovel a žalovaný nárok žalobcovi priznal.
19. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bola argumentácia, že náklady vynaložené poškodeným
na nájom náhradného motorového vozidla po dni ukončenia opravy jeho poškodeného motorového
vozidlaniejemožnépovažovaťzaúčelnevynaloženévpríčinnejsúvislostiskonanímškodcupoisteného

u žalovaného pre prípad zodpovednosti škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla. Po dni
ukončenia opravy nie sú akékoľvek náklady vynaložené poškodeným na nájom náhradného motorového
vozidla v príčinnej súvislosti s konaním škodcu poisteného u žalovaného. Ak teda servis vykonávajúci
opravu motorového vozidla poškodeného protiprávne zadržiaval toto motorové vozidlo po ukončení
opravy, škodca - poistený u žalovaného - za škodu spočívajúcu v nákladoch vynaložených
na ďalší nájom náhradného motorového vozidla už nezodpovedá.

20. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje za potrebné
vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. Účelom uvedeného
zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými prevádzkou
motorového vozidla škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že

poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel
poistnú zmluvu a jednak tým,
že v rámci združenia zodpovednostných poisťovateľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z
ktorého sa odškodňujú poškodení z dopravných nehôd, ktorým bola škoda spôsobená prevádzkou
nepoisteného alebo neznámeho motorového vozidla. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda

zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie ujmy poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou
udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy
vychádzajúcsust.§4ods.2a3zákonač.381/2001Z.z.,ktoréupravujeprávopoisteného(škodcu),aby
poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov

potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti.
Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup
smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je
potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po

dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd
SR v náleze č. k. III.ÚS/602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného
motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj

primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“.
21. V posudzovanej veci bolo zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobcu) vznikol nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do
vykonaniaopravypoškodeníjehomotorovéhovozidla,ktorébolispôsobenéškodcom(poisteným),alebo
až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať (hoci už bolo opravené).

22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otázka dôvodnosti nájmu náhradného motorového vozidla
(ako škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou – dopravnou nehodou zo dňa 06.12.2022)
nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Jedná sa o takú zložku náhrady škody, ktorá bola
poškodenej strane žalovaným aj sčasti uhradená. Nesporným bolo i to,
že nájom predmetného motorového vozidla trval 49 dní (od 20.12.2022 do 06.02.2023). Medzi stranami

sporu však zostala spornou otázka, či po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá
bola ukončená dňa 17.01.2023, resp. po nasledujúcom dni, t. j. v období od 19.01.2023 do 06.02.2023
(kedy autoservis odovzdal poškodenému opravené motorové vozidlo po tom, ako mu žalovaný doručil
oznámenie o poistnom plnení), možno nájomné za toto obdobie považovať za náklady vynaložené
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, keď opravené motorové vozidlo poškodeného servis podľa

názoru žalovaného zadržiaval poškodenému protiprávne. Žalovaný považoval podmieňovať vydanie
už opraveného motorového vozidla poškodenému doručením oznámenia o poistnom plnení poisťovne
za protiprávny postup servisu. Notoricky známou, a tiež z vlastnej rozhodovacej činnosti v identických
veciach je pritom odvolaciemu súdu známa prax, že autoservis jezo strany poškodeného splnomocnený na komunikáciu s poisťovateľom škodcu (čo bolo aj
v posudzovanom prípade), keď poistné plnenie nežiada uhradiť na svoj účet, ale žiada, aby cena opravy
bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (t. j. žalovaného) formou vydania oznámenia o poistnom

plnenížalovaným.Vtejtosúvislostiodvolacísúdakcentujetúskutočnosť,žežalovanýjesubjektom,ktorý
podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na
motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Je tak zrejmé,

že poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo
s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená zo strany
poisťovateľa škodcu, t. j. žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného žalovaného, keď
oznámenie o poistnom plnení zo dňa 06.02.2023 adresované poškodenému zasielal aj
na vedomie samotnému autoservisu zjavne v zmysle splnomocnenia vystaveného poškodeným
autoservisu zo dňa 06.12.2022 a poistné plnenie zaslal priamo na účet autoservisu. V kontexte

uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode udalostí bude
predmetné motorové vozidlo poškodeného vydané až
po oznámení o poistnom plnení, prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto procesu
bude podmienené úhradou (prípadne zabezpečením úhrady, ktorú mal vykonať samotný žalovaný).
Argumentácia žalovaného potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodeným

a servisom. Bol to práve žalovaný, ktorý po doručení faktúry servisom nevzniesol žiadne námietky voči
cene vykonanej opravy a bolo na ňom, či zrealizuje jej úhradu, alebo len doručí oznámenie o poistnom
plnení autoservisu. V danom prípade to bol teda žalovaný, ktorý objektívne oddialil vydanie motorového
vozidla poškodenému.
23. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolaciemu súdu známa obchodná prax, že autoservis

po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo (v prípade platného povinného
zmluvného poistenia) po vydaní oznámenia o poistnom plnení preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že
cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto prax autoservisov
nachádza v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to zádržnom práve tak,
ako je prezumované ust. § 151s OZ. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu

zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného
právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to,
že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú
moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove,
zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie

uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa
v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového
vozidla servise s tým, že splnomocní servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym
odzrkadlením je práve to, že servis zvyčajne nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo

poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná
úhradufaktúry.Napriektomu,žežalovanýsavposudzovanomsporesnažínavodiťdojem,žeonnijakým
spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného
zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia je týmto jednoznačne
daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa

škodcu),ktoréhosipoškodenýsámneurčuje,keďžepovinnostižalovanéhovznikajúvdôsledkuškodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv
a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným
na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom

kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala
dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla
poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného
a vydaním oznámenia o poistnom plnení vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti
od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela

nesystematicky, keďže dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si
poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by
si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu
povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania oznámeniao poistnom plnení (uvedený výklad by potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného
práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a
prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ

škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim
sa námietok voči voľbe toho-ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej
miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. Argumentácia
žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje
na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený

zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Uvedená prax autoservisov nepochybne svedčí
tiež o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Odvolací súd potom
v základe nevidí dôvod, aby zo strany poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených
s nájmom náhradného vozidla poškodenému až do úhrady náhrady škody, príp. vydania oznámenia
o poistnom plnení.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej

súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 06.12.2022) a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do
realizácie úhrady žalovaným, prípadne do vystavenia oznámenia o poistnom plnení zo strany
žalovaného, daná.
25. Zároveň odvolací súd dodáva, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť

aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy
dňa 17.01.2023. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdil, ani inak nevyšlo
najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný bezproblémovej
úhrady ceny opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov. Pokiaľ by však aj poškodený
disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na účely krytia náhodných udalostí nemožno podľa

mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby túto použil práve na (hoc dočasne) prekrytie nákladov
škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Skutočnou otázkou však je, či aj bolo povinnosťou
poškodeného postupovať hore uvedeným spôsobom. Odpoveď na túto otázku pritom treba hľadať
výkladom e ratione legis zákona č. 381/2001 Z. z. Konkrétne si treba uvedomiť, že cieľom povinného
zmluvnéhopoisteniamotorovýchvozidieljezabezpečenieprostriedkovnazaplatenieškôdspôsobených

iným na zdraví alebo na majetku. Je teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa
bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného – najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných
prostriedkov poškodeného na úhradu ceny za opravu motorového vozidla. Nakoniec - vzhľadom na to,
že prevádzkou motorových vozidiel vznikajú často škody relatívne vyššieho rozsahu (v posudzovanom
prípade 4.480,45 eur), pre väčšinu populácie by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne

čakať, kým poisťovňa tieto výdavky refunduje.
26. K poukazom žalovaného na rozhodnutia okresných či odvolacích súdov, odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že tieto rozhodnutia netvoria ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,
ako ju má na mysli ust. čl. 2 ods. 2 CSP a nejde ani o rozhodnutia, ktorými by bol odvolací súd
viazaný v zmysle ust. § 193 či § 455 CSP. Napokon z rozhodnutí odvolacích súdov označených

obidvoma stranami sporu vyplýva, že rozhodovacia prax krajských súdov je v otázke riešenej v tomto
odvolacom konaní nejednotná. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu v reáliách rôznej rozhodovacej
praxe odvolacích súdov reagovať na odlišné rozhodnutia iných krajských súdov a vyporiadavať sa s ich
argumentáciou. Odvolací súd sa snažil v zmysle ust. § 393 ods. 2 CSP vyčerpávajúcim spôsobom dať
odpoveď na zásadné odvolacie námietky žalovaného v posudzovanej veci.

27. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II.
o nároku na náhradu trov konania (k tomuto výroku žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky,
teda napadol ho len ako výrok závislý), ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľaosobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].