Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125286385
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125286385.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX
XX E. E., proti odporcovi B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX E. - F. G., rozhodujúc o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.04.2025, sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi zákaz priblížiť sa k osobe navrhovateľky na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že od roku 2020 je
osobnou asistentkou brata odporcu D. F., ktorý je od roku 2018 na plnom invalidnom dôchodku. V
januári 2025 mu bola geneticky potvrdená diagnóza Huntington, avšak nie je obmedzený na právnej
spôsobilosti a nie je ani odkázaný na neustálu 24 hodinovú starostlivosť. Odporca svojho o 7 rokov
mladšieho brata D. F. od detstva týral, čo vyústilo v roku 2001 do vydania rozsudku o jeho zverení do
opatery rodinnej známej, aby sa v pokoji mohol pripraviť na maturitu. Bratia medzi sebou nemali žiaden

vzťah, vídavali sa len sporadicky. V roku 2006 matka bratovi odporcu darovala rodičovský byt z dôvodu,
že on jediný sa o ňu zaujímal, staral sa a pomáhal jej v chorobe. Pri tej príležitosti odporca dostal od
brata D. F. vyplatenú sumu 250 000,00 SKK, čo predstavovalo polovicu trhovej hodnoty bytu. Zároveň
sa odporca zriekol akýchkoľvek ďalších finančných, majetkových a právnych nárokov do budúcnosti.
V roku 2022 navrhovateľka zámennou zmluvou si s bratom odporcu vymenila prerobený jednoizbový
byt za neprerobený dvojizbový byt vo vlastníctve brata odporcu, s doplatkom 33 000,00 Eur. Akonáhle

sa o tejto skutočnosti dozvedel odporca, začal navrhovateľku nazývať podvodníčkou, toxickou osobou,
ktorá zneužíva starých a chorých ľudí. Navrhovateľka uviedla, že sa jej odporca vyhrážal, citoval jej
trestné sadzby, prenasledoval ju, posielal ju do väzenia. Keďže odporca bol v minulosti vo väzení za
násilnú trestnú činnosť a jeho útoky na osobu navrhovateľky neprestávali (neustále navrhovateľku na
predchádzajúcom bydlisku prenasledoval, zastrašoval a vyhrážal sa jej), bola navrhovateľka nútená
podať trestné oznámenie č. ORPZ-BB-OPP3-377/2024 o spáchaní priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu, ako aj bola navrhovateľka nútená sa presťahovať na neznáme miesto. Navrhovateľka
ďalej uviedla, že odporca dňa 20.04.2025 volal svojej tete s informáciou, že na adrese, kde býva
jeho brat a navrhovateľka, trávil pol dňa a nevidel žiaden pohyb. Večer pred 20-tou hodinou našla
navrhovateľka odporcu pred vchodom do jej obydlia. Odporca sa dožadoval stretnutia s jeho bratom,
lebo mal pocit že nie je chodiaci, že iba leží a nevie či žije. Odporcov brat sa však odmieta s ním
stretnúť. Z obavy o svoju bezpečnosť musela navrhovateľka zavolať políciu, avšak pred jej príchodom

odporca odišiel. Navrhovateľka sa na základe uvedeného domáhala svojej ochrany, vzhľadom na reálnu
obavu o jej život, s cieľom predísť ďalším útokom na jej osobu zo strany odporcu. Nakoľko opakovanékonanie zo strany odporcu voči nej považovala za tak závažné, že napĺňalo zákonné podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia, domáhala sa uloženia odporcovi povinnosť nepribližovať sa k nej
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazy a to:
screenshot telefonických hovorov (č.l. 4-6, 13-17), screenshot sms komunikácie (č.l. 7-12), screenshot
sms komunikácie v anglickom jazyku (č.l. 25), emailové komunikácie v anglickom jazyku zo dňa
04.02.2020, 27.04.2025, 08.05.2024 (č.l. 18-23), fotokópiu Výzvy Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 32Ps/4/2024 zo dňa 11.04.2024 (č.l. 24), fotokópiu Vyjadrenia k podaniu B. F. zo dňa 01.08.2022
(č.l. 26), fotokópiu Úradného záznamu ÚPSVR Banská Bystrica zo dňa 27.07.2022 (č.l. 27), fotokópiu
Potvrdenia ORPZ v Banskej Bystrici č.p. ORPZ-BB-OPP3-377/2024-P zo dňa 03.07.2024 (č.l. 28).

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť

neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 328 ods. 2 prvej vety CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je, bezodkladnou úpravou
pomerov strán, zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom

konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu
do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku navrhovateľa
zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadenímsúd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy

pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Súd teda nariadi neodkladné opatrenie, ak sú aspoň
osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania.
Neodkladné opatrenie je tak rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie

danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti
strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám
definitívnu ochranu.

16. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie existencie práva,
osvedčenie ohrozenia tohto práva a zároveň aj osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť

nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Dôkazná povinnosť v tomto smere v konaní zaťažuje výlučne
žalobcu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje aj to, či uložením požadovanej
povinnosti objektívne možno na vymedzený čas dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha a
či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah.

17. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože

zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť tou najhoršou formou násilia. Vo veciach možného
ohrozeniatelesnejaduševnejintegritymožnospravidlavychádzaťibaztvrdenínavrhovateľa,záznamov
polície, trestných oznámení, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení.

Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom,
zaručené aj Ústavou SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromia života osoby.

18. V prípade ohrozenia násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou a
ohrozenejstraneposkytnúťneodkladnúochranu,prípadnezabrániťďalšiemuzhoršovaniujejpostavenia

aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležité zistený, a to formou neodkladného opatrenia.
Postačuje preto, aby sa osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti súdu javila ako nanajvýš
pravdepodobná; nesmie však pritom opomenúť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením
umožňujúcim súdu okamžitý zásah iba v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán v zmysle § 325 ods. 1 CSP, pričom
dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvodný.

20. Súd konal a rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako o návrhu podanom
pred začatím konania vo veci samej a zaoberal sa skúmaním dôvodnosti uplatneného nároku, opisom
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčením potreby
bezodkladnej úpravy pomerov strán.

21. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo, že navrhovateľka uplatňuje
tzv. zdržovací nárok v rámci ktorého jej môže byť súdna ochrana efektívne poskytnutá účinkami
vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd
odporcovi uložil zákaz priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Podľa navrhovateľky
bolo konanie odporcu voči jej osobe tak závažné, že napĺňalo zákonné podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia.

22. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že nebol je splnený predpoklad naliehavosti
nariadenia neodkladného opatrenia a nebola splnená ani podmienka osvedčenia skutočností tvrdenýchnavrhovateľkou. Navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t.j. naliehavosť situácie a
teda nevyhnutnosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre jeho
nariadenie. V konkrétnostiach danej veci navrhovateľka neosvedčila svoje tvrdenie o obave o svoj

život. Neosvedčila ani tvrdenie o takom napádaní zo strany odporcu, ktoré by odôvodňovalo nariadenie
neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Navrhovateľka podaný návrh odôvodňovala udalosťami
z minulosti (z roku 2022, a zo dňa 3.7.2024, kedy podala oznámenie na ORPZ v BB). Udalosti, ktoré sa
stali pred niekoľkými rokmi alebo pred niekoľkými mesiacmi, však neodôvodňovali nutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov navrhovateľky a odporcu, ani z časového ale ani zo skutkového hľadiska. Pokiaľ

išlo o tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa nedele, dňa 20.4.2025, ktorá bezprostredne predchádzala
podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento deň navrhovateľka opísala tak, že našla
odporcu pred vchodom dožadujúc sa stretnutia so svojím bratom o ktorom nevedel, či žije. Toto tvrdenia
navrhovateľky, samé o sebe nijako neosvedčovalo obavu navrhovateľky o jej bezpečnosť, zdravie a
život. Ani jej tvrdenie o tom, že zavolala policajnú hliadku, nebolo nijako osvedčené. Nebolo ani zrejmé
(pre nedostatok tvrdení navrhovateľky o danom dni), či hliadke uviedla rozhodujúce skutočnosti, či

podala trestné oznámenie v obave o svoje zdravie a život, alebo aké kroky podnikla.

23. Súd je toho názoru, že v prípade, ak možno očakávať útok na život, zdravie, slobody alebo obzvlášť
závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť
minimálne osvedčená naliehavosť tohto ohrozenia. Súd z predložených listinných dôkazov, ani z tvrdení

navrhovateľky nemal neosvedčenú existenciu dôvodov odôvodňujúcich neodkladnú potrebu súdnej
ochrany formou neodkladného opatrenia. Navrhovateľka netvrdila ani neosvedčila žiadne konkrétne
skutočnosti odôvodňujúce nebezpečenstvo hroziacej ujmy vo vzťahu k jej osobe. V tomto smere
nepredložila ani žiaden dôkaz. Je potrebné uviesť, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať
dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujeibanajvýznamnejšieskutočnostidôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani
nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru,

že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia
než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je
možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie, aj v prípade
násilia proti jednotlivcovi, je výnimočným opatrením a preto pri jeho nariadení (aj v prípade ak skutkový
stav nie je náležité zistený), nemožno upustiť od podmienky aspoň osvedčenia dôvodného podozrenia

z násilia či ohrozovania telesnej či duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcu.

24.Súdsiuvedomuje,žepsychickéčifyzickénásiliejeveľmiťažkéosvedčiť,pretožejepáchanéobvykle
bez prítomnosti tretích osôb ako svedkov. Súd však pripomína, že navrhovateľka a odporca nežijú ani
v spoločnej domácnosti a nevedú spoločnú domácnosť. Odporca, podľa lustrácia v registri obyvateľov

žije v inom meste. Navrhovateľka opak netvrdila.

25. Teda, po preskúmaní veci mal súd za to, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Predložené listinné dôkazy neboli spôsobilé jej
tvrdenia osvedčiť ani z časového hľadiska ani ich obsahom. Printscreeny zmeškaných hovorov

neboli nijako datované ani skutkovo opísané. Predložené SMS neosvedčovali bezprostrednú obavu o
zdravie a život navrhovateľky. Navrhovateľka tak neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy
vzhľadom na účel a charakter neodkladného opatrenia ako výnimočného prostriedku súdnej ochrany.
Nepreukázala žiadnu okolnosť, z ktorej by vyplývalo nebezpečenstvo jej bezprostredne hroziacej ujmy
a teda neosvedčila, že by bolo jej právo tak ohrozené, že by bola daná nevyhnutná potreba dočasne

upraviť pomery strán sporu tak, ako to neodkladným opatrením navrhovala. Neboli tak splnené zákonné
podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

26. Súd preto za daného stavu nepovažoval za potrebné neodkladným opatrením zasiahnuť do úpravy
práv medzi navrhovateľkou a odporcom bez vykonania ďalšieho potrebného dokazovania. Súd preto

podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

27. Pre úplnosť súd dodáva, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni
navrhovateľke v prístupe k súdnej ochrane v podobe konania o žalobe vo veci samej.28. Podľa § 255 ods. 1 CS,P súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodoval o nároku na
náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bol úspešný odporca, a preto by mu súd mal priznať nárok na náhradu trov
konania. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26.10.2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo
strane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľnevkonanížiadneúčelnevynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Nakoľko odporca v

danom prípade ani nemal vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže
takýto návrh sa mu doručuje len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 CSP), trovy
v takom konaní mu teda do rozhodnutia súdu nevznikli, súd preto rozhodol tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Vzhľadom na uvedené súd samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania
súd už nevydá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.