Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012816
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2118012816.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24.11.2023, sp.

zn. 1T/79/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.5.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj len ako „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol o obžalobe
podanej na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS
Leopoldov (ďalej len „obžalovaný“) a obžalovanú B. C., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C., F.

E. E. XXXX/X (ďalej len „obžalovaná“ a spolu ako „obžalovaní“) tak, že ich podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. 4Pv 344/14
zo dňa 29.10.2018 pre skutky právne posúdené ako zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že
po vzájomnej dohode, v Trnave, obžalovaná B. C. uverejnila v presne nezistenom čase na internetovej

stránke G. inzeráty, v ktorých spoločne s obžalovaným A. B. predstierali predaj mobilných telefónov
rôznych značiek, a
- dňa 18.12.2013 pri telefonickom kontakte vystupovala pod falošnou identitou ako H. I., používajúc
telefónne číslo XXXXXXXXXX a e-mail H., pričom od poškodeného J. K. vylákali sumu vo výške 360
eur pod zámienkou dodania telefónu zn. Samsung Galaxy S4 white na adresu trvalého pobytu, ktorú
sumu dňa 19.12.2013 zaslal na nimi uvedený účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I. na meno

obžalovaného A. B., čím J. K., bytom J. L. XXX, spôsobili škodu vo výške 360 eur;
- približne v decembri 2013 sa telefonicky dohodla s M. B. na predaji mobilného telefónu za cenu 850
eur a pod zámienkou dodania telefónu zn. iPhone 5, vylákali od poškodeného M. B. zálohu vo výške
650 eur, ktorú sumu dňa 19.12.2013 zaslal na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I. na meno
obžalovaného A. B., čím poškodenému M. B., bytom N. XXXX, spôsobili škodu vo výške 650 eur;
- dňa 18.12.2013 sa telefonicky dohodla s O. P. na predaji mobilného telefónu za cenu 380 eur, pod

zámienkou dodania telefónu zn. Sony X-peria Z1 vylákali od poškodeného O. P. sumu vo výške 380
eur, ktorú sumu dňa 19.12.2013 zaslal na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I. na meno
obžalovaného A. B., čím poškodenému O. P., bytom Q. XX, R., spôsobili škodu vo výške 380 eur;
- v decembri 2013 sa telefonicky dohodla s C. Q. na predaji mobilného telefónu za cenu 350 eur a
pod zámienkou dodania telefónu zn. Samsung Galaxy S4 white na adresu trvalého pobytu kuriérom
vylákali od poškodeného C. Q. sumu vo výške 350 eur, ktorú sumu dňa 19.12.2013 zaslal na účet číslo

XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I. na meno obžalovaného A. B., čím poškodenému C. Q., bytom M.
L. XX, O. R. S., spôsobili škodu vo výške 350 eur;- dňa 20.12.2013 sa telefonicky dohodla s T. U. na predaji mobilného telefónu za cenu 380 eur,
používajúc telefónne číslo XXXXXXXXXX V. W. H., pričom od poškodeného T. U. vylákali sumu vo výške
380 eur pod zámienkou dodania telefónu zn. Sony X-peria Z1, ktorú sumu dňa 20.12.2013 zaslal na

nimi uvedený účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I. na meno obžalovaného A. B., čím T. U.,
bytom I. XXXX/X, I., spôsobili škodu vo výške 380 eur;
- dňa 22.12.2013 vystupujúc pod menom X. Q. sa telefonicky dohodla s O. M. na predaji mobilných
telefónov za cenu 480 eur, následne obžalovaná B. C. mu zaslala email z mailovej adresy X. a faktúru
vystavenú spoločnosťou AIV-STAV, s.r.o. a pod zámienkou dodania telefónov zn. Samsung Galaxy S4,

vylákali od poškodeného O. M. sumu vo výške 480 eur, ktorú sumu dňa 23.12.2013 zaslal na účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I. na meno obžalovaného A. B., čím poškodenému O. M., bytom J.
K. X, C., spôsobili škodu vo výške 480 eur;
- dňa 22.12.2013 vystupujúc pod menom X. Q. sa telefonicky dohodla s O. D. I. na predaji mobilných
telefónov za cenu 480 eur, následne obžalovaná B. C. jej zaslala email z mailovej adresy X. a faktúru
vystavenú spoločnosťou AIV-STAV, s.r.o. a pod zámienkou dodania telefónov zn. Samsung Galaxy S4

white vylákali od poškodenej O. D. I. sumu vo výške 480 eur, ktorú sumu dňa 23.12.2013 zaslala na
účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I. na meno obžalovaného T. B., čím poškodenej O. D. I.,
bytom Y. XX, I., spôsobili škodu vo výške 480 eur,
- dňa 22.12.2013 vystupujúc pod menom X. Q. sa telefonicky dohodla s J. O. na predaji mobilného
telefónu za cenu 300 eur, následne obžalovaná B. C. mu zaslala email z mailovej adresy X. a faktúru

vystavenú spoločnosťou AIV-STAV, s.r.o. a pod zámienkou dodania telefónu zn. Samsung Galaxy S4
vylákali od poškodeného J. O. sumu vo výške 300 eur, ktorú sumu dňa 23.12.2013 zaslal na účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I. na meno obžalovaného A. B., čím poškodenému J. O., bytom U.
L. XXXXX/XX I., I., spôsobili škodu vo výške 300 eur;
- dňa 22.12.2013 pri telefonickom kontakte vystupovala pod falošnou identitou ako Z. X., používajúc

telefónne číslo XXXXXXXXXX a email X., pričom od poškodeného N. N. vylákali sumu vo výške 590
eur pod zámienkou dodania telefónu zn. Apple iPhone 5s 16 GB Gold na adresu trvalého pobytu,
ktorú sumu dňa 22.12.2013 zaslal na nimi uvedený účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I.,
V., na meno obžalovaného A. B., o čom obžalovanú B. C. poškodený vyrozumel, následne v ten istý
deň od poškodeného vylákali sumu vo výške 350 eur pod zámienkou dodania ďalšieho telefónu zn.

V. H. XX 32E. E. na adresu trvalého pobytu, ktorú sumu dňa 22.12.2013 zaslal na ten istý účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. I., V., na meno obžalovaného A. B., čím poškodenému N. N., bytom
I., X. V. X, spôsobili škodu vo výške 940 eur;
- dňa 28.12.2013 vystupujúc v mailovej komunikácii ako I. B., používajúc email I. sa dohodla so
Z. U. na predaji mobilného telefónu, ktorému zaslala z e-mailu I. faktúru č. 10130001 vystavenú

spoločnosťou Bray, s.r.o., pričom vylákali sumu vo výške 310,80 eur pod zámienkou dodania telefónu
zn. Samsung Galaxy S4, ktorú sumu dňa 29.12.2013 zaslal internet bankingom na nimi uvedený účet
číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Z. Z. na meno obžalovaného A. B., čím poškodenej X. U., bytom
Y., P. XXX/XX, spôsobili škodu vo výške 310,80 eur,
- približne dňa 07.01.2014 telefonicky kontaktovala poškodeného O. K., s ktorým sa dohodla na predaji

mobilného telefónu za cenu 310,80 eur, následne obžalovaná B. C. mu zaslala email z mailovej adresy V.
a faktúru vystavenú spoločnosťou ALLIEN, spol. s r.o., a pod zámienkou dodania telefónu zn. Samsung
Galaxy S4 white vylákali od poškodeného sumu vo výške 310,80 eur, ktorú sumu dňa 07.01.2014 zaslal
na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Z. Z. na meno obžalovaného A. B., čím O. K., bytom J.
XX, N. Z., spôsobili škodu vo výške 310,80 eur,

- približne v januári 2014 sa telefonicky dohodla s P. C. na predaji mobilného telefónu za cenu 380,40 eur
a pod zámienkou dodania telefónu zn. Samsung Galaxy Note 3 vylákali od poškodeného sumu vo výške
380,40 eur, ktorú sumu dňa 10.01.2014 zaslal na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v J. I. na meno
obžalovaného A. B., čím poškodenému P. C., bytom E., M. L. XX, spôsobili škodu vo výške 380,40 eur,
pričom objednaný tovar v dohodnutej lehote nedodali a ani nemali v úmysle dodať a peniaze si rozdelili,

čím spôsobili poškodeným škodu v celkovej výške 5.322 eur,
pretože nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní A. B. a B. C..
Okresný súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených
- J. K., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom J. XXX,
- M. B., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N. XXXX,

- O. P., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom R., Q. XX,
- C. Q., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom O. R. S., M. XX,
- T. U., nar. XX.XX.XXXX v M., Česká republika, trvale bytom I., M. I. XX,
- O. M., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., F. J.. K. X,- O. D. I., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., J. X,
- J. O., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., U.
XXXXX/XXX,

- N. N., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I. - S., X. V. X,
- X. U., nar. XX.XX.XXXX v S. Z., trvale bytom Y., P. XX,
- O. K., nar. XX.XX.XXXX v N. Z., trvale bytom N. Z., J. XXXX/XX,
- P. C., nar. XX.XX.XXXX v S. Z., trvale bytom Y. M., O. XX/XX, so svojimi uplatnenými nárokmi na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

2. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, na hlavnom pojednávaní podala odvolanie
prokurátorka. Obžalovaný sa po porade s obhajcom vzdal práva na podanie odvolania.
3. Prokurátorka podané odvolanie odôvodnila podaním zo dňa 07.12.2023, v ktorom uviedla, že sa
s argumentáciou okresného súdu nestotožňuje, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že finančné prostriedky od všetkých poškodených boli zasielané na účty v troch bankách, pričom
ich majiteľom bol obžalovaný. Uvedené vyplýva z kamerových záznamov zo dňa 16.12.2013 (deň

založenia účtu), na ktorom sú zachytení obžalovaní. Rovnako prokurátorka uviedla, že pri hotovostných
výberoch tieto výbery realizoval obžalovaný a výbery z bankomatov boli uskutočňované bankomatovou
kartou s PIN kódom, ktoré boli poskytnuté k vyššie uvedeným účtom. Prokurátorka poukázala na to,
že súd spochybnil, že tieto výbery realizoval sám obžalovaný, avšak strata alebo odcudzenie týchto
kariet nebolo nahlásené. Podľa prokurátorky nebolo preukázané, že by výbery uskutočnila iná osoba.

Prokurátorkaďalejuviedla,žetelefónnečísloXXXXXXXXXX,ktorébolopoužitépričiastkovomútokuzo
dňa 18.12.2013 a 20.12.2013, bolo evidované na obžalovaného. Prokurátorka poukázala na skutočnosť,
že z dokazovania vyplynulo, že poškodení pri kúpe mobilných telefónov komunikovali s mladou ženou,
pričom z dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaní sa poznajú. Upozornila na to, že odsúdení boli za
totožnú trestnú činnosť odsúdení Okresným súdom Trenčín sp. Zn 6T/32/2015 zo dňa 30.3.2015, pričom

uviedla, že modus operandi bol totožný s tým v čiastkovom útoku zo dňa 28.12.2013 – je totožný čas
spáchania skutku, totožné číslo účtu, výška kúpnej ceny aj faktúra vystavená na spoločnosť BRAY, s.
r. o. Prokurátorka tiež poukázala na skutočnosť, že obžalovaný bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 4 T 15/16 zo dňa 19.4.2016 za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4 T 47/17 zo dňa 13.6.2017 taktiež za

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pričom upozornila na to, že modus operandi bol
totožný ako pri čiastkovom útoku zo dňa 7.1.2014 a pri čiastkovom útoku zo dňa 10.1.2014, totožná
bola aj e-mailová adresa a vystavenie faktúry na spoločnosť ALIEN, spol. s. r. o. Podľa prokurátorky sa
súd nevysporiadal s okolnosťami významnými pre rozhodnutie a aj napriek tomu, že obžalovaní odmietli
vypovedať, súd mal vychádzať zo zabezpečených dôkazov – nepriamych dôkazov, ktorých súhrn tvorí

logickúaničímnerušenúsústavuvzájomnesadopĺňajúcichdôkazov,ktorávcelkuspoľahlivopreukazuje
okolnosti skutku aj vinu obžalovaných. V závere prokurátorka navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
4. Krajský súd v Trnave rozhodoval o odvolaní prokurátorky na verejnom zasadnutí, na ktorom
prokurátorka zotrvala na podanom odvolaní. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol

odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) podľa § 315
Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je
dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého

rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní
napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
6. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k
týmto zisteniam a záverom.
7. Vo veci rozhodol Okresný súd Trnava už druhýkrát. Prvýkrát rozsudkom zo dňa 11.4.2019, kedy
obžalovaných podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Trnava zo dňa 29.10.2018 sp. zn. 4Pv 344/14 pre skutky právne posúdené ako zločin
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom

na §138 písm. j/ Tr. zák. na skutkovom základe, ako je v rozsudku uvedené, pretože nebolo dokázané,
že skutok spáchali obžalovaní. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených s ich uplatnenými
nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
8. Krajský súd v Trnave na podklade podaného odvolania uznesením zo dňa 14.05.2020, sp. zn.
5To/96/2019 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku napadnutý

rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd v predmetnom uznesení došiel
k záveru, že nebolo dokázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchali obžalovaní. Krajský súd uviedol,
že úlohou prvostupňového súdu bolo vyrovnať sa s obhajobou obžalovaných a s dôkazmi proti ich
osobám. Podľa krajského súdu bolo rozhodnutie okresného súdu predčasné a pri postupe okresného

súdu došlo k porušeniu zásady náležitého zistenia skutkového stavu. Ďalej uviedol, že v zmysle zásady
oficiality, ak Trestný poriadok neustanovuje inak, sú orgány činné v trestnom konaní a súdy povinné
konať z vlastnej iniciatívy a to tak, aby bol naplnený účel trestného konania. Krajský súd poukázal na
to, že okresný súd dospel k záveru o možnosti spoľahlivého rozhodnutia bez prítomnosti obžalovaného,
avšak nerozhodol o návrhu prokurátora na doplnenie dokazovania výsluchom obžalovaného. Krajskému

súdu nebolo zrejmé, ako bol vykonaný výsluch obžalovaných na hlavnom pojednávaní, keď nebola
prečítaná ani zápisnica o ich výsluchu z prípravného konania. Podľa názoru krajského súdu použitie
zásady in dubio pro reo prichádza do úvahy vtedy, keď boli vykonané všetky dostupné dôkazy. Krajský
súd uviedol, že okresný súd dospel k záveru, že pretrvávajú pochybnosti o výberoch z automatov
(či ich vykonával obžalovaný). Krajský súd sa teda stotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, že

súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pokiaľ ide o výsluchy obžalovaných, krajský súd
uviedol, že nejde o nátlak, keď súd zabezpečí účasť obžalovaných v zmysle ustanovení Trestného
poriadku, pretože súd je oprávnený obstarať takýto dôkaz, avšak obžalovanému je zachované jeho
právo odoprieť výpoveď.
9. Po vrátení veci prvostupňový súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom z dôvodu, že obžalovaný

nesúhlasil so zmenou zákonného senátu, vykonal hlavné pojednávanie od začiatku. Následne
prokurátor predniesol obžalobu a boli oboznámené nároky poškodených. Po poučení obžalovaného
o jeho právach obžalovaný uviedol, že chce urobiť vyhlásenie o svojej nevine zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe a k veci odmietol vypovedať. Následne bolo vykonané dokazovanie a nakoľko
strany netrvali na osobnej výpovedi obžalovanej, bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, boli

prečítané výpovede svedkov, boli oboznámené listinné dôkazy, prednesené záverečné reči a následne
okresný súd verejne vyhlásil rozsudok.
10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil
nasledovným spôsobom (citácia):
10.1. Súd po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, ktoré boli získané

zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré bolo založené na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s
konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie pre relevantné dôkazy,
dospel k záveru, že nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že stíhaný skutok spáchali skutočne
obžalovaní A. B. a B. C..

10.2. Vykonané dokazovanie preukázalo to, že sa stíhané skutky skutočne stali, avšak nebolo možné
bez najmenších pochybností preukázať to, že ich páchateľom sú skutočne obžalovaní A. B. a B. C..
10.3. Obžalovaného A. B. zo spáchania stíhanej trestnej činnosti usvedčovali len nepriame dôkazy.
Je pravdou, že finančné prostriedky od všetkých poškodených boli zasielané na jeho bankové účtyvedené v troch bankách (C. I., J. V. Z. Z.), pričom pri hotovostných výberoch z týchto účtov toto realizoval
skutočne obžalovaný A. B.. To, či vyberal finančné prostriedky aj prostredníctvom bankomatov Z. (ktoré
ako jediné boli do konania zabezpečené), preukázané v konaní ale nebolo, keď v tomto smere nebol

vykonaný žiaden nespochybniteľný a usvedčujúci dôkaz. Pochybnosť je daná v tomto smere aj tým,
že za situácie, keď výber z bankomatu môže realizovať akákoľvek fyzická osoba, ktorá má v držbe
bankomatovú (platobnú) kartu a PIN kód k nej, pričom skutočnosť, že z dokazovania nevyplynulo, že
by bankomatové karty obžalovaný B. odovzdal tretej osobe, je irelevantné, pretože to samo o sebe
vinu obžalovaného nedokazuje. Pokiaľ ide o telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktoré bolo evidované na

obžalovaného, tak to, že bolo na neho evidované, neznamená, že ho musel používať v rozhodnom
čase práve obžalovaný A. B.. Navyše, ako vypovedali poškodení J. K. a T. U., tak po zavolaní na toto
telefónne číslo nehovorili s mužom, ale s mladou ženou. Aj v súvislosti s týmto súd konštatuje, že hoci
z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predmetné telefónne číslo používala tretia osoba, z toho
nemožno vyvodiť jediný nepochybný záver, že sa obžalovaný dopustil žalovaných skutkov.
10.4. Obžalovanú B. C. zo spáchania stíhanej trestnej činnosti usvedčoval len jeden spochybniteľný

nepriamy dôkaz, a to fotodokumentácia z kamerového záznamu z pobočky C. I., V. v Trnave (č.l.
831-835) v spojení s úradným záznamom vyšetrovateľa (č.l. 836) z ktorých vyplynulo, že išlo o kamerový
záznam zo dňa 16.12.2013 zo založenia účtu na pobočke banky, pričom na ňom boli operatívnymi
previerkami opoznaní obaja obžalovaní, ktorí sedeli vedľa seba ako zákazníci. Žiadne iné vyšetrovacie
úkony však orgány činné v trestnom konaní nevykonali, a to ani napr. rekogníciu so zamestnankyňou

banky, ktorá s týmito osobami v tom čase komunikovala. Podľa názoru súdu je takéto opoznanie aj
spochybniteľné, pretože úradný záznam spísal len vyšetrovateľ, bez bližšieho popisu, či obžalovaných
opoznal on alebo niekto iný a tiež nebolo zrejmé, na základe akých operatívnych previerok ich opoznal.
Tiež je potrebné uviesť, že aj prípadná účasť obžalovanej pri založení jedného z troch bankových účtov
nemôže viesť k záveru o jej vine bez najmenších pochybností. Výpovede poškodených a aj niektorých

svedkov síce potvrdzovali, že všetci mali komunikovať telefonicky s mladou ženou (vo veku cca do
25 rokov, resp. do 30 rokov), avšak takýto výsledok dokazovania bol pre vinu obžalovanej rovnako
spochybniteľný.
10.5. Ani obdobný tzv. modus operandi trestnoprávne relevantného konania oboch obžalovaných vo
vzťahu k v podstate totožným skutkovým zisteniam uvedeným v trestnom rozkaze Okresného súdu

Trenčín sp. zn. 6T/32/2015 zo dňa 30.03.2015, nemožno považovať za usvedčujúci dôkaz obžalovaných
zo spáchania stíhanej trestnej činnosti.
10.6. Iné dôkazy proti obžalovaným neboli v konaní navrhnuté ani vykonané. Zabezpečené dôkazy,
ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané, neumožňovali súdu urobiť záver o tom, že vyššie
citované nepriame dôkazy voči obžalovaným umožňujú vysloviť nespochybniteľný záver o všetkých

skutkových okolnostiach tak, ako boli tieto uvedené v obžalobe, t.j. že obaja obžalovaní po vzájomnej
dohode predstierali predaj mobilných telefónov rôznych značiek s tým, že s poškodenými komunikovala
obžalovaná B. C., pričom objednaný tovar v dohodnutej lehote nedodali a ani nemali v úmysle dodať a
peniaze si rozdelili, čím spôsobili poškodeným škodu v celkovej výške 5.322 eur.
10.7. Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú,

ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasnevylučujemožnosťakéhokoľvekinéhomožnéhozáveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalen
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania. V uvedenej veci ale takýto stav vôbec nenastal, resp. bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že

stíhaná trestná činnosť sa síce stala, ale nebolo možné označiť za jej páchateľov práve obžalovaných.
10.8. V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade,
je potrebné tiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach
v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku a použitie
ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej

skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
10.9. Keďže súd nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaných za stíhaný skutok uvedený v
obžalobe prokurátora, spod obžaloby ich oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.
K výroku o náhrade škody:10.10. Z dôvodu oslobodenia obžalovaných spod obžaloby boli obligatórne všetci poškodení (J. K., M.
B., O. P., C. Q., T. U., O. M., O. D. I., J. O., N. N., X. U., O. K. a P. C.) so svojimi riadne a včas uplatnenými
nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces s poukazom na § 288 ods. 3 Trestného poriadku.

11. Krajský súd konštatuje, že v postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť
nesprávnosť niektorého výroku rozsudku.
12. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery,
ktoré z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že z takto vykonaného dokazovania nebolo bez

pochybností jednoznačne preukázané, či skutok spáchali obžalovaní.
13. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
14.Zodôvodneniajetaktiežzrejmé,akýmiprávnymiúvahamisaokresnýsúdspravoval,keďposudzoval
dokázané skutočnosti, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných.

15. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
16. Najpodstatnejším je konštatovanie, že obžalovaných usvedčovali zo stíhanej trestnej činnosti len
nepriame dôkazy, resp. nemožno konštatovať, že tieto dôkazy sú nespochybniteľné a usvedčujúce
z toho, že trestný čin spáchali práve obžalovaní, keďže nebolo preukázané, že to bol práve obžalovaný

B., ktorý vyberal finančné prostriedky prostredníctvom bankomatov Z. ako jediných zabezpečených do
tohto konania a že to bola obžalovaná C., ktorá jednak zakladala účet v C., ale najmä že to bola ona,
ktorá telefonicky komunikovala s poškodenými. Aj keď - tak ako na to poukázal aj prokurátor – boli
finančné prostriedky zasielané na účty, ktorých majiteľom a disponentom bol obžalovaný B.. Napriek
tomu dospel okresný súd k správnemu záveru, že vina obžalovaných sa nepodarila preukázať ani tým,

že na jeho účtoch boli zaznamenané výbery hotovosti.
17.Odvolacísúdsastotožňujesozávermiokresnéhosúdu,ktorýkonštatoval,žeusvedčujúcimdôkazom
z trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba, voči obžalovaným, tak, aby ich bolo možné uznať
vinnými, nie je skutočnosť, že obžalovaný B. bol osobou, ktorej boli vydané bankomatové karty s PIN
kódom, ani to, že neboli hlásené ani strata ani odcudzenie kariet. Ani samotná skutočnosť, že poškodení

komunikovali so ženou, nie je sama o sebe rozhodujúcim a nespochybniteľným dôkazom, že touto
ženou bola práve B. C.. Je totiž pravdou, že z vykonaného dokazovania, ktorého rozsah prokurátor
ani podaným odvolaním nenapáda, nevyplynuli také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
práve obžalovaní A. B. a B. C. po vzájomnej dohode uverejnili inzeráty predstierajúc predaj mobilných
telefónov, a že práve obžalovaná vystupovala pri telefonickom kontakte pod falošnou identitou a že

vylákali od poškodených peňažné sumy uvedené v skutkovej vete obžaloby tým, že objednaný tovar
nedodali a ani nemali v úmysle dodať a peniaze si rozdelili, čím mali spôsobiť poškodeným tam
uvedenú škodu. Tieto skutočnosti nevyplynuli priamo ani z ďalších vykonaných dôkazov, keď okresný
súd správne poznamenal, že dôkaz opoznania osôb z obsahu kamerového záznamu zo založenia účtu
je spochybniteľný, nakoľko nešlo ani o rekogníciu zamestnankyňou (zamestnancom) banky, ani nie je

zrejmé, o aké operatívne previerky sa malo zo strany vyšetrovateľa jednať. Rovnako je pravdou, že za
usvedčujúci dôkaz nemožno považovať poukazovanie na obdobný „modus operandi“ trestnoprávneho
konania obžalovaných. To, že v minulosti obžalovaní spáchali obdobný trestný čin, pre aký bola
podaná obžaloba, nie je dôkazom o tom, že spáchali žalovaný trestný čin. Táto skutočnosť, v prípade
preukázania viny, môže byť zohľadnená pri vyhodnocovaní závažnosti spáchanej trestnej činnosti,

a osôb páchateľov, ako prípadných recidivistov, teda páchateľov opakovanej druhovo totožnej trestnej
činnosti.
18. Okresný súd sa riadne vysporiadal s tým, že aj skutočnosť, že telefónne číslo XXXXXXXXXX bolo
evidované na obžalovaného, nepreukazuje sama o sebe jeho vinu. Ide o jeden z nepriamych dôkazov,
tieto však netvoria taký súhrn, ktorý je nevyhnutný k preukázaniu viny obvinených (obžalovaných),

pretože tieto dôkazy netvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov,
ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z
jeho spáchania obžalovaných, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
19. Prokurátor namieta, že súd navádza prokurátora dokazovať nepochybnú istotu tam, kde ju nájsť
a dokázať nie je možné. Okresný súd však správne uviedol a rozobral jednotlivé dôkazy a skutočnosti,

ktoré z nich vyplývajú. Ak uvedený dôkaz nesvedčí priamo o dokazovanej skutočnosti a zároveň nejde
o dôkaz, ktorý by vylučoval iný záver o tom, kto spáchal žalovanú trestnú činnosť, potom logická úvaha
prokurátora o tom, že ide o vyšší stupeň pravdepodobnosti, založená aj na tom, že sa obžalovaní
poznajú, že poškodení komunikovali s mladou ženou - pokiaľ sa táto skutočnosť (že sa obžalovanípo dohode dopustili skutku/ov uvedeného v obžalobe) v danom konaní nepodarila preukázať žiadnymi
dôkazmi - nie je dostatočná na preukázanie toho, že obžalovaní spáchali daný skutok tak ako je
v obžalobe uvedené.

20. Preukázanie viny obžalovaným zo spáchania trestného činu vyžaduje, aby súd dospel k takémuto
rozhodnutiu bez rozumných pochybností, nestačí len určitá miera pravdepodobnosti, ani domnienky
smerujúce k určitému záveru. Okresný súd sa tak správne vysporiadal s otázkou naplnenia skutkovej
podstaty trestného činu a to vyhodnotením všetkých dôkazov. Rozhodujúce sú skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania a právne závery z nich plynúce. Okresný súd potom postupoval

správne, keď obžalovaných spod podanej obžaloby oslobodil, keďže nebolo preukázané, že skutok
spáchali práve obžalovaní. Ako uviedol aj okresný súd, v prípade tohto dôvodu oslobodenia sa uplatnení
zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), t.j. ak po vykonanom dokazovaní
zostanú o určitej skutkovej okolnosti dôvodné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť vykonaním
ďalších dôkazov, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného.
21. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie

prokuratúry v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.