Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-73S/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu:
PPS VEHICLES, s. r. o., Štúrova 925/27, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 032 646 zastúpeného
VGD Legal s. r. o., Karpatská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 55 378 081, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100294706/2022 zo dňa 14.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100294706/2022 zo dňa 14. februára 2022,
ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka

Lučenec, č. 102013400/2021 zo dňa 25. októbra 2021, zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu vynaložených trov konania v rozsahu 100 % v
lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Lučenec, (ďalej
aj len „správca dane“, alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná kontrola na dani z pridanej

hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2020, ktorá bola ukončená doručením
Protokolu č. 100406879/2021 zo dňa 10.03.2021. V následnom vyrubovacom konaní správca dane
rozhodnutím č. 102013400/2021 zo dňa 25.10.2021 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „daňový poriadok“) vyrúbil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 176 000 eur na DPH. V
zdaňovacom období január 2020 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet v sume 176 016,39 eur. Správca
dane priznal nadmerný odpočet vo výške 16,39 eur. Rozdiel v sume nadmerného odpočtu správca dane

vyčíslil sumou 176 000 eur.
2. Správca dane uzavrel, že na základe vyhodnotenia všetkých zaistených dôkazov a zistených
skutočností preukázal, že kontrolovaný platiteľ nebol oprávnený uviesť na riadku 26 základ dane -880
000 eur a na riadok 27 daň -176 000 eur, teda nebol oprávnený týmto spôsobom žiadať vrátenie
dane podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“).
Správca dane uviedol, že preukázal, že kontrolovaný platiteľ reálne nedohodol so spoločnosťou MSM
GROUP s. r. o., dodanie 13 kusov streleckých tabuliek na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2019,

ku ktorým prijal preddavok v celkovej sume 1 056 000 eur v zdaňovacom období november a december
2019 od spoločnosti MSM GROUP s. r. o., pretože správca dane zaistil dôkazy o tom, že uvedená
suma nebola zaplatená ako preddavok k reálnemu dodaniu tovaru. Správca dane dospel k záveru, že
predmet zdaniteľného obchodu (13 kusov streleckých tabuliek) nemohol byť nikdy reálne dodaný tak,ako je uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 15.11.2019, pretože tovar bol neznámeho pôvodu a správcovi
dane neboli predložené relevantné dôkazy, že obsahovali vierohodné dáta, ktoré by zabezpečovali
ich využiteľnosť v praxi. Za dôkaz preukazujúci účelovosť deklarovaných zdaniteľných obchodov

správca dane považoval vysporiadanie pohľadávok na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
11.08.2020. Správcovi dane nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že nejaké strelecké tabuľky boli
kontrolované subjektom „znovuobjavené“ a že kontrolovaný subjekt je ich výlučným vlastníkom. Ak
správcadanepreukázal,žekdodaniutovarutak,akobolodohodnutévkúpnejzmluvezodňa15.11.2019
vôbec nemohlo dôjsť, pretože predmet zmluvy je neobchodovateľným tovarom nezisteného pôvodu, tak

sumu 1 056 000 eur nie je možné považovať za preddavok zaplatený pred dodaním konkrétneho tovaru,
ktorý môže byť predmetom dodania. Nevrátený preddavok 1 056 000 eur, ktorý podľa zistení správcu
dane nebol prijatý pred dodaním konkrétneho tovaru (pretože k dodaniu tovaru nemohlo vôbec dôjsť),
nie je preddavkom v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH. Kontrolovaný platiteľ nebol oprávnený uviesť
na riadku 27 daňového priznania za kontrolované zdaniteľné obdobie január 2020 sumu -176 000 eur,
teda nebol oprávnený žiadať vrátenie dane podľa § 25 zákona o DPH, pretože správca dane preukázal,

že reálne (skutočne) nemohlo dôjsť ku dodávke 13 kusov streleckých tabuliek, teda nemohlo dôjsť ani
k zrušeniu tejto dodávky.
3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100294706/2022 zo dňa 14.02.2022, ktorým rozhodnutie správcu
dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktoré sú uvedené v odvolaním

napadnutom rozhodnutí a uviedol, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu
dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to,
aby sa odchýlil od logických argumentov relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení vypichol najdôležitejšie body priebehu vykonanej

daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, keď napokon uzavrel, že pohľadávky MSM 1, MSM 2, MSM
3 (bližšie rozpísané v rozhodnutí časť 1.3.), ktoré boli započítané pri prevode obchodného podielu,
boli započítané v plnej výške 100 %. Pohľadávka voči A. B. C., štatutárovi a akcionárovi vo WAY
INDUSTRIES, a. s. v hodnote 1 100 0000 eur bola tiež započítaná 100 % a bola postúpená cyperskej
spoločnosti s neznámym vlastníkom. Aj napriek tomu, že uvedené transakcie boli uvedené v daňových

priznaniach zúčastnených spoločností, nedošlo k reálnemu odvedeniu dane z týchto obchodov, došlo
len k optimalizovaniu daňovej povinnosti. Následne sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam. K námietke týkajúcej sa úmyslu prevodu obchodného
podielu v nadväznosti na ukončenie kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2019 a preverenia započítania
pohľadávok žalovaný uviedol, že akceptuje vyjadrenie kontrolovaného subjektu, že boli predĺžené

zmluvy o započítaní pohľadávok. Naďalej však pochybuje o vysporiadaní pohľadávok a poukazuje na
neštandardné, až podozrivé započítanie pohľadávky v celkovej výške 1 100 000 eur pre spoločnosť
Barling Investment Limited, kde je neznámy vlastník a bola pohľadávka započítaná v celkovej 100 %
výške.
4. Žalovaný sa tiež vyjadril aj k odvolacej námietke týkajúcej sa procesného pochybenia správcu

dane (pochybnosti správcu v kontrolnom a vyrubovacom konaní). Uviedol, že správca dane zaslal
kontrolovanému daňovému subjektu Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole na zaistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január
2020 č. 101488237/2020 zo dňa 25.09.2020 a oboznámil daňový subjekt s čiastkovými výsledkami
daňovej kontroly. Žalovaný tiež uviedol, že už aj v zaslanej výzve č. 101101936/2020 zo dňa 03.06.2020,

č. 101257529/2020 zo dňa 05.08.2020, ako aj vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly
správca dane oznámil kontrolovanému daňovému subjektu svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti
a úplnosti dokladov predložených k daňovej kontrole a vyzval kontrolovaný daňový subjekt na ich
odstránenie. Z celého konania je zrejmé, že daňový subjekt mal vedomosť o pochybnostiach správcu
dane k uskutočneniu predmetných zdaniteľných obchodov a zároveň mal dostatočný časový priestor

na ich odstránenie, resp. vyvrátenie. Dôkazy, ktoré kontrolovaný subjekt nemal možnosť predložiť
počas daňovej kontroly mu boli umožnené predložiť počas predĺženého vyrubovacieho konania. Vo
vyrubovacomkonanísprávcadaneúzkospolupracovalaoboznamovalkontrolovanýsubjektsovšetkými
zisteniami a umožnil kontrolovanému subjektu na jeho žiadosť nahliadať do spisov, vyhotovovať
fotografie. Vo vyrubovacom konaní správca dane oboznámil kontrolovaný subjekt s pochybnosťami,

ktoré u správcu dane pretrvávajú.
5. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.6. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že
žalovaný nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav potrebný pre riadne posúdenie veci, že rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že skutkový stav,

ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s
administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu a že správca dane podstatne porušil procesné
podmienky pri vydávaní rozhodnutia.
7. Po opísaní preverovaných transakcií žalobca v žalobe uviedol, že štát o žiadnu DPH v tejto v
preverovanejtransakciineprišiel. Skutočnosťjetotižtaká,žeMSMGROUP,s.r.o.,konalatransparentne

a pôvodne odpočítanú DPH štátu riadne vrátila. Rovnako žalobca konal transparentne a DPH z prijatých
zálohových platieb riadne a včas odviedol. V prebiehajúcom konaní požaduje žalobca od štátu po
zrušení dodávky vrátenie tej DPH, ktorú predtým z prijatých platieb štátu riadne odviedol. Žalobca má
tiež za to, že vedenie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správcom dane bolo neprimerané.
K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný síce uvádza, že správca
dane vyhodnotil skutkový stav ako porušenie zákona o DPH, ale samotný žalovaný neuvádza, aké

konkrétne ustanovenie zákona o DPH žalobca porušil. K dodaniu samotných streleckých tabuliek, t.
j. k ich fyzickému odovzdaniu spoločnosti MSM GROUP, s. r. o., nedošlo a z pohľadu zákona o DPH
došlo k zrušeniu dodávky, a to ešte pred uskutočnením samotného dodania, čo je dôvodom na opravu
základu dane podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca poukázal na rozhodnutie ESD vo
veci C 107/13, konkrétne na bod 65 tohto rozhodnutia. Doplnil, že neeviduje v súčasnosti záväzok

voči ENERGOSERVIS, s. r. o., a teda žiaden záväzok, ktorý vznikol pôvodne vo výške 1 056 000
eur voči MSM GROUP, s. r. o., z titulu vrátenia preddavku. Žalobca dal do pozornosti, že vzájomný
zápočet pohľadávok má v DPH význam uskutočnenej platby. Totiž, ak odberateľ zaplatí dodávateľovi
namiesto peňazí tak, že pohľadávky dodávateľa z dodania tovaru alebo služby sa vyrovná započítaním
s pohľadávkou, ktorou z iného titulu má odberateľ voči dodávateľovi, stane sa to, že odberateľ nemusí

platiť dodávateľovi a dodávateľ nemusí platiť odberateľovi.
8. K dôkaznému bremenu žalobca v správnej žalobe uviedol, že žalovaný prenáša na žalobcu dôkazné
bremeno vo väčšom rozsahu ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Správca dane a žalovaný „primiešavajú“ do svojej argumentácie líniu zákazu pôvodného konania
alebo líniu zákazu zneužitia práva za účelom získania daňovej výhody. Žalovaný v rozhodnutí (ako

aj správca dane v rozhodnutí) opakovane uvádzal domnienku, že deklarované zdaniteľné obchody
boli len predstierané. Keď žalovaný a správca dane tvrdia, že žalobca transakciu predstieral, tak je
nepochybné, že správca dane a žalovaný zdôvodnili svoje rozhodnutia koncepciou podvodu resp.
koncepciou zneužitia práva. Tomu však zodpovedá konkrétne dôkazné bremeno na strane správcu
dane a žalovaného, ktoré však oba štátne orgány neustáli. Niet preto divu, že formálne tvrdia, že

svoje rozhodnutie zakladajú „iba“ na porušení zákona o DPH. Žalovaný a správca dane selektívne
a tendenčným spôsobom hodnotili iba skutočnosti svedčiace v neprospech daňového subjektu. V
skutočnosti tak neuplatnili prejednávaciu zásadu, ale de facto negatívnu vyhľadávaciu zásadu, keď
identifikoval a preukazoval iba dôkazy a skutočnosti svedčiace v neprospech daňového subjektu.
Žalovaný uviedol, že správca dane nevyhodnotil zistený skutkový stav ako daňový podvod, ale ako

porušenie zákona o DPH. Žalovaný pritom neuvádza, k porušeniu akých ustanovení zákona o DPH
malo dôjsť, a čo chce vyjadreniami o prepojenosti povedať. Žalobca tiež nerozumie, čo pre žalovaného
znamená pojem „hromada dôkazov“.
9. Žalobca za podstatné porušenie procesných práv považuje to, že pochybnosti správcu dane prvý
krát správca dane formuloval až v Protokole. Správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly

neformuloval svoje pochybnosti, ktoré by viedli k záveru správcu dane o nepriznaní vrátenia dane.
Toto závažné porušenie práv žalobcu malo dopad na nedostatok času na vykonanie dokazovania vo
vyrubovacom konaní. Dikcia § 46 ods. 5 daňového poriadku určuje, že nie je na zvážení správcu
dane, či pochybnosti ktoré má, oznámi alebo neoznámi. Správca dane je povinný postupovať podľa
§ 46 ods. 5 daňového poriadku neodkladne, pretože neskorým uplatnením tohto inštitútu sťažuje

daňovému subjektu jeho pozíciu pri unesení svojho dôkazného bremena. Úplné opomenutie aplikácie
Inštitútu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku je porušením zásady proporcionality, t. j. zásady
použiť najvhodnejšie prostriedky pri správe daní, ktoré vedú k správnemu určeniu dane (§3 ods. 2
druhá veta daňového poriadku). Daň nemôže byť určená správne, ak daňový subjekt nemá vôbec
možnosť, alebo len obmedzenú možnosť uniesť svoje dôkazné bremeno. Podľa § 45 ods. 1 písm. f)

daňového poriadku má daňový subjekt právo sa vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteným
skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v Protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k
nim. Celé vyrubovacie konanie dopadlo tak, že správca dane v rozhodnutí opakovane vytýka žalobcovi,
že deklarované zdaniteľné obchody boli predstierané. Žalobca dôrazne odmieta uvedené tvrdenie. Aksprávca dane mal počas preverovania zdaniteľného obchodu počas vyrubovacieho konania takéto
zistenia, mal žalobcovi túto závažnú pochybnosť oznámiť. Počas celého vyrubovacieho konania nepadlo
z úst správcu dane ani raz slovo o predstieraní zdaniteľných obchodov. Žalobca tiež poukázal na to, že

sú tu pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov správcu dane so zreteľom na ich pomer k veci. Žalobca
tiež uviedol, že správca dane účelovo zneužíva inštitút spisovania úradných záznamov. V niektorých
situáciách, keď to správcovi dane vyhovovalo, úradné záznamy manipuloval, t. j. buď úradný záznam
nevyhotovil vôbec, alebo úradný záznam vyhotovil, ale neopísal všetky skutočnosti, ktoré do úradného
záznamu mal uviesť alebo „využil“ úradný záznam na dodatočnú úpravu obsahu skoršej zápisnice o

ústnom pojednávaní.
10.Žalovanývpísomnomvyjadreníksprávnejžalobenavrholžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Daňový
subjekt síce predložil faktúru, ktorá bola zaúčtovaná v účtovníctve a zaevidovaná v evidencii DPH,
čím deklaroval formálne splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, avšak aj podľa
rozsudku NS SR 5Sžf/11/2014 „to, že určitý doklad mal všetky náležitosti účtovného dokladu a je
riadny zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt

je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva
na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich
formálnej deklarácii, predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu
faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané“, čo
daňový subjekt nepreukázal. Správca dane preveroval reálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov

v nadväznosti na predložené dokumenty počas daňovej kontroly aj počas vyrubovacieho konania.
Správca dane vyhodnotil svoje zistenia a dôkazy zistené počas daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania v rozhodnutí, kde na základe vykonaného dokazovania a následného preukázania toho, že
„znovuobjavené“ strelecké tabuľky kontrolovaným subjektom PPS VEHICLES, s. r. o., v originály neboli
správcovidanenikdypredložené,boliskartovanénazákladeplneniakontrolovanéhodaňovéhosubjektu

pred začatím daňovej kontroly a kontrolovaný subjekt prekladal len digitalizované kópie, ktoré nebolo
možné verifikovať s originálom streleckých tabuliek. Aj napriek snahe správcu dane o zabezpečenie
dôkazov o verifikácii streleckých tabuliek s digitalizovanými kópiami, daňový subjekt ani vypočutí
svedkovia nepredložili žiadne dôkazy. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný zopakoval argumentáciu
z odôvodnenia svojho rozhodnutia. K procesnému pochybeniu správcu dane, pochybnosti správcu

o kontrole a vyrubovacom konaní dane, žalovaný uviedol, že správca dane zaslal kontrolovanému
daňovému subjektu Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2020 č.
101488237/2020 zo dňa 25.09.2020 a oboznámil daňový subjekt s čiastkovými výsledkami daňovej
kontroly. Žalovaný naviac uviedol, že už aj v základnej výzve č. 101101936/2020 zo dňa 30.06.2020,

č. 101257529/2020 zo dňa 05.08.2020, ako aj vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej
kontroly kontrolovanému daňovému subjektu oznámil svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti a
úplnosti dokladov predložených k daňovej kontrole a vyzval kontrolovaný daňový subjekt na ich
odstránenie.Správcadaneumožnilkontrolovanémusubjektuvyjadriťsakpochybnostiamsprávcudane.
K pochybnostiam správcu dane kontrolovaný subjekt nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy.

Správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, preto možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a
dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Pri daňovej
kontrole správca dane preveroval doklady vystavené daňovým subjektom a teda daňová kontrola bola
zameraná nielen na obsahovú schránku faktúr podľa zákona o DPH, ale predovšetkým bola zameraná

na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom
na skutočnosti a predovšetkým či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle zákona o
DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva na
odpočítanie DPH. Záver, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti
splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie odpočítanie dane a preto nebolo

možné uznať sporné odpočítanie dane je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovania.
Daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, neuniesol dôkazné bremeno a
nevzniklomutakprávonaodpočítanieDPHzdodávateľskejfaktúryoduvedenéhododávateľa.Žalovaný
sa stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH.
11. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)

uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
spisovou značkou 73S/19/2022 vedie na Správnom súde Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-73S/19/2022.
12. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na

30.05.2024. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní plne pridržal podanej žaloby a navrhol, aby
správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež správcu dane zrušil a vec vrátil orgánu verejnej
správynižšiehostupňanaďalšiekonanie.Žalovanýnarozdielodžalobcunavrholžalobuakonedôvodnú
zamietnuť, keď mal za to, že boli dodržané všetky procesné postupy v zmysle daňového poriadku.
13. Na nariadenom pojednávaní správny súd vykonal v zmysle § 124 ods. 1 SSP dokazovanie

oboznámením podstatného obsahu listí, a to Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
január 2020 č. 101488237/2020 zo dňa 25.09.2020 a výzvy č. 101101936/2020 zo dňa 30.06.2020 a
č. 101257529/2020 zo dňa 05.08.2020.
14. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, v rátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby

(§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného a
zároveň rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka
Lučenec, podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
15. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
16.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.
17. Podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.01.2020, základ dane pri dodaní tovaru
alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví
a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom

vrátení dodávky tovaru,
b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,
c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.
18. Podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom do 31.01.2020, rozdiel medzi pôvodným základom
dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v

daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri
oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru
alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal
doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu

dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi
pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala
skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.
19. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH v znení účinnom do 31.01.2020, ak je platba prijatá pred dodaním
tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

20. Z obsahu administratívneho spisu a tiež z rozhodnutia správcu dane a aj žalovaného vyplýva, že
žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie januára 2020 na riadku 27, uplatnil právo na
vrátenie vyplývajúce z opravy základu dane v sume 176 000,00 eur. Žalobca predložil k daňovej kontrole
Kúpnu zmluvu zo dňa 15.11.2019, ktorú uzavrel ako predávajúci s kupujúcim MSM GROUP, s.r.o..
Kupujúci MSM GROUP, s.r.o., zaplatil za tovar podľa kúpnej zmluvy postupne v novembri a decembri

2019 zálohu (preddavok pred dodaním tovaru) v sume spolu 1 056 000,00 eur, z toho 176 000,00 eur
DPH. Na základe Dohody zo dňa 07.01.2020 o ukončení Kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2019 žalobca
ako predávajúci vystavil k Dohode faktúru, ktorou fakturoval vrátenie prijatého preddavku 1 056 000,00
eur. Správca dane rozhodnutím č. 102013400/2021 zo dňa 25.10.2021 podľa § 68 ods. 6 daňového
poriadku vyrúbil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 176 000 eur na DPH za zdaňovacie

obdobie január 2020, v ktorom došlo k oprave základu dane podľa citovaného § 25 zákona o DPH.
Predmetné rozhodnutie správcu dane bolo na základe podaného opravného prostriedku potvrdené
žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného.21. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti

stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok
obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
22. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý zakotvuje pravidlá postupu daňový správcov pri
príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného

postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov. Z daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane,
ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1).

23. V zmysle základných zásad správy daní upravených v § 3 daňového poriadku daňové subjekty majú
prisprávedanírovnaképrávaapovinnosti.Totoustanovenieproklamujeskutočnosť,žedaňovésubjekty
ako povinné osoby daňovo-právneho vzťahu (výnimočne aj oprávnené) sú si pri správe daní rovné vo
svojich právach a majú rovnaké povinnosti. Možno hovoriť o zásade rovnakého postavenia daňových
subjektov pri správe daní, pričom však je treba mať na zreteli, že daňové právo je právo verejné, čo

znamená nadradenosť orgánu štátu, resp. orgánu samosprávy, ak má zákonné právo vykonávať správu
daní. Zásada rovnakého postavenia daňových subjektov sa prelína so zásadou zákazu diskriminácie.
Zároveň daňový poriadok proklamuje zásadu súčinnosti správcu dane a daňového subjektu, resp. iných
osôb. Zakotvením tejto zásady do daňového poriadku chcel zákonodarca vyjadriť povinnosť správcu
dane, ale aj daňových subjektov, resp. zúčastnených osôb pri správe daní vzájomne spolupracovať,

pretože len vzájomná súčinnosť môže pomôcť splniť účel správy daní, ktorým je správne zistenie dane
a zabezpečenie jej úhrady. Zásada súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom je len všeobecnou
zásadou, a správca dane na ňu nemusí prihliadať, ak sa daňový subjekt poskytnutiu súčinnosti vyhýba.
Uvedená zásada súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom a inými osobami súvisí so zásadou,
podľa ktorej sú daňové subjekty aj iné osoby, ktoré majú práva a povinnosti pri správe daní, alebo ktorých

práva a povinnosti sú správou daní dotknuté, nielen oprávnené, ale aj povinné pri správe daní úzko
spolupracovať so správcom dane.
24. Daňový poriadok ukladá daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly okrem iného predkladať aj
záznamy,ktorýchvedenieukladáosobitnýpredpisainédoklady,ktorépreukazujúhospodárskeoperácie
a účtovné prípady, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a

podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. V oznámení o daňovej kontrole je povinnosťou správcu
dane určiť lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly a
zároveň poučiť účastníka daňového konania o následkoch ich nepredloženia. Daňový poriadok však
pre správcu dane v priebehu daňovej kontroly stanovuje tiež povinnosť jeho pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámiť

kontrolovanému daňovému subjektu, ktorý ich predložil a povinnosť vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril,
najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť týchto
deklarovanýchúdajovriadnepreukázal.Ustanovenie§46ods.5daňovéhoporiadkuzaručujedaňovému
subjektu určitú ochranu v tom, že správca dane musí daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly
informovať o svojich pochybnostiach a zároveň ho aj vyzvať, aby tieto pochybnosti odstránil alebo

vyvrátil. Ak by tak správca dane neurobil, mohlo by sa to považovať za konanie v rozpore s predmetným
ustanovením.
25. Z uvedeného ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že
zákonodarcastanovilsprávcovidane,atovprípade,akvzniknúvpriebehudaňovejkontrolypochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom dve

povinnosti:
- oznámiť tieto svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu,
- vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Toto ustanovenia tak ukladá priamo zákonnú povinnosť správcovi dane vykonať určité preukázateľné

úkony v situácii, ak daňovým subjektom podľa správcu dane tvrdené skutočnosti, resp. údaje sú
dôležitým podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní, a to za účelom, aby boli zachované základné
zásady daňového konania upravené v § 3 daňového poriadku.26. Správny súd v rámci preskúmavacieho konania vyhodnotil jednotlivé námietky žalobcu uplatnené v
podanej správnej žalobe a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu procesných práv účastníka daňového
konania, keď žalobca tvrdil, že pri výkone daňovej kontroly došlo k vade zákonnosti porušením §

46 ods. 5 daňového poriadku. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný zaujal stanovisko, že v danom
prípade správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január
2020 č. 101488237/2020 zo dňa 25.09.2020 a oboznámil daňový subjekt s čiastkovými výsledkami
daňovej kontroly. Žalovaný naviac uviedol, že už aj vo výzve č. 101101936/2020 zo dňa 30.06.2020 a

č. 101257529/2020 zo dňa 05.08.2020, ako aj vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly
kontrolovanému daňovému subjektu oznámil svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti
dokladov predložených k daňovej kontrole a vyzval kontrolovaný daňový subjekt na ich odstránenie.
27. Vykonaným dokazovaním na pojednávaní správny súd zistil, že Oznámenie skutočností zistených
pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti za zdaňovacie obdobie január 2020 č. 101488237/2020 zo dňa 25.09.2020, predmetné výzvy

č. 101101936/2020 zo dňa 30.06.2020 a č. 101257529/2020 zo dňa 05.08.2020, neobsahujú žiadne
konkrétne pochybnosti, ktoré správca dane nadobudol počas daňovej kontroly. V týchto listinách je len
sumarizácia zistení správcom dane počas daňovej kontroly.
28. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalovaného účel ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku bol
v tomto konkrétnom prípade naplnený. Uvedené ustanovenie zákona priamo predpokladá povinnosť

správcu dane, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, aby preukázateľným
spôsobom tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu oznámil a zároveň aby ho vyzval, aby
saknimvyjadril.Tietoskutočnostivšakžalovanývpreskúmavanejvecižiadnymspôsobomnepreukázal.
Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2020 č. 101488237/2020 zo dňa
25.09.2020, ani predmetné výzvy č. 101101936/2020 zo dňa 30.06.2020 a č. 101257529/2020 zo dňa
05.08.2020, na ktoré žalovaný poukázal, nespĺňajú zákonom vyžadované predpoklady, pretože správca
dane v nich neuviedol daňovému subjektu žiadne konkrétne pochybnosti a ani nevyzval žalobcu, aby sa
k nim vyjadril, prípadne aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo

pravdivosť údajov riadne preukázal. Z týchto listín vyplýva to, že žalobca bol oboznamovaný priebežne
zozisteniamipočasdaňovejkontroly. Pretosprávnysúdvyhodnotil,ževpriebehudaňovejkontrolydošlo
k podstatnému pochybeniu v procesnom postupe správcu dane a to nesplnením povinnosti zakotvenej v
§ 46 ods. 5 daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo

veci samej, čím je daný zrušovací dôvod v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
29. Správny súd na záver ako obiter dictum dopĺňa, že splnenie hmotnoprávnych podmienok pre
odpočítanie dane žalobcovi podľa doteraz zisteného skutkového stavu správcom dane svedčí. Toto
konštatovanie však nespôsobuje to, že by bola vylúčená existencia daňového podvodu a súčasnej
vedomosti žalobcu o podieľaní sa na ňom, resp. že by mohlo ísť o zneužitie práva, teda o iný dôvod

pre odopretie práva na odpočítanie DPH.
30. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175
ods. 2 SSP.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).