Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010855
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Endrődy

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124010855.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1T/43/2024

8

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Beátou Polyákovou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
stíhaného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 11.03.2025, takto

r o z h o d o l :

1T/43/2024
2

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Topoľčanoch,
trvale bytom C. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 08.12.2023 po 18:00 hod. v Topoľčanoch na ul. Obchodnej v budove OC Korzo, poškodil vstupné
elektronicky otvárateľné posuvné dvere na fotobunku vedúce do priestorov OC Korzo z ul. Obchodnej
použitím fyzickej sily pôsobiacej z vnútornej strany dverí tak, že sa dvere pokúšal rukami otvoriť do
strán, čo sa mu nedarilo, následne začal do dverí opakovane kopať pravou nohou a udierať pravou
rukou zovretou v päsť, v dôsledku čoho poškodil hornú vodiacu lištu dverí s elektromotorčekom a vylomil
vrchnú časť tesnenia dverí, pričom dvere zostali prehnuté smerom von do ulice, čím poškodenej D. E.
D. F., D. D. G., C. H. XXXX, G. XXX XX, I.: XX XXX XXX, spôsobil škodu vo výške 3.209,10 Eur,

t e d a :

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l :

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5
(päť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby nahradil poškodenej E. D. F.,
D., D. D. G., C. H. XXXX, I.: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 100,- eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú E. D. F., D., D. D. G., C. H. XXXX,
I.: XX XXX XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby nahradil poškodenej J. – D.
C., J., D. D. F. – D. K., C. XX, I.: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 3.109,10 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1T/43/2024
6

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch (ďalej len „prokurátor“) podal na obžalovaného A. B.
(ďalej len „obžalovaný“) obžalobu zo dňa 10.06.2024, pod sp. zn.: Pv 42/24/4406-9, ktorá bola na
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) doručená dňa 11.06.2024, ktorú obžalobu prokurátorka pri prednese
nahlavnompojednávaníkonanomdňa11.03.2025modifikovalavčastiprávnejvetyaprávnejkvalifikácie

s poukazom na novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024 v spojení s § 2 odsek 1 Trestného
zákona s poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona, tak, že:
pôvodnú právnu vetu: „poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a spáchal
taký čin a spôsobil ním väčšiu škodu“,
nahradila/modifikovala právnou vetou: „poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú

škodu“,
pôvodnú právnu kvalifikáciu: „prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona“
nahradila/modifikovala právnou kvalifikáciou: „prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1
Trestného zákona účinného od 06.08.2024“

Súd na základe prednesenej modifikovanej obžaloby prejednal na hlavnom pojednávaní konanom dňa
11.03.2025 trestnú vec proti obžalovanému, stíhaného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa §
245 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.03.2025 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie

označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3
písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku
prokurátorky, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania
skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného
o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním

obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo
dostatočnepreukázané,žeskutokzavinenespáchalpráveobžalovanýspôsobomuvedenýmvskutkovej
vete modifikovanej obžaloby, v dôsledku čoho bol tento aj správne právne kvalifikovaný a následne súd
vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody.

Z prečítaných listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku súd zistil, že z uplatnenia
nároku na náhradu škody poškodenej D. E. D. F., D. (č.l. 22) vyplynulo, že poškodená spoločnosť si
v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku uplatnila riadne a včas v prípravnom konaní nárok na náhradu
škody vo výške 3.209,10 eur, čo predstavuje sumu podľa predbežného vyčíslenia škody (poškodenia

veci), pričom táto suma bola uhradená v dvoch faktúrach a to platbou v sume 1.925,- eur a druhou
platbou vo výške 1.284,10 eur. Uvedenú konečnú sumu im však už zaplatila poisťovňa Allianz, avšak
skrátenú o 100,- eur, čo predstavovalo spoluúčasť, čiže im poisťovňa uhradila titulom poistného plnenia
sumu 3.109,10 eur. Z vyčíslenej škody spoločnosti E. D. F., D. (č.l. 69-74) súd zistil, že spoločnosť L. D.,
D.. D. M., N. B. XX, O., vystavili poškodenej spoločnosti faktúru vo výške 3.209,10 eur za poskytnutie

výmeny kompletných, násilne poškodených dverí, vrátane odbornej demontáže pôvodných dverí.Z uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenej J. - D. C., J. (č.l. 30) súd zistil, že poškodená si riadne
a včas v prípravnom konaní uplatnila nárok náhradu škody vo výške 3.109,10 eur, titulom poistného

plnenia, ktorú v rámci likvidácie uhradila poškodenej D. E. D. F., D..

Z hlásenia poistnej udalosti (č.l. 75) súd zistil, že dňa 19.12.2023 bola spoločnosti J. – D. C., J. nahlásená
poistná udalosť poistníkom E. D. F., D. a to škoda vzniknutá dňa 08.12.2023, spôsobená páchateľom,
ktorý poškodil vstupné dvojkrídlové automatické dvere.

Z posudku spoločnosti L. D., D.. D. M. P. násilne poškodených automatických dverí (č.l. 77-82), súd zistil,
že spoločnosť L. D., D.. D. M. vykonala dňa 12.12.2023 obhliadku poškodených dverí na prevádzke OC
KORZO v Topoľčanoch, z ktorej záverov vyplynulo, že k obnoveniu funkčnosti dverí je nutná kompletná
výmena, samotná výmena riadiacej elektroniky nedovoľuje bezpečnú prevádzku v zmysle už platných
noriem, ktoré definujú bezpečnosť prevádzky. Na základe zistených skutočností vypracovali ponuku na

demontáž poškodených a dodávku nových dverí.

Zo správy poškodenej J. – D. C., J. (č.l. 83) vyplynulo, že J. – D. C., J. uhradila E. D. F., D. škodu na
majetku krytú poistením. Poistné plnenie bolo vyplatené v celkovej výške 3.109,10 eur, dňa 04.03.2024.
Zo správy obce Podhradie (č.l. 94 a 154) súd zistil, že obžalovaný má trvalý pobyt v obci Podhradie

na adrese C. Q. XXX, majiteľmi rodinného domu sú matka obžalovaného s jej manželom. Obžalovaný
nevlastní v katastri obce Podhradie žiaden nehnuteľný majetok. Správanie obžalovaného nebolo na obci
Podhradie prerokované v priestupkovom konaní.

Zo správy R. D. D., (č.l. 95) zo dňa 13.05.2024, súd zistil, že obžalovaný pracuje v ich spoločnosti

na pozícii zásobovač liniek, je zodpovedný pracovník, ktorý si plní svoje pridelené pracovné úlohy,
dodržiava stanovené termíny a kvalitu svojej odvedenej práce. Voči obžalovanému nebolo doposiaľ
v ich spoločnosti vedené žiadne disciplinárne konanie.

Z uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 8PP/19/2022, zo dňa 24.08.2022, právoplatným dňa

24.08.2022 (č.l. 96) vyplynulo, že obžalovaný bol podľa § 66 odsek 1 písmeno c/, odsek 2, odsek
3 Trestného zákona podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 07.10.2020, sp. zn. 2T/56/2020, trestným rozkazom
Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 24.07.2018, sp. zn. 1T/56/2018 a rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany, zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 2T/42/2019. Obžalovanému bola nariadená kontrola technickými

prostriedkami, a to osobným identifikačným zariadením a zariadením na kontrolu prítomnosti.
Obžalovanému bola uložená skúšobná doba v trvaní 3 tri roky a probačný dohľad 1 rok. Skúšobná
doba podmienečného odsúdenia plynie odsúdenému od 24.08.2022 do 24.08.2025. Z uvedeného je
preukázané, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.

Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 2T/42/2019, zo dňa 16.10.2019, právoplatného dňa
10.03.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/3/2020, zo dňa 10.03.2020 (č.l.
98 – 101; 102-103) súd zistil, že obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek
2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019, za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Z uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 8Nt/38/2021, zo dňa 28.06.2021, právoplatným dňa
08.07.2021 (č.l. 97) vyplynulo, že obžalovaný bol prepustený z ochranného protitoxikomanického

liečenia ambulantnou formou, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, zo dňa
16.10.2019, ps. zn. 2T/42/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.03.2020, sp.
zn. 1To/3/2020, z dôvodu, že účel ochranného liečenia bol u obžalovaného dosiahnutý.

Zo správy z Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, zo dňa 12.03.2024 (č.l. 105) súd zistil, že ku dňu

podania správy nebol obžalovaný hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie.

Z odpisu z registra trestov na č.l. 158-160 (ďalej v texte iba „ORT“) súd zistil, že obžalovaný bol
doposiaľ štyrikrát súdne trestaný. Prvé odsúdenie pod bodom 1. ORT má obžalovaný evidované, zaprečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona, kedy súd rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.: 2T/50/2009 zo dňa

05.05.2009, právoplatným dňa 05.05.2009 schválil dohodu o vine a treste, za čo mu bol uložený
úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou na 1 rok,
v ktorej skúšobnej dobe sa osvedčil dňa 06.08.2010, teda v tomto prípade sa na neho hľadí akoby
nebol odsúdený. Podľa bodu 2. ORT bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany, sp. zn. 1T/56/2018, právoplatným dňa 01.09.2018 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2

písmeno a/ Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou dobou
1 rok, t.j. do 02.09.2019, v ktorej sa neosvedčil a bol mu nariedený výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody dňa 07.07.2020, z ktorého bol následne uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn.
8Pp/19/2022 dňa 24.08.2022 podmienečne prepustený s probačným dohľadom a bola mu uložená
skúšobná doba podmienečného prepustenia v trvaní 3 roky, t.j. do 24.08.2025 a probačný dohľad
v trvaní 1 rok. Podľa bodu 3. ORT bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp.

zn. 2T/42/2019, právoplatným dňa 10.03.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
1To/3/2020, pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno
c/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019, Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia
slobody 3 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, z ktorého bol taktiež podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava,

sp. zn. 8Pp/19/2022 dňa 24.08.2022. Posledným záznamom, pod bodom 4. ORT, bol obžalovaný
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 2T/56/2020, zo dňa 07.10.2020, právoplatným dňa
10.02.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/77/2020, uznaný vinným pre
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol taktiež podmienečne
prepustený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 8Pp/19/2022.

Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na č.l. 161-167 súd zistil, že obžalovaný
má v uvedenej evidencii 3 záznamy. V dvoch prípadoch sa jednalo o priestupky proti majetku (dňa

12.12.2018 úmyselné spôsobenie škodu na cudzom majetku krádežou a dňa 02.07.2019 drobná krádež
A.B.G.G.),ktorébolivyriešenépokutamivovýške50,-eura30,-eur.Poslednéhopriestupkusadopustil
dňa 08.12.2023 proti občianskemu spolunažívaniu (vulgarizmy) za čo bol postihnutý blokovou pokutou
vo výške 30,- eur.

Zo správy zo Sociálnej poisťovne (č.l. 168-170) súd zistil, že obžalovaný je od 09.01.2023 do dňa
podania správy t.j. do 10.03.2025 evidovaný ako zamestnanec u rôznych zamestnávateľov. Obžalovaný
nie je evidovaný ako poberateľ dôchodku, úrazových dávok, dávok garančného poistenia, poistenia
v nezamestnanosti.

Súdpodľa§268odsek2Trestnéhoporiadkuprečítalznaleckýposudokč.ORP-10/TO-TO-2024znalkyni
zodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriaK.F.D.(č.l.37-54),zozáverovktorýchvyplynulo,
že obžalovaný netrpel duševnou chorobou ani poruchou psychotickej kvality, zistil sa u neho syndróm
závislosti od viacerých psychotropných látok v remisii a abúzus alkoholu a benzodiazepínov. V čase
spáchania skutku obžalovaný netrpel duševnou chorobou ani duševnou poruchou v zmysle psychózy,

zistil sa u neho syndróm závislosti od viacerých psychotropných látok, alkoholu a benzodiazepínov,
v čase spáchania skutku bol obžalovaný v stave jednoduchej alkoholovej opojenosti. Stav jednoduchej
alkoholovej opojenosti mal forenzne nepodstatný vplyv na ovládacie schopnosti obžalovaného a to tak,
že tieto boli mierne znížené. Rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Obžalovaný v čase spáchania
skutku mohol rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, obžalovaný vedel (mohol) svoje

konanie ovládať v miere forenzne nepodstatne zníženej. Obžalovaný je schopný chápať zmysel
prebiehajúceho trestného konania. Jeho pobyt na slobody nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný.
Obžalovaný toho času od psychotropných látok abstinuje, v minulosti absolvoval kompletné ústavné
protitoxikomanické liečenie, následne pokračoval v ambulantnej liečbe, preto znalkyňa neodporučila
uloženie žiadneho ochranného liečenia.

Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením odsudzujúceho
rozhodnutia nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľazákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Medzi spáchaním činu a vynesením rozhodnutia nadobudol
dňa 06.08.2024 účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z. (Trestný zákon) v znení nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.. Prijatím

novelizovaného Trestného zákona bola upravená výška škody. Podľa § 125 Trestného zákona účinného
od06.08.2024škodoumalousarozumieškodaprevyšujúcasumu700,-euraškodouväčšousarozumie
škoda prevyšujúca sumu 20.000,- eur, t.j. rozsah malej škody je vyčíslený od 700,- eur do 20.000,- eur.
S poukazom na to, že spôsobená škoda konaním obžalovaného bola v prípravnom konaní jednoznačne
preukázaná a vyčíslená na sumu vo výške 3.209,10 eur (obžalovaný v tomto konaní spôsobil na cudzom

majetku malú škodu) došlo k zmene kvalifikovanej skutkovej podstaty na základnú skutkovú podstatu, čo
bolo pre obžalovaného jednoznačne priaznivejšie. Napriek tomu, že novela Trestného zákona vypustila
možnosť zníženia hornej hranice trestnej sadzby s prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností
nad priťažujúcimi okolnosťami, je nepochybné, že Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom
od 06.08.2024 bol pre obžalovaného priaznivejší, nakoľko jeho konanie bolo posudzované v základnej
skutkovejpodstateanievkvalifikovanejskutkovejpodstate,odhliadnucnarovnakútrestnúsadzbu,preto

podľa neho súd posudzoval trestnosť činu a ukladal trest. Novela Trestného zákona mala za následok
zmenu právnej kvalifikácie, na čo na hlavnom pojednávaní reflektovala aj prokurátorka a modifikovala
podanúobžalobuvčastiprávnejvetyaprávnejkvalifikácie,vočičomuobžalovanýnemalžiadnevýhrady.
Na základe uvedeného bolo konanie obžalovaného kvalifikované v základnej skutkovej podstate podľa
§ 245 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, za ktorý je možné podľa aktuálneho znenia

Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
7 Trestného zákona.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa§34odsek2Trestnéhozákona,páchateľovimožnouložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, §
233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na

to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje

prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna
prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadnyživot. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od
páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že

konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Súd aplikujúc skôr rozvedené právne úvahy pri ukladaní trestu a jeho výmery prihliadol na poľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 písmeno l/ Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný priznal sa k spáchaniu

skutku a tento aj úprimne oľutoval. Priznanie uskutočnil taktiež prostredníctvom vyhlásenia podľa §
257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní uviedol, že svoje konanie
ľutuje, pričom z výpovede obžalovaného z prípravného konania tiež vyplýva, že sa priznal ku skutku,
čo súdu umožňovalo prihliadnuť aj na poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom n), keďže týmto
postojom obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní
ako aj súdu. V danom prípade obžalovaný totiž vyhlásením o vine a odpovedaním na otázky podľa

§ 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g), h) Trestného poriadku umožnil prevziať výsledky dokazovania
z prípravného konania, čím napomohol súdu v urýchlenom rozhodnutí vo veci samej bez toho, aby
výsledky dokazovania z prípravného konania boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom
pojednávaní, ktoré by bolo časovo náročnejšie ako je tomu v prípade, keď súd nevykonáva dokazovania
v otázke viny. Z priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m)

Trestného zákona, nakoľko bol už za trestný čin odsúdený, čo bolo jednoznačne preukázané z odpisu
z registra trestov (odsúdenie pod bodom 2., 3., 4. ORT), podľa ktorého súd dospel k záveru, že
obžalovanýješpeciálnymrecidivistom,ktorýopakovanepáchalnajmämajetkovútrestnúčinnosť,pričom
intenzita jeho konania sa stupňovala a od páchania ďalšej majetkovej trestnej činnosti ho neodradila ani
skúšobná doba podmienečného prepustenia, nakoľko skutok prejednávaný v tomto konaní obžalovaný

spáchal v práve v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ktorá mu plynie od 24.08.2022 až do
24.08.2025, pričom táto skúšobná doba mu bola uložená uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn.
8PP/19/2022, zo dňa 24.08.2022, právoplatným dňa 24.08.2022, ktorým bol obžalovaný podmienečne
prepustený zo všetkých jeho predchádzajúcich nepodmienečných trestov odňatia slobody (odsúdenie
pod bodom 2., 3., 4. ORT).

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 7 Trestného zákona v spojení s § 49
odsek 3 Trestného zákona, kedy súd nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak súd
odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody. S poukazom na kriminálnu minulosť obžalovaného (špeciálny recidivista

páchajúci najmä majetkovú trestnú činnosť), ktorý nijakým spôsobom neprejavil úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu, resp. úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným
a v neposlednom rade s prihliadnutím na krátky čas, ktorý uplynul od jeho podmienečného prepustenia
z výkonu troch nepodmienečných trestov odňatia slobody, t. j. jeden a pol roka, teda v polovici plynutia
jeho trojročnej skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Dospel súd k záveru, že tak v oblasti

generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý jedine
uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, na výkon trestu odňatia
slobody zaradil obžalovaného v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom sťaženia, nakoľko, v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody (odsúdenie pod bodom 2., 3.,

4. ORT). Práve s poukazom na vyššie uvedené okolnosti súd nepovažoval za postačujúce uložiť
obžalovanému ako samostatný trest, iba trest, ktorým ho postihne na majetku, teda peňažný trest,
prípadne iný alternatívny trest, v podobe trestu povinnej práce, nakoľko v čase rozhodovania súdu bol
obžalovaný práceneschopný (bolesť krížov) a mal nariadený kľudový režim v domácom prostrední, preto
by bol výkon trestu povinnej práce sťažený, resp. úplne zmarený. Rovnako nepovažoval súd za účelné

ukladaťobžalovanémupoprinepodmienečnomtresteodňatiaslobodyajpeňažnýtrest,nakoľkovzmysle
ustanovenia § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným
škodu spôsobenú jeho protiprávnym konaním. Navyše obžalovaný bol v čase rozhodovania súdu
práceneschopný a okrem nemocenských dávok nemal iný zdroj príjmu, v čase rozhodovania súdu
nebol zamestnaný, nemal vytvorené žiadne finančné rezervy, úspory, nevlatnil hnuteľný ani nehnuteľný

majetok s vyššou hodnotou, uloženie peňažného trestu by bolo zjavne nevykonateľné.

Čo sa týka ochranného opatrenia, súd nepovažoval za potrebné uložiť obžalovanému žiadne
ochranné opatrenie i napriek tomu, že skutok spáchal pod vplyvom alkoholu, nakoľko zo záverovznaleckého posudku znalkyni K. D. vyplynulo, že obžalovaný v minulosti absolvoval kompletné
ústavné protitoxikomanické liečenie a následne pokračoval v ambulantnej liečbe, ktorá splnila účel
a preto neodporučila uloženie žiadneho druhu ochranného liečenia. Súd prihliadol aj na vyjadrenie

obžalovaného, ktorý uviedol, že abstinuje od užívania drog, aj alkoholu. Na základe uvedeného súd
nevzhliadol dôvod na uloženie ochranného liečenia.

Súd uložil obžalovanému podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej E.
D. F., D., D. D. G., C. H. XXXX, I.: XX XXX XXX, ktorá je vlastníčkou poškodených dverí, spôsobnú

škodu vo výške 100,- eur a spoločnosti J. – D. C., J., D. D. F. – D. K., C. XX, I.: XX XXX XXX spôsobnú
škodu vo výške 3.109,10 eur. Výška spôsobenej škody bola v prípravnom konaní ustálená a riadne
vyčíslená a preukázaná vo výške 3.209,10 eur. V priebehu trestného stíhania bola časť spôsobenej
škody v sume 3.109,10 eur uhradená poškodenej spoločnosti E. D. F., D., v rámci likvidácie poistnej
udalosti z poistného plnenia spoločnosťou J. –D. C., J. (ponížená o 100,- eur za spoluúčasť, ktorú mala
zmluvne dojednanú poškodená D. E. D. F., D.). Keďže poškodená J. – D. C., J. si v prípravnom konaní

riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výšky 3.109,10 eur, titulom likvidácie poistnej udalosti,
ktorá úhrada bola v konaní preukázaná (č.l. 83), súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť tejto
poškodenej túto sumu. Nakoľko poškodená E. D. F., D. si uplatnila v prípravnom konaní riadne a včas
uplatnila nárok na náhradu škody vo výšky 3.209,10 eur, titulom poškodenia dverí, pričom bolo v konaní
preukázané, že jej poisťovňa (J. – D. C., J.) titulom likvidácie poistného plnenia nahradila spôsobenú

škodu vo výške 3.109,10 eur, teda bola krátená o 100,- eur (titulom zmluvne dojednanej spoluúčasti) tak
súd obžalovanému uložil povinnosť podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku nahradiť poškodenej E. D.
F., D. iba sumu vo výške 100,- eur a so zvyškom nároku na náhradu škody, nakoľko túto nepovažoval
sud za dôvodne uplatnenú, podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, odkázal na civilný proces.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

1T/43/2024
2

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.