Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421202822
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6421202822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, E. F., G. G., právne zastúpená AK JUDr. Juraj Špirko, advokát, Nerudova 6,
040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ DOM 36, Námestie SNP 36/1, 967 01 Kremnica, IČO: 529 288 96,
právne zastúpený Mgr. JUDr. PhDr. Ivana Merková, advokátka, Mierová 183, 821 05 Bratislava, 2/ pawa
trade s.r.o., J. Chalupku 612/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 448 155 81, právne zastúpený Advokátska
kancelária Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, 3/ H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I. XXX/X, XXX XX J., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní

žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7C/31/2021-315 zo dňa
26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie, v konaní
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby rozhodol tak, že:

„I. Súd u r č u j e , že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX
Okresným úradom Žiar nad Hronom, odborom katastrálnym, pre okres K. H. D., obec J., k. ú. J., ako
- C-KN parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2
- C-KN parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2,
Právny vzťah k stavbe evidovanej na C-KN parcele č. XXX/X, evidovaný na LV č. XXXX
- C-KN parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, právny vzťah
k stavbe evidovanej na C-KN parcele č. XXX/X je evidovaný na LV č. XXXX - C-KN parcela č. XXX/X,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXX,
- nehnuteľnosť X-XXXXXX L. M. X, nachádzajúci sa na N. poschodí bytového domu súpisné číslo bytové
domu XX, vchod č. X,
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiely XXXXX/XXXXX,

ktorého vlastníkom v čase konania dražby bola žalobkyňa realizovaná žalovaným 2/ ako dražobníkom
dňa 22.06.2021 o 10.00 hod. na Notárskom úrade O. P. L., notárky so sídlom H. Q. XX, XXX XX L. L.,
na návrh žalovaného 1/, na základe ktorej bol žalovanej 3/ udelený príklep, je n e p l a t n á .II. Súd žalobkyni voči žalovaným 1/ až 3/ a to spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Okresný súd právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na relevantné ustanovenia zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„zákon o dobrovoľných dražbách“) a ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.
Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov).Podľanázoruokresnéhosúduvyhláseniezáložného

veriteľa o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva, nie je
dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Žaloba o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jedným z prostriedkov, v ktorých sa žalobca môže brániť
voči vymáhanej pohľadávke, čo do základu aj čo do jej výšky. V konaní o vyslovenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby je teda súd povinný zaoberať sa po pohľadávku, ktorá bola zabezpečená zákonným
záložným právom, či samotná pohľadávka existuje, aká je jej výška, či nadobudla splatnosť a či ide o

pohľadávku, ktorá je skutočne zabezpečená zákonným záložným právom v prípade vzniku pohľadávky
z právnych úkonov v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. Okresný súd podriadil skúmaniu výšku
uplatnenej pohľadávky, pre ktorú bola realizovaná dobrovoľná dražba. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou
predmetnejnehnuteľnostinazákladeprávnehoúkonu,atodarovacejzmluvyuzatvorenejmedziprávnou
predchodkyňou žalobkyne a samotnou žalobkyňou. Dražba bola iniciovaná pre celkovú pohľadávku

vo výške 75.755,45 EUR, z ktorej pohľadávky časť vo výške 22.229,52 EUR bola tvorená samotnou
istinou neuhradených preddavkov na služby spojené s vlastníctvom predmetného bytu, sankčný postih
vo výške 8.779,84 EUR vo forme úroku z omeškania za neuhradenie poplatkov a zmluvná pokuta vo
výške 44.746,09 EUR v zmysle dojednania sankčných postihov podľa článku IV. Zmluvy o výkone správy
uzatvorenej v zmysle § 8 písm. a) zák. č. 182/1993 Z. z. Súd podriadil skúmaniu uvedený článok Zmluvy

o výkone správy uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov domu č. súpisné XX H. I. B.
v J. a správcom bytového domu, a konštatoval, že v tomto rozsahu je dojednanie nutné charakterizovať
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom na úžernícku výšku dojednanej zmluvnej pokuty, a
takéto dojednanie o výške zmluvnej pokuty je nutné posúdiť, ako absolútne neplatné. Zároveň pristúpil
k porovnávaniu proporcionality pohľadávky záložného veriteľa k hodnote predmetu výkonu záložného

práva na základe dobrovoľnej dražby, prihliadol na znalecký posudok vypracovaný aktuálne pod č. X/
XXXX N. F., pričom hodnota uplatňovanej pohľadávky nedosahuje ani 1/3 pri rešpektovaní zriadeného
záložného práva, ani 1 reálnej hodnoty predmetu zálohu. Vzhľadom na túto skutočnosť vyslovil pre
šikanózny výkon práva vo forme dobrovoľnej dražby neplatnosť dražby. O trovách konania rozhodol s
poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali žalovaní 1/, 2/, 3/ odvolanie, každý samostatne.

4. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že zákon o dobrovoľných dražbách v žiadnom zo svojich ustanovení

neukladá povinnosť skúmať pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva, ale len splnenie procesnej povinnosti záložného veriteľa - ako navrhovateľa dražby
o tom, či bolo, alebo nebolo uskutočnené vyhlásenie navrhovateľa dražby, o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. V tomto smere preto považuje
skúmanie prvostupňového súdu k uplatnenej pohľadávke za postup mimo rámec zákona. Podľa

názoru žalovaného 1/ určiť neplatnosť dražby možno len za porušenie procesného postupu dražby,
a nie za porušenie materiálnych predpokladov dražby. Nakoľko k žiadnemu procesnému porušeniu
dražobného procesu nedošlo, konanie sa zúži len na skúmanie materiálnej, nie procesnej stránky
veci. Žalovaný 1/ sa tiež nestotožnil s tvrdením súdu, že je povinný zaoberať sa pohľadávkou, ktorá
bola zabezpečená zákonným záložným právom, či samotná pohľadávka existuje, aká je jej výška,

či nadobudla splatnosť a či ide o pohľadávku, ktorá je skutočne zabezpečená zákonným záložným
právom v prípade vzniku pohľadávky z právnych úkonov v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.
Podľa názoru žalovaného 1/ žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách takúto povinnosť
súdu neurčuje. Taktiež žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách neukladá skúmať výšku
uplatňovanej pohľadávky, ale len skúmať skutočnosť, či bolo, alebo nebolo uskutočnené vyhlásenie

záložného veriteľa, nie jeho obsah (§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Následne v odvolaní
žalovaný 1/ sa nestotožnil ani s posudzovaním zmluvy o výkone správy z roku 2008 ohľadne jej
podpisovania právnou predchodkyňou žalobkyne. Vyjadril sa k rozhodnutiu okresného súdu vo vzťahu k
posudzovaniudoručovaniavyúčtovanianákladovspojenýchsbývanímprávnejpredchodkynižalobkyne,ako aj k posudzovaniu zmluvy o výkone správy - ako spotrebiteľskou, a to len v časti úhrad vlastníkov
bytov a nebytových priestorov titulom odmeny za výkon správy správcovi. Podľa názoru žalovaného 1/
prvostupňový súd nijakým spôsobom nezdôvodnil, z čoho pri rozhodovaní vychádzal, o aké zákonné

či zmluvné ustanovenia sa opieral, nevysporiadal sa s podpisom žalobkyne na darovacej zmluve, ktorá
tým pristúpila k zmluve o výkone správy v danom čase v platnom znení, a to bez akýchkoľvek výhrad,
t. j. vrátane čl. IV. sankcie dohodnutej zmluvnej pokuty. Podľa názoru žalovaného 1/ okresný súd tiež
žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje tvrdenie ohľadne uplatňovanej pohľadávky, ktoré nedosahuje
ani 1/3 pri rešpektovaní zriadeného záložného práva, a ani 1 reálnej hodnoty predmetného zálohu.

Podľa názoru žalovaného 1/ tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 6 zák. o dobrovoľných dražbách, dražiť
nemožnonehnuteľnéveci,akhodnotapohľadávkybezjejpríslušenstvazabezpečenejzáložnýmprávom
ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- EUR. Prvostupňový súd tiež
arbitrárne rozhodol apodikticky o šikanóznom výkone práva bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia.
Prvostupňový súd neoznačil žiadne konkrétne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré
mali byť v predmetnom dražobnom procese porušené. V odôvodnení absentujú dôvody, ktoré viedli

súd k vyslovenému rozsudku, chýba väzba na konkrétne zákonné ustanovenia. Z uvedených dôvodov
žalovaný 1/ navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, žalovanému 1/ priznať
náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Žalovaný 2/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedol, že v zmysle ust. § 21 ods. 2

zák. o dobrovoľných dražbách je neplatnosť dobrovoľnej dražby možné vysloviť len v prípade, ak
sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách, a žalobca preukáže, že týmto porušením zákona bol dotknutý na svojich právach. Zo
strany žalobkyne nikdy nebola spochybnená existencia záložného práva. Tento dôvod neplatnosti
dobrovoľnej dražby v rozhodovanej veci neexistoval a súdom ani nebol skúmaný. Druhým možným

dôvodom vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby je porušenie konkrétnych ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti žalovaný 2/ poukázal na to, že výška pohľadávky dosahujúca
skoro 50 % hodnoty zálohu nikdy nemôže byť vyhodnotená ako zakladajúca hrubý nepomer medzi
hodnotoupohľadávkyahodnotouzálohu.Zákonodobrovoľnýchdražbáchvžiadnomsvojomustanovení
nedefinuje požadovaný pomer hodnoty pohľadávky k hodnote zálohu a súčasne pri výkone záložného

práva formou dobrovoľnej dražby nevyžaduje dodržiavanie a rešpektovanie tohto nikde nedefinovaného
pomeru. Žalovaný 2/ tiež nerozumel výpočtu hodnoty nepochybnej pohľadávky navrhovateľa dražby,
vrátane jej príslušenstva a hodnoty zálohu. Hodnota pohľadávky navrhovateľa dražby s príslušenstvom
predstavovala sumu vo výške 31.009,36 EUR, hodnota zálohu predstavovala sumu vo výške 45.700,-
EUR. Tento pomer tak predstavuje 67,85 %, a nie menej ako 50 %, ako odôvodnení rozsudku uvádza

súd. Zachovanie určitého presne definovaného pomeru medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a
hodnota zálohu nevyžaduje ani Občiansky zákonník. Na základe uvedených skutočností, keďže okresný
súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s celým radom právnych argumentov žalobkyne, ktorými
namietalaneplatnosťdotknutejdobrovoľnejdražby,pričomajžalovanímajúprávovedieťamaťzostrany
súdu relevantným spôsobom vysvetlené, ktoré argumenty strán sporu vo svojom rozhodovaní bral do

úvahy, navrhol žalovaný 2/ rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaná 3/ v odvolaní uviedla, že prvostupňový súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, ktorý zákonný
predpis, a čím svojou účasťou na dražbe žalovaná 3/ porušila. Nerozumie, prečo ju súd svojím

rozsudkom chce zbaviť legálne nadobudnutého vlastníctva k draženému bytu, keď si všetky povinnosti
ako dražobník splnila a celý čas postupovala v dobrej viere, že koná zákonným spôsobom. Podľa
jej názoru je rozhodnutie neprimerane zasahujúce do jej práv ako vydražiteľky. Rozsudok považuje
za nespravodlivý, a preto navrhla rozhodnutie okresného súdu zmeniť, žalobu žalobkyne zamietnuť a
priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach zo dňa 29.06.2024 k odvolaniu žalovaného 1/ a žalovaného 2/
poukázala na povinnosť okresného súdu zaoberať sa primeranosťou pohľadávky záložného veriteľa
k predmetu výkonu záložného práva, ako aj zaoberať sa otázkou proporcionality, keď už ESĽP vo
svojej judikatúre konštatoval, že súd musí ustrážiť proporcionalitu takéhoto opatrenia, ktoré má za

následok stratu obydlia, pričom nestačí, aby bol zásah legálny, ale musí byť aj primeraný. Zdôraznila,
že právna predchodkyňa žalobkyne zmluvu o výkone správy nepodpísala, pričom zmluvná pokuta
je nárok so samostatným skutkovým základom, ako sankcia majetkovej povahy. Ide o špeciálny
zabezpečovací prostriedok, na uplatňovanie ktorého na rozdiel od iných sankcií je potrebný právnyúkon, a to dohoda účastníkov, ktorá musí mať obligatórne písomnú formu. Nárok zo zmluvnej pokuty tak
nie je zabezpečený záložným právom. Zmluvne možno zriadiť záložné právo ku konkrétnemu bytu či
nebytovému priestoru v dome so súhlasom všetkých vlastníkov na zabezpečenie určenej pohľadávky,

avšak takto nie je možné rozširovať zákonom stanovený rámec zákonného záložného práva. Žalovaný
1/ sa snaží tiež spochybniť spotrebiteľský charakter tohto vzťahu a uvádza, že citované rozhodnutia
súdu sú pre toto konanie neaplikovateľné. Práve však zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle §
8a zák. č. 182/1993 Z. z. predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu. Pokiaľ žalovaný
namietal arbitrárnosť rozhodnutia, žalobkyňa pripomenula, že súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Žalobkyňa sa
nestotožnila ani s odvolaním žalovaného 2/ a jeho dôvodmi uvedenými v odvolaní. Opätovne poukázala
na primeranosť pohľadávky záložného veriteľa k predmetu výkonu záložného práva, na charakter
spotrebiteľskej zmluvy, priamo zmluvy o výkone správy uzavretej v zmysle § 8a zák. č. 182/1993 Zb.,
ako aj na otázku proporcionality. Navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a
priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

8. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 24.07.2024 uviedol tvrdenia a vyjadrenia obsiahnuté
v odvolaní. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 02.09.2024 obsahovo uviedla tvrdenia obsiahnuté v jej
vyjadrení k odvolaniam žalovaných 1/ a 2/.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolania žalovaných 1/, 2/, 3/ bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto
sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov, so zdôraznením ďalších dôvodov,
vzhľadom na odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/, 3/. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaním
rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho

súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa
22. júna 2021 na Notárskom úrade O. P. L., notárky so sídlom v L. L., ktorej priebeh bol osvedčený
notárskou zápisnicou č. H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX.

13. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (zák. č. 527/2002 Z. z.) v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu,

okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o
dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj
po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto
rozsudok týka (§ 23).

14. Uvedené ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách upravuje osobitný typ žaloby, ktorou môže
dotknutá osoba požiadať súd o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zákon rozlišuje dve situácie,
ktorými je možné podanú žalobu odôvodniť. V prvom prípade stačí, ak dotknutá osoba spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy, kým v druhom prípade musí preukázať, že boli porušené ustanovenia zákona

o dobrovoľných dražbách.

15. Pre podanie žaloby o neplatnosť dražby z dôvodu spočívajúcom v spochybnení platnosti záložnej
zmluvy postačuje, ak žalobca po vykonaní dražby spochybní platnosť záložnej zmluvy z akýchkoľvekdôvodov. Súd následne bude vykonávať súdnu kontrolu platnosti záložnej zmluvy. Ak by súd došiel k
záveru, že záložná zmluva je platná, žalobu o neplatnosť dražby zamietne, a naopak, ak zistí existenciu
dôvodov, pre ktoré záložná zmluva neplatná, vyhlási dražbu za neplatnú.

16. Ďalším dôvodom, pre ktorý je možné podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
je porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neurčuje, ktoré jeho
ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť dražby.
Z extenzívneho výkladu je preto potrebné dôjsť k záveru, že porušenie ktoréhokoľvek zákonného

ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby (s výnimkou prípadov uvedených v ust. § 21 ods.
6 zákona o dobrovoľných dražbách).

17. Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne
vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa

tohto zákona (§ 16 ods. 3).

18. Záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby musí v zmluve o vykonaní dražby uviesť dôvod konania
dražby a okrem vyhlásenia, že predmet dražby je možné dražiť, musí vyhlásiť aj špecifikáciu pohľadávky,
ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu: pravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods.

4 zákona o dobrovoľných dražbách). Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ, je povinný vyhlásiť, že
jeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške.

19. Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje

výkon záložného práva nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej
predpokladov, preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre
výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa
realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určitej skutočnosti. Vzhľadom
na to, že ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách neplní funkciu exekučného titulu, ale

je iba jedným z predpokladov riadneho priebehu dobrovoľnej dražby, ani samotné vyhlásenie tohto
ustanovenia by neviedlo k záveru, že záložný veriteľ nie je oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenie
pohľadávky (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 23/2014- 18 z 24. septembra
2014).

20. Keďže ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje exekučný titul pre výkon
dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, a teda výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby môže byť navrhnutý aj bez exekučného titulu pre zabezpečenú pohľadávku v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 182/1993 Z. z., práve žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je tak jedným z

prostriedkov, ktorým sa žalobca môže brániť voči vymáhanej pohľadávke, čo do jej základu, ako aj
výšky. Práve preto v takomto konaní je súd povinný zaoberať sa pohľadávkou, ktorá bola zabezpečená
zákonným záložným právom, či uvedená pohľadávka existuje (jej pravosťou), aká je jej výška, či je
splatná, a či ide o pohľadávku, ktorá je skutočne zabezpečená zákonným záložným právom v prípade
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú
vbudúcnostizprávnychúkonovtýkajúcichsadomu,spoločnýchčastídomu,spoločnýchzariadenídomu
a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo

zákonakbytualeboknebytovémupriestoruvdomezáložnéprávovprospechostatnýchvlastníkovbytov
a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno
ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.

22. Pokiaľ žalobkyňa už v žalobe namietala uvedené skutočnosti a spochybňovala pohľadávku, jej výšku

a splatnosť, okresný súd správne sa týmito okolnosťami bol povinný dôsledne zaoberať. Žalobkyňa tým,
že pohľadávku žalovaného 1/, pre ktorú sa viedla dobrovoľná dražba, nemala možnosť skôr namietať,
a nejde o súdom judikovanú pohľadávku žalovaného 1/, správne sa okresný súd touto pohľadávkou vo
vzťahu k jej základu, ako aj k výške, zaoberal.23. Už Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022 konštatoval, že
„... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. uplatní pohľadávku, ktorej

základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia,
pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona
č. 527/2002 Z. z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej
dražby podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k
porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha

aj nároky bez právneho základu...“.

24. Práve s odkazom aj na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj Ústavný súd SR
vo svojom náleze III. ÚS 416/2022-68 z 13. júla 2023 považoval tiež za dôležité pripomenúť už existujúcu
judikatúru Súdneho dvora k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá determinuje výšku pohľadávky,
akú predstavuje aj rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11, z čoho vyplýva,

že nesprávnu výšku pohľadávky je možné preskúmať aj v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby,
vzhľadom na ex offo prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok.

25. Okresný súd pri skúmaní pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky správne zobral do úvahy aj
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ (podnikateľ) so spotrebiteľom (nepodnikateľom), teda napr. aj zmluva
o výkone správy domu a podobne. Práve zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č.
182/1993 Z. z. predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu. V zmluve o výkone správy sú
uvedené najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, v zásade platenia úhrad za plnenia a hospodárenie

s nimi a podobne. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou
o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností (§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Okresný súd teda správne preskúmal
pohľadávku, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s úhradou platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv,

pričom prihliadol na charakter tohto vzťahu ako spotrebiteľského.

26. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacími námietkami žalovaných 1/ a 2/ o tom, že zákon o
dobrovoľných dražbách v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť skúmať pravosť, výšku
a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, ale len splnenie procesnej

povinnosti záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby o tom, či bolo alebo nebolo uskutočnené
vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného
práva navrhuje. Taktiež preto odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacou námietkou žalovaných
1/, 2/ že zákon o dobrovoľných dražbách je procesnou normou, takže určiť neplatnosť dražby možno
len za porušenie procesného postupu dražby a nie za porušenie materiálnych predpokladov dražby.

Tak, ako to vyplynulo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2020, ak záložný veriteľ vo
vyhlásení uplatní pohľadávku, ktorej základ spočíva v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k
porušeniu ust. § 7 ods. 2 zákona číslo 527/2002 Z. z., pretože záložný veriteľ uplatňuje pohľadávku,
ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, tak ako to
predpokladá § 21 ods. 2 daného zákona.

27. Čo týka spochybnenia platnosti záložnej zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách, pre možnosť žiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, odvolací súd poukazuje na to, že
záložné právo vo všeobecnosti slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva

(zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Ide vecne o právny prostriedok zabezpečenia
záväzkov, ktorého všeobecná právna úprava je zakotvená kogentne výlučne v Občianskom zákonníku,
v § 151a.

28. Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, ktoré upravuje interpretované

ust. § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. patrí do osobitnej kategórie záložných práv, pretože vzniká
priamo zo zákona.29. Zriadiť záložné právo však možno aj zmluvne, ku konkrétnemu bytu či nebytovému priestoru v
dome so súhlasom všetkých spoluvlastníkov na zabezpečenie určenej pohľadávky, avšak takto nie je
možné rozširovať zákonom stanovený rámec zákonného záložného práva. Otázne teda v tejto súvislosti

je, či pod režim pohľadávok zabezpečených zákonným záložným právom v zmysle ust. § 15 zákona
č. 182/1993 Z. z. možno subsumovať aj akékoľvek pohľadávky finančného charakteru, ktoré vznikajú
dojednaním, či už v zmluve o spoločenstve alebo v zmluve o výkone správy (napr. ohľadne dojednanej
zmluvnej pokuty za porušenie akýchkoľvek povinností ktoréhokoľvek vlastníka v dome). Na dojednanie
zmluvnej pokuty sa okrem iného totiž vyžaduje písomný súhlas dlžníka a veriteľa (podľa § 544 ods. 1

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia). Pokiaľ by teda
záložné právo malo zabezpečovať zmluvnú pokutu ako akcesorický záväzok, ktorý by však vo vzťahu
k zákonnému záložnému právu bol hlavným záväzkom, t.j. malo by postihovať všetky byty a nebytové

priestory v dome, museli by aj všetci vlastníci týchto nehnuteľností, ako záložcovia nevyhnutne vyjadriť
súhlas s takouto formou zabezpečenia, keďže zo zákona tento záver jednoznačne nevyplýva.

30. Okresný súd sa preto správne zaoberal aj otázkou pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou vo
vzťahu k zmluvnej pokute.

31. Čo sa týka samotnej skupiny pohľadávok, ktoré mali byť zabezpečené zo zákona vzniknutým
záložným právom v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., ide o zabezpečenie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Takáto úprava má za cieľ najmä zamedziť neplateniu

preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv, neplateniu za plnenia spojené s užívaním vlastníctva,
a tiež zamedziť protiprávnym konaniam namiereným voči ostatným vlastníkom. V praxi sa ustálil názor,
že aj preddavkové platby je možné súdne vymáhať, z čoho vyplýva, že pre ich nezaplatenie je možné
iniciovať aj výkon zákonného záložného práva. Netýka sa to však zmluvnej pokuty. Dojednaná zmluvná
pokuta totiž nespadá pod zákonné záložné právo. Správne okresný súd v tejto súvislosti poukázal v

bode 13. rozsudku na nepodpísanie zmluvy o výkone správy zo dňa 28.12.2012 právnou predchodkyňou
žalobkyne N. R. E. a okresný súd v tejto súvislosti správne konštatoval, že na samotných zmluvách
o výkone správy bytového domu vlastnoručný podpis žalobkyne nefiguruje, a ani v zmluve o výkone
správy z roku 2008, ako aj 2012, nefiguruje ani vlastnoručný podpis právnej predchodkyne žalobkyne.
Zmluvná pokuta preto nemôže byť súčasťou pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobkyni, pre ktorú sa

realizovala dobrovoľná dražba, jednak, pretože v tejto časti pohľadávka žalovaného 1/ nemôže byť
pokrytá zákonným záložným právom v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., a na druhej strane zmluvná
pokuta nebola uzavretá písomne, preto uplatnenie pohľadávky v tejto časti, keďže jej základ spočíva v
neprijateľnej zmluvnej podmienke, porušuje ust. § 7 ods. 2 zákona č.527/2002 Z. z., pretože záložný
veriteľ si uplatňuje pohľadávku aj v časti, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona

o dobrovoľných dražbách.

32. Už len vyššie uvedené okolnosti postačujú na to, aby dobrovoľná dražba bola určená za neplatnú.

33. Čo sa týka posudzovania samotnej proporcionality ohľadne nepomeru medzi skutočne splatnou

výškou pohľadávky, a hodnotou nehnuteľností, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
pri dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby vec bola
predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom
nepomere k hodnote zálohu (pozri aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 02. júna
2011 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013), a záujmom

záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na
čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky.
Takéto pnutie pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky získať založenú vec pod
trhovú hodnotu, avšak do úvahy je potrebné vziať najmä skutočnosť, že intenzita zásahu do vlastníckeho
práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere ku

skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva (II. ÚS
237/2011; PL. ÚS 23/2014-18). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese,
ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom, a nad ktorými nie je vykonávaná priebežná súdna
kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálnepotreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade
právnej úpravy exekúcie (II. ÚS 261/2013). V predaji nehnuteľností na tzv. dobrovoľnej dražbe totiž treba
vidieť nie prvú, ale poslednú možnosť s prirovnaním ochrany, ktorá sa poskytuje v súdnej exekúcii (PL.

ÚS 23/2014). Rozhodnutie o neplatnosti dražby totiž nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci, a ak sa
pomery zmenia a predaj obydlia spotrebiteľa na súkromnej dražbe sa stane už poslednou možnosťou,
nová dražba s jasnou a nespochybniteľnou pohľadávkou primeranou k hodnote nehnuteľností nie
je vylúčená. Práve preto súd je povinný sa zaoberať dôsledkami prípadnej nesprávnosti namietanej
pravosti a výšky vymáhanej pohľadávky v procese dobrovoľnej dražby.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ dražba bola v danom
prípade iniciovaná pre celkovú pohľadávku vo výške 75.755,45 Eur, z ktorej časť pohľadávky vo
výške 22.229,52 Eur bola tvorená samotnou istinou neuhradených preddavkov za služby spojené
s vlastníctvom predmetného bytu, ďalej sankčný postih vo výške 8.779,84 Eur vo forme úroku z
omeškania za neuhradenie nedoplatkov a zmluvná pokuta vo výške 44.746,09 Eur, pričom minimálne

zmluvná pokuta nemohla byť súčasťou pohľadávky, pre ktorú sa vedie dobrovoľná dražba, tak pokiaľ
hodnota zálohu predstavovala sumu 45.700,- Eur, je možné hovoriť o hrubom nepomere k pohľadávke
tvorenej samotnou istinou vo výške 22.229,52 Eur, preto je možné konštatovať, že intenzita zásahu
do vlastníckeho práva realizovaná v podobe predaja predmetu vlastníctva je vo výraznom nepomere
ku skutočnej alebo aspoň ku skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene predmetu vlastníctva (II. ÚS

237/2011; PL. ÚS 23/2014-18).

35. Na základe uvedených okolností preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne
správny.

36.Čosatýkaodvolaniažalovanej3/protirozsudkuokresnéhosúdu,aniodvolacísúdnespochybňujejej
postup, že postupovala v dobrej miere, že koná zákonným spôsobom, a že v rámci dražby zložila riadne
dražobnú zábezpeku, splnila všetky povinnosti vyplývajúce z dražby, následne čoho jej bol udelený
príklep. Pasívna vecná legitimácia v takomto spore vydražiteľovi, ktorým je žalovaná 3/, vyplýva priamo
z § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého účastníkmi súdneho konania o neplatnosť

dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa ods. 2. Zákon o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2, však umožňuje domáhať sa určenia
neplatnosti dražby, pričom o neplatnosti dražby rozhoduje súd, čo žalobkyňa v zmysle svojich práv
využila.

37. Rozsudok okresného súdu vzhľadom na neúspech žalovaných 1/ až 3/ v základnom konaní bol
potvrdený aj závislom výroku o trovách konania, vzhľadom na použitie ust. § 255 ods. 1 CSP.

38.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSP(ustanoveniaotrovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 255 ods.

1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne ako
neúspešnej strane v odvolacom konaní.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.