Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 8P/137/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424203947
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Linda Száraz

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424203947.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Lindou Száraz, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX proti manželovi: G. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., t.č.
I., J. X/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX a manžela: G. B. C., nar.
XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev K. L. M. vo zväzku XX ročník
XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
z v e r u j ena čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky od právoplatnosti rozsudku
s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške
150,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Rodičia sa dohodli tak, že otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým dieťaťom: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v roku, od piatka od 14:00 hod. do nedele do 15:00 hod.

V. Otec je o p r á v n e n ý maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení
styku v určenom čase je p o v i n n ý maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdať.

VI. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na tento styk pripraviť.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2024 domáhala proti manželovi rozvodu
manželstva. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a plnilo svoje funkcie,
ale postupne sa ich názory na vedenie spoločného života začali rozlišovať. Preto sa od manžela
odsťahovala, aby ich vzťahu dala čas ale neskôr cez ich dcéru zistila, že manžel má priateľku, ktorý
vzťah dodnes trvá. Preto žiada manželstvo rozviesť, maloletú zveriť do jej starostlivosti, otca zaviazať

na výživné vo výške 150,- eur mesačne a styk upraviť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
každý párny týždeň od piatka 17:00 hod. do nedele 15:00 hod. a v mesiacoch júl a august a počas
Vianoc, na základe vzájomnej dohody rodičov.2. Navrhovateľka na informatívnom stretnutí a na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, aj
na jeho dôvodoch. Uviedla, že s manželom nežijú s spoločnej domácnosti od XX.XX.XXXX, rozišli sa
kvôli jeho nevere. Po rozchode sa dohodli na výživnom vo výške 150,- eur, otec však žiadne výživné

na maloletú neposlal a ničím na jej výdavky neprispel. Otec sa s maloletou stretával zo začiatku každý
týždeň, ale dcéra začala chodiť do školy a okrem toho sa stali veci, ktoré sa matke nepáčili, napríklad
že maloletú zobral do Chorvátska, kde spali v aute a tiež s jeho priateľkou mala maloletá kradnúť,
podobná situácia sa stala aj v Ostrihome, preto mu povedala, že sa bude s dcérou stretávať každý
druhý víkend a takto to praktizujú od októbra 2024. Na poslednom pojednávaní uviedla, že naďalej trvá

na rozvode manželstva, jednak pre manželovu neveru ako aj preto, lebo sa vyhýbal práci, vyhováral
sa zamestnávateľovi , že nemôže ísť do roboty kvôli jej alebo dcérinej chorobe, čo ale pravdou nebolo.
Všetko ostávalo na jej pleciach, domácnosť i dieťa. Navrhovateľka navrhla schváliť rodičovskú dohodu
zo dňa 29.01.2025, v zmysle ktorej bude maloletá zverená do jej starostlivosti a otec sa bude stretávať
s maloletou každý druhý víkend. Ona však otcovi nebráni ani v tom, aby sa stretával s dcérou aj v širšom
rozsahu, ale maloletá si želá styk v rozsahu, na akom sa s otcom dohodli.

3. Manžel s návrhom na rozvod súhlasil, čo vyplynulo z jeho výsluchu na informatívnom stretnutí rodičov.
Uviedol, že by chcel, keby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti s dvojtýždňovými
frekvenciami striedania.

4. Súd pojednával v neprítomnosti manžela, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu jeho pracovnej cesty v zahraničí s tým, že na ďalšie pojednávanie si
bude vedieť svoje pracovné povinnosti zariadiť tak, aby sa na pojednávanie vedel dostaviť. Súd jeho
žiadosti nevyhovel, pretože sa jedná o jeho opakovanú obdobnú žiadosť, ktorej už súd v priebehu
konania vyhovel, keď bol jednak na jeho žiadosť zmenený termín informatívneho výsluchu a tiež bolo

odročené pojednávanie vytýčené na 25.03.2025 z dôvodu, že sa manžel na pojednávanie nedostavil.
Súd pritom poukazuje aj na to, že s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej s osobitou rýchlosťou konania, pričom odročením
pojednávania by došlo k ďalšiemu predĺženiu konania, ktoré začalo dňa 25.09.2024.

5. Kolízna opatrovníčka navrhla dohodu rodičov schváliť a otca zaviazať na platenie výživného na
maloletú vo výške 150,- eur mesačne.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom maloletej,
potvrdeniami o príjmoch manželov, rozpisom mesačných výdavkov maloletej, ďalšími ku spisu

pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva pochádza jedno dieťa :
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX. U oboch ide o prvé manželstvo.

8. Zo správy zo šetrenia pomerov zo dňa 04.02.2025 mal súd preukázané, že matka má vytvorené
vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Maloletá v rámci šetrenia pomerov
verbalizovala, že nechce striedavú osobnú starostlivosť po týždňoch. Uviedla, že doteraz sa s otcom
stretávala každý druhý víkend a chcela by, aby to tak aj ostalo. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že by rád
rozšíril styk na dva týždne striedavo.

9. Z potvrdenia o príjme a potvrdenia o zamestnaní vydaného zamestnávateľom K. N., N. mal súd
preukázané, že otec bol v uvedenej spoločnosti zamestnaný od 01.12.2024 do 06.12.2024 a bola
mu vyplatená mzda 147,67 eur. Z vyjadrenia zamestnávateľa vyplynulo, že dôvodom ukončenia
pracovaného pomeru s otcom bola tá skutočnosť, že otec im v nedeľu napísal správu, že v pondelok do

práce nenastúpi z rodinných dôvodov. Firemný telefón im do dnešného dňa neodovzdal a na telefonáty
nereaguje.

10. Z potvrdenia spoločnosti D. D., N. zo dňa 10.04.2025 mal súd preukázané, že otec bol ich
zamestnancom od 29.07.2024 do 31.12.2024 s hrubou mesačnou mzdou 866,- eur. Pracovný pomer

bol s ním ukončený z dôvodu neospravedlnenej absencie.

11. Z potvrdenia o mzde/odmene za zárobkovú činnosť zo dňa 03.04.2025 mal súd preukázané, že otec
vykonával zárobkovú činnosť v spoločnosti O. P., N. v období od 02.05.2024 do 17.06.2024 na základepracovnej zmluvy a mal vyplatenú čistú mzdu za 05/2024 v sume 536,80 eur a vreckové pri zahraničných
cestách 858,80 eur a za 06/2024 v sume 357,05 eur a vreckové 491,- eur.

12. Rodičia na informatívnom stretnutí rodičov dňa 29.01.2025 uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle
ktorej sa maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti matky od právoplatnosti rozsudku s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok.
Ďalej rodičia sa dohodli na tom, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v roku, od piatka od 14:00 hod. do nedele do 15:00 hod. Otec je
oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom
čase je povinný maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdať. Matka je povinná maloleté dieťa
na tento styk pripraviť.

13. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

15. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.23. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Pokiaľ ide o styk, pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti, treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v tom, aby
citový vzťah dieťaťa k rodičovi, v danom prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove dieťaťa sa
majú podieľať obaja rodičia, teda aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho

výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Toto nie je len jeho právom, ale aj povinnosťou, ktorá
vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako. Právo styku vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné
osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

25. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale
a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Manželia spolu nežijú, nehospodária spolu,
intímne sa nestýkajú, vzájomne si nepomáhajú a obaja majú svojich nových partnerov. Manželia nie
sú schopní vytvoriť zdravé rodinné prostredie a tiež niet nádeje na obnovu manželského spolužitia,
nakoľko to obaja vylúčili. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom, stratilo dôvody pre svoje ďalšie

trvanie. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na účel a spôsob manželského
spolužitia a citové odcudzenie manželov. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol.

26. Súd preskúmal rodičovskú dohodu o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matke a úprave

styku otca s maloletým dieťaťom, ktorú rodičia uzavreli na informatívnom stretnutí rodičov dňa
29.01.2025 a dospel k záveru, že je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona a rodine
a sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa, preto ju súd schválil.

27. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletého dieťaťa, je žiačkou G. ročníka základnej školy. Súd uznal

nasledovné mesačné výdavky na maloletú: oblečenie a obuv 35,- eur, hygienické potreby 20,- eur,
aktivity vo voľnom čase 40,- eur, školské potreby 15,- eur, ZRPŠ 20,- eur ročne, triedny fond 15,- eur
ročne, strava v škole 30,- eur polročne, školské výlety 40,- eur ročne, vreckové 20,- eur, lieky pri bežných
chorobách 15,- eur, družina 12,- eur, hračky 30,- eur, kredit na mobil 6,- eur, nakoľko tieto považuje
sumy považuje za primerané a ani otec ich nerozporoval. Tiež je nepochybné, že matka má výdavky

na maloletú aj na alikvótnu časť bývania vyčíslenú v rozpise výdavkov na maloletú vo výške 110,- eur
a stravu doma 150,- eur.

28. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, jeho priemerný čistý mesačný príjem je podľa vlastného
vyhlásenia vo výške 750,- eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej K. B. C. vo výške

90,- eur mesačne. Otec žije so svojou priateľkou a jej dcérou v spoločnej domácnosti v nájomnom byte,
nájomné je vo výške 650,- eur mesačne.

29. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, od októbra 2024 je nezamestnaná, bez evidencie na úrade
práce. V období od apríla do októbra 2024 mala podľa vlastného vyhlásenia priemerný čistý mesačný

príjem vo výške 750,- eur . Toho času ju finančne podporu manžel, mesačne jej dáva 2000,- eur , po
zaplatení všetkých poplatkov si zvyšok cca. 500-600 eur môže ponechať. Matka poberá prídavky na
deti vo výške 120,- eur mesačne. Býva v nájomnom byte, spolu s maloletou a maloletým synom, ktorý
navštevuje strednú školu v Q.. Matka má nasledovné mesačné výdavky: nájomné 600,- eur, strava 550,-
eur, mobil 45,- eur, pohonné hmoty 300,- eur. Kvôli manželovi má exekúcie vo výške cca. 17000,- eur

a chcela by vyhlásiť osobný bankrot.

30. Rodičia sa na informatívnom stretnutí rodičov nevedeli dohodnúť na výške výživného zo strany
otca, preto súd rozhodol autoritatívne tak, že otca zaviazal na platenie výživného vo výške 150,- eur
mesačne so splatnosťou vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky. Podľa názoru

súdu je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloletú v sume 150,- eur mesačne zo
svojho priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý činí 750,- eur. Takúto sumu by bol schopný platiť
aj v prípade, ak by dosahoval len minimálnu mzdu, ktorá je toho času vo výške 663,- eur mesačne
v čistom, pričom z tejto sumy by bol schopný platiť výživné aj na maloletú K. vo výške 90,- eurmesačne a po zaplatení výživného na obe maloleté deti ( A. 150,- eur a K. 90,- eur ) by mu zostala
suma životného minima na reprodukciu vlastnej pracovnej sily ( 663-150-90=423,- eur), čo je o 149,01
eur viac ( 423-273,99=149,01 eur), ako činí jeho životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z.

o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú
fyzickú osobu činí od 01.07.2024 273,99 eur mesačne. Je pravdepodobné, že otec má príjem aspoň
v uvedených výškach, pretože z jeho mailového podania zo dňa 29.05.2025 a 30.05.2025 vyplýva,
že sa pracovne zdržiava v zahraničí a súhlasí aj s výživným vo výške 150,- eur mesačne. Súd ďalej
dodáva, že vyživovacia povinnosť k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú

schopné samé sa živiť, a preto by rodičia pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby
v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývin dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby
svojich detí. V tomto smere je potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 odsek 1 písmeno a) Zákona
o rodine, v zmysle ktorého, je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletých detí. Z uvedeného teda vyplýva,
že vyživovaciu povinnosť voči maloletej má nielen otec, ale aj matka. Preto pokiaľ matka - po zohľadnení

jej každodennej starostlivosti o maloletú- prispeje na výživu maloletej aspoň sumou 50,- eur mesačne,
k tomu sa pripočíta výživné zo strany otca vo výške 150,- eur mesačne a prídavky 60,- eur mesačne,
matka bude mať pre maloletú k dispozícii sumu 260,- eur mesačne, ktorá bude všetky nevyhnutné
výdavky maloletej.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti o rozvod manželstva, o výživnom a o náhrade trov konania je prípustné
odvolanie manžela (otca) v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku

smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Proti tomuto rozsudku v časti o rozvod manželstva, o výživnom a o náhrade trov konania odvolanie

navrhovateľky(matky)akolíznehoopatrovníkaniejeprípustné,nakoľkosatohtoprávapojehovyhlásení
výslovne vzdali.

Proti rozsudku v časti rodičovskej dohody o zverenie maloletého dieťaťa a o úprave styku odvolanie
kolízneho opatrovníka nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po jeho vyhlásení výslovne vzdal.

Proti tomuto rozsudku v časti rodičovskej dohody o zverenie maloletého dieťaťa a o úprave styku rodičia
nie sú oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko

a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine.