Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224200305
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224200305.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, adresa C. C. XXX/XX, D., o zaplatenie 9.027,74 eura s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Csp/8/2024-133 zo dňa 27. júna 2024,
t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

- 9 -

28CoCsp/32/2024
28CoCsp/32/2024-
2224200305

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 261 ods. 3 písm. d) a § 497 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), ust. § 40 ods. 1 až 4, § 52 ods. 1, §
53 ods. 9, § 54 ods. 1, § 54a, § 101 § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
ust. § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“),

ust. § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. b), c), ods. 2, ods. 4 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
žalovaný predložil banke (reakciou na ňou zaslanú ponuku) na diaľku návrh na uzatvorenie zmluvy o
splátkovom úvere, podľa ktorého mu bol poskytnutý úver vo výške 11.000 eur, sčasti na refinancovanie

predchádzajúceho úveru poskytnutého bankou s úrokom 13,4 % ročne so splátkami 179,88 eura
mesačne po dobu 108 mesiacov. Banka listom zo dňa 11.05.2015 potvrdila akceptáciu návrhu s tým, že
splátky predstavujú 177,42 eura mesačne s konečnou splatnosťou úveru do 15.05.2024. Údaj o celkovej
čiastke spojenej s úverom je vyčíslený v zmluve na 19.159,52 eura. Ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) bola vyčíslená na 14,16 %. Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola riadne
uzavretá v písomnej forme, keďže žalovaný potvrdil, že pracoval cez internetbanking a podpisoval úkony

svojím kódom. Súčasťou zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky (VOP), úverové podmienky
a sadzobník, v zmysle bodu 8.1 VOP bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru priomeškaní žalovaného so splatením splátky trvajúcom viac ako 3 mesiace. Výzvou zo dňa 22.03.2022
banka žalovaného vyzvala na zaplatenie omeškaných splátok vo výške spolu 1.473,06 eura do 15 dní s
upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 24.04.2022 oznámila banka žalovanému

zosplatnenie úveru s poukazom na to, že nastal prípad podľa bodu 8.1.a/ produktových obchodných
podmienok účinných od 01.01.2015 a vyzvala žalovaného k zaplateniu dlhu vo výške 8.221,52 eura
na úverový účet. Žalobca v spore uvádzal, že žalovaný na istine úveru uhradil sumu 4.253,30 eura, na
zmluvnej pokute uhradil 8 eur (k úhrade zostalo 24 eur), úrok do zosplatnenia splatil v sume 6.544,91
eura (avšak bol vo výške 7.968,19 eura, a teda dlh na úroku do zosplatnenia je 1.423,28 eura), od

zosplatnenia bola nesplatená istina úveru (6.746,70 eura) úročená 13,4 % zmluvným úrokom, úroky
tak predstavujú sumu 833,76 eura, spolu sú potom úroky 2.257,04 eura. Žalovaný dôvodil, že nie je
schopný dlh splácať, maximálne v splátkach po 20 eur mesačne, má ďalšie dlhy a exekúcie, pracuje
na štvrtinový úväzok, manželka má príjem 700 eur mesačne, má jednu vyživovaciu povinnosť. V čase
uzavretia zmluvy mal príjem 2.500 eur mesačne, na preukázanie schopnosti úver splácať banka žiadala
od neho výplatné pásky, mal dva úvery - od banky a hypotéku od E. (nehnuteľnosť už bola medzičasom

predaná).

4. Súd dospel k záveru, že banka nekonala s odbornou starostlivosťou a nebola oprávnená úver
zosplatniť, navyše hrubo porušila svoju povinnosť v tomto smere, keď dôkladne nepreskúmala výdavky
žalovaného a nevyplácané záväzky, v dôsledku čoho je potrebné úver považovať za bezúročný

a bez poplatkov. Súd pritom vychádzal z listín pripojených k návrhu žalovaného o uzatvorenie
úverovej zmluvy, podľa ktorých nebola bonita žalovaného vôbec skúmaná, napriek tvrdeniu žalobcu v
žalobe, že v žiadosti „žalovaný uviedol a potvrdil údaje o svojej sociálno-ekonomickej identite“, žiadne
údaje z pripojených listín (návrh, štandardné ekonomické informácie, informácia o RPMN, doplňujúca
informácia) o dôkladnom preverení finančnej situácie žalovaného nevyplývajú, rovnako ani z listu banky

o akceptácii návrhu a pripojeného výpočtu primárnej návratnosti, podľa ktorého uviedol žalovaný príjem
1.600 eur mesačne, životné úspory žiadne, ale náklady na živobytie len 198 eur, „nevyplácané záväzky“
400 eur.

5. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že keďže zmluvou dojednaný úrok a poplatky žalobcovi nepatria,

bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi výlučne istinu úveru 11.000 eur. Sumu 11.000 eur by žalovaný pri
splátkach určených v zmluve splácal 62 mesiacov (po 177,42 eura, 62. splátka by bola vo výške 177,38
eura - od júna 2015 do júla 2020, na úvere už zaplatil podľa započítaných úhrad (4.253,30 eura + 8 eur +
6.544,91 eura) celkom 10.806,21 eura, ostávalo mu vrátiť 193,79 eura - na posledných dvoch splátkach.
Žalobca podal žalobu dňa 30.01.2024, splátky splatné v júni a v júli 2020 sú však premlčané, súd preto

žalobu zamietol v plnom rozsahu.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia odvolanie, poukazujúc na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP, teda že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Mal za to, že záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, lebo nebola vôbec skúmaná
schopnosť žalovaného splácať úver, je v rozpore s obsahom listinných dôkazov založených do súdneho

spisu a v rozpore s tvrdeniami žalovaného, ktoré uviedol v konaní. Rozsudok ani nedáva vysvetlenie
o takých skutočnostiach, ktoré by naplnili podmienky právnej normy podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení
účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy 11.05.2015. Žalobca spolu so žalobou predložil aj záznam
jeho právneho predchodcu – Slovenskej sporiteľne, a.s. označený ako „Výpočet primárnej návratnosti
(kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať)“ obsahujúci údaje o tom, na základe čoho a akých údajov

bola posudzovaná schopnosť žiadateľa o úver splácať. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že právny
predchodca žalobcu vychádzal zo sumy príjmu žiadateľa, existenciu závislej činnosti si overoval v
Sociálnej poisťovni, ďalej z údaju o počte členov domácnosti, zo sumy životného minima na dospelú
osobu, zo sumy záväzkov nevyplácaných z nového (žiadaného úveru), zohľadnil sumu záväzkov
vyplácaných z novožiadaného úveru a z výšky splátky tohto novožiadaného úveru. Na základe týchto

údajov vypočítal ukazovateľ schopnosti splácať (v hodnote 0,41), pričom podľa právnym predchodcom
stanovených pravidiel (pozn. neskôr boli rovnaké pravidlá zavedené v opatrení NBS č. 10/2017, ktoré
upravuje postup pri posudzovaní schopnosti splácať) žiadateľ o úver spĺňal požiadavky na poskytnutie
úveru. Záver súdu o neposudzovaní schopnosti splácať úver je preto v rozpore s obsahom súdnehospisu. Zároveň je v rozpore aj s § 11 ods. 2 veta druhá relevantného znenia ZoSÚ, podľa ktorej „Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.“ V konaní však bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu zohľadnil sumu
príjmu, sumu výdavkov, údaje o rodinnom stave spotrebiteľa, čo vylučuje v záver o bezúročnosti úveru.
To, že právny predchodca žalobcu vychádzal z údajov o príjme potvrdil aj žalovaný, ktorý uviedol, že
na preukázanie schopnosti úver splácať, banka žiadala od neho asi výplatné pásky, mal dva úvery – od

banky a hypotéku od E.. Uvedené súd svojvoľne nezohľadnil. Súd sa nevysporiadal ani s výpoveďou
žalovaného na pojednávaní dňa 27.06.2024, kedy uviedol: „ v súčasnosti účet v F. F. už nemám, ale
mal som. S Internetbankingom som pracoval, úkony som potvrdzoval kódom. Predtým som mal už
poskytnuté dva úvery – jeden tiež od F. vo výške 6.000 eur, ten je zrejme už v exekúcii a druhý hypoúver
od E.. Ten už tiež nesplácam, nehnuteľnosť sme predali. Zrejme odo mňa banka chcela výplatné pásky
na preukázanie schopnosti úver splácať. V tom čase som celkom dobre zarábal, asi 2.500 eur mesačne.“

8. Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že nárok z neuhradeného
úveru vo výške 193,79 eura je premlčaný, lebo táto suma mala byť splatnou v júni a júli 2020. Postup
súdu zrejme vychádza z toho, že v prípade bezúročnosti úveru predstavuje celá dohodnutá suma
splátky platbu na úhradu istiny. Toto je ničím nezdôvodnený zásadný omyl, ktorý nemá oporu v zákone.

Bezúročnosť úveru znamená, že ex lege sa výška splátky (zahrňujúca časť určenú na úhradu istiny
úveru a časť na úhradu úrokov) mení / znižuje a tvorí ju len časť uhradená na istinu úveru. Na základe
toho potom suma 193,79 eura mala byť uhradená v splátkach splatných dňa 15.04.2024 a 15.05.2024
(keďže pri sume úveru a počte splátok vychádza suma na 101,85 eura). Ku dňu rozhodnutia súdu tieto
sumy premlčané neboli; súd prvej inštancie si bez opory v zákone svojvoľne a nepreskúmateľne upravil

splatnosť splátok istiny úveru tak, aby mohol žalobu zamietnuť (keďže k tomu záveru nemohol dospieť
inak). Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal, na výzvu súdu sa k podanému odvolaniu písomne

nevyjadril.

10. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok(§380ods.
2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je
nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu

zamietol dôvodiac, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, keď dospel k záveru, že pri uzatváraní
zmluvy o splátkovom úvere dňa 11.05.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou F. F.,
G. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a zároveň spotrebiteľom, nebola vôbec skúmaná bonita
spotrebiteľa, pretože z predložených listín preverenie finančnej situácie žalovaného nevyplýva, preto
banka nekonala pri uzatváraní danej úverovej zmluvy s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ),

v dôsledku čoho nebola oprávnená úver zosplatniť a pre hrubé porušenie svojej povinnosti v tomto
smere, keďže dôkladne nepreskúmala výdavky žalovaného a nevyplácané záväzky, považuje sa
poskytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkov(§11ods.2ZoSÚ).Žalovanýbolpotompovinnýžalobcovi
vrátiť len istinu úveru (11.000 eur), v 62 splátkach po 177, 42 eur, pričom uhradil celkom 10.806,21 eura,ostávalo mu vrátiť už len 193,79 eura na posledných dvoch splátkach, avšak nakoľko žalobca podal
žalobu dňa 30.01.2024, splátky splatné v júni a v júli 2020 sú premlčané.

13.Žalobcasoskutkovýmizávermisúduprvejinštancieajehoprávnymizáverminesúhlasil,pretožejeho
právnypredchodcapodľapredloženýchlistínivýpovedesamotnéhožalovanéhonapojednávaní,skúmal
príjem žiadateľa, ktorý si overoval v Sociálnej poisťovni, vychádzal z údajov o rodinnom stave žiadateľa,
o počte členov jeho domácnosti, vychádzal zo sumy životného minima na dospelú osobu, skúmal
jeho výdavky, sumu záväzkov vyplácaných z novožiadaného úveru a z výšky splátky novožiadaného

úveru. Preto nesúhlasil so záverom o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, ako ani so záverom súdu
o premlčaní neuhradeného zvyšku istiny úveru, pokiaľ súd pri zachovaní výšky splátok, upravil konečnú
splatnosť daného úveru.

14. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 11.05.2015, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 11.05.2015, ak veriteľ nekonal

s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na

účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. Vychádzajúc z obsahu spisu, predložil žalobca listiny svojho právneho predchodcu (postupcu),
a to o. i. výpočet primárnej návratnosti - kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať úver (č. l. 24
spisu), z ktorého vyplývajú údaje o dlžníkovi – výška jeho príjmu 1.600 eur, že závislá činnosť dlžníka

bola overená v Sociálnej poisťovni dňa 07.05.2015, že je slobodný, žije v domácnosti sám, že bol
vykonaný dopyt do úverového registra a že po zohľadnení sumy životného minima 198 eur, sumy
nevyplácaných záväzkov 400,55 eur, sumy vyplácaných záväzkov 95 eur, výšky splátky úveru 176
eur, zostáva výška vypočítanej rezervy 59 %. Samotný žalovaný na pojednávaní dňa 27.06.2024 (č.
l. 130) uvádzal, že mal dva úvery, jeden v F. F. vo výške 6.000 eur, druhý hypoúver od E., banka od

neho pri poskytovaní úveru požadovala výplatné pásky a že v tom čase zarábal 2.500 eur mesačne.
Napriek týmto údajom, súd prvej inštancie dospel k záveru, že bonita žalovaného nebola vôbec skúmaná
a že žiadne údaje z pripojených listín o preverení finančnej situácie žalovaného nevyplývajú (ods. 17
odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie pritom sám v odôvodnení poukazuje na listinu
- výpočet primárnej návratnosti (č. l. 24 spisu), v ktorej sa uvádza zistený príjem dlžníka, okolnosť, že je

slobodný a žije sám, že jeho príjem bol overovaný v Sociálnej poisťovni, ako i že bol vykonaný dopyt do
úverového registra a bola zisťovaná výška jeho doterajších splátok úveru. Okolnosť, že veriteľovi dlžník
preukazoval svoj príjem, potvrdil aj samotný žalovaný svojou výpoveďou. V rozpore s týmito zisteniami
súdprvejinštancieuvádza,žežiadneúdajezpripojenýchlistínopreverenífinančnejsituáciežalovaného
nevyplývajú, čo je však podľa odvolacieho súdu záver v rozpore s obsahom súdneho spisu, nakoľko

minimálne príjem dlžníka, jeho rodinný stav a úverové zaťaženie, bolo veriteľom skúmané.

17. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v ods. 17 odôvodnenia svojho rozhodnutia na jednej strane
poukazuje na údaje zistené pôvodným veriteľom a uvedené v listine – výpočet primárnej návratnosti,
na druhej strane však uvádza striktný záver, že žiadne údaje z pripojených listín o finančnej

situácii žalovaného nevyplývajú; sú takéto skutkové závery súdu prvej inštancie vnútorne rozporné,
nedostatočne zrozumiteľne vysvetlené, teda zmätočné. Súd prvej inštancie neuvádza, prečo tieto
údaje nebolo možné vôbec zohľadniť, prečo ich nepovažuje za relevantné údaje preukazujúce bonitu
spotrebiteľa, prípadne aké údaje súd považoval za nevyhnutné pre overenie bonity spotrebiteľa
s odbornou starostlivosťou veriteľa, a to so zreteľom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia danej

úverovej zmluvy ( t. j. znenie § 7 ods. 1 ZoSÚ ku dňu 11.5.2015). Na základe takéhoto vnútorne
rozporuplného skutkového záveru súdu prvej inštancie, prijal súd právny záver o tom, že banka v zmysle
§11ods.2ZoSÚvzneníúčinnomkudňu11.5.2015,nebolaoprávnenáúverzosplatniťakeďžeišlohrubé
porušenie povinnosti banky postupovať pri poskytovaní úveru dlžníkovi s odbornou starostlivosťou,úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V závislosti na tomto závere, potom súd dospel tiež
k ďalšiemu záveru o premlčaní nároku žalobcu.

18. Z ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 11.05.2015 vyplýva, čo
sa považuje za hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie v danej veci skonštatoval, že žiadne údaje o preverovaní
finančnej situácie spotrebiteľa zo spisu nevyplývajú, čím sa veriteľ dopustil sa hrubého porušenia
povinnostivzmysle§11ods.2ZoSÚ,súdvšaknatomtomiesteneuviedol,prečoúdajezistenéveriteľom
a uvedené v listine - výpočet primárnej návratnosti úveru – nie sú relevantné, z ktorého dôvodu sa má
jednať o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, čo má potom za následok sankciu bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru.

19. Podľa odvolacieho súdu, nevysvetlil súd prvej inštancie dostatočne ani svoj záver o tom, že veriteľ
nebol oprávnený požadovať ani jednorazové zosplatnenie úveru. Účelom ustanovenia § 7 ods. 1
ZoSÚ v znení účinnom k 11.05.2015, ukladajúcim veriteľom povinnosť v predzmluvnom vzťahu so
spotrebiteľom skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

je zabrániť v poskytovaní úverov spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, ktorých finančné možnosti
neumožňujú splácanie úveru. Veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je povinný vynaložiť aktívne
úsilie, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na
základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných
vlastnou činnosťou, napr. z bankového/nebankového registra, dopytom na Sociálnu poisťovňu. Toto

ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľom správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver
a správať sa tak obozretne z pohľadu návratnosti úveru a z pohľadu dôsledkov nezodpovedného
požičiavania na strane spotrebiteľov (účelom citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať tak faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu medzi
spotrebiteľomadodávateľom).Cieľomzákonodarcuboloefektívnezamedziťpredlžovaniuspotrebiteľov,

ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v ods. 17 však vyplýva rozporuplný záver súdu prvej
inštancie o tom, že napriek tomu, že veriteľ zistil údaje o príjme dlžníka 1.600 eur, že dlžník nemá žiadne
úspory, že má náklady na živobytie 198 a nevyplácané záväzky 400 eur, tak súd tieto údaje nepovažuje

za údaje o finančnej situácii žalovaného, nakoľko konštatuje, že z listín nevyplývajú žiadne údaje.

21. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavnéhosúduSR
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,

akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je
nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery
súdupriuplatňovaníprípadnýchopravnýchprostriedkov.Civilnýsporovýporiadokupravujevustanovení
§ 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby
z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

22. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Z uvedeného vyplýva, že súd je najmä povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť

dôkaznú situáciu. Z jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké zistenia vyvodil
z jednotlivých vykonaných dôkazov, prípadne z akého dôvodu niektoré navrhované alebo predložené
dôkazynevykonal.Pritommedziskutkovýmizisteniamisúduzískanýmivprocesedokazovania,úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.Ako už bolo uvedené, hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého,
čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne
určiť ich vzájomný vzťah.

24. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv
na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď
na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia,
či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá

požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2008). Ak sa
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou
sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti
a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).

25. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil, výsledky vykonaného
dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo ohľadom splnenia
povinnostiveriteľaposúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácaťúverpriuzatváraní
úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 11.05.2015,

neodôvodnil. Jeho závery v tomto smere v ods. 17 sú vnútorne rozporné, a teda zmätočné.

26. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

28. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

29. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.

ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

30. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

31. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu svoje
rozhodnutie riadne neodôvodnil a v konaní vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach nevyhodnotil.
Z rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a prijatými právnymi závermi na strane druhej, odôvodnenie neposkytuje dostatočné, jasné a
zrozumiteľnévysvetlenievyhodnoteniazistenéhoskutkovéhostavuaaplikovanéhoprávnehoposúdenia

veci.32.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

33. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy. Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu
umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na

jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň
vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo
157/2011).

34. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať

ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý skutkový stav
náležite nevyhodnotil, pričom zistené nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v prijatých
skutkových záveroch sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím

ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

35. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s platnou procesnou normou (ust. § 290 a nasl. CSP)

vykonať všetky pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na
zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia a potom vo veci opätovne
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

36. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie tiež do pozornosti, že v závislosti od výsledku posúdenia

otázky práva veriteľa úver zosplatniť (§ 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom k 11.5.2015),
je tiež potrebné zaoberať sa tým, či pôvodný veriteľ dodržal pri zosplatnení úveru postup v súlade
s ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, v tomto smere je potrebné tiež poukázať na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 publikované v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023, a ďalej aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Cdo/2/2023 z 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31.07.2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.09.2024
a sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, v ktorých najvyšší súd vyjadril právny názor, že pre platnosť
právneho úkonu predčasného zosplatnenia úveru v súlade § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ je nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení (výzve – upozornení) veriteľ presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý úver. Zároveň je potrebné vziať na zreteľ, že právny úkon

zosplatnenia úveru, predstavuje adresovaný jednostranný hmotnoprávny úkon v režime ust. § 45 ods. 1
OZ, preto je v konaní potrebné zaoberať sa aj otázkou jeho účinného doručenia spotrebiteľovi, v ktorom
ohľade dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie závery najvyššieho súdu v uznesení sp. zn.
6Cdo/41/2023 zo dňa 20.02.2025. Posúdenie všetkých vyššie uvedených aspektov má potom právny
význam predovšetkým pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tu osobitne tiež so zreteľom na

ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (pretože pohľadávka mala byť žalobcovi postúpená bankou) a najmä
ust. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 24.03.2023 (t. j.
k dátumu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok F. F. G. na žalobcu), v zmysle ktorého základným
predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou je, že musí ísť o splatnú pohľadávku.

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -28CoCsp/32/2024
28CoCsp/32/2024-
2224200305

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).