Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122201253
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4122201253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr.ErikyMadarászovejaJUDr.MartyPolyákovej,vsporežalobcov:1./A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C., sídl. Kaška 973/6, 2./ A. D., nar. XX.XX.XXXX a manželka 3./ E. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
C., sídl. Kaška 973/5, všetci zastúpení Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou, AK so sídlom Volkovce,
ul. J. Kalinčiaka 13, IČO: 42040639, proti žalovanej: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., sídl. Kaška
973/9, zastúpená Gajdošík & partners s.r.o., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 56680317,
o zaplatenie sumy 3.818,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. – 3.rade proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 11. apríla 2024 č. k. 9C/5/2022- 177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva proti žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

dol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3.rade v rozsahu
100%. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1,3, § 100
ods. 1, § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 7b ods. 2, § 7c ods. 4, § 14
ods. 1,2,7. Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie sumy 2.162,16 eur s prísl. v prospech žalobkyne v 1.rade, sumy 1.656 eur s prísl. v prospech
žalobcov v 2. a 3. rade a na náhradu trov konania. Nárok žalobcov predstavoval náhradu škody, ktorá
im vznikla v dôsledku úhrady rozpočítanej časti zmluvnej pokuty, na ktorú bolo zaviazané Spoločenstvo
rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 23 Cb/179/2015-229 zo dňa 22.11.2018, právoplatným dňa
29.12.2019, pričom vlastníci bytov takýto postup odsúhlasili a v období od 01.04.2020 do 01.04.2022
platili zvýšenú zálohovú platbu do Fondu opráv. Žalobkyňa v 1.rade zaplatila sumu vo výške 2.162,16
eur a žalobcovia v 2. a 3. rade spolu sumu vo výške 1.656 eur, ktorú považujú za škodu zavinenú

žalovanou v čase, kedy bola predsedníčka Spoločenstva, pretože nezabezpečila včasnú úhradu faktúry
zhotoviteľovi,následkomčohosanaplnilipredpokladynárokuzhotoviteľa nazmluvnúpokutu.Porušenie
povinností žalovanej videli v tom, že faktúru na preplatenie predložila až dňa 19.02.2014, hoci lehota 30
dní na jej zaplatenie začala plynúť už dňa 29.01.2014. Zastali názor, že žalovaná nevyvinula dostatočné
úsilie na zrealizovanie platby, teda si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce jej z funkcie. Nárok
odôvodnili ust. § 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., ako aj o ust. § 420 a 415 Občianskeho zákonníka.
1.2 Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej. K

povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu došlo na základe čl. II. bod 6 uzatvorenej Dohody o urovnaní, keď
Spoločenstvo neuhradilo zhotoviteľovi faktúru za zhotovené dielo v dohodnutej lehote t.j. do 27.02.2014.
Žalobcovia vznik škody odvíjali od nesplnenia povinnosti žalovanej v roku 2014 predložiť faktúru na
preplatenie včas, ale o výške škody, na ktorej sa budú podieľať, sa dozvedeli až potom, ako bolauzatvorená Dohoda o splátkovom kalendári a vlastníkmi bytov bolo odsúhlasené, že úhrada zmluvnej
pokuty zo strany Spoločenstva bude vrátená do Fondu opráv vlastníkmi bytov v mesačných splátkach
formou navýšenia predpisu zálohových platieb počnúc od 01.04.2020. Súd poukázal na ust. § 106

ods.2 OZ a uviedol, že žalobcovia sa o tom, že im vznikla majetková ujma určitého rozsahu nemohli
dozvedieť už vo februári 2014, ale dozvedeli sa to až oveľa neskôr po "škodnej udalosti". V predmetnej
veci teda udalosť, z ktorej škoda vznikla, nie je žalobcami tvrdené pochybenie žalovanej v roku 2014, ale
touto udalosťou je až vznik škody resp. vedomosť žalobcov o povinnosti splácať zmluvnú pokutu v určitej
výške, čo znamená, že došlo k spojeniu porušenia právnej povinnosti následkom čoho vznikla škoda,

so samotným vznikom škody. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval nárok žalobcov za premlčaný.
Žaloba bola podaná na súd dňa 03.02.2022, teda v lehote dvoch rokov odvtedy, ako sa žalobcovia
dozvedeli o uzavretí Dohody o splátkach zo dňa 28.02.2020 a odsúhlasili, že zmluvná pokuta bude
rozpočítaná na vlastníkov bytov a nimi aj uhradená, počnúc od 01.04.2020 do 01.04.2022.
1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že vlastníci bytov sami rozhodli
a odsúhlasili, že sa budú podieľať na zaplatení pomernej časti zmluvnej pokuty, ktorú vyplatilo

Spoločenstvo firme Stavba a Inžiniering, pričom s poukazom na § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., ide
o rozhodnutie záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvná pokuta,
na ktorú si zhotoviteľ uplatnil nárok, bola priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
23Cb/179/2015-229 zo dňa 22.11.2018, keď bolo zistené, že zo strany Spoločenstva nebol dodržaný
čl. II. bod 2 Dohody o urovnaní. Žalovaná ako predsedníčka Spoločenstva, ktorá podpísala Dohodu

o urovnaní, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, síce nezabezpečila, aby bola faktúra uhradená
najneskôr do 27.02.2014, tak ako bolo dojednané, ale v zmysle § 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. by
mohla niesť zodpovednosť za vznik škody iba vtedy, ak by porušila svoje povinnosti alebo prekročila
svoje právomoci. Súd konštatoval, že nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná prekročila svoje
právomoci, alebo že by si porušila svoje povinnosti, ktoré je vyplývajú z ustanovenia § 7c ods.2 zákona

č. 182/1993 Z.z. a neporušila ani povinnosti konať v záujme spoločenstva a všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie zastal názor, že žalovaná konala riadne, keď po uzatvorení
Dohody o urovnaní a po zložení sumy 5.000 eur do úschovy zo strany zhotoviteľa postupovala tak,
aby bola faktúra zhotoviteľovi skutočne aj uhradená. Zdôraznil, že faktúru neuhrádzalo Spoločenstvo zo
svojich finančných prostriedkov, ale bola vyplácaná prostredníctvom ŠFRB z poskytnutého úveru, preto

nestačilo dať pokyn na úhradu faktúry, ale bolo potrebné predložiť všetky potrebné doklady v zmysle
Zmluvy o úvere č. 403/60/2012/VPZ zo dňa 27.03.2012, t.j. faktúru, preberací protokol a súpis prác
poverenému pracovníkovi príslušného MÚ, pričom tieto doklady museli spĺňať všetky vecné a formálne
náležitostivyžadovanéŠFRB. SúdprvejinštanciemalvýsluchomsvedkovG.H.aD.A.H.zadostatočne
preukázané, že tieto doklady v tom čase neboli podpísané a to minimálne zo strany p. I. - stavebného

dozoru, ktorý tak učinil až na stretnutí dňa 19.02.2014, keď mu bolo vysvetlené, že medzi Spoločenstvom
a firmou Stavba a Inžiniering bola dňa 27.01.2014 uzatvorená Dohoda o urovnaní. Aj svedok J., ktorý
napriek tomu, že sa na stretnutiach osobne zúčastňoval, nepotvrdil existenciu podpisu na dokladoch
zo strany stavebného dozoru p. I., ale uviedol, že s ním boli problémy a kedy podpísal faktúru a
ďalšie doklady, potrebné pre ŠFRB, si už nepamätá. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že

podkladykpreplateniufaktúryzobjektívnychpríčinnebolomožnéŠFRBpredložiťihneďpozloženísumy
5.000 eur do úschovy a ani skôr pred 19.02.2014, ktorým dňom došlo k ich podpisu a opečiatkovaniu,
pričom ihneď ako spĺňali vecné a formálne náležitosti, boli na preplatenie predložené. Týmto okamihom
zároveň žalovaná stratila akúkoľvek možnosť ovplyvniť ďalšie konanie ŠFRB t.j. proces schvaľovania
a preplatenia faktúry. Zo žiadosti o uvoľnenie čerpania úveru, podanej na MÚ v Nitre dňa 19.02.2014

vyplynulo, že poverený pracovník vykonal kontrolu a schválenie v dňoch 19. a 20.02.2014, kedy postúpil
materiál ŠFRB Bratislava, ktorý odsúhlasil pokyn na čerpanie úveru a vykonal realizáciu v dňoch 03. a
04.03.2014. Zhotoviteľ obdržal platbu dňa 04.03.2014.
1.4 Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania zastal súd prvej inštancie názor, že žalovaná v
súvislosti s preplatením faktúry zhotoviteľovi konala správne, postupovala dostatočne rýchlo, vyvinula

potrebné úsilie na to, aby doklady obsahovali všetky náležitosti, o čom svedčí aj vzájomná komunikácia
pri dojednávaní stretnutia na 13.02.2014 a na 19.02.2014, ako aj osobné doručenie kompletných
dokladov na MÚ v Nitre dňa 19.02.2014. Postup žalovanej bol zodpovedný a súd nezistil v jej konaní
pochybenieapretonemôženiesťzodpovednosťzato,žepopredloženídokladovŠFRBdňa19.02.2014,
teda ešte v rámci dohodnutej lehoty na plnenie, došlo k vyplateniu faktúry až dňa 04.03.2014.

ŠFRB sumu vyplatil na 13-ty deň, odkedy žiadosť spolu s dokladmi prevzal. Súd konštatoval, že v
konaní nebolo preukázané porušenie povinností žalovanej a navyše nebola preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody žalobcov, ktorí vyplatili sumu do Fondu opráv
formou navýšenia mesačných zálohových platieb na základe odsúhlasenia tohto postupu zo stranyvlastníkov bytov, teda aj z ich vlastného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel
k záveru, že neboli preukázané predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, preto súd žalobu ako
neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §

255 ods. 1 CSP a nakoľko súd žalobu zamietol, úspešnou v konaní je žalovaná, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1.,2. a 3.rade v plnej výške.

2.1 Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 3.rade z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Navrhli, aby bolo napadnuté rozhodnutie súdu 1. inštancie zmenené

tak, že odvolací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie, prípadne vec vráti na nové konanie a žalobcom
v 1. a 2. rade prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia poukázali na
konanie sp .zn. 15 Cob/31/2019, v ktorom sa aj krajský súd zaoberal tým, či nedošlo k porušeniu
povinností zo strany ŠFRB, príp. samotnej spoločnosti Stavba a inžiniering s.r.o., avšak v odôvodnení
potvrdzujúceho rozsudku je konštatované, že Spoločenstvo v zastúpení predsedu, ani vtedajší právny
zástupca spoločenstva D. H. nekonali s náležitou starostlivosťou promptne tak, aby sa nedostali do

omeškania s vyplatením faktúry. Žalovaná a vtedajší právny zástupca spoločenstva začali konať voči
ŠFRB až po uplynutí viac ako 3 týždňov dňom 19.2.2014, kedy 1x preukázali doručenie potrebných
dokladov / dňom 4.2.2014 začala zo strany žalovanej len mailová komunikácia o možných navrhovaných
osobných stretnutiach s termínom až na 14.2.2014 / avšak žalovaná v tomto konaní nepredložila žiadny
relevantný dôkaz o tom, že by vyvinula maximálne úsilie jednak o možnosti skorších stretnutí, keďže

v danom čase venovala pozornosť práci v zahraničí a ako vyplynulo aj zo svedeckej výpovede K. H.,
vtedajšieho zástupcu predsedu, tento nebol nikým poverený na zastupovanie v čase jej neprítomnosti
a nepoverila konaním ani D. H.. Bolo teda jednoznačne preukázané, že žalovaná doručila potrebné
dokumenty na ŠFRB až dňom 19.2.2014, teda nie riadne a včas, a tiež nepreukázala, že by za
omeškanie mal zodpovedať p. K. J., ako konateľ spoločnosti Stavba a inžiering s.r.o., čím by sa mala

vyviniť zo zodpovednosti za vzniknutú škodu žalobcov. Poukázali na to, že žalovaná bola upozornená
dňa 04.02.2014, že treba sa sústrediť na zistenie podmienok na fonde, čo opätovne splnené nebolo.
PochybenienastraneKašky,ktorúvdanomčasezastupovalažalovaná,bolojednoznačnekonštatované
v spomínaných rozhodnutiach, kde sa skúmali všetky tieto argumenty, ktoré odzneli aj v rámci tohto
konania, pričom neboli zistené a preukázané pochybenia na strane ŠFRB, pochybenia spoločnosti

Stavby a inžiniering ani iného štátneho orgánu a povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikla
pochybením spoločenstva, ktoré zastupovala žalovaná.
2.2 Ďalej argumentovali, že žalovaná, ako vtedajší predseda spoločenstva, mala povinnosť v danom
rozhodnom období konať tak, aby svojím konaním v súvislosti s jeho postavením a funkciou pri správe
domu neporušila všeobecnú generálnu prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 415 Občianskeho

zákonníka a v prípade porušenia aj tejto prevenčnej povinnosti môžu byť splnené znaky skutkovej
podstaty zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaná žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázala, že by od 27.01.2014 do 19.02.2014 bola aktívne činná pri vybavovaní
preplatenia faktúry zo ŠFRB, pokiaľ by aj pracovala v zahraničí bola povinná v čase jej neprítomnosti
poveriť vtedajšieho zástupcu spoločenstva konať, čo nespravila. V tomto konaní sa vyhovárala, že

nemohla ovplyvniť vyplatenie faktúry z dôvodu, lebo pán I. ako stavebný dozor nepodpísal nejaké
doklady, pričom v spise sa nachádza zápis o odovzdaní a prevzatí diela podpísaný všetkými stranami
ešte v októbri 2012, kedy bolo dielo kolaudované a pokiaľ by tvrdila, že to bolo podpisované
až dodatočne, bolo jej povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Aj keď sa jedná o subjektívnou
zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka, sú žalobcovia toho názoru, že preukázali porušenie

právnej povinnosti žalovanej konať zodpovedne a preventívne, aby nedochádzalo k vzniku škodám na
majetku spoločenstva a jednotlivých vlastníkov tak, ako to vyplýva z Občianskeho zákonníka a špecificky
aj zo Zákona o vlastníctve bytov.

3.1 Žalovaná k odvolaniu žalobcov vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že v

súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 23Cb/179/2015 bolo stranou sporu spoločenstvo vlastníkov bytov,
ktoré bolo zaviazané zaplatiť zmluvnú pokutu dodávateľovi stavby, nie vlastníci bytov, a teda nie
žalobcovia, ktorí sa následne dobrovoľne rozhodli a odsúhlasili, že sa budú podieľať na zaplatení
pomernej časti zmluvnej pokuty. Zdôraznila, že súd 1. inštancie nie je viazaný odôvodnením iného
rozsudku, (t.j. aj keby teoreticky súd v inom konaní v odôvodnení rozhodnutia konštatoval porušenie

právnej povinnosti žalovanej, čo sa však nestalo, nie je to pre súd v inom konaní záväzné). Žalovaná
zároveň uviedla že, rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 23 Cb/79/2015 zo dňa 22.11.2018 konštatuje
v bode 32. odôvodnenia, že žalovaný (spoločenstvo) nepreukázal, že k omeškaniu došlo z dôvodu
výlučne na strane ŠFRB alebo iného orgánu, avšak nikde v odôvodnení rozsudku a ani v potvrdzujúcomrozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15 Cob/31/2019 nie sú konštatované závery súdov o tom, že
by bolo v konaní preukázané, že spoločenstvo pochybilo, a už vôbec nie je konštatované porušenie
povinností žalovanej – predsedníčky spoločenstva.

3.2 Dôvodila, že žalobcovia v konaní vôbec nepreukázali, v čom malo spočívať údajné porušenie
právnej povinnosti zo strany žalovanej, akú konkrétnu povinnosť mala porušiť, a taktiež nepreukázali
príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody. Poukázala na ustanovenie § 7c ods.
4 zákona č.182/1993 Z.z., podľa ktorého musia byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky vzniku
zodpovednosti predsedu spoločenstva za škodu , a to a) porušenie povinnosti predsedu spoločenstva

alebo prekročenie právomoci predsedu spoločenstva, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody, čo splnené nebolo. Tvrdenie o údajných obštrukciách
žalovanej ako nevyplatiť faktúru považovala za nezmyselné, pretože bolo aj záujme žalovanej ako
vlastníčky bytu, aby suma zo ŠFRB bola dodávateľovi uhradená čo najskôr. Žalovaná ďalej dôvodila,
že z vykonaného dokazovania teda bez akýchkoľvek pochýb vyplynulo, že žalovaná predložila na
ŠFRB faktúru a preberací protokol spĺňajúce podmienky na preplatenie zo strany ŠFRB, t.j. s podpisom

stavebného dozoru najskôr ako objektívne bolo možné, a to rovnakého dňa (19.02.2014), kedy
ich stavebný dozor a dodávateľ podpísal. Skutočnosti, ako je obligatórne podpísanie dokumentov
stavebným dozorom, či termín úhrady faktúry (podanej včas) zo strany ŠFRB sú takými okolnosťami,
ktoré sú mimo vôle žalovanej, a preto nemôže byť žalovanej kladené za vinu to, že vplyvom týchto
okolností došlo k úhrade faktúry zhotoviteľovi po lehote dohodnutej v dohode o urovnaní. Žalovaná

navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odmietol alebo potvrdil ako vecne
správny a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že
súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací
súd za podrobne a riadne odôvodnené a plne sa s jeho odôvodnením stotožňuje, preto nepovažuje za
potrebné sa opätovne vyjadrovať k všetkým tvrdeniam žalobcov uvedeným v konaní.

6.Podľaustálenejjudikatúrydôkaznébremenovprejednávanejvecivkonaníonáhraduškody(teda,kde

sa k zodpovednosti vyžaduje zavinenie) na preukázanie protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom,
keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon
vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená právnickej a fyzickej osobe. Právna povinnosť
môže vyplývať priamo z právnych predpisov (Občiansky zákonník, iný všeobecne záväzný predpis),
iných noriem (technické normy, interné smernice, bezpečnostné predpisy), zo zmluvy, iných právnych

úkonov alebo z iných právnych skutočností. Z hľadiska protiprávnosti konania nerozhoduje, či právna
povinnosť vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti je potom chápané ako
rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosť, ktorú jej ukladá
zákon alebo iná právna skutočnosť.

7. Porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré znamená zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle §
420 OZ, je jedným zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Rovnako
v rozhodnutí uverejnenom pod Rc 66/2009 je zdôraznené, že ak si niekto nepočína v súlade s takto
všeobecne (v § 415 OZ) stanovenou právnou povinnosťou, správa sa protiprávne a postihuje ho za to, za
splnenia ďalších predpokladov, občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ.

8.Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdsaplnestotožnilsrozhodnutímaodôvodnenímsúduprvejinštancie
a na tieto dôvody odkazuje, vyjadrí sa len k podstatným odvolacím námietkam žalobcov. Žalobcovia
v odvolaní odkazovali najmä na konanie sp.zn. 15Cob/31/2019, v ktorom súdy riešili povinnosťSpoločenstva vlastníkov bytov Kaška zaplatiť zmluvnú pokutu zhotoviteľovi diela spoločnosti Stavba a
inžiniering s.r.o. Argumentovali, že v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku č.k. 15 Cob/31/2019 -290 zo
dňa 15.10.2019 je konštatované, že Spoločenstvo v zastúpení predsedu, ani vtedajší právny zástupca

spoločenstva JUDr. Kukučka nekonali s náležitou starostlivosťou promptne tak, aby sa nedostali do
omeškania s vyplatením faktúry. Žalovaná a vtedajší právny zástupca spoločenstva začali konať voči
ŠFRB až po uplynutí viac ako 3 týždňov dňom 19.2.2014, kedy 1x preukázali doručenie potrebných
dokladov.

9. Odvolací súd uvádza, že v uvedenom rozsudku (č.k. 15 Cob/31/2019 -290) súd konštatuje, že
vprípade,žebykonalžalovanýhneďpotomakobolauzatvorenáDohodaourovnaní,jepravdepodobné,
že by sa nedostal do omeškania so svojou povinnosťou. V uvedenom konaní sa súd zaoberal najmä
tým, či k nemožnosti včasného plnenia (preplatenia faktúry) došlo výlučne zo strany ŠFRB alebo
konaním žalovaného – Spoločenstva vlastníkov bytov. Súd teda neriešil otázku zodpovednosti za škodu
zo strany predsedníčky Spoločenstva, teda či žalovaná konala tak, aby predišla hroziacej škode alebo

či žalovaná v zmysle § 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. porušila svoje povinnosti a prekročila
svoje právomoci. Je potrebné dodať, že súd prvej inštancie nebol viazaný odôvodnením spomenutého
rozsudku.Vpredmetnomkonaní(9C/5/2022)bolovykonanérozsiahledokazovanie,zktoréhovyplynulo,
že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že žalovaná začala konať až po dvoch týždňoch od podpísania
Dohody o urovnaní. Ako konštatoval súd prvej inštancie, „žalovaná sa pokúšala zorganizovať stretnutie

kompetentných osôb, o čom svedčia e-maily z 04.02.2014, následne dňa 10.02.2014 bola predložená
Dohoda o urovnaní ŠFRB Bratislava a súčasne sa v spolupráci s právnikmi riešili náležitosti vecného
a formálneho charakteru dokladov vystavených v roku 2012, aby ich bolo možné predložiť MÚ
Nitra na kontrolu a ŠFRB na preplatenie. Za týmto účelom žalovaná zabezpečovala stretnutie na
13.02.2014, avšak tento termín nebol pre všetkých vyhovujúci. Stretnutie za prítomnosti právnikov,

žalovanej, konateľa firmy Stavba a Inžiniering s.r.o. C. D. J. a stavebného dozoru L. I. sa uskutočnilo
dňa 19.02.2014, kedy boli doplnené chýbajúce podpisy a pečiatky na faktúre a preberacom protokole zo
strany stavebného dozoru a podľa vyjadrenia žalovanej a svedka D. H. doplňoval podpisy na dokladoch
aj konateľ firmy Stavba a Inžiniering. Následne v ten istý deň boli doklady odovzdané na Mestský úrad
v Nitre.“

Taktozistenýskutkovýstavnebolspochybnený,resp.žalobcovianepredložilidôkazysvedčiaceoopaku.
Bolo preukázané, že žalovaná minimálne od 04.02.2014 vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu, aby došlo
čo najskôr k podpísaniu potrebných dokladov a k ich predloženiu na MÚ Nitra. Je potrebné dodať, že
žalovaná nemohla vopred ovplyvniť to, že stretnutie s pánom I., J. a právnymi zástupcami bude možné
uskutočniť až dňa 19.02.2014 a ona sama mala záujem, aby toto stretnutie prebehlo dňa 13.02.2014.

Včasné vyplatenie faktúry bolo nepochybne aj v záujme samotnej žalovanej ako vlastníčky bytu, pretože
aj ona by sa musela podieľať na úhrade zmluvnej pokuty. Omeškanie s predložením faktúry MÚ
v Nitre bolo v značnej miere spôsobené práve nedostatkami písomných dokladov (absentujúci podpis
stavebného dozoru p. I. ), z ktorého dôvodu bolo potrebné dohodnúť stretnutie viacerých zúčastnených
osôb, čo nebolo možné uskutočniť skôr, tak ako navrhovala žalovaná. Žalovaná už potom nevedela

ovplyvniť v akej lehote bude predmetná faktúra zo strany ŠFRB vyplatená. Navyše žalovaná v roku
2012 nebola predsedníčkou spoločenstva, touto sa stala začiatkom roka 2014, a preto za nepodpísanie
Protokolu zo dňa 18.10.2012 a faktúry nemôže niesť zodpovednosť. Okrem toho je potrebné poukázať
aj na skutočnosť, že zo strany žalovanej a právneho zástupcu JUDr. Kukučku bola snaha dohodnúť
dlhšiu dobu plnenia, a to 60 dní ( výpoveď svedka H.), čo sa však s protistranou nepodarilo dohodnúť.

10. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že Zmluvu o dielo, ktorá obsahovala článok VII týkajúci
sa nevýhodnej zmluvnej pokuty nepodpisovala žalovaná, keďže v tom čase nebola predsedníčkou
Spoločenstva, ale p. A.. Uvedená skutočnosť je tiež podstatná práve v komplexe všetkých skutočností,
pre ktorú došlo k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Ďalšou skutočnosťou bolo aj to, že Spoločenstvo

a zhotoviteľ mali spor ohľadom kvality a rozsahu diela, čo bolo dôvodom, pre ktorý stavebný dozor
p. I. nepodpísal príslušné dokumenty, a preto nebola sporná faktúra predložená na preplatenie ŠFRB
bezodkladne, ale medzi stranami sporu sa viedli rokovania ohľadom mimosúdneho vyriešenia sporu.

11. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dopĺňa, že ako správne konštatoval aj súd prvej

inštancie, žalovaná v zmysle § 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. nemohla niesť zodpovednosť
za vznik škody lebo neporušila svoje povinnosti a ani neprekročila svoje právomoci, keď konala v
záujme Spoločenstva a všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rovnako nie je možné
konštatovať, že by žalovaná porušila prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 415 Občianskehozákonníka. Prevenčná povinnosť, ktorú zákon v § 415 OZ ukladá každému, znamená, že každý je
povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a
miestnesituácierozumnepožadovaťaktorýjespôsobilýzabrániťaleboaspoňčonajviacobmedziťriziko

vzniku škôd na živote, zdraví či majetku. Uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať
každý možný vznik škody v budúcnosti. Odvolací súd už vyššie konštatoval, že žalovaná v konaní
preukázala, že konala v záujme spoločenstva aktívne, v snahe o čo najskoršie preplatenie faktúry zo
ŠFRB, avšak nebolo v jej možnostiach ani schopnostiach ovplyvniť a vopred predvídať všetky okolnosti,
ktoré znemožnili včasné preplatenie faktúry zhotoviteľovi.

12. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd považoval odvolanie žalobcov za nedôvodné, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal proti žalobcom

v 1. až 3.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).