Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-15T/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010169
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3522010169.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. na slobode, trestne stíhaného pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 15. mája 2025 v
Novom Meste nad Váhom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom Lúka D. 19, t. č. E., F. XXX, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

ako otec G. B., nar. XX.XX.XXXX v H. a inde od 01.10.2020 doposiaľ si riadne neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad
Váhom č. k. 8P/42/2017-29 zo dňa 31.10.2017, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume
180,- Eur mesačne na mal. G. k rukám G. B., bytom I. J. I. G., K. XX, túto povinnosť si riadne neplnil,
pričom v sledovanom období bol obžalovaný vedený ako uchádzač o zamestnanie a bol poberateľom
dávok v nezamestnanosti, kde za obdobie od 01.10.2020 do 21.05.2021 mu boli vyplatené dávky v
celkovej hodnote 4.408,30 Eur, pričom mu je vyplácaná dôchodcovská dávka vo výške 133,90 Eur

mesačne, v období od 14.08.2015 do 28.08.2020 bol zamestnaný v C&A Logistics Nové Mesto nad
Váhom, s.r.o., od 28.08.2020 do 06.04.2021 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom, od 01.12.2021 do 23.5.2024 bol zamestnancom FC ecom, s.r.o., aktuálne je
poberateľom invalidného dôchodku, čím spôsobil dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume
7.450,- eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, § 49 ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryNovéMestonadVáhompodaldňa26.04.2022obžalobunaobvineného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného

zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

OkresnýsúdNovéMestonadVáhomvpredmetnejtrestnevecivykonalnahlavnompojednávanívdňoch
09.08.2022, 07.10.2022, 20.12.2022, 21.02.2023, 15.01.2025 a 15.05.2025 dokazovanie výsluchom
obžalovaného A. B. v zmysle § 258 ods. 1 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne - poškodenej G.
B. v zmysle § 261 Trestného poriadku, prečítaním a oboznámením relevantných listinných dôkazov

v zmysle § 269 Trestného poriadku.

Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom modifikovala skutkovú vetu oproti podanej obžalobe tak, aby zodpovedala stavu v čase
vyhlásenia rozsudku.

ObžalovanýA.B.sanahlavnépojednávanienariadenénadeň9.8.2022dostavil,neodmietolvypovedať.
Po poučení podľa § 257 sa vyjadril, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe a tento skutok ľutuje.
Súd uznesením zo dňa 9.8.2022 jeho vyhlásenie neprijal. Obžalovaný sa na pojednávanie v dňoch
7.10.2022, 20.12.202221.2.2023 dostavil. Na pojednávanie nariadené na deň 15.1.2025 sa nedostavil

bez ospravedlnenia. Ďalšieho pojednávania dňa 15.5.2025 sa zúčastnil na základe realizovaného
príkazu na zatknutie zo dňa 25.3.2025. Obžalovaný neodoprel vypovedať. Z jeho výpovede v roku 2022
vyplynulo, že dlhu na výživnom si je vedomý, chce to uhradiť, chce refinancovať úvery, získať prostriedky
nasplatenievýživného.Chcebyťzodpovednýotec.Kýmpracovalabolzdravýboldobrýotec.Potommal
úraz, prišiel o prácu, mal problémy, všetko manželka nechala na ňom. Je si vedomý svojej povinnosti.

Stratil prácu, má inú prácu, ale nemá peniaze na výživné, má výplatu 670 eur od 1.12.2021. Od
1.10.2020 si vyživovaciu povinnosť neplní, bol aj nezamestnaný na úrade práce od 8/2020. Potom
mal čistý mesačný príjem 620 eur cez agentúru, teraz má 670 eur + 140 eur má invalidný dôchodok.
Dôchodok poberá preto, lebo mal ťažký pracovný úraz, pracoval v bani, má zníženú schopnosť pracovať
o 50 %. Aktuálne majetkové pomery – má rodinný dom so ženou, úvery platí on. Ona tam nebýva, má

tam trvalý pobyt. Výšky úverov má 150 eur + 113 eur mesačne. Úver na dom má nesplatený vo výške
37.000 eur. Ešte má spotrebný úver 230 eur mesačne – dlh je 13.000 eur. Potrebuje znalecký posudok
na dom, dom nemajú ešte vysporiadaný. Ten by chcel predať a uhradiť dlh. Motorové vozidlo vlastní, to
má kúpené z úverov. S poškodenou nie je v kontakte, stretávajú sa na súdoch. Oni mu ublížili, zanevrel
na celú rodinu, na ženu, na deti. Iné potreby dcéry neuhrádza. DLH ku dňu 9.8.2022 je 3.600 eur na

výživnom. Obžalovaný bol na pojednávaní dňa 09.08.2022 sudcom poučený o tom, že ku októbru 2022,
ak nebude dlh na výživnom uhradený, sa mu zmení právna kvalifikácia na prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona – teda neplatenie výživného po dlhší čas, keďže obžaloba je podaná za neplatenie výživného
od 1.10.2020. Sadzba trestu odňatia slobody je 1 až 5 rokov, o tomto bol obžalovaný zo strany súdu

upovedomený. Obžalovaný chce dlh platiť, ale nemá z čoho. Na pojednávaní 7.10.2022 uviedol, že
z výživného nezaplatil nič. V roku 2020 bol dobrovoľne na protialkoholickom liečení. Poberá invalidný
dôchodok vo výške 140 eur mesačne, príjem má 680 eur mesačne v čistom, pracuje v spoločnosti FC
Ecom s.r.o. od 1.12.2021. V roku 2017 pracoval v spol. C& A Mode s.r.o. mal príjem 1.000 eur v čistom.
Má možnosť robiť nadčasy a privyrobiť si, chce refinancovať úver. Mal do banky doniesť znalecký

posudoknaohodnoteniejehonehnuteľnosti,bolomuprisľúbené,žekeďdoplatíjednumeškajúcusplátku
na každú hypotéku, banka mu refinancuje úver a bude môcť vyplatiť dlžné výživné. Na pojednávaní dňa
20.12.2022 uviedol, že uhradil časť dlhu vo výške 420 eur, úver nemá doposiaľ prefinancovaný, skúsi
dom predať, je vlastník jednej tretiny domu. Obžalovaný na pojednávaní dňa 15.5.2025 uviedol, že na
výživnéneplatí,máplatiťvýživnévovýške180eurmesačne,chceldcéreposlať20eurnaúčet,alenevie

kam. Neuhradil nič, on má účty blokované exekúciami, beží exekúcia aj na výživné, nebolo vymožené
nič. Obž. nemá financie, účty má blokované, výživné neplatí ani dlžné ani bežné. Vie, že dcéra študuje
na vysokej škole. Chcel predať dom na H., nikto tam teraz nebýva, je v zlom stave, nedá sa predať.

Svedkyňa – poškodená G. B. sa na hlavné pojednávania dostavila osobne. Z jej výpovede vyplynulo,

že vzťah k obž. nemá, vôbec sa nestretávajú. Otec nemá záujem sa stretávať. Výživné neplatí od1.10.2020,potom2/2022uhradil100eur,mimotohoničneuhradil.ŠtudujenaVysokejškoleKonštantína
filozofa v Nitre. Nemá nárok na internát, nemôže denne dochádzať, lebo je to finančne náročné,
musela si nájsť nájom v Nitre vo výške 150 eur mesačne. Stará sa o ňu iba matka. Tá jej pomáha

platiť nájom, jedlo, cestovné, školské pomôcky. Všetko jej uhrádza matka. Náklady má: 150 eur má
bývanie, 100-150 eur strava, školské potreby asi 20-50 eur mesačne, platí si MHD v Nitre, vlak domov
(nie vždy sú voľné lístky zadarmo), má náklady za okuliare, v 11/2021 mala nádor v nohe, bola na
operácia, hradila si náklady, dezinfekciu, prepravu do KE a späť na operáciu. Peniaze od otca jej dosť
chýbajú. V niektorých mesiacoch nemali financie na základné potreby – stravu, ošatenie. Aj matka

bola na operácii, bola dlho na PN. Sociálne štipendium si zatiaľ nepožiadala. Náhradné výživné si
zatiaľ nepožiadala. Výživné dala vymáhať aj exekútorom. Dlh na výživnom je aktuálne 3.680 eur (HP
dňa 9.8.2022). Na ďalších pojednávaniach poškodená uviedla, že obžalovaný neplatí bežné výživné,
nezaplatil ani dlh na výživnom, zvyšujú sa jej výdavky v škole. K pojednávaniu dňa 20.12.2022 uhradil
časť výživného v sume 420 eur. V dome nikto nebýva, ona aj s mamou by s predajom domu na H.
súhlasili. Na pojednávaní v roku 2025 uviedla, že jej obžalovaný nezaplatil dlh na výživnom, ktorý je

aktuálne vo výške 7.450 eur (za obdobie od 1.10.2020 doposiaľ). Výška výživného v sume 180 eur
mesačne sa nezmenila. S otcom sa nestretávajú. Má vedomosť, že keď chceli z realitnej kancelárie
ísť nafotiť a obhliadnuť dom a ponúknuť ho na predaj, tak obžalovaný im nezdvíhal telefón, neotvoril
dvere. Náhradné výživné nepoberá, z exekúcie na výživné nebolo vymožené nič. Poškodená má tento
rok štátnice, mala by ukončiť štúdium na vysokej škole. Otec nemá o ňu záujem, ani keď bol v kontakte

s jej bratom, ktorého využil lebo mal psychické problémy, dal si od brata dobíjať kredit na mobile. Otec
ju nekontaktuje. Je jej ľúto, že to takto musí riešiť a že to zašlo až pred súd.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy zadovážené do vyšetrovacieho spisu
v prípravnom konaní ako aj listinné dôkazy zo spisu sp. zn. NM-15T/40/2022 ako aj spis sp. zn.

NM-15T/123/2018. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy: doklady o úhradách, správy
súdneho exekútora, lustrácie na obžalovaného, správy na obžalovaného ako aj iné dôkazy uvedené
v zápisnici z pojednávania.

Z rodného listu Matričného úradu Mesta L. vyplýva, že obžalovaný je otcom poškodenej G. B.,

nar. XX.XX.XXXX v Gelnici. Z potvrdenia o návšteve školy Univerzity Konštantína Filozova v Nitre
z2.12.2021vyplýva,žepoškodenávakademickomroku2021/2022riadnouštudentkou2.ročníkaštúdia
študijného programu – riadenie kultúry a turizmu – denná forma. Aktuálne je v poslednom ročníku štúdia.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/42/2017-29 zo dňa 31.10.2017,

právoplatný a vykonateľný dňa 1.12.2017, bolo manželstvo obžalovaného a matky poškodenej
rozvedené, poškodená bola zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia ju budú zastupovať
a spravovať majetok mal. poškodenej. Obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 180 eur
mesačne do 20. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku
o rozvode ich manželstva. Styk otca s maloletou poškodenou nebol na žiadosť rodičov súdom upravený.

Zo správy súdneho exekútora Mgr. Klaudie Boorovej Dzurikvej zo dňa 24.1.2025 vyplýva, že voči
obžalovanému je vedená exekúcia titulom výživného na poškodenú G. B., pričom sa exekútorovi
nepodarilo vymôcť žiadne plnenie. Oprávnená exekútorovi nenahlásila žiadne úhrady priamo
oprávnenej.

Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne obžalovaný bol v období od 6.4.2021 do 9.4.2021 zamestnaný
v spol. LUTO Automotive s.r.., od 22.4.2021 do 30.6.2021 v spol. IN Indrustry s.r.o., od 1.7.2021 do
30.9.2021 v spol. IN Production s.r.o, od 16.9.2021 do 21.10.2021 v spol. C& A Logistics Nové Mesto,
od 01.10.2021 do 31.12.2021 v spol. IN Services s.r.o., od 1.12.2021 do 23.5.2024 v spol. FC ecom,

s.r.o. Obžalovaný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 183,50 eur.

Z odpisu z registra trestov ohľadom obžalovaného A. B. ako aj zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.
NM-15T/123/2018 vyplýva, že doteraz bol obžalovaný dvakrát právoplatne odsúdený. Naposledy bol
odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/123/2018 z dňa

29.1.20198, právoplatný dňa 1.3.2019, a to za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere tri roky, so skúšobnou dobou v trvaní štyri roky, zároveň mu boli uložené primerané obmedzenia
a povinnosti. Skúšobná doba v trvaní 4 rokov tak začala plynúť dňom 02.03.2019. Obžalovanýv predmetnej veci neplatí výživné od 01.10.2020, teda počas skúšobnej doby predchádzajúceho
odsúdenia. Obžalovaný sa nedopustil žiadneho priestupku.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný A.
B. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne poškodenej
G. B. (potvrdila, že obžalovaný od 01.10.2020 vôbec neuhrádza výživné stanovené súdom okrem
platby vo výške 420 eur, pričom v rámci exekúcie na výživnom nebola v žalovanom období zrazená
žiadna suma), samotnou výpoveďou obžalovaného A. B. na hlavnom pojednávaní, vyššie uvedenými
zadokumentovanými a súdom vykonanými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia povinnosti
obžalovaného uhrádzať výživné na poškodenú vo výške 180 eur mesačne), ako aj vyjadreniami

obžalovaného a poškodenej, v ktorých bol dlh na výživnom potvrdený, teda si neplní vyživovaciu
povinnosť stanovenú súdom, pričom dlh ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval sumu 7.450
eur. V konaní pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný si bol vyživovacej povinnosti voči
nezaopatrenému dieťaťu vedomý, počas žalovanej doby si vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas
s výnimkou platieb vo výške 420 eur. Výživné si neplatil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,

kde bol odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. V sledovanom období nebol
poberateľomdávkyvhmotnejnúdzi,nebolriadneevidovanýnaúradepráce,výživnédobrovoľneneplatil,
o poškodenú sa vôbec nezaujíma. Naposledy bol riade zamestnaný do 23.5.2024.

Obrana obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na to, že výživné neplatil pre nedostatok finančných

prostriedkov neobstojí. Tiež obžalovaný poškodenej aj pred súdom opakovane sľuboval úhradu dlhu na
výživnom tým, že sa bude snažiť predať dom, s čím súhlasila poškodená aj jej matka, pričom z jeho
podielu 1/3 by poškodenej uhradil dlžné výživné, avšak naopak obžalovaný nevyvinul žiadne takéto
úsilie, hoci obžaloba na súde je podaná už tri roky. Naopak, podľa vyjadrenia poškodenej obžalovaný
neumožnil prístup realitnej kancelárii, ktorá chcela dom obhliadnuť. Do dnešného dňa urobil len

čiastočnú úhradu výživného v sume 420 eur, pričom výživné dlží od 01.10.2020. Tvrdenie obžalovaného,
že platil výživné podľa svojich možností nezbavuje obžalovaného jeho zákonnej povinnosti platiť výživné
na nezaopatrené dieťa, navyše keď si obžalovaný riadne neplní vyživovaciu povinnosť už od 01.10.2020
doposiaľ (poškodená by mala štúdium na vysokej škole ukončiť tento školský rok). Obžalovaný sa riadne
nezamestnal. Dom nepredal, ako sľúbil, hoci ho nikto nevyužíva. Obžalovaný poukázal na nedostatok

finančných prostriedkov na úhradu výživného, potvrdil, že výživné neplatil od októbra 2020. V rámci
exekučného konania nebola v sledovanom období na výživné zrazená žiadna suma. Obžalovaný si
je svojej vyživovacej povinnosti plne vedomý. Vyživovaciu povinnosť si neplní, hoci už bol dvakrát
právoplatne odsúdený, naposledy pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Trestného zákona. Žalovaného trestného činu sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho

podmienečného odsúdenia.

Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo v celom rozsahu ku dňu konania hlavného pojednávania,
a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 15.5.2025, uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil
aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia

rozsudku.

Je povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, nakoľko poškodená je nezaopatrené dieťa,
študuje na vysokej škole, s čím mala preukázateľne zvýšené výdavky. Otec sa o dcéru vôbec nezaujíma,
nekontaktuje ju.

Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť
dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje, čo potvrdil sám
obžalovaný. V sledovanom období nebol evidovaný na úrade práce a dávky v hmotnej núdzi podľa
jeho vyjadrení nepoberá ani nepoberal. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je

obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam, svoj životný
štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a
zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie postačí na
zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnúpoznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo
dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny), že "splodenie dieťaťa nie je
šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci

rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do
jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal
vždy a za všetkých okolností splniť". S uvedeným záverom sa súd v danej prejednávanej veci po vecnej
stránke v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej
povinnosti rodiča na svoje vlastné dieťa.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý kvalifikoval ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona, pričom obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní dňa 9.8.2022 upovedomený
o zmene právnej kvalifikácie s poukazom na to, že výživné neplatí po dlhší čas, a to od 1.10.2020.
Sadzba trestu odňatia slobody je 1 až 5 rokov, o tomto bol obžalovaný zo strany súdu upovedomený

s tým, že za použitia § 122 ods. 13 Trestného zákona v čase vyhlásenia rozsudku dňa 15.05.2025 mal
súd za preukázané, že obžalovaný dlhuje na výživnom sumu minimálne vo výške 7.450 eur na jedno
nezaopatrené dieťa. Pri stanovení výšky dlžného výživného vychádzal z preukázanej skutočnosti, že
poškodená pri výsluchu v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku dňu
podania obžaloby bola výška dlhu 3.140 eur, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 15.05.2025 činí min.

sumu uvedenú poškodenou na hlavnom pojednávaní 7.450 eur. Obžalovaný potvrdil túto výšku dlhu.
Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti.
Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnos-
ti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak súdneho rozhodnutia, prispievať

na výživu poškodenej, napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za
svoje konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov. Naplnená bola i
subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm.
a) Tr. zák., nakoľko z konania obžalovaného, ktorý napriek tomu, že o svojej povinnosti vyživovať svoje
maloleté deti vedel, svoju vyživovaciu povinnosť nenahlásil žiadnemu zamestnávateľovi, výživné nepla-

til, do dnešného dňa neuhradil dlžné výživné ani sčasti, teda pre celkovú zmenu tohto stavu nevykonal
prakticky nič, a preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojou nedostatočnou aktivitou porušil spoločen-
ský záujem chránený Trestným zákonom, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné.
Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol obžalovaný odsúdený dvakrát.
Priestupkovonebolriešený.Obžalovanýsadopustilžalovanéhotrestnéhočinupočasplynutiaskúšobnej

doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, kde bol odsúdený za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie

a pohnútku páchateľa, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, dospel súd
k záveru, že pre splnenie účelu trestu nebude postačujúce obžalovanému uložiť výchovný trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu, ale účel trestu bude naplnený uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný si dobrovoľne
neplní vyživovaciu povinnosť ani v časti, hoci už bol dvakrát právoplatne odsúdený. Obžalovaný sa

žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. NM-15T/123/2018. Preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody v zmysle § 49 ods. 3 Tr. zákona.

Obžalovaný spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s trestnou

sadzbou 1 (jeden) až 5 (päť) rokov. Súd pri určení trestu zistil jednu poľahčujúcu § 36 písm. l (priznal sa
k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval). Súd tak obžalovanému uložil trest odňatia slobody
v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, ktorý považuje
na nápravu obžalovaného za dostatočný. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné
atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa§48ods.2písm.a/Tr.zákona,súdzaradilpáchateľanavýkontrestuodňatiaslobodydoústavuna
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže
vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, na Krajský súd v
Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať
odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.