Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011635
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011635.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov Mgr.

Anny Mihálikovej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 30. januára 2024 prejednal
odvolania podané prokurátorom a obžalovaným A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 0T/69/2023 z 23.10.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 0T/69/2023 z 23.10.2023 v časti - vo výroku o treste.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, sp. zn. 0T/69/2023 z 23.10.2023,

obžalovaného A. B., nar. X.XX.XXXX v C., D. bytom B.,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v E. F.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 0T/69/2023 z 23.10.2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., na skutkovom základe že:

dňa 26.8.2023 v presne nezistenom čase od 15.00 h do 15.50 h sa postupne trikrát vrátil do obchodného
domu D. na ul. G. H. XXXX I. C., kde najskôr z regálu predajnej plochy zobral alkohol rôzneho druhu v
hodnote 240,38 eur, presne 7 ks alkohol zn. Jameson 40% 0,7 l, v celkovej hodnote 153,93 eur, taktiež
2 ks Jim Beam 40 % v celkovej hodnote 39,98 eur, 2 ks Metaxa v celkovej hodnote 30,98 eur a 1 ks
Fernet Stock 38 % v hodnote 15,49 eur, teda v ruksaku mal tovar v hodnote 240,38 eur, s ktorým bol
zastavený v priestoroch pred vstupnou bránou do predajne pracovníkom obchodu, kde položil tovar na

zem a dal sa na útek bez tovaru, pričom pracovníčku J. D., ktorá mu stála
v ceste, odstrčil, následne sa po pár minútach vrátil do predajne a z predajnej plochy odcudzil 2 ks
fľaše alkoholu Jameson 40 % o objeme 0,7 l v celkovej hodnote 43,98 eur tak, že s nimi prešiel cez
pokladničnú zónu bez zaplatenia a vyšiel z OD D., čím spôsobil spoločnosti D. F. F., K., F. H. L. F. X, M.– N. O. C. XXX XX, P.: XX XXX XXX, škodu vo výške 43,98 eur, pričom tohto skutku sa dopustil napriek
tomu, že bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch za obdobný čin postihnutý, a to dňa 19.5.2023,
kedy mu bola Okresným úradom Ružomberok, odborom všeobecnej a vnútornej správy

v rámci rozkazného konania č. OU-RK-OVVS-2023/002463-003, za priestupok proti majetku podľa § 50
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., uložená pokuta vo výške 50,- eur.

Za súdený trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36
písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

4 mesiace. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podali riadne a včas odvolanie prokurátor aj obžalovaný
A. B..

Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného proti výroku o treste. Uložený trest odňatia

slobody považuje za neprimerane mierny vzhľadom na osobu obžalovaného. Poukázal na to, že
obžalovaný sa daného skutku dopustil len v krátkej dobe po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
dňa 20.7.2023. V krátkej dobe po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody opäť pod vplyvom
alkoholu bol vykázaný zo spoločného obydlia dňa 19.8.2023 a dňa 26.8.2023 sa pod vplyvom alkoholu
dopustil trestného činu krádeže. Obžalo-vaný bol v minulosti odsúdený trestným rozkazom bývalého

Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 1T/46/2022 zo dňa 22.8.2022, právoplatným dňa 9.2.2022, za
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody
vo výmere
20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky
do 10.9.2025. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. RK-1T/46/2022 zo dňa 23.8.2023

bolo rozhodnuté o neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a preto
mubolnariadenývýkontrestuodňatiaslobodyvovýmere20mesiacov.Obžalovanýajnapriekvedomosti
podmienečného odsúdenia a krátko po výkone nepodmie-nečného trestu odňatia slobody sa nebránil
spáchať ďalšiu trestnú činnosť opäť pod vplyvom alkoholu, a preto je toho názoru, že predchádzajúce
podmienečné odsúdenie, ani predchádza-júci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nemalo

na obžalovaného žiadny účinok a neodradilo ho od páchania ďalšej trestnej činnosti a rovnako
ani predchádzajúce uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou mu nebránilo
v požívaní alkoholic-kých nápojov, pod vplyvom ktorých sa dopúšťa trestnej činnosti, a v konečnom
dôsledku nemá na obžalovaného žiadny účinok. Je možné konštatovať, že obžalovaný je osobou, ktorá
má sklony k páchaniu trestnej činnosti, najmä pod vplyvom alkoholu. Účel trestu z hľadiska individuálnej

prevencie sa pri predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného minul účinkom. Je toho názoru, že trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, t.j. pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby je vzhľadom na
osobou páchateľa, jeho doterajší život, neprimerane nízkym trestom a na obžalovaného je potrebné
pôsobiť oveľa prísnejším trestom, aby sa zabezpečila náprava obžalovaného. Navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere najmenej 8 mesiacov. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako
nedôvodné podľa
§ 319 Tr. por.

Obžalovaný A. B. v písomných dôvodoch odvolania podaného proti výroku o treste prostredníctvom

svojho obhajcu uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny. Rovnako prísne je aj zaradenie
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Je toho názoru, že trest
uložený v predchádzajúcom rozhodnutí vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne je postačujúci pre
ochranu spoločnosti, ako aj jeho nápravu, a to aj vzhľadom na jeho vek. K spáchanému trestnému činu
sa priznal, skutok úprimne oľutoval. Protizákonne konal pod vplyvom alkoholu a preto, že psychicky

nezvládol premenu podmien-ky na nepodmienečný trest odňatia slobody. Je ochotný absolvovať
primerané protialkoholic-ké liečenie, ktoré už dobrovoľne absolvoval ústavnou formou v liečebni na Q. G.
v roku 2020. Taktiež nastúpil na ambulantnú formu liečenia, ktorú mu nariadil súd. Na tejto sa zúčastnil
len dvakrát a následne nastúpil na výkon trestu. V prípade, ak bude na slobode, má záujem pokračovať
v protialkoholickej liečbe. Čo sa týka výmery trestu, je toho názoru, že v jeho prípade boli dané okolnosti

na uplatnenie § 39 ods. 1 Tr. zák., prípadne na uloženie alternatívneho trestu, a to trestu povinnej práce.
V jeho prípade sú splnené podmienky aj
na upustenie od potrestania vzhľadom na už vykonávaný trest na základe trestného rozkazu Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 1T/46/2022 v spojení s uznesením o premene trestu. V konaní pred súdomvinu priznal, ospravedlnil sa. Jeho konaním nevznikla škoda, ktorú by mal poškodenému nahradiť. Pri
širšom výklade posudzovania jeho veku v čase spáchania skutku mal vek blízky veku mladistvého.
Má úprimnú snahu riešiť svoju aktuálnu situáciu, vrátane protialkoholického liečenia. Chce pracovať

a urovnať vzťahy so svojou rodinou.
Za ten čas, čo strávil vo väzbe aj vo výkone trestu, si uvedomil svoje chyby a činy, ktorých sa dopustil,
a veľmi to ľutuje. Urobil všetko, čo je v jeho silách, aby urovnal vzťahy v rodine, čoho dôkazom je aj to,
že ho otec a brat pravidelne navštevujú vo výkone trestu. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok
vo výroku o treste zrušil a aby sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží trest kratšieho trvania pod dolnú

hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., resp. mu uloží alternatívny trest, alebo upustí od
potrestania pri aplikácii ustanovenia
§ 39 ods. 3 Tr. zák. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote stanovenej §

309 Tr. por. Odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Tr. por.
a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle §
312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom
Liptovský Mikuláš 23.10.2023 urobil vyhlásenie o tom, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., čím sa vzdal práva
na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti

prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Išlo o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať
vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje. Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne
prejavil súhlas, že súd mu uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu
prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera skutok, bol aj ďalší postup súdu, keď súd
uvedené vyhlásenie pre potreby ďalšieho konania považoval za priznanie spáchania skutku a nevykonal

dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku

o vine v napadnutom rozsudku, nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods.
4 Tr. por.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvis-losti s rozhodnutím
obžalovaného o prijatí jeho vyhlásenia o vine. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal len výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému. Po splnení
preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora
je dôvodné; odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalova-ného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v ne-poslednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkomtrestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiah-nutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu sa nestotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide

o výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému, a osvojil si argumenty prokurátora
o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste nezohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest nebol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov,

prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionál-nosť a tiež personálnosť trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že v prípade obžalova-ného existuje jedna
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. (k spáchanému trestnému činu priznal a konanie
úprimne oľutoval). Tiež zistil, že u obžalovaného existuje jedna priťažujúca okolnosť, a to podľa § 37

písm. m) Tr. zák. (obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený a na túto skutočnosť je možné prihliadať).

Iný,miernejšítrestodňatiaslobody,resp.alternatívnytrest,ktoréhosaobžalovanýdomáhalvpísomných
dôvodochodvolania,vprípadeobžalovanéhoneprichádzaldoúvahy.Krajskýsúdzároveňkonštatuje,že
nezistildôvodypremimoriadnezníženietrestupodľa§39ods.2písm.d),ods.4Tr.zák.(peranalogiam),

a to aj napriek tej skutočnosti, že obžalovaný pred okresným súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd prijal. Odvolací súd v uvedených
súvislostiach uvádza, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení
osoby konkrétneho páchateľa je potrebné posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre

hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplý-va z jeho správania sa v spoločnosti.
Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti
vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú roz-hodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.
V rámci hodnotenia osoby pácha-teľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska
určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich

spojitosti
so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Páchateľom, ktorí sa opakovane
dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti, napr. krátko po odsúdení za inú ich trestnú činnosť, treba ukladať
nepodmienečné tresty, s náležitým využitím rozpätia zákonom stano-venej trestnej sadzby.
Krajský súd sa preto stotožnil s názorom prokurátora a zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste a sám obžalovanému uložil prísnejší trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov, ktorý odvolací súd považuje za spravodlivý a objektívny obraz potrieb indivi-duálnej a najmä
generálnej prevencie; takýto trest podľa názoru krajského súdu aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň
nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.Z odpisu registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne potrestaný. Obžalovaný
opakovane pácha trestnú činnosť, a to aj napriek dorodeniam vo forme podmienečného trestu odňatia
slobody. Obžalovaný v krátkej dobe po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (prepustený

bol 20.7.2023 - pozn. odvolacieho súdu) opäť pod vplyvom alkoholu bol vykázaný zo spoločného
obydlia dňa 19.8.2023 a dňa 26.8.2023 sa pod vplyvom alkoholu dopustil trestného činu krádeže
v teraz prejednávanej trestnej veci. Obžalovaný bol v minulosti odsúdený trestným rozkazom bývalé-
ho Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 1T/46/2022 zo dňa 22.8.2022, právoplatným dňa 9.9.2022 za
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za ktorý bol odsúdený

na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky do 10.9.2025. Uznesením Okresného súdu Liptovský Miku-
láš, sp. zn. RK-1T/46/2022 zo dňa 23.8.2023 bolo rozhodnuté o neosvedčení sa obžalova-ného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a preto mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody
vo výmere 20 mesiacov. Obžalovaný aj napriek vedomosti podmienečného odsúdenia a krátko po
výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody sa nebránil spáchať ďalšiu trestnú činnosť opäť

pod vplyvom alkoholu, a preto je toho názoru, že predchádzajúce podmienečné odsúdenie, ani
predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nemalo na obžalovaného žiadny
účinok a neodradilo ho od páchania ďalšej trestnej činnosti a rovnako ani predchádzajúce uložené
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou for-mou mu nebránilo v požívaní alkoholických nápojov,
pod vplyvom ktorých sa dopúšťa trest-nej činnosti, a v konečnom dôsledku nemá na obžalovaného

žiadny účinok. Možno uzavrieť, že v osobe obžalovaného ide o nenapraviteľného páchateľa, ktorý
sa opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti. Snáď takýto druh a výmera trestu obžalovaného
v budúcnosti vyvaruje od páchania ďalšej trestnej činnosti, v opačnom prípade musí očakávať ukladanie
prísnych nepodmienečných trestov, nie na dolných hraniciach trestných sadzieb. Upustenie
od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.

1T/46/2022, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov pôvodne podmienečne,
neskôr premenený a nariadený výkon trestu, ani uloženie iného druhu trestu (trestu povinnej práce) u
obžalovaného neprichádzalo do úvahy, keďže podľa názoru krajského súdu by uloženie alternatívneho
trestu v danom prípade bolo neprimerane mierne. Trest nespojený s jeho výkonom by v prípade
obžalovanéhobolnaozajlensymbolickýmaneplnilbysvojupreventívno-výchovnúúlohu.Vokolnostiach

danej veci je krajský súd toho názoru, že v prípade obžalovaného nie sú splnené zákonné podmienky
ani pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Stavu veci a zákonu zodpovedá zaradenie obžalovaného na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin. Krajský súd nezistil podmienky pre zaradenie obžalovaného do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. Je nesporným faktom, že teraz súdenej
trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil len po uplynutí jedného mesiaca od prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody v inej trestnej veci a možno tak konštatovať, že výkon trestu odňatia slobody v ústave

s mini-málnym stupňom stráženia nemal na neho žiadny prevýchovný vplyv. Aktuálne má obžalova-ný
šancupreukázaťsvojedeklarovanépostoje,žesiuvedomilsvojechybyačinyavovýkonetrestuplnením
svojich povinností a svojím správaním preukázať polepšenie aj to, že sa môže od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku,
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.